Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808010286
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5808010286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 28. septembra
2021 prejednal odvolanie podané obžalovaným D. C., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č.k. 4T/51/2008-636 zo dňa 8.10.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,
č.k. 4T/51/2008-636 zo dňa 8.10.2020 vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a nároku na náhradu

škody rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/51/2008-636 zo dňa 8.10.2020,

obžalovaného D. C., nar. X.X.XXXX v Q., trvale bytom Q., E., U. č. XXX, t.č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,

o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.
m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výroky o treste uložené rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín 4T/93/2007 zo 4.7.2007,

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/2007 z 22.8.2007, rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/197/2006 z 19.9.2007, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
2T/4/2006 z 26.3.2008, trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/19/2008 zo
17.7.2008, rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/2008 zo 16.10.2008, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/149/2008 z 31.3.2011. Súčasne zrušuje aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/51/2008-636 zo dňa 8.10.2020 bol obžalovaný D. C.
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. na skutkovom
základe, že:v čase od presne nezisteného dňa v roku 2005, jesene, do 31.12.2006, v okrese Tvrdošín a na iných
miestach, neustále pod hrozbou zabitia a ublíženia na zdraví opakovane požadoval rôzne finančné
prostriedky od E. U., v rámci toho:

- presne nezisteného dňa na jeseň roku 2005, z Tvrdošína, žiadal od poškodeného telefonicky 50 000,-
Sk s vyhrážkou „keď nedonesieš, tak budeš v piči“, načo mu E. U. ešte v ten istý deň odovzdal
požadované peniaze v Dolnom Kubíne na parkovisku za benzínovou pumpou Slovnaft,
- presne nezistený deň v roku 2005 z doposiaľ nezisteného miesta, po dvoch až troch dňoch po
predchádzajúcej udalosti telefonicky nakontaktoval E. U. s tým, že to bude trošku drahšia káva, že

treba ešte 150 000,- Sk, v ten istý deň prišiel na osobnom motorovom vozidle pred rodinný dom XXX v
obci R. F. Z., E. U. k nemu prisadol do vozidla, načo obvinený po slovách, že peniaze treba, vytiahol z
odkladacieho priestoru miesta spolujazdca nestotožnenú pištoľ striebornej farby, natiahol záver, namieril
ju na poškodeného a vyhrážal sa mu, že ak peniaze nedajú dokopy, najprv zabije priateľku
poškodeného E. G., potom jeho a jeho rodinu, ďalej požadoval sumu 150 000,- Sk, ktorú finančnú čiastku
odovzdal E. U. D. C. do troch dní na benzínovej pumpe v obci Sučany,

- presne nezistený deň začiatkom mája roku 2006 z doposiaľ nezisteného miesta telefonicky kontaktoval
E. U. so slovami, že treba 300 000,- Sk na zaplatenie ďalších požiadaviek, potom sa s ním stretol
na autobusovej stanici v Dolnom Kubíne, kde v osobnom motorovom vozidle E. U. požadoval od
poškodeného 300 000,- Sk s tým, že má nabité a zabije poškodeného aj jeho priateľku E. G., pričom v
tom čase na neho mieril nestotožnenou pištoľou,

- presne nezistený deň v roku 2006, na druhý deň po predchádzajúcej udalosti, na benzínovej pume
v obci Sučany, v osobnom motorovom vozidle E. U. mieril nestotožneným revolverom na E. U. a so
slovami „Musíš doniesť peniaze a mysli na E.“ opätovne od neho požadoval 300 000,- Sk, ktoré mu na
základe týchto hrozieb v presne nezistený deň E. U. odovzdal na železničnej stanici v obci Kraľovany,
- dňa 6.12.2006 sa z nestotožneného miesta prostredníctvom doposiaľ nestotožnenej osoby s

menom D. a prezývkou W. telefonicky spojil s E. U., ktorý sa nachádzal v obci R. F. Z. v rodinnom dome
138,asoslovami,žezanejakýproblém,ktorýD.C.zobralnaseba,tentopožadujezaneho200000,-Sk,
- dňa 10.12.2006 sa telefonicky dohodol s E. U., že sa stretnú na parkovisku pred obcou Šútovo, po
tom, ako sa tam stretli, si k nemu prisadol do jeho motorového vozidla, spoza pásu vytiahol revolver
a priložil ho E. U. na krk so slovami „Spomeň si, ako to bolo minule, tak stále je to tak“, pričom žiadal

predtým požadovaných 200 000,- Sk, po ktorej hrozbe odišli do miesta trvalého bydliska E. U. v J., kde
mu odovzdal 27 000,- Sk a počas cesty naspäť mu niekoľkokrát povedal, že zbytok peňazí do
sumy 200 000,- Sk chce do konca roku 2006, pričom dňa 31.12.2006 v mieste bydliska D. C., mu E.
U. odovzdal 180 000,- Sk,
čím celkovo spôsobil E. U., nar. 18.11.1982, škodu vo výške 707 000,- Sk (23 468,10 eur).

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na
ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo
dňa 12.5.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016,

výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/07 zo dňa 22.8.2007, výrok o treste Okresného
súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/4/06 zo dňa 26.3.2008, výrok o treste Okresného súdu Dolný
Kubín, sp.zn. 4T/93/07 zo dňa 14.7.2007, výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/19/08
zo dňa 17.7.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. U. škodu vo
výške 707 000,- Sk (23 468,10 eur).
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 8.10.2020 (č.l. 634 súdneho spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil odvolanie voči

výroku o treste, obhajca obžalovaného zahlásil odvolanie a prokurátor požiadal o doručenie rozsudku.Dňa 19.1.2021 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného
prostredníctvom obhajcu (na č.l. 647-652 súdneho spisu), v ktorom uviedol nasledovné podstatné
odvolacie argumenty:

napriek tomu, že súd prijal vyhlásenie o vine a stanovil rozsah dokazovania súvisiaceho s výrokom o
treste, sa súd v odôvodení rozsudku venuje preukazovaniu viny a nie odôvodneniu uloženého trestu
a dôvodov, prečo zrušil len výrok o treste Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa
12.5.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016 a nie

aj ďalších rozhodnutí, ktorých skutky sú v súbehu so skutkami v tejto veci. Namieta aj chyby vo výroku
(tie isté ako v rozsudku vyhlásenom súdom prvého stupňa 24.4.2018) - dátum vyhlásenia rozsudku
4T/182/2008 zo 4.3.2014 ako jednu z mnohých chýb odpisu registra trestov.
Trest uložený napadnutým rozsudkom považuje za nespravodlivý, neprimerane prísny, založený na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé:

- prečo mu súd uložil trest 5 rokov, keď zákonná sadzba je 4 až 10 rokov a on urobil vyhlásenie o vine
a konanie sa vedie viac ako 13 rokov,
- prečo súd nepostupoval v zmysle § 39 a neznížil obžalovanému po jeho vyhlásení viny dolnú sadzbu
trestu pre analogiam ako pri dohode o vine a treste,
- pri zachovaní zásady podľa § 327 ods. 2 Tr. por. uložil znovu ten istý trest odňatia slobody ako v

rozhodnutí z 24.4.2018 a nie nižší,
- nevyrovnal sa s ustálenou judikatúrou o ukladaní trestu vo veci, o ktorej súd rozhoduje už 12 rokov,
- nesprávne vyhodnotil existenciu viacčinného súbehu trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený
predchádzajúcimi rozsudkami.

Oproti predchádzajúcim rozsudkom súd prvého stupňa doplnil jediný odsek na str. 9, v ktorom
konštatoval, že vydaním rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/10/2010 zo 16.2.2010,
ktorým bol obžalovanému uložený samostatný trest, pre skutok, ktorého sa dopustil po vyhlásení
rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/08 zo 6.10.2008, došlo k prerušeniu ďalšieho
súbehu a narušeniu potrebnej kontinuity aktuálne prejednávanej veci s neskoršími odsúdeniami. Ani na

hlavnom pojednávaní konanom 8.10.2020 a ani v ústnom odôvodnení vyhláseného rozsudku sa súd
nezmienil o rozhodnutí Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/08 zo 6.10.2008 a spis ani nebol
pripojený. Zo spisu je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní konanom 25.11.2014 (č.l. 429) sa čítal
označený spis, no zo zápisníc nie je zistiteľné, aké časti spisu boli oboznamované ako listinné dôkazy.
Preto o období spáchania skutku sa možno domnievať len z odpisu registra trestov.

Prvostupňový súd doteraz nebral do úvahy odvolacie argumenty obhajcu obžalovaného ani argumenty
prednesené na hlavných pojednávaniach, keď dával do pozornosti rozsudok Okresného
súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 z 3.11.2016, rozhodnutie Okresného súdu Žilina 28T/89/2010 spolu s
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo dňa 16.6.2016 s tým, že aj vo vzťahu k

týmto rozhodnutiam prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. Poukazoval na existujúcu
príčinnú súvislosť medzi aktuálne súdenými skutkami a skutkom, z ktorého bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 z 3.11.2016 a malo by ísť o pokračovací trestný
čin. Naďalej absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia o uloženom treste.

Súd mal k dispozícii všetky spisy uvádzané obhajcom, no v odôvodnení rozsudku nie je zmienka o tom,
v akom období boli spáchané skutky a či nejde o viacčinný súbeh medzi súdenými skutkami.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou a návrhmi obhajcu, ktoré
predniesol, a nijakým spôsobom na tieto nereagoval ani po dvojnásobnom vyslovení právneho názoru

odvolacím súdom.

Predmetné pochybenie súdu podľa názoru obhajoby zakladá aj dôvod na podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, pretože nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia
sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, prípadne zánik trestnosti

činu, prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu podľa § 41 Tr. zák. či
súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod. (Rozsudok NS SR 3Tdo/75/2015).Preskúmaním spisového materiálu je možné zistiť, že aktuálne vykonáva 3 samostatné
tresty vo výmere 16 rokov a 5 mesiacov.

Ako obžalovaný bol doteraz viackrát súdom trestaný, a to naposledy najmä:
- rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008, právoplatným dňa 12.5.2016, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, kde mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; skutky boli vykonané od

mája 2006 do septembra 2006;
- rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010, právoplatným dňa 16.6.2016, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo dňa 16.6.2016, kde mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia; skutok bol vykonaný v októbri
2007;

- rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014, právoplatným dňa 3.11.2016, bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5
mesiacov nepodmienečne uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo dňa 16.6.2016; skutok bol vykonaný
v decembri 2007;

- rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/98/2014, právoplatným dňa 8.6.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/31/2017 zo dňa 8.6.2017, kde mu bol uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V tejto veci podal trestné oznámenie poškodený, pán U., pričom ide o skutky, za ktoré ho súd uznal
za vinného napadnutým rozsudkom za skutky spáchané v čase od presne nezisteného dňa jesene roku
2005, máj 2006 a december 2006 do 31.12.2006.
Zdôraznil, že za posledný skutok z 22.12.2007 spáchaný v Sučanoch bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016, pričom bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 (5 rokov 5
mesiacov).

Jednoznačne podľa obžalovaného ide o pokračovací zločin (jeseň 2005 až december 2007) vo
viacčinnom súbehu so skutkami z vyššie vymenovaných rozsudkov, teda z rozsudku Okresného súdu

Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 - skutky spáchané 22.5.2006, 17.8.2006, 6.9.2006 a z rozsudku
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 - skutok spáchaný 17.10.2007.

Okresný súd nesprávne vyhodnotil súbeh súdených trestných činov. Ak žalovanú trestnú činnosť v tejto
prejednávanej veci spáchal od jesene 2005 až decembra 2007, s poukazom na

vyššie uvedené sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu nielen voči výrokom o
treste rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008, ale aj voči výroku o treste z rozsudkov
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 z 30.1.2014 a Okresného súdu Martin, sp.zn.
2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016.

Uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov bez zrušenia výrokov o
treste uvedených rozsudkov považuje za neprimerane prísny. Podľa názoru obhajoby účel trestu bude
naplnený aj uložením miernejšieho trestu s poukazom na už vyššie uložené právoplatné tresty odňatia
slobody, resp. upustenie od uloženia súhrnného trestu.

Taktiež je nevyhnutné prihliadnuť na to, že vo veci Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/98/2014 bolo
rozhodnuté rozsudkom právoplatným dňa 8.6.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
sp.zn. 3To/31/2017 zo dňa 8.6.2017, kde bol obžalovanému uložený súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

V závere odvolania obžalovaný poukázal na to, že má len 35 rokov, uvedomuje si nesprávnosť svojho
konania, má snahu o nápravu svojho života aj kvôli tomu, že je otcom 7-ročného maloletého
syna. U neho ide výlučne o majetkovú trestnú činnosť, nikomu neublížil ani nezabil a je možné nápravuzabezpečiť aj doteraz uloženými trestami. V súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody
uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 v ústave s minimálnym stupňom
stráženia v trvaní 4 roky.

Obhajca v záverečnej reči s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, najmä ust.
§ 42 ods. 1 Tr. zák. uviedol skutočnosti ohľadom identifikácie časového rozhrania medzi viacčinným
súbehomtrestnýchčinovarecidívou,akoajsamotnéhoviacčinnéhosúbehutrestnýchčinovspáchaných
obžalovaným, za ktorý súbeh sa mu má uložiť súhrnný trest. Skutok z rozhodnutia 6T/10/2010 je zo

septembra 2009, pričom skutky z rozhodnutí uvedených vyššie sú z obdobia jeseň 2005 až 22.12.2007.
Preto je nelogické, aby skutok zo septembra 2009 prerušil súbeh skutkov spáchaných od jesene
2005 do 22.12.2007, pričom skutok uvedený v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/08
zo dňa 16.10.2008 je posudzovaný podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,
teda mal by byť asi spred leta 2005.

V ďalšej časti odvolania citoval z nálezov ÚS SR týkajúcich sa princípov právnej istoty a predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, ktoré sú vlastné aj trestnému konaniu, preto nie je najmenší dôvod neaplikovať
rovnaké právne názory, aké boli aplikované v inej veci aj na danú trestnú vec.
Obhajoba navrhla odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní všetkých skutočností a vyhodnotení
dokazovania podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo,

č.k. 4T/51/2008-636 zo dňa 8.10.2020 a na základe postupu v zmysle § 322 Tr. por. vrátil
vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie, resp. sám rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovanému
uloží primeraný súhrnný trest odňatia slobody a zároveň zruší výroky o treste uložené:
- rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 4.3.2013, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, kde mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky;
- rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 zo dňa 30.1.2014, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/97/2014 zo dňa 16.6.2016, kde mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov;
- rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016, kde bolo upustené od

uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010;
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla podľa § 319 Tr.
por. odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacom
návrhu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 319 Tr. por., oprávnenou
osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho obsah spĺňa náležitosti stanovené § 311
ods. 1, ods. 2 Tr. por. Zároveň krajský súd zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto nepostupoval podľa § 316 ods.

1 Tr. por.

Nakoľko v predmetnej veci nebol dôvod na procesný postup podľa § 316 ods. 1 alebo 316 ods. 3 Tr. por.,
odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorétýmtovýrokom

predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (vo výroku o treste a konanie predchádzajúce

napadnutému rozsudku) a po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu, ako
aj všetkých pripojených spisov zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Odvolanie
obžalované vyhodnotil dôvodné v časti, pokiaľ ide o nápravu chýb výrokov napadnutého rozsudku
(napr. chybná špecifikácia rozsudkov) a porušení procesných ustanovení ohľadom zákonných nárokovna odôvodnenie rozsudku podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Na základe týchto skutočností krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. v
napadnutej časti odvolaním a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol. V ostatnej časti

sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou obžalovaného, ktorá bola len zopakovaním argumentácie
prednesenejobhajobounahlavnompojednávaní,načopoukážeodvolacísúdďalejvodôvodnenísvojho
rozhodnutia.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní konanom 21.2.2017 urobil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe (č.l. 462 súdneho spisu), ktoré okresný súd po predchádzajúcom
bezchybnom procesnom postupe, bez pripomienok prokurátora, podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
na hlavnom pojednávaní konanom 24.4.2018 prijal (č.l. 481 súdneho spisu). Z uvedeného dôvodu sa
dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom a spôsobom jeho
výkonu.

Primárne odvolací súd uvádza, že výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený
rozsudkom na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v
príslušnom znení na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať.
Vzdaním sa práva na kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný

vzdal aj svojho práva na odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným. Vzhľadom
na procesný stav veci niet žiadneho dôvodu sa zaoberať skutočnosťou, v ktorom štádiu konania
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine.

Nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. až v štádiu po vykonaní

dokazovania o vine (po výsluchoch poškodeného a svedkov), teda nie bezprostredne po prednesení
obžaloby (obžaloba prednesená na hlavnom pojednávaní konanom 22.8.2008, č.l. 280 súdneho spisu),
jeakceptovateľné,žeokresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalajnatotoštádiumsúdneho
konania, avšak je potrebné vytnúť okresnému súdu, že tejto časti sa venoval zbytočne obsiahlo na úkor
riadneho odôvodnenia uloženého súhrnného trestu.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd už dvakrát v predmetnej veci zrušil rozsudok
prvostupňového súdu (uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/77/2018 z 27.11.2018 na č.l. 513
súdneho spisu a sp.zn. 1To/59/2019 z 28.1.2020 na č.l. 598 súdneho spisu) a vrátil mu vec, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a v tejto súvislosti mu okrem iného opakovane vytkol
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v podobe absentujúcej argumentácie a úvah

o uložení súhrnného trestu (ustálení viacčinného súbehu trestnej činnosti, za ktorú súd ukladal súhrnný
trest, a stanovení momentu deliaceho viacčinný súbeh od recidívy) a o vyporiadaní sa s odvolacou
argumentáciou obžalovaného.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol slovenským súdom prvého stupňa
vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a na tento možno prihliadať (§
42 ods. 3 Tr. zák.), za iný jeho trestný čin a tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Aby bolo možné uložiť páchateľovi súhrnný trest, musia
byť splnené všetky vyššie uvedené podmienky.

Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom
prebiehajúcehokonania,atrestnýmčinom,vovzťahukuktorémumábyťuloženýsúhrnnýtrest,existoval
viacčinný súbeh. O viacčinný súbeh trestných činov ide z časového hľadiska vtedy, ak
v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúcehorozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok
týkal niektorého z týchto trestných činov alebo trestného činu spáchaného ešte skôr, mimo okruhu týchto
skúmaných trestných činov), a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom

stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno
naň dosiaľ prihliadať.
Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o
všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť
páchateľ v rovnakej situácii ako v prípade úhrnného trestu, t.j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných

činoch rozhodlo v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu.
Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený,
súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný
čin. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako

recidívu. (R 8/1974) Ak bol obvinenému uložený súhrnný trest v zmysle § 35 ods. 2 Trestného
zákona (teraz § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona) a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný za vinného
z trestného činu, spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol
uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nutným
predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, takže je potrebné uložiť samostatný trest. (R

34/1965). Ak obvinený po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa spáchal nový trestný
čin, nejde o súbeh, a to ani vtedy, ak boli obidve veci po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozsudku
spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie. V takom prípade je potrebné uložiť samostatné tresty a
nie úhrnný trest. (R 42/1980) Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom
prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Tr.

zák. (teraz § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový
odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest.
(R 52/1971) Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa v ustanovení § 35 ods.
2 Tr. zák. (teraz § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.) rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom
čine, bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený,

pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. (R 41/1968).

Aktuálne súdenej trestnej činnosti, kvalifikovanej ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
a), d) Tr. zák. sa obžalovaný dopustil v období od presne nezisteného dňa v roku 2005, jesene, do
31.12.2006. Za tento zločin zákon ustanovuje trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 4 až 10 rokov.

Tejto trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za inú jeho trestnú činnosť, teda sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu
odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu. Súd bol povinný
uložiť obžalovanému súhrnný trest sa celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v období od roku 2001 do roku 2021
celkovo 26 záznamov, preto aj odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval,
že uloženie súhrnného trestu sa javí ako dôvodné.

Súd prvého stupňa, berúc do úvahy právny názor vyslovený na vec odvolacím súdom, vykonaným

dokazovaním zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o súhrnnom treste a súčasne pripojil všetky relevantné spisy k takémuto rozhodnutiu.

Z pripojených spisov oboznámil podstatné časti pre ustálenie viacčinného súbehu trestnej činnosti
obžalovaného, ako aj stanovenie časovej hranice - prvým vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom -

oddeľujúcejtentoviacčinnýsúbehtrestnejčinnostiodrecidívy.Vtejtosúvislostitrebazvlášťzdôrazniť,že
v trestnej veci obžalovaného ukončenej odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo
dňa 12.5.2016 bol uložený obžalovanému súhrnný trest vo výmere 4 roky nepodmienečne a súčasne
boli zrušené výroky o treste v ňom označených rozsudkov. V tejto právoplatne skončenej trestnej veci

boli v rámci vykonaného dokazovania súčasne oboznámené podstatné obsahy spisov - najmä jednotlivé
rozsudky dotknuté zrušením vo výroku o treste, v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu, preto odvolací
súd v tomto konaní nepovažoval za potrebné opätovne oboznamovať časti spisov zrušených rozsudkov
vo výroku o treste. Za dôležité považoval, že podstatný obsah spisu Okresného súdu Námestovo, sp.zn.4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014 bol riadne oboznámený na hlavnom pojednávaní konanom 14.3.2019 (č.l.
549 súdneho spisu). V podstate v aktuálne prejednávanej veci súd ukladal obžalovanému súhrnný trest
k už uloženému súhrnnému trestu.

Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci prvostupňovým súdom, ustálenie viacčinného
súbehu trestnej činnosti obžalovaného bolo už len otázkou právneho posúdenia, preto odvolací súd
rozhodol v predmetnej veci sám a ustálil viacčinný súbeh trestnej činnosti obžalovaného nasledovne:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008
zo dňa 4.3.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016
bol D. C. uznaný vinným zo skutkov spáchaných v bode 1/ dňa 22.5.2006, v bode 2/ dňa 17.8.2006,
v bode 3/ dňa 6.9.2006 (kvalifikovaných ako v bode 1/ prečin úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Tr. zák. a v bodoch 2/, 3/ ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.) a za tieto mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4

roky so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil
výroky o trestoch uložených obžalovanému skoršími rozsudkami: Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
4T/93/2007 zo 14.7.2007 (správne má byť uvedený dátum rozhodnutia zo 4.7.2007,
pozn. odvolacieho súdu), Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/2007 z 22.8.2007, Okresného
súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/197/2006 z 19.9.2007, Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/4/2006 z

26.3.2008, (trestným rozkazom) Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/19/2008 zo
17.7.2008, Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/400/2008 zo 16.10.2008 (správne má byť uvedená
sp.zn. 5T/40/2008, pozn. odvolacieho súdu), v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
3To/149/2008 z 31.3.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd bol viazaný výrokom citovaného rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014, aj pokiaľ ide o zrušenie výrokov o treste v ňom označených skorších
rozsudkov a tento prevzal do svojho rozhodnutia. Dáva však do pozornosti v tomto inom
konaní prezentovaný záver krajským súdom v uznesení, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016 (ktorým

zamietol odvolanie obžalovaného v trestnej veci pod sp.zn. 4T/182/2008), že súd uložil obžalovanému
J. C. trest odňatia slobody jednak mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu (mal mu ukladať trest pri
prevahe priťažujúcich okolností podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 4 Tr. zák. v sadzbe
5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov), okrem toho nesprávne ukladal aj súhrnný trest, keď
mal ísť do súhrnu iba vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

9T/19/2008,4T/78/2007a4T/93/2007,pretožeostatnévovýrokuuvedenérozsudkynespĺňalikritériápre
uloženiesúhrnnéhotrestu.Rozsudokokresnéhosúdu,sp.zn.4T/182/2008zodňa4.3.2014vtomtoinom
konaní odvolací súd však z dôvodu podania odvolania len obžalovaným nemohol zmeniť v neprospech
odvolateľa. Krajský súd si osvojil tento skôr vyslovený záver odvolacieho súdu v inej trestnej veci
obžalovaného ohľadom ukladania súhrnného trestu. S ohľadom na záväznosť výrokovej časti (keďže v

tomto smere nebola vykonaná náprava prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku), ako už
naznačil vyššie, uviedol vo svojom výroku všetky skôr označené rozhodnutia, vo vzťahu ku
ktorým bol ukladaný súhrnný trest v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Námestovo
pod sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014.

V súlade s prezentovaným názorom odvolacieho súdu vo vyššie citovanom rozhodnutí v aktuálne
súdenej trestnej veci obžalovaného (ktorej sa obžalovaný dopustil v období od presne nezisteného
dňa, jesene roku 2005 do 31.12.2006) podľa názoru odvolacieho súdu ide tak o súbeh medzi skutkami
zo dňa 22.5.2006, 17.8.2006, 6.9.2006 (prečin úverového podvodu a pokračovací zločin úverového
podvodu), za ktoré bol obžalovaný odsúdený rozsudkom 4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014, v spojení s

uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, a
a skutkom z 8.6.2006 a 11.6.2006, právne kvalifikovaným ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/93/2007 zo 4.7.2007,
skutkom z 21.12.2006, právne kvalifikovaným ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák., za ktoré bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/2007
z 22.8.2007 askutkom z 8.5.2006, právne kvalifikovaným ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.
1 Tr. zák., za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
9T/19/2008 zo 17.7.2008 a tento mu bol doručený dňa 22.7.2008,

pretože tieto skutky sú v súbehu s aktuálne súdenou trestnou činnosťou, ktorej sa obžalovaný dopustil
v období od jesene roku 2005 do 31.12.2006.

Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné spolu s uložením súhrnného trestu za
vyššie zbiehajúcu sa trestnú činnosť zrušiť výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/182/2008 zo dňa 4.3.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/135/2014 zo
dňa 12.5.2016, ako aj všetky ďalšie výroky o trestoch v rozhodnutiach označených vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal z účelu trestu a princípov pre ukladanie trestov podľa § 34
a nasl. Tr. zák.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Osobitne v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu treba dať do pozornosti ust. § 42 ods. 2, druhá veta
Tr. zák., že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, v danom prípade

ako trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Navyše, odvolanie podal len obžalovaný, preto odvolací súd,
rešpektujúc ust. § 327 ods. 2 Tr. por. - zásadu zákazu zmeny k horšiemu - nemohol uložiť obžalovanému
prísnejší trest, ako mu ho uložil okresný súd v prvom odsudzujúcom rozsudku (vo výmere 5 rokov).

Mnohosť stíhanej trestnej činnosti obžalovaného (šesť samostatných skutkov), ako aj jej závažnosť,

ktorá je predovšetkým vyjadrená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách
trestných činov, ako aj objektom chráneného záujmu - zločin vydierania (trestná sadzba 4-10 rokov),
zločin úverového podvodu (trestná sadzba 4-10 rokov), boli dôvodom, pre ktorý odvolací súd vôbec
neuvažoval o miernejšom treste, ako bol obžalovanému uložený rozsudkom okresného súdu, t.j. vo
výmere 5 rokov, a to aj vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania (13 rokov). V súdenej veci ukladal súd

obžalovanému trest podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. ako najprísnejšieho trestného činu zo zbiehajúcej sa
stíhanej trestnej činnosti, pri rovnajúcom sa pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 38 ods.
2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák.).

Takto uložený trest rešpektuje zásady pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., v spojení

s § 41 ods. 1 Tr. zák., čo však neodzrkadľuje skutočnú procesnú situáciu v predmetnej trestnej veci,
pretože zároveň boli splnené všetky podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa
ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. Trest sa v tomto konaní ukladá páchateľovi za viac ako dva úmyselné trestné
činy, spáchané samostatnými konaniami, z ktorých sú dva zločiny. V tomto smere sa úvahy okresného
súdu neuberali. Podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov je až príliš

mierny. Súčasne výška stanoveného trestu rešpektuje aj zásadu, že uložený trest spolu so zvyškom
nevykonaného trestu odňatia slobody neprevyšuje najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento
druh trestu (§ 43 Tr. zák.).

K zásadnej námietke obhajoby, že v stíhanej trestnej veci sú splnené zákonné podmienky na

uloženie súhrnného trestu nielen voči výrokom o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/182/2008, ale aj voči výroku o treste z rozsudkov Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010
z 30.1.2014 a Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016, odvolací súd uvádza
nasledovné:Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 z 3.11.2016, právoplatným dňa 3.11.2016,
bol obžalovaný odsúdený za skutok z 22.12.2007, právne kvalifikovaný ako zločin vydierania, pričom
poškodeným v tomto prípade bol tiež poškodený E. U.. Súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia

súhrnného trestu, lebo pokladal trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov uložený
obžalovanému J. C. rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo 16.6.2016 za dostatočný. Spis bol oboznámený na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.3.2019, na č.l. 549 súdneho spisu.
Pokiaľ obhajoba poukázala na príčinnú súvislosť medzi skutkom z 22.12.2007 a súdenou trestnou

činnosťou (z jesene 2005 až do 31.12.2006) a učinila záver o pokračovaní v trestnej činnosti voči tomu
istému poškodenému v období od presne nezisteného dňa roku 2005, jesene, nielen do 31.12.2006, ale
až do 22.12.2007, s takto prezentovaným právnym názorom sa krajský súd nestotožnil.
Podmienky pokračovania v trestnej činnosti okrem subjektívnej súvislosti sú dané aj objektívnou
súvislosťou,ktorájeokreminéhocharakterizovanáajblízkoučasovousúvislosťouvpáchaníčiastkových
útokov, podľa konštantnej judikatúry počítanej na dni, týždne, mesiace. Jednotlivé útoky stíhanej trestnej

činnosti voči poškodenému E. U. sú z obdobia - presne nezisteného dňa na jeseň 2005, presne
nezistených dní mesiaca máj 2006 a od 6.12.2006 do 31.12.2006, t.j. ide o časové obdobie niekoľkých
mesiacov medzi jednotlivými útokmi, preto sa možno stotožniť, že uplynutím dlhšieho obdobia, cca 1
rok od posledného útoku (31.12.2005) do 31.12.2006 už nie je možné hovoriť o pokračovaní v tej istej
trestnej činnosti. Na tomto základe krajský súd odmietol pokračovanie v trestnej činnosti vydierania až

do 31.12.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 z 30.1.2014, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo 16.6.2016 bol obžalovaný odsúdený za skutok zo 17.10.2007,
právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5
mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Spis
bol oboznámený na hlavnom pojednávaní 14.3.2019, na č.l. 549 súdneho spisu.
Súbeh so skutkami, ktoré namietal obžalovaný, zo 17.10.2007, z 22.12.2007, ako aj z 31.12.2007 je
pretrhnutý vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/93/2007 zo

4.7.2007, a tak ide už o recidívu. Inak povedané, všetky skutky obžalovaného spáchané po 4.7.2007,
kedy bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, sú už recidívou trestnej činnosti. Z tohto dôvodu ďalšími
rozsudkami boli obžalovanému ukladané samostatné tresty. V týchto súvislostiach možno súhlasiť so
záverom okresného súdu len v tom, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/10/2010 zo
dňa 16.2.2010 bol obžalovanému uložený samostatný trest za skutok zo dňa 6.10.2008, ale nemožno

súhlasiť s tým, že vyhlásením tohto rozsudku došlo k prerušeniu ďalšieho súbehu a narušeniu kontinuity
prejednávanej veci s neskoršími odsúdeniami.
Rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/98/2014 zo dňa 24.11.2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/31/2017 zo dňa 8.6.2017 vzal odvolací súd do úvahy, len pokiaľ ide
o výšku uloženého trestu v súvislosti s ust. § 43 Tr. zák., aby uložený trest spolu s doteraz nevykonanou

časťou trestu uloženého obžalovanému skorším rozsudkom neprevyšoval najvyššiu výmeru dovolenú
týmto zákonom pre tento druh trestu. Pri treste odňatia slobody sa takouto najvyššou výmerou rozumie
doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. možno páchateľovi pri uzavretí a schválení dohody o vine a

treste mimoriadne znížiť trest a toto ustanovenie per analogiam, s použitím argumentu „od menšieho k
väčšiemu“, použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por., ak súd takéto
vyhlásenie prijme, pretože obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca
bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom mal predznamenané zo strany súdu, aký druh trestu a v akej
výmere mu bude uložený (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa

27.6.2017, stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017). Takýto postup vyplýva z ustálenej súdnej praxe, a to aj z
pohľadu predvídateľnosti rozhodnutia, keď ale inak postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. per analogiam nie je obligatórny.

V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené individuálne okolnosti prípadu - mnohosť trestnej
činnosti, ako aj jej závažnosť, s prihliadnutím na čas vyhlásenia o vine a výšku uloženého trestu odňatia
slobody obžalovanému, odvolací súd nepristúpil k aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia.Odvolací súd, vedomý si dĺžky konania v predmetnej veci, s odvolaním sa na závažnosť
a mnohosť stíhanej trestnej činnosti obžalovaného, nevzhliadol dôvodnosť na postup podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu). Aj keď ide o pomerne častú požiadavku obžaloby

voči súdu, aby v rámci trestného stíhania obvineného, u ktorého uplynul od doby spáchania stíhaných
skutkov do času rozhodnutia súdu dlhší čas, aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu, neznamená
to však mechanickú aplikácia tohto inštitútu za takého stavu. Nesporne naliehavosť tejto požiadavky
súvisí s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. práva každého (teda
aj obžalovaného), aby bola jeho záležitosť spravodlivo prejednaná a rozhodnutá súdom v primeranej

dobe a na to sa vzťahujúcej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote (bez zbytočných prieťahov) je významnou procesnou zárukou, ktorá sa neoddeliteľne
spája s právom na spravodlivý proces.

V tejto súvislosti sa odvolací súd zaoberal správaním obžalovaného v konaní, ako aj postupom súdu a
ich zhodnotením dospel k záveru, že tak obžalovaný, ako aj súd prispel k tomu, že konanie nakoniec

trvalo dlhší čas. Zo strany obžalovaného to bolo najmä v úvodnej fáze, keď dôsledným vyžitím všetkých
procesných prostriedkov (podaním námietky zaujatosti, žiadosti o zmenu obhajcu, návrh na odňatie
a prikázanie veci, sťažnosť na prieťahy, vypovedanie plnej moci obhajcom) sa snažil účelovo mariť
konanie. Okrem tohto konania sa paralelne viedli ďalšie samostatné trestné stíhania na obžalovaného
a bolo potrebné počkať na ich výsledok v podobe právoplatného rozhodnutia pre účely uloženia

súhrnného trestu (napr. vo veci, sp.zn. 5T/40/2008, sp.zn. 4T/182/2008). Teda aj iné protiprávne konanie
obžalovaného bolo príčinou nekonania. Súdu možno tiež vytknúť nie vždy kontinuálnu činnosť, ako
aj efektívnu činnosť (zrušenie rozhodnutí odvolacím súdom) v tomto konaní, ktorú však nemožno
izolovane vyhodnotiť ako závažnú, jedinú a prevažujúcu príčinu dĺžky konania. V konečnom dôsledku
pri vzájomnom porovnaní konaní tak obžalovaného, ako aj prvostupňového súdu, ktoré prispeli ku

konečnej dĺžke konania, nedospel odvolací súd k záveru, že by bolo porušené právo obžalovaného
na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. V danom prípade dĺžka konania nebola okolnosťou, ktorá
by odôvodňovala použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu. Jedným zo
základných následkov trestného činu je spravodlivé potrestanie páchateľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, odvolajúc sa na vyššie uvedenú argumentáciu k výmere trestu, trest uložený obžalovanému v

tomto konaní bol vzhľadom na všetky okolnosti stíhanej trestnej veci príliš mierny.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu
odňatiaslobodyodvolacísúdzaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,pretože
obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.