Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. jún 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011426
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Poprocká

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7218011426.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Poprockej a prísediacich

Richarda Rosivala a Ing. Daniely Cvelihárovej v trestnej veci obžalovaného Bc. Q. B. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 4. júna 2021 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného Bc. Q. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom K., H. XXXX/X, spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.
2Pv 32/18/8803 zo dňa 08.10.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

od mája 2013 do 02.01.2018 na rôznych miestach v Košiciach, v mieste trvalého bydliska, naposledy
na H. 3, spôsoboval psychické utrpene poškodenej V. B., nar. XX.XX.XXXX, a svojmu synovi C..Q..B..,
nar. XX.XX.XXXX, a to fyzickým napadnutím poškodenej, jej sácaním do steny a predmetov v
byte, vyhrážaním sa smrťou poškodenej, ponižujúcim a pohŕdavým zaobchádzaním s poškodenou,
a to aj v prítomnosti maloletého syna, vulgárnym nadávaním, urážaním a zraňovaním poškodenej,
tvrdeniami, že je neschopná, slabá, že nič nedosiahla, že by mala radšej zomrieť, neustálym sledovaním
prevažne pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, kamerou v byte, násilnou izoláciou od príbuzných

poškodenej a ich maloletého syna, citovým vydieraním hrozbami rozchodom, odobratím syna, trestami
vo forme zákazu komunikácie s príbuznými prostredníctvom mobilného telefónu, zablokovaním hovorov
na mobilnom telefóne, zákazu návštev príbuzných, stopovaním času návštev u príbuzných, taktiež
neodôvodneným obmedzovaním prístupu k osobnému účtu a financiám poškodenej a vymedzovaním
finančných prostriedkov podľa vôle páchateľa, dlhodobým spôsobovaním tlaku na psychiku poškodenej
a dlhodobým vyčerpávaním menovanej príkazmi, zákazmi, obmedzeniami ohľadom jej osoby ako aj v
starostlivostiomaloletého,akoajnáslednýmisankciami,čohosvedkombolajmaloletýsynC..Q..B..,nar.
XX.XX.XXXX, čím páchateľ mal dlhodobo spôsobovať psychické utrpenie poškodenej a jej synovi, čo

ohrozilo ich fyzické a psychické zdravie, následkom čoho poškodená dňa 01.01.2018 odišla zo spoločnej
domácnosti, pričom páchateľ od 02.01.2018 po odchode poškodenej k rodičom vyhrážaním sa násilným
vstupom do domu rodičov poškodenej a taktiež slovami: „nemusí sa Vám to páčiť ako toto všetko môže
dopadnúť“, ako aj vyhrážaním sa, stupňovaním tlaku na poškodenú až kým sa nepridá poškodená na
jeho stranu a nevydrží a neodíde od rodičov, u poškodenej aj naďalej vyvolával strach a stres čo ohrozilo
jej fyzické a psychické zdravie, pričom u poškodenej V.. V. B. bol diagnostikovaný syndróm týranej osoby
a u oboch poškodených depresívne a úzkostné tendencie ako reakcie na stres,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej,
ostatných svedkov a znalkyne, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania,
znaleckých posudkov a listín a na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2019 rozhodol o obžalobeprokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 32/18/8803 zo dňa 08.10.2018 tak, že Bc. Q.
B. spod nej podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil.

Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a uznesením sp. zn. 6To/13/2020 zo dňa 11.06.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Okresnémusúduvytkol,že
svoje rozhodnutie založil na znaleckom dokazovaní v odbore Psychológia a nevyhodnotil a nezohľadnil

všetky skutkové okolnosti vyplývajúce aj z ostatných vykonaných dôkazov. Vyjadril pochybnosti o
správnosti znaleckého posudku vypracovaného W.. M. C., W.., poukázal na nejasnosti jednotlivých
zistení a hodnotenia znalkyne, ktoré neboli odstránené ani jej výsluchom na hlavnom pojednávaní. V
nadväznosti na to vyslovil, že je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie pribratím iného znalca,
ktorý zodpovie na rovnaké otázky ako predchádzajúca znalkyňa a že v záujme zachovania úplnosti a
objektivity znaleckého skúmania bude potrebné vypracovať nový psychologický znalecký posudok aj vo

vzťahu k obžalovanému.

V nadväznosti na odporúčanie odvolacieho súdu pribral prvostupňový súd do konania znalkyňu z odboru
Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality
V.. R. R., ktorá po psychologickom vyšetrení obžalovaného, poškodenej a maloletého poškodeného

vypracovala a podala znalecký posudok č. 48/2020. Dokazovanie v predmetnej trestnej veci bolo teda
doplnené prečítaním tohto znaleckého posudku a po opätovnom posúdení a vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, učinil súd nanovo rozhodnutie o
vine obžalovaného.

Obžalovaný Bc. Q. B. od začiatku trestného stíhania popieral trestnú činnosť, na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Uviedol, že manželstvo s poškodenou uzavrel po predchádzajúcej trojročnej známosti v roku
2009. Prešlo vývojom, boli zlé chvíle, aj dobré časy, ale vnímal ho ako bežné a stabilné. Nie je pravdou,
že by bol svoju manželku fyzicky napádal, sácal do steny a predmetov v byte, či po nej niečo hádzal.

Naopak, poškodená bola v rámci premenštruačného syndrómu agresívna, udierala ho keď sa jej niečo
nepáčilo, dala mu v rámci hádky facku, alebo ho bila rukami. Takýmto spôsobom ho napadla dva alebo
trikrát, za týchto situácií ju od seba odstrčil, odsotil a odišiel z miestnosti. O tom, že na poškodenú mal
v roku 2015 fyzicky zaútočiť, udrieť ju do steny a mala si vybrať akou smrťou chce zomrieť, sa dozvedel
až od vyšetrovateľa. Nie je pravdou, že by bol takto konal, poškodenej sa nikdy nevyhrážal smrťou. V

jednom prípade použil voči nej vulgárne slovo a to za situácie, kedy bol syn po chorobe a poškodená
s ním chcela ísť k jej rodičom. Opakovane sa ho pýtala „prečo nejdeme, prečo nejdeme“, kedy on trval
na tom, aby bolo dieťa aspoň 24 hodín bez zvýšených teplôt a bez príznakov choroby. Stalo sa ale,
že aj jemu poškodená v zlosti vulgárne vynadala, aj keď bežne nemali vo svojich slovníkoch zaradené
vulgarizmy.Poškodenúneponižoval,nepovedaljej,ževživoteničnedosiahla,žebymalaradšejzomrieť.

Pri hádke a v situáciách kedy jej asi osemkrát vyvrelo jedlo na sporáku jej povedal len „čo si neschopná,
čo to nevieš odhadnúť ako sa robí s tou keramickou doskou?“. Nie je pravdou ani to, že poškodenú
citovo vydieral rozchodom a odobratím syna. To poškodená tvrdila, že ho chce opustiť, že to aj bola
konzultovať s farárom, ktorý jej povedal, aby nevymýšľala hlúposti. Poškodenej neukladal tresty formou
zákazu používať mobilný telefón, či riadiť osobné motorové vozidlo. Poškodená chcela šoférovať, preto

sa dohodli, že zabsolvuje kondičné jazdy. Po tretej jazde to vzdala a následne sa už riadenia vozidla
nedožadovala, jej záujem o šoférovanie utíchol. Poškodenej nezakazoval návštevy príbuzných v ich
byte, kto chcel prísť tak prišiel. Aj oni navštevovali príbuzných, snažili sa chodiť jeden víkend k jedným
rodičom, druhý víkend k druhým a medzitým jeden víkend stráviť doma ako rodina. Keď šli k rodičom
poškodenej do B. W., čo je asi 60 km od Košíc, vždy sa dohodli o ktorej ráno vyrazia a kedy sa večer

vrátia, keďže nasledujúci deň išiel do práce. Svokrovcov navštevovali väčšinou v nedeľu, takto im to
vyhovovalo, keďže v sobotu mali prácu okolo domu. Poškodenej sa nepáčilo, že im jeho rodičia finančne
vypomáhali. Hovorila, že on nie je schopný sám zabezpečiť rodinu. S poškodenou sa dohodli, že budú
mať spoločný účet, aby neplatili dvakrát poplatky za vedenie účtu. Bankový účet bol vedený na jeho
meno, poškodená mala právo disponovať s prostriedkami na tomto účte. Keď mu otec poslal na účet

peniaze, označil platbu ako „dar“, čo poškodenej vadilo. Keď sa opýtal otca prečo takto platby označuje,
povedal mu, že finančný dar sa týka len jeho, že platbu si môže označiť ako chce a nech sú radi, že
niečo dostali. Hospodáriť cez spoločný účet začali po tom, ako v roku 2015 zobrali hypotéku, dovtedy
mal každý z nich samostatný osobný účet. Po neutíchajúcej kritike poškodenej v súvislosti s finančnýmiprostriedkami od jeho rodičov dohodli sa na tom, že poškodená si založí vlastný účet. Urobila tak v
septembri2017kedynastúpiladopráceazamestnávateľovipotrebovalanahlásiťčísloúčtukvôlivýplate.
Banka mala podmienku, aby na tento účet bol pravidelný mesačný vklad minimálne 500,00 €. Keďže

poškodená mala len dvojtretinový úväzok, jej výplata nedosiahla takúto výšku, preto bola poukazovaná
na jeho účet. Následne poškodenej preposlal každý mesiac zo svojho účtu 500,00 €. Poškodenej nikdy
nebránil v používaní finančných prostriedkov z účtu vedeného na jeho meno a nebolo to tak, že by jej bol
schvaľoval čo si môže a čo nemôže kúpiť. Bežné nákupy a potravinové výdavky neriešili, väčšie výdavky
boli na spoločnej dohode. Nie je pravdou ani ďalšie obvinenie spočívajúce v tom, že poškodenú neustále

sledoval, prevažne pomocou aplikácie v mobilnom telefóne a kamerou v byte. Raz došlo k situácii, kedy
maloletý syn zavrel poškodenú na balkóne, zatiahol kľučku a nemohla sa dostať do bytu. Nevedel sa
je z práce dovolať, po príchode domov mu vysvetlila, že nakoniec sa jej podarilo maloletému vysvetliť
ako má otvoriť kľučku a teda na balkóne nezostala až do jeho príchodu z práce. Spoločne sa rozhodli
pre nainštalovanie kamier, aby sa vyhli obdobným nepríjemnostiam. Zľavový poukaz na techniku využil
na kúpu dvoch malých kamier. Aplikáciu, cez ktorú bolo možné pristupovať do kamerového systému

nainštaloval do svojho aj manželkinho mobilu. Aj poškodená mala teda prehľad o dianí v byte, byt
mala pod kontrolou aj v čase keď šla s dieťaťom k rodičom na predĺžený víkend a on zostal doma.
Jedna kamera bola v obývačke, snímala už spomenutý balkón, druhá bola umiestnená v detskej izbe,
využívaná ako detský monitor. Poškodená mu nikdy nevytkla nainštalovanie kamier v byte, o tom, že s
nimi mala problém, sa dozvedel až z jej výpovede. Keď bola sama, resp. s dieťaťom, mohla kedykoľvek

prerušiť snímanie jednoduchým vytiahnutím kamery zo zásuvky. Mala teda plnohodnotný prístup ku
kamerám,pričomcezaplikáciusadalosledovaťlento,čosadialovbytedanýmoment,nebolomožnéísť
dohistórie.Okremkamerovéhosystémunebolovbytedo01.01.2018namontovanéžiadneinétechnické
zariadenie na odpočúvanie, resp. snímanie. Zo spomenutým zariadením na monitorovanie priestoru
po opustení spoločnej domácnosti poškodenou žiadnym spôsobom nemanipuloval, nič neprerábal,

neupravoval. Poškodená sa mu nikdy nezdôverila s tým, že mieni opustiť spoločnú domácnosť pre
jeho nevhodné správanie. Preto keď sa v jeden deň vrátil z práce zostal šokovaný, keď nenašiel doma
poškodenú, syna ani ich veci. Volal jej aby zistil prečo nie sú doma. Keď mu povedala, že je u rodičov v
B. W., šiel za nimi aby zistil čo sa vlastne deje. V mieste bydliska svokrovcov už čakalo policajné auto,
policajt ho vyzval na predloženie občianskeho preukazu a keď mu oznámil, že rodičia poškodenej si

neprajú, aby vstúpil na pozemok, otočil sa a odišiel. Po opustení spoločnej domácnosti ho poškodená
viackrát kontaktovala. Dohodli sa na spoločnom stretnutí v motoreste K. v obci S.. Poškodená prišla so
svojim bratom a predložili mu na papieri spísané podmienky, za dodržania ktorých je možné obnoviť
manželské spolužitie a teda že keď ich podpíše, poškodená je ochotná vrátiť sa k nemu. Brat poškodenej
povedal, že ak tieto podmienky podpíše, bude na polícii vypovedať len o troch ľahších podmienkach, keď

nepodpíše, tak bude vypovedať o desiatich ostrých. Mal záujem riadne, ľudsky komunikovať a rozobrať
problémy.Odmietolpredloženépodmienkypodpísať.Poškodenáhoopakovanekontaktovalasúmyslom
stretnúť sa aj v čase, kedy mal súdny zákaz priblížiť sa k jej osobe. Kontaktovala ho mailom, napríklad
navrhla stretnutie v Optime v deň kedy sa mal syn podrobiť zubnému zákroku. Bol si vedomý zákazu
priblíženia sa, preto na maily poškodenej nereagoval a preposlal ich svojmu advokátovi. Nikdy nevlastnil

zbrane, na ktoré je potrebné zbrojné povolenie. O tom, že vlastnil plynovú pištoľ a flobertovu pištoľ
na športovú streľbu poškodená vedela a každú zbraň si aj vyskúšala. Keďže vedela o aký typ zbraní
sa jedná nechápal prečo pri podaní trestného oznámenia uviedla, že má z neho strach, keďže vlastní
strelné zbrane. Počas manželstva sa nikdy nevyjadrila v zmysle, že sa jej nepáči držanie týchto zbraní,
naopak, keď šli do lesa chcela, aby zobral zbraň so sebou pre prípad stretu s divou zverou. Na základe

vyjadrenia poškodenej bola u neho v byte vykonaná domová prehliadka zameraná na nelegálne držanie
zbrane a na zariadenia, ktorými mal odpočúvať, sledovať a nahrávať si rozhovory poškodenej a jej
pohyb po byte. Pri domovej prehliadke boli zaistené spomenuté zbrane, ktoré boli podrobené balistickým
skúškam, všetky pamäťové médiá, mobilné telefóny, počítače (aj firemné), ktoré boli znalecky skúmané.
S rodinou poškodenej sa snažil vychádzať. Niekedy to bolo náročné, lebo každá rodina má iné zvyky a

funguje na iných princípoch. V rodine poškodenej bol postavený do pozície mediátora, kedy napríklad
mal niečo odkázať, resp. tlmočiť svokrovi keď sa hádal so svokrou. Raz bol u nich fyzicky napadnutý
svokrom po tom, ako vyslovil kritiku ohľadom jeho súdneho prípadu, keďže sa súdil o bezvýznamnú
čiastku peňazí, kedy svokra poškodená so svojou matkou od neho ťahali. Pripustil, že s poškodenou
mali zväčša rozdielne názory na výchovu syna. Poškodenú vnímal ako matku, ktorá sa nestavia dosť

zodpovedne k starostlivosti o dieťa. Napríklad dieťa behalo vonku, spotilo sa, ona mu dala dole čiapku,
ofúklo ho a bol chorý. Vytýkal jej to a keď sa ho pýtala „prečo je malý stále chorý“ tak jej povedal, že
kvôli takémuto nesprávnemu prístupu. V súčasnosti badá u maloletého agresivitu, začína ho, aj jeho
matku, teda svoju babku, biť. V takýchto situáciách sa snažia upútať pozornosť maloletého na niečo iné.Keď k nemu dieťa prichádza hovorí mu „ocko, teba zoberú policajti“. Keď ho obdaruje hračkami, syn
si ich necháva u neho s tým že „mamka by sa hnevala“. Keď mu povedal, aby si zobral aspoň jednu
hračku, syn sa rozplakal. So starostlivosťou o maloletého v materskej škole bol v podstate spokojný.

Raz sa stalo, že učiteľky zobrali syna plávať aj napriek tomu, že do knihy napísal pripomienku, aby dieťa
neplávalo, keďže malo problém s nosnou mandľou. Syn vzápätí ochorel. Túto situáciu riešil s riaditeľkou
materskej školy, ktorá chybu uznala a povedala, že si na to budú musieť dávať lepší pozor.

Poškodená V.. V. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila v škole,

bol jej žiakom, a napriek veľkému vekovému rozdielu keď skončil strednú školu začali spolu chodiť.
Od začiatku ich vzťahu bol dominantný, perfekcionista. Spočiatku to z lásky tolerovala, brala to ako
povahovú črtu, dúfala, že sa zmení a chcela mu v tom pomôcť. Od príchodu do jej primárnej rodiny
však vyvolával konflikty, citovo ju vydieral tým, že jej rodina je zlá, osočoval jej súrodencov, napríklad
sestru, že je pokrytecká, falošná, že ňou manipuluje a že celá rodina ju vníma ako hlupáčika. Ešte pred
uzavretím manželstva vnímala jej matka obžalovaného ako osobu, ktorá prišla rozbiť ich rodinu, plakala

kvôli tomu. V období pred uzavretím manželstva, kedy žili v spoločnej domácnosti v prenajatom byte,
nesúhlasil s tým, aby k nim prišla sesternica s manželom. Plakala, bola z toho nešťastná. Obžalovaný
celkovo nemá rád ľudí, zakazoval jej vzťahy a systematicky ju od okolia izoloval. Zákazy, príkazy a
obmedzovania odôvodňoval tým, že si to zasluhuje svojim správaním. Napríklad, keď sa sťahovali z Q.
C. na S., pri balení jej vypadla z ruky žehlička a vtedy jej povedal, že preto k nim nepríde jej sestra s

rodinou. Svedkami toho boli jej rodičia, otec sa nahneval a matka plakala. Koncom decembra 2017 boli
na návšteve u jej rodičov, kedy jej obžalovaný stanovil čas odchodu. Bola s niekým v hlbšom rozhovore,
ktorý chcela dokončiť. Obžalovaný sa jej následne v aute vysmieval, že to boli také „reči o teplej vode“,
pred synom jej vytýkal, že odišli o 25 až 30 minút neskôr. Keď mali ísť 28.12. opäť k rodičom, aby sa
stretla s bratom, povedal, že kvôli tomu oneskorenému odchodu a pretože ho nerešpektovala, nepôjdu.

Zakazoval jej komunikovať s neterou F., sledoval ich chat a odôvodňoval to tým, že ju hucká proti nemu.
Neter mala zakázané prísť k ním a prespať u nich so synom, ktorý je rovesník jej syna. Tiež ona mala
zakázané vycestoval za neterou do Bratislavy. V poslednej dobe sa v rámci návštevy jej rodičov správal
tak, že zobral syna do prázdnej detskej izby, kde sa hrali v mobile nejakú hru a medzitým jej chodil
pripomínať koľko minút majú do odchodu. Keď mu povedala že by chcela zostať dlhšie, nerešpektoval to,

resp. v aute bola sankcia alebo vyhrážka kvôli tomu, že odišli neskôr. V prvý prázdninový deň 01.07.2017
boli pozvaní na oslavu k jej rodičom. Vopred bolo povedané, že oslava bude pokračovať v záhrade, na
pozemku jej brata pod lesom. Obžalovaný povedal, že k jej bratovi nepôjde a zakázal jej tam ísť so
synom. Nerešpektovala to, nakoľko tam bolo 9 ďalších detí a chcela, aby sa syn stretol s bratrancami a
sesternicami. Nepáčilo sa jej, že chcel izolovať syna od príbuzných, pričom sa malo jednať o približne

dve hodiny pobytu v prírode, v dedinskom prostredí. Obžalovaný demonštratívne odišiel, urazený jej
mame povedal, že sa rozvedie. Veľmi zlé vzťahy mal obžalovaný s jej sestrou, ktorej neumožňoval prísť
k nim na návštevu a prespať u nich. Preto stretnutia so sestrou realizovala u rodičov a obžalovaného
muselavysloveneuprosiť,abyjuknimodviezol.Malazakázanénavštevovaťdomjejbratavobci,vktorej
bývajú aj jej rodičia, čo vysvetľoval tým, že brat chová domáce zvieratá a nie je to hygienické. Izolovanie

od rodiny a izolovanie syna od normálneho sociálneho vývinu vyvrcholil v júli alebo auguste 2017, kedy
v zúfalstve vyhľadala pomoc psychiatričky V.. Y. v ambulancii H. duša. Návštevu psychiatričky chcela
pred obžalovaným utajiť, ale po návrate domov sa mu priznala, nakoľko psychiatrička odporučila, aby
ju obžalovaný navštívil osobne. Obžalovaný bol zhrozený a vnímal to ako podraz. Vtedy mu povedala,
že ak so svojou chorobou niečo neurobí tak od neho odíde. V zime roku 2014 alebo 2015, ešte v byte

na S. 2, počas toho ako kŕmila asi polročného syna, tento dvakrát zaplakal. Obžalovaný bol vo vedľajšej
izbe a keď otvoril dvere a uvidel, že mala v ruke mobil, slovne ju napadol s tým, že jej ho zoberie, keď
nereaguje na plač dieťaťa. Pociťovala to ako veľkú krivdu, keďže on si sedel v izbe, hral sa na počítači
a jej vytkol, že sa nestará o dieťa. Vtedy kopla do lavórika, on ju obvinil, že vyvolala scénu, bežal za ňou
do spálne, chytil ju zozadu za krk, sklopil jej hlavu a hodil ju o skriňu a o detskú postieľku. O incidente

povedala psychologičke W.. C., ku ktorej potom chodili na manželské sedenia. V roku 2015 v rámci
hádky pribehol za ňou z kuchyne do spálne, kde ju hodil alebo pritlačil o komodu a povedal „vyber si
akou smrťou zomrieš, mám ťa vyhodiť z okna?“. Jej smrť spomenul aj počas Vianoc 2017, teda tesne
pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti, čím jej strach vygradoval. Počas toho ako žehlila vianočný
obrus jej povedal, že je slabá, o ničom, chudera, že to vidí aj ich syn a preto sa pridáva na jej stranu, že ju

jej rodina nemá rada, že ju len ľutujú a že keď má žiť taký život, tak nech radšej zomrie. V tejto súvislosti
poukázala na sms správu, ktorú jej obžalovaný poslal po jej odchode z domu dňa 19.01.2018, kedy jej
napísal, že je dobrý človek. Odpísala mu „viem, že som dobrá, ty si mi tvrdil, že som zbytočná a mala by
som zomrieť“. On reagoval „pozri ako som dopadol ja sám, najzbytočnejší, nečakám, že mi bude niektoveriť, nemá prečo“. Kamery kúpiť a nainštalovať do bytu sa rozhodol obžalovaný po tom, ako ju v roku
2015 alebo 2016 zavrel syn na balkóne. Asi o rok až rok a pol mu povedala, že obdobné správanie zo
strany syna už nehrozí a že jej rodine je to nepríjemné, cítia sa byť počas návštev sledovaní. Obžalovaný

nesúhlasil s odstránení kamier, povedal, že za nich dal sto eur. Počas návštev jej otec kameru pootočil,
na čo sa obžalovaný veľmi hneval. V mobile jej zablokoval súrodencov, bola z toho zronená, plakala.
Sľuboval, že to viackrát neurobí, ale že to nebolo zámerne. Obžalovaný jej obmedzil prístup k finančným
prostriedkom. Zistila to asi v roku 2017 kedy mali spoločný účet a obmedzil jej vyššie transakcie. Povedal
jej, že platobnú kartu jej zablokoval za trest. Bolo to pre ňu veľmi ponižujúce, preto odmietla platobnú

kartu používať. V auguste 2017 jej povedal, že ak sa takto správa, nebudú mať spoločný účet, nech si
vytvorí vlastný. Zavolal jej taxík aby išla do banky a vypočítal jej čiastku, ktorou má z výplaty prispievať
na hypotéku. Zostalo jej 100 až 200 €. Povedal jej síce, že keď bude potrebovať niečo kúpiť, napríklad
oblečenie, tak po schválení jej prispeje. V praxi to vyzeralo tak, že napríklad kúpu svetra za 19,90 € si
u obžalovaného musela odobriť. Tým ako jej vyčleňuje peniaze sa pochválil aj vlastnej matke, ktorá mu
vyčítala, že 100 až 200 € ktoré jej ponecháva je málo. Ich maloletý syn nebol síce pri fyzických útokoch

obžalovaného voči jej osobe, ale bol účastný verbálnych útokov. Správanie obžalovaného voči jej osobe
sa odrážalo aj na vzťahu a správaní maloletého voči nej. Dieťa videlo výčitky, psychické tlaky, poníženia,
preto ju strkalo, búchalo, tlačilo z miestnosti aby šla preč, že ocko má pravdu. V roku 2017 jej obžalovaný
zakázal komunikovať s detským ORL špecialistom, že síce môže ísť k lekárovi s nimi, ale že bude ticho.
Zákaz nerešpektovala, preto ju obžalovaný nechal za trest na parkovisku a autom s dieťaťom odišiel. O

pár mesiacov sa tento vzorec správania obžalovaného zopakoval u lekára na detskej pohotovosti, kedy
syn následne v aute vykrikoval „nech mamka vystúpi z auta, necháme ju na parkovisku“. Pedagógovia z
materskej školy jej povedali, že syn je samotársky, tichý, nehrá sa a nerozpráva sa s nikým. Po odchode
zo spoločnej domácnosti sa však syn zmenil, bol zhovorčivejší, uvoľnený, pekne si vytváral dovtedy
upierané vzťahy s bratrancami a sesternicami, nevidela ho šťastnejšieho. Predtým bol chorý každé

dva týždne, po odchode zo spoločnej domácnosti choroby, ktoré boli podľa lekárov vyvolané tlakmi v
domácnosti, ustáli. Zo správania obžalovaného začala mať postupne obavu o svoj život a zdravie, aj
o syna. Nemyslí si, že by bol obžalovaný syna týral, ale páchal na ňom sociálne násilie tým, že mu
bránil v sociálnych vzťahoch, obmedzoval školskú dochádzku do materskej školy, kedy si vyhradzoval
právo rozhodovať, či je dieťa spôsobilé ísť do škôlky. Obžalovaného sa veľmi zľakla napríklad v zime

2016, kedy ju v noci po nejakej hádke zahnal výhražne do kúta, mal nepríčetný pohľad, ťažko dýchal
a pomaly a nepríčetne jej hovoril vytrhnuté vety a že „ďalej nemôže“. Kľakla si, zopäla ruky a prosila
ho, aby sa zastavil. Bála sa o svoj život, zvlášť kvôli tomu, že mala malé dieťa, ktoré v tom čase spalo.
Tesne pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti, asi dňa 29.12.2017, taktiež v noci kedy dieťa spalo,
do ticha a tmy izby povedal „tento tlak na teba budem stupňovať kým sa nepridáš na moju stranu, alebo

sama neodídeš“. Veľmi sa bála, nevedela čo bude ďalej. O tom, že obžalovaný vlastní zbrane povedala
vyšetrovateľke a tieto zbrane laicky popísala. O prvej povedala, že ide určite o plynovú zbraň a o druhej,
že je čiernej farby a bola zakúpená na športovú streľbu. Prvú spomenutú mala sama v rukách, druhú
nie. Keď je v trestnom oznámení uvedené, že manžel ju odpočúval nejakými zariadeniami, tak takto
to neuvádzala, hovorila len o kamerách, o blokovaní hovorov s rodinou a sledovaní jej komunikácie

cez aplikácie. Dva dni pred odchodom zo spoločnej domácnosti sa počas návštevy otca obžalovaného
tomuto posťažovala, že nemôže ísť k svojim rodičom a že sestra zo západného Slovenska nemôže
k nim prísť na návštevu. Obžalovaný započul rozhovor a povedal jej, že si zavarila tým, že na neho
žaluje. Svokor vyhodnotil správanie obžalovaného ako nie dobré. Po jeho odchode s ňou obžalovaný
nekomunikoval, len ju poprosil, aby mu dala bankomatovú a stravovaciu kartu, ktoré jej predtým dal.

V nočnom tichu ich v izbe roztrhol a hodil do koša. Posťažovala sa aj svokre na to, že obžalovaný jej
zakazuje rozprávať, že jej zakazuje návštevy rodiny a že ju vyslovene týra. Aj tento rozhovor započul a
reagoval tak ako už predtým asi desaťkrát, že jej vybral SIM kartu z mobilu, vložil ju do starého mobilu,
lebovrajsinezaslúžimaťlepšímobil.Rodičiaobžalovaného,uktorýchhľadalapomoc,sijusícevypočuli,
ale nepripustili, že by bola obeťou týrania. Napriek všetkým problémom sa snažila manželstvo zachrániť,

využila manželskú poradňu, kresťanský manželský kurz, rozhovory s dvoma kňazmi. Doktorka C. (ku
ktorej podľa obžalovaného chodili všetci členovia rodiny poškodenej) dohovárala obžalovanému, aby
prijal jej rodinu, lebo inak je to začiatok konca. Jej odporučila modliť sa za obžalovaného. Po prvom
sedení u psychoterapeutky V.. K. nadobudla dojem, že táto jej odporučila rozviesť sa s obžalovaným,
lebo má psychický problém. Na manželskom kurze, ktorý mal trvať tri dni, vydržal obžalovaný len jeden

deň. Celá rodina vedela o stave ich manželstva, ktoré chcela zachrániť jednak kvôli synovi a jednak
kvôli tomu, že je veriaca. Trestné oznámenie na obžalovaného podala len jedenkrát, dňa 01.01.2018,
kedy opustila spoločnú domácnosť. Na Linke dôvery jej poradili, aby manželovi oznámila, že odchádza
k rodičom len na návštevu, tak aj urobila. O niekoľko hodín nato zistila, že na diaľku jej cez aplikáciuzablokoval mobil tak, že z neho nevedela telefonovať, ale bolo možné sledovať jej pohyb cez GPS.
Obžalovaný zároveň znefunkčnil SIM karty jej rodičov, ktoré kúpil za ich peniaze, aby ich takto potrestal
za to, že jej pomáhali dostať sa do bezpečia. Dňa 03.01.2018 sa jej do telefónu s plačom ospravedlňoval,

cez Facebook aj jej rodine. Napísala mu, aby na potvrdenie ospravedlnenia odblokoval SIM karty
jej rodičom. Povedal jej, že to nie je možné, avšak u operátora zistila, že vlastník tak môže urobiť.
Keď jej dňa 03.01.2018 telefonoval tvrdil, že si uvedomuje, že ju dohnal k odchodu a sľúbil, že bude
chodiť na nejaké sedenia. Asi do 09.02.2018 zostali v kontakte, umožňovala mu videohovory so synom.
Svojim odchodom nechcela obžalovaného trestať ani mu ubližovať, chcela len chrániť seba a syna. Dňa

29.01.2018 mu mailom oznámila, že na papier spísala dôvody jej odchodu a že keď pochopí alebo prizná
čo jej robil počas ich spolužitia, resp. sľúbi, že s tým bude ochotný niečo urobiť, je ochotná sa k nemu
vrátiť. Iniciovala osobné stretnutie s obžalovaným, chcela vidieť či má nejaké výčitky, či u neho došlo k
sebareflexii. Pri osobnom stretnutí jej obžalovaný povedal, že to celé bolo útok voči jeho osobe, že za to
čo na neho narozprávala mu hrozí basa a že podá návrh na rozvod. Nechcel sa vyjadriť k bodom ktoré
spísala, neuznal dôvody jej úteku z domu, odmietol to na jej požiadanie podpísať. Pravdou je, že aj po

vydaní neodkladného opatrenia, ktorým Okresný súd Košice II zakázal obžalovanému priblížiť sa k nej,
iniciovala stretnutie s obžalovaným. Išlo o situáciu kedy bol syn objednaný na vážnejšie zubné ošetrenie
a chcela, aby mu bol psychickou oporou. Oslovila JUDr. B., ktorý jej ale napísal, že ani v prípade jej
súhlasu sa obžalovanému neruší súdny zákaz priblížiť sa k jej osobe. V apríli opäť kontaktovala obhajcu
kvôli tomu, že syn prejavil záujem ísť sa pozrieť do bytu, v ktorom nebol odkedy s ním opustila spoločnú

domácnosť. Advokát jej dal vedieť, že obžalovaný byt nesprístupní pretože má zákaz priblíženia a jeho
rodičia sa s ňou odmietajú stretnúť. Pred tým ako mal obžalovaný súdny zákaz priblížiť sa k nej, napísal
jej, že jej sprístupní byt, aby si mohla zobrať svoje či synove veci. Zároveň jej oznámil, že vymenil zámok
na vchodových dverách bytu. V skutočnosti jej boli veci vydané po niekoľkonásobnom prosení.

Svedok Q. W., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní o obžalovanom povedal, že od detstva bol zle
vychovávaný, zahrnutý hračkami, asi zamykaný, alebo „bokom vychovávaný“. Chlapci sa mu v triede
vysmievali a preto sa s nimi stavil, že učiteľku ktorá ich učí angličtinu dostane. Chodieval za jeho dcérou
autom, presvedčil ju, oklamal, podviedol. Od dcéry je o osem rokov mladší, nie je bežné, aby sa chlapec
zamiloval do staršej učiteľky. Jeho manželka mala predtuchu, že to zle skončí, preto z vlastnej iniciatívy

navštívila rodičov obžalovaného, aby sa situácia nejako riešila. Skončilo sa to však svadbou, po ktorej sa
alevšetkozmenilo,následnerozvodom.Dcéramázabitýživotdosmrti,odterazjepolovičnouvdovou,do
smrti je zabitý aj jej syn, on je tiež zabitý človek, i jeho manželka sa trápi. Dcéra v manželstve trpela, ale
aby ich neranila, zakrývala to. Až neskôr sa od nej dozvedel, že obžalovaný sa jej vyhrážal vyhodením
z okna, povedal jej, aby si zvolila akou cestou chce zísť zo sveta, napadol ju fyzicky tak, že ju poudieral

o nábytok v izbe, v byte ju sledoval cez počítač alebo iné zariadenia, mali kamery v byte, kupoval si čo
chcel, aj to najdrahšie a jej muselo postačiť hocičo, keď chcela šoférovať povedal jej, aby sa učila jazdiť
na aute, ktoré jej má kúpiť jej otec, robil všetko pre to, aby bola so svojou rodinou čo najmenej, sám sa
vyhýbal kontaktu s členmi ich rodiny a syna viedol tak, akoby rodina poškodenej bola nežiaduci živel.
Obžalovaný doposiaľ ovplyvňuje maloletého proti nim.

Svedkyňa D. W., manželka brata poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že problémy
menšieho charakteru, resp. menšie nedorozumenia medzi poškodenou a obžalovaným registrovala od
začiatku ich manželstva. Po narodení C. začali byť problémy vážnejšie, čo usúdila z toho, že matka
poškodenej plakala a povedala, že si nevedia predstaviť aké to má V. (poškodená) ťažké. Pri rodinných

stretnutiach sa obžalovaný zdržiaval s ich deťmi v inej izbe. Mala zato, že k nim má vekovo bližšie a
že si majú čo povedať. Neskôr sa dozvedela, že poškodená a obžalovaný riešia krízu v manželstve s
kňazmi. Od poškodenej počula, že obžalovaný ju pri hádke fyzicky napadol tak, že do nej sácal a obúchal
ju o stenu, pýtal sa jej akou smrťou chce zomrieť. Obžalovaný zakázal poškodenej chodiť k nim s C.,
bol nervózny z toho, že sa u nich môže nakaziť, keďže chovali zvieratká. Zakázal poškodenej ísť na

grilovačku s členmi rodiny, bál sa, aby C. nechytil kliešťa. Poškodená na pobyte C. s ostatnými deťmi v
rámci rodiny a s domácimi zvieratami nevidela nič zlé. Napriek tomu z rodinnej akcie odišla skôr, lebo
jej mama bola nervózna, plakala kvôli tomu, že obžalovaný jej povedal, že keď jeho manželka pôjde na
túto akciu, rozvedie sa s ňou. Obžalovaný a poškodená bývali v krásnom, dokonalom byte, kde bolo
všetko v poriadku, vypratané. Napriek tomu sa u nich cítili zle, nemohli sa uvoľniť, nakoľko v obývačke

a detskej izbe mali kamery. Myslí si, že obžalovaný chcel mať poškodenú pod kontrolou, chcel vedieť
koľko sa venovala synovi, či varila a podobne. Raz v lete alebo na jeseň v roku 2017 bola s poškodenou
v AuParku. Poškodenej sa páčila sukňa, ale neopovážila sa pýtať od manžela 20 €. Bolo jej poškodenej
ľúto, preto jej dala na sukňu peniaze, ktoré jej poškodená vrátila z ďalšej výplaty. Situácia v ich rodinesa vyhrotila okolo Vianoc 2017, kedy jej poškodená začala častejšie telefonovať a zdôverila sa jej, že
manžel jej povedal, že bude tlak stupňovať a že uvidí, či z domu odíde. Keď mu povedala že pôjde, ale
so synom, povedal jej, že jej to nikdy nedovolí. V., poškodenej sestra, usúdila, že takto to ďalej nejde,

že poškodenej musia pomôcť, nemôže byť ďalej pod tlakom, príkazmi, trestami, že obžalovaný musí
pochopiť,žesaknejnemôžetaktosprávať,neustálejukontrolovať.F.,dcéraV.apoškodenejneter,mala
zato, že poškodená nedokáže od manžela odísť. Preto sa dohodli, že pôjde niekto z rodiny, otec, mama a
ona s V., svojim mužom a poškodenej bratom. V tom období riešila poškodená manželské problémy aj s
bratom P., karmelitánom, ktorý jej odporučil, aby zavolala na Linku dôvery pre týrané ženy. O problémoch

vsúkromíhovorilaajsotcomF.,ktorýjejpovedal,žekeďjuobžalovanýnezamkolvbyteatýmjejzabránil
v odchode, nemôže s tým nič robiť. Keď prišli k poškodenej aby sa porozprávali s obžalovaným a ju
zobrali na týždeň k nim, keďže nasledovali prázdniny, povedala, že ona už s obžalovaným žiť nemôže,
že sa ho bojí. Počas silvestrovskej noci si zbalila základné veci, ponosila ich do pivnice a odtiaľ aj volala
na Linku dôvery, odkiaľ ju inštruovali čo má robiť, ako postupovať. Doporučili poškodenej, aby manželovi
oznámila že z domácnosti odchádza až vtedy, keď bude sedieť v aute. Práve tak chcela urobiť, keď jej

zazvonil telefón. Volal obžalovaný. Vytkol jej, že mu ukradla syna a povedal, že ich bude čakať pri dome
v W. s políciou. Poškodená nevedela čo má robiť, preto sa vzápätí obrátila na Linku dôvery. Povedali
jej, aby zavolala políciu ona. Keď došli do W. prišla polícia a príslušníci povedali, že kým nenahlási, že
sa cíti byť ohrozená, chrániť ju nemôžu. Poškodená odišla s policajtmi do M. nad C.. Nemala v úmysle
podať trestné oznámenie, ale potrebovala seba aj syna chrániť pred zlom. Nevedeli sa jej dovolať na

mobil, pretože jej ho medzitým obžalovaný zablokoval. Voči nej sa obžalovaný správal vždy slušne,
nemali vo vzťahu problémy. Akurát si neželal, aby syna, ktorého mali v pestúnskej starostlivosti, brávali
so sebou na návštevy k rodičom vtedy keď tam budú oni, lebo ho raz nahneval a obžalovaný mu nadával,
že je cigán sprostý a nech ide preč. O poškodenej ani ich osobných problémoch sa s ňou obžalovaný
nikdy nerozprával. Informácie o tom, že poškodenú obmedzoval v prístupe k účtu a financiám, že jej

zakazoval komunikovať a stretávať sa s príbuznými a že sa k nej správal tak, ako k neschopnej, mala
od poškodenej.

Svedkyňa V.. F. Q., neter poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o problémoch v
manželstve obžalovaného a poškodenej vedela zväčša od poškodenej, ale pri osobných stretnutiach

aj sama vnímala ich vzťah ako neštandardný, ponižujúci, kde obžalovaný mohol všetko a poškodená
sa mu musela podriaďovať. Od roku 2015 žije trvale v Bratislave. Od narodenia syna v apríli 2015
bola na východe prvýkrát v októbri 2015, následne chodievala asi raz za dva mesiace. S poškodenou
a jej synom C. sa stretávali zväčša u babky v B. W.. Obžalovaný nedovolil, aby po ceste z Bratislavy
prespali u nich v byte v Košiciach. Od poškodenej vedela, ale aj sama vnímala, že sa snažil zamedzovať

kontaktu jej syna s C., ale aj kontaktu poškodenej s rodinou, vymedzoval jej čas stretnutí s nimi. Vnímala
to tak, že poškodená nemala v manželstve žiadne slovo, nemala možnosť vyjadrovať sa k veciam,
o všetkom rozhodoval obžalovaný. Od poškodenej vedela, že jej vydeľoval financie, musel vedieť o
všetkých výdavkoch a keď si raz dovolila kúpiť topánky o ktorých nevedel, v ten istý večer ich musela
vrátiť, lebo stáli 100 €. Nemohla šoférovať ich vozidlo, syna terorizoval prehnanou starostlivosťou,

zamedzovaním v cestovaní MHD, prehnanou kontrolou a izolovaním od iných detí. K synovi sa správal
milo, kúpil mu všetko, ale prehnanou obavou o jeho zdravotný stav, negovaním vyjadrenia odborných
lekárov a ostatným obmedzovaním pôsobil na jeho psychický vývoj nepriaznivo. S obžalovaným sa
nestretávala často, myslí si, že ju ani jej rodinu nemá rád a nemal záujem o stretnutia. Keď poškodenú
navštívila u nich v byte videla kamery, ktoré jej nevadili. Obžalovaný a poškodená jej vysvetlili, že ich

nainštalovali po tom, ako poškodenú zatvoril syn na balkóne. Nevedela sa vyjadriť k tomu, koľkokrát
bola za obdobie od júna 2016 do konca roka 2017 v byte u obžalovaného a poškodenej. Určite však
nebola prítomná pri žiadnom fyzickom útoku ani pri tom, keď obžalovaný odoprel poškodenej viesť
vozidlo. Osobne nebola prítomná ani pri inom nevhodnom správaní sa obžalovaného voči poškodenej,
o tom ako sa k nej obžalovaný správal vedela sprostredkovane od poškodenej, avšak sama vnímala,

že poškodená bola v napätí, vravievala, že sa musí opýtať manžela či ich niekam pustí, či ich odvezie,
či bude môcť ísť, atď.. Poškodená sa to všetko najprv snažila vydržať pre zachovanie rodiny, potom
vyhľadala pomoc odborníkov, psychológov, kňaza. Aj obžalovaný navštívil s poškodenou psychologickú
poradňu a absolvoval rozhovor s kňazom, takže pravdepodobne aj on chcel riešiť ich situáciu. Maloletý
C. bol tak nasiaknutý atmosférou z ich domácnosti, že poškodenej povedal „musíš poslúchať ocka, lebo

bude trest“.

Svedkyňa V.. V. W., sestra poškodenej, na hlavnom pojednávaní vyjadrila prekvapenie z toho, že vzťah
obžalovaného a poškodenej sa rieši v trestno-právnej rovine. So sestrou a jej manželom sa stretávaliv rámci rodinných návštev zväčša u ich rodičov, prípadne u obžalovaného a poškodenej v Košiciach.
Obžalovaného vnímala ako menej spoločenského, čo sa prejavovalo tak, že nesedával s členmi rodiny
za spoločným stolom, ale väčšinou sa zdržiaval v tzv. krbovej izbe čas s deťmi. Obžalovaný bol príliš

upätý na svojho maloletého syna, avšak chápala jeho nadmernú starostlivosť o dieťa. Zaregistrovala,
že vzťah obžalovaného a jej sestry nie je harmonický, sestra sa jej sťažovala, že nevychádzajú dobre,
niekedy však hovorila, že majú pekné obdobie. Poškodená sa cítila byť kritizovaná v oblasti starostlivosti
o syna, vadilo jej, že obžalovaný nesúhlasil s častejšími a dlhšími návštevami u rodičov a keď
presahovala návšteva dohodnutý čas, ukazoval na hodinky a museli odísť. Podporovala sestru v tom,

aby hľadali pomoc zvonku, doporučila jej manželské večery, manželské rekolekcie, ktoré napríklad
pomohli jej vzťahu s manželom. Po tridsaťročnom manželstve aj ona pochopila svoje chyby a to, že
obidvaja s manželom mali podiel na nezhodách, že nie je možné ukazovať len na toho druhého, že rieka
má dva brehy. S odstupom času však obžalovaného obdivuje v tom, že aj napriek jeho nespoločenskej
povahe chodieval s poškodenou k jej rodičom, kde sa pravdepodobne necítil dobre, ale vydržal to, robil
to kvôli poškodenej. Sestra bola nešťastná z toho, že obžalovaný nechcel mať druhé dieťa. Sťažovala sa

jej na to, že keď bol C. chorý, obžalovaný nechcel aby šiel do škôlky, aj keď išlo o ľahkú formu choroby.
Pred začatím trestného stíhania nemala vedomosť o tom, že by bol obžalovaný poškodenú fyzicky
napadol, že by sa jej bol vyhrážal smrťou, sledoval ju, hlavne pomocou aplikácie v mobile a kamerou,
že by ju bol ponižoval, pohŕdal ňou, vulgárne jej nadával, alebo ju obmedzoval v prístupe k osobnému
účtu a financiám. Obžalovaný platil poškodenej mobil a vie len o tom, že raz jej odmietol zaplatiť faktúru

preto, lebo na detskej pohotovosti rozprávala s lekárkou aj napriek tomu, že si to neželal. Obžalovaný
sa totižto bál, aby neodporučili odstránenie nosných mandlí, na syna bol príliš citlivý. Maloletý C. bol
chorľavý, avšak išlo o bežné detské choroby. Nevšimla si na ňom, že by mal zhoršené psychické zdravie
v období keď ešte žili v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Nevedela ani o tom, že by bola jej sestra
navštívila kvôli problémom vo vzťahu s obžalovaným psychiatra. Videla na nej, že bola skleslá a smutná,

priala si žiť s obžalovaným tak, ako to videla u nej. Nevie o žiadnej násilnej izolácii poškodenej od
príbuzných, prípadne maloletého syna. Akurát posledné Vianoce, keď ešte viedli spoločnú domácnosť,
neprišli k ich rodičom, lebo C. bol chorý. Poškodená tým trpela lebo to vyzeralo tak, že neprídu ani na
Silvestra. Obžalovaný vychádzal veľmi dobre s jej staršími synmi, F., 25-ročným a Q., 29-ročným, ale aj
H., 17-ročným a A., 13-ročným. Tešil sa na svadbu keď sa mal ženiť ich syn a aj s deťmi jej brata bol

v pohode. Vnímala to tak, že si rozumel aj s jej matkou, teda aj matkou poškodenej, mal ju rád. Ona
sa necítila komfortne v byte obžalovaného, vnímala prepiaty vzťah obžalovaného s maloletým a bála
sa aby neurobila niečo zlé.

Svedok J.. Q. W., manžel sestry poškodenej, vypovedal, že až teraz na hlavnom pojednávaní sa

dozvedel, že obžalovaný mal od roku 2013 do roku 2018 týrať svoju manželku a vyjadril nad tým
prekvapenie. V rámci stretnutí u svokrovcov, u obžalovaného a poškodenej, alebo u nich v S. D. nebola
o niečom takom žiadna rozprava a už vôbec nepadlo slovo týranie. Obžalovaného a poškodenú vnímal
ako výrazne povahovo odlišných ľudí. Poškodená je spoločensky založená, chcela byť často s rodinou,
chcela sa s členmi rodiny rozprávať, kým obžalovaný sa v rámci návštev skôr utiahol a vo vedľajšej

izbe sa rozprával s ich synmi, zväčša o IT-čkárskych veciach, ktoré starších členov rodiny nezaujímali.
Videl, že medzi obžalovaným a poškodenou to neklape, avšak poškodená sa mu nikdy nezdôverila s
manželskými problémami. Od manželky vedel len toľko, že medzi B. sú nejaké trenice, nič konkrétne
ako napríklad fyzické násilie a podobne nespomenula. Odchodu poškodenej z bytu dňa 01.01.2018
predchádzala jeho návšteva dňa 31.12.2017. Obžalovaný nebol doma keď prišiel so svojimi synmi H. a

A. a poškodená mu povedala, že mala zakázané ísť k rodičom na Vianoce a na Silvestra, že sa cíti byť
uväznená v byte a že sa nemá ako dostať k rodičom. Ubezpečil ju, že jej pomôžu a budú za ňou stáť.
Myslel tým to, že si s nimi sadnú a porozprávajú o ich vzťahu, nájdu manželskú poradňu alebo niečo
podobné. Následne zvlášť jeho manželka poškodenej dohovárala, aby sa snažila manželstvo zachrániť.
Žiaľ, zasiahla polícia a záležitosť skončila na súde. Nebol svedkom žiadneho nevhodného správania sa

obžalovaného voči poškodenej či ich maloletému synovi, nevidel žiadne fyzické napádanie, psychické
týranie v zmysle vulgárnych, hrubých nadávok, ponižovania, násilnej izolácie, pohŕdania, zákazov, či
vydierania, o niečom takom ani len nepočul v období spolužitia obžalovaného a poškodenej. On mal
s obžalovaným dobrý vzťah, rozumeli si, neprišli do žiadneho konfliktu. Tešil sa, že obžalovaný ako
počítačový odborník vedel poradiť a pomôcť jeho synom, za čo mu bol vďačný. Ani s poškodenou

nemal žiadne konflikty, až v období po jej odchode zo spoločnej domácnosti mali výmenu názorov,
ktorá síce neviedla k zmene ich vzťahu, ale k zmene jeho pohľadu na predmetnú vec. Aj s jeho štyrmi
synmi vychádzal obžalovaný veľmi dobre, na rozdiel od jeho 30-ročnej dcéry MUDr. F. Q., s ktorou si
nerozumeli.Svedkyňa W. V., majiteľka Súkromnej športovej materskej školy na P. ulici v Košiciach, pozná
obžalovaného a poškodenú ako rodičov maloletého C., ktorý materskú školu navštevoval od roku 2014

do roku 2018. S rodičmi detí mala vždy blízky vzťah, bola pri prijímaní i odovzdávaní detí, komunikovala
s rodičmi. Maloletý C. bol pri nástupe do materskej školy veľmi uzavretý, nekomunikoval, bol bez emócií,
dokázal presedieť na stoličke celý deň. Jeho vysvetlenie bolo, že ocko mu povedal, že nemusí nič robiť,
že má sedieť a čakať. S kolektívom učiteliek pracovali na tom, aby sa uvoľnil, adaptoval a socializoval.
Ráno pri nástupe do materskej školy bol maloletý úplne v pohode, avšak separácia otca a syna trvala

niekedy 30 až 35 minút, otec to prežíval ťažko, triasli sa mu ruky, až ho učiteľky požiadali, aby syna
odovzdal, niekedy na žiadosť učiteliek zasiahla do odobratia dieťaťa do triedy aj ona. Skoro každé ráno
ubezpečovala obžalovaného, že dieťa je a bude v poriadku. Boli situácie kedy dieťa prišlo do materskej
školyvdoprovodeotca,alezošatnezrazuodišlikvôlitomu,ženiektozakašľal.C.savkolektívepostupne
začal otvárať, začal byť hravý, aj keď emócie naďalej neukazoval. Za obedom, keď mali ísť deti spať,
tak C. nechcel ísť do lehátka, sedel na stoličke, lebo ocko mu povedal, že spať nemusí, preto zostávala

s ním na stoličke, kde aj často zaspal na jej rukách. Raz C. omylom prištiklo iné dieťa prštek do dverí.
Neplakal, nebol z toho v strese, ale obžalovaný vyhrotil situáciu, keď začal byť agresívny na dieťa, ktoré
to urobilo s tým, že to bolo určite naschvál. Aj iné obdobné situácie riešila s obžalovaným v kancelárii.
Raz alebo dvakrát mu otvorene povedala, že také správanie k dieťaťu je prehnané a že by to mal riešiť.
Počula C. v šatni kričať na mamku a videla ako ju udrel. Keď ho upozornila povedal, že mamku možno

biť, lebo nepočúvala, mamku možno potrestať. C. často používal slovo „trestanie“. Maloletého sa nikdy
za chrbtom jeho rodičov nepýtali na to, čo sa deje u nich doma. Poškodenú vnímala ako ženu, ktorá
nemala slovo, nemohla sa vyjadriť, naopak, obžalovaného ako manipulátora, ktorý sa správal odlišne
pri dieťati a u nej v kancelárii. Približne po dvoch mesiacoch ako C. začal navštevoval materskú školu,
zavolala si poškodenú do kancelárie a opýtala sa jej, či je nejaký problém, keďže správanie otca k

dieťaťu jej pripadalo zvláštne. Neodpovedala, len sa rozplakala a držala ruky v lone, že nemôže o tom
rozprávať. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný jej zakazoval komunikovať s učiteľkami. Keď prišli
do škôlky ako rodičia spolu, vyjadroval sa len otec. Od učiteliek vedela, že otec mal často výhrady
voči tomu, že v škôlke sú choré deti, že C. ochorie. Počula ako obžalovaný poškodenej povedal „ty
buď ticho, ty sa k ničomu nevyjadruj“, čo vnímala ako slovné osočovanie. Poškodená nezasahovala do

situácií týkajúcich sa jej dieťaťa zrejme preto, lebo je slabá osobnosť a bola psychicky týraná. Aj ona
sama bola ako dieťa týraná, bližšie sa však k tomu čo zažívala doma vyjadriť nechcela. Kvôli týmto
zážitkom skôr vyspela, už ako dvanásťročná opatrovala deti susedom a práve preto a aj napriek tomu,
že študovala strednú stavebnú školu, nikdy nie pedagogiku, či psychológiu, prevádzkovala materskú
školu. S obžalovaným a poškodenou neprichádzala do kontaktu v iných priestoroch, nebola v ich obydlí

a nemala žiadne informácie o ich spolužití. Nebola svedkom žiadnych vulgárnych nadávok, urážok,
vyhrážok obžalovaného voči poškodenej. Nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný poškodenú
sledoval, či izoloval ju od iných osôb, zvlášť členov jej rodiny, nevedela nič o hospodárení v rodine
obžalovaného a poškodenej. S poškodenou bola naposledy v kontakte v januári 2018, kedy prišla do
materskej školy spolu so svojim bratom pre C. veci. Povedala jej, že partnerský vzťah s obžalovaným

sa rieši a opýtala sa jej, či by bola ochotná v prípade potreby svedčiť.

Svedkyňa V. T., učiteľka v Súkromnej športovej materskej škole, ktorú navštevoval maloletý C. na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že s rodičmi dieťaťa prichádzala do kontaktu často, lebo maloletý
bol v jej triede. Na to, že v rodine maloletého sa niečo deje ich upozornila bývalá konateľka (W. V.),

ktorá ich požiadala, aby dávali na maloletého lepší pozor. C. mal ťažšiu adaptáciu na materskú školu,
lúčenie s otcom bolo emotívne a dojemné, ťažké pre dieťa aj pre otca. Dieťa doprevádzal a pre dieťa
chodil častejšie otec, prípadne rodičia spoločne. Obžalovaný pôsobil na pedagógov ako kľudný človek,
pri nástupe dieťaťa do škôlky nebol problémový, ale bolo evidentné, že jeho naviazanosť na C. bola
veľmi silná. C. informoval svojho otca o všetkom, kedy spadol, kedy ho pri hre udrelo dieťa, kedy

sa s iným dieťaťom pohádal. Situácie o ktorých C. informoval svojho otca tento neriešil s učiteľkami,
ale s konateľkou, ktorá následne riešila záležitosti s nimi. Na pedagógov nebol drzý, nebola svedkom
konfliktu medzi ním a poškodenou, prípadne ním a dieťaťom, s ktorým mal obžalovaný veľmi pekný
vzťah. Je pravdou, že k učiteľkám bol obžalovaný odmeraný, avšak nie drzý či arogantný. Keď pre C.
prišli obidvaja rodičia, poškodená stála za obžalovaným a obžalovaný bol stále ten, kto si bral dieťa do

náručia ako prvý. Dieťa sa mu veľmi potešilo, skočilo mu do náručia a referovalo všetko čo sa udialo v
škôlke. Nevie o tom, že by bol obžalovaný zakazoval poškodenej komunikovať s pedagógmi ohľadom
dieťaťa, ale konateľka jej povedala, že vo všetkom má informovať otca dieťaťa, nie matku, nakoľko majú
medzi sebou problém. Nepočula obžalovaného a poškodenú navzájom komunikovať, poškodená sa jejna obžalovaného nikdy nesťažovala. C. bol veľmi tiché dieťa, nemal kamarátov, bol samotár a keď sa s
ním nejaké dieťa chcelo hrať poslal ho preč. Svoje emócie prejavoval veľmi ťažko. Nechcel sa zapájať
do vzdelávacích aktivít, na druhej strane však bol veľmi šikovný, inteligentný. Keď niečo nechcel robiť

povedal „poviem to môjmu otcovi a ty uvidíš“. To isté bolo aj so spánkom, keďže otec si neželal, aby
dieťa v škôlke spalo. C. sedel na stoličke, zaspával, ale otec povedal, že nemá spať a že má sedieť, C.
sa učiteľkám vyhrážal, že povie ockovi keď ho dajú ľahnúť. Otec chodieval pre dieťa okolo 13. hodiny,
kedy už ostatné deti spali a C. pospával na stoličke. Vzťah obžalovaného s maloletým vnímala ako
prehnaný. Maloletý sa jej nejavil ako týrané dieťa, nikdy si na ňom nevšimla modriny či iné poranenia,

bol len veľmi uzavretý, smutný a nekomunikatívny. O situácii doma nerozprával. Stále čakal na svojho
otca, bolo to akoby bol v škôlke len z donútenia. C. mala v triede asi jeden rok. Raz otec maloletého
oznámil, že nemá plávať, nemá ísť do bazéna. Oznam otca si nevšimla kolegyňa, ktorá v materskej
škole pracovala externe a dala C. do bazéna. Keď v ten deň prišiel obžalovaný pre maloletého, tento
ho ihneď informoval „ocko, ona ma tam dala, ona ma tam dala a povedal som jej, že jej niečo urobíš“.
Následne prišlo dieťa do škôlky až po týždni, vraj ochorelo. Bola z toho aféra, učiteľky to veľmi mrzelo,

snažili sa obžalovanému ospravedlniť, vysvetliť situáciu, ale obžalovaný komunikoval len s konateľkou.
S poškodenou komunikovala len zbežne keď prišla pre dieťa do škôlky, napríklad o tom, že nastúpila
do práce ako učiteľka angličtiny. Maloletý sa na mamku tešil, nežaloval jej tak ako keď pre neho prišiel
otec, avšak ich stretnutie nebolo až také intenzívne a emotívne.

Svedkyňa V.. R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v Súkromnej materskej škole športovej na
P. X v Košiciach pôsobila ako učiteľka, odtiaľ pozná obžalovaného, poškodenú a ich syna C.. Maloletý
po nástupe do škôlky s nikým nekomunikoval a neusmieval sa, čomu ale pedagógovia nepripisovali
dôležitosť, keďže prvé dni v škôlke sú pre deti ťažké. Správanie C. sa ale ani neskôr nezmenilo, stále
bol tichý, nechcel spať, lebo otec si to neprial, otcovi všetko referoval. Spočiatku vodili dieťa do škôlky

obidvaja rodičia, neskôr keď sa matka zamestnala tak dieťa doniesol a v obedňajšom čase ho zo škôlky
vybral otec. Otec reagoval niekedy prehnane, veľmi sa o syna bál, keď malý len trošku ochorel, neprišiel
do škôlky týždeň. Nič nenasvedčovalo pre to, aby mal maloletý narušený vzťah s otcom či s matkou.
Nezdôveroval sa s tým, ako sa správajú rodičia k sebe navzájom a nepopisoval situácie z domáceho
prostredia. Nič nenasvedčovalo ani pre to, že by bol otec dieťaťu akýmkoľvek spôsobom ubližoval. V jej

prítomnostirodičiakomunikovaliasprávalisaksebenormálne,nebolasvedkomnejakýchmimoriadnych
situácií, napríklad ponižujúceho správania obžalovaného voči poškodenej a nevedela o tom, že by
mal obžalovaný poškodenej zakazovať komunikáciu s učiteľkami. Poškodenú vnímala ako tichú osobu,
obžalovaného ako prehnane starostlivého otca, ktorému zvlášť záležalo na zdravotnom stave dieťaťa.
Ona s obžalovaným konflikt nemala. Keď mal nejaký problém, komunikoval s konateľkou V.. Išlo o

športovú materskú školu, kde bol zaradený trikrát do týždňa bazén, dvakrát do týždňa gymnastika,
spoločenskýtanec,futbal,golf,ktomusezónnešporty,korčuľovaniealyžovanievzime,dopravnéihrisko
vlete.Rodičiabolioboznámenísvnútornýmporiadkommaterskejškoly,vedeliopravidláchavnútorných
predpisoch.

Svedok J.. C. M., bývalý spolužiak a terajší kolega obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že v intenzívnejšom kontakte bol s obžalovaným, s poškodenou komunikoval len v rámci návštev v
ich domácnosti. Vo vzťahu obžalovaného a poškodenej ani vo vzťahoch medzi rodičmi a maloletým si
nevšimol nič zvláštne. Podľa neho bolo v rodine všetko v poriadku, obžalovaný sa správal k poškodenej
normálne, tak ako je to bežne v rodine. Až v januári 2018 sa mu zdôveril s tým, že 01.01.2018 od neho

odišla manželka, neskôr mu povedal o obvinení z psychického týrania manželky. Obžalovaný sa mu na
manželku nikdy nesťažoval. Obžalovaný neuprednostňoval kolegov a spoločenské akcie pred rodinou.
Boli spolu zopárkrát v kine, ale nie preto, aby sa obžalovaný vyhol nejakej príležitosti v rodine. Kino
bolo vždy plánované vopred, obžalovaný sa musel doma poradiť s poškodenou, pred kinom nakúpil a
ponáhľal sa s inými povinnosťami, aby vôbec kino stihol. Ani od tretej osoby nemal informáciu o tom,

že by v rodine obžalovaného a poškodenej bol nejaký vážny problém. Len od obžalovaného vie, že
maloletý vymkol poškodenú na balkóne a aby do budúcna predišli obdobnej situácii, zabezpečil do bytu
kamery. Sám nie je otcom, preto obžalovaného ako otca hodnotí s rezervou ako prehnane citlivého a
pri chorobách príliš starostlivého. Raz šiel s obžalovaným pre poškodenú a maloletého do parku P..
Maloletý bol v aute rozháraný, mykal rukami a trafil poškodenú do tváre. Zareagovala tak, že udrela

dieťa po tvári, do oka. Obžalovaný sa jej opýtal, či to bolo potrebné takto riešiť. Neskôr poškodená s
maloletým z auta vystúpili.Svedok Q. B., otec obžalovaného, odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, a pretože o takejto
možnosti bol poučený aj v prípravnom konaní a nevyužil ju, bola v súlade s ustanovením § 263 ods. 4
Trestného poriadku prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania. Do tejto svedok uviedol,

že vzťah svojho syna a nevesty vnímal od začiatku ako nerozumný, jednak kvôli vekovému rozdielu a
jednak vzťahu učiteľka a žiak. Spočiatku keď poškodená obžalovaného riadila a on ju vo všetkom ako
jej žiak počúval, bolo všetko v poriadku. Potom prišlo obdobie kedy žiak odmietol počúvať požiadavky
a príkazy učiteľky a začali problémy. V júli 2017 zrušil obžalovaný poškodenej prístup k spoločnému
účtu a žiadal ju, aby si vytvorila svoj vlastný účet. Dôvodom bolo, že vyčerpala z účtu peniaze tak, že

nezostalo na splátku hypotekárneho úveru. Keď si poškodená zriadila vlastný účet, na tento jej bola
poukazovaná výplata a zároveň jej na účet obžalovaný každý mesiac posielal nejakú čiastku, za obdobie
od júla do decembra 2017 to bolo cca tritisíc eur. Pokiaľ mal obžalovaný ku konaniu poškodenej nejakú
pripomienku, ak ju na niečo upozornil, napríklad, aby dala variť zemiaky na stupeň 2, lebo na stupni
7 jej opakovane vyvreli, bolo to poškodenou vnímané ako psychické šikanovanie, týranie. Syn sa mu
na svoju manželku nesťažoval. Poškodená vravievala, že sa prehnane stará o syna, že keď mal v noci

teploty meral mu ich každé dve hodiny, že v škôlke zakázal maloletému plávanie s tým, že ho bolia
uši, ponižovalo ju, že lieky dávkoval synovi len on. Raz mala poškodená požiadavku, aby obžalovaný
absolvoval nejaké psychologické vyšetrenie. Zišli sa rodičia obžalovaného i poškodenej a dohodlo sa, že
obžalovaný podstúpi vyšetrenie u psychológa. Psychológ písomne potvrdil, že nemá žiadne psychické
problémy.Nevieotom,žebymalobžalovanýúzkostnésprávanieadepresie.Ničmimoriadnesinevšimol

ani v rámci návštev obžalovaného a poškodenej u nich ako rodičov v B., kde zostávali pravidelne aj
na noc zo soboty na nedeľu. Poškodená sa v rámci týchto návštev tvárila neutrálne, s obžalovaným
sa nehádala. U nich mali také výhody, že po celú dobu sa ich veci prali tam, u nich sa aj kúpali, aby
doma šetrili vodou. Obžalovaný nechcel chodiť k rodičom poškodenej do B. W., nakoľko tam nemali také
výhody a pohodlie ako u nich, kde mu vyhovoval ich systém varenia, atď.. Nevie kto rozhodoval o tom,

kedy a ako dlho boli na návšteve u rodičov poškodenej. Jemu iba oznámili že tam idú, kedy sa vrátia pre
potraviny a svoje veci a odídu do Košíc. Zásobovali domácnosť obžalovaného a poškodenej ovocím,
zeleninou, vareným jedlom aj na dva dni. Po odchode poškodenej zo spoločnej domácnosti v januári
2018 zablokoval obžalovaný mobilný telefón poškodenej, jej matky, otca a netere. Karty v ich mobilných
telefónoch totižto boli na meno obžalovaného. V domácnosti obžalovaného a poškodenej, konkrétne v

obývačke a v detskej izbe videl kamery, ktoré boli nainštalované z dôvodu bezpečnosti. Nevie nič o tom,
že by bol obžalovaný poškodenú odpočúval, prípadne cez spomenuté zariadenia sledoval. Obžalovaný
nosieval maloletého do materskej školy, poškodená chodila ráno do práce taxíkom. Aj popoludní chodil
pre dieťa do škôlky obžalovaný. Nikdy nepočul, že by sa bol obžalovaný vyhrážal svojej manželke
fyzickou likvidáciou, nevidel že by na ňu bol fyzicky zaútočil. Neverí tomu, že by sa bol takto, prípadne

inak neprimerane správal voči svojej manželke, ktorú veľmi ľúbil a bol schopný urobiť pre ňu všetko,
zastávalsajejpredjejvlastnýmotcomiinýmiosobami.Poodchodepoškodenejzospoločnejdomácnosti
v januári 2018 zatelefonoval dňa 06.01.2018 k jej rodičom do B. W.. Otcovi poškodenej Q. W. navrhol,
aby sa stretli a vydiskutovali si situáciu tak, ako pred dvoma rokmi v byte na S. ulici v Košiciach. W. sa k
tomu nechcel vyjadriť a odovzdal telefón poškodenej. Táto stretnutie odmietla a podala na obžalovaného

trestné oznámenie, čo ho veľmi prekvapilo. Jemu napísala list, v ktorom ho požiadala o uvoľnenie
dvojizbového bytu na Q. triede, ktorý vlastní s manželkou, aby v tomto mohla s maloletým C. bývať.
Písala, že v prípade, ak jej dajú do nájmu byt, nebude žiadať od obžalovaného manželské výživné a
umožní im stretávať sa s vnukom C. vo väčšom rozsahu. Odpovedal jej, že byt je prenajatý a tento jej
postup vyhodnotil ako vydieranie. Vzťah medzi obžalovaným a jeho synom C. vníma ako obojstranne

veľmi dobrý. Obidvaja plačú keď sa v nedeľu večer lúčia, C. nechce ísť späť k mamke. Obžalovaný však
rešpektuje rozhodnutie súdu ohľadom styku s maloletým, tiež ohľadom príspevku na výživu, nad rámec
ktorého nakupuje synovi potrebné veci.

Svedkyňa K. B., matka obžalovaného, odoprela na hlavnom pojednávaní tak, ako aj predtým v

prípravnom konaní, vypovedať.

Znalkyňa z odboru Psychológia W.. M. C., W.. vyšetrila poškodených V.. V. B. a maloletého C. Q. B.
v prípravnom konaní ako prvých, následne obžalovaného a výsledky získané v procese diagnostiky v
nadväznosti na informácie získané zo spisového materiálu odprezentovala v znaleckých posudkoch a

v zhode s nimi aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní.
V znaleckom posudku č. 11/2018 zo dňa 08.02.2018 uzavrela, že psychologickým vyšetrením
poškodenej V.. V. B. boli diagnostikované rozumové schopnosti a celkový intelekt v pásme nadpriemeru.
Jej pamäťové schopnosti zodpovedajú intelektu, ako aj celkovému kognitívnemu aparátu vo fázevštepovania použitého materiálu na úrovni nadpriemeru, vo fáze vybavovania prijatého materiálu a
schopnosti ho použiť na úrovni nadpriemernej, vysoko použiteľnej v trestnom konaní. Opisuje skutok
podľa jej vlastného subjektívneho cítenia tak, ako sa stal a ako ho vnímala. U poškodenej ide o osobnosť

neurostabilnú, vyváženú, bez tendencie k sociálnej žiadúcnosti javiť sa v lepšom svetle, extrovertovanú,
s nízkym skóre vo faktore psychotizmu. Dokáže správne vnímať a dokáže prežité udalosti aj správne
interpretovať, nemá tendencie ku klamstvu, k fabulácii, k fantázii a skresľovaniu prežitých udalostí. Nízke
L-lží skóre a nízka neurolabilita korešpondujú so stabilnou a vyrovnanou osobnosťou poškodenej. V
afektívnej zložke je prítomná úzkostná depresívna symptomatika, ktorá je prejavom znakov zníženého

sebahodnotenia, napätia, opustila domov, odišla s dieťaťom k rodičom, nakoľko všetko sa jej javilo ako
vážna situácia. Prežívanie poškodenej vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného, ktoré malo dlhodobý,
opakovaný priebeh s vysokou intenzitou, mali za následok, že poškodenej bola diagnostikovaná vysoká
mierasubjektívnevnímanéhostresu,naškáleod1do10vhodnote10.Máprejavyúzkostno-depresívnej
povahy, znížené vnímanie self-konceptu vnímania vlastnej osoby, prejavy zníženého sebahodnotenia.
Počas obdobia situácií domáceho násilia sa nebránila aktívne, jej verbálny prejav nesúhlasu so

správaním obžalovaného nebol zo strany obžalovaného akceptovaný. V záujme zachovania pokoja
v domácnosti, v ktorej bolo aj maloleté dieťa, neoponovala a nebránila sa sankciami a správaniu
obžalovaného. V danej sociálnej interakcii a sociálnom kontexte bola pasívny prijímateľ. V klinickom
interview hodnotila vzťahy v rodine ako vysoko patologické, nevyrovnané, konfliktné a dlhodobo
neriešené, s výnimkou psychologickej intervencie v rámci manželského poradenstva, no bez výsledku

v zmene správania sa obžalovaného voči jej osobe. K vyostreniu vzťahov medzi poškodeným a
obžalovanou došlo po narodení dieťaťa. Správanie obžalovaného voči maloletému vnímala poškodená
ako hyperprotektívne, ochranárske, nad rámec potrieb maloletého dieťaťa. Mala pocit, že obžalovaný
dieťanadmernepozoruje,izoluje,obmedzujevkontaktesrovesníkmi,kontrolujejehosociálneprostredie
v materskej škole, a to neprimeraným spôsobom. Správanie sa obžalovaného k jej osobe pociťovala

ako stresujúce, vyvolávajúce obavy a po dlhodobom nepriaznivom sociálnom tlaku na jej osobu sa to
pretransformovalo do jej psychického komfortu v zmysle, že má vysoko nadpriemernú hodnotu v škále
objektívne, ako aj subjektívne vnímaného stresu, diagnostikované depresívne a úzkostné tendencie.
Boli jej diagnostikované dispozičné faktory konštruujúce syndrómy podstatné pre určenie poruchy v
spektre afektívnych zmien na úrovni depresívno-úzkostného spektra - znaky týranej osoby. Znalkyňa

objasnila, že týraná osoba musí mať nejaké znaky, minimálne úzkosti, depresie, skľúčenosti, subjektívne
vnímaného stresu, strachu, obáv, pričom v reálnom čase poškodená aj takto vystupovala, mala všetky
tietoznaky.Zvýraznilavšak,žeideoneurostabilnúosobnosť,čiževnímanie,ktoréjetransformovanécez
túto osobnosť, nie je patologické. Pri odstavení od stresov môže poškodená v krátkom čase nadobudnúť
profil normálnej osobnosti bez akýchkoľvek symptómov stresu, depresie, lebo keď ten pocit spôsobuje

človek s ktorým osoba žije a tá osoba je zrelá, stabilná osobnosť po odstavení od stresu sa s tým rýchlo
vyrovná. Subjektívne vnímanie stresu a napätia bolo v stupni škály od 1 do 10 namerané v hodnote
10, znalkyňa upozornila, že takto bolo namerané v štádiu kedy poškodená opustila domácnosť, čo je
vysoko stresová situácia. Zmena životného prostredia je druhým, po úmrtí blízkej osoby, najstresovejším
faktorom, nakoľko ide o narušenie celkového spôsobu bežného života. Pri posudzovaní poškodenej

čerpala znalkyňa informácie o nej a jej spôsobe života od poškodenej, jej brata a jeho manželky. Nemala
k dispozícii procesnú výpoveď obžalovaného a ani iných osôb z jeho prostredia. Podľa znalkyne rodina,
ktorú tvorili obžalovaný, poškodená a ich maloletý syn, bola iná rodina, ale nebolo to patologické. Zo
svojichprimárnychrodínmajúosobyzaužívanúnapríkladmieruhygienydomácnosti,potravín,vlastného
tela. To boli veci, na ktorých sa obžalovaný a poškodená nevedeli zhodnúť už v primáre. Veľké výkyvy

boli medzi nimi aj v stravovacích návykoch a v oblasti akceptácie domácich zvierat v domácom prostredí,
kdeniektoríľudiatoakceptujú,súvášnivíchovatelia,inítonedokážuakceptovať.Napomerypoškodenej
bol obžalovaný prehnane hygienicky náročný. Rozdiel bol aj v tom, že obžalovaný netoleroval domáce
zvieratá, ani prístup dieťaťa k nim. V takomto prípade mohol zvýšený sociálny tlak vyvolať úzkostno-
depresívne ladenie u poškodenej. Tri mesiace sociálneho tlaku a vnímanie toho, že osoba sa necíti

komfortne, môže u jedinca spôsobiť takúto úzkostno-depresívnu symptomatiku. Po polroku sa už dá
hovoriť o chorobe, ktorá musí byť liečená. Poškodená a obžalovaný neboli schopní komunikovať,
kedy sa nedalo už nič iné urobiť, len odísť. K úzkostno-depresívnemu ladeniu poškodenej však mohli
prispieť aj členovia jej rodiny, alebo rodiny obžalovaného, prípadne iné sociálne vplyvy. Poškodená
mala priestor na to, aby sa presadila vo vzťahu s obžalovaným, má na to intelekt. Uvedené sa dá

skonštatovať aj z priebehu vzťahu so študentom, ktorý si dokázala obhájiť, bola to jej priebojnosť,
bola sebapresadzujúca sa žena, nesubmisívna. To, čo neskôr zažívala doma zo strany obžalovaného,
vnímala ako stres a v takom prípade ide osoba do asertivity až do agresivity, alebo sa podvolí a
ide o úzkosti. Stále mala na výber čo urobí. Spočiatku bola dominantná, potom menila správanie,nerozprávala o svojich problémoch, bola úzkostná, ale nie je to jej pôvodná charakteristika. Znalkyňa
na hlavom pojednávaní ďalej vyjadrila názor, že sociálny tlak zo strany obžalovaného bol prítomný,
avšak všetko je to o subjektívnom vnímaní, bolo to o vyhodnotení poškodenej, ktorá chcela sama ísť do

úzkostného módu. Sú ženy, ktoré sa v obdobných situáciách zachovajú úplne inak a v celom procese
vývinu vzťahu správajú sa konštantne a nenechajú to dôjsť do takého štádia. Poškodená má osobnostné
predpoklady a vlastnosti pre to, aby zvládla sociálny tlak zo strany obžalovaného bez toho, aby došlo
k úzkostiam a depresiám. Je stabilná a vyvážená osobnosť, nemá známky lability. Už po jej odchode
z domácnosti nastúpila direktivita z jej strany, presne vedela čo má robiť, ako sa oslobodiť od tlaku

a podobne. Na základe skúseností z dlhoročnej znaleckej činnosti znalkyňa vyvodila názor, že týraná
osoba nemá tendencie vrátiť sa do prostredia, kde došlo k týraniu, má tendenciu z takéhoto prostredia
utekať. Daný prípad vyhodnotila ako nezvládnutú manželskú krízu v zmysle nedokonalej komunikácie,
ktorá vznikla pri narodení dieťaťa do rodiny. Niektoré rodiny takúto novú situáciu zvládnu, niektoré nie
a prehĺbia sa názorové rozdiely, partneri si nedokážu nájsť systém fungovania a v takýchto prípadoch
je lepšie rozdeliť sa. Znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní oboznámila s listom, ktorý dňa 24.05.2019

napísala poškodená obžalovanému, z obsahu ktorého vyplynulo, že sa nechce rozviesť, chce zachrániť
rodinu, prekonať manželskú krízu a vzájomne si odpustiť. Opätovne vyjadrila názor, že nešlo o týranie
poškodenej obžalovaným, ale o manželskú krízu, ktorá sa mala riešiť na inej úrovni, nie trestno-právnej.
Poškodená od začiatku pociťovala subjektívne príkorie, z ktorého až ochorela do úzkostno-depresívnej
symptomatiky. V kontexte listu jej vzťah a city k obžalovanému sú hlboké, po odluke s obžalovaným

pociťuje jej vlastné správanie ako chybné, pravdepodobne ak by sa dal vrátiť čas, tak by to neriešila
takým štýlom a záležitosť by sa neocitla na trestnom súde. V čase vyšetrenia poškodenej znalkyňa
nezistila také príznaky psychických porúch či chorôb, ktoré by vyžadovali posúdenie jej zdravotného
stavu psychiatrom.
Psychologickým vyšetrením maloletého C. Q. B. znalkyňa zistila, že ide o dieťa nadpriemerne

inteligentné, osobnostne nezrelé, sociálne stigmatizované. Na vyšetrení bol bez emocionálneho prejavu
a obvyklých reakcií emocionálnej a sociálnej oblasti pre dieťa v jeho vývinom štádiu. Cielene a jasne
popísal domácu situáciu ako stav kedy sa rodičia medzi sebou hádali, otec dával mame tresty, lebo
mama ho nepočúvala. Všetko riadil a ovládal otec, ktorého musí počúvať aj on, tiež dedko a babka.
Správanie obžalovaného voči jeho osobe nepopísal negatívne. Z inštrukcie kresby rodiny je zrejmé, že

ide o rodinu izolovanú, sociálne deprivovanú, odlišujúcu sa v bazálnych rodinných väzbách a vzťahoch.
V čase vyšetrenia maloletého bolo pre znalkyňu obtiažne vyjadriť sa k tomu aké stopy na psychickom
a fyzickom zdraví zanechajú prežité situácie z prostredia jeho primárnej rodiny. Znalkyňa neodporučila
výsluch maloletého vyšetrovateľom.
Na hlavnom pojednávaní sa znalkyňa vyjadrila k úrovni materskej školy a úrovni výchovno-

vzdelávacieho procesu v materskej škole, ktorú navštevoval maloletý C.. Uviedla, že v tom čase si na
Slovensku mohol zriadiť materskú školu každý kto na to mal peniaze a urobil projekt. Skupina ľudí okolo
W. V. si urobila projekt, kde po rekonštrukcii budovy začali viesť predškolské zariadenie, začali proces
výuky detí bez toho, aby boli zaradení v sieti systému škôl. V tom čase to síce nebolo nevyhnutné,
zákon to neukladal, avšak nebolo v poriadku ak sa zopár ľudí zhodlo na tom, že si založia materskú

školu, v ktorej urobia napríklad infrasaunu, bazén, vyrúbia vysoké školné. Rozhodujúce boli peniaze
klientovatedakeďprišlodomaterskejškolydieťachoréaleboznevýhodnené,nedbalinazdraviedetí,do
zariadenia prijímali aj choré deti. Ešte v zárodku bola oslovená, aby pomohla tomuto projektu zriadenia
materskej školy. Pýtala sa na personálne osadenie a zistila, že tam nebol nikto kto by mal pedagogické
vzdelanie. Následne ako psychológ riešila veľa problémov v tomto zariadení.

V znaleckom posudku č. 38/2018 zo dňa 30.04.2018 W.. M. C., W.. uzavrela, že celkový intelekt a
rozumové schopnosti obžalovaného sú situované do pásma priemeru, rovnako tak aj pamäť, aj vo fáze
vybavovania prijatého materiálu a schopnosti ho použiť je na úrovni priemernej, použiteľnej v trestnom
konaní. Osobnostne je obžalovaný neurostabilný, vyvážený, bez tendencií k sociálnej žiadúcnosti,

bez tendencie javiť sa v lepšom svetle. Je extrovertovaný, s nízkym skóre vo faktore psychotizmu.
Odchýlky v afektívnej oblasti zistené neboli. Na báze vyšších citov a morálnych noriem má jasne
ukotvené spoločenské pravidlá, hodnoty ako aj systém spoločenských konvencií, ktoré rešpektuje a
vo svojom spôsobe života aktívne realizuje. U obžalovaného neboli zistené patologické ani zvýšené
hodnoty v žiadnej oblasti agresivity, teda vo verbálnej ani fyzickej. Ide o neagresívny typ osobnosti.

V záťažových a konfliktných situáciách má vysokú mieru frustračnej tolerancie, stres znáša pomerne
dobre, vie ho vyhodnotiť bez výrazných emocionálnych prejavov, ktoré by mali za následok jeho stratu
kontroly, či neadekvátnej reaktivity na okolie. Dokáže správne vnímať a vyhodnotiť situáciu. V čase
vyšetrenia aj svoju partnerku vnímal ako manželku a matku svojho dieťaťa, s ktorou majú rovnaký cieľ,vychovať dieťa. Bol prekvapený z výpovedí poškodenej a svedkov z jej rodiny, podľa neho nepáchal
zlo tým, že chcel mať v rodine poriadok. Jeho vzťah k synovi je vysoko pozitívny, má vytvorené
väzby na základe poznania dieťaťa, venoval sa mu, mal systém výchovy. U obvineného neboli zistené

motivačné impulzy z pozadia, ktoré by mali zásadný vplyv na jeho konanie, jeho výpoveď či celkový
spôsob obvyklého reagovania na podnet v bežnom živote. Z komplexnej psychologickej diagnostiky a
procesu znaleckého dokazovania nevyvstala potreba skúmať duševný stav obžalovaného. Na hlavnom
pojednávaní znalkyňa v nadväznosti na zistenie, že obžalovaný nevedel o tom, že ubližuje poškodenej
prípadne jej rodine a že z celého trestného konania bol prekvapený uviedla, že keď poškodenej po jej

odchode z domácnosti na sms odpísal „vidíš ako som dopadol ja sám, že ja som najzbytočnejší“, a teda
nepoprel, že jej ubližoval, vyhodnotila, že obžalovaný sa tou sms na jednej strane poďakoval za spoločný
život, určite sa ale cítil byť zbytočný keď zostal sám v byte, kde predtým vychovával syna. Zároveň bol
racionálny v tom, že podal žiadosť o rozvod. Keď obžalovaný nepoprel, že poškodenej povedal, že je
zbytočná a že by mala radšej zomrieť, nie je zrejmé, či to bolo uvedené ako vyhrážka alebo zúfalstvo,
keďže v živote sa stávajú situácie kedy je niečo hraničné a povie aj to čo by sme nechceli. Človek však

nemôže byť tak vzťahovačný a ponárajúci sa do slov, nedá sa takto vo vzťahu fungovať. Vo vzťahu k
tomuto vyjadreniu obžalovaného ide len o vytiahnutý fragment z niečoho, pričom dôležitý je kontextuálny
rámec, ktorý poznajú len obžalovaný a poškodená. V nadväznosti na uvedené znalkyňa opäť zdôraznila,
že nie je možné, aby týraná osoba napísala list, ako to urobila poškodená 24.05.2019 a adresovala ho
obžalovanému.

Akceptujúc názor odvolacieho súdu tak, ako už bolo vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené,
pribral súd do konania novú znalkyňu v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Psychológia sexuality V.. R. R., ktorá v znaleckom posudku č. 48/2020 zo dňa
18.01.2021 uzavrela:

VovzťahukosobepoškodenejV..V.B.,žejejrozumovéschopnostiacelkováintelektováúroveňjeľahko
nadpriemerná, osobnosť je menej zrelá, s histriónskymi črtami, v správaní je direktívnejšia, so snahou o
dominanciu vo vzťahoch, potrebou kontrolovať sociálneho partnera, presadzovať svoje, menej zrelo sa
orientovať a vnímať celú sociálnu oblasť vzťahov, kde sa javí ako celkovo nevyzretá, s prvkami infantility.
V rámci povahových čŕt sú prítomné panovačnosť, rigidita a konfliktnosť. Jej prežívanie je napäté,

nespokojné, cíti sa často frustrovaná, je zlostná, zlyhávajú osobnostné mechanizmy kontroly, nevie
sa situáciám zrelo prispôsobiť, vníma vinníka mimo seba, nemá na seba zrelý náhľad. Jej pamäťové
schopnosti sú bez porušení v jednotlivých zložkách a bez konfabulácií. Jej všeobecná schopnosť
poskytnúť vierohodnú výpoveď je vcelku primeraná. Má zodpovedajúce psychické predpoklady k
objektívnemu vnímaniu, zapamätaniu a vybaveniu si prežitých udalostí. V danom prípade motivácia

a jej osobnostné rysy nevylučujú nadsadzovanie a zveličovanie udalostí týkajúcich sa jej osoby a jej
prežívania.Vovzťahukmotiváciijetoviera,rozvodakoriešeniebolpreňudlhoneprípustný,rozhodnutie
a reálny odchod bol mimoriadnou záťažovou situáciou. Keďže si svoje rozhodnutie potrebuje sama
pred sebou ustáť, môže to viesť k tomu, že manželstvo popisuje nadmerne subjektívne. Hodnoty
L-lží skóre tiež svedčia pre to, že v situáciách kedy má popisovať seba, bude podávať skreslené,

vylepšené obrazy. V čase znaleckého vyšetrenia nielenže nevykazovala znaky týranej osoby, ale aj
jej osobnostná štruktúra týranie a polohu týranej osoby vo vzťahu skôr vylučuje. Sama sa snaží o
asymetriu vo vzťahoch, najmä v jej prospech, so snahou o kontrolu. V tomto ohľade sa výpoveď
poškodenej vo vzťahu k týraniu javí ako psychologicky nepravdepodobná. Obžalovaného vnímala na
začiatku vzťahu ako stabilného, súčasne sa ho však snažila „prevychovať“. Na druhej strane však

uvádzala, že vnímala jeho labilitu, ktorú sa snažil maskovať dominanciou. Nezrelé párové spolužitie
poškodenej s obžalovaným neuchopilo zrelo role partnerov a rodičov súčasne. Aj napriek tomu, že
postupne vnímala obžalovaného ako obmedzujúceho, citovo vydierajúceho partnera, želala si obnovu
manželstvaaurobilapretoaktívnekroky,opäťvnezrelšomspôsobeprevedenia-„kolegynemipomáhali
písať list“. Aktuálne vo vnímaní obžalovaného pretrváva u poškodenej hnev. v čase, kedy mal byť

skutok spáchaný mala k obžalovanému disfunkčný partnerský vzťah, ambivalentný, nevyrovnaný. Vzťah
obžalovaného k synovi vnímala ako hyperprotektívny, úzkostlivý, obmedzujúci syna v spontánnych
potrebách a prejavoch. Prekážalo jej správanie obžalovaného k synovi, hnevala sa na jeho pravidlá,
tiež jej prekážalo, že bol neochotný, či až neschopný prispôsobiť sa aj jej, vnímať jej hodnotu a názory.
Aktuálne racionálne akceptuje vzťah otca a syna, styk medzi nimi sa realizuje . Dodnes však vníma

správanie obžalovaného voči nej ako negatívne už len tým, že odmieta sebakriticky napr. uznať svoje
správanie a ospravedlniť sa. Nevykazuje znaky narušenia alebo zhoršenia psychickej kondície. Pokiaľ
pociťuje v súvislosti so stretnutím s obžalovaným vyššiu mieru intrapsychického napätia, ako to sama
uvádza, ide o prechodnú reaktívnu symptomatológiu. Konanie obžalovaného a následné reakcie asprávanie poškodenej voči obžalovanému vykazuje známky disharmonickej rodiny s vysokou mierou
pasívnej agresivity, hádok, napätia. Bol to stret dvoch nezrelých osobností, každý so svojou osobitou
povahovou výbavou. Poškodená netrpí psychickou poruchou a nie je predpoklad, že by v čase kedy

mal byť spáchaný trpela závažnejším psychickým ochorením. Nie sú prítomné indície pre psychiatrické
vyšetrenie duševného stavu poškodenej.
Vo vzťahu k osobe maloletého poškodeného C. Q. B. znalkyňa ustálila, priemerné intelektové schopnosti
bez predpokladu, že v čase kedy mal byť spáchaný skutok by boli nápadne iné. Primerane chápal čo sa
okolo neho dialo, dokázal správne interpretovať a reprodukovať udalosti, v zhodne so svojou vývinovou

zrelosťou. Jeho osobnostná štruktúra sa len vyvíja, avšak už je možné sledovať vývoj neurotickým
smerom. Je vysoko pravdepodobné, že negatívne skúsenosti najmä vo vzťahu k disharmonickému,
konfliktnému manželstvu jeho rodičov, ovplyvnia jeho osobnostnú štruktúru. Aktuálne je v popredí
narušený sebaobraz dieťaťa, ostražitosť vo vnímaní okolia, vyladenosť sledovať sociálneho partnera
a jeho spokojnosť a pohotovosť k úzkostnejšiemu spracovávaniu okolitých podnetov pri celkovo
priemernom intelekte. Celkové pamäťové schopnosti maloletého sú primerané, intaktné, nenarušené

vo svojich troch zložkách. Čo by sa v pamäťovom výkone maloletého v spojitosti s údajným skutkom
mohlo vyskytnúť sú úzkostné flashbacky ako prejav psychotraumy, ktoré však neudávajú rodičia ani prvá
znalkyňa a neobjavujú sa v zdravotnej správe pedopsychiatra ani v poslednom klinickom a testovom
obraze. Všeobecná schopnosť objektívne vypovedať je zachovaná. Aktuálna výpoveď maloletého sa
javí ako vierohodná, bez snáh zveličovať alebo zatajovať, mnohé udalosti si však pamätá len matne

a prikláňa sa k tomu, ako mu situáciu podáva matka (vzhľadom na vek je ľahko ovplyvniteľný). O
predmetnej veci vypovedal tak, že týranie zo strany otca v zásade znegoval. Ako dieťa vypovedal
o matrimoniálnej kríze s množstvom pasívnej agresivity na oboch stranách. Vo výpovedi maloletého
sa objavujú prvky otcovej obsedantnosti, neflexibility, nedostatku prispôsobivosti, matkinej emočnosti,
zlosti, situačného zúfalstva, preberanie pocitov matky a stotožňovanie sa s nimi. V súčasnosti oboch

rodičovvnímapozitívne,obochichmárád.Ajkeďdetskypopisujeistévýhrady,vzásadejejehovnímanie
a postoj k rodičom pozitívny, bez známok úzkosti, či vnímaného ohrozenia. počas spolužitia v jednej
domácnosti vnímal ako sa rodičia hádali, ocko bol nespokojný, mama často plakala. Ako tresty vnímal
bitku, ale bitku na vlastné oči nikdy nevidel, z toho, že mama plakala usúdil, že ju ocko asi bije. Maloletý
trpel najmä konfliktami medzi rodičmi, nie samotným konaním obžalovaného voči nemu. Nadmerná

starostlivosťaobavyotcaozdravieabezpečnosťsynamohlaspôsobovaťlenobmedzovaniemaloletého
v detsky spontánnych prejavoch. V čase vyšetrenia maloletý netrpel psychickými poruchami.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného Bc. Q. B. znalkyňa uzavrela, že jeho rozumové schopnosti a
celková intelektová úroveň je ľahko nadpriemerná. Je sociálne dištancovaný typ človeka, emocionálne
stiahnutý, málo srdečný, s popieraním agresívnych impulzov, málo spontánny. Má problémy s autoritami,

neznáša konvencie spoločnosti, má svoje jasné pravidlá, do ktorých si nenechá zasahovať, nemá
vnútorný záujem o mienku a postoje druhých. V párovom spolužití je najproblémovejšia črta neochota
vnímať potrebu kompromisov. Je emočne nezrelý, naivnejší, so zníženou flexibilitou, kŕčovitosťou a
neistotou v správaní a nezrelými a obsedantnými črtami. Pamäť nie je porušená. Jeho všeobecná
schopnosť poskytnúť vierohodnú výpoveď je primeraná. Motivácia obžalovaného vyhnúť sa trestu môže

spôsobovať horší náhľad na mieru svojej spoluzodpovednosti na vzniku matrimoniálnej krízy a jej
riešenia. Samotné L-lží skóre má v norme. Nevykazuje znaky agresora, resp. osoby, ktorá má potenciál
hrubo nerešpektovať hranice a potreby iného, alebo vedomo spôsobovať utrpenie. Vo vzťahoch funguje
ťažkopádne, vyhýbavo, má problémy s vytvorením emočnej intimity. Sklony k agresívnemu správaniu
obžalovaný nemá. V teste agresivity dosahuje veľmi nízke hodnoty. Priame agresívne správanie voči

okoliu je psychologicky nepravdepodobné, čím nie sú vylúčené pasívne formy správania, formy nátlaku
na to, aby sa veci diali podľa neho. Osoby poškodených vnímal ako svoju najbližšiu rodinu, ku ktorým
sa správal v súlade so svojimi povahovými vlastnosťami. Aj v súčasnosti má úprimný citový vzťah k
synovi, poškodenú aktuálne prežíva ako zdroj problémov v svojom živote, zdroj možného ohrozenia
do budúcna, snaží sa jej vyhýbať. Spočiatku ju vnímal ako niečo zakázané (učiteľka), ale veľmi rýchlo

ako nátlakovú osobu. Cítil sa využívaný, vyrušovala ho povaha a temperament manželky a jej rodiny.
U obžalovaného neboli diagnostikované žiadne psychické ťažkosti, netrpí psychickými poruchami a nie
je prítomná indikácia na psychiatrické vyšetrenie.

V znaleckom posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2018/392 Kriminalistický a expertízny ústav PZ po

skúmaní v odbore Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie uzavrel, že krátka strelná,
palná, opakovacia zbraň revolver zn. Zoraki (Atak Arms), model Streamer R1-C3, kaliber 6 mm ME
Floret, výrobné číslo 0817-000790 a krátka expanzná zbraň, turecká samonabíjacia pištoľ zn. Zoraki,
model 914, kaliber 9 mm P.A.K., výrobné číslo 10126010, ktoré boli zaistené u obžalovaného, súspôsobilé streľby a to za použitia nábojov, ktoré boli takisto u obžalovaného zaistené. Podľa platného
zákona o strelných zbraniach je označený revolver určený na streľbu nábojmi typu Flober, ide o zbraň
kategórie D, rovnako tej istej kategórie je aj expanzná pištoľ. Na preskúmaných zbraniach neboli

vykonané nedovolené úpravy.

Znalecký posudok č. 14/2018 vypracovaný dňa 01.05.2018 znalcom v odbore Kriminalistika, odvetvie
Kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia Q.. J.. T. S. popisne a fotograficky dokumentuje
mobilné telefóny, wifi kamery, externé disky, USB kľúče, CD-DVD a notebooky vydané obžalovaným

a mobilný telefón vydaný poškodenou. Znaleckým skúmaním predložených predmetov neboli zistené
obrazové alebo zvukové súbory, ktoré by boli vznikli bez vedomia zaznamenávanej osoby, nebol
zistený zásah do prevádzky mobilného telefónu poškodenej s mobilmi obžalovaného, ani iné konkrétne
skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s predmetnou vecou.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:

Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky z ktorej je zrejmé, že k prehliadke bytu č. XX na 5. poschodí
obytného domu na H. č. X v Košiciach bolo prikročené dňa 13.02.2018. Pri domovej prehliadke,
priebeh ktorej bol aj fotograficky zadokumentovaný, vydal obvinený dobrovoľne veci, ktoré boli následne
preskúmané, ako o tom vypovedajú ostatné dva vyššie spomenuté znalecké posudky.

Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov a fotodokumentácia z nej svedčí o tom, že 13.02.2018
bola vykonaná aj prehliadka vozidla Hyundai Tuscon bielej farby, EČV: TV XXXDK zaparkovaného v
nadzemnej garáži na H. č. 2, státie č. 3. Pri prehliadke boli obžalovaným vydané dve veci, mobilný telefón
zn. Nokia so SIM kartou a USB kľúč, ktoré boli taktiež podrobné znaleckému skúmaniu.

Zápisnica o vydaní veci zo dňa 16.02.2018 vypovedá o tom, že poškodená vydala pre účely znaleckého
skúmania svoj mobilný telefón zn. iPhone 8 so SIM kartou a čiernym koženým krytom.

Potvrdenieovrátenívecivypovedáotom,že poškodenejboljejmobilnýtelefónspríslušenstvomvrátený

04.06.2018 (v znaleckom posudku č. 14/2018 ako predmet č. 26).

Predložila poškodená v prípravnom konaní:

Správa Detskej psychiatrickej liečebne, n.o. Hraň z vyšetrenia maloletého C. Q. B. zo dňa 08.01.2018,

v ktorej bol konštatovaný záver: porucha adaptácie na záťažovú situáciu s miernou úzkostnou reakciou
F 43.1.

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/14/2018 zo dňa 25.01.2018, ktorým bolo
na návrh obžalovaného nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol obžalovaný zaviazaný platiť na

maloletého C. Q. B. výživné vo výške 150,00 € mesačne k rukám jeho matky vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 25.01.2018 a oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
týždeň v mesiaci od soboty 09,00 hod., kedy maloletého prevezme v mieste bydliska matky, do nedele
18,00 hod., kedy maloletého odovzdá jeho matke na tom istom mieste.

Úradný záznam spísaný dňa 08.01.2018 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, kam sa na
predvolanie dostavila poškodená, popísala situáciu v rodine, vyjadrila obavu o svoju bezpečnosť ako aj o
bezpečnosť maloletého C. Q., ktorého jeho otec síce nikdy fyzicky netýral, ale neadekvátne vychovával,
správal sa voči nemu prehnane ochranársky.

Písomné stanovisko poškodenej k jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti a zákaz priblíženia sa otca k maloletému, ktoré podala na
Okresnom súde Košice II 04.01.2018. Vo vyjadrení popisuje situáciu v rodine v deň jej odchodu zo
spoločnej domácnosti 01.01.2018 do 03.01.2018.

Prepissms-správmedziobžalovanýmapoškodenouzodňa19.01.2018alistpoškodenejobžalovanému
zo dňa 29.01.2018, ktorým vysvetlila dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 01.01.2018, v
bodoch popísala prekážky, ktorými jej obžalovaný znemožnil byť jeho manželkou a ak tie dokážeodstrániť z ich života, dokáže mu ona odpustiť minulosť. Vyjadrila názor, že rozvod neplánovala a
neplánuje a za najlepšie riešenie vidí obnovenie spolužitia na nových základoch. Zároveň ho žiadala o
oznámenie prekážok jeho lásky k nej, aby mohla aj ona na sebe pracovať.

Prepis mailovej správy, ktorú poškodená zaslala dňa 31.01.2018 obžalovanému a v ktorej vyššie
spomenutý list označila ako pokus o zmier a vyjadrila ochotu stretnúť sa s obžalovaným osobne, aby
povedal, či je ochotný aktívne pomáhať pri záchrane ich manželstva.

Prepis ďalšej mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou až do 03.08.2018 tvorí taktiež
súčasť spisu.

Predložené obžalovaným:

Návrh obžalovaného na výkon rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 8P/14/2018

zo dňa 25.01.2018 z dôvodu, že poškodená mu neumožnila styk s maloletým a oznámila mu, že nebude
preberať jeho hovory.

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Nm/3/2018 zo dňa 20.03.2018, ktorým bol
nariadený výkon uznesenia sp. zn. 8P/14/2018 zo dňa 25.01.2018 v časti úpravy styku obžalovaného

s maloletým.

List poškodenej adresovaný Q. B., otcovi obžalovaného, ktorým ho požiadala o prenájom ich bytu oproti
plateniu inkasa z dôvodu, že od septembra 2018 plánovala pokračovať v práci v Košiciach, kde by
maloletý navštevoval materskú školu. V opačnom prípade bude nútená požiadať o manželské výživné,

nakoľko za možný prenájom jednoizbového bytu v Košiciach by platila 290,00 € mesačne.

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/12/2018 zo dňa 26.01.2018, ktorým bol
zamietnutý návrh poškodenej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým okrem iného žiadala zákaz
styku obžalovaného s maloletým a zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej ako 20 metrov.

Vyjadrenie obžalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného poškodenou, ktorý
považoval za absolútne nedôvodný.

Návrh zo dňa 16.01.2018, ktorým sa obžalovaný na Okresnom súde Vranov nad Topľou domáhal úpravy

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a nariadenia predbežného opatrenia. Žiadal zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti jeho matky, jeho zaviazať výživným vo výške 150,00 € mesačne a
upraviť styk s maloletým na každý párny víkend od piatku 17,00 hod. do nedele 18,00 hod..

Návrh obžalovaného na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv k maloletému C. Q. zo dňa

12.02.2018.

Export pohybov na bankovom účte obžalovaného v období od 03.08.2017 do 21.12.2017, z ktorého je
zrejmé aké sumy obžalovaný prevádzal na účet poškodenej niekoľkokrát mesačne vo výškach od 20,00
€ do 500,00 €.

Export pohybov na osobnom účte obžalovaného podľa zvolených vyhľadávacích kritérií dáva prehľad
detailov transakcií, ktoré vykonala poškodená cez bankomatovú kartu. Jednoznačne preukazuje, že s
finančnými prostriedkami na účte obžalovaného nakladala pravidelne, niekoľkokrát v tých ktorých dňoch.

V priebehu konania na súde boli do spisu zabezpečené listiny:

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/14/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda v tom, že maloletý C. Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec
bol zaviazaný platením výživného po 250,00 € mesačne počnúc mesiacom január 2018, dlžné výživné

za obdobie od januára do júna 2018 vo výške 600,00 € zaplatiť k rukám matky maloletého do 15.07.2018
a styk otca s maloletým bol upravený na každý párny víkend v roku od piatku od 17,00 hod. do nedele do
18,00 hod., každý nepárny rok počas Vianoc od 24.12. do 25.12. a každý rok na Veľkonočný pondelok
a počas letných prázdnin v každom roku od 15.08. do 31.08..List poškodenej adresovaný obžalovanému zo dňa 24.05.2019, v ktorom vyjadrila svoju istotu, že sa
nechce rozviesť, chce zachrániť manželstvo a rodinu a jedinou cestou záchrany je cesta odpustenia,

nakoľko si navzájom spôsobili veľmi hlboké zranenia.

Na hlavnom pojednávaní, ako najvýznamnejšej a rozhodujúcej časti trestného konania, súd vykonal
dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom
pre spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a

vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v
jeho prospech. Uplatňujúc takto zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10
Trestného poriadku) neuprel procesným stranám právo obstarávať dôkazy a s výnimkou poškodenou
navrhnutého znaleckého skúmania v odvetví Psychiatria vykonal všetky ostatné procesnými stranami
zabezpečené alebo navrhnuté, ako aj tie, ktoré obstaral z úradnej povinnosti. Súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie aj novým znaleckým posudkom v odbore Psychológia.

Všetky dôkazy vykonal v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami po zistení, že boli
obstarané zákonným spôsobom. S rovnakou starostlivosťou objasňoval tak okolnosti svedčiace proti
obžalovanému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,abydospelkspravodlivémurozhodnutiu.
Následne vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného
poriadku) starostlivo a nestranne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral sám alebo
niektorá z procesných strán, zhodnotil. Zhodnotením dôkazov založeným na logickom úsudku, dospel
súd k rovnakému záveru aký vyslovil v prvom rozsudku zo dňa 06.09.2019 a teda, že skutok, ktorý
prejednal nie je trestným činom, pretože konaním obžalovaného neboli naplnené po stránke subjektívnej
ani objektívnej znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, ale ani žiadneho iného trestného činu. Na základe
takéhoto zistenia nemohol postupovať inak, ako obžalovaného opäť spod obžaloby postupom podľa §
285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodiť.

Podľa obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 32/18/8803 sa mal obžalovaný

v období od mája 2013 do 02.01.2018 dopustiť voči svojej vtedajšej manželke V. B. a ich spoločnému
maloletému synovi C. Q. B. konania, ktoré po právnej stránke kvalifikovala ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Poškodenú
mal fyzicky napadnúť tak, že ju mal sácať do steny a predmetov v byte, vyhrážať sa jej smrťou,
ponižujúcim a pohŕdavým spôsobom s ňou zaobchádzať a to aj v prítomnosti maloletého syna, keď

jej vulgárne nadával, urážal ju, zraňoval tvrdeniami, že je neschopná, slabá, že nič nedosiahla, že
by mala radšej zomrieť, mal ju neustále sledovať pomocou aplikácie v mobilnom telefóne, kamerou v
byte, násilným spôsobom ju izolovať od príbuzných a aj ich maloletého syna, citovo vydierať hrozbami
rozchodom, odobratím syna, trestami vo forme zákazu komunikácie s príbuznými, ktorých jej zakazoval
navštevovať, bezdôvodne jej mal obmedzovať prístup k osobnému účtu a financiám a vymedzovať

jej finančné prostriedky podľa vlastnej vôle, obmedzovať ju v starostlivosti o maloletého, vyhrážať sa
jej sankciami, čoho svedkom bol ich syn, čím obidvom spôsoboval psychické utrpenie ohrozujúce ich
fyzické a psychické zdravie a ešte aj potom ako poškodená so synom dňa 01.01.2018 opustila ich
spoločnú domácnosť sa jej do 02.01.2018 mal vyhrážať násilným vstupom do domu jej rodičov a
vyvíjať voči nej tlak, pričom u poškodenej bol diagnostikovaný syndróm týranej osoby a aj u maloletého

depresívne a úzkostné tendencie ako reakcia na stres.

Obžalovaný Bc. Q. B. od začiatku trestného stíhania popieral, že by bol býval poškodenú či ich
maloletého syna týral. Fyzicky manželku nikdy nenapadol, naopak, ona bola voči nemu v rámci
premenštruačného syndrómu agresívna, stalo sa dva alebo trikrát, že mu dala facku a bila ho rukami.

Len v jednom prípade použil voči poškodenej vulgárne slovo, a to za situácie, kedy bol ich syn po
chorobe a poškodená nástojila na tom, aby šli k jej rodičom. Keď sa jej pri hádke, alebo v situáciách
kedy jej asi osemkrát vyvrelo na sporáku jedlo opýtal „čo si neschopná, čo to nevieš odhadnúť ako sa
robí s tou keramickou doskou?“, nepovažoval to za ponižovanie. Nezakazoval jej návštevy u príbuzných,
snažili sa chodievať jeden víkend k jedným rodičom, druhý víkend k druhým a medzitým chcel stráviť

víkend doma s rodinou. Pravdou je ale to, že sa vždy dohodli o ktorej ráno vyrazia a kedy sa večer
vrátia, keďže rodičov navštevovali väčšinou v nedeľu a na druhý deň išiel do práce. Poškodenej nikdy
nebránil v používaní finančných prostriedkov z účtu vedeného na jeho meno, podľa dohody bežné
nákupy neriešili, ale väčšie výdavky boli na spoločnej dohode. Keď si po nástupe do zamestnania zriadilasvoj osobný účet, preposielal jej na tento každý mesiac cca 500,00 €. Kamery do bytu nainštaloval
taktiež po vzájomnej dohode s poškodenou, aby sa vyhli situácii, ako keď poškodenú zatvoril syn na
balkóne. Poškodená mu to nikdy nevytkla, nevedel že s tým mala problém, a vlastne kedykoľvek mohla

sama prerušiť snímanie jednoduchým vytiahnutím kamery zo zásuvky, ku kamerám mala plnohodnotný
prístup, záznam sa neukladal. Iné technické zariadenie na monitorovanie v byte nainštalované nebolo.
Poškodená vedela, že vlastnil plynovú pištoľ i flobertovú pištoľ na športovú streľbu, vedela o aký typ
zbraní ide, nikdy nenamietala, že tieto v domácnosti drží. Rozdielne názory mali na výchovu syna, ako
matka nebola dosť zodpovedná, čo jej aj vytkol.

Obžalovaného usvedčovala z trestnej činnosti poškodená V.. V. B.. Od začiatku vnímala obžalovaného
ako dominantného a perfekcionistu, ale tolerovala ho takého aký bol a dúfala, že sa zmení. Nestalo sa
tak. Od počiatku jej zakazoval vzťahy s inými osobami a systematicky ju od okolia izoloval. Po narodení
syna C. Q. sa aj tohto snažil izolovať od príbuzných a od činností a z priestorov, ktoré prispievajú k
zdravému sociálnemu vývinu dieťaťa. Neželal si návštevy členov jej rodiny u nich doma, obmedzoval čas

návštev u jej rodičov. Raz ju chytil zozadu za krk, sklopil jej hlavu a hodil ju o skriňu a o detskú postieľku,
pretože podľa neho vyvolala scénu tým, že kopla v zlosti do lavórika keď jej vytkol, že sa nestará riadne o
dieťa. V roku 2015 ju v rámci hádky pritlačil o komodu a povedal jej „vyber si akou smrťou zomrieš, mám
ťa vyhodiť z okna?“. Popísala aj ďalšie situácie, ktoré vnímala ako ponižujúce, obmedzujúce, stresujúce,
mrzelo ju, že maloletý syn videl výčitky, psychické tlaky a poníženia, v dôsledku čoho sa začal voči nej

správať neprimerane. V materskej škole sa prejavoval ako samotársky, tichý, čo sa však po ich odchode
zo spoločnej domácnosti zmenilo, rovnako tak ako aj zdravotný stav maloletého. Obavy o život a zdravie
svoje i synovo ju viedli k tomu, že 01.01.2018 bez vedomia obžalovaného a za pomoci rodiny opustila
spoločnú domácnosť a spolu so synom sa presťahovala k rodičom. Podrobne popísala aj správanie
obžalovaného, ktoré nasledovalo po tom, ako sa o jej odchode dozvedel.

Za týranie je pre účely trestného práva považované také zlé zaobchádzanie so zverenou osobou,
ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou s tým, že osoba,
s ktorou sa takto zaobchádza to pociťuje ako ťažké príkorie pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo
bolestivosť. Pre naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby treba, aby

v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené psychické alebo psychické utrpenie ktorýmkoľvek
konaním taxatívne uvedením v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/ Trestného zákona. V danom prípade malo ísť
o konanie podľa písm. a/ ktorým je bitie, kopanie, údery, spôsobenie rán a popálením rôzneho druhu,
ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo
stresu, násilná izolácia, citové vydieranie alebo iné správanie, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické

zdravie alebo obmedzuje bezpečnosť blízkej osoby páchateľa, alebo osoby, ktorá je v páchateľovej
starostlivosti. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa.

Na rozdiel od svedkyne - poškodenej ani jeden zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní
nepopisoval také správanie zo strany obžalovaného voči poškodeným, ktoré by mohlo byť po právnej

stránke chápané ako týranie.
Svedkovia Q. W. a D. W., rodičia poškodenej, od začiatku neboli naklonení vzťahu obžalovaného a
poškodenej z dôvodu vekového rozdielu, kedy obžalovaný je o osem rokov mladší od poškodenej, aj z
dôvodu ich postavenia študent a učiteľka. Aj napriek zásahu menovanej svedkyne, ktorá situáciu riešila
s rodičmi obžalovaného, známosť obžalovaného a poškodenej skončila uzavretím manželstva. Obidvaja

svedkovia sa až následne od dcéry dozvedeli, že obžalovaný ju pri hádke fyzicky napadol tak, že do nej
sácal, že sa jej vyhrážal vyhodením z okna, resp. dal jej na výber akou smrťou chce zísť zo sveta. Podľa
nich kamery v byte nainštaloval, aby videl, ako sa venovala synovi. Až neskôr poškodená povedala
matke o tom, že nedorozumenia v manželstve sa pokúšali riešiť cez psychológa i kňaza. Obidvaja
svedkovia majú za to, že obžalovaný obmedzoval poškodenú a jej syna v kontakte s členmi primárnej

rodiny, i sám sa vyhýbal kontaktu s nimi.
Ani svedkyňa V.. F. Q., neter poškodenej, nebola svedkom nevhodného správania obžalovaného
voči poškodenej. V rámci návštevy registrovala v ich byte kamery, ktoré jej nevadili, a obžalovaný
a poškodená jej vysvetlili, že ich nainštalovali po tom ako poškodenú zatvoril syn na balkóne. O
nevhodnom správaní obžalovaného vedela len sprostredkovane od poškodenej, ktorá sa jej zdôverila

s tým, že obžalovaný jej i synovi vymedzoval čas stretnutí s rodinou, o všetkom rozhodoval, vydeľoval
jej financie. Vnímala to tak, že obžalovaný mohol všetko a poškodená nič. Syna podľa nej terorizoval
prehnanou starostlivosťou a izolovaním od iných detí, zamedzoval mu cestovať MHD. Inak sa k synovi
správal milo, všetko mu kúpil, avšak prehnane sa obával o jeho zdravotný stav.Svedkyňa V.. V. W., sestra poškodenej, vnímala obžalovaného akurát ako menej spoločenského a príliš
upätého na svojho syna. Sestra sa jej posťažovala, že nevychádzajú dobre, inokedy však hovorila
o peknom období v manželstve. S odstupom času však obžalovaného obdivuje, že aj napriek svojej

povahe chodieval s poškodenou k jej rodičom, kde sa pravdepodobne necítil dobre, ale vydržal to kvôli
manželke a synovi. Obžalovaný si veľmi dobre rozumel s jej štyrmi synmi, hlavne s dvoma staršími,
ale aj s matkou poškodenej, ktorú mal rád. Pred začatím trestného stíhania nevedela nič o fyzickom
napadnutí, vyhrážaní sa smrťou, sledovaní, ponižovaní, vulgárnych nadávkach, obmedzovaní v prístupe
k financiám.

Ani svedok J.. Q. W., manžel sestry poškodenej, nebol svedkom žiadneho agresívneho správania
obžalovaného voči poškodenej, či ich synovi C.. S obžalovaným aj s poškodenou vychádzal dobre, o
žiadnom týraní pred začatím trestného stíhania nepočul a je prekvapený z tohto konania. Obžalovaného
a poškodenú vnímal ako výrazne povahovo odlišných ľudí, poškodenú ako spoločensky založenú,
obžalovaného ako introverta. Vyzdvihol vzťah medzi obžalovaným a jeho synmi. Až v rámci návštevy
u poškodenej dňa 31.12.2017 mu táto povedala, že mala zakázané ísť cez sviatky k rodičom a že sa

cíti byť uväznená v byte. Po tom ako poškodená odišla od obžalovaného mali slovnú výmenu názorov
a vtedy došlo k zmene jeho pohľadu na predmetnú záležitosť.
Svedkyňa W. V., majiteľka Súkromnej športovej materskej školy na P. ulici v Košiciach, ktorú navštevoval
maloletý C., vnímala správanie obžalovaného k synovi ako prehnané a zvláštne. Ráno pri nástupe do
materskej školy trvala separácia otca od syna veľmi dlho, otec to ťažko prežíval, triasli sa mu ruky. Keď

C. omylom prištiklo iné dieťa prštek do dverí, obžalovaný po získaní informácie o tom vyhrotil situáciu,
keď začal na to dieťa kričať, že to urobilo naschvál. Často mal výhrady voči tomu, že v materskej škole
sú choré deti a že aj jeho syn ochorie. Obžalovaného vnímala ako manipulátora, ktorý sa správal odlišne
pri dieťati a odlišne u nej v kancelárii. Keď povedal svojej manželke, aby bola ticho a aby sa k ničomu
nevyjadrovala vyhodnotila to ako slovné osočovanie poškodenej. Nebola svedkom iného nevhodného

správania sa obžalovaného voči poškodenej, nebola v ich domácom prostredí, o ich spolužití nemala
žiadne informácie. Svedkyňa nemá pedagogické ani psychologické vzdelanie, vyštudovala Strednú
stavebnú školu, ale materskú školu zriadila preto, lebo od svojich dvanástich rokov má skúsenosti v
oblasti starostlivosti o deti.
Ani svedkyňa V. T., učiteľka v spomenutej materskej škole, nevedela o takom správaní obžalovaného

voči poškodeným, ktoré by nemohlo byť považované za primerané. Len majiteľka škôlky jej povedala
o tom, že v rodine maloletého C. sa niečo deje a že všetko má riešiť s otcom maloletého. Obžalovaný
pôsobil na pedagógov ako kľudný človek, nebola svedkom ani žiadneho konfliktu medzi ním a
poškodenou, prípadne ním a dieťaťom. Vzťah obžalovaného a C. vyhodnotila ako veľmi pekný, otec
bol na dieťa evidentne veľmi silno naviazaný. Nesprával sa drzo, či arogantne, ale voči učiteľkám bol

odmeraný a všetko riešil s majiteľkou škôlky. Poškodená sa jej na obžalovaného nikdy nesťažovala.
Maloletý sa nejavil ako týrané dieťa, ale bol veľmi tichý, samotársky, ťažko prejavoval emócie, všetko
referoval svojmu otcovi.
Svedkyňa V.. R. M. taktiež pôsobila ako učiteľka v materskej škole, ktorú navštevoval maloletý C.. Z
jej pohľadu nič nenasvedčovalo pre to, aby mal maloletý narušený vzťah s otcom, či matkou. V jej

prítomnosti rodičia C. komunikovali a správali sa k sebe normálne. Poškodenú vnímala ako tichú osobu,
obžalovaného ako prehnane starostlivého otca. Konflikty s ním nemala, on všetko riešil s konateľkou V..
Domáce prostredie obžalovaného a poškodenej navštevoval sporadicky svedok J.. C. M., bývalý
spolužiak a kolega obžalovaného. Na vzťahoch členov rodiny si nevšimol nič zvláštne, obžalovaný sa
mu na svoju manželku nikdy nesťažoval. Keď šli zopárkrát spolu do kina najprv sa o tom musel poradiť

s poškodenou, potom zabezpečiť potreby rodiny. Vnímal ho ako prehnane citlivého a starostlivého otca.
Vedel o tom, že v byte boli nainštalované kamery kvôli tomu, že maloletý vymkol poškodenú na balkóne.
Aj otec obžalovaného, svedok Q. B., vnímal vzťah syna a nevesty od počiatku ako nerozumný kvôli
vekovému rozdielu a vzťahu učiteľka - žiak. Syn sa mu na svoju manželku nesťažoval. Poškodená mu
hovorila, že sa prehnane stará o syna, že ju šikanuje a mala požiadavku, aby absolvoval psychologické

vyšetrenie. Nebol svedkom žiadneho nevhodného správania obžalovaného voči poškodenej či voči ich
maloletému synovi. Naopak, syna vnímal tak, že svoju manželku veľmi ľúbi a bol schopný urobiť pre
ňu všetko. Podľa neho prišlo obdobie, kedy obžalovaný odmietol počúvať požiadavky poškodenej a jej
príkazy tak, ako to robil spočiatku, preto s ním poškodená začala mať problém.

Znaleckým skúmaním v odbore Psychológia znalkyňa W.. M. C., W.. síce zistila, že v afektívnej zložke
poškodenej V.. V. B. bola v čase jej vyšetrenia prítomná úzkostná depresívna symptomatika a vysoká
miera subjektívne vnímaného stresu na škále od 1 do 10 v hodnote 10. V nadväznosti na uvedené
zdôraznila, že poškodenú vyšetrila v čase, kedy opustila domácnosť, čo je vysoko stresová situácia, poúmrtí blízkej osoby ide o druhý najstresovejší faktor, nakoľko u osoby ide o narušenie celkového spôsobu
bežného života. Výsluchom znalkyne bolo zistené, že pri posudzovaní poškodenej čerpala informácie
o jej spôsobe života len od nej, jej brata a jeho manželky, znalkyňa v čase vyšetrenia poškodenej a

spracovania znaleckého posudku č. 11/2018 nemala k dispozícii procesnú výpoveď obžalovaného ani
iných osôb z jeho prostredia. Zvýraznila, že u poškodenej ide o neurostabilnú osobnosť, čiže vnímanie,
ktoré je transformované cez ňu nie je patologické a pri odstavení od stresov môže v krátkom čase
nadobudnúť profil normálnej osobnosti bez akýchkoľvek symptómov stresu a depresie. Už tri mesiace
sociálneho tlaku a vnímanie diskomfortu môže u jedinca spôsobiť úzkostno-depresívnu symptomatiku.

U poškodenej mohli k úzkostno-depresívnemu ladeniu prispieť aj členovia jej, či obžalovaného rodiny,
prípadne iné sociálne vplyvy. Mala priestor na to, aby sa presadila vo vzťahu s obžalovaným. Spočiatku
bola vo vzťahu s ním dominantná, potom menila správanie, bola úzkostná, čo nie je jej pôvodná
charakteristika. Sociálny tlak zo strany obžalovaného bol prítomný, avšak všetko je to o subjektívnom
vnímaní, poškodená sama chcela ísť od úzkostného módu, aj keď mala priestor na to, aby sa vo
vzťahu s obžalovaným presadila, má na to intelekt. Už po odchode z domácnosti nastúpila direktivita

z jej strany, presne vedela čo má robiť. Prípad vyhodnotila znalkyňa ako nezvládnutú manželskú
krízu v zmysle nedokonalej komunikácie vzniknutej pri narodení dieťaťa do rodiny, nešlo o týranie zo
strany obžalovaného. Z dlhoročnej znaleckej činnosti vyvodila záver, že týraná osoba nemá tendencie
vrátiť sa do prostredia, kde došlo k týraniu. Poškodená však v liste, ktorý dňa 24.05.2019 napísala
obžalovanému uviedla, že sa nechce rozviesť, chce zachrániť rodinu a prekonať manželskú krízu za

vzájomného odpustenia si. V kontexte tohto listu sú city poškodenej k obžalovanému hlboké, po odluke s
obžalovaným pocítila svoje vlastné správanie ako chybné, ak by sa dal vrátiť čas tak by to neriešila takým
štýlom ako predtým. Psychologickým vyšetrením maloletého C. Q. B. znalkyňa zistila, že ide o dieťa
nadpriemerne inteligentné, osobnostne nezrelé a sociálne stigmatizované. Vnímal ako sa rodičia doma
medzi sebou hádali, otec dával mame tresty lebo ho nepočúvala, správanie otca voči nemu nepopísal

negatívne. V čase vyšetrenia bolo pre znalkyňu obtiažne vyjadriť sa k tomu, aké stopy na psychickom a
fyzickom zdraví zanechajú na maloletom prežité situácie z prostredia jeho primárnej rodiny. Na hlavnom
pojednávaní znalkyňa spochybnila úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu v materskej škole, ktorú
maloletý navštevoval. Skupina ľudí okolo W. V. začala proces výuky bez toho, aby bola materská škola
zaradenávsietisystémuškôl,personálnemalpedagogickévzdelanie,rozhodujúcebolipeniazeklientov,

nedbalo sa na zdravie detí, keď sa do zariadenia prijímali aj deti choré. Ako psychológ riešila veľa
problémov v tomto zariadení. Znalkyňa nezistila u obžalovaného patologické ani zvýšené hodnoty v
žiadnej oblasti agresivity, teda vo verbálnej ani fyzickej. Vyslovene ide o neagresívny typ osobnosti, s
nízkym skóre vo faktore psychotizmu. O obžalovanom zistila, že na báze vyšších citov a morálnych
noriem má jasne ukotvené spoločenské pravidlá, hodnoty ako aj systém spoločenských konvencií, ktoré

rešpektuje a vo svojom spôsobe života aktívne realizuje. V čase vyšetrenia vnímal poškodenú ako
manželku a matku svojho dieťaťa, s ktorou majú rovnaký cieľ - vychovať dieťa. Ako vysoko pozitívny
hodnotila vzťah obžalovaného k synovi. Obžalovaný nevedel o tom, že ubližuje poškodenej, prípadne
jej rodine, bol racionálny v tom, že po odchode obžalovanej zo spoločnej domácnosti podal žiadosť o
rozvod.

Krajský súd v Košiciach, ktorý posudzoval odvolanie okresného prokurátora voči rozsudku vyhlásenému
v tejto trestnej veci dňa 06.09.2019 konštatoval v uznesení zo dňa 11.06.2020, ktorým zrušil
napadnutý rozsudok, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na znaleckom dokazovaní v odbore
Psychológia a nevyhodnotil a nezohľadnil všetky skutkové okolnosti vyplývajúce aj z iných dôkazov.

Navyše mal zato, že správnosť a úplnosť zistení a záverov znalkyne W.. M. C., W.. je spochybnená tým,
že sú plné nejasností a rozporov, ktoré neboli odstránené výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní,
a preto vyslovil názor o potrebe vykonania nového znaleckého dokazovania pribratím iného znalca z
odboru Psychológia, ktorý by zodpovedal rovnaké otázky ako W.. C..
Aj napriek tomu, že podpísaný súd zdieľa úplne iný názor a závery znaleckého skúmania W.. C. považuje

za úplné, jednoznačné, výstižné aj v kontexte s inými dôkazmi vykonanými v predmetnej trestnej veci,
ako aj v kontexte s tým, ako sa prejavovali a pôsobili obžalovaný a poškodená na hlavnom pojednávaní
(čo odvolací súd nemohol vnímať), a čo len potvrdilo závery znalkyne k ich osobnostiam, akceptoval
odvolací súd keď pribral do konania novú znalkyňu v odbore Psychológia a zaviazal ju zodpovedať
na tie isté otázky ako to skôr urobila W.. C.. Aj predchádzajúca znalkyňa venovala podľa názoru

okresného súdu dostatočnú pozornosť interpretácii spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou z
pohľadu maloletého poškodeného, v čom sa nezhodujú názory podpísaného a krajského súdu, rovnako
ako ani v tom, že pri prvom rozsudku sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.Z nového znaleckého posudku vyplynuli tie isté závery ako zo znaleckého skúmania psychologičky W..
M. C., W... Na základe uvedeného súd nepovažoval za potrebné vypočuť znalkyňu V.. R. R. na hlavnom

pojednávaní a nakoľko ani žiadna z procesných strán osobný výsluch znalkyne nenavrhla, považoval za
dostačujúce prečítať znalecký posudok č. 48/2020, ktorý vypracovala dňa 18.01.2021. Záverom tohto
znaleckéhoposudkusúdvenovalpozornosťvyššievodôvodnenítohtorozsudkuanatomtomiestenane
poukazuje. Zvýrazňuje, že aj podľa tohto znaleckého posudku obžalovaný nevykazuje znaky agresora,
resp. osoby, ktorá má potenciál hrubo nerešpektovať hranice a potreby iného, alebo vedome spôsobovať

utrpenie. Nemá sklony k agresívnemu správaniu, v teste agresivity dosiahol veľmi nízke hodnoty. Osoby
poškodených vnímal ako svoju najbližšiu rodinu, správal sa k nim v súlade so svojimi povahovými
vlastnosťami, kde bolo zistené, že je emocionálne stiahnutý, málo srdečný a málo spontánny, má
svoje pravidlá, do ktorých si nenechá zasahovať, jeho problémovou črtou je neochota vnímať potrebu
kompromisov, vykazuje tiež nezrelé a obsedantné črty v správaní. Stále má veľmi pozitívny vzťah
k maloletému synovi. Poškodenú začal veľmi rýchlo vnímať ako nátlakovú osobu, cítil sa využívaný

a vyrušovala ho jej povaha a temperament. Poškodená je osobnostne menej zrelá, s histriónskymi
črtami, v správaní direktívnejšia, so snahou o dominanciu vo vzťahoch, potrebou kontrolovať sociálneho
partnera, presadzovať si svoje. V rámci povahových čŕt sú prítomné panovačnosť, rigidita a konfliktnosť.
Jej všeobecná schopnosť poskytnúť vierohodnú výpoveď je vcelku primeraná, avšak v danom prípade
nie je vylúčené nadsadzovanie a zveličovanie udalostí týkajúcich sa jej osoby a jej prežívania. V čase

znaleckéhovyšetrenianielenženevykazovalaznakytýranejosoby,aleajjejosobnostnáštruktúratýranie
a polohu týranej osoby vo vzťahu skôr vylučuje, ako to zistila aj predchádzajúca znalkyňa. Nevykazuje
žiadne znaky narušenia alebo zhoršenia psychickej kondície, pokiaľ pri stretnutí s obžalovaným stále
pociťuje vyššiu mieru intrapsychického napätia, ide o prechodnú reaktívnu symptomatológiu. Konanie
obžalovaného a následné reakcie a správanie poškodenej voči obžalovanému vykazuje známky

disharmonickej rodiny s vysokou mierou pasívnej agresivity, hádok, napätia. Manželstvo obžalovaného
a poškodenej bolo aj podľa V.. R. stretom dvoch nezrelých osobností, každého so svojou osobitou
povahovou výbavou. Nezrelé párové spolužitie poškodenej s obžalovaným nemohlo uchopiť ani rolu
rodičov. Ako predchádzajúca znalkyňa, aj V.. R. zvýraznila, že týraná osoba nemá záujem vrátiť sa do
prostredia kde jej bolo ubližované. Poškodená si však želala obnovu manželstva a urobila pre to aktívny

krok v nezrelšom spôsobe prevedenia. Výsledky nového znaleckého skúmania rovnako tak vylúčili
týranie maloletého poškodeného zo strany jeho otca, teda obžalovaného. V súvislosti s disharmonickým
a konfliktným manželstvom rodičov, prípadne týraním, by sa v pamäťovom výkone maloletého mohli
vyskytnúť úzkostné flashbacky ako prejav psychotraumy. Tieto však neudávali rodičia, svedkovia, neboli
zachytené v správe pedopsychiatra a nezistila ich ani predchádzajúca znalkyňa. Aj nová znalkyňa

rovnako ako predchádzajúca uzavrela, že maloletý C. Q. trpel najmä konfliktami medzi rodičmi, nie
samotným konaním obžalovaného voči nemu. Nadmerná starostlivosť a obavy otca o jeho zdravie a
bezpečnosť mohli spôsobovať len obmedzovanie maloletého v detsky spontánnych prejavoch. Maloletý
tak ako matku aj otca vníma pozitívne a oboch ich má rád. Bitku vníma ako trest, na vlastné oči nikdy
nevidel bitku medzi rodičmi, ale z toho že matka plakala usúdil, že ju otec zbil.

Ani ostatné vo veci vykonané dôkazy nenasvedčujú pre trestnú činnosť kladenú obžalovanému za
vinu. Znaleckým skúmaním v odbore Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Kriminalistická
fotografia neboli zistené v mobilných telefónoch, USB-kľúčoch, externých diskoch, notebookoch a iných
predmetoch obrazové alebo zvukové súbory, ktoré by boli vznikli bez vedomia zaznamenávanej osoby

(poškodenej), nebol zistený zásah do prevádzky mobilného telefónu poškodenej a ani iné konkrétne
skutočnosti nasvedčujúce pre to, že by mala byť tak, ako sa v obžalobe uvádza, neustále sledovaná
prevažne pomocou aplikácie v mobilnom telefóne a kamerou v byte.
Krátka strelná, palná, opakovacia zbraň revolver zn. Zoraki a krátka expanzná zbraň, turecká
samonabíjacia pištoľ zn. Zoraki, ktoré vlastnil obžalovaný, boli preskúmané v odbore Prírodovedného

skúmania Kriminalistickej identifikácie. Sú zbraňami kategórie D, neboli na nich vykonané nedovolené
úpravy. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že o týchto zbraniach, ktoré obžalovaný prechovával v
domácom prostredí vedela. Obžalovaný tvrdil, že túto skutočnosť poškodená nenamietala, sama
si zbrane vyskúšala. Nič nenasvedčuje pre to, že by bol obžalovaný hrozil poškodenej použitím
preskúmaných zbraní.

Záver z vyšetrenia maloletého C. Q. v Detskej psychiatrickej liečebni, n.o. S. svedčiaci pre poruchu
adaptácie na záťažovú situáciu s mierne úzkostnou reakciou (zo dňa 08.01.2018) nenasvedčuje
sám osebe a ani v kontexte s inými vo veci vykonanými dôkazmi pre týranie maloletého zo strany
obžalovaného.Nakoľko ani po doplnení dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistené,
že by konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu po stránke

objektívnej a subjektívnej, oslobodil súd Bc. Q. B. spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b/
Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.