Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/216/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221525
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2309221525.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. Z.,

X.. XX.X.XXXX, L. H. M. XXXX/X, L., zast.: JUDr. Peter Harakály, IČO: 00620157, so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava 815 74, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady za bolesť sumu vo výške 9.855 Eur, z
titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 5.350 Eur, z titulu zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 9.483 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd konanie o nároku žalobcu z titulu náhrady za bolesť vo výške 4.742 Eur, za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2,17 Eur, z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 1,09 Eur, zastavuje.

III. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca má právo na náhradu konania v rozsahu 100%.

V. Súd vracia žalobcovi zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14 - 53/2017 sumu
vo výške 17,93 Eur.

VI. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti výroku V rozsudku sumu vo výške 17,93 Eur
poukázala na adresu sídla žalobcu.

VII. Súd vracia žalovanému zo zaplateného preddavku evidovaného pod pol. reg. D14 - 52/2017
sumu vo výške 17,92 Eur.

VIII. Upravuje sa učtáreň súdu, aby po právoplatnosti výroku VII rozsudku sumu vo výške 17,92 Eur
poukázala na adresu sídla žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu žalobu dňa 9.12.2009, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady škody

z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na nasledovnom skutkovom
a právnom základe. Žalobca pri dopravnej nehode dňa X.X.XXXX ako vodič motocykla zn. Yamaha
Bulldog, evč. 4S 7007 /CZ/ utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L,
evč. D.-XXXBN, L. K., nedal prednosť na križovatke štátnej cesty I/62 v 28km a poľnej cesty smeromod Dolnej Stredy na Nový Majer motocyklu, ktorý viedol žalobca, v dôsledku čoho došlo k zrážke. L. K.
bol uznaný vinným na základe trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/199/2007 zo dňa
31.3.2008zospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1,2,písm.a)aprečinuohrozovania

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c) Tr. zákona. L. K. mal v čase škodovej
udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poukázal na aplikáciu § 427 a nasl., § 420 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona č. 381/2001
Z.z. Žalobca mal v čase škodovej udalosti 36 rokov. V dôsledku úrazu žalobca utrpel mnohopočetné
závažné zranenia, bol viackrát v ústavnom ošetrovaní, operovaný, aj reoperovaný. Žalobca predložil

lekársky posudok JUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 18.12.2008 a MUDr. Martina Kordoša zo dňa 13.2.2009.
Žalobca uplatnil dňa 30.4.2009 svoj nárok u žalovaného, a to bolestné 45.607,45 Eur a za sťaženie
spoločenského uplatnenia (SSU) 80.113,52 Eur. Zároveň navrhol uzatvorenie dohody o urovnaní podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tak, že dôjde k zvýšeniu SSU o 50%, vzhľadom na vek, obmedzenie a
stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov. Žalovaný uspokojil nárok na
bolestné vo výške 27.484 Eur a k dohode o urovnaní nedošlo. Žalobca teda žiadal zaviazať žalovaného

k úhrade 18.123,45 Eur z titulu bolestného a 80.113,52 Eur z titulu SSU, všetko s 9% ročným úrokom
z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia. Žalobca poukázal na uznanie invalidity ako na dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý môže súd zvýšiť náhradu za SSU najviac o 50% (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z.). Pokles vykonávať pracovnú činnosť je o viac ako 70%. Je odkázaný na pomoc druhých,
je mobilný na invalidnom vozíku, na kratších vzdialenostiach o nemeckých barlách, pred úrazom bol

členom amatérskeho futbalového klubu, aktívne sa venoval športu a svojej rodine, v dôsledku úrazu je
narušená jeho psychika, trpí únavou, depresiami, fóbiou z dopravných prostriedkov. Na základe posudku
ÚPSVaR v Bratislave zo dňa 3.2.2009 bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 80%. Na základe
uvedeného žiada žalobca súd o zvýšenie náhrady za SSU o 50%, čo predstavuje sumu 40.056,76 Eur.
Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 1.2.2010. Nesúhlasil so žalobou, nakoľko
bolestné plnil vo výške 27.484 Eur, SSU dosiaľ plnené nebolo, pretože nebola doložená zdravotná
dokumentácia o objektívnom náleze poškodeného na doliečení, tak ako to oznámil žalovaný žalobcovi
listom zo dňa 7.7.2009. Žalovaný namietal niektoré položky bolestného, plošné zvýšenie SSU bez

vysvetlenia ošetrujúcim lekárom, zvýšenie SSU súdom o maximálnych 50% a uplatňovanie úroku z
omeškania od 7.7.2009. Uviedol, že pre zistenie správneho bodového hodnotenia bude zrejme potrebné
vykonanie znaleckého dokazovania a vo vzťahu k SSU žalovaný považuje uplatňovanie úrokov z
omeškania za neoprávnené v súlade s vyššie uvedeným. Žalovaný plnil okrem bolestného aj vo vzťahu
k zdravotnej poisťovni náklady na liečenie žalobcu vo výške 62.220,27 Eur.

3. Konanie bolo prerušené uznesením č.k. 16C/216/2009-48 zo dňa 15.3.2010 na základe žiadosti
oboch strán z dôvodu operácie žalobcu, ktoré mali byť súčasťou následného posúdenia zdravotného
stavu žalobcu a z dôvodu potreby predloženia podkladov k ustáleniu sumy SSU. Dňa 18.8.2011 žalobca
zobral žalobu z časti späť z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného za SSU vo výške 8.399 Eur. Dňa

14.9.2010 bolo otvorené pojednávanie vo veci samej. Žalobca uviedol, že kým utrpel úraz sa aktívne
venoval životu, založil si rodinu, z ktorej pochádzajú dve maloleté deti, dcéra mala v danom čase 7 rokov
a syn 6 mesiacov, športoval, venoval sa rodine, pracoval ako podnikateľ, mal vlastnú stavebnú firmu,
ktorú musel následne predať, pretože nebol schopný vykonávať žiadne práce. Najväčšie problémy mu
robí ľavá dolná končatina, túto necíti, je znetvorená, má ju nehybnú, pri chôdzi si musí pomáhať palicou,

horné končatiny môže používať s malými obmedzeniami, má bolesti aj na pravej dolnej končatine, má v
nej implantáty, podstúpil operáciu, kedy operačná rana bola napadnutá streptokokmi, mokvala, bral asi 5
antibiotík.Pobytesapohybujenavozíku.Mápsychicképroblémy,budiahonočnémoryohľadnehavárie,
manželskéspolužitieniejeplnohodnotné,mázjazvenébrucho,zadok,stehnáajnohy.Bolregistrovaným
členom futbalového klubu ŠK Makov, kde žalobca zároveň organizoval napr. orientačné behy pre deti.

Je odkázaný na pomoc druhých, nedokáže sa venovať deťom pri rôznych aktivitách. Pred úrazom bol
spoločensky aktívny, aj s manželkou organizovali spoločenské podujatia. Mával epileptické záchvaty.
Bežný deň žalobcu v týždni vyzerá tak, že vstane o 6:30 hod., vykoná osobnú hygienu, pripraví deti do
školy, urobí im desiatu, pomáha pri varení, venuje sa rehabilitácii, poobede pomáha deťom s domácimi
úlohami,večerpozeránainternetečojenové,spaťchodío22hod.Čosatýkanákupov,tietorobívýlučne

manželka, pretože v tomto smere jej žalobca nevie pomôcť. Používa motorové vozidlo s automatickou
prevodovkou. Strany navrhli vykonanie znaleckého dokazovania. Uznesením č.k. 16C/216/2009-95 zo
dňa 10.10.2011 bol ustanovený znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia,MUDr. Ladislav Veselý, PhD., miesto výkonu práce Fakultná nemocnica - pracovisko Kramáre, Limbova
5, Bratislava.

4. Dňa 27.4.2012 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 2/2012 MUDr. Ladislava Veselého PhD. zo
dňa 27.4.2012 na č.l. 112-143 (ďalej len „ZP1“). Znalec konštatoval nesprávnosť lekárskych posudkov
MUDr. Hudeca a MUDr. Kordoša, pretože tieto sú formálne aj obsahovo nesprávne, niektoré položky
sú nesprávne interpretované, niektoré poranenia sú duplicitne ohodnotené a niektoré podhodnotené.
Navrhol nevziať oba posudky do úvahy. Posudok MUDr. Kordoša nie je v súlade s § 7 ods. 1 zákona

č. 437/2004 Z.z. podpísaný primárom alebo prednostom kliniky. Znalec skonštatoval, že zdravotný
stav poškodeného bol pred úrazom dobrý. V dôsledku dopravnej nehody však utrpel veľmi vážne
životunebezpečné zranenia, a to polytraumu (teda poranenie viacerých orgánových celkov). Celý
priebeh liečby bol sprevádzaný vážnymi komplikáciami, ako je infekcia pľúc, brušnej dutiny, oboch
dolných končatín. Následkom zranení je strata sleziny, stuhnutie ľavého lakťa, pravého členkového
kĺbu, paréza prstov ľavej ruky, početné keloidné jazvy so stratou svalstva na rôznych častiach tela.

Diagnostický záver poranení po prijatí poškodeného do nemocnice bol: traumatický a septický šok
pri polytraume, pomliaždenie mozgu, tržnozmliaždená rana na hlave, stlačenie hrudníka s asfyxiou
s obojstrannými zlomeninami rebier s krvácaním do pohrudničného priestoru s pneumothoraxom,
roztrhnutie pečene a sleziny s krvácaním do brušnej dutiny, pomliaždenie ľ. ramena a predlaktia,
zmliaždenie pravej dolnej končatiny, otvorená zlomenina ľ. stehennej kosti so zlomeninou ihlice,

traumatická amputácia palce pravej nohy a 4. a 5. prsta pravej nohy, poškodenie lakťového nervu,
oderky a pomliaždenie chrbta. Poškodený bol niekoľko týždňov v ohrození života. Ťažkosti boli
spojené s enormnými bolesťami, mal ťažko poškodené pľúca, bol niekoľko dní v bezvedomí na
umelej pľúcnej ventilácii, mal opakované zápaly pľúc, trpel zápalmi všeobecne, podstúpil bolestivú a
dlhodobú rehabilitáciu, kvôli trieštivým zlomeninám boli poškodené aj okolité mäkké tkanivá, podstúpil

množstvo operácií, aj reoperáciu, bolo na ňom vykonaných kvantum invazívnych intervencií, punkcie
žíl, cievkovanie, tracheostomia, bolestivé preväzy, odsávanie dýchacích ciest, zavádzanie sondy do
žalúdka. Dĺžka zranení trvala približne 4 roky a liečba bola ukončená v roku 2011. Končatiny má
poškodené trvale. Nemôže riadne chodiť, má stále hnisanie pravej päty, poškodenie nervu. Znalec
konštatoval, že poškodený je následkom úrazu čiastočne nesebestačný. Je natrvalo vylúčený z

doterajšieho života, pracovného, spoločenského, zo športu, ktorému sa pred úrazom venoval. Zranenia
ho budú obmedzovať do konca života. Je mobilný na invalidnom vozíku a kratšie vzdialenosti prekonáva
o barlách. Je často unavený, dýchavičný, trpí jeho psychika. Znalec navrhol súdu zvýšiť počet bodového
hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona na dvojnásobok. K samotnému bodovému hodnoteniu sa súd
vyjadruje v bode 16 a nasl. V závere znalec uviedol, že je zrejmé, že zdravotný stav poškodeného si

bude vyžadovať ďalšiu liečbu, ale neočakávajú sa výraznejšie zmeny zdravotného stavu.

5. K ZP1 sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 9.10.2012 tak, že tento považuje za
vysoko odborne spracovaný, ale namietal niektoré sporné položky, ktoré boli pre vysokú hodnotu
bodu pre žalovaného neprehliadnuteľné. Žalovaný namietal položku č. 301a ohľadne poruchy pľúcnych

funkcií, v ostatnom nemal žalovaný námietky vo vzťahu k SSU. V prípade SSU žalovaný namietal, že
pri jednotlivých položkách je potrebné aplikovať § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z. a znížiť počet
bodov. Žalovaný zvýšil na základe odporúčania znalcom SSU o 100%, ďalej žalovaný navýšil SSU
podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o 35%, a to na základe rozhodnutia komisie ASP, a.s., nakoľko
takéto zvýšenie zodpovedá okolnostiam prípadu. Žalovaný zdôraznil, že žaloba bola podaná predčasne,

nakoľko žalobca preukázal SSU až v tomto konaní, uvedené musí mať vplyv aj na trovy konania.
Žalovaný mal námietky k viacerým položkám ohľadne bolestného a ponechal na úvahu súdu zváženie
ďalšieho procesného postupu.

6. Dňa 15.8.2012 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca žiadal súd pripustiť zmenu žaloby -

rozšírenie o 1.980,24 Eur z titulu bolestného a žalobu zároveň zobral z časti späť - o 6.018,52 Eur z titulu
SSU vrátane zvýšenia, a to z dôvodu, že žalobca sa stotožnil so závermi ZP1 a svoje nároky zosúladil
s jeho závermi ohľadne bodového hodnotenia, ktoré použil znalec v porovnaní s lekárskym posudkom
MUDr. Jozefa Hudeca. Dňa 24.9.2012 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žalobcu o 62.350 Eur
z titulu SSU z dôvodu plnenia žalovaným v uvedenom rozsahu. Dňa 25.9.2012 bolo súdu doručené

čiastočné späťvzatie žalobcu o 24.762,15 Eur z titulu zvýšenia SSU z dôvodu plnenia žalovaným v
uvedenom rozsahu. Žalobca na výzvu súdu doručil podanie dňa 14.11.2012, v ktorom upresnil svoje
predchádzajúce podania nasledovne: žiadal rozšírenie žaloby o bolestné 1.980,24 Eur, zobral žalobu
späť časti SSU vo výške 74.761,35 Eur a v časti zvýšenia SSU vo výške 26.768,32 Eur, v uvedenýchčastiach žiadal žalobca konanie zastaviť. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím, ale zdôraznil, že
nie je zákonné uplatňovať úroky z omeškania, nakoľko žalovaný plnil pred podaním žaloby bolestné,
SSU bolo plnené obmedzene, nakoľko výšku škody bolo možné objektivizovať až na základe ZP1, lebo

skutočne doložená dokumentácia k žalobe neumožňovala považovať väčšinu položiek za preukázanú.

7. Súd uznesením č.k. 16C/216/2009-190 zo dňa 3.4.2014 zastavil konanie v časti SSU 74.761,35 Eur
a v časti zvýšenia SSU 26.768,32 Eur a pripustil zmenu žaloby v zmysle ktorej si žalobca ďalej uplatňuje
nárok na bolestné 20.103,69 Eur a 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm od 7.7.2009 do

zaplatenia, SSU 5.352,17 Eur a 9% ročný úrok z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia, zvýšenie SSU
13.288,44Euravyčíslenýúrokzomeškania18.912,48Eur.SúdzároveňvýrokomIII.rozhodol,žežiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Na pojednávaní dňa 23.9.2013 bola vypočutá svedkyňa C. Z., manželka žalobcu. Svedkyňa
vypovedala, že manžel utrpel pri nehode vážne zranenia, bol v nemocnici asi 6 mesiacov, potom bol

v domácom ošetrení, ale opätovne sa vrátil na doliečenie. Po ukončení liečby ostal ležať na lôžku a
v tomto období sa o manžela intenzívne starala. Neskôr manžel absolvoval rehabilitačný pohyb, kde
sa podarilo čiastočne odstrániť problémy tým, že sa dokázal premiestniť z invalidného vozíka alebo do
postele.ManželpredúrazomhrávalaktívnefutbalpreŠKMacov,kdesizaložilvlastnéfutbalovémužstvo
amatérskou formou, chodieval na výlety, korčuľoval, bicykloval, venoval sa spol. životu, chodieval do

kina, na večere, čo je teraz problém, lebo nedokáže dlhšie sedieť. Majú deti vo veku 6 a 14 rokov,
ktorým sa manžel nedokáže plne venovať. Manžel sa teraz už vie postarať o svoju osobnú hygienu. Pre
úrazom manžel začal podnikať, spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár
a nakoniec sa venoval stavebnej činnosti. Manžel má úplné stredoškolské vzdelanie elektrotechnického
smeru s maturitou. Manžel má po úraze problémy so psychikou, nemôže sa v podstatnej miere venovať

rodine, má výčitky, na ľavej nohe má manžel stále ranu, ktorá od úrazu nie je doliečená. Na pojednávaní
bol uskutočnený výsluch svedka G. J., ktorý uviedol, že žalobcu pozná asi 20 rokov, žalobca bol pred
dopravnou nehodou veľmi aktívny človek, súkromne podnikal, s rodinou trávil veľa času, organizoval
podujatia, chodili sa bicyklovať, príležitostne hral futbal. Manželka ostala na všetko sama, spočiatku sa
nevedela venovať riešeniu problémov, pretože žalobca predtým živil rodinu. Žalobca rapídne schudol,

ostal ležiacim pacientom, doma sa pohybuje o barlách alebo na vozíku, keď prišiel z nemocnice nevedel
sa ani najesť, manželka sa oňho musela starať. Následky úrazu pretrvávajú a žalobca sa nemôže vrátiť
k predchádzajúcemu spôsobu života. Došlo k zásadnej zmene psychiky žalobcu, uzavrel sa, zaoberá
sa už len svojim zdravotným stavom a či a ako bude môcť zabezpečiť svoju rodinu. Súd následne vyzval
znalca, aby sa vyjadril k námietkam žalovaného ohľadne ZP1.

9. Dňa 17.10.2013 bol súdu doručený Doplňujúci znalecký posudok č. 8/2013 MUDr. Ladislava Veselého
PhD. na č.l. 208-221 (ďalej len „ZP1a“), v ktorom sa znalec vyjadril k námietkam žalovaného. K SSU sa
znalec vyjadril tak, že žalovaný sa stotožnil s jeho závermi, okrem položky 301a (pozn. súdu: ľavostranné
obmedzenie pohyblivosti hrudníka so zrastami pľúc a namáhavou dušnosťou). Znalec nesúhlasil so

žalovaným a uviedol, že pri stanovení bodovania vychádzal z rtg pľúc v spojitosti anamnézy a odborného
traumatologického vyšetrenia. V prípade pretrvávajúcej obrany žalovaného odporučil, aby poškodený
absolvoval odborné pľúcne vyšetrenie, prípadne CT pľúc. Aj v prípade hodnotenia položkou 300b by
nedošlo k zmene bodového hodnotenia. Znalec zotrval na záveroch ohľadne SSU v celom rozsahu a k
zmene došlo len čiastočne vo vzťahu k bodovému hodnoteniu bolesti.

10. Podaním doručeným súdu dňa 15.1.2014 žalobca opäť zobral žalobu z časti späť, a to vo výške
2.898,69 Eur a navrhol pripustiť zmenu žaloby s ohľadom na ZP1 a ZP1a, s ktorými sa stotožnil.
Žalobca upozornil na chybu v počítaní v ZP1a, kde v súčte sumár za položku 82b až 243c6 by
mala byť hodnota 2.040, nie 1.900; žalobca je tak ukrátený o 140 bodov. Podaním doručeným súdu

dňa 27.1.2014 žalovaný navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Súd uznesením č.k.
16C/216/2009-257 zo dňa 21.8.2014 zastavil konanie v časti 2.898,69 Eur a pripustil zmenu žaloby tak,
že ďalej je predmetom konania nárok uplatnený žalobcom z titulu náhrady za bolesť vo výške 17.205
Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia, z titulu SSU 5.352,17 Eur,
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia SSU 13.288,44 Eur,

vyčíslené úroky z omeškania 18.912,48 Eur, trovy konania. Uznesením č.k. 16C/216/2009-258 zo dňa
21.8.2014 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia: MUDr. Mariánom Pamulom.11. Dňa 3.12.2014 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 121/14 MUDr. Mariána Pamulu zo
dňa 1.12.2014 na č.l. 263-288 (ďalej len „ZP2“). Znalec tiež skonštatoval polytraumu, ktoré je z

medicínskeho hľadiska považované za ťažké zranenie. Zranenia viedli k závažným komplikáciám, a to
včasným (hemoragicko-traumatický šok, septický šokový stav, nutná intubácia, uvedenie do umelého
spánku, dýchanie za pomoci prístroja, rozdrvenie mäkkých tkanív, závažné krvné straty, krvácanie
do vnútorného traktu atď.) i neskorých (vznik pakĺbu, preležanín, obmedzenie hybnosti ľavého lakťa,
pravého členka, atrofia svalstva dolných končatín), i samotná liečba prebiehala s komplikáciami, bola

potrebná reoparácia, opakované užívanie atb, bronchoskopia, výmena kaválu. SSU stanovil na rovnaké
bodové hodnotenie ako je v ZP1. Ohľadne položky 301, resp. 300b, uznal túto položku (zaradil ju síce
pod 300b, ale s rovnakým bodovým hodnotením). Pri posudzovaní položky 232c odporučil vyšetrenie
EMG. Zároveň odporúčal odborné funkčné vyšetrenie pľúc, ktoré poukáže na reštrikčné a obštrukčné
ventilačnéporuchypľúc.Znalecvzávereuviedol,žehlavneprizávažnýchakomplikovanýchzraneniach,
aj napriek zákonu a bodovníku, je vypravovanie posudku subjektívne a k určitým odlišnostiam dôjde

vždy. K jednotlivým názorovým rozdielom ohľadne hodnotenia bolestného sa súd vyjadruje v bode
16 a nasl. Na pojednávaní dňa 24.11.2016 bol vypočutý znalec, nakoľko obe strany mali doplňujúce
otázky k ZP2. Znalec vysvetlil jednotlivé bodové hodnotenia a uviedol, že zákon nie je dobrý v tom,
že u poškodeného súčet položiek za bolesť prevýšil bodové hodnotenie za stratu končatiny, ale bolesť
ktorú si vytrpel poškodený bola neporovnateľná oproti bolesti a ťažkostiam, ktoré si človek vytrpí pri

jednorazovom odstránení končatiny. K zvýšeniu SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
sa znalec vyjadril tak, že tak urobil v rozsahu 50%. Žalobca navrhol výsluch MUDr. Veselého a
MUDr. Hudeca (na výsluchu MUDr. Hudeca žalobca neskôr netrval). Žalovaný žiadal a súd následne
zaviazal žalobcu podstúpiť vyšetrenie pľúc a lakťového nervu. Žalobca špecifikoval svoj nárok v podaní
doručenom súdu dňa 19.6.2017 a zotrval na návrhu ohľadne výsluchu MUDr. Veselého. V podaní

doručenom súdu dňa 29.6.2017 žalovaný navrhol vykonanie konfrontácie oboch znalcov a doplniť
požadované vyšetrenia pľúc a lakťa, resp. aby žalobca predložil potvrdenie lekára o tom, že takéto
vyšetrenia neodporúča.

12. Na pojednávaní dňa 11.12.2017 bola uskutočnená konfrontácia znalcov. Znalci sa vyjadrili k zvýšeniu

SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. nasledovne. MUDr. Veselý uviedol, že navrhol zvýšenie,
a to z dôvodu takého poškodenia zdravia, ktoré viedlo k totálnej invalidizácii poškodeného, ktorý je trvale
stigmatizovaný aj s ohľadom na vek poškodeného, má za to, že ak by k zvýšenie nedošlo vo vzťahu
k takémuto poškodenému, nevie vo vzťahu ku komu by malo byť realizované. MUDr. Pamula uviedol,
že má jednoznačne za to, že s ohľadom na invaliditu a vek poškodeného je daný stav na zvýšenie

SSU. Zákon umožňuje zohľadniť subjektívne hľadisko lekára pri stanovení navýšenia SSU, v tomto
ohľadne má za to, že by sa zvýšenie malo pohybovať v rozmedzí 50% a vyššie, neskôr korigoval na
75%. K požadovaných vyšetreniam zo strany žalovaného sa obaja znalci vyjadrili, že majú za to, že
nárok je daný. Ohľadne bolestného zotrvali znalci na svojich tvrdeniach a svoje rozhodnutie odôvodnili.
Žalobca navrhol výsluch žalobcu, ktorý sa z dôvodu amputácie dolnej končatiny nemohol dostaviť na

pojednávanie. Žalobca dňa 1.2.2018 doručil súdu vyjadrenie, ktoré bral súd do úvahy ako sumarizáciu
nárokov. V tomto podaní žalobca zobral žalobu v časti späť, a to na základe prepočtov s ohľadom na
výsledky dokazovania. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/187/2016-386 zo
dňa 17.8.2017 a uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 6Co/82/2014-522 zo dňa 27.6.2014. Žalovaný
sa vyjadril k jednotlivým nárokom podaním doručeným súdu dňa 5.3.2018. Aj toto vyjadrenie bral súd

do úvahy pri konečnej sumarizácii nárokov. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov
č.k. 6Co/524/2014-269 zo dňa 22.12.2015, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo
dňa 27.2.2017 a rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.9.2012, ktorými
bol zamietnutý nárok žalobcu na úroky z omeškania (bod 20). Na pojednávaní dňa 26.3.2018 bol
uskutočnený výsluch žalobcu. Tento uviedol, že v roku 2011 bol na operácii, kedy mal vyvrátenú nohu,

noha sa mu začala krútiť s tým, že v rámci operácie mu bol daný implantát tzv. osteodéza členka s
tým, že v dôsledku operácie mu bola zavedená infekcia, ktorá mu spôsobovala značné problémy v
ďalšom období, musel brať antibiotiká, bol hospitalizovaný niekoľkokrát, tieto problémy pretrvávali do
roku 2016, kedy mu implantát vybrali, avšak infekcia pretrvávala, chodil na čistenie každý týždeň, čo sa
zhoršilo až natoľko, že musel podstúpiť amputáciu v novembri 2017. Vo februári 2018 mu vyrobili novú

protézu, pričom manžeta sa natiahne na kýpeť, kde však má problémy, nakoľko na uvedenom mieste
mu odoberali štepy, ktoré mu potom boli dané na lýtko ešte v predchádzajúcom období. Na uvedenom
mieste má mokvavé vyrážky čo mu spôsobuje nepríjemné bolesti. Má navštíviť alergiologičku, ktorá
mu určí rozsah alergie a navrhne potrebnú liečbu. Bude sa musieť vymyslieť nový iný typ - systémprotézy. Celkovo má problémy v bežnom živote kvôli zdrav. stavu, nedokáže sa sám o seba postarať,
pomáha mu manželka so sprchovaním, ísť na WC. Do WC sa nedostane na vozíku, musí použiť barle,
už sa mu viackrát stalo, že sa pošmykol a spadol. Po byte sa pohybuje na vozíku, do kúpeľne na

barliach aj na WC, vonku na vozíku, šoférovať nedokáže, musí ho voziť manželka. Spolu s protézou
aj o barliach sa vie pohybovať možno hodinku. Potom to začne svrbieť. Naposledy bol posudzovaný
Sociálnou poisťovňou asi v roku 2015 s tým, že má priznanú invaliditu v rozsahu 80%. Uviedol, že
zdravotný stav dosť negatívne ovplyvnil rodinný a partnerský život. Syn žalobcu má 11 rokov a už teraz
si užil nejakú šikanu a výsmech, lebo bývajú na dedine, chodí hrávať futbal, žalobca nemôže chodiť

s ním. Nemôžu chodiť ani na dovolenky, ani nikam do termálu sa kúpať, navyše mal infekciu vyše 5
rokov. Myslí si, že deti sú tým poznačené. Nemôže sa im venovať tak, ako by chcel a ako by sa patrilo.
Našťastie má milujúcu manželku, ktorá to znášala, snaží sa mu pomôcť po každej stránke. Žalobca
sa musel vzdať športových aktivít, bicyklovania, turistiky, výletov. Kvôli každej maličkosti musí volať na
pomoc cudzích ľudí, aby to opravili. Starostlivosť o okolie domu bolo jeho koníčkom, teraz to musí urobiť
manželka, alebo dcéra. S protézou vie chodiť, je to privykacia protéza, je prvá, je to bolestivé a ešte

to bude chvíľu bolieť. Musí sa opierať o barle, bez nich nevie chodiť, možno keby mal iný typ protézy,
bola by kvalitnejšia a drahšia, iný systém upnutia, tak by to možno pomohlo. Nezvláda žiadnu manuálnu
prácu, nakoľko neustojí na nohách, takže možno by zvládal nejaké sedavé zamestnanie. Snažil sa nájsť
aj takúto prácu, ale hanbí sa, pretože noha s infekciou zapácha. Pociťuje určitú zmenu od februára 2018,
kedy mu bola nasadená protéza a snaží sa ísť trošku medzi ľudí, pretože to nevydrží dlhšie. Amputácia

v podstate zlepšila zdravotný stav žalobcu a vhodná protéza by mohla byť konečným riešením. Žalobca
ďalej uviedol, že nakoľko mu bola odobratá slezina má zníženú imunitu a má veľké riziko, že môže chytiť
infekciu, preto mu lekári odporučili, aby sa zdržiaval mimo ľudí, hlavne v období chrípkového obdobia.
Strany na pojednávaní uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Strany sa následne
vyjadrili k zvýšeniu SSU v podaniach, ktorých obsah súd zhrnul do bodu 18.

13. Súd na danú vec aplikoval § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník, v znení ku dňu vzniku poistnej udalosti; zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej len „ZoPZP“), najmä § 11 ods. 5 až

7, § 15; ďalej zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, v znení vzniku nároku na náhradu (ďalej len „zákon“), najmä § 2 ods. 1 a 2, § 3 a

4, § 5 ods. 5./ rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. zn. 6 Cdo 146/2011/.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä: trestný rozkaz Okresného súdu Galanta č.k.
2T/199/2007-223 zo dňa 31.3.2008, Lekársky posudok JUDr. Jozefa Hudeca zo dňa 18.12.2008 o
bolestnom a sťažení SSU (č.l. 10-11), Lekárske správy, Lekársky posudok MUDr. Martina Kordoša,

Uplatnenie nároku zo dňa 30.4.2009, Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 7.7.2009,
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 15.12.2008 o priznaní invalidného dôchodku, Rozhodnutie
ÚPSVaR v Bratislave č. 2009/057/LH zo dňa 3.2.2009, Posúdenie lekárskeho posudku o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného Ľuboša Lukačoviča, Oznámenie o poukázaní náhrady
škody zo dňa 25.11.2010, Znalecký posudok č. 2/2012 MUDr. Ladislava Veselého zo dňa 27.4.2012 (č.l.

112-143), Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.9.2012, Oznámenie o poukázaní náhrady
škody zo dňa 19.9.2012, Znalecký posudok č. 2/2012 MUDr. Ladislava Veselého PhD. zo dňa 27.4.2012
(č.l. 112-143), Doplňujúci znalecký posudok č. 8/2013 MUDr. Ladislava Veselého PhD. (č.l. 208-221),
Znalecký posudok č. 121/14 MUDr. Mariána Pamulu zo dňa 1.12.2014 na č.l. 263-288.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že za ublíženie na zdraví žalobcu zodpovedá L. K., ktorý mal v čase
škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla so žalovaným. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU, vrátane zvýšenia, vychádzal
zo znaleckých posudkov vyhotovených v rámci konania. Vzhľadom na odporúčanie znalca MUDr.
Veselého, predchádzajúce lekárske posudky súd nebral do úvahy. Súd netrval na vykonaní vyšetrení

lakťového nervu a pľúc u žalobcu, nakoľko má za to, že je možné dospieť k záverom v zmysle znaleckých
posudkov a nie je na mieste nútiť žalobcu absolvovať ďalšie vyšetrenia, ktoré predstavujú pre žalobcu
len ďalšiu záťaž. Obaja znalci sa na pojednávaní dňa 11.12.2017 tiež vyjadrili, že nárok je daný.16. Bolestné:

ZP1: položky zvýšené na dvojnásobok podľa § 9 ods. 6 zákona 2.280 bodov, položky nezvýšené 545

bodov, bolestné za ďalšie operačné zákroky 650 bodov, spolu 3.475 bodov. ZP1a: bodové hodnotenie
SSU nezmenené; zmenené niektoré položky bolestného - položky zvýšené na dvojnásobok podľa § 9
ods. 6 zákona 1.900 bodov, podľa § 9 ods. 5, písm. a) a b) zvýšenie o polovicu 60 bodov, nezvýšené
položky 535 bodov, spolu 2.495 bodov, bolestné za ďalšie operačné zákroky nezmenené, spolu 3.145
bodov. V tejto časti súd opravuje bodové hodnotenie v súlade s upozornením žalobcu (č.l. 230), kde

namiesto 1.900 má byť správny súčet bodov 2.040, a teda konečný sumár bodového hodnotenia
je správne 3.285 bodov. ZP2: celkovo 2.150 bodov. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
6Co/187/2016-386 zo dňa 17.8.2017 (bod 36) sa pri rozdielnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia viacerými lekármi sa javí spravodlivé, aby sa do úvahy bralo zvýšenie bodového hodnotenia,
ktoré je svojim rozsahom najpriaznivejšie pre poškodeného. Súd vychádzajúc z rovnakého princípu
vychádzal z hodnotenia znalcom, ktoré bolo aj v prípade bolestného pre žalobcu priaznivejšie, nakoľko

ide o posúdenie otázok odborného významu. Súd hodnotil položku nižšie iba v prípade ak mal za to, že
znalec pri hodnotení poškodenia nesprávne aplikoval zákon.

Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný už uhradil žalobcovi z titulu bolestného sumu 31.356

Eur. Medzi stranami nie sú sporné položky 73, 90a, 90b, 216, 113a, 113b, 232c, 91, 2, 74, spolu 1.120
bodov.

Znalci sa čiastočne nezhodli na hodnotení položky 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9
vpravo; MUDr. Veselý vyhodnotil zlomeninu rebier s dislokáciou a MUDr. Pamula bez dislokácie. MUDr.

Veselý zvýšil položku na dvojnásobok, nakoľko došlo u žalobcu ku komplikáciám a k bolestivejšiemu
priebehu liečby a MUDr. Pamula nezvýšil položku vôbec. Ohľadne dislokácie sa jedná o otázku striktne
odborného významu, preto sa súd priklonil k hodnoteniu MUDr. Veselého. Čo sa týka zvýšenia bodového
hodnotenia, v tomto prípade sa súd priklonil k hodnoteniu MUDr. Veselého, že došlo k bolestivejšiemu
spôsobu liečenia a komplikáciám pri liečení, avšak tieto je možné v zmysle § 9 ods. 5 zákona vnímať ako

jeden dôvod pre možnú kumuláciu s dôvodom v písm. a) alebo c) predmetného ustanovenia. Súd teda
priznal za túto položku 70+35 = 105 bodov. Ďalej sa znalci čiastočne nezhodli na hodnotení položiek
78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pľúc a UPV a 246c - úrazový šok ťažkého stupňa;
MUDr. Veselý zvýšil hodnotenie o 100%, MUDr. Pamula iba o 50%. Žalobca uviedol, že žalovaný plnil
(oznámenie žalovaného na č.l. 28 zo dňa 7.7.2009) uvedené položky v 2009, teda tieto považoval

za nesporné. Žalovaný sa bránil, že ako žalobca v priebehu konania upravoval svoje nároky, tak aj
žalovaný ustálil svoje vyjadrenia s ohľadom na komplikované dokazovanie v odborných otázkach. Súd v
tomto ohľade prisvedčil žalovanému, že v oboch prípadoch strany upravovali svoje vyjadrenia, pretože
vyhodnotenie otázok významných pre konanie záviselo od odborného posúdenia. Aj v tomto prípade
má súd za to, že došlo k naplneniu dôvodu v § 9 ods. 5, písm. b) zákona, a teda nie je daný dôvod

na 100% zvýšenie podľa odseku 6 predmetného ustanovenia. Na základe uvedeného súd vyhodnotil
uvedené položky so zvýšením o 50%, teda v rozsahu za položku 78 - 390 bodov a položku 246c -
90 bodov. Čo sa týka položiek ohľadne pravej dolnej končatiny: 243c3 - hlboká preležanina v oblasti
pravej päty, 243c6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože, 221 - traumatická amputácia palca
pravej nohy, 222 - traumatická amputácia 4. prsta pravej nohy, 222 - traumatická amputácia 5. prsta

pravej nohy, 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny, 205 - operačné znehybnenie
pravého členkového kĺbu, súd sa nestotožnil so žalovaným, že v danom prípade je potrebné aplikovať §
9 ods. 7 zákona, pretože súd má za to, že uvedené poškodenia nenastali súčasne. Nemožno vykladať
predmetné ustanovenie zákona tak, že sa súčasné poškodenia je potrebné vnímať všetky poškodenia
končatiny do ukončenia liečby, a teda, že v takom prípade súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť

bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny (položka 216). Pri zvýšení bodovania
položiek 243c3 a 243c6 je tiež zrejmá kumulácia dôvodov v § 9 ods. 5 zákona, čo výslovne v záverečnom
vyjadrení nenamietal ani žalovaný. Teda súd priznal za uvedené položky 243c3 - 40 bodov, 243c6 - 180
bodov, 221 - 40 bodov, 222 - 20 bodov, 222 - 20 bodov, 249 - 150 bodov, 205 - 230 bodov; spolu 680
bodov. Čo sa týka preležanín: 243c - hlboká preležanina v záhlavovej oblasti, 243c4 - hlboká preležanina

v krížovej oblasti, 243c2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu, súd má jednoznačne
za to, že došlo ku kumulácii dôvodov v § 9 ods. 5 zákona, nakoľko došlo k bolestivejšiemu spôsobu
liečby, ku komplikáciám a k plastickým zákrokom (pripodobenie k popáleninám 3 až 4 stupňa, bolestivé
preväzy, infekcie, vredy, plastické operácie; ZP1 str. 21.Teda súd priznal za uvedené položky 243c3 - 40 bodov, 243c4 - 80 bodov, 243c2 - 20 bodov; spolu
140 bodov.

Medzi stranami sporu sú sporné: položka 243c2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu.
Súd sa nestotožnil so žalovaným, že by sa uvedená položka mala hodnotiť spolu s 113a, 113b, 138c,
232c a zaradiť ju pod 159a, pretože ani v tomto prípade nie je možné vyhodnotiť, že poškodenie
hodnotené pod 243c2 nastalo súčasne s poškodeniami hodnotenými pod položkami vyššie. Súd priznal

aj zvýšenie o 100% z dôvodu kumulácie dôvodov podľa § 9 ods. 5 (rovnako ZP1, str. 21), teda spolu
súd priznal 20 bodov. Ďalej je sporná položka 138c - vnútrokĺbová zlomenina dolného konca ramena,
riešená operačne. V danom prípade žalovaný namietal, že túto položku bolo tiež potrebné hodnotiť spolu
svyššieuvedenýmipoložkami(113a,113b,138c,232c)azaradiťjupod159a,pretožekoperáciinedošlo
po ukončení liečby. Súd sa stotožnil so žalobcom, že je potrebné aplikovať § 3 ods. 4 zákona a priznal
hodnotenie 80 bodov. Ďalej je sporná položka 243c3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty. Opätovne

žalovaný poukazuje na to, že uvedená položka by mala byť započítaná do poškodení ohľadne ľavej
nohy. Súd odkazuje na rovnakú argumentáciu ako pri položke 243c2 vyššie. Súd priznal hodnotenie
40 bodov. Rovnako namietal žalovaný položky 189d a 238, že tieto tiež mali byť zahrnuté pod položku
216. Avšak žalobca s odkazom na ZP1 poukázal opäť na aplikáciu § 3 ods. 4 zákona. Súd sa s týmto
stotožnil a priznal hodnotenie za 189d - 180 bodov a 238 - 10 bodov. Poslednou spornou položkou je

224 - pomliaždenie mozgu. V danom prípade išlo jednoznačne o posúdenie odbornej otázky, a teda súd
sa priklonil k priaznivejšiemu hodnoteniu pre žalobcu, t.j. teda priznal 170 bodov.

Na základe uvedeného je nárok žalobcu na bolestné vo výške 3.025 bodov.

Nárok na bolestné (okrem položiek uvedených nižšie) vznikol v roku 2008 v zmysle lekárskeho posudku
MUDr. Jozefa Hudeca, pričom v takom prípade je hodnota bodu 13,374 Eur x 2.525 bodov = 33.769,35
(t.j. 3.025 bodov - 500 bodov, viď. nižšie = 2.525 bodov). Pre položky 189d, 138c, 238, kedy nárok vznikol
v roku 2009, je hodnota bodu 14,46 Eur = 3.904,2 (270 bodov). Pre položku 205, kedy nárok vznikol v
roku 2011, je hodnota bodu 15,38 Eur = 3.537,4 (230 bodov). Na základe uvedeného je nárok žalobcu

na bolestné v peňažnom vyjadrení 33.769,35 + 3.904,2 + 3.537,4 = 41.210,95; po zaokrúhlení na celé
euro nahor = 41.211 Eur.

Po zohľadnení plnenia zo strany žalovaného vo výške 31.356 Eur je zostávajúci nárok žalobcu vo výške
9.855 Eur.

17. SSU:

ZP1: 2.845 bodov; znalec odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 100% vo všetkých položkách
podľa § 10 ods. 4 zákona. ZP2: 2.845 bodov; znalec odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 75% vo

všetkých položkách podľa § 10 ods. 4 zákona. Súd, odvolávajúc sa na závery Krajského súdu v Prešove
v rozsudku č.k. 6Co/187/2016-386 zo dňa 17.8.2017 zobral do úvahy odporúčanie znalca, ktoré je pre
poškodeného priaznivejšie, a teda priznal bodové hodnotenie 2.845 x 2 = 5.690 bodov.
Vychádzajúc z bodového hodnotenia pre rok 2008 (13,374 Eur), náhrada za SSU je vo výške 5.690 x
13,374 = 76.098,06; po zaokrúhlení 76.099 Eur.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu SSU 70.749 Eur.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi náhradu za SSU vo výške 5.350 Eur.

18. Zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona:

Žalobca uviedol (podanie z 25.4.2018), že pokiaľ prípad invalidity, ktorý je nezávislý od prípadného
vrcholového či mimoriadneho zapojenia sa do niektorej z oblastí spoločenského života, je prípadom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona, kedy je možné zvýšenie náhrady až o 50 %,

potom ani iné výnimočné okolnosti, na ktoré je možné prihliadnuť taktiež nemožno činiť závislými a
posudzovať ich podľa toho, či bola poškodená osoba pred úrazom mimoriadnym spôsobom zapojená
do niektorej z oblasti spoločenského života. Teda prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona je prípad poškodenia zdravia osoby, ktoré ju podstatným spôsobom obmedzujev prvom rade v pracovnej oblasti života, ale tiež v iných oblastiach života a spoločnosti, a to v
osobnej, rodinnej, kultúrnej, športovej a pod. Či sa jedná v danom konkrétnom prípade o prípad hodný
osobitného zreteľa a v akom rozsahu je potom na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Ďalej,

ak samotné odškodnenie na základe bodového hodnotenia rozlišuje závažnejšie prípady od menej
závažných, nemožno preceňovať význam miery percentuálneho zvýšenia náhrady podľa § 5 ods. 5
zákona ako nástroja na odlíšenie prípadu závažného postihnutia zdravia od prípadu menej závažného
postihnutia zdravia. Spôsob zvyšovania na základe percentuálnych bodov z odškodnenia stanoveného
na základe bodového hodnotenia zabezpečuje, že aj zvýšenie odškodnenia v maximálnej možnej miere

o 50% je primeraným bez ohľadu na väčšiu či menšiu závažnosť prípadu, nakoľko medzi každou
základnou náhradou a jej zvýšením hoci aj o 50% je vždy zachovaná a zabezpečená priama úmera.
Od úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 9.6.2007 až do14.11.2017, teda viac ako 10 rokov, žalobca
trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka,
čo je zápal kosti. Uvedený zápal sa u žalobcu nepodarilo vyliečiť a viedol následne až k amputácii
pravého predkolenia žalobcu v novembri 2017. Počas vyše desiatich rokov si žalobca pre chronické

trvanie zápalu kosti prešiel veľkým utrpením spojeným jednak s neustálou bolestivosťou nehojaceho
sa a neustále hnisajúceho zápalu, ale taktiež spojeným so závažnými a rozsiahlymi obmedzeniami v
rôznych oblastiach osobného a spoločenského života. Žalobca mal v čase dopravnej nehody fungujúci
partnerský vzťah so svojou manželkou a fungujúcu rodinu. Bol v tom čase otcom 6 mesačného
syna a 7 ročnej dcéry. Za čas, ktorý už uplynul od dopravnej nehody a ktorý sa vyznačoval najmä

trápením žalobcu s chronickým zápalom, jeho deti podstatne vyrástli, pričom on sa im vo svojom
ťažkom zdravotnom stave nemohol primeraným spôsobom venovať, čím prišiel o jednu z najkrajších
etáp života rodiča a otca, kedy svojou starostlivosťou doprevádza svoje deti od útleho detstva počas
ich rastu až do ich dospelosti. Uvedenú skutočnosť považuje žalobca za jednu za najväčších strát,
ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpel. Keďže výrazné zdravotné ťažkosti žalobcu mali dlhodobý

nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobcu v živote a v spoločnosti a vyústili až do amputácie končatiny
žalobcu, je tieto mimoriadne okolnosti potrebné výrazným spôsobom zohľadniť s poukazom na § 2
ods. 2 zákona. Pokiaľ sa žalobca vyjadril súhlasne k otázke, či pociťuje amputáciu končatiny ako
zlepšenie subjektívneho stavu, je potrebné túto odpoveď interpretovať relatívne. Jeho stav po amputácii
však nemožno hodnotiť porovnávaním stavu žalobcu k času predchádzajúcemu amputácii, ale k času

predchádzajúcemu samotnému úrazu. žalobca sa ako chlap pri plnej sile na začiatku vrcholu svojho
produktívneho veku bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení, stal ťažko zdravotne postihnutou osobou
sťažkýmitrvalýminásledkamibezjednejnohyaďalšíminásledkamivýrazneobmedzujúcimijehopohyb,
spôsob osobného a rodinného života. Prakticky stratil možnosť zapojenia sa do pracovného života, čo
má pre neho nielen závažné ekonomické dôsledky ale aj sociálne dôsledky a dôsledky spočívajúce v

strate možnosti ďalšej sebarealizácie. Jedná o náhradu jednorazovú. V tejto náhrade teda majú byť
zohľadnené nielen už prežité dlhodobé strasti žalobcu, ako aj súčasné obmedzenia, ale patričným
spôsobom má byť prihliadnuté na fakt, že žalobca už od pomerne mladého veku ostane doživotným
invalidom s podstatne zníženou kvalitou života a s tým spojenými stratami a obmedzeniami možností
spoločenského uplatnenia. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné

problémy žalobcu budú pravdepodobne ešte zhoršovať. Žalobca zotrval na nároku o zvýšenie o 50%.
Žalovaný uviedol (č.l. 349), že ide o otázku právnu. Pre objektívne porovnanie je potrebné si predstaviť
aspoň teoreticky napr. 10 poškodených s totožnými diagnózami a obmedzeniami ako má žalobca, kedy
úlohou súdu je zvážiť aké percentuálne zvýšenie je u každého z nich namieste, pričom by mal u každého
dôjsť k inému číslu. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi neboli zmarené žiadne mimoriadne aktivity,

čo by inak odôvodňovalo maximálnu mieru mimoriadneho zvýšenia. Invalidita nie je jediným kritériom
k mimoriadnemu zvýšeniu SSU. Pri maximálnom zvýšení SSU sa stretávame pri úplne bezvládnych
osobách, resp. so zmarenými výnimočnými aktivitami spred nehody. Žalobca má rodinu, je mobilný s
pomocou bariel, dokáže riadiť motorové vozidlo, je sebestačný v základných životných úkonoch. Zákon
umožňuje vykonať zvýšenie od 1 do 50%. Žalovaný uznal zvýšenie v rozsahu 35%, čo považuje za

odôvodnené a podložené. Žalovaný poukázal na vyjadrenie MUDr. Pamulu, ktorý uviedol, že napriek
tomu, že žalobca utrpel vážne poškodenie zdravia vo veku 36 rokov, nemohol mu dať maximálne
zvýšenie, nakoľko sa stretáva aj s ťažšími prípadmi a aj v nižšom veku ako žalobca. Logicky zdôvodnil,
že nemohol dať žalobcovi 100 %-né zvýšenie SSU, nakoľko by to bolo nespravodlivé, keby také isté
poranenia príp. ešte horšie utrpela osoba vo veku 18 resp. 20 rokov a obdržala by rovnako zvýšenie

vo výške 100 % ako žalovaný. Z uvedeného dôvodu videl znalec potrebu rozlišovania či sa totožné
poškodenie zdravia udeje poškodenému v 18,35 resp. 80-tom roku veku t.j. tento dôležitý moment bolo
v záujme spravodlivého hodnotenia možné pretaviť do výšky zvýšenia SSU. Žalovaný navrhol zvýšenie
tak ako MUDr. Pamula v rozsahu 75%. Absolútne nesúhlasil s tým, aby tento rozpor bol vyriešený podľažalobcu tak, že súd by sa mal prikloniť k tomu zvýšeniu, ktoré je pre žalobcu priaznivejšie. Žalovaný má
za to, že názorový rozpor znalcov by mal súd posúdiť a vyhodnotiť, ktorý znalecký názor súd vníma ako
presnejší, odôvodnenejší, resp. spravodlivejší.

Súd považuje za potrebné sa v prvom rade vyjadriť k obrane žalovaného, že žalobcovi neboli zmarené
žiadne mimoriadne aktivity, čo by inak odôvodňovalo maximálnu mieru mimoriadneho zvýšenia s tým,
že invalidita nie je jediným kritériom k mimoriadnemu zvýšeniu SSU. Súd sa v tomto smere odvoláva
na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 29.10.2009, sp. zn. 2 Cdo 170/2008: „Posúdenie,

či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom
právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve
aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného
bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote
dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť

posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred
poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu
či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní
a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním (v tomto prípade
povolaním baníka) a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) je nekorektné nielen z hľadiska

etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho
konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo
veciach ochrany spotrebiteľa.“. Súd vyhodnocoval spôsob života žalobcu pred poistnou udalosťou ku
dňu ustálenia jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav sa v zmysle ZP1 ustálil koncom roku 2011. MUDr.
Veselý na pojednávaní dňa 11.12.2017 uviedol, že taxatívne určiť, kedy bola ukončená liečba, je veľmi

ťažká otázka, v situácii, v akej je žalovaný nie je liečba ukončená takmer nikdy. MUDr. Pamula uviedol,
že ešte v čase vyšetrenia poškodeného v roku 2012 bolo zrejmé, že liečba poškodeného naďalej
prebiehala, nakoľko mal preukázateľné symptómy. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať aj na
prognózu vývoja zdravotného stavu poškodeného do budúcna. Žalobca síce viedol tzv. bežný život pred
poistnou udalosťou, avšak v každej oblasti plnohodnotný. V čase poistnej udalosti mal žalobca 36 rokov,

žil s manželkou a ich dvoma deťmi, v tom čase mala dcéra 7 rokov a syn 6 mesiacov. Mal stavebnú
firmu, bol živiteľom rodiny. Vo voľnom čase sa venoval najmä športu, dokonca hral amatérky futbal. Aj
s rodinou trávili spolu čas predovšetkým športovo aktívne, venovali sa turistike, cyklistike. V dôsledku
poistnej udalosti bol žalobca na určitý čas úplne odkázaný na pomoc druhých, najmä manželky. Od
ustálenia liečby je síce čiastočne sebestačný, ale život žalobcu sa zmenil veľmi podstatným spôsobom

vo všetkých smeroch. Má priznanú invaliditu v rozsahu 80%. V pracovnej sfére je žalobca schopný
čiastočne vykonávať práce administratívneho charakteru. Pričom pred úrazom sa venoval prácam, ktoré
si vyžadovali neustály pohyb (začal podnikať, spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si
založil autobazár a nakoniec sa venoval stavebnej činnosti). Žalobca uviedol aké problémy mal sa
zamestnať aj kvôli zápachu, ktorý sprevádzal liečbu. Manželka musela prevziať úlohu živiteľa rodiny,

teda v pracovnej oblasti súd vyhodnotil, že došlo k veľmi zásadnému zvratu v živote žalobcu. Čo sa
týka trávenia voľného času, žalobcovi je už trvale odňatá možnosť venovať sa jemu tak obľúbenému
športu. Nemôže takto tráviť čas ani s manželkou a deťmi. Túto možnosť stratil v čase kedy deti boli v tom
najmenšom veku a v podstate počas celého ich detstva. To aké útrapy musel žalobca od úrazu prežiť
vystihuje vyjadrenie žalobcu, ktorý pociťuje zlepšenie od amputácie nohy, čo je pre zdravého človeka

len ťažko predstaviteľné. Súd v tomto smere (tak ako uviedla strana žalobcu) vyhodnocuje stav pred
úrazom a nie pred amputáciou. Čo sa týka prognózy, je pravdou že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné
problémy žalobcu budú pravdepodobne len zhoršovať. Súd teda vyhodnocujúc celú situáciu komplexne
dospel k záveru, že u žalobcu došlo k podstatnej zmene vo všetkých sférach života s tým, že je mu
daná len veľmi malá možnosť na uplatnenie sa v pracovnom živote pri výkone práce, ktorej sa predtým

nevenoval. Nakoľko sa žalobca venoval vo voľnom čase športu, sám i s rodinou, týchto aktivít sa musel
vzdať úplne a trvale. Je potrebné hodnotiť aj zásah do partnerského života, ktorý je zrejmý vzhľadom na
poškodenie zdravia žalobcu v zmysle záverov oboch znaleckých posudkov, a to po stránke zdravotnej,
estetickej a psychickej. To sa týka aj ďalšieho prežívania žalobcu s vedomím, že úlohu živiteľa musela
prevziať manželka. Tiež je potrebné brať na zreteľ psychické útrapy žalobcu, ktorý sa pochopiteľne po

úraze začal zaoberať výlučne svojim zdravotným stavom, toto s ním musela zdieľať celá jeho rodina.
Vzhľadom na vek žalobcu, ktorý mal v čase úrazu dve malé deti a ktorému bola trvale odňatá možnosť
živiť svoju rodinu a tráviť s ňou čas tak ako pred úrazom, súd má za to, že je daný dôvod na zvýšenie
SSU podľa § 5 ods. 5 zákona v rozsahu 45%.Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu zvýšenia SSU 24.762,15 Eur. 45%
z 76.099 (vyčíslený nárok SSU) = 34.244,55; 34.244,55 - 24.762,15 = 9.482,4; po zaokrúhlení na celé

euro nahor 9.483 Eur.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi náhradu za zvýšenie SSU vo výške 9.483
Eur.

19. Súd zastavil konanie v časti v zmysle podania žalobcu zo dňa 30.1.2018, ktoré bolo doručené súdu
dňa 1.2.2018, berúc tiež do úvahy upresnenie žalobcu na pojednávaní dňa 10.5.2018 v súlade s § 145
ods. 2 CSP.

20. Ohľadne úrokov z omeškania sa súd stotožnil s obranou žalovaného (č.l. 442/2, 443), ktorý poukázal

na súdnu prax, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/524/2014-269 zo dňa 22.12.2015, rozsudok
Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017 a rozsudok Krajského súdu Košice
č.k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.9.2012, v zmysle ktorých neboli priznané žalobcovi úroky z omeškania
k nárokom na náhradu za bolesť a SSU. Z listinného dôkazu - Uplatnenie nároku na náhradu škody
z ublíženia na zdraví zo dňa 30.4.2009 na č.l. 25 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok u SKP. Listom

zo dňa 7.7.2009 žalovaný oznámil, že poukázal náhradu škody z titulu bolestného v čiastočnom
rozsahu, vrátane odôvodnenia. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 27.484 Eur z titulu bolestného. Zároveň
vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť SSU, t.j. že podľa vyjadrenia posudkového
lekára žalovaného žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu o objektívnom náleze poškodeného po
doliečení. Teda žalovaný si splnil povinnosť v § 11 ods. 5 v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia

poškodeného o škodovej udalosti. V súlade s § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP je poisťovateľ povinný platiť úroky
z omeškania až v prípade, že poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení
prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, resp. až
na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v prípade, že rozsah plnenia, ktoré požaduje poškodený
neuznal a o tomto vyrozumel poškodeného v lehote 3 mesiacov. Žalobca nenamietal, že by žalovaný

nesplnil povinnosti v § 11 ods. 5 a 6 ZoPZP, preto súd berúc tiež do úvahy následné priebežné plnenia
žalovaného z titulu bolestného a SSU (vrátane zvýšenia) v priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov
zložitéhoodbornéhodokazovania(pretoženiejesprávnepripustiťtakúaplikáciuzákona,ktorábynebola
spravodlivá), nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadnom rozsahu, a tento nárok žalobcu zamietol.

21. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa kritériá úspechu je možné totiž
postupovať aj vtedy, keď výška nároku závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (viď. bod 25
rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017). V priebehu konania žalobca
vzal žalobu viackrát čiastočne späť, a to najmä z dôvodu plnenia zo strany žalovaného, ale aj z dôvodu
prepočtu nárokov s ohľadom na výsledky dokazovania. V prípadoch kedy súd zároveň nerozhodol o

tom, že strany nemajú právo na náhradu trov konania (každé späťvzatie je špecifikované v rozsudku),
súd nepripísal zavinenie v súvislosti s čiastočnými späťvzatiami žiadnej zo strán a neaplikoval § 256
ods. 1 CSP. Na základe uvedeného súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že po úhrade trov znaleckého dokazovania zostali na účte súdu

nespotrebované finančné prostriedky z poskytnutých preddavkov poskytnutých stranami, súd tieto
prostriedky vrátil tak ako je uvedené vo výrokových vetách rozsudku V až VIII.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podaniauvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).