Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010904
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121010904.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného M. U., nar. XX.XX.XXXX v
V., trvale bytom B. XX/XX, U. U., t. č. v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 2.6.2021 č.k. 9PP/26/2021-30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. U., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného
zákona tak, že žiadosť odsúdeného M. U., nar. XX.XX.XXXX v V., nap. bytom: U. U., B. XX/XX, t. č. v
ÚVTOS Leopoldov o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil: Okresný

súd Galanta rozsudkom zo dňa 18.11.2016, sp. zn. 1T/124/2016 podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona
v trvaní 7 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 30.07.2021. V
písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov vyplýva,

že spočiatku došlo zo strany odsúdeného k nedodržaniu ústavného poriadku. Išlo však o neustrojenie,
čo nepredstavuje závažné porušenie. Navyše z jeho strany došlo k uvedomeniu si nesprávnosti
konania a oľutovania minulých skutkov, pričom vo výkone trestu dodržuje ústavný poriadok, snaží sa
vykonávať všetky činnosti, tak aby riadne dodržiaval pokyny príslušníkov ZVJS a časový rozvrh. Taktiež
sa zúčastňuje prednášok a komunálnych stretnutí zameraných na prevenciu závislosti, aby bol po
prepustení schopný viesť riadny život.

Uvádza, že bol opakovane disciplinárne odmenený a s jeho prácou sú nadriadený spokojný. Snaží sa
nestratiť pracovné návyky, nakoľko po prepustení má prisľúbenú prácu, do ktorej nastúpi, keďže chce a
potrebujesastaraťadetiadružku.Poukázalnato,žeriaditeľústavuodporučilpodmienečnéprepustenie
s dohľadom.
Pri posudzovaní tretej materiálnej podmienky súd len skonštatoval trestnú minulosť bez toho, aby
zohľadnil správu riaditeľa ústavu a zvážil podmienečné prepustenie s dozorom. Je toho názoru, že

splnenie materiálne podmienky podmienečného prepustenia je možné vzhliadnuť v skutočnosti, že
vo výkone trestu riadne plní všetky povinnosti a svojim správaním preukázal polepšenie, pričom aj s
ohľadom na prísľub práce, ktorý má je možné očakávať riadne vedenie života. V plnej miere samozrejme
prijme, aby bolo podmienečné prepustenie podmienené nastúpením do pracovného pomeru, ako aj
dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne inými obmedzeniami.
Samotná skutočnosť, že bol v minulosti trestaný nemôže byť automaticky dôvodom na zamietnutie

návrhu na podmienečné prepustenie. Zákonodarca totiž pamätá aj na prípady ako je tento, keď
umožňuje za splnenia určitých podmienok upustiť predčasne ÚVTOS. Pokiaľ by boli prijaté záveryOkresného súdu Trnava, bolo by nemožné pri závažných trestných činoch ani napriek pozitívnemu
hodnoteniu, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Poukazuje zároveň na
rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 18.11.2020, sp. zn. 4Urtos/6/2020.

V rámci výkonu trestu požiadal o zmenu výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom predkladá Správu riaditeľa ústavu ÚVTOS Leopoldov, ktorý odporúča zmenu výkonu
s ohľadom na hodnotenie správania sa a výkonu činností vo výkone trestu.
Na základe uvedeného žiada zrušenie uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 02.06.2021 a
vyhovenie návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s uložením primeraných

obmedzení a dohľadom.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu
podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Prvostupňový súd v tejto

súvislosti konštatuje, že druhá zákonná (materiálna) podmienka a to tá, že v plnením svojich pracovných
i mimopracovných úloh počas výkonu trestu odňatia slobody vrátane dodržiavania všetkých právnych
noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu nebola splnená. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas
výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, na čo poukázalo
hodnotenie riaditeľa ústavu.

Podľa názoru prvostupňového súdu nebola splnená ani tretia zákonná (materiálna) podmienka, t.
j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. Súd
poukazuje na správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia
slobody, kde sa u neho vyskytli nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku (nechal sa tetovať a
nadväzoval nepovolené kontakty). Predovšetkým však poukazuje na trestnú minulosť odsúdeného - z

odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 9-krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade už
bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený, konkrétne v roku 2009, no ani tento
fakt ho nemotivoval k vedeniu riadneho života a nepokračovaní v páchaní ďalšej trestnej činnosti, teda
ani táto skutočnosť nemala na jeho osobu trvalo prevýchovný účinok. Naviac je potrebné poukázať aj
na gradáciu trestnej činnosti odsúdeného, ktorý je aktuálne odsúdený za obzvlášť závažný zločin. S

poukazom na uvedené má súd pochybnosť, že by odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia
viedol riadny život.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Prvostupňový súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie oboch materiálnych

podmienok na podmienečné prepustenie. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy
pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné
zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených
skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne

odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
Sťažnostný súd upozorňuje, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie
polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť, kedy správanie
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšejadaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien
osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.
Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia

slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej
úrovni vo výkone väzby ani vo výkone trestu. Nie je pravdou, že odsúdený sa dopustil iba jedného
previnenia (neustrojenie), tak ako to uvádza obhajca vo svojej sťažnosti. Z hodnotenia vyplýva, že
okrem tohto nedodržania ústavného poriadku vo výkone väzby sa odsúdený dopustil aj vo výkone trestu
ďalších nedostatkov, a to nechal sa tetovať a nadväzoval nepovolené kontakty. Uvedené sťažnostný súd

nemôže vyhodnotiť ako drobné porušenie ústavného poriadku a menej závažné previnenie vo výkone
trestu a zároveň urobiť záver, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie. Na naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona bude potrebné na odsúdeného
pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu.
Rovnako tak pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky, t. j. predpoklad vedenia riadneho života po
prepustení z výkonu trestu sťažnostný súd zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré

súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj resocializačnú prognózu
odsúdeného.
Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa javí ako
menejnepriaznivá,vzhľadomnaopakovanépáchanietrestnejčinnostiazdôvoduaktuálnehoodsúdenia

za obzvlášť závažný zločin. Odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný (má 9 záznamov), bola mu
daná možnosť preukázať polepšenie aj prostredníctvom inštitútu podmienečného odsúdenia, avšak
túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Rovnako sa k nemu
v minulosti uplatnil aj inštitút podmienečného prepustenia, ktorý taktiež nemal želaný účinok, keďže sa
neskôr dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Uvedené nasvedčuje tomu, že jeho aktuálne

správanie vo výkone trestu je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie
riadny život.
K sťažnostným námietkam obhajcu odsúdeného k posudzovaniu tretej materiálnej podmienky súdom
prvého stupňa sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou
okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone

trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na
to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť
osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu,
správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto

okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach.
Len tak je totiž možné spoľahlivo posúdiť či aktuálne správanie sa odsúdeného a plnenie jeho povinností
vo výkone trestu odňatia slobody nie je len vonkajším prejavom jeho prispôsobenia sa prostrediu
ústavu na výkon trestu, ale je výrazom skutočných zmien jeho osobnosti odôvodňujúcich nádej, že v
budúcnosti povedie riadny život. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť

z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa
odsúdeného v budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady
a očakávania, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa
odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho
správania sa v budúcnosti.

Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne

okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných
činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia.Zjavný sklon k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 9-krát, pričom k zmene jeho
postoja neviedli ani opakované trestné stíhania alebo uloženia podmienečného trestu odňatia slobody,
totiž nasvedčuje tomu, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho

primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Niet prečo sa
rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie už splní svoj účel.
Na tomto závere nič nemení ani priložené hodnotenie riaditeľa ústavu k návrhu odsúdeného na zmenu
spôsobu výkonu trestu. Toto hodnotenie sa zhoduje s hodnotením, z ktorého vychádzal súd prvého
stupňa, ako aj sťažnostný súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného.

V tejto súvislosti ako aj k námietke obhajcu odsúdeného, že riaditeľ ústavu na výkon trestu
odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, sťažnostný súd uvádza, že ústav na výkon trestu
odňatia slobody neskúmal splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečne
prepustenie, len poskytol hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opísal správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie podmienok na podmienečné prepustenie
skúma výlučne súd, nakoľko odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Pri

rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody síce primárne vychádza
z hodnotenia riaditeľa, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení
odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak
je na zvážení súdu, či si uvedené odporúčanie osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Súd teda nie je bezpodmienečne viazaný odporúčaním riaditeľa.

Ďalšie skutočnosti uvádzané obhajcom v sťažnosti (odsúdený má zabezpečenú prácu) sú v kontexte
vyššie uvedeného nedostatočné na to, aby súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vyhovel. V prípade odsúdeného prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred
ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru

sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné
pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.