Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206462
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5812206462.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. Z., W..

XX.XX.XXXX, F. W., I. XXX/XX a 2/ Y.. H. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. W., I. XXX/XX, obaja zastúpení
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Lucia Krausová, advokátka, Námestovo, Bernolákova 403/50,
proti žalovaným: 1/ Mesto Námestovo, Mestský úrad, Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín, Radlinského 1718 a 2/ CASA
RENEWAL, s.r.o., Námestovo, Orlova 861/11, IČO: 46 552 642, v konaní o zaplatenie 13 908,24 EUR
s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/ na určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 587,66 EUR s úrokom z omeškania

8,50 % ročne od 20.11.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšku súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

III/ Súd vzájomnú žalobu žalovaného 1/ z a m i e t a .

IV/ Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 92 %, vyčíslené v

uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške, vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

V/ Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo výške 92 %, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04. 10. 2012, zmenenou dňa 10. 01. 2013, po čiastočnom zastavení
konania uznesením č.k. 7C/69/2012-187 zo dňa 9. 5. 2014 žalobcovia žiadali, aby súd žalovaného
1/ zaviazal, aby im zaplatil 13 908,24 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 17. 4. 2012 do

zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnych zmlúv nadobudli pozemok C KN parcela č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1458 m, ktorý je evidovaný na LV č. 3330 pre obec a
k.ú. W. ( ďalej len „ pozemok „ ). Žalovaný 1/ užíva pozemok neoprávnene a to aj napriek tomu, že
ho žalobcovia viac krát vyzývali na vypratanie tohto pozemku. Žalovaný 1/ tento pozemok užíval bez
právneho dôvodu od 20. 9. 2010 do 16. 4. 2012, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil. Na
tomto pozemku sa nachádza A. Y. Š., H. T. E. T. a žalobcom je teda úplne znemožnené ich pozemok
užívať. Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v užívaní cudzieho pozemku bez právneho dôvodu je

majetkovým vyjadrením získaného prospechu peňažná suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku, spravidla vo forme nájmu; výška
majetkového prospechu sa teda odvíja od výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase za
užívanie obdobného pozemku. Žalobcovia si voči žalovanému 1/ uplatňujú bezdôvodné obohatenie vovýške 24,66 EUR denne za obdobie od 21. 9. 2010, čo je deň po povolení vkladu vlastníctva v prospech
žalobcov, do 16. 4. 2012, čo je deň, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
2/.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že s ňou nesúhlasí, pretože pozemok neužíva neoprávnene,
ale má k nemu právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v povinnosti vlastníka
nehnuteľnosti strpieť užívanie ako záhrady slúžiacej pre potreby materskej školy, ktorej zriaďovateľom
bol žalovaný 1/, a to vydržaním podľa § 151 o Občianskeho zákonníka najneskôr ku dňu 2. 1. 2002. U

žalovaného 1/ preto nemohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia.

3. Vzájomným návrhom, doručeným súdu dňa 03. 05. 2013 žalovaný 1/ navrhol, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom pozemku C KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1458 m2,
ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W.. Tento návrh odôvodnil tým, že žalovaný 1/ je
vlastníkom pozemku na základe kúpnej zmluvy. Doplnil, že dňa 4. 2. 1981 bola uzatvorená kúpna zmluva

medzi Československým štátom, zastúpeným Mestským národným výborom ako kupujúcim a C. W.,
C.. F., W.. XX. X. XXXX, K. S., C.. W., W.. X. XX. XXXX, R. W.Š., W.. XX. X. XXXX, Y. W., C.. U., W..
XX. X. XXXX E. E. V., C.. Š. ako predávajúcimi. Kúpna cena bola dohodnutá na 126 223,- Kčs a bola
predávajúcim riadne vyplatená. Okresný národný výbor v Dolnom Kubíne túto zmluvu schválil dňa 23.
4. 1981, čím sa stala platnou. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí dňa 1. 1. 1992 došlo

k prechodu majetku štátu do vlastníctva obcí. Nikto, ani žalobca ani pôvodní vlastníci nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy nespochybnili vlastníctvo žalovaného 1/, resp.
jeho právneho predchodcu za obdobie viac ako 30 rokov. Napriek tomu, že na základe uvedenej
kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/, tento stav sa nepremietol do
pozemkovoknižnejevidencieanidoevidenciekatastranehnuteľností,atozdôvodu,ženakúpnejzmluve

absentoval podpis E. V., C.. Š.. Toto ale nemá žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluve, pretože tá bola
riadne schválená okresným národným výborom. Právny predchodca žalovaného 1/ nadobudol pozemok
na základe kúpnej zmluvy z roku 1981, ale ak by sa súd nestotožnil s platnosťou tejto kúpnej zmluvy,
resp. s prevodom spoluvlastníckeho podielu predávajúcej E. V., C.. Š., z dôvodu absencie jej podpisu
na zmluve, tak žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo vydržaním, pretože pokiaľ by aj kúpna zmluva zo

dňa 4. 2. 1981 bola neplatná z dôvodu absencie podpisu jednej z predávajúcich, vzhľadom na to, že u
subjektu, ktorý na základe nej nadobudol vlastnícke právo ( Československý štát, následne Slovenská
republika a mesto Námestovo ) nie je preukázané, že by ku dňu 1. 1. 1992 nedržal pozemok v dobrej
viere, že mu skutočne vlastnícky patrí práve na podklade kúpnej zmluvy. Neplatnosť právneho úkonu
o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ak sú inak

splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

4.Súdvovecirozhodolrozsudkomč.k.7C/69/2012-275zodňa6.3.2017tak,žežalovaného1/zaviazal,
aby žalobcom 1/ a 2/ zaplatil 13 587,66 EUR s úrokom z omeškania 8,50% ročne od 20. 11. 2012
do zaplatenia, vo zvyšku žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, vzájomnú žalobu žalovaného 1/ zamietol a

žalovaného 1/ zaviazal nahradiť žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 92%
a tiež mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 9Co/331/2017-331 zo dňa 25. 1. 2018 s výnimkou výroku, ktorým súd žalobu žalobcov
1/ a 2/ vo zvyšku zamietol, tento rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

5. Po tom, čo sa vec vrátila na nové konanie, súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré na
pojednávaní dňa 11. 4. 2018 predložil žalovaný 1/ a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako
v poradí prvom rozsudku.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1982 právny úkon musí sa urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1982 neplatný je právny úkon, ktorý
svojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečizáujmomspoločnosti.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovanému 1/ domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 13 908,24 EUR, ktoré vzniklo tým, že žalovaný 1/ užíval pozemok
bez právneho dôvodu v čase od 21. 9. 2010, kedy k pozemku nadobudli vlastníctvo kúpnou zmluvou,
do 16. 4. 2012, kedy pozemok previedli do vlastníctva žalovaného 2/. Žalovaný 1/ sa proti žalobe bránil

spočiatku tým, že pozemok neužíva bez právneho dôvodu, ale ho užíva ako oprávnený z vecného
bremena, ktoré vzniklo podľa § 151o Občianskeho zákonníka najneskôr ku dňu 2. 1. 2002. Súd
konštatuje, že žalovaný 1/ ani bližšie neobjasnil, akým spôsobom mal nadobudnúť vecné bremenu k
pozemku, keďže v ust. § 151o Občianskeho zákonníka sú vymenované tituly nadobudnutia vecného
bremena, aké zákon pripúšťa. Žalovaný 1/ neskôr svoju argumentáciu zmenil a tvrdil, že pozemok užíval

ako vlastník, a to buď na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4. 2. 1981 alebo ako oprávnený držiteľ, ktorý
sa dňom 1. 1. 1992 stal vlastníkom pozemku titulom vydržania. Za titul oprávnenej držby pozemku
žalovaný 1/ označil kúpnu zmluvu, uzatvorenú dňa 4. 2. 1981 . Táto kúpna zmluva bola uzatvorená
medzi Československým štátom, zastúpeným Mestským národným výborom ako kupujúcim a C. W., C..
F., W.. XX. X. XXXX, K. S., C.. W., W.. X. XX. XXXX, R. W., W.. XX. X. XXXX, Y. W.M., C.. U., W.. XX.

X. XXXX E. E. V., C.. Š. ako predávajúcimi. Tvrdil, že po podpise tejto zmluvy jeho právny predchodca
- Československý štát vstúpil do užívania pozemku ako dobromyseľný držiteľ. Súd konštatuje, že
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21. 9. 2010 nastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy, ktorou
žalobcovia nadobudli pozemok od osôb, ktoré v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli evidovaní v katastri
nehnuteľností a že tento pozemok žalobcovia dňa 16. 4. 2012 previedli do vlastníctva žalovaného 2/,

ktorý je evidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností aj v súčasnosti. Medzi stranami tiež nebolo
sporné, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobcovia uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia,
pozemok užíval žalovaný 1/ ( viď prednes jeho zástupcu v rámci tzv. záverečnej reči na pojednávaní dňa
11. 4. 2018 ) . Medzi stranami ostalo sporné, či žalovaný 1/ mal k pozemku v rozhodnom období užívacie
právo. Súd konštatuje, že žalovaný 1/ v rozhodnom období nemal k pozemku žiadne užívacie právo.

Žalovaný 1/ pôvodne ( v rámci svojho písomného vyjadrenia k žalobe ) tvrdil, že k pozemku má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, no bližšie neobjasnil, ako malo dôjsť k jeho vzniku. Dňa 3. 5. 2013
žalovaný 1/ súdu doručil vzájomnú žalobu, v ktorej žiada určiť, že je výlučným vlastníkom pozemku
a to buď na základe kúpnej zmluvy alebo titulom vydržania. Súd konštatuje, že obrana žalovaného 1/proti žalobe a poťažne aj jeho vzájomná žaloba, sú nedôvodné. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že nadobudol
vlastnícke právo k pozemku kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril dňa 4. 2. 1981 jeho právny predchodca
Československý štát v postavení kupujúceho s predávajúcimi C. W., C.. F., W.. XX. X. XXXX, K. S., C..

W., W.. X. XX. XXXX, R. W., W.. XX. X. XXXX, Y. W., C.. U.W., W.. XX. X. XXXX E. E. V., C.. Š., táto
kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože vykazuje nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti.
Podľa čl. I. tejto zmluvy je predmetom prevodu rodinný dom čp. XXX, hospodárske budovy, studňa,
silážna jama, oplotenie, vonkajšie úpravy, trvalé porasty a pozemky v intraviláne doteraz zapísané v PKN
protokoleč.XXXparc.č.XXX,XXX,XXX,vprot.Č.XXXparc.č.XXXE.XXX,vprot.č.XXXparc.č.XXX,

v prot. č. XXX parc. č. XXX vo výmere 1422 m2, ktorých stav podľa udania Strediska geodézie v Dolnom
Kubíne je neidentický. Dňa 6. 5. 1981 bola uzatvorená kúpna zmluva s E. V., C.. Š. ako predávajúcou
a Československým štátom ako kupujúcim. Keďže predmetom prevodu podľa oboch kúpnych zmlúv sú
pozemkovoknižné parcely v neidentickom stave, takto dohodnutý predmet prevodu nemožno považovať
za určitý a teda spôsobilý predmet prevodu.. Žalobcovia 1/ a 2/ aj správne poukázali na to, že zo
zmluvy nie je zrejmé, čo ktorý z predávajúcich prevádza na kupujúceho. Ďalší dôvod neplatnosti kúpnej

zmluvy spočíva v tom, že účastníkmi zmluvy neboli všetci spoluvlastníci prevádzaných nehnuteľností.
Konkrétne ňou nebola R. R. C.. V., W.. X. XX. XXXX, naposledy bytom W., L. XXX/X, A. H. XX. X.
XXXX, ako to vyplýva z rozhodnutia o dedičstve, vydaného Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne
dňa 30. 10. 1990 pod sp.zn. D 960/90. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ku dňu svojej smrti bola R.
R. okrem iného vlastníčkou pozemku , evidovaného v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX pre k.ú.

W. ako PK parcela č. XXX, ktorá bola predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Súd z vykonaného
dokazovania uzavrel, že kúpna zmluva, ktorou mal právny predchodca žalovaného 1/ Československý
štát nadobudnúť vlastníctvo k dotknutému pozemku, je neplatná. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že ak by aj
nenadobudol vlastníctvo k pozemku kúpnou zmluvou, tak vlastníctvo k pozemku získal vydržaním, súd
nepovažuje za preukázané ani toto jeho tvrdenie. Zákonnými predpokladmi nadobudnutia vlastníctva k

veci vydržaním je oprávnená držba po dobu minimálne 10 rokov. Oprávnený držiteľ veci je taký, ktorý
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom. Ako uviedol krajský súd
v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co/331/2017 - 331 zo dňa 25. 1. 2018, dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať iba z okolností, do ktorých sa tento
psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je , či držiteľ veci alebo vykonávateľ

práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho
požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patria. Pri
držbe platí vyvrátiteľná domnienka, že je oprávnená. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že hoci
žalovaný 1/ od roku 1981 skutočne pozemok užíval, minimálne do obdobia, za ktoré si žalobcovia
uplatňujú právo na bezdôvodné obohatenie, bol však len detentorom, nie oprávneným držiteľom. Súd

súhlasí s názorom krajského súdu, vyjadreným v zrušujúcom uznesení č.k. 9Co/331/2017 - 331 zo
dňa 25. 1. 2018, že je vecou sporovej strany, akú zvolí obranu voči tvrdeniam protistrany a že môže
spôsob svojej obrany aj zmeniť, no v kontexte tvrdenia žalovaného 1/, že bol oprávneným držiteľom
pozemku a vlastnícke právo nadobudol vydržaním, nadobúda zmena jeho stanoviska voči žalobe iný
rozmer. Z jeho vyjadrení aj v tomto konaní, kde pôvodne tvrdil, že k pozemku má právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré spočíva v povinnosti žalobcov 1/ a 2/ strpieť užívanie žalovaným 1/, neskôr
stanovisko zmenil a tvrdil, že vlastníctvo nadobudol buď kúpou alebo vydržaním, je zrejmé, že žalovaný
1/ nebol minimálne v čase, keď podal prvé písomné vyjadrenie k žalobe, dobromyseľný v tom, že je
vlastníkom pozemku. Ako už bolo uvedené, dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie
držiteľa, o ktorom možno usudzovať len z okolností, z konania domnelého vlastníka. Žalovaný 1/ napriek

tomu, že podľa vlastného vyjadrenia už od začiatku tohto konania disponoval kúpnou zmluvou, o ktorej
tvrdí, že na jej základe sa stal vlastníkom pozemku, netvrdil hneď od začiatku, že je vlastník pozemku;
neskoršia zmena jeho postoja, ktorú nijako bližšie neobjasnil v tom smere, na základe čoho sa zmenilo
jeho presvedčenie, že je oprávnený z vecného bremena, na presvedčenie, že je vlastník, vyznieva
účelovo. Žalovaný 1/ nespochybnil tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ o tom, že v rámci delimitácie majetku

zo štátu na obce po nadobudnutí účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí tento pozemok
nebol uvedený v delimitačnom protokole a žalovaný 1/ ani nežiadal, aby tam bol doplnený. To , že
tento pozemok nie je evidovaný ani samotným žalovaným 1/ ako jeho majetok, vyplýva aj zo súvahy,
ktorú žalovaný 1/ predložil ako listinný dôkaz na pojednávaní dňa 11. 4. 2018, kde figuruje v evidencii
jeho majetku len stavba, nie aj pozemok. Žalovaný 1/ tiež nerozporoval ani tvrdenie žalobcov 1/ a

2/, že si musel byť vedomý skutočnosti, že nie je vlastníkom pozemku, ktorý bol ním využívaný ako
časť areálu materskej školy, keď v územnom pláne mesta Námestovo tento pozemok nebol zahrnutý
do areálu Y. Š.; A.amestnanec žalovaného 1/ K.. U. W.K. - T. Y. Ú. W. v tejto súvislosti vyslovil len
svoje subjektívne tvrdenie, že územný plán je v podstate nezáväzný dokument, ktorý nemusí odrážaťrealitu. Žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že v čase, keď bola uzatvorená kúpna zmluva, jeho
právny predchodca vychádzal zo zápisu v evidencii nehnuteľností a uzatvoril kúpnu zmluvu so všetkými
evidovanými vlastníkmi. Okrem toho, že žalovaný 1/ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že jeho právny

predchodcaskutočnetakpostupoval,súdpoukazujeajnaskutočnosť,ževčase,keďprávnypredchodca
žalovaného1/vstúpildoužívaniapozemku,sanerealizovalizápisyvpozemkovejknihe,nejestvovalešte
ani kataster nehnuteľností ( ten vznikol až v roku 1992 ), ale existovala len evidencia nehnuteľností, ktorá
však evidovala len užívacie, nie vlastnícke vzťahy. Právnym predchodcom žalovaného 1/ bol štát, ktorý
disponoval odborným aparátom, ktorý vyhotovil aj kúpnu zmluvu a následne dodatok k nej, zabezpečil

aj schválenie okresným národným výborom a tento odborný personál mal určite vedomosť aj o tom, že
na evidenčnom liste k nehnuteľnostiam sú evidovaní len užívatelia pozemkov. V konaní bol vypočutý
T. Y. W. K.. R. V., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že je primátorom od roku 2005 a kúpnu
zmluvu medzi Československým štátom a vlastníkmi pozemku, videl prvý krát pred dvoma mesiacmi
( výsluch sa uskutočnil na pojednávaní dňa 8. 7. 2013 ). Je potom otázne, ako mohol byť žalovaný 1/
dobromyseľný už od roku 1981 v tom, že pozemok drží oprávnene, keď primátor, ktorý svoju funkciu v

čase svojho výsluchu vykonával už 8 rokov, kúpnu zmluvu, ktorá podľa tvrdenia žalovaného 1/ je titulom
jeho oprávnenej držby, prvý krát videl len krátko pred týmto výsluchom. Z výsluchu svedka T. S., ktorý
je jedným z prevodcov, ktorí predali pozemok žalobcom 1/ a 2/ vyplynulo, že v roku 2001, kým žila
jeho matka K. S., táto ho žiadala, aby so žalovaným 1/ dohodol, aby im za dotknutý pozemok, ktorý
bol využívaný ako A. T. Y. Š. štátom a po vzniku obcí mestom W., mesto pridelilo náhradný pozemok.

Uviedol aj, že matka mu vtedy dala daňový výmer, ktorým im žalovaný 1/ vymeral za pozemok daň z
nehnuteľností. Podľa svedka T. S. to bol vtedy u žalovaného 1/ riešiť, lebo jeho matka sa rozhorčila nad
tým, že majú platiť daň za pozemok, ktorý užíva mesto napriek tomu, že nie je vlastníkom a odvtedy
žalovaný 1/ už daňový výmer neposielal. Z tohto je zrejmé, že žalovaný 1/ už v roku 2001, kedy matke L.
T. S. vystavil daňový výmer, neevidoval pozemok ako svoje vlastníctvo, ale ako vlastníctvo osôb, ktoré

ho mali predať jeho právnemu predchodcovi. Tento svedok tiež potvrdil, že už od roku 2000 si v rámci
konania ROEP ( register obnovenej evidencie pozemkov ) uplatňoval vlastnícke právo k pozemku a
žalovaný 1/, ktorý bol zastúpený v komisii zriadenej na účely tohto konania, nevyjadril voči jeho žiadosti
nikdy žiadne výhrady. Celkom jednoznačne sa nedostatok presvedčenia žalovaného 1/ o tom, že je
vlastníkom pozemku, prejavilo v tom, že žalovaný 1/ sa najskôr pokúšal pozemok odkúpiť od T. S. a

neskôr, keď tento spolu s ostatnými spoluvlastníkmi pozemok predal žalobcom 1/ a 2/, aj od nich. Podľa
svedka T. S. bol so žalovaným 1/ v rokovaní ohľadne predaja pozemku od roku 2009 a z listinných
dôkazov, predložených žalobcami vyplýva, že žalovaný 1/ ich oslovil so žiadosťou o kúpu pozemku v
roku 2010. Pokiaľ by žalovaný 1/ bol presvedčený o tom, že je vlastníkom pozemku, nemal v rokoch
2009 a 2010 ani najmenší rozumný dôvod na to, aby T. S. a neskôr žalobcov žiadal, aby mu pozemok

predali. Toto jeho správanie nepochybne svedčí o nedostatku jeho presvedčenia o vlastníctve pozemku
a preto súd konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ vyvrátili, že právny predchodca žalovaného 1/ a neskôr
žalovaný 1/ boli oprávneným užívateľom pozemku.

Len na okraj súd uvádza, že pokiaľ krajský súd vytýkal v poradí prvému rozsudku, že kúpna zmluva,

ktorou nehnuteľnosti nadobúdal štát, bola v čase, kedy bola uzatvorená, vyňatá z povinnosti schválenia
štátnym notárstvom, súd sa s touto námietkou stotožňuje. Zdôrazňuje, že dôvodom, pre ktorý považuje
tvrdenia žalovaného 1/ za nedôvodné, je nedostatok jeho dobromyseľnosti pri užívaní pozemku, ktorý
bol v konaní preukázaný viacerými dôkazmi.

Z týchto dôvodov súd nielen vyhovel žalobe žalobcov 1/ a 2/ o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale
aj zamietol vzájomnú žalobu žalovaného 1/, ktorý ňou žiadal o určenie , že je výlučným vlastníkom
dotknutého pozemku, avšak nepreukázal k nemu žiadny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

7. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd zotrval na svojom rozhodnutí, obsiahnutom v

poradí prvom rozsudku, keďže od zrušenia rozsudku krajským súdom neboli v konaní žiadnou zo
strán produkované v tomto smere také tvrdenia alebo dôkazy, kvôli ktorým by sa mal súd odkloniť
od pôvodného rozhodnutia. Súd preto opäť konštatuje, že sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že v
prípade bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní pozemku bez právneho dôvodu, možno
toto bezdôvodné obohatenie vyčísliť ako nájomné, ktoré bolo v rozhodnom čase obvyklé za obdobný

pozemok. Žalobcovia si za účelom zistenia tohto obvyklého nájomného dali vyhotoviť znalcovi K.. X.
H. znalecký posudok, na základe ktorého vypočítali nimi uplatnenú sumu. Súd preto žalovaného 1/
zaviazal vydať žalobcom 1/ a 2/ bezdôvodné obohatenie vo výške, pripadajúcej na čas od 4. 10. 2010
do 16. 4. 2012, čo predstavuje 13587,66 EUR. Súčasne žalovaného 1/ zaviazal, aby žalobcom spolu sistinou zaplatil aj úrok z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby, pretože žalobcovia
nepreukázali, že by žalovaného 1/ vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, než doručením
žaloby. Vo zvyšnej časti, teda v časti, v ktorej si žalobcovia uplatnili bezdôvodné obohatenie za 13 dní

užívania pozemku, ktoré uplatnili po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty a v časti, v ktorej si uplatnili úrok
z omeškania za obdobie pred doručením žaloby žalovanému 1/, súd žalobu zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalobcom ,
ktorí mali v konaní čiastočný úspech. Žalovaný 2/ mal v konaní úplný úspech, súd preto žalovaného 1/

zaviazal, aby mu nahradil trovy konania v rozsahu 100%. Súčasne žalovaného 1/ , ktorý mal v konaní
prevažne neúspech, zaviazal, aby štátu nahradil trovy konania vo výške, ktorá zodpovedá čistému
úspechužalobcovvspore.TrovykonaniaspočívajúvznalečnomzaznaleckýposudokIng.JánaŠimuna.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Námestove, 11. apríla 2018

JUDr. Miriam Srogončíková

sudkyňa