Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717210085.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX V. - Q., proti žalovaným: 1) H.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX
XX V. - Q., 2) Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX V. - Q., obaja právne zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36

858 935, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. 17C/57/2017-367 zo dňa 09.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto:
,, I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že uznesením z 18.03.2020 súd konanie prerušil
podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku na návrh žalobcu za súhlasu žalovaných v 1. a 2.

rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.04.2020. Strany sporu v lehote do šiestich mesiacov od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní, preto konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných
osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval osobitnú procesnú situáciu, keď žiadna strana sporu nepodala návrh na pokračovanie v
konaní, teda obe strany sporu zavinili zastavenie konania. Považoval za spravodlivé, aby náhradu trov

konania stranám sporu nepriznal a aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Namietali, že súd
prvej inštancie mal žalovaným priznať náhradu trov konania, keďže práve žalobca zavinil zastavenie
konania, keď nepredložil súdu znalecký posudok, ktorý mal predložiť do augusta 2020. Uviedli, že z ich
strany išlo o ústretový krok. K prerušeniu konania došlo na žiadosť žalobcu, bolo preto jeho povinnosťou

zabezpečiť pokračovanie v konaní, keďže nemali vedomosť o tom, či odpadol dôvod prerušenia konania.
Mali za to, že žalobca za daný stav musí niesť zodpovednosť vo forme povinnosti nahradiť trovy konania.
Navrhli napadnuté uznesenie vo výroku II. zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaní majú nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

4. Predmetom odvolacieho konania na podklade podaného odvolania žalovaných bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie v prejednávanej veci správne rozhodol, keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov
konania.

5. Podľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.

Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

6. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie uznesením č.k.
17C/57/2017-366 zo dňa 18.03.2020 konanie prerušil podľa ust. § 163 ods. 1 CSP, nakoľko strany
zhodnenavrhliprerušeniekonaniazaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudku.Uznesenieoprerušení

konania vydané podľa ust. § 163 ods. 1 CSP nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2020. Ktorákoľvek
zo strán sporu tak mohla aj podľa názoru odvolacieho súdu podať návrh na pokračovanie v konaní
najneskôr do 27.10.2020. Nakoľko v tejto lehote takýto návrh súdu nebol doručený, súd prvej inštancie
správne konštatoval, že šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula
márne a správne postupom podľa ust. § 163 ods. 2 CSP rozhodol o zastavení konania.

7. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, keď žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V danom spore podľa názoru odvolacieho
súdu zastavenie konania procesne zavinili obe strany, keď žiadna z nich nepodala v lehote návrh na
pokračovanie v konaní

8. V zmysle platnej právnej úpravy vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.

9. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná

nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

10. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení §256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle) a dôsledkom je vznik trov protistrany.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie zastavil konanie potom, čo ani jedna zo
strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní, a to s odkazom na § 163 ods. 2 veta druhá
CSP. Nepochybne tu nastala situácia, s ktorou zákon nepočíta; je však analogická konaniu, keď žalobca
späťvzatím žaloby procesne zaviní zastavenie konania, kedy by bola namieste aplikácia ustanovenia §
256 ods. 1 CSP a právo na náhradu trov konania by vzniklo žalovanému.

12. Z chronológie úkonov strán sporu v súdnom spise v prejednávanej veci je možné dôjsť k jedinému
záveru, a to, že dôvodom pre prerušenie konania bol návrh žalobcu a žalovaných na prerušenie konania
za účelom vypracovania znaleckého posudku v predmetnej veci, teda obidve strany svojím rovnakým
postupom v priebehu konania sa pričinili o to, že nemohlo byť vo veci rozhodnuté meritórne. Obidve

strany súhlasili s prerušením konania a žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní.

13. Ustanovenie § 163 ods. 2 CSP upravuje, že ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na
návrh ktorejkoľvek strany a ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

14. Prerušenie konania podľa § 163 CSP je osobitným prípadom obligatórneho prerušenia konania, t.j.
súd je povinný konanie prerušiť, ak takúto vôľu prejavia obidve (všetky) strany sporu; osobitný charakter
má z toho dôvodu, že konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavomdispozície účastníkov s konaním. Dikcia tohto ustanovenia má na zreteli aktivitu všetkých účastníkov
konania, resp. strán sporu.

15. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie mal za to, že v predmetnom spore tým, že
ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní po jeho prerušení, zavinili rovnakou mierou
zastavenie konania. Na to, aby sa žalobca ako aj žalovaní mohli dôvodne domáhať nároku na náhradu
trov konania po zastavení, nevyvinuli potrebnú procesnú aktivitu; práve procesné správanie strán sporu
v prejednávanej veci počas konania je odrazom rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.

Odvolací súd preto námietky žalovaných uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o
trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní a úspešnému žalobcovi
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.