Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Pc/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204025
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120204025.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v právnej veci navrhovateľky: O. M., narodená

XX.XX.XXXX, bytom D. dvor 7, O., zastúpená : JUDr. Gabriela Strýčeková, advokát so sídlom Coboriho
2, Nitra, IČO : 36 112 950, otca: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na B. XX, O., toho času bytom P.
XX, O. a maloletého dieťaťa: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpená
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Zročné výživné otca na maloleté dieťa za obdobie od 26.03.2020 do 31.10.2021 činí sumu 1547,40
eura, ktorá suma sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur, spolu s bežným

výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania voči otcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 26.03.2020 požadovala,
aby súd určil, že (domnelý) otec je otcom jej maloletého dieťaťa, pretože s ním mala pohlavný styk
v čase rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa, pričom domnelý otec dieťaťa sa vyjadril, aby
otcovstvo určil súd. Dieťa navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť od narodenia maloletej,
t. j. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100 eur mesačne. Navrhla, aby právo zastupovať maloletú a

spravovať jej majetok patrilo obom rodičom. Súčasne požadovala priznať náhradu trov konania. Vo
svojom návrhu poznamenala, že je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v čiastke
290 eur mesačne a prídavok na dieťa v čiastke 24,95 eura. Uviedla, že na maloletú má okrem bežných
výdavkovajzvýšenénákladyspojenésozvýšenouzdravotnoustarostlivosťouodieťa,ktoréjesledované
od narodenia v neurologickej ambulancii U.. Z. O. z dôvodu febrilných kŕčov. Pripojila rodný list, výpis z
listu vlastníctva č. XXXX, lekárske správy ohľadne maloletej.

2. Súd rozhodol vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 7Pc/9/2020 - 134 zo dňa 21.04.2021 tak, že konanie o
určenie otcovstva zastavil (výrok I.), maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (výrok
II.),právozastupovaťmaloletédieťaponechalobomrodičom(výrokIII.),uložilotcoviprispievaťnavýživu
maloletého dieťaťa od 22.09.2017 výživným vo výške 90 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok IV.). Zročné výživné otca na maloleté dieťa za obdobie od
XX.XX.XXXX do 30.04.2021 činilo sumu 3897 eur, ktorá suma sa povolila otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 30 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.), neupravil styk otca s maloletým dieťaťom (výrok VI.) a
navrhovateľke priznal náhradu trov konania voči otcovi (výrok VII.).3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti a výroku V. o určení
zameškaného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, alebo alternatívne, aby uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo
výške 90 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
podania návrhu zo strany matky.

4. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre, rozsudkom, č. k. 5CoP/23/2021-154 zo dňa 28.07.2021 tak,

že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku zmenil tak, že otec
je povinný platiť na výživu maloletej W. M., nar. XX. XX. XXXX výživné v sume 90 eur mesačne počnúc
od 26. 03. 2020, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a súčasne zrušil
výrok V. o zročnom výživnom ako aj výrok VII. o náhrade trov konania a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, otca a kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostalo len určenie výšky
zročného výživného a rozhodnutie o náhrade trov konania.

6. Súd na pojednávaní vyčíslil výšku zročného výživného od podania návrhu to jest od 26.03.2020 do
31.10.2021 na sumu 1547,40 eura, zohľadňujúc pri tom platbu otca vo výške 180 eur. Účastníci konania
nemali námietky proti súdom vyčíslenej výške zročného výživné, následne vyjadrili súhlas s tým, aby
otec zaplatil zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 40 eur, spolu s bežným výživným počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa podľa §
110 CMP. V konaní nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a ani sa na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli a preto o nej súd podľa § 36 ods. 1

Zákona o rodine rozhodol.

11. Keďže odvolací súd rozhodol, že otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa od podania návrhu,
t. j. počnúc od 26.03.2020, súd sa už otázkou určenia od kedy má otec platiť výživné, ako aj v akej
výške nemohol zaoberať. Povinnosťou súdu bolo už len určiť výšku zročného výživného, na ktorej sa

účastníci konania dohodli, preto súd rozhodol, že zročné výživné otca na maloleté dieťa za obdobie od
26.03.2020 do 31.10.2021 činí sumu 1547,40 eura, ktorá suma sa povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 40 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné pozostáva z alikvotného výživného za 6 dní v 03/2020(od podania návrhu) vo výške 17,40 eura a výživné od 04/2020 do 10/2021 (vrátane) á 90 eur (celkom
19 mesiacov) spolu 1710 eur, čo celkovo činilo dlh na výživnom spolu 1727,40 eur, po zohľadnení
už zaplateného výživného výške 180 eur zročné výživné činí sumu 1547,40 eura. Súd vzhľadom na

aktuálne nepriaznivé zárobkové pomery otca, ako aj súhlasné stanovisko matky umožnil § 232 ods. 4
CSP otcovi tento nedoplatok zaplatiť v splátkach 40 eur mesačne, ktoré budú splatné spolu s bežným
výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

12 Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

13. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

14. Náhrada trov konania v mimosporových konaniach je upravená komplexne a samostatne v CMP,
pričom je zásadne odlišná od úpravy trov sporového konania vyplývajúcej z CSP, ktorého subsidiárne
použitie je v tomto smere vylúčené. Všeobecné ustanovenie § 52 CMP vyjadruje zásadu, že v konaniach
upravených Civilným mimosporovým poriadkom nemá zásadne žiaden z účastníkov nárok na náhradu
trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon

však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky ustanovené v § 53 až 56 CMP. V konaniach vo veciach určenia
rodičovstva a vo veciach notárskych úschov je prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Z hľadiska vymedzenia týchto konaní je možné identifikovať
zásadu úspechu a aj z hľadiska začatia konania, ktoré sa môže začať v zásade len na návrh, možno do
istej miery akceptovať náhradu trov konania ako formu procesnej sankcie. Potrebné je zdôrazniť, že pre

priznanie nároku na náhradu trov konania samo osebe nepostačuje, že trovy konania vznikli v konaní vo
veciach určenia rodičovstva alebo v konaní vo veciach notárskych úschov. K uvedenému zákonnému
predpokladu musí pristúpiť ďalšia požiadavka, a to, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Skutočnosť, či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd skúmať ex offo. Identifikácia
miery úspechu sa meriava podľa obsahu návrhu na začatie konania z hľadiska petitu návrhu na začatie

konania. V týchto konaniach je možné identifikovať procesný úspech vzhľadom na skutočnosť, že už
z povahy veci v zásade vyplýva vznik určitého skutkového a právneho nesúladu, ktorého vyriešenie
má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ matka žiadala v konaní o určenie otcovstva
identifikovať muža, ktorého možno považovať za otca dieťaťa, pričom v meritórnom rozhodnutí bol tento
určený za otca dieťaťa, možno hovoriť o jej plnom úspechu.

15. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka si náhradu trov konania uplatnila. Pred
začatím konania sa navrhovateľka skontaktovala s otcom, ktorý nemal ochotu riešiť situáciu mimosúdne
a odkázal navrhovateľke, aby sa obrátila na súd, v dôsledku čoho možno prezumovať, že otec chcel, aby
autoritatívnerozhodolsúd,ergoobjektívnespôsobilvzniktrov,ktorémuselanavrhovateľkavynaložiť.Ani

samotná skutočnosť, že otec až na súde urobil súhlasné vyhlásenie s matkou dieťaťa, že je jeho otcom
objektívne nemôže automaticky znamenať nepriznanie náhrady trov konania matke a to práve vzhľadom
nasprávanieotca.Otecvosvojejpodstatezavinil,žetrovykonaniamuselivzniknúťatietonespočívalilen
v zaplatenom súdnom poplatku, ale aj v trovách právneho zastúpenia. V tejto súvislosti súd nevyhnutne
poukazuje na zásadu rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov (strán) sporu. Otec,

ktorého otcovstvo v konaní bolo určené, bol v konaní pasívny, neposkytoval súčinnosť, keďže ani na
opakované výzvy nepredložil doklady o jeho majetkových pomeroch, práve z dôvodu jeho správania
súd musel predvolať svedkov, aby ozrejmili jeho majetkové pomery, pričom takéto jeho správanie
nemalo žiaden racionálny základ, keďže súd aj tak prihliadol na jeho príjem z jeho predchádzajúceho
výhodnejšieho zamestnania, ktorého sa vzdal bez dôležitého dôvodu. Inak povedané, vykonanie

dokazovaniaprostredníctvomvýsluchusvedkovzdôvoduabsenciesúčinnostisplniťsizákonomuložené
povinnosti malo za následok vznik ďalších trov, ktoré by v prípade, ak by si otec v konaní splnil súdom
uložené povinnosti ani nevznikli. Podľa názoru súdu, ani samotné určenie vyživovacej povinnosti až
od podania návrhu, čo otec považoval celkom určite za jeho „víťazstvo“ nemôže predstavovať takú
objektívnu okolnosť, majúcu výnimočný charakter hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov konania navrhovateľke. Z komplexného pohľadu bola práve navrhovateľka jednoznačne úspešná
v konaní, pretože k určeniu otcovstva k maloletej W. v konaní prišlo, a od otca možno spravodlivo
a legitímne požadovať, aby zaplatil náhradu trov konania navrhovateľke (matke dieťaťa), a to aj s
poukazom, že táto je na predĺženej rodičovskej dovolenke, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavudieťaťa, čo takisto má nepriaznivý dopad na ekonomickú situáciu navrhovateľky. Táto skutočnosť
ohľadne sociálnej situácie navrhovateľky však rozhodujúca nebola, pretože súd predovšetkým prihliadal
na to, ako si v konaní počínal otec, ako poskytoval súdu potrebnú súčinnosť, aké bolo jeho správanie

v priebehu konania, zohľadňujúc aj mieru potreby vykonania rozsiahlejšieho dokazovania zavineného z
prejavu vôle otca. Súd tak považoval za spravodlivé, ale aj správne, aby priznal náhradu trov konania
navrhovateľke voči otcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.