Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111205173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7111205173.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: C., bytom I. zastúpenej

JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200, proti žalovanému:
S., advokát, so sídlom F. zastúpenému Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Františkánska 3, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 91 216,89 Eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu žaloby.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 91 216,89 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 91 216,89 Eur od 12. 9. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a .

IV. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22. 2. 2011 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 91 216,89 Eur s 2 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91 216,89 Eur od

nasledujúceho dňa od doručenia žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody
od žalovaného spôsobenej jej nesprávnym označením účastníka konania. Podľa odôvodnenia žaloby,
žalobkyňa dňa 6. 9. 2001 pri autonehode utrpela zranenia, keď vodič L., štátny občan Poľskej republiky
prešiel nákladným motorovým vozidlom s návesom v ostrej pravotočivej zákrute stredovú čiaru vozovky
a návesom narazil do ňou riadeného motorového vozidla. Na uplatnenie nárokov zo vzniknutých
škôd na zdraví splnomocnila žalovaného, ktorý žalobným návrhom zo dňa 16. 8. 2002 vzniknuté
nároky aj uplatnil voči Slovenskej poisťovni a.s., ústredie Bratislava. Rozsudkom Okresného súdu vo

Svidníku č.k. 4C/416/2002-153 zo dňa 24. 10. 2007 jej bola priznaná náhrada škody na zdraví z titulu
bolestného vo výške 30 472,02 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 60 744,87
Eur. Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom č.k. 8Co/11/2008-185 zo dňa 15. 1. 2009 rozsudok
Okresného súdu vo Svidníku zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd zamietnutie žaloby odôvodnil
nedostatkom pasívnej legitimácie žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovne a.s., Bratislava. Proti tomuto
rozsudku podala žalobkyňa dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý dovolanie zamietol rozsudkom sp. zn.
2Cdo/151/2009 zo dňa 31. 8. 2010. Rozhodnutie odôvodnil obdobne ako odvolací súd nedostatkom

pasívnej legitimácie žalovaného. Okrem toho poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991
Zb., v súvislosti s ktorým jej nevzniklo právo uplatniť si nároky na zvýšenie odškodnenia na súde proti
poisťovni, keďže táto už poskytla plnenie vo výške 10 800,- Sk za bolestné, ale priamo voči tomu, kto jej
škodu spôsobil. Vzhľadom na to, že žalovaný ako splnomocnený právny zástupca nezažaloval vzniknutúškodu priamo voči vodičovi vozidla, ktorý zapríčinil vznik škodovej udalosti, v súvislosti s ktorou utrpela
škodu na zdraví a keďže taktiež nesprávne označil žalovaného v žalobnom návrhu, ktorý bol zamietnutý
z dôvodov procesných vád, žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť jej škodu.

2. Žalobkyňa pripojila k žalobe žalobu podanú na Okresný súd Svidník dňa 16. 8. 2002, výzvu
na plnenie adresovanú S. Slovenskej poisťovni a.s., Ústredie, Bratislava.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26. 3. 2013 vyslovil so žalobou
nesúhlas. Konanie o náhradu škody na zdraví vedené pred Okresným súdom Svidník sp. zn.

4C/416/2002 a Krajským súdom v Prešove sp. zn. 8Co/11/2008 bolo právoplatne skončené doručením
rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26. 2. 2009, a to s poukazom na ust. § 159 ods. 1 OSP. Právo
uplatnené žalobou je nepochybne právom na náhradu škody, ktoré sa podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pojem vedomosť vo vzťahu k hociktorej z uvedených pojmových zložiek je potrebné vykladať vo
význame nadobudnutia vedomosti o takej skutočnosti alebo súbore skutočností, ktorých obsahom je

informácia, na základe ktorej je možné určiť skutočnosť rozhodujúcu pre uplatnenie práva na súde, teda
pre podanie konkrétnej žaloby. Uvedené v praxi vo vzťahu k pojmu zodpovednému subjektu znamená
nadobudnutie vedomosti o skutočnosti, ktorá identifikuje konkrétny subjekt, ktorý má byť označený ako
žalovaný v občianskom súdnom konaní podľa § 79 ods. 1 OSP. Žalobkyňa v žalobe uvádza skutočnosť,
že uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bol jej právnemu zástupcovi doručený dňa 26. 2. 2009.

Uvedený deň je potrebné považovať za deň oboznámenia sa žalobkyne s jeho obsahom, pretože právny
zástupca má povinnosť bez meškania oboznámiť svojho klienta s obsahom rozhodnutia, ktoré mu bolo
doručené vo veci, v ktorej tohto klienta zastupuje. Avšak vedomosť o výške škody ako aj o zodpovednom
subjekte, ktorým má byť predchádzajúci advokát žalobcu, teda žalovaný v tomto konaní, žalobkyňa
nadobudla ešte skôr, a to už samotným vyhlásením rozsudku na pojednávaní odvolacieho súdu dňa

15. 1. 2009 a jeho ústnym odôvodnením. Na základe vyššie uvedených skutočností, podľa názoru
žalovaného začala dvojročná premlčacia doba žalobcovi plynúť dňa 15. 1. 2009, pretože oboznámenie
vyhláseného rozsudku odvolacieho súdu právnemu zástupcovi je oboznámením samotného účastníka
konania. Účasť právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní Krajského súdu v Prešove dňa 15. 1.
2009 vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 183 pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp.

zn. 4C/416/2002. V zmysle citovaného ustanovenia § 122 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka bol
posledným dňom lehoty deň 15. 1. 2011 a uvedený dátum pripadol na sobotu. Najbližším nasledujúcim
pracovným dňom po sobote 15. 1. 2011 bol pondelok 17. 1. 2011. Tento deň je posledným dňom na
vykonanie práva na náhradu škody proti žalovanému jeho uplatnením na súde. Ako vyplýva zo spisu
tohto konania, žaloba bola podaná na súde dňa 22. 2. 2011, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej

doby, preto žalovaný vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa pred súdom dňa 2. 4. 2013 vypovedala, že náhradu škody na zdraví si uplatnila v konaní
pred Okresným súdom Svidník, kde ju zastupoval žalovaný, na základe ňou udelenej plnej moci zo
dňa 18. 5. 2002. Na pojednávaniach pred súdom sa zúčastňoval žalovaný, ako aj jeho zástupca JUDr.

Čurilla a po vykonanom dokazovaní bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci. S. žalobkyňu ubezpečoval, že
bude úspešná, že jej zdravotné problémy budú kompenzované a že to, čo stratila v dôsledku liečenia,
jej bude riadne vynahradené. Pred Okresným súdom Svidník bola úspešná, ale Krajský súd v Prešove
rozhodnutie zmenil z dôvodu, že nebola správne určená vecná pasívna legitimácia žalovaného. Náklady
so zastupovaním hradila žalovanému sama, požiadala aj svojich blízkych, aby jej finančne vypomohli.

Žalovanému zaplatila za poskytnutú právnu pomoc sumu 4 149,24 Eur dňa 10. 11. 2009. Doposiaľ má
zdravotnéťažkosti,najmäpsychické,jepodstáloukontrolouortopéda,mázávažnéproblémyschrbticou
a depresie.

5. Žalovaný vo výpovedi pred súdom dňa 5. 11. 2013 uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne

a poukázal na svoje písomné vyjadrenie, v ktorom námietku premlčania špecifikoval. Navrhoval
vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
pre posúdenie námietok vznesených voči znaleckému posudku zo strany pôvodne žalovaného pred
Okresným súdom Svidník, lebo Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci rozhodovania
neprejednal vecnú správnosť rozsudkov okresného súdu, nevyjadril sa k primeranosti priznaných

násobkov a žalobu zamietol z procesných dôvodov.

6. Okresný súd Košice I čiastočným rozsudkom zo dňa 19. 11. 2013 č.k. 15C/41/2011-56 rozhodol o
nároku žalobkyne tak, že nárok žalobkyne na náhradu škody nie je premlčaný. Súd sa v rozhodnutízaoberal námietkou premlčania z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania. Podľa právnych
záverov súdu prvej inštancie, žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá doručením
rozsudku Krajského súdu v Prešove jej právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Škrabovi dňa 26. 2. 2009.

Nárok žalobkyne by sa premlčal dňa 26. 2. 2011. Žaloba žalobkyne podaná na Okresnom súde Košice I
dňa 22. 2. 2011 bola podaná v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a nárok žalobkyne
nie je premlčaný.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7. 10. 2014 č.k. 1Co/55/2014-74 zrušil čiastočný rozsudok

súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd právne
uzavrel, že premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou zamietajúceho rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 15. 1. 2009 č.k. 8Co/11/2008-185. Až vtedy mohla žalobkyňa po prvý raz s istotou
vyčísliť škodu, ktorú jej žalovaný spôsobil (rozsudok NS ČR z 26. 10. 2005 sp. zn. 25Cdo/2232/2004).

8. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 28. 6. 2016 č.k. 15C/41/2011-171 zaviazal žalovaného k

povinnosti zaplatiť žalobkyni škodu v sume 91 216,89 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
9. Uznesením zo dňa 6. 12. 2017 č.k. 15C/41/2011-262 súd opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 28. 6. 2016 č.k. 15C/41/2011-171, a to tak, že správne má záhlavie rozhodnutia znieť:
„Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobkyne: C. nar. X. XX.
XXXX, bytom I. zastúpenej JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200,

Svidník, proti žalovanému: S., advokát so sídlom F. zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlomŠtefánikova8,Bratislava,IČO:36853186,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 91.216,89 eura s príslušenstvom.“
10. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne v rozsudku tak, že s prihliadnutím na zákonné

predpoklady zodpovednosti žalovaného za porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, stanovené v zákone č. 132/1990 Zb.
o advokácii v znení ku dňu udelenia plnomocenstva žalovanému t.j. ku dňu 18. 5. 2002, žalovaný za
škodu zodpovedá.

11. Uznesením zo dňa 29. 11. 2018 č.k. 9Co/9/2018-323 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V tejto súvislosti odvolací súd vyslovil názor, že vzhľadom na nové skutkové okolnosti, ako aj
vzhľadom na vyvíjajúcu sa súdnu prax v otázke premlčania je potrebné vychádzať z názoru, že škoda
spočívajúca v nedobytnosti pohľadávky veriteľovi nevzniká iba samotným uplynutím premlčacej doby,

ale okamžikom, kedy je vzhľadom k okolnostiam prípadu nepochybné, že dlžník dobrovoľne odmieta
plniť a neuspokojená pohľadávka veriteľa je súdne nevymožiteľná. To platí ako v prípade, že o nároku na
plnenie premlčacej pohľadávky neprebehlo vôbec súdne konanie, tak aj v prípade, že pohľadávka bola
síce po uplynutí premlčacej doby na súde uplatnená, avšak súd ju nemôže veriteľovi priznať, lebo potom,
čo dlžník dôvodne namietal jej premlčanie, sa stala nevymožiteľnou. Záver, kedy a z akých dôvodov

taká situácia v konkrétnom prípade nastala, je otázkou skutkových zistení. Ak nenastala taká situácia už
skôr,potomškodaspôsobenáneuspokojenímpremlčanejpohľadávkyvznikávokamžiku,kedynámietka
premlčania bola dlžníkom vznesená a k tomuto okamžiku sa viaže začiatok behu objektívnej premlčacej
doby (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/129/2010).

12. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 2. 12. 2019 uviedla, že k zavineniu žalovaným a vzniku škody,
ktorú si uplatňuje z dôvodu procesnej chyby žalovaného, medzi žalobkyňou a žalovaným existoval platný
záväzkový vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, z čoho vyplýva, že žalovaný ako
advokát je subjektom záväzkovej zodpovednosti podľa § 26 zákona o advokácii. Táto zodpovednosť
je objektívna. Keďže zavinenie advokáta nie je podmienkou vzniku zodpovednosti advokáta za škodu

spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, neprichádza do úvahy jeho vyvinenie podľa
§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediným liberačným
dôvodom je dôvod uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácii. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa
tohto ustanovenia, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho žiadať. S poukazom na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a

doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov mal žalovaný
advokát pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že mal konať
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať
ichvzáujmeklienta,tedavšetko,čopodľasvojhopresvedčeniapovažujezaprospešné,pričomžalovanýkonal v rozpore so záujmom žalovanej v konaní o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom vedenej
na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/416/2002, keď zle označil žalovanú a túto chybu neodstránil
v premlčanej dobe úpravou označenia žalovanej. Posudzujúc príčinnú súvislosť medzi vznikom škody

a činnosťou advokáta súvisiacu s výkonom advokácie konštatovala, že žalobkyňa preukázala chybu zo
stranyžalovanéhoprivypracovanížalobyajehoďalšiehoprocesnéhopostupu,ktorýviedolkzamietnutiu
žaloby. V obdobných veciach už bolo právoplatne rozhodnuté, napríklad na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 5Co/747/2014. Čo sa týka námietky žalovanej týkajúce sa premlčania uplatneného nároku,
poukázala na to, že otázkou začiatku plynutia premlčacej doby sa v obdobných prípadoch zaoberal aj

Ústavný súd SR, a to v uznesení II. ÚS 907/2016 zo dňa 15. 12. 2016, ktorý skonštatoval, že jediným
predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa
tohto názoru súdu deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode, možno stotožniť s dňom, kedy nadobudlo
právoplatnosť uznesenie súdu, t.j. deň, ktorý je totožný s dňom, kedy toto uznesenie bolo doručené
navrhovateľovi. V predmetnom uznesení súd cituje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 5MCdo/13/2010
zo dňa 20. 3. 2012, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/754/2003 z 22. 4. 2004 a

ďalšie, z ktorých vyplývajú obdobné právne závery v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty a ktorá
zodpovedá rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Obdobným spôsobom k otázke premlčania zaujal
stanovisko Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/191/2017 zo dňa 21. 6. 2018.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2. 12. 2019 uviedol, že žalobkyňa nesprávne

uviedla skutočnosť, že žalovaný konal v rozpore so záujmom žalovanej v konaní o náhradu škody
na zdraví s príslušenstvom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/416/2002, keď zle označil
žalovanú a túto chybu neodstránil v premlčacej dobe úpravou označenia žalovanej. Uvedené tvrdenie
je v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník
pod sp. zn. 4C/416/2002 bolo preukázané, že žalovaný osobne prítomný na pojednávaní dňa 19. 6.

2003 priamym prednesom upresnil označenie žalovaného na Slovenská kancelária poisťovateľov a
súd vyhlásil následne dňa 23. 6. 2003 rozsudok, ktorým tento subjekt zaviazal na plnenie
náhrady škody žalobkyni v sume 91 216,89 Eur. Žalovanému bolo plnomocenstvo odvolané dňa 26.
1. 2004 a od tohto dňa už nemohol v prospech žalobkyne vykonať žiaden úkon právnej služby. Je
nespochybniteľné, že úkon žalovaného na pojednávaní dňa 19. 6. 2003 bol podľa § 41 ods. 2 O.s.p.

uplatnením nároku proti subjektu Slovenská kancelária poisťovateľov a v čase jeho vykonania (19. 6.
2003) nebol žiadny z nárokov žalobkyne premlčaný, pretože odo dňa dopravnej nehody (6. 9. 2001)
neuplynula 2-ročná subjektívna lehota. V konaní o náhradu škody na zdraví vedenom pred Okresným
súdom Svidník pod sp. zn. 4C/416/2002 po dátume 26. 1. 2004 už žalovaný objektívne nemohol v
dôsledku jednostranného právneho úkonu žalobkyne vynaložiť akékoľvek úsilie, ktoré mohlo smerovať

k formálnej procesnej úprave žalovaného subjektu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že škoda, ktorá
vznikla žalobkyni nie je vôbec v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného ako advokáta. Vice versa je
v príčinnej súvislosti s nečinnosťou jej ďalšieho právneho zástupcu a jeho zastupovaním v konaní na
Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/416/2002 po 26. 1. 2004. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania
uplatneného nároku žalovaný poukázal na právny záver vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého

škoda spôsobená neuspokojením premlčanej pohľadávky vzniká v okamihu, kedy námietka premlčania
bola dlžníkom vznesená a k tomu okamihu sa viaže začiatok behu objektívnej premlčacej doby.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k vzneseniu námietky premlčania dlžníkom
- Slovenskou kanceláriou poisťovateľov došlo voči žalobkyni až na pojednávaní dňa 24. 10. 2007, kedy
bol aj vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu voči tomuto žalovanému zamietol. V súlade s vysloveným

právnymnázoromodvolaciehosúdujeevidentné,žekuplynutiudvojročnejsubjektívnej(akoajtrojročnej
objektívnej) lehoty došlo v prípade žalobkyne ešte pre uplatnením nároku voči žalovanému. Na uvedenej
skutočnosti nič nemenia ani rozhodnutia predložené žalobkyňou v jej stanovisku zo dňa 2. 12. 2019,
ktoré sú interpretované zjavne nesprávne. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 907/2016
má podľa žalobkyne vyplývať záver, že deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode, možno stotožniť

s dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu, t.j. deň, ktorý je totožný s dňom, kedy toto
uznesenie bolo doručené navrhovateľovi. Takéto konštatovanie je zavádzajúce a nesprávne, pretože
vo veci prejednávanej Ústavným súdom SR išlo o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupom,ktoréhouplatnenie(vrátanepremlčania)upravujeosobitnýprávnypredpisnarozdiel
od úpravy v ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje na nároky žalobkyne. Z uvedeného

dôvodu sa závery obsiahnuté v predloženom uznesení na posúdenie premlčania v tomto konaní nedajú
aplikovať. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/2017 posudzuje vecne úplne
odlišný prípad, a síce premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy, nie práva na náhradu škody.Vzhľadom na prezentované skutočnosti je podľa názoru žalovaného nárok žalobkyne jednoznačne
premlčaný.

14.Intervenientsapozrušenírozsudkusúduprvejinštancieodvolacímsúdompísomnekvecinevyjadril.

15. Súd právne posúdil vec nasledovne:

16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prostriedok procesného útoku a prostriedok
procesnej obrany je taký procesný úkon strany sporu, ktorý vyžaduje, aby súd vykonal určitý procesný
úkon skôr ako vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie v inštancii končí (zákon tu má na mysli najmä

nariadenie ďalšieho pojednávania, či vykonanie dôkazu podľa ust. § 163 ods. 2 CSP) a jednoznačne
ide o pozitívne kritérium prostriedku procesného útoku, lebo strana sporu vyžaduje od súdu procesnú
aktivitu, ktorá dočasne bráni skončiť vec, teda ktorá zdržiava od vydania rozhodnutia, ktorým sa na
súde prvej inštancie končí. Negatívne kritérium pri prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch
procesnej obrany sa vymedzuje v komentári k ust. § 149 CSP tak, že prostriedkom procesného útoku a

prostriedkom procesnej obrany nie sú vyjadrenie strán sporu k právnej stránke veci a vyjadrenia k tomu
ako má súd vyhodnotiť vykonané dôkazy. Strany sa k týmto otázkam nevyjadrujú obligatórne a ak sa
vyjadria, nevyžadujú tým od súdu žiadnu dodatočnú procesnú aktivitu.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva a v zásade platí podľa judikatúry, že skutkové tvrdenia
žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a také skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany a v súvislosti s vykonaným dokazovaním predloženie skutkových tvrdení nepodlieha

sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.
20. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality ako pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce, má potom pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a to v tom, že sa vyjadrí
v rozhodnutí a to prehrou sporu. Súd meritórne rozhodne vo veci tak, že ak niekto nesplní povinnosť
tvrdiť z hľadiska ich kvality určité úplné a rozhodujúce tvrdenia, dôkazné bremeno ťaží jeho, vyjadrí súd

prvej inštancie potom tento výsledok v meritórnom rozhodnutí veci.

21. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie ak vyhlásil dokazovanie za
skončené, nemožno už pred súdom prvej inštancie uplatniť ani tieto prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré budú v odvolacom konaní prípustné.
23. Komentár k ust. § 154 CSP o zákonnej koncentrácii konania na strane 581 až 583 (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček a kolektív, r. 2016) rozlišuje prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany na zákonnú koncentráciu konania a na sudcovskú.
24. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v
určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia

procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán
sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany (§ 149 CSP). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že
strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade
s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní.

25. Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou a prejednacou. Prejednacia zásada spočíva v
tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena osvojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Rozsah a konkrétnu podobu
dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné
bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, žalovaný nenesie

bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia
dôkaznej povinnosti žalobcom.
26. So zreteľom na výklad k ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, v tom spore žalovaný
mohol vyjadriť koncentráciu konania vo forme zákonnej, ale len do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné útoky strán sporu, ktoré koncentrácii podliehajú,

(teda aj prostriedky procesného útoku) nespôsobujú zo zákona procesnoprávne účinky (súd na ne
neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Pre začiatok behu subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodujúce, kedy sa poškodený (nie niekto
iný, napr. advokát či jeho substitút) dozvie o vzniknutej škode (nie teda o protiprávnom úkone či o
škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je
potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí iba možnosť

dozvedieť sa o škode, či eventuálne predpokladaná vedomosť o tejto škode - R 38/1975). Dozvedieť
sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej, popr. o odškodňovanej nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch. Vedomosť poškodeného o škode
sa nemusí z časového hľadiska vždy spájať s protiprávnym úkonom či so zákonom kvalifikovanou
škodnou udalosťou, za ktorú zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v

okamžiku, keď preukázateľne získal informácie o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu napomôžu získať
dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá (nejde teda o
nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). Podľa súdnej praxe je rozhodujúci okamih, kedy
poškodený o takýchto skutkových okolnostiach preukázateľne získal vedomosť, nie však, či a kedy si
na ich základe vytvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overil jej identitu. Začiatok behu

subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí tiež na tom či a kedy si poškodený zaobstará dostatok dôkazov
alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých
má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
30.Právonanáhraduškodysasohľadomnapožiadavkuprávnejistotypremlčínajneskôrzatriroky,aak
ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti, poprípade o škodu, za ktorú je daná zodpovednosť objektívna,

alebo za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V obidvoch prípadoch objektívna premlčacia
doba začína bežať od udalosti, na základe ktorej vznikla škoda, t.j. od škodovej udalosti. Táto škodová
udalosť v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka zahŕňa podľa teórie a ustálenej súdnej praxe (NS ČR
sp. zn. Cz 20/40) nielen porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon či zákonom zvlášť kvalifikovanú
udalosť, ale aj vznik škody samej (Veľké komentáre, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občiansky

zákonník I, Komentár).

31. Výsledky vykonaného dokazovania boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu žalobkyne zo
dňa 28. 7. 2015, v ktorom žiadala, aby jej súd priznal úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy
namiesto úrokov z omeškania vo výške 2 % z dlžnej sumy, od nasledujúceho dňa, t.j. od doručenia

žaloby do zaplatenia, preto súd zmenu návrhu pripustil podľa § 139 Civilného sporového poriadku.

32. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s výkonom advokácie
žalovaného podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení neskorších právnych predpisov. Z obsahu
spisu Okresného súdu Svidník vyplynulo, že na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/416/2002 dňa

19. 8. 2002 bola podaná žaloba žalobkyne C., bytom I. zastúpenej S., advokátom, so sídlom v J., na
základe ňou udeleného plnomocenstva zo dňa 18. 5. 2002, proti žalovanému Slovenská poisťovňa,
a.s., Bratislava, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, odštepný závod Košice, Štúrova 7 vo
veci náhrady škody na zdraví s príslušenstvom. S odôvodnením, že dňa 6. 9. 2001 riadil vodič Poľskejrepubliky nákladné motorové vozidlo, kde počas jazdy na ostrej zákrute nedodržal prikázanú rýchlosť,
pričom návesom prešiel cez stredovú čiaru do protismeru a zadnými kolesami narazil do jazdiaceho
osobného motorového vozidla, ktoré riadil manžel žalobkyne. Žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode

zlomeniu stehnovej kosti, preto listom zo dňa 16. 7. 2002 bol žalovaný vyzvaný k plneniu z uvedenej
dopravnej nehody. Žalovaný odmietol poskytnúť akékoľvek poistné plnenie, preto si žalobkyňa ako
poškodená uplatnila proti žalovanému svoje nároky na príslušnom súde titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky MS SR č. 32/1965 Zb. Na pojednávaní dňa 23. 1. 2003 Mgr.
Merešš za S. ako právny zástupca žalobkyne navrhol zmenu obchodného mena žalovaného na Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., Ústredie, Dostojevského rad 4, Bratislava. Dňa 6. 5. 2003 bol Okresnému
súdu Svidník doručený znalecký posudok č. 32/2003 zo dňa 5. 5. 2003 vypracovaný súdnym znalcom
K.. Zranenia žalobkyne boli súdnym znalcom ohodnotené na 510 bodov titulom bolestného a 610
bodov titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 91 216,89
Eur. Na pojednávaní dňa 19. 6. 2003 JUDr. Hencovský okrem iného poukázal na označenej žalovanej,
ktorá zo zákona má správne byť označená ako Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82,

Bratislava, zastúpená Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava. Právny
zástupca žalobkyne tiež vyslovil presvedčenie, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, lebo v
danomprípadeideoprincípobjektívnejzodpovednostianiesubjektívnej.Rozsudkomzodňa23.6.2003
č.k. 4C/416/2002-73 Okresný súd Svidník zaviazal žalovaného - Slovenskú kanceláriu poisťovateľov,
Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenú Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4,

Bratislava na zaplatenie bolestného vo výške 918 000,- Sk s príslušenstvom a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 1 830 000,- Sk s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 30.
9. 2004 č.k. 4Co/392/2003-100 Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
v jeho vyhovujúcej časti a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania a vrátil súdu prvého stupňa vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutia. Uložil súdu prvého stupňa opätovne preskúmať otázku vecnej

pasívnejlegitimácie.Dňa29.12.2004vstúpildokonanianastranežalobkyneakovedľajšíúčastník(§93
ods. 2 OSP) S., advokát, F., s odôvodnením, že žalobkyňu zastupoval v konaní do dňa 26. 1. 2004, kedy
mu bolo odvolané žalobkyňou udelené plnomocenstvo, a to v časti o zaplatenie trov konania. Uznesením
zo dňa 17. 1. 2005 č.k. 4C/416/2002-112 súd nepripustil vstup S. advokáta ako vedľajšieho účastníka do
konania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30. 6. 2005 č.k. 3Co/50/2005-121 zrušil napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu. Uznesením zo dňa 18. 9. 2007 č.k. 4C/416/2002-136 na návrh
žalobkyne súd pripustil, aby na strane žalovaného v 2. rade pristúpil účastník - Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zastúpená Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4. Rozsudkom zo dňa 24. 10. 2007 č.k. 4C/416/2002-153
Okresný súd Svidník zaviazal žalovaného v 1. rade Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. Dostojevského

rad 4, Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, Košice k povinnosti zaplatiť žalobkyni na bolestnom
sumu 918 000,- Sk s príslušenstvom a na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 1 830 000,- Sk s
príslušenstvom. Žalobu proti žalovanému v 2. rade Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta
82 Bratislava, zastúpenú Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského
rad 4 zamietol z dôvodu premlčania nároku, lebo vstúpil do konania až na základe návrhu žalobkyne

zo dňa 28. 8. 2007. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 15. 1. 2009 č.k. 8Co/11/2008-185 žalobu
proti žalovanému v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na ust. §
28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. K zákonnému prechodu práv a povinností
vzniknutých zo zákonného poistenia došlo ešte pred podaním žaloby na súde dňa 19. 8. 2002, už

v tom čase nositeľom práv a povinností mohla byť jedine Slovenská kancelária poisťovateľov, teda
žalovaný v 2. rade a nie žalovaný v 1. rade. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol
žalobu voči žalovanému v 2. rade, žiaden účastník nepodal odvolanie, preto tento výrok odvolací súd
neprejednával. Dňa 26. 3. 2009 podala žalobkyňa prostredníctvom novozvoleného zástupcu JUDr. Jána
Škraba, advokáta, Sov. hrdinov 200, Svidník, na základe ňou udeleného plnomocenstva zo dňa 20.

3. 2009 dovolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 31. 8. 2010 sp. zn. 2Cdo/151/2009 dovolanie
žalobkyne zamietol, lebo rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov
správny.

33. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok, jeho súdnu vymáhateľnosť

možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať.34. V prejednávanej veci ide o spor o náhradu škody. Pre právo na náhradu škody Občiansky zákonník
stanovuje v ust. § 106 ods. 1 osobitnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dvojročná a začína plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia

doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že vznikla škoda a kto za ňu
zodpovedá sa oprávnená nemôže dozvedieť skôr než škoda vôbec vznikla. Preto ani subjektívna doba
nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na náhradu škody, ktorej sa týka. O tom, že došlo ku škode
a kto ju spôsobil sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať
vznik škody vo výške objektívne vyčíslenej v peniazoch, ktoré právo na jeho náhradu možno uplatniť na

súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust.
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
35. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, je
súd presvedčený, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť dňom doručenia
rozsudku Krajského súdu v Prešove právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Jánovi Škrabovi, t.j. dňa 26.
2. 2009, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník tak, že žalobu proti žalovanému

v 1. rade zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Aj keby premlčacia doba
začala plynúť dňom právoplatnosti zamietajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 1.
2009 č.k. 8Co/11/2008-185 t.j. dňom 27. 2. 2009, ktorý právny názor vyslovil Krajský súd v Košiciach
v zrušujúcom uznesení zo dňa 7. 10. 2017 č.k. 1Co/55/2014-74, nárok žalobkyne by sa nepremlčal,
lebo žaloba bola podaná dňa 22. 2. 2011, teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby. Súd preto

neakceptoval námietku žalovaného v podaní zo dňa 3. 12. 2019, že k vzneseniu námietky premlčania
dlžníkom - Slovenskou kanceláriou poisťovateľov došlo voči žalobkyni už na pojednávaní dňa 24. 10.
2007, kedy bol aj vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
36. Podľa právneho názoru súdu, nárok žalobkyne by sa premlčal dňa 26. 2. 2011, resp. dňa 27. 2. 2011.
Žaloba bola podaná na súde dňa 22. 2. 2011, teda v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej

doby a nárok žalobkyne nie je premlčaný.

37. Žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno a na základe predložených listinných dôkazov
preukázala zo strany žalovaného porušenie právnej povinnosti správne označiť žalovaného, vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody na

strane žalobkyne.

38. K pokynu Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 29. 11. 2018 č.k. 9Co/9/2018-323,
k prihliadnutiu k určitým novým skutkovým okolnostiam pri premlčaní, súd konštatuje, že tieto
okolnosti neboli konkretizované žalovaným a majú vychádzať z ustálenej judikatúry, pričom sa netýkajú

skutkových tvrdení pred súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom v tomto konkrétnom spore o
náhradu škody a súd skúmal skutkový stav vo veci 6 rokov. Nie je známa súdu a ani právnemu
zástupcovi žalovaného nebola známa nová skutková okolnosť, po vydaní zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Košiciach a súd ani sám z vlastnej iniciatívy takúto okolnosť nezistil, pričom iniciatíva
pri koncentrácii konania bola na strane žalovaného. Počas celého konania žalovaný neuviedol žiadne

nové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by kopírovalo čo i len čiastočne skutok,
z ktorého vychádza rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/129/2010. Žalovaný
nepoukázal na žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prípadne Ústavného súdu
Slovenskej republiky či Európskeho súdu pre ľudské práva prípadne Súdneho dvora Európskej únie,
ktoré rozhodnutia spadajú pod ustálenú rozhodovaciu prax súdu, ktoré by boli v rozpore s vyslovenými

právnymi závermi súdu prvej inštancie.

39. Na základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel a rozhodol
o nároku žalobkyne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

40. Žalovaný sa nezaplatením škody riadne a včas podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. dostal do omeškania s
povinnosťou zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalobkyni,
t.j. od 12. 9. 2012 do zaplatenia vo výške 8,75 % z dlžnej sumy, pričom základná úroková sadzba ku dňu
omeškania predstavuje 0,75 % + 8 percentuálnych bodov (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo76/2011).

41. V prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie úrokov z omeškania súd zamietol ako neopodstatnený.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.