Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. marec 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ek/1438/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383131
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Lichá
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120383131.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BoBo, s.r.o., so sídlom Priemyselná 2,
917 01 Trnava, IČO: 36 260 312, zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04
Bratislava-Ružinov, IČO: 47 234 776, proti povinnému: BGM - impex, s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962
33 Budča, IČO: 45 369 470, zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o vymoženie pohľadávky vo výške 840,00 eur s príslušenstvom a

trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michala Birková, so sídlom exekútorského úradu
Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu,
doručeným súdu dňa 10.09.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 840,00 eur
s príslušenstvom a trovami exekúcie, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 22.10.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.10.2020 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michale Birkovej, so sídlom exekútorského úradu
Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 05.10.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 21.10.2020. Dňa 30.11.2020 postúpil súdny

exekútor súdu podanie povinného zo dňa 05.11.2020 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie a
návrh na odklad exekúcie“, podané prostredníctvom právneho zástupcu povinného, ktoré bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 05.11.2020 prostredníctvom e-mailu a dňa 16.11.2020 do dátovej schránky
exekútorského úradu. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaním zo dňa 27.11.2020.

4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie,
upovedomenie o začatí exekúcie a doklad o jeho doručení povinnému, vyjadrenie oprávneného a svoje
vyjadrenie. Na základe výzvy súdu zo dňa 19.02.2021 súdny exekútor dňa 25.02.2021 doručil súdu
podanie povinného zo dňa 16.11.2020, ktorým právny zástupca povinného podal u súdneho exekútora
elektronicky návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, a plnomocenstvo, ktorým
povinný splnomocnil svojho právneho zástupcu svojím zastupovaním v konaní. Súd pri rozhodovaní o

návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v
elektronickej podobe.5. Povinný vo svojom podaní zo dňa 05.11.2020 označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie“ uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a súčasne aj návrh na odklad

exekúcie z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku, resp. ústavnej sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.04.2020, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX, ktorým
Okresný súd Banská Bystrica zamietol sťažnosť povinného ako žalovaného podanú proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2020, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX, ktorým Okresný súd
Banská Bystrica odmietol odpor povinného ako žalovaného podaný proti platobnému rozkazu, a to pre

jeho nesprávnosť a nezákonnosť, pretože podľa názoru povinného neboli splnené zákonné podmienky
na odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu, a to až do rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o
mimoriadnom opravnom prostriedku, resp. Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 27.11.2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, ani s jej

odkladom, nakoľko podľa jeho názoru nie je daný dôvod pre zastavenie, či odklad exekúcie. Uviedol,
že napadnutie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu mimoriadnym opravným prostriedkom,
resp. sťažnosťou podanou na Ústavný súd SR, nefiguruje medzi dôvodmi na zastavenie, ani odklad
exekúcie. Ďalej sa oprávnený vyjadril, že z podania povinného nie je ani zrejmé, akým spôsobom
napadol exekučný titul, resp. či tak vôbec urobil, povinný nijakým spôsobom nepreukázal ani podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, ani podanie sťažnosti na Ústavný súd SR a neuviedol, z ktorého
konkrétneho zákonného dôvodu žiada zastaviť exekúciu alebo ju odložiť. Oprávnený má preto za
to, že v danom prípade ide iba o snahu povinného oddialiť takýmto zmätočným spôsobom samotnú
realizáciu exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 05.11.2019, sp.
zn. IV. ÚS 104/2019 pojednávajúce o rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume

exekučného titulu a uviedol, že v zmysle uvedeného právneho názoru Ústavného súdu SR považuje
údajné napadnutie exekučného titulu za irelevantné, keďže nedošlo k zrušeniu exekučného titulu.

7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie
exekúcie, oznámil súdu, že podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie a návrh

na odklad exekúcie“ zo dňa 05.11.2020, bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 05.11.2020 e-mailom
a dňa 16.11.2020 do dátovej schránky, a z obsahu tohto podania podľa súdneho exekútora vyplýva, že
sa jedná o návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nebol podaný v zákonom stanovenej lehote.

8. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný

účinok nemajú.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sak návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

16. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), do
plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

17. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí
podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú
musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo

všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom
obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá
vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo,
a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená
doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti

predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie
obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna
a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia.
Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej
zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek

štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoréje exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

21. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie

formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava
exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani
nemala začať.

22. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

23. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými
prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku
exekučného titulu nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2019 nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 22.10.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/
XXXX/XXXX zo dňa 05.03.2020, a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
XUpXXXX/XXXX zo dňa 24.04.2020. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali
dôvodne.

24. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie, tak, ako
o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Z
predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené
povinnému dňa 21.10.2020 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia od vlastných rúk s fikciou doručenia, čo

je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.11.2020, pričom pôvodne bol súdnemu exekútorovi doručený
prostredníctvom e-mailu dňa 05.11.2020. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať.

V danom prípade lehota 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynula dňa 05.11.2020,
kedy povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom e-mailu. Nakoľko povinný v zákonom
stanovenej lehote uvedené podanie urobené v elektronickej podobe doplnil doručením návrhu na
zastavenie exekúcie vo forme elektronického dokumentu autorizovaného podľa osobitného predpisu,
súd posudzoval návrh povinného na zastavenie exekúcie ako podaný v zákonom stanovenej lehote.

26. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný svoj návrh
odôvodňuje podaním mimoriadneho opravného prostriedku, resp. ústavnej sťažnosti proti uzneseniu
OkresnéhosúduBanskáBystricazodňa24.04.2020,sp.zn.XUp/XXXX/XXXX.Predmetnýmuznesením
súd zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2020,

sp. zn. XUp/XXXX/XXXX, ktorým bol odmietnutý odpor povinného proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 19.09.2019, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX, ktorý je v danom konaní exekučným
titulom. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ani podanie ústavnej sťažnosti pritom povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie bližšie nekonkretizoval a nijakým spôsobom nepreukázal.

27. Súd v tejto súvislosti uvádza, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku a rovnako
tak podanie ústavnej sťažnosti nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť
predloženého exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Z
platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnymopravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených
prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. Predpokladom pre rozhodnutie o odklade vykonateľnosti
rozhodnutia je v zmysle § 412, ako aj v zmysle § 444 Civilného sporového poriadku podanie návrhu na

odklad vykonateľnosti rozhodnutia a existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade
však zo strany povinného nebolo preukázané, ani tvrdené, že by rozhodnutím príslušného orgánu
rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku došlo k odkladu vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Vo vzťahu k ústavnej sťažnosti ako špecifickému prostriedku ochrany základných ľudských
práv a slobôd zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z. z.“) v ustanovení § 128 explicitne stanovuje, že
podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok. Účelom tejto právnej úpravy je podľa dôvodovej
správy k zákonu o Ústavnom súde zabrániť zneužitiu podávania nedôvodných ústavných sťažností.
Do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí ústavnou sťažnosťou môže byť zasiahnuté len
rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý v záujme zabezpečenia účinnej ochrany ústavnosti môže za
splnenia zákonom stanovených podmienok na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu v zmysle § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. alebo
rozhodnúť o dočasnom opatrení podľa § 130 tohto zákona. Odklad vykonateľnosti a dočasné opatrenie
zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho
skoršom zrušení. Pre úplnosť však exekučný súd uvádza, že ani prípadné odloženie vykonateľnosti
napadnutéhorozhodnutianeznamená,žedanérozhodnutiestratívlastnosťvykonateľnosti,aleznamená

len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie po dobu trvania odkladu vykonateľnosti. Preto ani v takomto
prípade by nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie.

28. Skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale
bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Samotné podanie mimoriadneho

opravného prostriedku, ani ústavnej sťažnosti nepreukazuje zánik, resp. neexistenciu hmotného práva,
ktorébolooprávnenémupriznanéexekučnýmtitulomaexekučnýsúdsámnemôžeprezumovaťvýsledok
tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Podaním mimoriadneho
opravného prostriedku alebo ústavnej sťažnosti exekučný titul nezanikol, naďalej je podkladom
vykonávanej exekúcie, a teda podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ako aj podanie ústavnej

sťažnosti nemôže byť v žiadnom prípade považované za skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti
exekučného titulu.

29. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku
je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02) súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto pri postupe
všeobecnýchsúdovtrebadbaťnato,abyzabezpečilitakýprístupksúdnejochranevexekučnomkonaní,
ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú
priamo zo zákona. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy
oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby

v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (nález Ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). V prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý navrhuje
povinný (podanie mimoriadneho opravného prostriedku alebo ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu,
ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu,
ktorý je v tomto konaní exekučným titulom), tak by jednoznačne došlo k neprimeranému zásahu do

práva oprávneného na súdnu ochranu, nakoľko oprávnený, ktorý disponuje exekučným titulom, má
oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť
byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie.

30. Povinný okrem podania mimoriadneho opravného prostriedku, resp. ústavnej sťažnosti proti

rozhodnutiu, ktorého zrušenie by mohlo mať potenciálne vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu,
neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, ani existenciu
dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

31. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd exoffo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

32. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd uvádza, že exekučný súd pre exekučné konania
začaté po 31. 03. 2017 nedisponuje oprávnením povoliť odklad exekúcie. Novelou Exekučného
poriadku účinnou od 01.04.2017 bolo rozhodnutie o odklade exekúcie dané plne do kompetencie
súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h
Exekučného poriadku.

33. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.