Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200552
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4418200552.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Slovenská
republika, zastúpená Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: JUDr.
Jozef Kapronczai, súdny exekútor, Exekútorský úrad Galanta, Galanta, Švermova 273, IČO: 42 133
882, o zaplatenie 1.086,03 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
6C/8/2018- 253 zo dňa 4. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.086,03 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a
úspešnému žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § § 2 písmeno a/ b/, § 3, § 4 ods. 1, § 9, § 15

ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 , § 19 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, výkon verejnej moci, § 415, § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, § 16a ods. 1 - 8 ,
§ 36 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.

1.3. Uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako správca pohľadávky štátu podala dňa 12.
05. 2008 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi, so sídlom Nové
Zámky, Rákocziho 12 voči povinnej D. R., bytom D., H. školy 4. R. exekútor dňa 03. 07. 2008 vydal

upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 18. 09. 2008 exekučný príkaz na vykonanie zrážok z iných
príjmov povinnej. Vymožené finančné prostriedky ale prevedené na účet žalobkyne, hoci zrážky z
dôchodku povinnej boli vykonávané od decembra 2008 do októbra 2013 v celkovej sume 1.396,34 eur
a boli poukázané na účet súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka. Ďalej uviedla, že žalovaný, ktorý
je nástupca súdneho exekútora JUDr. E. Vančíka jej podaním zo dňa 13.01.2017 oznámil vyúčtovanie
vymoženej pohľadávky a ukončenie exekúcie zo dňa 29. 12. 2016, podľa ktorého celá pohľadávka
žalobkyne, ktorá bola predmetom exekúcie v sume 1.999,17 eur bola vymožená, avšak žalobkyňa

obdržala len sumu 913,13 eur. Rozdiel v sume 1.086,03 eur predstavuje žalovanú sumu. Výzvou zo
dňa 13. 06. 2017 vyzvala žalovaného podľa § 36 ods. 8 Exekučného poriadku o zaslanie uvedenej
sumy 1.086,03 eur; žalovaný jej písomným podaním zo dňa 17.07.2017 oznámil, že túto sumu neviepoukázať, pretože v čase preberania exekučnej agendy od súdneho exekútora JUDr. E. Vančíka sa na
jeho účtoch uvedené finančné prostriedky nenachádzali.

1.4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v exekučnom konaní žalobkyne
ako oprávnenej proti povinnej G. R. o vymoženie 1999,17 eur súdny exekútor JUDr. Emil Vančík
vymohol od povinnej sumu 1.396,34 eur, z tej odrátal sumu 310,31 eur - trovy exekúcie a rozdiel v sume
1.086,03 eur nepoukázal žalobkyni, oprávnenej v exekučnom konaní.

1.5. Ďalej mal preukázané, že v čase podania žaloby bola na účte JUDr. E. Vančíka suma cca
38.000 eur, s ktorou mal disponovať žalovaný, náhradník JUDr. E. Vančíka. Keďže mal uhradiť
viacerým oprávneným sumu cca 300.000 eur, pričom na účte po JUDr. E. Vančíkovi zostala len suma
38.000 eur, požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR a Komoru súdnych exekútorov, aby mu oznámili,
akým spôsobom má zostatok finančných prostriedkov rozdeliť. Obidve inštitúcie žalovanému žiadnu
zmysluplnú odpoveď neposkytli.

1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase druhého rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe
sa na účte po JUDr. E. Vančíkovi nenachádzali žiadne finančné prostriedky. Žalovaný sa rozhodol
peniaze vyplatiť spoločnosti, ktorá mala voči JUDr. E. Vančíkovi najväčšiu pohľadávku. Podľa názoru
súdu nie je možné takýto postup žalovanému vyčítať. Za situácie, keď žiadny právny predpis neupravuje

spôsob rozdelenia finančných prostriedkov náhradníkom súdneho exekútora sa žalovaný správal podľa
racionálnej úvahy a finančné prostriedky vyplatil najväčšiemu veriteľovi. Jeho postup bol podľa súdu
jedným z možných racionálnych postupov.

1.7. Na záver s poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/69/2019-2020 zo

dňa 17. 09. 2020 uviedol, že nepochybne náhradník súdneho exekútora nezodpovedá za škody, ktoré
spôsobil pôvodný exekútor. Podľa názoru súdu škodu v uvedenej veci žalobkyni spôsobil pôvodný súdny
exekútortedaJUDr.EmilVančík tým,že jej vrozporesozákonomnevyplatilvšetkyfinančnéprostriedky,
ktoré preukázateľne od povinnej vymohol. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť,
eventuálne zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Súhlasila so súdom
v tom, že náhradník súdneho exekútora nezodpovedá za škody spôsobené pôvodným exekútorom. Súd
ale vec nesprávne posúdil v tom, že postup žalovaného hodnotí ako racionálny, keď podľa nej názoru
existovali aj iné racionálne riešenia. Žalovaný na pojednávaní dňa 04. 06. 2021 uviedol, že z MS SR

a z Komory súdnych exekútorov dostal odpoveď, i keď nie zmysluplnú a zároveň oznámil, že na účte
po pôvodnom exekútorovi sa nenachádzajú žiadne prostriedky. Dôkazy na toto tvrdenie, rovnako ani
o existencii pohľadávky obchodnej spoločnosti voči pôvodnému exekútorovi nepredložil. Predmetná
spoločnosť pohľadávku nevymáhala a ani súdne neuplatnila. Tvrdí, že nárok voči žalovanému vyplýva
z § 36 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, ide o ustanovenie, ktoré sa

má aplikovať na exekučné konanie začaté pred podaním návrhu na exekúciu. V zmysle citovaného
ustanovenia exekútora zastupuje zástupca, alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť
podľa prvej vety povinnosť poukázať oprávnenému finančné prostriedky uplynutím 14 dňovej lehoty
počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu. Poukázala na § 243b
ods.1Exekučnéhoporiadku, podľaktoréhokonaniazačatépred1.11.2013sadokončiapodľapredpisov

účinných do 31.10.2013 ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak. V zmysle § 243b ods. 2 ustanovenia § 36 ods.
8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1.11.2013. Zdôraznila,
že žalovaný nespochybnil jej nárok vyplývajúci z § 36 ods. 8 Exekučného poriadku a vzhľadom na
neexistenciu usmernenia ohľadne výšky uspokojenia pohľadávok mal ochotu vyplatiť celú žalovanú
sumu, pričom tieto peňažné prostriedky v čase podania žaloby boli na účte. Dovtedy odvolateľke škoda

nevznikla. Tou je neuspokojenie pohľadávky a škoda vzniká okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie
proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Bola názoru, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu
spôsobenú pôvodným exekútorom, ale zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil sám tým, že po takmer
troch rokoch vyplatil peňažné prostriedky obchodnej spoločnosti, hoci mal povinnosť previesť jej v 14
dňovej lehote, počítanej odo dňa keď sa ujal exekútorského úradu ako náhradník pôvodného exekútora.

Odvolateľka vyslovila pochopenie, že do tejto situácie sa žalovaný dostal pre nezákonné konanie
pôvodného exekútora, vzniknutú situáciu sa snažil riešiť hoci z jej pohľadu rozdelením peňažných
prostriedkov došlo k jej poškodeniu.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že poskytol všetky dôkazy a jemu známe stanoviská. Nezodpovedá za
protiprávne konanie pôvodného súdneho exekútora za nepoukázanie finančných prostriedkov. Navrhuje

uplatniť si nárok na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom JUDr. Vančíka.
4. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na odvolacích dôvodoch. Zopakovala, že nespochybnila názor
súdu i žalovaného vyplývajúci z § 16 ods. 8 Exekučného poriadku, že náhradník nezodpovedá za
škodu spôsobenú exekútorom. Nárok odvodzovala z § 36 ods. 8 Exekučného poriadku. Predpokladala,
že peňažné prostriedky na účte sú. Nemá byť dôvodom zamietnutia žaloby absencia finančných

prostriedkov na depozitnom účte po pôvodnom exekútorovi, žiadala prihliadnuť na skutočnosť, že žalobu
podala 31. 08. 2018, prvé pojednávanie dňa 15. 05. 2018 bolo odročené len z dôvodu, že žalovaný
čakalnausmernenieodministerstva.Odpoveďoznámillennapojednávaní04.06.2021,včasedruhého
rozhodovania súdu. Z toho vyplýva, že on nevedela ovplyvniť prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené
žalovaným.

5. Žalovaný v duplike zopakoval obsah svojho vyjadrenia v pôvodnom znení.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 086,03
eura s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 8 Exekučného poriadku na tom skutkovom základe, že
žalobca ako oprávnený podal proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie dňa 12.05.2008 súdnemu
exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi, ktorý dňa 03.07.2008 vydal upovedomenie o začatí exekúcie
sp. zn. EX 512/2008 a dňa 18.09.2008 vydal exekučný príkaz ma vykonanie zrážok z iných príjmov.

Na základe tohto exekučného príkazu, však na účet žalobcu neboli vymožené finančné prostriedky
prevedené.Dňa12.08.2016bolžalobcovidoručenýexekučnýpríkazEX40512/2008súdnehoexekútora
JUDr. Jozefa Kapronczaia (nástupcu súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka) zo dňa 03.08.2016 na
vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, na základe ktorého bola v roku 2016 na účet žalobcu prevedená
suma vymožená exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom celkom vo výške 913,13 eura. Žalobca dňa

13.01.2017 zistil z vyúčtovania vymoženej pohľadávky a z oznámenia o ukončení exekúcie, že bola
vymožená celá pohľadávka vo výške 1 999,17 eura, avšak žalobcovi bola poukázaná len suma vo
výške 913,13 eura. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne žalobca zistil, že zrážky z dôchodku povinnej boli
vykonávané od decembra 2008 do októbra 2013 celkom vo výške 1 396,34 eura a boli poukázané na
účet pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, z ktorej sumy bolo súdnym exekútorom JUDr.

Emilom Vančíkom na trovy exekúcie uplatnených 310,31 eura. Žalovaný na výzvu žalobcu o zaslanie
sumy 1 086, 36 eura žalobcovi oznámil, že finančné prostriedky vymožené súdnym exekútorom JUDr.
Emilom Vančíkom nie je možné poukázať, nakoľko v čase prebratia exekučnej agendy sa na účtoch
súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka nenachádzali s tým, že finančné prostriedky, ktoré boli v čase
zmeny súdneho exekútora na depozičnom účte nedokážu ani sčasti pokryť nárok veriteľov.

8.VuvedenejvecirozhodolOkresnýsúdNovéZámkyrozsudkomč.k.6C/8/2018-172zodňa08.01.2019
(v poradí prvým) tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/69/2019-202 zo dňa 17.09.2020
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
uviedol, že v konaní bola preukázaná skutočnosť, že na účte pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila

Vančíka bola v rozhodnom období suma cca 38.000 eur, preto úvahu súdu prvej inštancie, že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný, považoval za predčasnú. Uviedol ďalej, že len v prípade, že by v rozhodnom
čase neboli na účte pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka žiadne finančné prostriedky,
ktoré pôvodný exekútor vymohol v prospech žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní avšak ich
žalobcovi nepreukázal, mohol súd prvej inštancie uvažovať o vzniku škody a o prípadnej zodpovednosti

tretej osoby. Podľa odvolacieho súdu niet sporu o tom, že podľa ustanovenia § 16a ods. 8 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti náhradník exekútora nezodpovedá za škodu
spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k

správnemu právnemu záveru o nutnosti zamietnutia žaloby žalobcu. Vzhľadnom na skutočnosť, že
odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ďalej poukazuje
na odôvodnenie jeho rozhodnutia a následne už len uvádza ďalšie dôvody pre podporu správnosti
napadnutého rozhodnutia.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza,
že nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Žalobca v podanom odvolaní ďalej argumentoval najmä tým, že sa síce stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že náhradník súdneho exekútora nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pôvodný
exekútor, avšak zdôraznil, že jeho nárok voči žalovanému vyplýva z nesplnenia povinnosti ustanovenia
§ 36 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 s tým, že uvedený nárok nespochybnil
ani žalovaný. Namietal aj skutočnosť, že v čase začatia konania boli na účte pôvodného exekútora

peňažné prostriedky (38.000 eur) s tým, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že na účte
pôvodného exekútora sa nenachádzajú peňažné prostriedky na uspokojenie všetkých oprávnených, ako
aj dôkaz o tom, že žalovaný resp. nástupca súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia uspokojil
pohľadávku obchodnej spoločnosti z peňažných prostriedkov, ktoré sa nachádzali na účte pôvodného
súdneho exekútora.

14. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, výkon funkcie exekútora zaniká odvolaním
exekútora.
15. Podľa § 16a ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa §
16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti
s prezídiom komory (§ 214 ) a poverení zástupcovia

ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie
exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň
vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov,
ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný
poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť.

16. Podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku, náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v
neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným
bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
17. Podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 3
, § 57

alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa
odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie
exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
18. Podľa § 16a ods. 6 Exekučného poriadku, vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto
zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora a) oprávnenému b)

exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214 ) na
pokračovanie v exekučnom konaní c) povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok.
19. Podľa § 16a ods. 7 Exekučného poriadku, skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora
do exekútorského archívu.
20. Podľa § 36 ods. 8 Exekučného poriadku, ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto

poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť
tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota
na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota
presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora,uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca
alebo náhradník ujal exekútorského úradu.
21. Odvolací súd uvádza, že exekútor JUDr. Emil Vančík vykonával exekúciu voči povinnej v období

od decembra 2008 do októbra 2013 celkom vo výške 1 396,34 eura s tým, že tieto vymožené
peňažné prostriedky boli poukázané na účet pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka,
ktorý nepoukázal vymožené peňažné prostriedky oprávnenej. JUDr. Emil Vančík bol odvolaný z
funkcie súdneho exekútora dňa 26.03.2014 a za jeho nástupcu bol vymenovaný žalovaný. Ten následne
vykonával zrážky zo mzdy povinnej s tým, že vymohol peňažné prostriedky vo výške 913,13 eura ako

evidovaný zostatok na pohľadávke oprávneného v roku 2016, ktoré aj poukázal oprávnenej.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že predmetom konania je vymoženie peňažných
prostriedkov vymožených v období od decembra 2008 do októbra 2013 celkom vo výške 1 396,34 eura,
odvolaným súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom, ktoré tento exekútor síce vymohol v prospech
oprávneného, ale nepoukázal ich v prospech oprávneného.
23. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný prevzal exekútorský úrad po jeho predchodcovi s tým, že

vymožené peňažné prostriedky na bankovom účte boli výrazne nižšie v porovnaní s výškou peňažných
prostriedkov, ktoré bolo nevyhnutné poukázať v prospech oprávnených, a to za obdobie keď exekúciu v
prospechoprávnenýchvykonávalodvolanýsúdnyexekútorJUDr.EmilVančík.Žalovanýnáslednežiadal
MS SR o usmernenie ako v danej veci postupovať pri vyplatení finančných prostriedkov oprávneným
a rovnako tak aj komoru s tým, že žiadne usmernenie resp. odporúčanie ako v danej veci pokračovať

nedostal. Následne žalovaný v konaní uviedol, že v priebehu konania peňažné prostriedky, ktoré zostali
na účte po odvolanom súdnom exekútorovi, použil na úhradu tomu oprávnenému (spoločnosti), ktorá
mala voči JUDr. Emilovi Vančíkovi najväčšiu pohľadávku.
24.Odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že žalovaný po jeho nástupe na exekútorský úrad neprevzal
od súdneho exekútora všetky finančné prostriedky vymožené od povinných (ktoré zároveň neboli zo

strany pôvodného exekútora JUDr. Emila Vančíka poukázané v prospech oprávnených) preukazuje
najmä skutočnosť, že podaním zo dňa 04.04.2018 (č. l. 138) žiadal MS SR o poskytnutie informácií v
prípade ak sa na depozičnom účte pôvodného exekútora nenachádzajú finančné prostriedky v sume,
ktoránezodpovedáreálnejsume,ktorásamalanachádzaťnadepozičnomúčtestým,žetátosumamala
byť niekoľkonásobne vyššia. Ak by teda žalovaný po jeho menovaní prevzal od pôvodného odvolaného

súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka všetky vymožené peňažné prostriedky, a tieto by sa nachádzali
na depozičnom účte, nebol by dôvod, aby žalovaný žiadal MS SR o poskytnutie informácií ohľadom
ďalšieho postupu v danom prípade. Právne na základe uvedeného odvolaciu argumentáciu žalobcu, že
žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že na účte pôvodného exekútora sa nenachádzajú peňažné
prostriedky na uspokojenie všetkých oprávnených odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú.

25. Súdny exekútor vykonávajúci exekučnú činnosť podľa Exekučného poriadku je orgánom verejnej
moci. Exekútor je povinný o každom exekučnom konaní viesť podrobnú evidenciu, a to predovšetkým
o doposiaľ vymoženej výške pohľadávky oprávneného a o výške vymožených trov exekútora. O stave
exekučného konania je povinný informovať exekučný súd a oprávneného. Exekútorom prijaté alebo
vymožené plnenia je súdny exekútor povinný poslať oprávnenému v zákonom stanovenej lehote (§

36 ods. 8 Exekučného poriadku). Porušenie povinnosti exekútorom poukázať peňažné prostriedky
oprávnenému v stanovenej lehote je závažným disciplinárnym previnením (§ 220 a nasl. Exekučného
poriadku), za čo hrozí exekútorovi v prvom rade písomné napomenutie resp. peňažná pokuta a v prípade
opakovaného porušenia až zbavenie funkcie súdneho exekútora.
26. Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

dodáva, že ak žalovaný, ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, poukázal v roku
2016 na účet oprávneného (žalobcu) len peňažne prostriedky, ktoré vymohol po tom ako bol
vymenovaný za nástupcu súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka vo výške 913,13 eura a na účet
oprávneného (žalobcu) nepoukázal len peňažné prostriedky vymožené jeho predchodcom (za obdobie
od decembra 2008 do októbra 2013 celkom vo výške 1 396,34 eura) pretože po prebratí funkcie na

účte pôvodného súdneho exekútora sa nenachádzalo dostatok peňažných prostriedkov na uspokojenie
všetkých oprávnených, tak svojím konaním resp. porušením ustanovenia § 36 ods. 8 Exekučného
poriadku z hľadiska verejnoprávneho, porušil svoje povinnosti, ktorému mu boli zverené ako osobe
poverenej výkonom verejnej moci. V dôsledku porušenia uvedenej povinnosti voči žalovanému, tak ako
bolo odvolacím súdom vyššie uvedené, je možné vyvodiť len disciplinárnu zodpovednosť s poukazom

na ustanovenia § 221 a nasl. Exekučného poriadku.
27. Podľa § 16a ods. 8 Exekučného poriadku náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú
exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.28.Akoužbolouvedené,pozánikufunkciepôvodnéhosúdnehoexekútorajehonevybavenúagendumal
prevziať náhradník - súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, ktorý sa stal súdnym exekútorom od 07.04
2014. Bolo preukázané, že v čase podania žaloby bolo na účte JUDr. Emila Vančíka cca 38.000 eur, s

touto sumou mal disponovať žalovaný ako náhradník JUDr. Emila Vančíka. Pretože žalovaný mal uhradiť
rôznym oprávneným sumu cca 300.000 eur a na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi zostalo len 38.000 eur,
obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Komoru súdnych exekútorov, aby mu oznámili akým
spôsobom má uvedené finančné prostriedky, ktoré zostali po JUDr. Emilovi Vančíkovi rozdeliť. V čase
druhého rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe sa na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi nenachádzali

už žiadne finančné prostriedky, pretože žalovaný ich vyplatil spoločnosti (oprávnenému), ktorá mala
voči JUDr. Emilovi Vančíkovi (najväčšiu) pohľadávku, keďže zo strany ministerstva ani komory mu neboli
uložené žiadne záväzné pokyny pre ďalší postup v danej veci.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neprevzal od pôvodného súdneho exekútora všetky
odvolaným exekútorom od povinných vymožené peňažné prostriedky a zároveň išlo o peňažné
prostriedky, ktoré odvolaný súdny exekútor nepoukázal oprávneným (keďže na bankovom účte JUDr.

E. Vančíka bolo cca 38.000 eur s tým, že pohľadávky oprávnených boli cca vo výške 300.000 eur),
objektívne ani nemohol poukázať vymožené peňažné prostriedky jednotlivým oprávneným. Odvolací
sú v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že ak žiadny právny predpis neupravuje spôsob
rozdelenia finančných prostriedkov náhradníkom súdneho exekútora sa žalovaný ako náhradník
súdneho exekútora správal racionálne keďže vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov na

depozičnom účte, poukázal predmetné peňažné prostriedky v prospech oprávneného s najvyššiu
pohľadávkou.
30. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť,
že vo vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným v dôsledku toho, že odvolaný súdny exekútor
nepoukázal vymožené peňažné prostriedky od povinných oprávneným, takýmto konaním spôsobil

oprávneným, resp. žalobcovi škodu. Je potrebné dodať, že náhradník súdneho exekútora nezodpovedá
za škodu spôsobenú pôvodným exekútorom (§ 16a ods. 8 Exekučného poriadku). Podľa názoru
odvolacieho súdu v uvedenej situácii je potrebné vidieť škodu spôsobenú pôvodným exekútorom,
spočívajúcu v skutočnosti, že nevyplatil žalobcovi peňažné prostriedky vymožené od povinnej. Je
teda zrejmé, že v tomto prípade zodpovednostným subjektom, voči ktorému si žalobca môže uplatniť

svoj nárok je práve odvolaný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík, ako osoba zodpovedná za škodu,
prípadne štát, a preto vo vzťahu k žalovanému možno konštatovať, že nie je daná pasívna vecná
legitimácia, pretože ako bolo vyššie uvedené, možno voči nemu vyvodiť len disciplinárnu zodpovednosť
za nedodržanie ustanovenia § 36 ods. 8 Exekučného poriadku, a to s poukazom na § 220 Exekučného
poriadku.

31. Preto, ak žalobca v odvolaní uvádza, že si nárok na zaplatenie vymoženej sumy vo výške 1086,03
eurauplatňujevočižalovanémunazákladeustanovenia§36ods.8Exekučnéhoporiadku,takvzhľadom
na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie musí konštatovať, že jeho nárok nie je
dôvodným a odvolacia argumentácia nie je spôsobilá privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. Na záver odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).