Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010208
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619010208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaných O. D. a

spol., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. ku § 212 ods. 1 Tr. zák. a iné, na
hlavnom pojednávaní dňa 05. mája 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalované
O. D., nar. XX.XX.XXXX v K., trv. bytom N. C. XXX,

O. D., nar. XX.XX.XXXX v K., trv. bytom K.,

K. D., nar. XX.XX.XXXX v K., trv. bytom N. C. XXX,

sa u z n á v a j ú z a v i n n é ,ž e

1. dňa 15.06.2018 v čase od 16.58 h do 17.15 h v Malackách na Pezinskej ulici č. 13 v HM Tesco na

predajnej ploche spoločným konaním odcudzili 20 ks vajec v celkovej hodnote 2,69,- €, 1 ks Primalex
v hodnote 9,99,- €, 1 ks Bicykel zn. TREK BICYKEL 28 CLIMBER v hodnote najmenej 270,- €, l ks
Jar 1,35 l v hodnote 2,89 €, 2 ks Kofola 2 l v celkovej hodnote 2,50 €, l ks Vodka Star Plum 0,5 l
v hodnote 3,51 €, l ks croisant zn. 7 Days v hodnote 0,45 €, 1 balenie jednorazových papierových
vreckoviek zn. Zeva Soft v hodnote 2,39 €, 3 ks Cappy džús 0,5 l spolu v hodnote 3,27 €, 15 ks pletenky
v hodnote spolu 3,30 €, 5 ks kaizerky biele v hodnote 0,50 €, l ks chlieb v hodnote 0,89 €, l ks
minerálna voda zn. Bonaqua 0,5 l v hodnote 0,62 €, l ks Tatranské mlieko 1l v hodnote 0,89 €, l ks
Farba Primalex 0,5 l v hodnote 2,99 €, l ks Valček na maľovanie v hodnote 3,19 €, 2 ks biele igelitové

tašky spolu v hodnote 0,18 €, 4 ks donut čokoládové spolu v hodnote 1,32 €, 2 ks uhorky v hodnote
1,38 €, l ks zemiaky v hodnote 1,49 €, 4 ks Tesco jogurt čoko spolu v hodnote 1,56 €, 2 ks Hell
energetické nápoje 250 ml spolu v hodnote 1,38 €, l ks Nutrilon v hodnote 14,99 €, l ks Hovädzie
plece 5 kg v hodnote 34,50 €, a to tak, že tovar si postupne spoločne nakladali do nákupného vozíka,
následne sa presunuli k samoobslužným pokladniam, kde zaplatili len za časť tovaru a bez zaplatenia
ostatnéhotovaruprešlisamoobslužnoupokladničnouzónouvonzpredajne,čímtýmtoskutkomspôsobili
poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. so sídlom v Bratislave, Ul. Kamenné námestie č. 1/

A škodu odcudzením vo výške najmenej 366,87 €, pričom obvinená K. D. sa daného skutku dopustila
aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky 0T 46/17 zo dňa
30.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2017 bola odsúdená za prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

2. obž. K. D. dňa 04.12.2018 v čase okolo 11.16 h počas jazdy vlakom č. Os 2019, medzi železničnými
stanicami Plavecký Štvrtok a Zohor spozorovala, že poškodená O. J., nar. XX.XX.XXXX, ide na toaletu,

čo videla cez sklenený priezor dverí, na čo išla aj s dieťaťom na rukách do vedľajšieho vagóna a z
miesta kde sedela poškodená zobrala igelitovú tašku, ktorú zodvihla zo sedadla vozňa a následnepremiestnila pred dvere toalety vozňa, pričom počas toho z tašky odcudzila peňažnú hotovosť vo výške
323,- € a občiansky preukaz na meno poškodenej, čím týmto konaním spôsobila poškodenej O. J. škodu
odcudzením vo výške 323,- €, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že dňa 30.05.2017

bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/46/2017, právoplatným dňa 30.05.2017,
odsúdená za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

3. obž. K. D. po tom, čo dňa 07.09.2018 odcudzila T. Q. v obci N. C. mobilný telefón zn. Huawei P20
lite blue, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v hodnote 300 €, tento následne vydávajúc sa za jeho vlastníka

v období od 08.09.2018 do 17.09.2018 predala F. N. za sumu 50 €,

t e d a

1. obž. O. D., nar. XXXX si spoločným konaním prisvojila cudziu vec, tým že sa jej zmocnila a spôsobila

tak malú škodu,
obž. O. D., nar. XXXX si spoločným konaním prisvojila cudziu vec, tým že
sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu,
obž. K. D., nar. XXXX si spoločným konaním prisvojila cudziu vec, tým že sa jej zmocnila a spôsobila tak
malú škodu a tento čin spáchala hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdená,

2. obž. K. D. prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu, hoci bola za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a čin spáchala na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku,

3. obž. K. D. vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zakryť jej pôvod v trestnej činnosti, previedla
na iného,

č í m s p á c h a l i

1. obž. O. D., nar. XXXX prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona ku § 212
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019,
obž. O. D., nar. XXXX prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona ku § 212 ods.
1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019,

obž. K. D., nar. XXXX prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona ku § 212 ods.
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019.

2. obž. K. D. zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, v
znení účinnom do 31.07.2019, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v znení účinnom

do 31.07.2019.

3. obž. K. D. prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
v znení účinnom do 31.12.2020.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obž. O. D. st.

podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.obž. O. D. ml.

podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

obž. K. D.

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a s použitím §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j

e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd

- zrušuje výrok o treste odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanej K. D. rozsudkom
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatný dňa 22.09.2020, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa zaväzujú obžalované O. D. st., O. D. ml. a K. D. uhradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné námestie 1/A,
Bratislava, IČO : 31321828, škodu vo výške 385,87 EUR.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa zaväzuje obžalovaná K. D. uhradiť poškodenej O. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S., prechodne bytom N.T. XXX škodu vo výške 323 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18.04.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 260/18/1106-26 na obžalované O. D. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona ku § 212 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, na skutkovom
základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalované O. D. st., O. D. ml. a K. D. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a
povinnostiach urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že sú vinné zo spáchania skutkov
uvedených vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či

obžalovaní :

c) rozumejú, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa im kladú za vinu, na čo obžalované odpovedali:
Áno.d) boli ako obžalované poučené o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalované odpovedali:

Áno.
f) rozumejú právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalované
odpovedali:
Áno.
g) boli oboznámené s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy im kladené za vinu,

na čo obžalované odpovedali :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalované odpovedali:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny
zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalované priznali spáchanie skutkov, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalované za vinné zo skutkov uvádzaných vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaných, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaných, pripojeným spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019, odbornými
vyjadreniami k výške spôsobenej škody.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), odňatím slobody
na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo hoci bol za taký čin v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.07.2019), odňatím slobody
na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo na chránenej osobe..

Podľa § 233 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (v znení účinnom do 31.12.2020), kto príjem alebo vec pochádzajúcu
z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnejčinnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného
konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia,
prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme

alebo inak sebe alebo inému zadováži, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie osoba
vyššieho veku.

Obžalovaná O. D. st. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že doposiaľ bola 5 krát súdne trestaná, pričom vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, akoby
nebola odsúdená. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa v roku 2018 dopustila priestupku na úseku
občianskeho spolunažívania, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 30 EUR. Pri ukladaní trestu súd
u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou

okolnosťou je, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala
(§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovanej prevažoval teda
pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej
sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou
a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 2 rokov na 16 mesiacov. Po zvážení

všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko
trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením
nepotrebným na dosiahnutie účelu samotného trestu. Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanej

trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, čo je v spodnej polovici trestnej sadzby, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v
súladesozásadou,žetrestjeprávnymnásledkomtrestnéhočinuotedamusíbyťúmernýkspáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabráneniuvtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)
a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne
vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu

prevenciu a zároveň vyjadruje jej morálne odsúdenie spoločnosťou.

Obžalovaná O. D. ml. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že doposiaľ bola 2 krát súdne trestaná, pričom sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Z

výpisu priestupkov vyplýva, že sa od roku 2018 dopustila celkovo 3 priestupkov na úseku občianskeho
spolunažívania a na úseku majetku, za ktoré jej boli v dvoch prípadoch uložené pokuty vo výške 10 EUR
a25EUR,vposlednomprípadejejbolouloženénapomenutie.Priukladanítrestusúduobžalovanejopäť
prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou
je, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala (§ 36

písm. l) Trestného zákona). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovanej tak prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd aj v tomto prípade znížil hornú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 2 rokov na 16 mesiacov. Po
zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákona bude aj v tomto prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody,
nakoľko trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo neprimerane prísnym
opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu samotného trestu. Z uvedených dôvodov súd uložil
obžalovanej trest odňatia slobody rovnako vo výmere 6 mesiacov, čo je v spodnej polovici trestnej

sadzby (upravenej trestnej sadzby), s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky. Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v tomto prípade v súlade so zásadou, že trest je
právnym následkom trestného činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým jeurčená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Súd mal pri ukladaní trestu (v prípade oboch obžalovaných) na zreteli najmä všetky okolnosti prípadu,
osobu páchateľa, skutočnosť, že síce boli obe v minulosti súdne trestané, avšak prihliadol taktiež aj

skutočnosť, že sa jedná o tresty u ktorých sa na nich hľadí akoby neboli odsúdené (v dôsledku čoho
súd predchádzajúce uložené tresty nepovažoval za priťažujúcu okolnosť), dospel súd k záveru, že
takto uložené tresty, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov
obžalovaných, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek
1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-
preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Obžalovaná K. D. taktiež nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov
vyplýva, že doposiaľ bola 4 krát súdne trestaná, pričom sa na ňu v dvoch záznamoch hľadí, akoby nebola
odsúdená. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa od roku 2018 dopustila celkovo 3 priestupkov, za ktoré

jej boli v dvoch prípadoch uložené pokuty vo výške 10 EUR a 20 EUR, v jednom prípade jej bolo uložené
napomenutie. Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatným dňa
22.09.2020, bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo skutkov spáchaných obžalovanou ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaná
spáchala trestné činy skôr, ako bol Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/28/2019 vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jej trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s ďalšou trestnou činnosťou
obžalovanej, a to s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo

bola odsúdená Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatným dňa
22.09.2020, bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu

úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná urobila pred súdom vyhlásenie o vine, k spáchaniu
trestných činov sa priznala a trestné činy úprimne oľutovala, čo jej poľahčilo s poukazom na § 36 písm.
l) Trestného zákona. Naopak obžalovanej priťažovalo, že už bola za trestný čin v minulosti odsúdená, s

poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona. Súd nepripočítal obžalovanej ako priťažujúcu okolnosť
skutočnosť, že spáchala viac trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovanej je
ukladaný súhrnný - úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. za použitia asperačnej
zásady, kde už je raz zohľadnená na ťarchu obžalovanej okolnosť, že spáchala viac trestných činov a
v dôsledku tohto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zostal teda rovnaký. Nie je možné túto

istú okolnosť (teda že sa dopustila viac trestných činov) jej pripočítať na ťarchu znovu aj ako priťažujúcu
okolnosť, pretože by inak došlo k dvojitému pripočítaniu tej istej okolnosti na jej ťarchu a dokonca i
možnémuduplicitnémuzvýšeniutrestnejsadzbyo1/3akohornejtakidolnejhranicizarovnakúokolnosť.Vzhľadom k tomu, že obžalovaná spáchala viaceré úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je
zločinom, spáchaných dvoma skutkami bolo nutné uložiť obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody za
použitia asperačnej (zostrovacej) zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., s tým, že horná hranica trestnej

sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin s hornou hranicou 10 rokov)
sa zvýšila o 1/3.

Po zohľadnení pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj použitia asperačnej zásady je
zrejmé,žedolnáhranicatrestnejsadzby(najprísnejšiehotrestnéhočinu)zostalanedotknutá,teda3roky.

Súd má za to, že v danom prípade bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.
zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaná pred súdom učinila vyhlásenie o vine, ktoré
bolo súdom aj prijaté. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, kde okrem iného
sa konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine mal možnosť pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Súd však neznížil obžalovanej trest pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá zostala nedotknutá vo výmere 3 rokov o celú 1/3, čo by
bol trest vo výmere 2 rokov, nakoľko zohľadnil u obžalovanej okrem iného a už vyššie uvedeného aj

závažnosť spáchaných úmyselných trestných činov. Súd len poznamenáva, že pri znižovaní dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. sa prihliada len na dolnú hranicu
bez ohľadu na sadzbu hornú (teda nevychádza sa s rozdielu medzi hornou a dolnou ako je tomu pri
ustanovení § 38 ods. 8 Tr. zák.)

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody
podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 31.07.2019 s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a s použitím §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, pričom má za
to, že takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie

(individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ju súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výroku o treste, ktorý bol obžalovanej
uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/28/2019 zo dňa 20.01.2020, v spojení
s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/39/2020 zo dňa 22.09.2020, právoplatný dňa

22.09.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených
na náhradu škody. Z uplatnených nárokov vyplýva výška, ktorá bola potvrdená listinnými dôkazmi -

odborným vyjadrením. Na základe uvedeného súd zaviazal obžalované k náhrade spôsobenej škody
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.