Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202979
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416202979.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o
maloletého Q. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. A. XX/X, XXX XX C. S. A., zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M. W., pracovisko C. S. A., zvereného
do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca Q. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. A. XX/

X, XXX XX C. S. A., právne zastúpeného Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod
Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matky X. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
Z. XX, XXX XX S. M., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, so sídlom Nám. Matice
slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom a otca Q. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. A.
XX/X, XXX XX C. S. A., právne zastúpeného Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod
Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a starého

otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19P/18/2016-199 zo dňa 23. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 23. 05. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
nariadil starému otcovi Q. M., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,starý otec“), aby maloletého Q. M., nar. XX.

XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“, resp. ,,maloleté dieťa“) odovzdal do starostlivosti matky X. X., nar. XX.
XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 19P/18/2016 (I. výrok). Otcovi maloletého (ďalej aj ,,otec“) uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého Q. M. výživným vo výške 90,- Eur mesačne, splatným vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom odovzdania maloletého matke (II. výrok). Ďalej
dočasne upravil styk otca a starého otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletým Q. každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod
(III. výrok) a starý otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok v týždni v čase od 15:30
hod. do 18:00 hod. (IV. výrok). Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom a starým otcom
pripraviťamaloletéhovstanovenomčaseotcoviastarémuotcoviodovzdaťaotecastarýotecsúpovinní
maloletého v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a maloletého matke v stanovenom čase po
skončení styku v bydlisku matky odovzdať (V. výrok).

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že maloletý Q. M. bol rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 4P/73/2012 zo dňa 27. 06. 2012 zverený do spoločnej náhradnej starostlivosti
starým rodičom, L. M., nar. XX. XX.XXXX a Q. M., nar. XX. XX. XXXX a rodičom maloletého bola
uložená povinnosť prispievať na maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom mesačne každý zvlášť. Okresný súd

rozsudkom č. k. 19P 18/2016 - 140 zo dňa 23. 03. 2017 zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starých
rodičov a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať namaloletého výživným vo výške 90,- Eur mesačne. Súd ďalej určil dohľad nad výchovou maloletého a
maloletému i jeho matke uložil povinnosť podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu na
ÚPSVaR M. W., referáte poradensko-psychologických služieb C. S. A. (ďalej aj ,,ÚPSVaR“). Zároveň

súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým, a to každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od
soboty 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., ako aj styk maloletého a starého otca, a to každý týždeň
v kalendárnom roku v utorok od 15:30 hod. do 18:00 hod.. V dôsledku odvolania otca a starého otca
rozsudok nenadobudol právoplatnosť.
Následne matka podala na okresnom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, a to na čas do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 19P/18/2016 s poukazom na zmenu pomerov, materiálneho a bytového
zabezpečenia ako aj tým, že svojím spôsobom života preukazuje spôsobilosť riadne sa postarať o
maloletého.
Okresný súd zo správy kolízneho opatrovníka mal osvedčené, že matka má predpoklady zabezpečiť
maloletému po stránke výchovy, výživy, kontroly, materiálnych statkov, prípravy na vyučovanie,

emocionálnej podnetovosti i prístupu k zdravotnej starostlivosti všetky atribúty na uspokojivej úrovni.
Maloletý pred kolíznym opatrovníkom uviedol uviedol: ,,...býva u starkého, chodí aj k mamine. U maminy
si robí domáce úlohy. Úlohy mu pripraví pani učiteľka. Pani učiteľka úlohy odovzdá na vrátnici školy,
odkiaľ mu ich zoberie mama domov. Keď je u mamy, s mamou i s bratom si chodia zahádzať na
basketbalový kôš. Bývať by chcel u maminy. Keby bol u maminy, chcel by chodiť aj k dedkovi aj k

ocinovi. Keď je u dedka, chodí aj k ocinovi. U ocina prespáva iba niekedy“. Želaním maloletého je byť
vychovávaný v osobnej starostlivosti matky. Podľa názoru kolízneho opatrovníka matka preukázala, že
počas súdom upraveného styku s maloletým sa o neho dokáže osobne riadne postarať, vytvorila mu
vhodné rodinné i výchovné prostredie, prejavuje o neho aktívny záujem, vie mu vytvoriť plnohodnotný
program a vzbudila u maloletého záujem i pocit, že sa u matky dobre cíti. Na strane matky došlo

k podstatným pozitívnym zmenám v jej pomeroch. Matka nadviazala spoluprácu so psychologičkou
ÚPSVaR, prejavila záujem o kontakt i o spoluprácu so starým otcom v súvislosti s potrebami i
záujmami maloletého, matka si upravila svoje rodinné, bytové i sociálne pomery, prevzala riadnu osobnú
starostlivosť o syna - maloletého X. X., nar. XX. XX. XXXX, našla si zamestnanie, vedie riadny spôsob
života,abstinujeapreukázala,žespôsobomsvojhoživotadávazáruku,žemaloletémuzabezpečíriadne

podmienkynajehoosobnostnýrastivývin,vytvoríbezpečnéprostredie,vktoromsamaloletýbudedobre
cítiť a zároveň zabezpečí i zodpovednú osobnú starostlivosť o dieťa. Kolízny opatrovník zdôraznil, že
nevôľa starého otca i otca dohodnúť sa s matkou v súvislosti so záujmami, potrebami i želaniami dieťaťa,
nejednotný výchovný prístup starého otca i matky voči maloletému a zároveň nevôľa starého otca
umožňovať maloletému kontakt i styk s matkou nad rámec súdneho rozhodnutia a v intenciách želaní

maloletého, môžu prispievať k nestabilite prežívania, správania, konania maloletého, i k zhoršovaniu
jeho školských výsledkov, a teda k ohrozeniu jeho priaznivého fyzického, psychického i sociálneho
vývinu.
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že na strane matky došlo k zmene pomerov, a to nielen pokiaľ ide
o materiálne a bytové zabezpečenie, ale matka svojím spôsobom života v súčasnosti preukazuje, že je

spôsobiláriadnesapostaraťomaloletédieťa.Maloletý mávytvorenýblízkycitovývzťahkmatke,sámsa
niekoľkokrát pred kolíznym opatrovníkom, súdom ustanovenou znalkyňou vyjadril, že chce byť zverený
do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletý bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti starým rodičom z dôvodu, že rodičia v tom čase nemali vytvorené vhodné podmienky pre
jeho starostlivosť, pretože otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a matka nezvládala

jeho plnohodnotnú starostlivosť. V súčasnej dobe sa matka intenzívne o maloletého zaujíma, súdom
nariadený styk realizuje. Na základe úpravy pomerov matky jej bol do osobnej starostlivosti zverený aj
maloletý X., a v jej starostlivosti neboli zistené doposiaľ žiadne nedostatky. Prvoinštančný súd nemal
osvedčený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletý nemal byť navrátený do prirodzeného prostredia k jeho
matke, keďže dôvody, pre ktoré bola nariadená náhradná osobná starostlivosť už pominuli a maloletý má

k nej vytvorené pozitívne citové väzby. Súd prvej inštancie prihliadol i na to, že maloletý sa v súčasnej
dobenachádzavprostredí,ktoréje negatívnenaladenévočiosobematky,starýotecmatkeneumožňuje
styk nad rámec súdom upraveného styku, čo v súčasnej dobe negatívne vplýva na psychické prežívanie
maloletého. Podľa názoru okresného súdu je v záujme maloletého, aby bolo zverené s okamžitou
účinnosťou do osobnej starostlivosti matky, preto nariadil starému otcovi, aby maloletého odovzdal

matke.
Zároveň okresný súd upravil styk maloletého dieťaťa s otcom aj so starým otcom z dôvodu, aby bola
zachovaná vzájomná kontinuita vzťahov medzi maloletým a jeho otcom, starým otcom, ku ktorým mámaloletý vytvorený pozitívny citový vzťah, pričom zachovávanie citových väzieb maloletého k otcovi a
starému otcovi je v prospech zdravého vývoja maloletého.
Súd prvej inštancie uložil otcovi prispievať na jeho výživu výživným vo výške 90,- Eur mesačne, ktoré

zohľadňuje potreby mal. dieťaťa vyplývajúce z jeho veku ako aj majetkové a finančné pomery otca.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec maloletého priemerne v čistom zarába 600,- Eur a je v
jeho možnostiach a schopnostiach takto prispievať na výživu maloletého.

2. Proti uzneseniu okresného súdu otec a starý otec podali v zákonnej lehote odvolanie.

Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil na návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa jeho názoru neboli splnené v danom prípade
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže matka ani jej právny zástupca v konaní
vo veci samej sa nedomáhali vyslovenia predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a
neuviedli skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak by
bolo v predmetnej veci potrebné objektívne nariadiť neodkladné opatrenie, mohol tak učiniť súd prvej

inštancie sám z úradnej povinnosti, prípadne nariadenie neodkladného opatrenia kolízny opatrovník,
k čomu nedošlo. Poukázal na to, že ochrana poskytovaná neodkladným opatrením má svoje limity a
vyžaduje, aby účastník konania domáhajúci sa tejto ochrany svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom
osvedčil, čo zo strany matky urobené nebolo. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR
sp. zn. III.ÚS 394/01 zo dňa 12. 03. 2002. Nie je pravdou, že matka má s maloletým vytvorený

silný citový vzťah a že sa maloletý nechce vrátiť k nemu. Z vyjadrení maloletého vyplýva, že chce
byť v podstate so všetkými svojimi príbuznými. Nie sú pravdivé tvrdenia matky uvedené v návrhu
na nariadenie opatrenia ohľadne jeho panického strachu z osoby starého otca a dožadovania sa
bývania so svojou matkou, eventuálne ohľadne jeho úteku zo starostlivosti starého otca, eventuálne sa
starý otec dopúšťal voči maloletého akéhokoľvek agresívneho konania, resp. ohľadne zanedbávania

starostlivosti starého otca voči maloletému. Maloletý má u starého otca vytvorené vhodné a riadne
podmienky pre jeho všestranný rozvoj a vývoj. Zo strany starého otca nebola zanedbávaná zdravotná
starostlivosť o maloletého, či už po fyzickej alebo duševnej stránke. Starý otec je plne spôsobilý
na riadnu a dlhodobú opateru o maloletého. Bol to práve starý otec, ktorý objednal maloletého na
psychologické vyšetrenie u Q.. Z. v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

v C. S. A.. Nie sú pravdivé tvrdenia matky ohľadne neumožňovania styku matky s maloletým s
jeho strany alebo zo strany starého otca. Starý otec prenechal maloletého, ak to bolo možné po
predchádzajúcej dohode s matkou, aj nad rámec súdnej úpravy, preto považuje tvrdenia matky za
účelové, nepravdivé, majúce za cieľ dehonestáciu osoby starého otca pred súdmi. Je to práve matka,
ktorá po nariadení neodkladného opatrenia nerešpektuje realizáciu styku starého otca s maloletým,

keď ho odmietla dňa 30. 05. 2017 vydať s odôvodnením, že chce mať pokoj so starým otcom a s ich
rodinou a že maloletý patrí iba jej. Zastáva názor, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom
prešetril spôsobilosť matky na osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj pomery v domácnosti matky
prihliadajúc na vývinové potreby maloletého, stabilitu výchovného prostredia maloletého, citové väzby
maloletého, spôsobilosť (morálnu, výchovnú, edukatívnu) matky vzhľadom na jej kriminálnu, ako aj

celkovúminulosť,akoajspôsobilosťpriateľamatky,ktorývsúčasnostizdieľasňouspoločnúdomácnosť.
Podľa jeho názoru matka nie je zodpovednou (vhodnou) osobou, pretože dlhodobo má problémy s
alkoholom, trpí psychickými problémami, nemá vytvorené vhodné podmienky v domácnosti a nemá
stále zamestnanie, ktorým by vedela zabezpečiť všetky materiálne potreby maloletého (v súčasnosti
je voči nej vedené exekučné konanie, pretože dlhodobo zanedbávala úhradu výživného na maloletého

a taktiež neprispievala žiadnym materiálnym spôsobom na potreby maloletého). Matka neprejavuje
žiadny skutočný záujem o maloletého. Matka zdieľa spoločnú domácnosť so svojím priateľom, ktorého
objektívne stanovisko súd prvej inštancie nezisťoval a nebola preukázaná ani spôsobilosť priateľa matky
na to, aby sa v jeho prítomnosti mohol dlhodobo zdržiavať maloletý. Ďalej sa nestotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie ohľadne podstatnej zmeny pomerov na strane matky. I samotná psychologička

X.. M., na správu ktorej sa súd prvej inštancie odvoláva, že poradenský proces nie je ukončený,
nepredkladádefinitívnevyjadrenie,resp.posudokopsychickejaemočnejspôsobilostimatkynavýchovu
maloletého. Matka už niekoľko mesiacov nekomunikuje s triednou učiteľkou maloletého, pričom maloletý
po víkendoch strávených s matkou nechodí pripravený do školy. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s objektívnym a autentickým názorom maloletého, komu má byť zverený do osobnej starostlivosti.

Zdôraznil, že má k maloletému hlboký citový vzťah a rovnako aj maloletý k nemu. Nie je pravdou, že
by o maloletého neprejavoval žiaden oprávnený záujem, tak ako to uviedla matka a kolízny opatrovník.
Pre maloletého je situácia neúnosná a traumatizujúca, pretože na základe neodkladného opatrenia
bol maloletý vytrhnutý zo svojho najprirodzenejšieho prostredia, v dôsledku čoho bolo porušené jehozákladné právo, a to, aby bol vychovávaný pre jeho osobu v najvhodnejšom prostredí. Podľa jeho
názoru konanie matky je účelové a maloletého využíva ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Ide
výlučne o predstieraný stav zo strany matky bez akéhokoľvek preukázania, resp. verifikovania. Uviedol,

že nesúhlasí s výškou výživného na maloletého s tým, že určené výživné je v rozpore s ustanovením §
366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“). Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných
súdov. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre
toto rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Súd prvej inštancie sa
nedostatočným spôsobom vysporiadal s bezodkladnou potrebou upraviť pomery maloletého, jeho matky

a starého otca, a taktiež aj so spôsobilosťou matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie sa vo veci samej žiadnym spôsobom nezaoberal autentickým vlastným názorom
maloletého. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie má vady, ktorými bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces, ktoré je zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neodôvodnil riadne svoje
rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 1554/08, nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl.ÚS 16/09 zo dňa 19. 01. 2010.

3. Z obsahu odvolania starého otca odvolací súd zistil, že jeho obsah je totožný s odvolaním otca. Starý
otec ďalej zdôraznil, že s maloletým si rozumie veľmi dobre, má k nemu hlboký citový vzťah, a taktiež
aj maloletý ma k nemu rovnaký citový vzťah. Maloletý má u neho vytvorené všetky vhodné podmienky

na jeho všestranný vývoj, a preto absentujú relevantné (objektívne, ako aj subjektívne) dôvody na
zmenu jeho výchovného prostredia, v predmetnom konaní, ako aj vo veci samej. Poukázal na závery
znaleckého posudku č. 51/2016 zo dňa 18. 11. 2016 súdnej znalkyne z odboru psychológia Q.. X. A., Q..,
z ktorých vyplýva, že prípadná zmena doterajšieho výchovného prostredia by mohla mať negatívny vplyv
na psychický vývoj maloletého, ako aj na to, že vo výchovnom prostredí u neho má maloletý zaistenú

stabilitu, istotu, lásku a bezpečie. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti so svojou dcérou, tetou
maloletého, ktorá sa dokáže postarať o maloletého počas prípadne krátkodobej (alebo aj dlhodobej),
pričom otec zo svojou partnerkou sa v značnej miere podieľajú na výchove a starostlivosti o maloletého.
Podľa jeho názoru táto situácie je aj pre maloletého neúnosná a traumatizujúca. Maloletý veľmi ťažko
znáša ich odlúčenie vzhľadom na ich silné citové väzby a rovnako ich ťažko znáša aj on. Má za to, že

maloleté dieťa má byť vychovávané v čo najlepšom prostredí a aby sa konalo v jeho najlepšom záujme.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj
„CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 2 a contrario CSP a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa

ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa
matka domáhala v priebehu konania vo veci samej (o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti).

7. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že
sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok
(prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí
byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom

nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť
dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov
nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná
úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná
ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý
musí byť pri rozhodovaní dominantný.8. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo
skutočností osvedčených kolíznym opatrovníkom prihliadajúc na názor maloletého prezentovaný pred
kolíznymopatrovníkomvzmysleustanovenia§43ods.1zák.č.36/2005Z.z.orodinevzneníneskorších

právnych predpisov, ktorý chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky a na záujem maloletého.

9. Z obsahu spisu odvolací súd mal osvedčené, že maloletý je na základe rozsudku Okresného súdu Žiar
nadHronomč.k.4P/73/2012-10zodňa27.06.2012zverenýdonáhradnejosobnejstarostlivostistarého
otca (pôvodne starých rodičov), pretože matka ani otec neboli schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť

o maloletého.

10. Odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatuje, že na strane matky od
predchádzajúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému došlo k výraznej zmene pomerov.
Odvolací súd mal osvedčené, že v súčasnej dobe matke nič nebráni o maloletého sa riadne starať.
To, že matka sa chce o svoje dieťa starať v súlade so svojimi rodičovskými právami, nepredstavuje

hroziacu ujmu pre maloleté dieťa. Zo žiadnej skutočnosti nevyplynulo, že v prípade, ak dieťa bude žiť s
matkou, mu hrozí nebezpečie. Nemožno dospieť k záveru, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby
žilo so svojou matkou, pokiaľ táto má vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa a nebránia tomu
iné závažné skutočnosti.

11. Podstatnou okolnosťou, z ktorých okresný súd správne vychádzal, sú aktuálne podmienky, ktoré
matka v rámci svojich možností a schopností vytvára pre maloletého na zabezpečenie jeho základných
životných potrieb v rámci svojich základných rodičovských práv a povinností.

12. Pokiaľ starý otec poukázal na závery znaleckého posudku č. 51/2016 vyhotoveného Q.. X. A., Q..

súdnou znalkyňou z odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých,
Poradenská psychológia, t.j. ,, maloletý má zaistenú u neho stabilitu, istotu, lásku a bezpečie“, táto
skutočnosť neznamená, že matka maloletému nevie zabezpečiť stabilitu, istotu, lásku a bezpečie. Podľa
názoru odvolacieho súdu ani skutočnosť, že matka má nedoplatok na výživnom, nemôže byť dôvodom,
pre ktorý by maloletý nemohol byť dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky. Ohľadne osoby

partnera matky (Q. D.) starý otec, resp. otec neuviedli v odvolaní žiadne právne relevantné skutočnosti,
pre ktoré by maloletý nemohol žiť v spoločnej domácnosti s matkou a s jej partnerom, pričom z obsahu
spisu nie je možné vyvodiť negatívny vplyv partnera matky na maloletého.

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že väzba medzi matkou a dieťaťom je jedným z

prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Porušenie tejto najprirodzenejšej ľudskej väzby
zákon umožňuje iba v prípade absolútnej absencie starostlivosti alebo jej úplnej nedostatočnosti a iba
vtedy, ak je dieťa ohrozené bezprostredne (takýto postup treba považovať za ultima ratio). Z doposiaľ
osvedčených skutočností nie je možné vyvodiť, že matka nie je t.č. schopná postarať sa o svoje dieťa a
ani odvolací súd nedisponuje konkrétnymi poznatkami, ktorými by bolo možné takýto postup dôvodiť.

Skutočnosť, že bola nad maloletým nariadená náhradná osobná starostlivosť neznamená, že matka
sa nemôže domáhať zverenia maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti a to využitím inštitútu
neodkladného opatrenia.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky z ktorého

vyplýva: ,,Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť.“ Odvolací súd ďalej konštatuje, že dočasným zverením maloletého do osobnej
starostlivostimatkydôjdekzabezpečeniurozvíjaniavzťahumatkaasynataktiežsúrodeneckéhovzťahu
s maloletým X., ktorý je podstatný v živote maloletého.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že starý otec má vytvorenú averziu voči matke, ktorú prezentuje i
pred maloletým, čo negatívnym spôsobom ovplyvňuje vzťah matka a syn, rozvoj osobnosti maloletého,
jeho komunikáciu, a túto situáciu je potrebné stabilizovať.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom otca, že výživné na maloletého určené okresným

súdom v sume 90, - Eur je v rozpore s ustanovením § 366 CMP.

17. Maloletý je vo veku X rokov, X mesiacov, je žiakom X. ročníka základnej školy. Z obsahu spisu
vyplýva, že v súvislosti s výživou, návštevou školy, kúpou oblečenia, obuvi, zabezpečenia hygienickýchpotrieb, v súvislosti so zdravotným stavom (návštevou odborných lekárov), s jeho športovými záujmami
(D.), vznikajú výdavky, ktoré ako je to odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti
niekoľkonásobne prevyšujú sumu 90,- Eur mesačne. Táto skutočnosť musí byť známa i otcovi, ktorý

náklady súvisiace s výdavkami na svoju maloletú dcéru L. X. M., nar. XX. XX. XXXX, vo veku XX
mesiacov, vyčíslil sumou 150,- Eur mesačne.

18. Odvolací súd mal osvedčené, že matka je od 03. 12. 2016 dlhodobo práceneschopná, preto nemá
žiaden príjem zo zamestnania. Matka poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne a dávky v

hmotnej núdzi v sume 142,- Eur mesačne. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému
X. X., nar. XX. XX. XXXX.

19. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa G. V., a.s., so sídlom C. R. XX, S. M., IČO: XX XXX XXX. Svoj
čistý mesačný zárobok otec deklaroval vo výške 650,- Eur- 700,- Eur netto (viď Zápisnica o pojednávaní
zo dňa 23.02. 2017 - č.l.105 spisu). Otec má vyživovaciu povinnosť k maloletej L. X. M., nar. XX. XX.

XXXX. Otec býva v spoločnej domácnosti s maloletou a jej matkou F. M., nar. XX. XX. XXXX.

20. Vzhľadom na uvedené je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého
výživným v sume 90,- Eur mesačne v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), a to s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého, ktorý nie je schopný sa sám živiť.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vecne správne rozhodol i o dočasnej úprave
styku maloletého s otcom a starým otcom za účelom zachovania vzájomnej kontinuity vzťahov medzi
maloletým a otcom, resp. starým otcom. Ohľadne rozsahu úpravy styku neboli zo strany otca ani
starého otca vznesené odvolacie námietky. V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na matku, otca i

starého otca, aby rešpektovali súdom upravený styk, nevyvolávali konfliktné situácie pri odovzdávaní
maloletého, zdržali sa pred maloletým vzájomného osočovania, a to majúc na zreteli najlepší záujem
maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý je jedinečnou ľudskou bytosťou, ktorá pre svoj riadny
vývoj potrebuje lásku, ochranu, opateru, ktorú v neobmedzenej miere mu môžu poskytnúť jeho najbližší
príbuzní.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).