Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120230747
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6120230747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátuJUDr.VieryZoľákovejaJUDr.MilanaMajerníka,vprávnejvecižalobcu:V.A.Á.,N..XX.XX.XXXX,
A. N. B. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, so sídlom Floriánova
2, 080 01 Prešov, IČO: 37870505, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova
17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie
1.810,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
20Csp/181/2020-124 zo dňa 30.12.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku č. I a III.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou proti žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom
z dôvodu náhrady škody z poistnej udalosti zo dňa 20.12.2018 v žalovanej výške, ktorý žalovaná
neuznala z dôvodu, že škoda bola spôsobená jeho zavinením. Vo veci bol súdom prvej inštancie
vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že ako žalovaná
vykonalašetreniepoistnejudalosti,avšaknazákladezistenýchskutočnostílegitímneodmietlaposkytnúť

poistné plnenie. Z popisu škodovej udalosti totiž vyplýva, že poistený žalovanej nezodpovedá za vznik
škodovej udalosti, v dôsledku čoho je vylúčená aj akákoľvek zodpovednosť žalovanej ako poisťovateľa
z povinného zmluvného poistenia. Žalobcom uplatnený nárok preto nebolo možné akceptovať, čo
žalovaná oznámila žalobcovi opakovane, a to listom zo dňa 23.01.2019, ako aj listom zo dňa 02.04.2019.
Z predloženej dokumentácie je zrejmé, že vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovanej nezodpovedá za vznik škodovej udalosti zo dňa 20.12.2018. Z oznámenia o škodovej udalosti
a zo správy o nehode vypláva, že žalobca pred škodovou cúval z parkoviska na hlavnú cestu, do

ktorej prichádzal poistený u žalovanej. K škodovej udalosti preto preukázateľne došlo zavinením na
strane žalobcu. Uvádzaný priebeh škodovej udalosti a okolnosti vzniku škodovej udalosti žalobca vôbec
nerozporoval. Žalovaná namietala uplatnený nárok aj čo do výšky nákladov na opravu poškodeného
motorového vozidla. Náklady na opravu poškodeného vozidla by mali predstavovať maximálne sumu
1.682,52 eura a nie sumu 1.810,50 eura. K tomu predložila kalkuláciu č. XXXXXXX zo dňa 27.12.2018
realizovanú prostredníctvom systému P.. Taktiež žalovaná namietala aj úrok z omeškania.

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.682,52 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku.II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,86%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 427 ods. 1, § 428, § 431 Občianskeho
zákonníka, § 21 ods. 1, § 22 ods. 2, § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 4 ods.

1, 2 a 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7 a § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že zo správy o nehode vyplýva, že dňa
20.12.2018 o 12:20 hod. došlo k dopravnej nehode na ulici XX. N., B., pri ktorej osobné motorové vozidlo
zn.Š.Y.,EČV:B.XXXA.,cúvalozparkoviskanahlavnúcestu,kdedonehonarazilomotorovévozidlozn.
W. XXX, EČV: W. XXX H., ktoré vchádzalo na hlavnú cestu. Motorové vozidlo značky Š. Y. viedol a jeho

vlastníkom bol žalobca. Motorové vozidlo zn. W. XXX, M. Q. D.. Vozidlo bolo povinne zmluvne poistené
u žalovanej. Dňa 02.04.2019 žalovaná oznámila žalobcovi, že poistený nie je zodpovedný za zavinenie
nehody, nakoľko z popisovaného nehodového deja je zrejmé, že k nehode došlo v dôsledku porušenia §
21, ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. žalobcom, t. j. nedanie prednosti v jazde vozidlu idúcemu po ceste pri
vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty (parkoviska). Zároveň prišlo k porušeniu § 22, ods. 2 zákona

č.8/2009 Z. z., podľa ktorého vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
Žalobca v konaní predložil faktúru č. XXXXXXX za opravu motorové vozidla Š. Y. vo výške 1.810,50
eura. Žalobca ďalej predložil posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou P. - E. B..T..Y.., podľa
ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.810,50 eura. Z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že
dňa 08.11.2016 uzatvorila žalovaná, ako poisťovateľ, a spoločnosť A.-J., B..T..Y.., ako poistník, poistnú

zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. XXX/XXXXXX-X. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W.-XXX H..
Žalovaná v konaní predložila posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou C. B. B..T..Y.., podľa
ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.682,52 eura. Svedok Q. D. pri svojom výsluchu uviedol,
že vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú. Bola to T-čková križovatka. Pozrel sa doprava, doľava a tak

vyštartoval a zrazu videl pred sebou auto. Žalobca vychádzal z parkoviska. Stretli sa v strede hlavnej
cesty. Ďalej uviedol, že žalobca v tom momente cúval. Svedkyňa B. K. pri svojom výsluchu uviedla, že
býva na štvrtom poschodí. Má okno, z ktorého vidí priamo na parkovisko. Vešala ozdôbky, pričom videla
ako žalobca vycúval, zastavil a vtedy do neho nabúral žalovaný. Obaja vystúpili z auta. Potom som
odbehla, keď o pár minút prišla, už tam neboli. Podľa odborného stanoviska znalca v odbore dopravy J..

B. Y., priebeh nehodového deja, podľa ktorého došlo k stretu dvoch vozidiel v priestore križovatky, kedy
počas vchádzania vozidla W. z vedľajšej cesty na hlavnú, vodič vozidla W. neskoro zaregistroval vozidlo
Š. Y., ktoré sa nachádzalo - na hlavnej ceste, na ktorú sa dostalo cúvaním z priľahlého parkoviska, je
možné označiť ako technicky prijateľný, čomu zodpovedá aj vzniknuté poškodenie oboch vozidiel. Z
uvedeného stanoviska ďalej vyplýva, že primárnou príčinou vzniku nehodového deja bola okolnosť, že

vodič vozidla W. pre vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty mal z technického hľadiska povinnosť
dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom je podaná dôvodne

iba sčasti. Je nesporné, že dňa 20.12.2018 o 12:20 hod. došlo k dopravnej nehode na ulici XX. N., B.,
ktorej účastníkmi boli na jednej strane motorové vozidlo zn. Š. Y., EČV: B. XXX A. patriace žalobcovi a
motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W. XXX H., malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej (poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X).
V prejednávanej veci vznikla žalobcovi škoda na jeho motorovom vozidle ako dôsledok kolízie dvoch

motorových vozidiel, teda prišlo ku stretu prevádzok dvoch prevádzateľov dopravných prostriedkov,
preto je potrebné na vyporiadanie aplikovať ust. § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Vysporiadanie škody je závislé
od účasti prevádzok na strete a predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho
stretu prevádzok, najmä tých ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Nie je vylúčené, aby

porovnanie účasti jednotlivých prevádzateľov na strete vozidiel vyústilo do záveru, že účasť niektorého
z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (pozri rozhodnutie NS
ČR z 09.09.2003 sp. zn. 25Cdo 238/2002). Vo veci bola sporná príčina vzniku škody. Žalovaná v konaní
mala za to, že k nehode došlo výlučne žalobcom v dôsledku porušenia § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.V konaní bol vypočutí svedkovia a bolo vykonané dokazovania listinnými dôkazmi, na základe čoho súd
dospel k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo, že vodič motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV:
W. XXX H. nedal pri vchádzaní na hlavnú cestu prednosť žalobcovi, ktorý v čase nehody sa už nachádzal

na hlavnej ceste. Pri tomto závere súd vychádzal jednak z výpovede svedkyne, ktorá jednoznačne
ako priamy svedok nehody videla ako žalobca vycúval, zastavil a vtedy do neho nabúral žalovaný a
taktiež z odborného stanoviska, v ktorom znalec v odbore dopravy J.. B. Y., priebeh nehodového deja,
podľa ktorého došlo k stretu dvoch vozidiel v priestore križovatky, kedy počas vchádzania vozidla W. z
vedľajšej cesty na hlavnú, vodič vozidla W. neskoro zaregistroval vozidlo Š. Y., ktoré sa nachádzalo -

na hlavnej ceste, na ktorú sa dostalo cúvaním z priľahlého parkoviska, označil ako technicky prijateľný,
čomu zodpovedá aj vzniknuté poškodenie oboch vozidiel. Z uvedeného stanoviska ďalej vyplýva, že
primárnou príčinou vzniku nehodového deja bola okolnosť, že vodič vozidla W. pre vchádzaní na hlavnú
cestu z vedľajšej cesty mal z technického hľadiska povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po
hlavnej ceste. Súd má za to, že vodič motorové vozidlo W. nerešpektoval, že v čase keď vchádzal hlavnú
cestu, sa už na nej nachádzal žalobca, pričom bolo jeho povinnosťou dať žalobcovi prednosť. Nedanie

prednosti v jazde patrí medzi závažné porušenia dopravných predpisov. Pokiaľ ide o výšku škody tak
v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoj nárok, žalobcu teda zaťažovalo
dôkazné bremeno. Žalobca v konaní predložil faktúru č. XXXXXXX za opravu motorové vozidla Š. Y.
vo výške 1.810,50 eura a posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou P. - E. B..T..Y.., podľa
ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.810,50 eura. Žalovaná poprela výšku škody a v rámci

procesnej obrany predložila posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou C. B. B..T..Y.., podľa
ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.682,52 eura. Dôkazy predložené žalobcom a žalovanou
majúrovnakúdôkaznúsilu.Anijedenztýchtodôkazovnemánižšiudôkaznúsilu,pretožeCivilnýsporový
poriadok nemá predpísanú zákonnú silu takýchto dôkazov. Tieto dôkazy sú rovnakou „zbraňou“ v rámci
procesného útoku, ale aj procesnej obrany. Dôkazné bremeno opäť bolo teda opäť na žalobcovi, aby

vo veci zaujal ďalšie procesné stanovisko v súvislosti s preukazovaním dôvodnosti svojho nároku nad
sumu 1.682,52 eura. Žalobca takéto stanovisko v rámci procesného útoku nezaujal a neoznačil ďalšie
dôkazy odôvodňujúce svoj nárok. Keďže nesporná bola škoda v sume 1.682,52 eura, pričom žalobca
nad túto sumu dôkazné bremeno neuniesol, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.682,52 eura a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania pretože súd nemal

preukázané omeškanie žalovanej. Žalovaná listom zo dňa 23.01.2019 splnil svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP. Predmetným listom bolo preukázané, že žalovaná oznámila poškodenému,
prečo mu nepriznal náhradu škody. Vysvetlením dôvodov, prečo nebolo poskytnuté predmetné plnenie,
nevznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP. Podľa
názoru súdu, peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania, upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP, je viazaná

na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) a jej účelom je ochrana
poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola
nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v
podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako
bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní

rozhodnuté; relevantné teda nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Pri
preukázaní, že žalovaná splnila povinnosť, ktorá je vyplýva z ust. § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z.,
sa žalovaná nedostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré je uplatnené proti žalovanej
v tomto spore, nakoľko výška škody bude ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu a žalovaná sa
môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady tejto škody v súdom určenej lehote.

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017, 3Cdo/145/2017).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia

sumy 1.682,52 eura zo sumy 1.810,50 eura, t. j. v rozsahu 92,93 % a žalovaná vo zvyšných 7,07 %.
Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej, je 85,86 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 85,86 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalovanou tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

7. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná, a to takým spôsobom, že napadla výrok č. I.
vyhovujúceho rozsudku a výrok č. III. výroku závislého, a to výroku o trovách konania, pričom ako
odvolacie dôvody uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnyskutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Predmetom konania je domnelý
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom. Žalobca ako údajný poškodený

si uplatňuje nárok z povinného zmluvného poistenia údajného vinníka škodovej udalosti, ktoré mal
v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Žalobca sa domáha
refundácie nákladov za opravu poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie istiny vo výške 1.682,52 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mala byť
preukázaná zodpovednosť za vznik škodovej udalosti na strane poisteného u žalovaného, a to na

základe svedeckej výpovede B. K. a odborného vyjadrenia J.. B. Y., znalca v odbore cestná doprava.
Žalovaná sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam o zavinení na strane poisteného u žalovaného. Výpoveď svedkyne ako aj odborné
vyjadrenie znalca v kontexte ďalších dôkazných prostriedkov nemôžu obstáť. Navyše súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď na základe vykonaného dokazovania ustálil splnenie predpokladov
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzneníneskoršíchpredpisov.Dotknutédôkaznéprostriedky
nepredstavujú objektívny a spoľahlivý základ pre rozhodnutie o dôvodnosti žaloby. Súd hodnotí dôkazné
prostriedky jednotlivo a zároveň vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu
neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať
zásadám formálnej logiky, musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v

rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Zároveň súd nemôže
nekriticky preberať závery znalca bez toho, aby ich hodnotil podľa čl. 15 CSP a podľa ustanovenia §
191 CSP. Žalovanému je zrejmé, že súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca.
To však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom, či odborným vyjadrením a že ho musí bez
ďalšieho prevziať. Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Pritom skúma či posudok vychádza

zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či je z hľadiska pravidiel logického myslenia presvedčivý.
Žalovaná sa domnieva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepodrobil svedeckú výpoveď B. K.
a odborné vyjadrenie znalca s ďalšími dôkaznými prostriedkami. Je neakceptovateľné, aby súd založil
svoje rozhodnutie na dvoch dôkazných prostriedkoch, ktoré posúdi bez akejkoľvek reflexie na ďalšie
dôkazné prostriedky. Ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 191 CSP, musel by

dospieť k záveru, že v kontexte ďalších dôkazných prostriedkov sporné dôkazné prostriedky vyznievajú
neobjektívne a nespoľahlivo. Je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, a to, že motorové vozidlo žalobcu v momente škodovej udalosti stálo. Z v konaní vykonaných
dôkazných prostriedkov nesporne vyplýva, že motorové vozidlo žalobcu cúvalo z parkoviska na hlavnú
cestu, do ktorej prichádzal poistený u žalovaného. Žalobca zmenil popisovaný nehodový dej a začal

tvrdiť, že v čase stretu prevádzok motorových vozidiel už jeho vozidlo stálo až po tom ako mu bolo
doručenézamietavélikvidačnéstanovisko.Idepretooúčelovétvrdenie,ktoréodporujepredchádzajúcim
tvrdeniam účastníkov škodovej udalosti v rámci likvidácie tejto poistnej udalosti. Práve popis vzniku
škodovej udalosti je pre určenie zodpovednosti za vznik škody smerodajný. Odborné vyjadrenie J.. Y.
je v tomto smere nadbytočné, keďže z jeho záverov možno akceptovať iba zistenia ohľadom technickej

prijateľnosti vzniku jednotlivých poškodení a nie o hodnotiaci úsudok ohľadom zavinenia, čo v konečnom
dôsledku konštatuje aj sám znalec. Jediný záver, ktorý s odborného vyjadrenia J.. Y. možno vyvodiť
je ten, že z technického hľadiska vznikli poškodenia na zúčastnených vozidlách pri danej škodovej
udalosti, čo však v konaní nikto nepopieral. Podstatné je ale iba to, ktorý účastník škodovej udalosti
svojim konaním kolíziu vyvolal. Posúdenie tejto skutočnosti už nie je v kompetencii znalca, ale výlučne

súdu, na základe opisu škodového deja. Akékoľvek posudzovanie zavinenia na vzniku škodovej udalosti
zo strany znalca je nad rozsah jeho oprávnenia. Navyše znalec pri svojom hodnotení vychádzal výlučne
ztvrdenížalobcu,žejehomotorovévozidlovmomenteškodovejudalostistálo.Totoskutkovétvrdeniesa
však v kontexte vyššie uvedených listinných dôkazov ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce. Odborné
vyjadrenie J.. Y. preto nepredstavuje spoľahlivý dôkazný prostriedok preukazujúci zodpovednosť za

vznik škodovej udalosti na strane poisteného u žalovaného. Ani svedecká výpoveď B. K. nepredstavuje
hodnoverný dôkazný prostriedok preukazujúci zavinenie na strane poisteného u žalovaného. Svedkyňa
v čase škodovej udalosti vešala na okno vianočné ozdoby, pričom husto snežilo. Ak bola svedkyňa
zaujatá vešaním ozdôb, je málo uveriteľné, že registrovala celý priebeh nehodového deja. Jej tvrdenie
„videla som ako žalobca vycúval, zastavil, a vtedy do neho nabúral žalovaný“, preto vyznieva tendenčne

a účelovo. Navyše svedecká výpoveď priamo odporuje pôvodným, zhodným tvrdeniam účastníkov
škodovej udalosti, že žalobca v momente stretu vozidiel cúval z parkovacieho miesta. V konkurencie
ďalších dôkazných prostriedkov vyznieva výpoveď B. K. nespoľahlivo a nemožno z nej prijať záver o
dôvodnosti nároku žalobcu. Odvolateľ ďalej uviedol, že pre posúdenie otázky zavinenia bolo v danej vecirozhodné iba to, či motorové vozidlo žalobcu v momente stretu prevádzok stálo, alebo bolo v pohybe.
Zo správy o nehode, ktorú signovali obaja účastníci škodovej udalosti, z opisu žalobcu v telefonickom
hlásení o škodovej udalosti a z oznámenia poisteného o škodovej udalosti jednoznačne vyplýva, že

žalobca pred škodovou udalosťou cúval z parkoviska na hlavnú cestu, do ktorej prichádzal poistený u
žalovaného. Nesporný opis priebehu škodovej udalosti začal žalobca spochybňovať až ex post, keď mu
žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie. Ak by súd prvej inštancie posudzoval vykonané dôkazné
prostriedky vo vzájomnej súvislosti, dospel by k záveru, že ani odborné vyjadrenie J.. Y., ani svedecká
výpoveďB.K.nemôžuspochybniťjedinérelevantnéskutkovétvrdenie,ato,žemotorovévozidložalobcu

bolo v momente stretu prevádzok v pohybe. Práve táto nesporná skutočnosť vylučuje zodpovednosť
poisteného u žalovaného na vzniku predmetnej škodovej udalosti. K škodovej udalosti došlo zavinením
nastranežalobcu,ktorýsvojímkonanímporušilustanovenie§21ods.1a§22ods.2zákonač.8/2009Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný
preto v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemá
povinnosť refundovať náklady, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku škodovej udalosti.

8. Napriek výzve súdu zo dňa 12.02.2021, aby sa žalobca písomne vyjadril k podanému odvolaniu zo
strany žalovanej v lehote 10 dní možno konštatovať, že žalobca sa k podanému odvolaniu písomne
nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP s tým, že miesto a čas
pojednávania oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej

5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

10. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021 bolo vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej
zopakované dokazovanie a to listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v súdnom spise na č.l. 14, a to ručný
nákres nehody, č.l. 15 súdneho spisu - Správa o nehode, č.l. 33 až 48 fotky poškodenej Y., č.l. 52

Oznámenie o poistnej udalosti, č.l. 96 Odborné stanovisko J.. Y. a č.l. 99 až 101, a to fotodokumentácia
rekonštrukcie nehodového deja. Zároveň bol opätovne odvolacím súdom vypočutý svedok Q. D., N.. F.
XX.XX.XXXX, C. A. B., L. N. B. XXX/XX.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f)
odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášťv sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Predmetná odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie v rámci voľného
hodnotenia dôkazov listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise vyhodnotil správne, keď k

správnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov dospel správnym vyhodnotením dôležitosti, resp.
pravdivosti dôkazov, a zároveň aj dodržal pravidlá formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov, v danom prípade súd prvej inštancie, musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako i v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, neobmedzil toto základne právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS
214/04, II. ÚS 249/11, IV. ÚS 295/12).

19.Súdprvejinštancievecposúdilnajmävzmysleustanovenia§431OZ,ktoréupravujestretprevádzok
viacerých prevádzateľov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil právne posúdenie veci
spočívajúce v objektívnej zodpovednosti prevádzateľov za spôsobenú škodu.

20. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že došlo k stretu prevádzok aj

z pohľadu ustálenej judikatúry, keď za prevádzku sa považujú aj také motorové vozidlá ktoré nemusia
byť v pohybe, ale ich spaľovací motor bol už uvedený do prevádzky v čase vzniku škodovej udalosti.
V uvedenom prípade (objektívna zodpovednosť) je podstatné posúdenie miery účasti na spôsobení
vzniknutej škody. Rozhodujúca je teda účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení škody, pričom
posúdenie tejto skutočnosti si vyžaduje zodpovedanie všetkých skutkových okolností konkrétneho

stretnutia prevádzok, najmä však tých ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu
mieru účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie, alebo opomenutie prevádzateľa,
pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Porušenie pravidiel cestnej
premávky má spravidla veľmi podstatný podiel na vzniku kolízie a tým aj podielu na objektívnej
zodpovednosti za spôsobenú škodu. Zopakovaním dokazovania pred odvolacím súdom tak ako je

zaznamenané v zápisnici o pojednávaní sa je možné plne stotožniť so záverom súdu prvej inštancie,
že nebolo zistené aby zo strany žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov pri dopravnej nehode.
V takom prípade je možné sa prikloniť k právnemu záveru uvedenému v rozhodnutí NSČR sp. zn.
25Cdo/238/2002, keď nie je vylúčené aby porovnanie účasti prevádzateľov vyústilo do záveru, žeúčasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nevzniká.
V danom prípade z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a následne zopakovaného
dokazovania pred súdom odvolacím vyplynulo, že účasť žalobcu na vzniknutej škode bola minimálna.

Z vyhotovenou fotodokumentáciou rekonštrukcie nehodového deja sa pred odvolacím súdom sporové
strany stotožnili a nemali námietky voči takto jej zachytenému priebehu. Okrem iných dôkazov, no najmä
zo zabezpečenej fotodokumentácie rekonštrukcie škodovej udalosti, ktorú vyhotovili účastníci dopravnej
nehody vyplynulo, že motorové vozidlo žalobcu sa v čase stretu prevádzok v celom rozsahu nachádzalo
vjazdnompruhuhlavnejcestypoktorommaloďalejpokračovaťvjazde,pričommotorovévozidlosvedka

vybočujúceho z križovatky vľavo, do žalobcovho jazdného pruhu iba vstupovalo.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným skutkovým a
aj právnym záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP, pričom odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).