Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Szárazová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/78/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201666
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520201666.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v sporovej veci žalobcu: F. F., nar.
XX.X.XXXX,bytomY.XXXX/XX,XXXXXL.M.,právnezastúpeného:JUDr.PeterVachan,advokáts.r.o.,
Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii zo dňa 10.11.2014
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej
novácii zo dňa 10.11.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a zároveň i nahradenia
trov konania.
Žalobu dôvodil tým, že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. v pozícii veriteľa uzatvoril
dňa 20.7.2009 so žalobcom v pozícii dlžníka zmluvu o úvere pôžička na bývanie. Predmetnú zmluvu
žalobca považuje za neplatný právny úkon z dôvodu, že v žiadosti zo dňa 17.7.2009 požiadal Poštovú
banku, a.s. o poskytnutie úveru vo výške 10.000,- eur, s dobou splácania 10 rokov k 20. dňu v mesiaci
so základným súborom poistenia. Poštová banka, a.s. schválila žiadosť dňa 20.7.2019, pričom ale
schválila úver vo výške 7.000,- eur s náležitosťami, ktoré žiadosť zo dňa 17.7.2009 o poskytnutie úveru
neobsahovala, a to: výška mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby, údaj o RPMN, dátum prvej splátky a
konečnej splatnosti úveru a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalovaného
v bode 4.1. zmluvy o úvere. Z tohto má žalobca zato, že predmetná zmluva o úvere je neplatná a
medzi stranami zmluva vôbec nevznikla pre chýbajúci akceptačný prejav vôle dlžníka v písomnej forme.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Schválenie žiadosti zo dňa
20.7.2019 Poštovou bankou, a.s., nie je možné vyhodnotiť inak ako odmietnutím návrhu žalobcu a
súčasne nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere (tzv. protinávrh), ktorý však nebol akceptovaný. Po
postúpení pohľadávky medzi žalovaným v pozícii veriteľa a žalobcom v pozícii dlžníka bola uzatvorená
dňa 10.11.2014 Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii, na základe ktorej sa účastníci
dohodli, že všetky ich vzájomné právne sporné peňažné a nepeňažné nároky, ktoré vznikli na základe
zmluvy o úvere a jej príloh zanikajú a nahrádzajú sa záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi sumu 7.457,29
eur.Žalobcaďalejuviedol,ževprípadeneplatnejzmluvysavzájomnéplneniazmluvnýchstrándostávajú
do režimu bezdôvodného obohatenia. Pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia Občianskyzákonník stanovuje osobitnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je dvojročná, pričom táto zo zmluvy
o úvere zo dňa 20.7.2009 uplynula dňa 20.7.2011. Objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 20.7.2012. Vzhľadom na to, že predmet Dohody o splatení dlhu
a Dohody o privatívnej novácii bol premlčaný a žalobca nebol výslovne poučený, že uznáva premlčaný
dlh,jetátoDohodaosplatenídlhuaDohodaoprivatívnejnováciiabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.
2.Dňa7.1.2021podalžalovanývyjadreniekžalobe,vktoromuviedol,žetvrdeniežalobcu,ženovýnávrh
pôvodného veriteľa nebol akceptovaný žalobcom, je účelovým tvrdením, nakoľko dlžník je oboznámený
s tým, či jeho žiadosť o úvere bola akceptovaná alebo nie a ak áno, či v plnom rozsahu alebo nie.
Pôvodný veriteľ je banková inštitúcia, ktorá by rozhodne neposkytla úver len tak bez toho, aby sa
priamo skontaktovala s dlžníkom ohľadom podmienok jeho poskytnutia. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami
žalobcu a má zato, že zmluva o úvere bola uzatvorená platne a v súlade s § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalovaný uviedol, že i predmetná Dohoda o splatení dlhu a privatívnej novácii je
platný právny úkon. Neprieči sa dobrým mravom, neodporuje a ani neobchádza zákon. Uviedol, že
žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom neuviedol, na základe čoho dospel k záveru o týchto
tvrdeniach. Preto nemožno tvrdenia žalobcu akceptovať, nakoľko tieto sú len účelovým tvrdením bez
riadneho odôvodnenia a preukázania. Žalovaný využil zákonom dostupný zabezpečovací prostriedok
na zabezpečenie uspokojenia svojej pohľadávky. V tejto súvislosti podotýka, že nemožno poskytnúť
ochranu tomu dlžníkovi, ktorý si nesplní ani svoje základné zmluvné povinnosti a následne popiera
všetky právne úkony, ktoré slobodne podpísal, aby sa vyhol splneniu svojho záväzku, ktoré konanie
hodnotíme ako zneužívanie práva a právnej ochrany. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 23Cdo/1201/2009, z ktorého vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity a okrem spotrebiteľa
nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti.
3. Žalobca dňa 20.1.2021 podal vyjadrenie, v ktorom zotrval na názore, že zmluva o úvere zo dňa
20.7.2012jeabsolútneneplatnýprávnyúkon.Poukázalnato,žezmluvaoúverepredstavujedvojstranný
právny úkon, ktorý môže vzniknúť len na základe konsenzu zmluvných strán. Skutočnosť, že žalobca
prijal zmenený návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje vyplnenie bodu 3.1 (pozn. súdu
správne mal byť uvedený bod 4.1) právnym predchodcom žalovaného zo dňa 20.7.2009 z podaného
žalobného návrhu nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné
prijatie návrhu zmluvy. Schválenie žiadosti vyplnením bodu 3.1 zmluvy treba považovať za nový návrh
na uzatvorenie zmluvy zo strany právneho predchodcu žalovaného a keďže žalovaný nepredložil žiaden
listinný dôkaz, ktorým by žalobca svojim podpisom potvrdil prijatie nového návrhu zo dňa 20.7.2009 na
uzatvorenie zmluvy o úvere, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a preto je zmluva o úvere
absolútne neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že keďže zmluva o úvere je neplatný právny úkon, pričom
nárokzneplatnéhoprávnehoúkonubolvčasepodpísaniaDohodyosplatenídlhuaDohodyoprivatívnej
novácii premlčaný, samotná Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii predstavuje neplatný
právny úkon.
4. Žalovaný dňa 26.1.2021 doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom popísal priebeh
kontraktácie zmluvy s odkazom na čl. 2, bod 2.2 obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že banka
svojerozhodnutieoprijatíaleboúpravevýškyúveru,úpravevýškyúrokovejsadzbydobysplácaniaúveru
alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi. Banka klientovi oznamuje aj skutočnosť, že klient nespĺňa
podmienky na vznik ním vybraného poistenia. Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne
číslo uvedené v návrhu; ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude oznámené v zmysle čl.
8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do piatich písomných dní) upravenú výšku úveru,
upravenú výšku úrokovej sadzby, ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú
výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál ZoU klientovi. Žalovaný ďalej
uviedol, že telefonické rozhovory boli archivované len 1 rok a nemá k dispozícii predmetnú skutočnosť
možnosť preukázať. Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu
zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Žalovaný poukázal i na to, že čerpal
úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval
predmetný úver aj za týchto podmienok. Žalobca nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej
úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Žalovaný má zato, že žalobca
prijal návrh právneho predchodcu žalovaného o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil
najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo
strany žalobcu dochádza k mesačným úhradám. V prípade, ak by žalobca nesúhlasil s podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov.Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IÚS 49/08. Žalovaný má zato, že zo
strany žalobcu nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok jeho slobodnej vôle pri uzavretí zmluvy
o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej
absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom by mala spočívať hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného.
5. Na nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, v dôsledku potreby rekonštrukcie bytu, požiadal o
úver právneho predchodcu žalovaného. Žalobcovi bolo oznámené, že je potrebné, aby si otvoril účet
v pobočke banky. Žalobca požiadal o úvere vo výške 10.000,- eur. Následne na účet mu boli zaslané
finančné prostriedky vo výške 7.000,- eur. O podmienkach splácania úveru nemal žiadne informácie,
tieto boli následne uvedené až v zmluve, ktorá mu bola doručená poštou. Žalobca poprel, aby bol
kontaktovaný telefonicky o tom, že mu budú zaslané finančné prostriedky vo výške 7.000,- eur.
Následne potom, čo žalobca prestal splácať úver, bol kontaktovaný telefonicky za účelom uzatvorenia
splátkového kalendára, ktorý následne začal plniť. Dohodu o splátkach podpísal a zaslal späť právnemu
predchodcovi žalovaného, pričom žalobcovi bolo oznámené, že ide o splátkový kalendár, nič viac.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a za preukázané podstatné skutkové
tvrdenia považuje:
6. Dňa 17.7.2009 žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného Poštovú banku, a.s. o poskytnutie
účelového úveru - pôžička na bývanie a žiadosť o zriadenie osobného účtu. Žiadaná výška úveru bola
10.000,- eur s dobou splácania 10 rokov. Zároveň žalobca požiadal o poistenie schopnosti splácať
úver - základný súbor poistenia. Dňa 20.7.2009 právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s.
podpísala zmluvu o úvere a zároveň do predtlačeného formulára zmluvy bol doplnený bod 4, 4.1, kde
boli uvedené náležitosti úveru, a to výška úveru 7.000,- eur, výška mesačnej splátky 109,27 eur, výška
úrokovej sadzby 11,9 %, poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia, dátum prvej
splátky 20.8.2009, dátum konečnej splatnosti úveru 20.7.2019, dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu
v mesiaci, počet mesačných splátok 120.
Dňa 10.11.2014 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom k uzatvoreniu Dohody
o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii. Z predmetnej Dohody vyplýva, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou
BOSNUT INVESTMENTS LIMITED a veriteľom - PRO CIVITAS s.r.o. zo dňa 20.6.2014 došlo k
postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi v celom rozsahu s príslušenstvom, čím spoločnosť PRO CIVITAS
s.r.o. vstúpila do všetkých práv Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa. Pohľadávka, ktorá vznikla
na základe zmluvy o úvere ku dňu 10.11.2014, predstavuje sumu 7.457,29 eur. V článku 2 predmetnej
Dohody je uvedené, že všetky sporné práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení čl. 1 Dohody,
teda na základe ustanovení zmluvy o úvere a jej príloh, sa nahradia právami a povinnosťami uvedenými
v tejto Dohode. Účastníci Dohody sa dohodli, že všetky ich vzájomné sporné peňažné i nepeňažné
nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy o úvere a jej príloh zanikajú ku dňu účinnosti tejto
Dohody a nahradzujú sa nasledovnými záväzkami. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 7.457,29
eur s úrokom vo výške 16 % ročne a v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením záväzku
podľa vyššie uvedeného zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý
deň omeškania až do zaplatenia z neuspokojenej časti záväzku. Dlžník uznáva svoj záväzok vo výške
7.457,29 eur s príslušenstvom, pozostávajúcim z úroku vo výške 16 % ročne, ktorý vznikol na základe
tejtoDohodyourovnaní,čododôvoduavýšky.Zároveňvďalšíchustanoveniachboldojednanámožnosť
splatiť záväzok čiastočne, a to vo výške najmenej 200,- eur mesačne, počnúc mesiacom, v ktorom bola
uzatvorená Dohoda.
7. Dňa 29.6.2018 žalovaný vyzval žalobcu na úhradu omeškaných splátok.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15.Podľa§40ods.1,3Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo Dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
16. Podľa § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
17. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
19. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
20. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.
21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
22. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa Dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
23. Podľa § 571 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu,
ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú
zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
27. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
28. Podľa článku III. bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.
29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k záveru:
34.Zmluvavovšeobecnostijedvojstrannýprávnyúkon,ktorývznikánazákladevzájomnýchaobsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Pre posúdenie okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej
uzavretia je podstatný právny úkon prijatia návrhu zmluvy, tzv. akceptácia. Prijatím návrhu sa rozumie
včas urobený prejav vôle zmluvnej strany, ktorej bol návrh určený, že s návrhom zmluvy súhlasí bez
výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Je dôležité, aby akceptant, ktorý návrh zmluvy prijíma,
neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo iné výhrady, pretože takýto
prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu a zároveň by išlo o nový návrh resp. protinávrh. V takom
prípade dochádza k zámene postavenia navrhovateľa a akceptanta a k uzavretiu zmluvy by mohlo dôjsť
lenzaokolnosti,žepôvodnýnavrhovateľterazakoakceptantpríjmenovýnávrh,ktorýmuzaslalpôvodný
akceptant, teraz navrhovateľ, pri zachovaní podmienky úplného súhlasu oboch strán po obsahovej
stránke (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/235/2018-71 zo dňa 23.05.
2019).
35. Žalovaný na pojednávaní popísal, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy. Z jeho výpovede vyplynulo, že
požiadal o úver vo výške 10.000,- eur, avšak na účet mu bola zaslaná suma 7.000,- eur, pričom zmluvu
obdržal až následne poštou už s vyplnenou časťou predtlačeného formulára bod 4.1.. Taktiež súdu z
jeho činnosti je známe, že právny predchodca žalovaného najprv predložil vopred predtlačený formulár
- zmluva o úvere, ktorá bola vyplnená v časti 1 - zmluvné strany a v časti 2 (resp. 3 v závislosti od typu
úveru) - žiadosť o poskytnutie úveru, ktorú dlžník podpísal a až následne s odstupom niekoľkých dní,bola právnym predchodcom žalovaného vypísaná časť 4 (resp. 3 v závislosti od typu úveru) zmluvy o
úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia .
36. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nebola platne
uzavretá zmluva o úvere. Medzi stranami zmluva vôbec nevznikla pre chýbajúci akceptačný prejav
vôle dlžníka (žalobcu) v písomnej forme. Proces vzniku zmlúv je upravený v § 43a a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Zmluva vzniká včasným prijatím návrhu (oferty) osobou, ktorej je tento
návrh určený. Prijatie návrhu musí byť bezvýhradné. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci žalobca dňa 17.7.2009 požiadal na formulárovom
tlačive o poskytnutie úveru s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok, tým urobil návrh na
uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by bol tento návrh právnym predchodcom žalovaného prijatý. Naopak na tom istom formulárovom
tlačive právny predchodca žalovaného dňa 20.7.2009 vyznačil - vpísal do časti 4, 1.1. podmienky
úveru podmienky úveru (doplnil takmer všetky parametre úveru). Tento úkon právneho predchodcu
žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak, ako odmietnutie návrhu žalobcu a súčasne nový návrh
právneho predchodcu žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere (tzv. protinávrh) adresovaný žalobcovi,
a to za právnym predchodcom žalovaného špecifikovaných podmienok. Nakoľko, ako už bolo uvedené,
zmluva o spotrebiteľskom úvere má obligatórne zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch), v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na jej platné uzavretie
vyžaduje existencia písomného návrhu a písomného prijatia (akceptácie) návrhu. Protinávrh právneho
predchodcu žalovaného zo dňa 20.7.2009 nebol žalobcom písomne prijatý. Túto skutočnosť je potrebné
považovať za preukázanú. Vyššie uvedeným spôsobom k platnému uzavretiu obligatórne písomnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohlo dôjsť a v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
predmetná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.
37. Ďalej sa súd zaoberal platnosťou Dohody o splatení dlhu a Dohodou o privatívnej novácii. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalobca bol zo strany právneho predchodcu žalovaného s
odbornou starostlivosťou poučený o tom, čo inštitút novácie požaduje a aké sú jeho právne následky a
ani o tom, že dlh, ktorý má byť nahradený, je už naviac i premlčaný. Ako vyplynulo i z výsluchu žalobcu,
zo strany právneho predchodcu žalovaného mu bolo oznámené a ponúknuté uzatvorenie dohody o
splátkach.
38. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že napriek prehláseniam obsiahnutými v Dohode o
splatení dlhu a Dohode o privatívnej novácii úmyslom žalobcu nebolo vôbec nahradiť jeho dovtedajší
záväzok nejakým novým záväzkom a odstránenie spornosti práv a nárokov, ktoré vznikli na základe
zmluvy o úvere, ale podpisom zmluvy žalobca chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach (o čom
nesporne svedčí i názov samotnej Dohody), čo vnímal ako výhodné. Táto skutočnosť bola premietnutá
do Dohody, keďže jej súčasťou je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na
52 mesačných splátok so splatnosťou prvej splátky 28.11.2014 a poslednej 28.2.2019. Žalobca ako
priemerný spotrebiteľ, ktorý mal záujem na určení splátkového kalendára, mohol krok veriteľa vnímať
ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil, že okrem
Dohody o splatení dlhu v splátkach uzatvára i Dohodu o novácii, ktorej podstatou je, že pôvodný dlh
zaniká a nahrádza sa pri tomto novom dlhu, plynie aj nová premlčacia doba. Žalobca nebol poučený
o dôsledkoch uzavretia Dohody o novácii a možno konštatovať, že bol uvedený do omylu, že je to
pre neho výhodné. Dodávateľ opomenul uviesť rozhodujúce skutočnosti, pričom nebola zachovaná
odborná starostlivosť dodávateľa, čo je považované za nekalú a klamlivú obchodnú praktiku. Takéto
konanie dodávateľa je nutné posudzovať aj v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o splátkach mohla
byť uzavretá aj ako samostatná Dohoda bez potreby nahrádzať doterajší záväzok záväzkom novým.
V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vždy vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Postup právneho predchodcu žalovaného je nutné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú
praktiku spôsobujúcu neplatnosť Dohody o novácii.
39. Aj z úradnej činnosti v iných súdnych konaniach je súdu známe, že iniciátorom uzavretia Dohôd
o novácii v obdobných prípadoch je dodávateľ, ktorý kontaktuje dlžníkov a vyzýva ich na uzatvorenie
Dohody o splácaní dlhu. Právny predchodca žalovaného neuzavrel Dohodu s cieľom poskytnutia výhod
žalobcovi splácať dlh v splátkach, ale naopak cieľom zlepšiť svoje právne postavenie pri vymáhanípohľadávky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že absentovala skutočná vôľa žalobcu uzavrieť
okrem Dohody o splatení dlhu aj Dohodu o novácii, čo ju s poukazom na § 37 ods. 1 OZ činí neplatnou.
40. Naviac súd musí konštatovať, že došlo k uzatvoreniu Dohody o splatení dlhu a privatívnej
novácií v čase, keď bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného premlčaná. Vzhľadom na
skutočnosť, že súd skonštatoval, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom nedošlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, mal právny predchodca žalobcu právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu absolútne neplatného právneho úkonu. Z výpisu aktuálneho stavu účtu (č.l.7) je
zrejmé, že k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi došlo dňa 20.7.2009, tento nárok sa premlčal
posledným dňom 3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ku dňu
20.7.2011. Teda i z tohto dôvodu súd uzatvára, že Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii
sú neplatné a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol takto:
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaného
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.