Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/126/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121011203.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného D. M., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.07.2021 sp. zn. 8PP/24/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného D. M., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného
zákona tak, že žiadosť odsúdeného D. M., nar, XX.XX.XXXX v S., trvale bytom W., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený: trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.09.2017 sp.
zn. 0T/192/2017, zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Odsúdený podanú sťažnosť do rozhodnutia sťažnostného súdu neodôvodnil.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v

zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 03.06.2021, ktorý si vykonáva na základe
rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel

prvostupňový súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o
podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku na
podmienečné prepustenie.
7. Poukázal pritom na charakter trestného činu, za ktorý momentálne vykonáva trest odňatia slobody
(špeciálna recidíva k majetkovej trestnej činnosti) a jeho trestnú minulosť. Odsúdený má od roku
2011 sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia nepôsobili

na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby ho odradili od páchania trestnej činnosti.
Zdôraznil,žeodsúdenývkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIIIsp.zn.0T/192/2017pôvodnedostal trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, avšak v skúšobnej dobe spáchal niekoľko
trestných činov, čoho dôsledkom bolo neosvedčenie sa v skúšobnej dobe a nepodmienečný výkon trestu
odňatia slobody. S poukazom na početnosť trestnej činnosti a negatívne správanie sa odsúdeného

počas plynutia skúšobnej doby má prvostupňový súd za to, že od odsúdeného nemožno očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.
8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový
súd zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie a tieto správne posúdil a dospel k správnym
záverom.

9. Z ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne okrem formálnej podmienky
spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu aj dve materiálne podmienky,
ktoré spočívajú v tom, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
polepšenie a tiež v tom, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
10. Prvostupňový súd u odsúdeného správne vyhodnotil splnenie formálnej podmienky a prvej

materiálnej podmienky na jeho podmienečné prepustenie a sťažnostný súd na odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu v tomto rozsahu bez potreby jeho opakovania v plnom rozsahu odkazuje.
11. Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri skúmaní splnenia druhej materiálnej podmienky
- predpokladu, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život, sú zistené správne a sú tými
relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť. Úvaha prvostupňového súdu

pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
12. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
13. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa javí ako

menej priaznivá a opakované páchanie trestnej činnosti. Sťažnostný súd rovnako ako prvostupňový
súd zdôrazňuje, že odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný (má 8 záznamov), trestnú činnosť
začal páchať už ako mladistvý, spočiatku sa obmedzoval na páchanie majetkovej trestnej činnosti,
no následne sa dopúšťal aj trestných činov iného charakteru (porušovanie domovej slobody, ublíženie
na zdraví a výtržníctvo), čo svedčí o neúčelnosti dovtedy uložených trestov. Uložením trestov odňatia

slobody s podmienečným odkladom bola odsúdenému opakovane daná možnosť preukázať polepšenie
a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú
bol aj odsúdený, pričom v páchaní trestnej činnosti pokračoval aj počas plynutia skúšobnej doby, teda
existencie hrozby premeny uloženého trestu na trest nepodmienečný. Páchanie trestnej činnosti nie je
u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane

pácha trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od
odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
14. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné

pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
15. Sťažnostný súd dodáva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj

predchádzajúci spôsob života odsúdeného.
16. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť
osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu,
správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto
okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach.

Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré
sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania, pretože logicky
nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti.

17. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladomvysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných

činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia.
18. Zjavný sklon k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 8-krát, pričom k zmene jeho
postoja neviedli ani doposiaľ vykonané tresty, totiž nasvedčuje tomu, že si z predchádzajúcich odsúdení
nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a

aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním
ako páchateľom trestnej činnosti.
19. A preto, aj napriek tomu, že odsúdený splnil formálnu podmienku a prvú materiálnu podmienku,
nesplnil druhú z materiálnych podmienok, a síce predpoklad vedenia riadneho života. Na podmienečné
prepustenie je nevyhnutné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok súčasne, tzn. pozitívne
rozhodnutieopodmienečnomprepustenínemôžebyťvzmyslezákonaopretévýlučneodobrésprávanie

odsúdeného vo výkone trestu.
20. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
21. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola

dôvodná.
22. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.