Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. december 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Csp/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202312
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4319202312.10

Uznesenie

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829
48 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
XXX XX L. Q. XXX, 2/ J. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 1.386,99 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola dňa 11.06.2019 doručená žaloba,
ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 1.386,99 eura s príslušenstvom

tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia žalovaného povinnosť druhého
žalovaného.

2.Ouplatnenomnárokužalobcusúdrozhodolnajskôrplatobnýmrozkazomč.k.8Csp/68/2019-33zodňa
25.06.2019, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2.rade v zákonnej lehote odpor, v dôsledku ktorého súd
uznesením č.k. 8Csp/68/2019-46 zo dňa 17.07.2019 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2019. Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní určenom na
dňa 29.11.2019 súd pristúpil k otvoreniu pojednávania.

3. Následne, dňa 02.12.2019 bolo súdu doručené prvé čiastočné späťvzatie žaloby, kde žalobca
prihliadol na čiastočné plnenia vykonané po podaní žaloby. Druhé čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu
doručené dňa 12.12.2019. Aj v tomto prípade žalobca reagoval na ďalšie čiastočné úhrady. Žalobca

pristúpil aj k tretiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby doručené súdu dňa 08.07.2020 s prihliadnutím
na ďalšie čiastočné plnenia vykonané zo strany žalovaných. Po tomto späťvzatí sa žalobca domáhal
plnenia vyčísleného v sume 740,15 Eur s príslušenstvom (č. l. 117). So späťvzatím žaloby č. 1 a 2
vyslovili žalovaní svoj súhlas (č. l. 97).

4. Vec bola pôvodne pridelená zákonnému sudcovi - JUDr. Radka Laceková. V zmysle dodatku

č.15/2020kRozvrhupráceOkresnéhosúdunarok2020,súčinnosťouod07.10.2020,bolavecpridelená
zákonnému sudcovi - Mgr. Mariana Pondelová.

5. Dňa 30.03.2021 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu a to bez bližšieho
zdôvodnenia. Keďže žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby po tom, ako súd už vo veci pojednával,

okresný súd opätovne žiadal od žalovaných súhlas so späťvzatím žaloby, v tomto prípade už v celomrozsahu. Súhlasné vyjadrenie bolo doručené len žalovaným v 2.rade - J. Č. a to dňa 05.05.2021 (č.
l. 141).

6. Súd pri lustrácii pobytu žalovaného v 1.rade - M. A. v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný v 1.rade
dňa 10.03.2021 zomrel, ku ktorej skutočnosti došlo po podaní žaloby.

7. Ďalej súd zistil, že dedičské konanie po neb. M. A. (žalovaný v 1.rade ), bolo právoplatne skončené
uznesením č.k. 7D/100/2021-105, Dnot 204/2021 zo dňa 16.09.2021. Predmetným uznesením súd

konanie o dedičstve zastavil, keďže bolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok (kópia
uznesenia 7D/100/2021 -105 zo dňa 16.09.2021v spise na č.l. 152).

8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva.

9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 63 ods.1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „ procesné podmienky “ ).

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj

nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

15. Podľa § 8 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť
sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda

len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani
vyhlásením manželstva za neplatné.

16. Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto
spôsobilosť môže nadobudnúť aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti

zanikne okamihom smrti fyzickej osoby. Pre konanie je rozhodné, či osoba označená
ako strana sporu mala spôsobilosť v čase, keď bol podaný návrh, prípadne či táto osoba spôsobilosť
byť stranou sporu nestratila počas konania.

17. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že označený žalovaný v 1/ rade v priebehu konania v

dôsledku smrti stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemá ani procesnú subjektivitu. V súlade
s citovanou zákonnou úpravou CSP súd preto posudzoval, či je potrebné toto konanie zastaviť, resp.
či v ňom možno pokračovať.

18. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.19. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej
dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, čo znamená,
že vstupuje nielen do jeho práv, ale zároveň aj do povinnosti poručiteľa. Keďže dedenie však nemá

byť pre dediča majetkovým rizikom, dedič zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého
dedičstva. V prípade, ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok dedenie nenastupuje a súd dedičské
konanie zastaví podľa § 187 ods. 1 CMP. Obdobne je tomu aj v prípade, ak poručiteľovi zostane len
nepatrnýmajetok(čobolajprípaddedičskéhokonaniavedenéhopodspisovouznačkou7D/100/2021po
neb. žalovanom v 1. rade), ktorý súd vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Aj v tomto prípade

je dedičské konanie zastavené s tým, že nepatrný majetok sa už nezaraďuje do aktív. Súd dedičské
konanie pre tento prípad zastaví podľa § 188 ods. 1 CMP.

20. Z výsledku dedičského konania po nebohom žalovanom v 1.rade je zrejmé, že toto bolo zastavené
z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.

21. Procesná subjektivita je jednou z podmienok konania (§ 161 ods. 1 CSP), pričom súd v priebehu
celého konania z úradnej moci skúma (okrem iného) aj, či strany sporu majú spôsobilosť byť stranou
sporu a ak ju stratili, či možno v konaní pokračovať, alebo je potrebné konanie zastaviť. V tomto prípade
spôsobilosť byť stranou sporu stratil žalovaný v priebehu konania. Keďže žalovaný nezanechal žiaden
majetok, dedenie ako také nenastúpilo.

22. V prípade, ak by v tomto konaní bol žalovaným len žalovaný v 1/ rade, súd by pristúpil k zastaveniu
konania a to práve s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie v dedičskej veci po nebohom žalovanom
v 1.rade z ktorého je zrejmé, že po poručiteľovi neexistujú právni nástupcovia (dedič/dedičia), ktorí by
vstúpili do jeho práv a povinností univerzálnou sukcesiou a ktorí by mohli v tomto konaní vystupovať

namiesto nebohého žalovaného v 1/ rade. Uvedené spôsobilo nedostatok podmienky konania -
neexistencia druhej strany sporu, ktorý nedostatok nemožno odstrániť a z ktorého dôvodu nebolo možné
zároveň ani rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami, ktorí, ako je uvedené vyššie, po
žalovanom 1/ nie sú. K takémuto zastaveniu by súd pristúpil aj v tom prípade, ak by žalobca zotrval na
žalobe voči žalovanému 2/.

23. Súd má ale preukázané, že žalobca pristúpil nakoniec k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, t. j.
žalobu zobral späť nielen voči žalovanému 1/ (u ktorého by aj tak došlo k zastaveniu konania), ale aj
voči žalovanému 2/.

24. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca pred späťvzaitím žaloby v celom rozsahu pristúpil k trom
čiastočným späťvzatiam. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca postupne zobral žalobu nakoniec

späť v celom rozsahu, súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby č. 1-3, keďže k takémuto
čiastočnému zastaveniu konania malo dôjsť v rozhodnutí vo veci samej (meritórne rozhodnutie), ktoré
ale v tomto konaní vydané nebolo a to práve z dôvodu následného späťvzatia žaloby v celom rozsahu.
S poukazom na dispozičné úkony žalobcu, ktorými došlo postupne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu,
súd preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

28. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo po začatí pojednávania, súd žiadal aj vyjadrenie žalovaných, ktoré
bolomožnézabezpečiťlenodžalovaného v2.radeaktorýsospäťvzatímžalobyvcelomrozsahuvyslovil
svoj súhlas. Žalovaný v 1.rade sa k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu už vyjadriť nemohol, keďže stratil

subjektivitu skôr, ako bola žaloba vzatá späť v celom rozsahu (vyjadril svoj súhlas len k čiastočnému
späťvzaitu žaloby č. 1 a 2). Takéto vyjadrenie nebolo možné zabezpečiť ani od jeho právnych nástupcov
pretože žalovaný 1/ nemal právnych nástupcov, ktorí by vstúpili do jeho práv a povinností. Za danej
procesnej situácie je súd toho názoru, že vyjadrením súhlasu od žijúceho žalovaného 2/ sú splnenézákonné podmienky v zmysle citovaných zákonných ustanovení, z ktorého dôvodu súd preto konanie
zastavil v celom rozsahu. Súd rozhodol o zastavení konania s prihliadnutím na dispozičný úkon žalobcu,
ktorým došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a teda nebolo potrebné už rozhodnúť o zastavení

konania výlučne voči žalovanému 1/ z dôvodu straty jeho procesnej subjektivity a to práve z dôvodu
späťvzatia žaloby v celom rozsahu, teda aj voči žalovanému 1/, hoci už nežijúcemu.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

32. V danom prípade došlo k zastaveniu konania pre správanie žalobcu, ktorý zobral žalobu späť bez
uvedenia dôvodu v celom rozsahu. Ako už bolo ale uvedené, ak by žalobca aj nezobral žalobu späť,
súd by zastavil konanie minimálne voči žalovanému v 1/ rade a to z dôvodu, že po žalovanom 1/ nie sú
právni nástupcovia, čo nezavinila žiadna strana sporu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu nastala

v konaní špecifická procesná situácia, dva dôvody na zastavenie konania voči žalovanému 1/ a čo sa
týka žalovaného 2/, tak tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ako ani žiadne trovy konania
mu nevznikli. Okresný súd preto prihliadol na túto špecifickú situáciu a žiadnej strane sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal a to postupom podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.