Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 6C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203961
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3214203961.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: L.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX L. X. L., právne
zast.: JUDr. Marek Pavlík, advokát, L. Novomeského 2695/1, 911 08 Trenčín, proti odporcovi: K. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX L. X. L., o náhradu škody vo výške 9 428,21 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 044,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3 044,21 eur od 11.10.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 1.10.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 9 428,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 28.10.2013
do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.10.2013 na futbalovom ihrisku v Horných Našticiach
počas futbalového zápasu v dôsledku nedovoleného zákroku odporcu utrpel dvojitú zlomeninu pravého
predkolenia s následným operačným zákrokom a začiatkom liečenia od 27.10.2013. Liečenie bolo

ukončené dňa 13.6.2014. V roku 2015 je plánovaný opätovný operačný zákrok z dôvodu odstránenia
kovovej fixácie s opätovnou liečbou. Na základe toho podal dňa 15.11.2013 trestné oznámenie, ktoré
Okresné riaditeľstvo PZ v Bánovciach nad Bebravou odmietlo. Podľa navrhovateľa došlo zo strany
odporcu k zavineniu z nedbanlivosti, nakoľko sa jedná o dlhoročného hráča futbalu, ktorý by mal
vedieť, že takéto zákroky sú posudzované ako faul (porušenie pravidiel hry), preto sa od takejto
osoby vyžaduje určitá miera opatrnosti a zodpovednosti. Pre hráča nedodržanie pravidiel hry znamená
zanedbanie povinnosti predchádzať hroziacim škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka). Následkom

tohto nešportového zákroku bol navrhovateľ dlhodobo vyradený z pracovnej činnosti, čo mu ako
živnostníkovi spôsobilo nemalé problémy, nakoľko zo Sociálnej poisťovne nedostával náhradu mzdy ani
mu nebola vyplácaná PN, musel si platiť odvody a takisto stravu a bývanie. Ďalej mu bolo znemožnené
spoločenské a športové uplatnenie, je tu reálna hrozba, že k športu sa už nemusí dostať v takom
rozsahu ako pred zákrokom, a to nielen v oblasti futbalu, ale aj v bojových umeniach - karate,
kde je stále registrovaný. Odporca má toho času dvojročný zákaz zúčastňovať sa na futbalových
zápasoch organizovaných Futbalovým zväzom Prievidza, nakoľko pred niekoľkými mesiacmi opätovne

úmyselne zranil iného hráča. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pred úrazom nemal pravidelný finančný
príjem, pracovať s pravidelným finančným príjmom začal od 1.8.2013 až do úrazu, teda do 26.10.2013.
Opätovne začal čiastočne pracovať od 15.6.2014 a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zavinenejodporcom zostal dlhodobo bez finančných prostriedkov a so značnými dlžobami. Z uvedených dôvodov
navrhovateľ žiada náhradu odškodného, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľ priložil k návrhu rozpis nákladov, v ktorom uviedol svoj priemerný mesačný zárobok za rok
2013 vo výške 912,00 eur, vypočítaný na základe faktúr vystavených za mesiace august, september a
október2013takto:faktúraza8/2013vsume925,00eur,faktúraza9/2013vsume920,00eur,faktúraza
10/2013 v sume 890,00 eur, spolu fakturované 2 735 eur : 3 = 912,00 eur. Na základe toho navrhovateľ
vypočítal stratu na zárobku za 7 mesiacov vo výške 6 384,00 eur. Ďalej navrhovateľ v tomto rozpise

nákladov uviedol poplatok za lekársky posudok v sume 50,00 eur, nákup liekov počas liečby v sume
17,27 eur, cestovné autom na pravidelné lekárske prehliadky v sume 78,94 eur (s poznámkou, že bol
odkázanýnaabsolútnupomocrodinnýchpríslušníkov,napravidelnélekárskeprehliadkyhovozilamatka
na jej osobnom aute) a bolestné na základe lekárskeho posudku v sume 180 bodov × 16,10 eur/bod
= 2 898,00 eur.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že si nie je vedomý žiadneho zavinenia vo vzťahu
k zraneniu navrhovateľa, ktoré utrpel počas futbalového zápasu dňa 27.10.2013. Z jeho pohľadu,
ale aj z pohľadu nezainteresovaných svedkov, rozhodcov tohto zápasu, sa jednalo o bežný súboj
o loptu, kde on (odporca) sa ľavou nohou snažil zasiahnuť loptu a túto odkopnúť, aby tak zabránil
strele navrhovateľa. Do súboja o loptu išli v podstate obaja rovnakým spôsobom, pričom navrhovateľ

bol o zlomok sekundy rýchlejší, čo spôsobilo, že on (odporca) svojou nohou nechtiac zasiahol pravú
nohu navrhovateľa predtým ako dopadla na zem, pričom táto sa po dopade na zem skrútila, v
dôsledku čoho došlo k vzniku zranenia navrhovateľa. K zlomenine navrhovateľa nedošlo teda v
dôsledku jeho kopnutia, ale až zotrvačnosťou a vykrútením pravej nohy navrhovateľa po dopade na
zem. Išlo o bežný súboj, akých je na ihrisku počas futbalového zápasu množstvo, v žiadnom prípade

nešlo o agresívny, prípadne až likvidačný zákrok. Táto skutočnosť korešponduje aj so zápisom zo
stretnutia spísaným rozhodcom bezprostredne po ukončení futbalového zápasu, ktorý bol súhlasne
bez pripomienok podpísaný kapitánmi ako aj lekármi oboch mužstiev. V tomto zápise je uvedené,
že hlavný rozhodca sa nachádzal od celého incidentu cca 6 m, pričom tento uviedol, že odporca
síce fauloval navrhovateľa, avšak čo je dôležité, pri dotyku s loptou, za čo dostal žltú kartu. Podľa

názoru rozhodcov daný zákrok nevykazoval znaky likvidačného faulu, za ktorý by rozhodca určite udelil
červenú kartu. Odporca ďalej uviedol, že aj napriek katastrofálnym následkom, ktorých mu je ľúto, tieto
boli výsledkom športového zápolenia počas organizovaného futbalového stretnutia, v rámci ktorého
hráči sledujú legitímny cieľ, a to snahu zvíťaziť, dosiahnuť športový úspech, pričom samotní hráči do
tohto zápasu nastupujú s vedomím, že v zápale hry v snahe dosiahnuť víťazstvo môžu v množstve

súbojov odohrávajúcich sa na ihrisku utrpieť zranenie. Preto aj zodpovednosť športovca, ktorý úraz
spôsobil, postráda akýkoľvek význam, lebo športu je súperenie a boj imanentné a práve to priťahuje
pozornosť tretích subjektov - poisťovní, prostredníctvom ktorých by si mal každý športovec, ktorý utrpel
zranenie počas majstrovského stretnutia, s výnimkou úmyselných likvidačných faulov, uplatňovať nárok
na náhradu škody. Skutočnosť, že jeho stret s navrhovateľom počas zápasu dňa 27.10.2013 bol bežným

súbojom o loptu v úmysle dosiahnuť legitímny cieľ počas futbalového zápasu potvrdzuje aj fakt, že tento
nebol predmetom prejednávania a následného vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči jeho osobe
zo strany oblastného futbalového zväzu. Rovnako tak nebol dôvodom na vyvodenie či už priestupkovej
alebo trestnoprávnej zodpovednosti. Odporca poukázal na uznesenie povereného príslušníka PZ o
odmietnutí veci ČVS: ORP-296/OVK-BN-2013 zo dňa 3.12.2013 v spojení s uznesením prokurátora

Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1Pn 350/13 zo dňa 16.12.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedkov Z. Ď. a F. D. a oboznámením
listinných dôkazov, a to najmä: lekársky posudok MUDr. Róberta Jačka o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia zo 7.7.2014, prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenia

úrazovej chirurgie z 31.10.2013, fotografia lýtka, oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie
trestného činu ublíženia na zdraví zo 14.11.2013 (s podacou pečiatkou Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou z 15.11.2013), uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej
polície Bánovce nad Bebravou z 3.12.2013 ČVS: ORP-296/OVK-BN-2013, sťažnosť navrhovateľa z
5.12.2013 proti uzneseniu ČVS: ORP-296/OVK-BN-2013, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry

Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1 Pn 350/13-9 zo 16.12.2013, lekárska správa - nález Fakultnej
nemocnice Trenčín, oddelenia úrazovej chirurgie zo 6.3.2014 (traumatologické vyšetrenie), lekárska
správa - nález Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenia úrazovej chirurgie z 27.11.2013 (traumatologická
kontrola), záznamy MUDr. Róberta Jačka zo 6.11.2013, z 11.11.2013, z 18.11.2013, z 28.11.2013, z20.12.2013, zo 14.1.2014, zo 7.2.2014, z 28.2.2014, zo 7.3.2014, z 28.4.2014, z 13.6.2014, zo 7.7.2014
(bodové hodnotenie bolestného - záznam o vystavení lekárskeho posudku o bolestnom), lekárska
správa - nález Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenia úrazovej chirurgie z 8.1.2014 (traumatologická

kontrola), lekárska správa - nález Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenia úrazovej chirurgie z 9.6.2014
(traumatologická kontrola), pokladničné doklady z lekární Dr. Max a Lipa Bánovce nad Bebravou
zo 6.11.2013, zo 7.11.2013, z 11.11.2013, z 18.11.2013, z 23.12.2013, príjmový pokladničný doklad
Axymed, s.r.o., zo 7.7.2014 za lekársky posudok o bolestnom na sumu 50 eur, súčet cestovných
nákladov navrhovateľa a ich rozpis (cesty z 31.10.2013, zo 6.11, 11.11., 18.11. a 28.11.2013, z

27.11.2013, z 20.12.2013, z 8.1.2014, zo 14.1.2014, zo 7.2., 28.2. a 7.3.2014, zo 6.3.2014, z 28.4.2014,
z 9.6.2014, z 13.6.2014), fotokópia osvedčenia o evidencii vozidla - technický preukaz, týždenné ceny
pohonných látok (z internetovej stránky Štatistického úradu SR), článok z internetu: Náhrada za bolesť,
daňové priznanie navrhovateľa k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2013 vrátane potvrdenia o podaní
daňového priznania, faktúra vystavená navrhovateľom č. 01/2013, faktúra vystavená navrhovateľom
č. 02/2013, faktúra vystavená navrhovateľom č. 03/2013, výpis zo živnostenského registra na

navrhovateľa, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, preukaz o trvaní dočasnej
pracovnej neschopnosti navrhovateľa s poznámkou Sociálnej poisťovne: "V Sociálnej poisťovni nie
ste zaevidovaný ako nemocensky poistená osoba", rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 12.11.2013, že
navrhovateľ nemá nárok na nemocenské, oznámenie Oblastného futbalového zväzu Prievidza (zaslanie
zápisuzfutbalovéhostretnutia),zápisostretnutíTJDružstevníkH.Naštice-TJPodlužanyz27.10.2013,

písomné vyjadrenie E. Y. k udalosti zo zápasu Horné Naštice - Podlužany, kópia vyšetrovacieho
spisu ČVS: ORP-296/OVK-BN-2013, z neho najmä uznesenie o odmietnutí veci, trestné oznámenie
- odovzdanie, oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví,
prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenia úrazovej chirurgie z 31.10.2013, potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, zápisnica o výsluchu osoby: K. D., mená a adresy

rozhodcov, zápis o stretnutí TJ Družstevník H. Naštice - TJ Podlužany z 27.10.2013, úradný záznam
o telefonickom rozhovore s E. Y., úradný záznam o telefonickom rozhovore s C. H., úradný záznam o
telefonickom rozhovore s Z. N., sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu ČVS: ORP-296/OVK-BN-2013,
uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1Pn 350/13-9.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.2.2015 uviedol, že k jeho zraneniu došlo na ihrisku pri vedení lopty,
ktorú viedol on z ľavej strany ihriska smerom k bráne tak, že si ju pokopával, odporca mu pristúpil stojacu
nohu, ktorou sa chcel odraziť, počul zaprašťanie a s bolesťou padol na zem. V čase zákroku sa lopta
nachádzala tak do pol metra od neho. Záchranná služba ho previezla do nemocnice do Trenčína, kde sa
podrobil operačnému zákroku. Nemocenské mu nebolo určené, lebo nepresiahol minimálny zárobok.

Odporca na pojednávaní dňa 23.2.2015 uviedol, že išlo o bežný súboj o loptu, akých v zápasoch
býva veľa. Navrhovateľ viedol loptu, on sa mu ju snažil vypichnúť, dočahoval ju špičkou, tak došlo k
tej nešťastnej udalosti a k zraneniu navrhovateľa. Nebol tam žiaden úmysel ani nič podobné, čo by
viedlo k zraneniu. V čase zákroku sa lopta nachádzala pri nohe navrhovateľa, on (odporca) sa snažil

navrhovateľa križovať a vypichnúť mu loptu špičkou. Bol to zlomok sekundy. Na otázku, či mu niekedy
futbalový zväz udelil zákaz činnosti, odporca odpovedal že áno, nespomína si presne, bol to asi zákaz na
jeden zápas za štyri žlté karty, bolo to asi rok až rok a pol dozadu. Na ďalšiu otázku odporca uviedol, že v
súčasnosti je v treste - tam sa bránil pohybom ruky dozadu, ale nebol to zákrok, z toho vznikol dvojročný
trest udelený futbalovým zväzom aj trestné stíhanie. Tam sa vychádzalo z nesprávnych, skreslených

informácií.

Svedok Z. Ď., spoluhráč navrhovateľa, na pojednávaní dňa 23.3.2015 uviedol, že bol dosť blízko, asi
5 m od miesta, kde došlo k tomuto stretu, bol to súboj o loptu, odohrával sa tesne pred šestnástkou.
Navrhovateľ viedol loptu smerom na bránu, odporca to nestihol, trafil mu nohu, došľapol ho tak, že noha

to nevydržala. Takýchto súbojov je veľa, ale v tom momente sa už nedalo nič iné robiť, keď už tá lopta
bola posunutá. Navrhovateľ si ju posunul a odporca mu trafil nohu. Na otázku, ako to myslel, že sa už
nedalo nič iné robiť, svedok odpovedal, že v tom momente už tam bol len on, čo by ho dostihol, nebol
tam nikto iný, tak ho zastavil tak, ako ho zastavil. Keby ho nezastavil, už by bol v šestnástke a išiel
by do gólovej šance. Tak ako to videl on (svedok), bolo to čisto na červenú kartu. Bez ohľadu na to,

či to odporca chcel alebo nechcel, bolo to nešportové. Na otázku, akú má odporca povesť ako hráč,
svedok uviedol, že aj dobrú, ale v týchto situáciách sa stane, že príde faul. Je taký, že súboje nevypúšťa
a niekedy je odmenený kartou. Svedok ďalej uviedol, že len z počutia vie, že odporca momentálne
nehrá, na nejakom zápase sa tiež niečo stalo, dostal kartu, ale konkrétne nevie, nebol pri tom. Na otázkuodporcu, ako vysvetlí, že keď bol pri ňom počas zápasu asi na meter, bolo z neho cítiť alkohol, svedok
odpovedal, že nepil.

Svedok F. D., otec odporcu, na pojednávaní dňa 23.3.2015 uviedol, že nie je pravda, že by odporca
na jeho podnet išiel do zápasu s tým, že niekomu zlomí nohu. On (svedok) priviedol k futbalu aj
navrhovateľa.Vpredmetnomzápasebolnalavičke,malproblémyskolenom.Pokiaľideotútokonkrétnu
situáciu,došlotamkchybe,E.D.,hráčdomácich,pokazilrozohrávkualoptasadostalaknavrhovateľovi.
Ten sa pozdĺž šestnástky rozbehol s loptou medzi hráčov, pohadzoval si loptu. Odporca mu prekrižoval v

snahe vykopnúť loptu, bolo to asi meter pred šestnástkou. Nedá sa hovoriť o gólovej situácii, navrhovateľ
viedol loptu naprieč ihriska smerom von od šestnástky. Obaja sa dočahovali po lopte, navrhovateľ bol
rýchlejší, stihol špičkou loptu podať, obaja išli uvoľnenými nohami, došlo ku kontaktu nôh. Nie je možné,
aby pri dočahovaní lopty špičkou mu zlomil nohu. Bolo to pravdepodobne tak, že ako mu drgol do nohy,
narušiljehokoordináciupohybuanáslednédošľapnutienanohu,zavážilavlastnáváhatela.Navrhovateľ
je trénovaný karatista, vie čítať hru, mohol zvážiť vážnosť situácie. Rozhodcovia to videli, boli blízko,

nebol na nich vyvíjaný žiaden nátlak, podpísali to. Kým rozhodca vytiahol žltú kartu, prešlo dosť veľa
času, nič nenasvedčovalo tomu, že by išlo o zlomeninu nohy. Až keď vyšlo najavo, že má hráč zlomenú
nohu, rozhodca to posúdil žltou kartou. Ak by nebola zlomená noha, mohol to byť bežný faul ohodnotený
trestným kopom. Navrhovateľ bol v tom čase ich spoluhráč, bol len na hosťovaní v Podlužanoch, nebol
tam absolútne žiaden úmysel, žiaden dôvod zraniť ho. Ani otec navrhovateľa, ktorý po tejto situácii

vbehol na ihrisko, nereagoval tak, že by bol nadával odporcovi, lebo ani on neveril, že pri takomto strete
hráčov mohlo dôjsť k zlomenine nohy, bola to sprostá náhoda. Na otázku, či si myslí, že odporca, jeho
syn, porušil pravidlá hry, svedok odpovedal, že si myslí, že porušil s tým, že došlo ku kontaktu. Pokiaľ
by on bol prvý kopol do lopty, nebol by to ani faul, aj keby došlo k zlomeniu nohy. V tomto prípade i keď
išiel po lopte, tým že bol pomalší, dostal sa do kontaktu so súperovou nohou a nie s loptou, bol to bežný

faul, akých sú v každom zápase desiatky, len nemajú také katastrofálne následky.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Počas futbalového zápasu v Horných
Našticiach medzi TJ Družstevník Horné Naštice a TJ Podlužany dňa 27.10.2013 došlo k zraneniu
navrhovateľa po zákroku odporcu, ktorý hlavný rozhodca zápasu posúdil ako faul a udelil odporcovi

žltú kartu. Navrhovateľ utrpel dvojitú zlomeninu predkolenia na pravej nohe, bol hospitalizovaný od
27.10.2013 do 31.10.2013 vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Navrhovateľ absolvoval ďalšie kontroly
a vyšetrenia, a to vo Fakultnej nemocnici Trenčín v dňoch 27.11.2013, 8.1.2014, 6.3.2014 a
9.6.2014, a u MUDr. Róberta Jačka v Bánovciach nad Bebravou v dňoch 6.11.2013, 11.11.2013,
18.11.2013, 28.11.2013, 20.12.2013, 14.1.2014, 7.2.2014, 28.2.2014, 7.3.2014, 28.4.2014, 13.6.2014

a 7.7.2014. Vo všetkých týchto prípadoch, vrátane cesty z nemocnice dňa 31.10.2013, podľa tvrdenia
navrhovateľa, ktoré odporca nespochybnil, navrhovateľ cestoval na tieto vyšetrenia a kontroly osobným
vozidlom zn. Citroen C4 Picasso registrovaným na matku navrhovateľa. Podľa potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. Miroslavom Štorcelom bol navrhovateľ neschopný práce
od 27.10.2013 do 27.3.2014 (schopný práce od 28.3.2014). Lekárskym posudkom MUDr. Róberta

Jačka zo 7.7.2014 bolo bolestné navrhovateľa hodnotené počtom bodov 180. Za vystavenie tohto
posudku navrhovateľ zaplatil dňa 7.7.2014 sumu 50 eur. Z pokladničných dokladov z lekární, ktoré
navrhovateľ predložil, vyplýva, že v čase od 6.11.2013 do 23.12.2013 navrhovateľ zaplatil v lekárňach
za lieky a za poplatky za recept spolu 17,27 eur. Podľa výpisu zo živnostenského registra mal
navrhovateľ registrovanú živnosť s predmetom podnikania "sprostredkovateľská činnosť v oblasti

obchodu" od 14.11.2011 (do súčasnosti). Od 1.8.2013 má registrované ďalšie dva predmety podnikania,
a to "prípravné práce k realizácii stavby" a "dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a
interiérov". Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 mal navrhovateľ
v roku 2013 len príjem zo živnosti vo výške 2 735 eur, vzhľadom k tomu mal nulovú daň. Uvedená
výška príjmu za rok 2013 (2 735 eur) zodpovedá súčtu faktúr č. 01/2013, č. 02/2013 a č. 03/2013

vystavených navrhovateľom v dňoch 4.9.2013, 4.10.2013, resp. 5.11.2013, všetky s fakturovanou
položkou "prípravné práce na stavbu". Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 12.11.2013 navrhovateľ
nemal nárok na nemocenské. Navrhovateľ podal dňa 15.11.2013 trestné oznámenie, vyšetrovateľ
Okresného riaditeľstva PZ Bánovce nad Bebravou vec odmietol uznesením z 3.12.2013, sťažnosť
navrhovateľa proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zamietol

uznesením zo 16.12.2013.

Účastníci konania navrhli výsluchy ďalších svedkov (netrvali však na výsluchoch rozhodcov
predmetného futbalového zápasu, hoci ich pôvodne navrhli). Súd výsluchy ďalších svedkov nevykonal,keďže považoval skutkový stav za dostatočne jednoznačne preukázaný vykonaným dokazovaním,
najmä vyjadreniami oboch účastníkov konania, vyššie uvedených svedkov a zápisom o stretnutí. Ďalší
navrhnutí svedkovia mali podľa vyjadrenia oboch účastníkov len potvrdiť to, čo uviedli obaja účastníci

konania a vypočutí svedkovia. Skutkový stav, tak ako je uvedený vyššie, nebol medzi účastníkmi konania
sporný a podľa posúdenia súdom to bolo dostatočné na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa strana odporcu
snažilaajprostredníctvomnávrhovďalšíchsvedkovpreukazovať,ženešlooúmyselnékonanieodporcu,
súd k tomu uvádza, že toto (úmysel) nie je pre posúdenie civilnej zodpovednosti za škodu podstatný.
Okrem toho strana navrhovateľa žiadala, aby si súd vyžiadal od Oblastného futbalového zväzu Prievidza

výpis z registra žltých a červených kariet udelených odporcovi a odpis registra trestov odporcu. Pokiaľ
ide o výpis z registra žltých a červených kariet, Oblastný futbalový zväz Prievidza na výzvu súdu uviedol,
že tento register neevidujú, nakoľko po každom súťažnom ročníku sa žlté a červené karty anulujú,
disciplinárna komisia oblastného futbalového zväzu ich nearchivuje. Pokiaľ ide o odpis registra trestov
odporcu, takýto dôkaz súd považoval za nadbytočný, keďže predmetom konania nebolo skúmanie
trestnej, ale civilnej zodpovednosti odporcu, okrem toho išlo o posúdenie konkrétneho jedného konania

odporcu (z 27.10.2013), nie správania odporcu v minulosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené

s liečením.

Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný
za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného
predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť

primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2013 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za

jeden bod je 16,10 eura.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Predpokladom právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným
preukázané, vo vzťahoch občianskoprávnej zodpovednosti (na rozdiel od trestnej zodpovednosti) sa
zavinenie predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa
škodca môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škodu nezavinil.

Zodpovednosť športovca za škodu spôsobenú inému športovcovi porušením stanovených pravidiel
hry bola už riešená ustálenou judikatúrou (napr. R 15/1963, R 16/1980, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 25 Cdo 1960/2002) a konajúci súd nevidí dôvod sa v danej veci odchýliť od právnych
záverov vyslovených v uvedenej judikatúre. Treba prisvedčiť odporcovi, že športovci, ktorí vstupujú
do zápasov, najmä v kontaktných športoch, si musia byť vedomí, že v zápale športového súťaženia

môže dôjsť k ich zraneniu, a to aj v prípade dodržania pravidiel hry. Napriek tomu však zásadne
nemožno - len s odkazom na to, že ide o športové zápolenie - vylúčiť zodpovednosť hráča za škodu
vzniknutú protihráčovi počas športovej hry podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
§ 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právnu
povinnosť a dôsledkom jej porušenia je zodpovednosť za spôsobenú škodu. Za splnenia predpokladov

uvedených v ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (existencia škody, spôsobenie škody
protiprávnym úkonom a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou)
hráč zodpovedá za takto spôsobenú škodu. Povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pre hráča znamená v prvom rade povinnosť dodržať pravidlá
hry, ktoré by mali eliminovať možnosť zranenia hráča či spôsobenia iných škôd (aj keď, ako už bolo

uvedené, nikdy nie je možné celkom vylúčiť vznik škody ani pri dodržaní všetkých pravidiel). Všeobecne
prišportepravidlášportovejhry,ajkeďniesúpredpismi,predstavujúzákladný,hráčmitejtohry(väčšinou
implicitne, samotnou účasťou v športovom zápase) odsúhlasený katalóg povinností hráčov, ktorých
dodržiavanie má za cieľ okrem zachovania atraktívnosti daného športu tiež predchádzanie škodám na
zdravíhráčov(svýnimkouniektorýchkvázi-športov,kdesúfyzickéútokynaprotihráčasúčasťoupravidiel

- pri takýchto pravidlách sa v teórii vedie polemika, či ich možno právne akceptovať, to však nie je
prípad futbalu). Nedodržanie pravidiel hry potom znamená konanie odporujúce povinnosti predchádzať
hroziacim škodám, t. j. povinnosti uloženej ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o vzťah medzi trestnou resp. priestupkovou zodpovednosťou a občianskoprávnou

zodpovednosťou za škodu, v prvom rade treba uviesť, že v zmysle § 135 ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) je súd v občianskom súdnom konaní viazaný rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal, musí však vychádzať aj z iných rozhodnutí,
najmä rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu.To znamená, že v občianskom súdnom konaní súd nemôže ponechať bez povšimnutia oslobodzujúci
rozsudok resp. iné rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého
savyvodzujenárokuplatňovanývobčianskomsúdnomkonaní(napr.nároknanáhraduškody),savôbec

nestal alebo že tento skutok nespáchal ten, kto je v občianskom súdnom konaní označený ako škodca.
Avšak okolnosť, že orgán činný v trestnom konaní alebo súd v trestnom konaní dospel k záveru, že
zranenie nebolo spôsobené zavineným konaním škodcu, teda že v jeho konaní absentovala subjektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu, nie je takou okolnosťou, ktorou by mal byť viazaný súd v
občianskom súdnom konaní. Zavinenie je jedným z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teória i prax ho chápe ako psychický vzťah škodcu k
vlastnémukonaniu,ktorésapriečiobjektívnemuprávuakuškodeakovýsledkutohtokonania.Zavinenie
je založené jednak na vedomostnej (intelektuálnej) zložke a jednak na vôľovej zložke. Podľa existencie
uvedených zložiek je nutné rozlišovať konanie úmyselné a konanie z nedbanlivosti. Ide o pojmy prevzaté
z trestného práva, avšak zatiaľ čo pre trestnú zodpovednosť je nevyhnutné zavinenie preukázať (v
závislosti od konkrétnej skutkovej podstaty zavinenie úmyselné alebo z nedbanlivosti), ustanovenie

§ 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka teória i súdna prax vykladá tak, že je v ňom vyjadrená
zásada predpokladaného zavinenia. To znamená, že kým ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu
(t. j. konkrétnu škodu, porušenie právnej povinnosti škodcom a existenciu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody) musí preukázať poškodený, zavinenie sa predpokladá
a je na škodcovi, aby preukázal, že vniknutú škodu nezavinil, t. j. musí preukázať okolnosti, z ktorých

možno spoľahlivo usúdiť, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nemohol zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné za daných okolností konkrétneho prípadu
požadovať. Skutočnosť, že v trestnom konaní bola konštatovaná absencia zavinenia (z trestnoprávneho
hľadiska), teda ešte neznamená zbavenie sa občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.

V danom prípade navrhovateľ preukázal porušenie právnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví (§ 415 Občianskeho zákonníka), zo strany odporcu, keď zákrok odporcu na
navrhovateľa počas futbalového zápasu dňa 27.10.2013 bol porušením pravidiel futbalu (jednak zo
zápisu zo stretnutia vyplýva, že rozhodca tento zákrok posúdil žltou kartou, jednak aj svedok Koloman
Geleta, otec odporcu, pripustil, že išlo o "faul", teda o porušenie pravidiel). To, že nešlo o agresívny,

prípadne až likvidačný zákrok, ako tvrdil odporca, mohlo mať (a aj malo) význam pri posudzovaní
prípadnej trestnej, ale nie občianskoprávnej zodpovednosti odporcu. Podľa pravidiel futbalu a ich
výkladu, ako ich zverejnil Slovenský futbalový zväz na stránke www.futbalsfz.sk, rozhodca posudzuje
zakázanú hru v týchto troch kategóriách: "Nedbanlivý zákrok" znamená, že hráč preukázal nedostatok
pozornostialeboohľaduplnosti,keďnapádalsúperaalebozákrokvykonalneopatrne.Akjezakázanáhra

posúdená ako nedbanlivá, nie sú potrebné ďalšie disciplinárne sankcie. "Bezohľadný zákrok" znamená,
že hráč zákrok vykonal bez ohľadu na možné nebezpečenstvo alebo dôsledky pre súpera. Hráč, ktorý
hrábezohľadnýmspôsobom,musíbyťnapomenutý,pričomnanapomínaniehráčasapoužíva žltákarta.
"Zákrok vykonaný neprimeranou silou" znamená, že hráč pri zákroku ďaleko presiahol akceptovateľnú
mieru použitia sily, čím ohrozil bezpečnosť a zdravie súpera. Hráč, ktorý pri zakázanej hre používa

neprimeranú silu, musí byť vylúčený z hry, pričom na vylúčenie hráča sa používa červená karta (pravidlo
č. 12 "Zakázaná hra a nešportové správanie" a výklad k pravidlu č. 12). Ak teda rozhodca posúdil zákrok
odporcu na navrhovateľa tak, že udelil odporcovi žltú kartu, vyplýva z toho, že konanie odporcu posúdil
ako bezohľadné, teda ako zákrok vykonaný bez ohľadu na možné nebezpečenstvo alebo dôsledky
pre súpera (treba zopakovať, že odporca najskôr žiadal o výsluch rozhodcov, avšak na pojednávaní

dňa 23.3.2015 uviedol, že na ňom netrvá, preto súd nemal dôvod pochybovať o správnosti posúdenia
zákroku odporcu žltou kartou). V každom prípade - bez ohľadu na oprávnenosť udelenia žltej karty -
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zo strany odporcu išlo o porušenie pravidiel futbalu, za
ktoré odporca nesie objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť.

Okrem vyššie uvedeného porušenia právnej povinnosti odporcom navrhovateľ preukázal aj vznik
škody na zdraví a stratu príjmov v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti (k rozsahu tejto škody
pozri nižšie), ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom tejto škody
- k tomu odporca uvádzal, že zasiahol pravú nohu navrhovateľa predtým ako dopadla na zem,
pričom táto sa po dopade na zem skrútila, v dôsledku čoho došlo k vzniku zranenia navrhovateľa. K

zlomenine navrhovateľa nedošlo teda v dôsledku jeho kopnutia, ale až zotrvačnosťou a vykrútením
pravej nohy navrhovateľa po dopade na zem. Podobne svedok Koloman Geleta uviedol, že to bolo
pravdepodobne tak, že odporca navrhovateľovi drgol do nohy, čím narušil jeho koordináciu pohybu a
následne zavážila vlastná váha tela navrhovateľa. Bez ohľadu na mechanizmus zranenia súd dospel kzáveru, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením pravidiel futbalu odporcom a vznikom zranenia
navrhovateľa s následnou dočasnou pracovnou neschopnosťou. Pokiaľ by zo strany odporca nebolo
došlo k nedovolenému spôsobu hry, nedošlo by k zraneniu navrhovateľa, a to ani v prípade, ak priamou

príčinou pádu a zranenia navrhovateľa nebolo kopnutie odporcom, ale "drgnutie" do nohy navrhovateľa a
následná strata rovnováhy (samotný odporca priznal, že zasiahol pravú nohu navrhovateľa). Podstatné
je, že aj v takom prípade išlo o nedovolený spôsob hry ("faul"), a teda o porušenie prevenčnej povinnosti
podľa § 415 Občianskeho zákonníka odporcom, v dôsledku ktorého došlo k zraneniu navrhovateľa a k
jeho následnej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Odporca nepreukázal, že vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľa nezavinil podľa § 420 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Treba zopakovať, že tu nejde o zavinenie v trestnoprávnom zmysle, ale o
preukázanie okolností, z ktorých možno spoľahlivo usúdiť, že škode vzniknutej porušením právnej
povinnosti nemohol odporca zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné
za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať. Posúdenie zákroku odporcu žltou kartou práve

naopak svedčí o tom, že išlo (s odkazom na pravidlá futbalu) o "bezohľadný zákrok", teda o zákrok
vykonaný bez ohľadu na možné nebezpečenstvo alebo dôsledky pre súpera. Opäť treba uviesť, že
bez ohľadu na oprávnenosť udelenia žltej karty odporca nepreukázal a ani netvrdil existenciu takých
okolností, z ktorých možno usúdiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
od neho možno požadovať.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pokiaľ ide o jeho základ
(zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi na zdraví vrátane bolestného a za následnú
stratu na zárobku v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti). Pokiaľ ide o rozsah škody, súd
považoval za nesporné (a ani odporca nenamietal) hodnotenie bolestného 180 bodmi podľa lekárskeho

posudku o bolestnom MUDr. Róberta Jačka zo 7.7.2014, čo podľa § 5 ods. 2, ods. 4 zákona č. 437/2004
Z. z. v spojení s opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 o
ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2013 predstavuje náhradu za bolesť vo výške 180 bodov × 16,10 eur/bod = 2 898,00 eur. Takisto
nesporné bolo zaplatenie sumy 50 eur ako poplatku za tento posudok - aj keď na príjmovom doklade

je ako príjemca platby uvedená spoločnosť AXYMED, s.r.o., z výpisu z Obchodného registra a z
informácií dostupných na internete vyplýva, že MUDr. Róbert Jačko poskytuje zdravotnú starostlivosť
prostredníctvom spoločnosti AXYMED, s.r.o., ako jej jediný spoločník a odborný zástupca. Rovnako
za nesporné súd považoval náklady na nákup liekov v sume 17,27 eur, ktoré navrhovateľ preukázal
pokladničnými dokladmi z lekární (pozri vyššie).

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnenú náhradu cestovného za cesty motorovým vozidlom, navrhovateľ
preukázal (lekárskymi správami resp. lekárskymi záznamami), že všetky cesty, ktoré vyúčtoval, boli
v priamej súvislosti s lekárskymi zákrokmi, vyšetreniami alebo kontrolami. Podľa posúdenia súdu
vzhľadom na zranenie (zlomenina oboch kostí predkolenia pravej nohy) navrhovateľ nemohol použiť

na cesty k lekárovi verejnú dopravu, preto použitie osobného auta so sprievodcom - vodičom bolo
oprávnené (náklady sú nižšie než by boli napr. pri použití vozidla taxislužby). Išlo teda o účelné náklady
spojené s liečením (§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konkrétne išlo o cestu v deň prepustenia
z Fakultnej nemocnice Trenčín 31.10.2013 (Bánovce n. B. - Trenčín a späť: 53,8 km), ďalej cesty na
kontroly resp. vyšetrenia do Fakultnej nemocnice Trenčín v dňoch 27.11.2013, 8.1.2014, 6.3.2014 a

9.6.2014 (Bánovce n. B. - Trenčín a späť, spolu 4 × 53,8 km) a cesty k MUDr. Róbertovi Jačkovi v dňoch
6.11.2013, 11.11.2013, 18.11.2013, 28.11.2013, 20.12.2013, 14.1.2014, 7.2.2014, 28.2.2014, 7.3.2014,
28.4.2014, 13.6.2014 (zakaždým 2,8 km v rámci mesta Bánovce nad Bebravou). Spolu to je 299,8 km
jázd. Pri základnej náhrade 0,183 eur/km podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z. z., spotrebe
vozidla Citroen C4 Picasso podľa osvedčenia o evidencii (technického preukazu) 5,9 l nafty/100 km a

priemerných cenách motorovej nafty v príslušných týždňoch podľa Štatistického úradu od 1,330 eur/l
do 1,372 eur/l predstavuje náhrada cestovného 78,94 eur.

Za spornú však považoval súd náhradu straty na zárobku, ako ju vyčíslil navrhovateľ. Podľa potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti bol navrhovateľ neschopný práce od 27.10.2013 do 27.3.2014,

teda 5 mesiacov a 1 deň. Navrhovateľ síce v návrhu uviedol, že opätovne začal čiastočne pracovať
až od 15.6.2014, avšak neuviedol, prečo nepracoval v čase od 28.3.2014 (odkedy podľa potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti bol už práce schopný) do 14.6.2014 - zo žiadnych listín predložených
navrhovateľom a ani z vyjadrení navrhovateľa nevyplýva, že by navrhovateľova neschopnosť pracovaťpo 27.3.2014 súvisela so zranením, ktoré mu spôsobil odporca, teda navrhovateľ nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi zranením v dôsledku zákroku odporcu a nedosahovaním príjmu po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti. Súd preto v tejto časti (nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení

dočasnej pracovnej neschopnosti) návrh zamietol. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu
za stratu na zárobku počas jeho pracovnej neschopnosti, v tejto časti bola preukázaná existencia
príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia navrhovateľa v dôsledku zákroku odporcu a stratou
zárobku navrhovateľa počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. Ustanovenie § 446 Občianskeho
zákonníka odkazuje pri posudzovaní nároku na náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej

neschopnosti a pri určení jej sumy na predpisy o sociálnom poistení - konkrétne na ustanovenia § 85
až 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, upravujúce úrazový príplatok. To znamená, že na
rozdiel od ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka podľa znenia tohto ustanovenia účinného od 1.
augusta 2004 podstatou tohto nároku už nie je rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý
poškodený dosahoval pred vznikom škody a nemocenským, ale suma úrazového príplatku ako dávky
poskytovanej z úrazového poistenia za podmienok vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení [§ 13

ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Zákonodarca ustanovením § 446 Občianskeho zákonníka
od 1. augusta 2004 tak de facto postavil stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti
spôsobenej poškodením zdravia, za ktoré zodpovedá iná osoba, na rovnakú úroveň ako stratu na
zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej poškodením zdravia, za ktoré zodpovedá
zamestnávateľ poškodeného (t. j. spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania). Podľa §

85 zákona č. 461/2003 Z. z. však nárok na úrazový príplatok vzniká len vtedy, ak má poškodený súčasne
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok
na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Podmienkou vzniku nároku na úrazový príplatok
je teda skutočnosť, že poškodenému, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného, sa vypláca
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu (zákona č. 462/2003 Z.

z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) alebo nemocenské z nemocenského poistenia (§ 33 až 38 zákona č. 461/2003 Z. z.). V danom
prípade, keďže navrhovateľ nebol v čase vzniku úrazu zamestnancom, neprichádza do úvahy náhrada
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, iba nemocenské. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z
12.11.2013, ktoré predložil súdu samotný navrhovateľ, však vyplýva, že navrhovateľ nemal nárok na

nemocenské, pretože nebol v čase úrazu povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou, ani dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Z toho vyplýva, že navrhovateľ by nemal
nárok ani na úrazový príplatok podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže podľa ustanovenia §
446 Občianskeho zákonníka treba nárok na náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej
neschopnosti posudzovať podľa ustanovení predpisov o sociálnom poistení upravujúcich úrazový

príplatok, pričom nárok na úrazový príplatok by navrhovateľovi nevznikol, nemá navrhovateľ ani nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 446 Občianskeho
zákonníka.Zuvedenýchdôvodovsúdnávrhvčastiozaplatenienáhradyzastratunazárobku(vyčíslenej
navrhovateľom vo výške 6 384 eur) zamietol.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ nepreukázal, či a kedy uplatnil nárok na náhradu škody
voči odporcovi. Ide pritom o nárok, ktorý je potrebné u škodcu uplatniť, teda škodca nie je povinný
plniť sám od seba, bez výzvy poškodeného. Preto súd nemohol priznať navrhovateľovi nárok na
úrok z omeškania od 28.10.2013 tak ako to žiadal navrhovateľ. Podľa posúdenia súdu sa odporca
preukázateľne dozvedel o nároku navrhovateľa na náhradu škody až dňom doručenia návrhu (žaloby)

odporcovi, čo bolo 10.10.2014. Uvedeným dňom mal odporca plniť navrhovateľovi náhradu škody (v tej
časti, v ktorej má navrhovateľ na ňu nárok), teda nasledujúcim dňom (11.10.2014) sa odporca dostal do
omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 11.10.2014. Pokiaľ ide o
výšku úroku z omeškania, základná úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky platná k 11.10.2014
bola 0,05 %, preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol, pretože - ako vyplýva z vyššie uvedeného -
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia nároku na náhradu škody u odporcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ a odporca mali v konaní úspech len čiastočný, pričom
neúspech žiadneho z nich nie je neúspechom len v nepatrnej časti. Úspech odporcu bol síce vyšší než
úspech navrhovateľa, avšak odporca náhradu trov konania neuplatňoval.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby
jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak

je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§
42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom by mal byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.