Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/189/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104118946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4104118946.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, R. XXXX/XXB, F., o vymoženie sumy 562,30 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/192/2004 a u súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 924/04, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/192/2004-24 zo dňa 6. apríla 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie m e n í
tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume

39,24 eur.

III. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 94,28

eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39, § 574 ods. 2
zákona č. 40/1960 Z. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska
zápisnica sp. zn. N 1466/2004, Nz 24469/2004 napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom
v Partizánskom dňa 21. 03. 2004. Uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený

a povinný uzavreli dňa 28. 11. 2003 zmluvu o úvere č. 4031221, súčasťou ktorej bolo
aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice (exekučného titulu), t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre
exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko povinný
nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu

podpísal splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. 01.
2003 zastupujúci splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do
základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný
splatí v lehote do 29. 03. 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.

Konštatoval, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, nakoľko splnomocnenie
(dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníkapovažované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k
uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom
pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že

dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie
povinného o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.
V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a

nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť
povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, §
200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovvzneníúčinnomdo30.04.2008tak,žesúdnemuexekútorovipriznaltrovyexekúcie

vo výške 94,28 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré
pozostávalizodmenysúdnehoexekútoravovýške46,48eurza4hodinyúčelnevynaloženénaexekúciu
a za 6 úkonov exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 36,15 eur za poštovné,
spotrebný materiál, cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 2,37 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica
bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným,

oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom JUDr. Ondrejom Duriačom pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Nitra pri posudzovaní súladu exekučného titulu
so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak neurobil. Ďalej namietal, že žiadny zákon nepredpisuje

povinnú účasť oprávneného a povinného pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, a preto sa
nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa ohľadom toho, že notárska zápisnica nie je v
predmetnej veci spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti. Mal za to, že
jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie
právnehozáväzku-tedauznanieurčitéhoexistujúcehoprávnehozáväzku.Pretohocinotárskazápisnica

je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento
inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu,
resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa
procesnéhopráva,ktorýspočívavdvochnáležitostiach,atovpísomnomprávnomúkonevkvalifikovanej

forme, teda vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do
právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o
posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom.
Záverom oprávnený poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve

na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať
s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa
exekúcia zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani
právneho stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia),
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už

bude premlčaná. Ďalej oprávnený namietal i výšku náhrady trov exekúcie, ktoré súd prvého stupňa
priznal súdnemu exekútorovi. Domnieval sa, že súd prvého stupňa pochybil pri priznaní odmeny za
úkon označený ako „príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí“, nakoľko tento nie je možné označiť
ako účelne vynaložený na exekúciu, a teda nie je podľa názoru oprávneného úkonom, ktorý by bol
odmeňovaný podľa počtu hodín. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov poukázal na ust. § 25

vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnom činnosťou (pod tento pojem patria aj také položky ako
spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné). Z predloženej časovej
špecifikácie trov súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora došlo k duplicitnémupočítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti (viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné
úkony, t. j. odmeňované sumou 6,64 eur i 3,32 eur, konkrétne žiadosť o udelenie poverenia a získanie
poverenia na vykonanie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie). Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 04. 2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecvmedziachpodanéhoodvolania podľa§212ods.1,§

214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je v časti prvého a druhého výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie potvrdil ako vo výroku
vecnesprávnepodľa§219ods.1OSP.Zároveňdospelkzáveru,žeodvolanieoprávnenéhojevovýroku
o trovách exekúcie dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie v časti tretieho výroku podľa § 220
OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd takto rozhodol bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01. 06.
2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 25. 05. 2004 na vykonanie

exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom pod sp. zn. N 1466/2004, NZ 24469/2004 dňa 21. 03. 2004. Súd prvého stupňa udelil dňa
13. 07. 2004 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na
základe vyššie označeného exekučného titulu. Návrhom zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o
zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou

súdu prvého stupňa si súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár dňa 10. 03. 2011 vyčíslil trovy exekúcie
vo výške 102,25 eur, na náhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a uviedol, že súhlasí s návrhom
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dňa 06. 04. 2011 súd prvého stupňa, obsadený vyšším
súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie

v sume 94,28 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti prvého a druhého výroku ako vecne správne
potvrdiť. Nadoplnenievšakodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žepredpokladomnavykonávanieexekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých
je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 31. 08. 2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie

sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 01. 06. 2004.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 21. 03. 2004 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 1466/2004, NZ 24469/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2
vyššie citovaného zákona a v ktorej advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay, na základe plnomocenstva

udeleného mu advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom dňa 02. 01. 2003 vystupujúcim ako zástupca
povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 28.
11. 2003) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 20.732,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú
sumu 16.940,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 14. 01.
2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28. 11. 2003, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v
zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo
predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú

osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o
uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný

právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa
hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s

vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný

titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu
by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Bruno
Žlnay, advokátsky koncipient na základe plnomocenstva, udeleného mu advokátom Mgr. Tomášom
Kušnírom dňa 02. 01. 2003 vystupujúcim ako zástupca povinnej osoby na základe splnomocnenia
udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 28. 11. 2003. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej

predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska
zápisnicamusímaťpísomnúformu,musíbyťvnejuvedenýsúhlaspovinnejosobysexekúciou.Odvolací
súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo,
ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné

vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky
požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné.
Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 28.
11. 2003 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok,ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné
plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Plnomocenstvo zo dňa 28. 11. 2003 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno

na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného, resp. ním splnomocneného advokátskeho koncipienta Mgr. Bruna Žlnaya, uznať
dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 28. 11. 2003 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačenýtext,žedlžníksplnomocňujeadvokátaMgr.TomášaKušníra.Užtátoskutočnosťpreukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkajeprávnyúkontakejtoosobyabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, resp. ním splnomocneným advokátskym
koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a

množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je
poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 21.

03. 2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním
splnomocnený advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay, nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami
a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že
exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené

náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie
by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady

hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor

niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku

1 písm. a/ je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20
Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa§25citovanejvyhláškyvzneníúčinnomdo30.04.2008,vodmenesúdnehoexekútorajezahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor má právo na odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času za výkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie potrebných na účelne vymáhanie nároku, preto súd pri rozhodovaní o výške
trov exekúcie musí posudzovať a preskúmať predovšetkým účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť
vynaložených nákladov na vykonanie exekúcie.

S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada
nevyhnutných trov exekúcie vo výške 39,24 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 15 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, g/, h/, j/ citovanej vyhlášky za 6 úkonov exekučnej činnosti v celkovej sume 19,92 eur zvýšenú
o 20 % DPH v sume 3,98 eur. Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkovpodľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné, avšak v sume 12,97 eur za doručovanie žiadosti o udelenie
poverenia v sume 1,43 eur, za doručovanie žiadosti (oprávnený) v sume 1,43 eur, za doručovanie
žiadosti o zaslanie dokladu v sume 1,43 eur, za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie v sume

2 x 1,90 eur, za doručovanie upovedomenia o nevykonaní súpisu hnuteľných vecí v sume 1,43 eur, za
doručovanie príkazu na začatie exekúcie (zamestnávateľ) v sume 2,09 eur a za doručovanie žiadosti
o súčinnosť (Mestský úrad Nitra) v sume 1,36 eur, nakoľko ich výšku mal odvolací súd za preukázanú
z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora (Ex 924/04) a náhradu za stratu času podľa § 23
citovanej vyhlášky v sume 2,37 eur, nakoľko mal zo zápisnice o miestnom zisťovaní preukázané, že

zamestnanecsúdnehoexekútoraboldňa28.07.2004vF.(bydliskopovinného),kdechcelvykonaťsúpis
hnuteľných vecí povinného, avšak povinný nebol v mieste trvalého bydliska (H. XX/X, F.) zastihnutý.
Podľa vyjadrenia obyvateľov domu sa povinný odsťahoval asi pred 2-3 rokmi, zrejme k rodičom, adresu
uviesť nevedeli, t. j. zamestnanec súdneho exekútora vykonal úkony mimo sídla exekútorského úradu
(Šaľa).

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 citovanej
vyhlášky za 4 hodiny vynaložené na exekúciu za žiadosť o udelenie poverenia v trvaní 30 minút zo
dňa 02. 06. 2004, za upovedomenie o začatí exekúcie v trvaní 40 minút zo dňa 26. 07. 2004, za
prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 minút zo dňa
26. 07. 2004, za žiadosť o súčinnosť (Dopravný inšpektorát) v trvaní 20 minút zo dňa 20. 04. 2007, za

príkaz na začatie exekúcie (banka, zamestnávateľ) v trvaní 30 minút zo dňa 03. 07. 2007, za žiadosť
o súčinnosť (Register obyvateľov SR) v trvaní 20 minút zo dňa 22. 06. 2009 a za žiadosť o súčinnosť
(Mestský úrad/Obecný úrad) v trvaní 20 minút zo dňa 22. 06. 2009 v celkovej sume 26,56 eur zvýšenú
o 20% DPH v sume 5,31 eur, ďalej mu nepriznal odmenu za poštovné v sume 4,53 eur za doručovanie
žiadosti o súčinnosť (Dopravný inšpektorát) v sume 1,61 eur a za doručovanie žiadosti o súčinnosť

(Register obyvateľov) v sume 1,36 eur, nakoľko súd nemal uvedené doručovania preukázané pripojením
doručenky v exekučnom spise a za doručovanie exekučného spisu + vyčíslenie trov exekúcie v sume
1,56 eur, nakoľko uvedené doručovanie nesúvisí v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku s účelným
vymáhaním nároku oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu
trov exekúcie za spotrebný materiál (obálka s doručenkou, papier A 4 a spisový obal) v sume 2,59

eur, nakoľko v zmysle ustanovenia § 25 citovanej vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá i
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Odvolací súd je toho
názoru, že za účelné vykonávanie exekúcie nemožno považovať cestovné náhrady, ktoré si súdny
exekútor uplatnil v špecifikácii trov exekúcie vo výške 16,26 eur vrátane 20 % DPH, z toho dôvodu, z
citovanej vyhlášky vyplýva (§ 22 ods. 2), že cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného

predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa
vyžaduje predloženie technického preukazu cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii
cestného motorového vozidla, ktoré však v danom prípade súdnym exekútorom predložené neboli a
navyše nevyplývajú ani z pripojeného exekučného spisu (Ex 924/04).
Na zdôraznenie správnosti má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z logického a

gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má
zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce
je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je
pretopočetnosťjednotlivýchúkonov.Tomutovýkladuzodpovedáajznenieustanovenia§14ods.1písm.
b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne

vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Zároveň odvolací súd konštatuje, že je neprípustné a v rozpore
v príslušnými ustanoveniami citovanej vyhlášky, aby si súdny exekútor účtoval odmenu duplicitne, t. j.
podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za čas potrebný na vykonanie úkonov
exekučnej činnosti špecifikovaných v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky i za tieto úkony exekučnej činnosti
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom a vyhláškou a ich príslušnými
ustanoveniami a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v širšom rozsahu, ako mu prináležalo
podľa právnych predpisov. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 04. 2011 v napadnutej časti výroku o trovách

konania zmeniť.

Oprávnený sa podaním zo dňa 03. 09. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentáciek podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné

a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje
za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo

dňa 03.09.2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu
na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už
boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01.
2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,

či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči

spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.