Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213166
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4414213166.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Q. W.,

nar. X.X.XXXX, bytom N. D., C. XX, zastúpený advokátom Mgr. Ladislavom Polomom, Nové Zámky,
Turecká 24, IČO: 42 130 204, proti žalovaným: 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, 2. Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o 9.804,51 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9.804,51 eur a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v
lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady
trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v
lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady
trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2014 domáhal voči žalovanému v 1. rade náhrady
škody v sume 9.804,51 eur. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 13.10.2000 uzatvoril s T. B. ako
dlžníkom zmluvu o pôžičke na základe ktorej jej požičal 160.000,- Sk pričom menovaná túto pôžičku
nevrátila, domáhal sa jej vrátenia súdnou cestou, pričom Okresný súd Nové Zámky platobným rozkazom
č. 9RO/49/2004 zo dňa 3.2.2005 uložil T. B. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3319,39 eur a úroky z

omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 do zaplatenia. Keďže povinná
predmetnú sumu s príslušenstvom neuhradila, žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi M. so sídlom Nové Zámky, Michalská bašta 19 a to
na základe vyššie uvedeného platobného rozkazu pričom uvedený exekútor exekučné konanie voči
povinnej T. B. viedol pod č. EX 37/2005.

2. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že povinná T. B. zomrela XX.X.XXXX pričom dedičstvo po nej

nadobudli V. K. a V. K. a preto exekútor pokračoval v exekúcii proti dedičom povinnej a rozhodol sa
túto vykonať predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A.. Uviedol, že dňa 7.8.2009 bol
Okresnému súdu Nové Zámky predložený návrh exekútora na schválenie príklepu udeleného pri dražbe
nehnuteľností vydražiteľovi T. T. za najvyššie podanie 18.600,- eur pričom Okresný súd Nové Zámkyuznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr.
Emilom M. zo dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností vydražiteľovi T. T. keďže na udelenie príklepu
a jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky, keďže v návrhu na schválenie príklepu nebol

uvedený ani vlastník nehnuteľností, exekúcia sa nemohla vykonať predajom nehnuteľností v celosti
keďže spoluvlastnícky podiel povinnej k draženým nehnuteľnostiam predstavoval len 1 k celku, po smrti
povinnej súdny exekútor nikoho o začatí exekúcie predajom dražených nehnuteľností neupovedomil a
to ani právnych nástupcov povinnej, v dražobnej vyhláške neboli uvedení žiadni vlastníci nehnuteľností
ani ich spoluvlastnícke podiely. V žalobe žalobca uviedol, že v čase začatia exekúcie boli predmetné

nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá udelila súhlas s
predajom predmetných nehnuteľností dňa 6.11.2006.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca poskytol súdnemu exekútorovi maximálnu možnú súčinnosť za
účelom úspešného ukončenia exekučného konania, ktorého cieľom malo byť uspokojenie pohľadávky
žalobcu avšak súdny exekútor v dôsledku viacerých pochybení na svojej strane zmaril schválenie

príklepu zo dňa 6.7.2009 na dražbe predmetných nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že exekútor
po vydaní uznesenia č. 14Er/400/2005-14 zostal absolútne nečinný hoci konajúci súd v uvedenom
uznesení uviedol, ako má exekútor ďalej postupovať aby úspešne vymohol pohľadávku žalobcu.
Uviedol, že Slovenská sporiteľňa svoju pohľadávku voči T. B. postúpila na spoločnosť Omikron Trading
Limited pričom táto spoločnosť pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXX k.ú. A. a dražobná spoločnosť Dražby a aukcie s.r.o. na dobrovoľnej dražbe dňa 30.3.2012
vydražila v prospech tretej osoby za najvyššie podanie 18.000,- eur pričom vydražená suma 10.000,-
eur nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky spoločnosti Omikron a teda do notárskej úschovy
nebol uložený žiadny výťažok dražby. Žalobca ďalej uviedol, že v čase vykonania exekúcie predajom
nehnuteľnostívroku2009malipredmetnénehnuteľnostivspoluvlastníctveT.B.trhovúhodnotu,ktoráby

postačovala na pokrytie zostatku zabezpečovanej pohľadávky Slovenskej sporiteľne ako i pohľadávky
žalobcu keďže súdny exekútor nehnuteľnosti vydražil za najvyššie podanie 18.600,- eur. Okresný
súd Nové Zámky však uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil uvedený príklep
exekútora udelený pri dražbe nehnuteľností keďže na udelenie príklepu a jeho schválenie neboli splnené
zákonné podmienky a to výlučne z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora, ktorý následne

zostal v celej veci absolútne nečinným až pokiaľ sa 2.4.2012 od spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o.
nedozvedel, že spoločnosti Omikron Trading Limited predala nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe za
najvyššie podanie 10.000,- eur čo však nepostačovalo ani na pokrytie pohľadávky uvedenej spoločnosti
ako oprávneného zo záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a teda ani na pokrytie
pohľadávky žalobcu.

4. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že ak by exekútor postupoval správne a exekúciu nehnuteľnosti
vykonal v roku 2009 riadne, keď najvyššie podanie predstavovalo 18.600,- eur, pohľadávka žalobcu
by bola bez akýchkoľvek pochybností uspokojená. Z uvedených skutočností je teda nepochybné, že
uvedený exekútor nesprávnym úradným postupom zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu a spôsobil

mu škodu v celkovej sume 9.804,51 eur, ktorá pozostáva z istiny 3.319,39 eur, trov konania v sume
416,78 eur a kapitalizovaného 15,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002
do 12.6.2014 čo predstavuje sumu 6.068,34 eur. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 33 ods. 1 zákona
č. 233/95 Z.z. ako i ust. § 2 písmeno b), § 3 ods. 1 písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3, § 9 ods. 1
a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že sa obrátil 11.1.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom uvedené ministerstvo odpovedalo na
žiadosť žalobcu listom zo dňa 12.9.2013, v ktorom oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť vyhodnotilo ako
bezpredmetnú a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené. S takýmto záverom

žalobca nesúhlasí keďže je nepochybné, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý
spočíval v nedodržaní zákonom predpísaných náležitostí, Okresný súd Nové Zámky neschválil príklep
exekútoraudelenýpridražbenehnuteľností,keďženaudeleniepríklepuajehoschválenienebolisplnené
zákonné podmienky, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora. Poukázal na to, že ak by
súdny exekútor postupoval správne, okresný súd by v roku 2009 schválil príklep exekútora o najvyššom

podanívsume18.600,-eur,čobypostačovalonapokrytiezostatkuzabezpečovanejpohľadávkyžalobcu
ako i banky. Uviedol, že i keď predmetná nehnuteľnosť bola vydražená v roku 2012 na dobrovoľnej
dražbe za najvyššie podanie v sume 10.000,- eur, nepostačovalo to ani na pokrytie pohľadávky žalobcu
ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby spoločnosti Omikron Trading Limited. Súčasne uviedol,že žalobca sa o vzniku škody dozvedel 2.4.2012 keď mu bolo doručené oznámenie spoločnosti Dražby
a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené za 10.000,- eur pričom táto
suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do notárskej úschovy nebol

uložený žiaden výťažok dražby. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu o dohodu
o zániku vecného bremena zo dňa 13.10.2000, spísanú notárkou JUDr. Martou A., so sídlom Nové
Zámky, Bjornsonova 2, upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka
EX č. XX/XXXX zo dňa 30.5.2005, zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností zo dňa
6.7.2009, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.10.2009, oznámenie

spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., Martin zo dňa 2.4.2012 o dražbe nehnuteľností, notársku zápisnicu
spísanú notárom JUDr. K. so sídlom V., ktorým bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby
zo dňa 30.3.2012, oznámenie o dražbe, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 11.1.2013, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 12.7.2013.

6. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 28.10.2014 oznámil konajúcemu súdu, že za žalovaného
označuje Slovenskú republiku v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073.

7. Vo veci sa vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním zo dňa 23.12.2014,

v ktorom uviedlo, že žalobca v žalobe za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky a poukázal na to, že právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 28.10.2014 označeným ako
upresnenie návrhu na začatie konania označil za žalovaného Slovenskú republiku, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom takýto spôsob zmeny alebo zámeny alebo
nahradeniapôvodnéhoúčastníkakonaniainýmúčastníkomkonanianiejemožnéakceptovaťapoukázal

nauznesenieKrajskéhosúduvBratislaveč.2Cob/233/2010,vktoromsauvádza,žeštátjesamostatným
subjektom práva a preto nie je možná oprava označenia pôvodného žalovaného ako ústredného orgánu
štátnej správy na štát formou opravy podania ale iba zámenou účastníka podľa § 92 ods. 4 OSP. Zároveň
poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v uznesení č. 3Cdo/309/2008, v ktorom sa
uvádza, že podaním žaloby začalo sporové konanie účastníkmi ktorého sú žalobca a žalovaný, t.j. tí,

ktorých v žalobe označil za žalovaných a ak teda žalobca v žalobe označil za žalovaného ústredný orgán
štátnej správy - právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou a ak žalobca v priebehu konania
označil Slovenskú republiku, nejde o spresnené, doplnené alebo opravné označenie v žalobe skôr
uvedeného účastníka konania ale ide o označenie úplne iného (odlišného a nového) subjektu, ktorý v
konaní doposiaľ nevystupoval. V tejto súvislosti poukázal aj na názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v

uznesení č. 5Sžp/11/2013. Je teda nepochybné, že aj Ministerstvo spravodlivosti SR ako i štát zastúpený
príslušným orgánom majú právnu subjektivitu a teda v konaní môžu samostatne vystupovať a konať.
Avšak v danom prípade ide o dva odlišné subjekty, ktoré nemožno stotožňovať a je rovnako vylúčené,
že spresnením žaloby zo dňa 28.10.2014 bola vykonaná zmena či zámena účastníka konania strany v
spore z pôvodne žalovaného subjektu na iný subjekt. Preto vzhľadom na uvedené žalovaný namietal

pasívnu vecnú legitimáciu Ministerstva spravodlivosti vo veci.

8. Žalovaný v uvedenom vyjadrení ďalej poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý
obsahuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2.

vznikškody,3.príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímresp.nesprávnymúradnýmpostupom
a vzniknutou škodou. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že vznik škody na strane
žalobcu je preukázaný, pričom škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.
Ušlý zisk je v podstate ušlím majetkovým prospechom a spočíva v nevzniknutom zväčšení (rozmnožení)

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné keby nedošlo k škodovej udalosti očakávať s ohľadom na
pravidelný chod vecí pričom poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a škoda
musí existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku existuje. Zároveň poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR č. 25Cdo/2601/2010, v ktorom sa uvádza, že vznik škody na strane veriteľa
predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi je neuspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa

stala nevymáhateľnou... nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť
voči štátu úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu ouplatnenom nároku na jej náhradu, bol by nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie
žaloby.

9. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že zodpovednosť štátu je daná len v prípade, ak v príčinnej
súvislosti nesprávnym úradným postupom sa právo voči dlžníkovi stalo takticky nevymožiteľné a je
vylúčené aby bolo uspokojené iným spôsobom. uviedol tiež, že zo žaloby nie je zrejmé či predmetná
exekúcia stále prebieha alebo či bola skončená jedným zo spôsobom, ktorý predpokladá exekučný
poriadok. Ak teda exekúcia na majetok povinných stále prebieha, pohľadávka žalobcu je v stále v

procese vymáhania a nie je možné ustáliť, že je definitívne nevymožiteľná. Mal za to, že škoda na strane
žalobcu doposiaľ nevznikla a teda žaloba je podaná predčasne a teda ak existuje zákonná možnosť
žalobcu vymôcť si pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné nárok na náhradu škody uplatňovať
podľa zákona 514/2003 Z.z.

10. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť keďže v

danej veci žalovaný nie je pasívne legitimovaným a zároveň uviedol, že v danom prípade nemožno
konštatovať, že došlo k splneniu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Napokon žiadal aby konajúci súd v teoretickom prípade úspešnosti žalobcu určil v rozsudku 30 dňovú
lehotu na plnenie a to z dôvodu administratívno časovej náročnosti úhrady ako i schvaľovacím procesom
úhrady u žalovaného.

11. Konajúci súd uznesením č. 5C/149/2014-74 zo dňa 1.4.2015 pripustil aby na strane žalovaného
ako ďalší účastník vstúpil do konania ako žalovaný v 2. rade Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073.

12. Na žiadosť konajúceho súdu Slovenská komora exekútorov podaním zo dňa 8.4.2015 oznámila
konajúcemu súdu, že výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Emila M. zanikol dňom 26.3.2014 a za
jeho náhradníka bol vymenovaný súdny exekútor JUDr. Jozef K., so sídlom Galanta, Švermova 273.

13. Konajúci súd v priebehu konania sa snažil zadovážiť exekučný spis JUDr. Emila Vančíka č. EX XX/

XXXX avšak tento sa nepodarilo doposiaľ do spisu založiť, pričom z oznámenia JUDr. Jozefa K. zo
dňa 31.1.2018 vyplýva, že nedisponuje s uvedeným úradným spisom JUDr. Emila M. č. EX 37/2005
keďže tento sa nenachádzal v sídle exekútorského úradu JUDr. Emila Vančíka a preto nie je možné
žiadosti vyhovieť. Zároveň z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 4.5.2018 vyplýva, že
exekučný spis odvolaného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka EX č. XX/XXXX sa nenachádza

na Slovenskej komore exekútorov. Zároveň z oznámenia JUDr. Z. M. zo dňa 4.1.2018 vyplýva, že
spisovú agendu po ňom prevzal JUDr. Kapronczai, pričom v čase jeho pôsobenia bol spis predložený
Ministerstvu spravodlivosti SR, resp. Slovenskej komore exekútorov.

14. Konajúci súd pripojil do spisu spis tunajšieho súdu č. 14Er/400/2005. Súdny exekútor JUDr.

Kapronczai na základe výzvy súdu oznámil podaním zo dňa 25.4.2019, že v čase preberania exekučnej
agendy súdneho exekútora JUDr. Emila M. sa originál spisu v sídle exekútorského úradu JUDr. Emila
M. nenachádzal a v konaní nie je možné pokračovať pričom v uvedenej veci disponuje len odpisom
poverenia na vykonanie exekúcie, odpisom exekučného titulu, odpisom návrhu na vykonanie exekúcie,
odpisom uznesenia Okresného súdu Nové Zámky o neschválení príklepu pri dražbe nehnuteľností zo

dňa 2.10.2009. Uviedol, že z uvedených dôvodov uvedené konanie eviduje ako neukončené.

15. Na pojednávaní dňa 14.6.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava žaloby v plnom
rozsahu, žiadal žalobe vyhovieť, zároveň poukázal na odpoveď súdneho exekútora JUDr. Jozefa K. zo
dňa 25.4.2019, v ktorej uvádza, že nie je možné v exekučnom konaní po JUDr. Emilovi M. pokračovať.

Mal za to, že sú splnené všetky podmienky na náhradu škody zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania.

16. Na uvedenom pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby tak ako ju podal jeho
právny zástupca a uviedol, že by bol rád keby vec už bola ukončená.

17. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že má za to, že
nevznikla škoda v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pretože exekučné konanie ešte nebolo zastavené,
na tomto mieste poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2009 č. 3Cdo/309/2008na základe ktorého žalobca by mal vymáhať škodu primárne od súdneho exekútora resp. v rámci
exekučného konania od povinného a nie od štátu. Preto mala za to, že škoda môže vzniknúť len v tom
momente, keď žalobca preukáže, že svoju pohľadávku nevedel vymáhať v exekučnom konaní. Žiadala

priznať náhradu trov konania.

18. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 3 ods. 1 písmeno d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného

zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa§9ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické
osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe za označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho

orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Súd na základe vyššie uvedených skutočností uvedených v žalobe a ktoré uviedli strany sporu, z
dokladov založených v spise ako i s prihliadnutím na vyjadrenia JUDr. Emila M., JUDr. Q. Kapronczaia,
Slovenskej komory exekútorov a po oboznámení sa so spisom Okresného súdu nové Zámky č. XXEr/
XXX/XXXX zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal za preukázané, že platobným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

5.3.2005, bola žalovanej Ružene Slovákovej ako žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
100.000,- Sk a úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 29.8.2002 do zaplatenia a tiež trovy
konania v sume 12.556,- Sk. Taktiež mal súd za preukázané, že na základe uvedeného exekučného
titulu bol zo strany žalobcu podaný návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 15.4.2005, pričom Okresný súd
Nové Zámky udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi, so sídlom Nové Zámky poverenie na

vykonanie exekúcie a to dňa 26.4.2005. Zároveň mal súd za preukázané, že uvedený poverený exekútor
vykonal dňa 6.7.2009 dražbu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k.ú. A., pričom konajúcemu
súdu predložil návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností zo dňa 5.8.2009,
pričom konajúci súd uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil príklep udelený
súdnym exekútorom dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A. keďže

na udelenie príklepu o jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky a to výlučne z dôvodu
nesprávneho postupu konajúceho exekútora JUDr. Emila Vančíka. V uvedenom uznesení sa ako dôvody
neschválenia príklepu uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti,
pričom však exekúcia nemala byť vykonávaná predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila
len polovicu dražených nehnuteľností, pričom predmetné nehnuteľnosti mali byť predané len čo sa

týka spoluvlastníckeho podielu Ruženy B.. Zároveň taktiež v exekučnom príkaze podiel, na ktorý je
vedená exekúcia uvedený nebol vôbec. Exekúcia sa teda nemohla vykonávať predajom nehnuteľností
v celosti, keďže druhým spoluvlastníkom v pomere 1 k celku bol Jozef B., ktorý tento svoj podiel
nadobudol darovacou zmluvou a preto tento podiel nemohol patriť podľa § 143 Občianskeho zákonníka
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako ďalší dôvod neschválenia príklepu bolo uvedené, že

po smrti Ruženy B. už súdny exekútor nikoho o začatí exekúcie predajom dražených nehnuteľností v
celosti neupovedomil, neupovedomil nikoho ani o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností
v celosti a nevydal ani exekučný príkaz a neučinil tak ani voči dedičom poručiteľky T. B. a to V. K. a V.
B., hoci im dourčoval následne písomnosti. Súdny exekútor tiež v dražobnej vyhláške neviedol žiadnych
vlastníkov dražených nehnuteľností ani ich spoluvlastnícke podiely. Súdny exekútor ani neriešil kto je

právnym nástupcom po poručiteľke Ružene B..

20. Súd mal zároveň za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal vznik škody v
sume 9.804,51 eur pričom táto škoda pozostáva zo sumy istiny 3.319,39 eur, ktorá bola predmetom
exekúcie, z trov konania v sume 416,78 eur, ktoré boli taktiež predmetom exekúcie a ktoré boli priznané

platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 a tiež z kapitalizovaných úrokov z
omeškania vo výške 15,50 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 od 12.6.2014 v sume 6.068,34
eur. Konajúci súd mal za to, že uvedená škoda žalobcovi vznikla, keďže exekučné konanie z dôvodu
nesprávneho úradného postupu povereného exekútora nebolo doposiaľ ukončené pričom z vyjadrenia
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia ako náhradníka po JUDr. Emilovi Vančíkovi zo dňa

25.4.2019 vyplýva, že v exekúcii nie je možné pokračovať keďže nemá k dispozícii spis JUDr. Emila
Vančíka č. EX XX/XXXX. Konajúci súd má za to, že vzhľadom na uvedené aj z dôvodu, že chýba
exekučný spis JUDr. Emila Vančíka možno konštatovať, že exekúcia ani nebude ukončená tak, aby
došlo k vymoženiu sumy, ktorá je predmetom exekúcie.21. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného, konajúci súd mal za to, že právny zástupca žalobcu po
podaní žaloby ďalším podaním zo dňa 28.10.2014 označil za žalovaného Slovenskú republiku, v mene

ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom v žalobe pôvodne za žalovaného
označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Konajúci súd vzhľadom na to, že žalobca
žalobu voči pôvodne žalovanému nezobral v priebehu celého konania späť rozhodol tak, že žalobu voči
nemu zamietol, keďže v danom prípade nebola daná jeho pasívna legitimácia v konaní keďže pasívne
legitimovaným podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je štát, t.j. Slovenská republika.

Preto súd z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom
na to, že žalobca označil ako ďalšieho žalovaného Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky súd mal za to, že v zmysle ust. § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. bola daná jeho pasívna legitimácia v spore.

22. Súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná včas v 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 19 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže žaloba sa o škode dozvedel dňa 2.4.2012 keď mu bolo doručené
oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené
za 10.000,- eur pričom táto suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do
notárskej úschovy nebol uložený žiaden výťažok dražby pričom žaloba bola podaná dňa 24.6.2014.
Zároveň súd mal za to, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody na

súde, a to podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. keďže nárok na náhradu škody bol prerokovaný žalovaným dňa 12.7.2013 s tým, že
žalovaný v 2. rade považoval žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 11.1.2013 za nedôvodnú.

23. Zároveň súd mal za preukázané, že bola splnená ďalšie podmienka pre priznanie nároku na
náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom
povereného súdneho exekútora, ktorý tak ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky
č. 14Er/400/2005, nepostupoval pri dražbe nehnuteľnosti dňa 6.7.2009 v súlade so zákonom a teda
zmaril účel dražby, ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie pohľadávky

žalobcu ako oprávneného. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno
d) a §4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobe voči žalovanému v 2. rade vyhovel.

24. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v konaní voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu úspešný,

nakoľko súd žalobe vyhovel, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Zároveň konajúci súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu žalobcu k
žalovanému v 1. rade a keďže v tomto konaní bol žalovaný v 1. rade úspešný, nakoľko súd žalobu
voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.
Ak žalovaný v 2. rade nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.