Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110232566
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:3110232566.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. -
C., Z. XXX/XX, proti žalovanému: Poľno SME, s.r.o., so sídlom Palárikovo, Remeselnícka 2, IČO: 34 144
714, zastúpenému: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o. so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 50 657 861, v mene ktorej koná JUDr. Jozef Mészáros, advokát a konateľ, o zaplatenie 1792,50

eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.
mája 2021 pod č. k. 9C/92/2011- 551 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 732,87 eura spolu s

úrokom z omeškania 4 % ročne zo sumy 1 792,50 eura od 01.01.2009 do zaplatenia zastavil. Konanie
v časti o zaplatenie sumy 1 059,63 eura zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalobkyni. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa po zmene žaloby
domáhala zaplatenia sumy 1059,63 eura nájomného za užívanie jej nehnuteľností.

1.2. Z vykonaného dokazovania zo Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 13.01.2003 o prenájme

poľnohospodárskych pozemkov zistil, že ju podpísali obe strany sporu a zmluva riešila prenájom
poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. územW. o celkovej výmere 10. 000 ha, ktorej
výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, ktorá v zmluve bola prenajímateľkou a žalovaný bol nájomcom.
Jednalo sa o poľnohospodárske pozemky, zapísané na LV č. XXXX o výmere 10.0000 ha a nájom bol
dohodnutý na dobu určitú na 5 rokov od 01.01.2002 do 31.12.2006 s tým, že výška ročného nájomného
za užívanie 1 ha pôdy bola dojednaná sumou 2000 Sk (66,38 eura), pri celkovej výmere 10.0000 ha

pôdy, ročné nájomné predstavovalo 15 000 Sk (497,91 eura). V sprievodnom liste žalovaného zo dňa
13.01.2003 žalovaný uviedol, že nájomná zmluva sa bude týkať iba časti parciel z LV č. E. kat. územia
P. W., t. j. parc. č. E./XX, E./X, XXXX/X a XXXX/X, spolu o výmere 10 ha. Nájomnú zmluvu na parcely
č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X o výmere 10 ha, s ňou uzatvorí až po ukončení
súdneho sporu, ktorý sa v tom čase viedol na súde pod sp. zn. 16C/77/2001.
Zo Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004 zistil, že ju podpísali obe strany sporu. Riešila prenájom

poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. území P. W. o celkovej výmere 10 ha, ktorej
výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, ktorá v zmluve bola prenajímateľkou a žalovaný bol nájomcom a
jednalo sa o poľnohospodárske pozemky, zapísané na LV č. E. o výmere 10 ha a nájom bol dohodnutý
na dobu určitú na 5 rokov od 01.01.2002 do 31.12.2006 s tým, že výška ročného nájomného za užívanie
1 ha pôdy bola dojednaná sumou 1 500 Sk, pri celkovej výmere 10 ha, ročné nájomné predstavovalo 15
000 Sk. Z výpisu z LV č. XXXX kat. územia P. W. k dátumu vyhotovenia 29.12.2016 zistil, že žalobkyňa

je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X., E./XX, E./X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a takýto istý stav bol evidovaný aj k dátumu 23.07.2019. Rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/77/2001 - 956 zo dňa 20.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre pod č.k. 5Co/310/2017- 1 261 zo dňa 27.02.2019 bola žaloba o určenie vlastníckeho

práva voči žalobkyni zamietnutá. Žalovaný uhradil žalobkyni sumu 497,91 eura a úroky z omeškania
od 01.01.2009 do 01.05.2015 vo výške 267,96 eura. Žalovaný uhradil žalobkyni nedoplatky za užívanie
poľnohospodárskych nehnuteľností - sporných nehnuteľností za roky 2002 až 2018 v celkovej výške 8
324,08 eura 26.08.2019 s tým, že každá platba bola osobitne hradená, pretože sa týkala vždy iného
kalendárneho roka a suma za ten ktorý rok zahŕňala zároveň aj úrok z omeškania v sume 6,34 eura.

Tento deň žalovaný uhradil žalobkyni 504,25 eura za 10 ha nájmu pôdy za sporné pozemky za rok 2009.

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ustanovenia § 671 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 1, 2, Zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení
od 01.01.2008, § 8 odsek 1, 2 písm. a), b), c), d), e) Zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych

pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení
od 01.01.2008, § 12 odsek 1, 2 Zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení od
01.01.2008,§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,§517odsek2OZauviedol,žemedzistranamibolo
nesporne preukázané že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Rovnako medzi stranami

sporu nie je sporné, že dňa 19.02.2004 medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovaným ako
nájomcom bola uzatvorená Zmluva č. 2195/02 o prenájme poľnohospodárskych pozemkov. Predmetom
nájmu podľa Čl. II. boli poľnohospodárske pozemky v kat. území P. W. o výmere 10 ha. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú od 01.01.2002 do 31.12.2006 a výška ročného nájomného za užívanie 1 ha
pôdy bola stanovená sumou 1 500 Sk (49,791 eura) a ročné nájomné predstavovalo 15 000 Sk (497,91

eura). V Čl. IV. bolo stanovené, že nájomné uhradí nájomca prenajímateľovi do 31.12. bežného roka. V
konaní bolo tiež preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 13.01.2003 Zmluvu č. 2195/02 o prenájme
poľnohospodárskych pozemkov, na základe ktorej žalovaný užíva 10 ha citovanej poľnohospodárskej
pôdy, vlastnícky patriacej žalobkyni, nájomné bolo dohodnuté vo výške 2 000 Sk (66,38
eura) za 1 rok a 1 ha a celková výška nájomného bola určená sumou 15 000 Sk (497,91 eura). Zo

zmluvy je zrejmé, že v časti dohodnutého nájomného nie je zrozumiteľná, a preto ju v tejto časti je
potrebné považovať za neplatnú podľa ust. § 37 odsek 1 OZ. Pri výške ročného nájomného pri 1 ha
pôdy 2000 Sk a pri užívaní 10 ha pôdy, predstavuje celková výška nájomného 20 000 Sk ( 663,88
eura), v nájomnej zmluve však bola stanovená celková výška nájomného 15 000 Sk (497,91 eura).
Žalobkyňa vychádzala v tomto konaní z celkového nájomného 663,88 eura podľa Zmluvy zo dňa

13.01.2003 a žalovaný vychádzal z výšky nájomného 497,91 eura. Nie je preto možné vychádzať z
ust. § 37 odsek 3 OZ o tom, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je
jeho význam nepochybný. Uvedený nedostatok vyplývajúci zo Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 13.01.2003 si
uvedomil žalovaný a reagoval na to zaslaním nového Návrhu zmluvy o prenájme poľnohospodárskych
pozemkov č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004, v ktorom už bola určená výška ročného nájomného za 1

ha pôdy 1 500 Sk (49,79 eura) a pri 10 ha prenajatej pôdy bolo výsledné ročné nájomné určené
sumou 15 000 Sk (497,91 eura). Žalobkyňa ju podpísala, čím ju akceptovala a zároveň ju odoslala
žalovanému. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne o podpísaní zmluvy v tiesni. Bolo jednoznačne
preukázané, že žiadna iná zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov platne uzatvorená po
tomtoobdobíneexistovala,naprieksnahežalovaného,ktorýzaslalžalobkyninávrhZmluvyč.2195/12zo

dňa 11.01.2012, kde stanovil výšku ročného nájomného za užívanie 1 ha pôdy/90 eur a ročné nájomné
tak predstavovalo sumu 900 eur. Zmluva sa mala uzavrieť na dobu určitú na 10 rokov od 01.01.2012 do
31.12.2021. Žalobkyňa zmluvu nepodpísala, čo znamenalo, že pokiaľ neuzatvorila so žalovaným novú
nájomnú zmluvu na tzv. „nesporné pozemky“ (parc. č. 4418/24, 4422/25, 4423/2, E./XX, E./X, 4426/1
a 4430/1 nachádzajúce sa v kat. území P. W. a evidované na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, na

Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore) na obdobie od 01.01.2006 a súčasne žalovaného
nevyzvala na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu ex lege, vzťahovala sa
Zmluva č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004 aj na ďalšie päťročné obdobia od 01.01.2007 do 31.12.2011 a
následne opakovane aj od 01.01.2012 do 31.12.2016 vrátane pôvodne dohodnutej výšky nájmu 497,91
eura za 10 ha prenajatej poľnohospodárskej pôdy. S týmto právnym názorom o predĺžení Zmluvy č.

2195/02 zo dňa 19.02.2004 na ďalšie päťročné obdobia sa stotožnil Okresný súd Nové Zámky v ďalších
konaniach právoplatne skončených, pod sp. zn. 12C/37/2011, 10C/55/2012, 17C/5/2013 a 18C/26/2019,
predmetom ktorých bol nárok žalobkyne na nájomné za užívanie nesporných pozemkov žalovaným
v rokoch 2010, 2011 a 2013. Z týchto dôvodov nebolo možné vychádzať pri určení výšky odplaty zaužívanie poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve žalobkyne za rok 2009 zo sumy 663,88 eura
ustálenej v Zmluve z 13.01.2003, lebo platnou bola iba Zmluva č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004, kde
bolo stanovené ročné nájomné vo výške 497,91 eura. V žiadnom prípade nebolo možné vychádzať pri

uplatnení výšky nájomného ani z Vyhlášky č. 208/1994 Zb., ktorá platila do 31.12.2003, pretože v danom
prípade sa jedná o nájom poľnohospodárskych pozemkov za rok 2009 a už vôbec nie z Vyhlášky č.
465/1991 Zb. podľa ktorej výška ročného nájomného za poľnohospodársku pôdu sa vypočíta sumou 1
Sk za 1 m2.

1.4. Ďalej uviedol, že dňa 30.04.2015 žalovaný uhradil nájomné za rok 2009 žalobkyni za tzv.
nesporné pozemky sumou 497,91 eura a zaplatil jej aj úroky z omeškania za obdobie od 01.01.2009
do 01.05.2015 v sume 267,96 eura. Žalobkyňa neprihliadla, že jej žalovaný zaplatil odplatu za užívanie
poľnohospodárskych pozemkov tzv. nesporných za rok 2009 sumou 765,87 eura. V tejto časti nežiadala
konanie zastaviť. Domáhala sa iba čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 732,87 eura,
pretože žalovaný jej zaplatil za tzv. sporné pozemky sumu 504,25 eura, vrátane príslušenstva za rok

2009. Žalovaná suma 1 792,50 eura nebola súladná s nárokom žalobkyne, keď navrhovala
vychádzať zo Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 13.01.2003 za ročné nájomné vo výške 663,88 eura a za
ostatných 10 ha tzv. sporných pozemkov v sume 900 eur z dôvodu, že tieto zmluvy boli absolútne
neplatné, pre absenciu podpisu žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa predložila Znalecký posudok
č. 03/2020 z 11/2020, ktorý určil všeobecnú hodnotu všetkých poľnohospodárskych nehnuteľností v jej

vlastníctve podľa LV č. XXXX kat. územia P. W.. Nenavrhla v konaní, aby vychádzal pri rozhodovaní
o výške žalovanej sumy z hodnoty pozemkov určených podľa znaleckého posudku. Pokiaľ by trvala
na hodnote podľa znaleckého posudku, nevychádzal by z neho z dôvodu jeho vypracovania v roku
2020. Vzhľadom k tomu, že spor o určenie vlastníckeho práva, ktorý prebiehal na súde pod sp. zn.
16C/77/2001 začal v roku 2001, žalovaný správne postupoval, keď nezohľadnil v nájomnej zmluve, ale

ani v ďalších návrhoch nájomných zmlúv výmeru ďalších 10 ha sporných pozemkov. Do právoplatného
ukončenia sporu 16C/77/2001 nebolo vlastnícke právo k sporným pozemkom ustálené. Predmetný
spor sa právoplatne ukončil až k 26.04.2019. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel až 29.05.2019.
Sporné pozemky evidované na LV č. XXXX, kat. územia P. W., obec P. W. o celkovej výmere 10 ha,
v roku 2009 boli na liste vlastníctva evidované ako parcely registra „E“ a boli nimi parc. č. XXXX/XX,

XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X. Na ne medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená žiadna
nájomná zmluva. Žalovaný žalobkyni zaplatil za užívanie sporných pozemkov za rok 2009 v súlade s
výškou dohodnutého nájomného za užívanie nesporných pozemkov v súlade so zmluvou č. 2195/02
zo dňa 19.02.2004, ktorá bola ex lege platná a účinná aj počas roku 2009. Stotožnil sa s právnou
argumentácioužalovaného,žespoukazomnaustanovenie§12odsek1zákona,§8zákonač.504/2003

Z.z., došlo zo zákona po skončení nájmu k obnoveniu zmluvy na určitý čas za obdobie od 01.01.2007 do
31.12.2011. Nesporné pozemky so spornými pozemkami tvorili a aj v súčasnosti tvoria jeden spoločne
obhospodarovaný celok, sú v obdobnej výmere a v rovnakej bonite. S poukazom na vyššie uvedené
mal za to, že žalobkyni nevznikol a nemohol vzniknúť nárok nad rámec zaplatenej sumy vo výške
497,91 eura za sporné pozemky za rok 2009. Preto konanie v časti o zaplatenie 1 059,63 eura zamietol,

lebo nárok nepovažoval v konaní žiadnym spôsobom za preukázaný. Žalovaný v konaní jednoznačne
preukázal, že žalobkyni zaplatil za tzv. nesporné pozemky sumu 765,87 eura (nájom za rok 2009 v sume
497,91 eura + úroky z omeškania od 01.01.2009 do 01.05.2015 v sume 267,96 eura) a za tzv. sporné
pozemky jej zaplatil 504,25 eura, vrátane úrokov z omeškania, spolu jej teda zaplatil odplatu za užívanie
poľnohospodárskych pozemkov za rok 2009 sumu 1270,12 eura.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu
žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobkyni z dôvodu, že žalobkyňa po otvorení pojednávania zobrala
späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 732,87 eura spolu s úrokom z omeškania 4 % ročne zo sumy
1 792,50 eura od 01.01.2009 do zaplatenia. V tejto časti konanie zastavil podľa ust. § 145 odsek 2

CSP pre správanie žalobkyne. Od podania žaloby 31.12.2010 sa v nesprávnej výške domáhala svojho
nároku a nedokázala ho upraviť a spresniť v priebehu desiatich rokov trvania sporu. Až na poslednom
pojednávaní, aj to nesprávne, došlo k späťvzatiu žaloby a žalovanému preto prislúcha plná náhrada
trov konania vo výške 100 %, lebo v priebehu konania vyplatil žalobkyni celkovo sumu 1 270,12 eura
(765,87 za nesporné pozemky vrátane úrokov z omeškania a 504,25 eura za sporné pozemky vrátane

úrokov z omeškania). Ku dňu rozhodnutia nemal voči žalobkyni žiaden dlh.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Poukázala na svoje vyjadrenie, že na sporné pozemky
nemala so žalovaným uzavretú nájomnú zmluvu, preto sa malo vychádzať z nariadenia vlády č.208/1994 Z.z. a určiť výšku nájomného podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. tak, že výška ročného
nájomného za 1m2 je minimálne 1 Sk. Ďalej citovala dôvody odvolania opisujúc celé ustanovenie §
365 ods. 1 CSP. Namietala postup konajúcej sudkyne v priebehu konania neumožňujúcej predniesť

svoj návrh, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, manipuláciu so zvukovým záznamom, jej nevypočutie
na pojednávaní, konanie zamestnankyne žalovaného Ing. Húskovej. Navrhla vykonať ňou navrhnuté
dokazovanie výsluchom Ing. V., Ing. V., Ing. W..

3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Namietal nesplnenie náležitostí odvolania

podľa § 363 CSP , pretože žalobkyňa nešpecifikovala dôvody odvolania. Odvolanie neobsahuje žiadnu
údajnú alebo domnelú vadu postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd je viazaný
dôvodmi odvolania a absencia dôvodov odvolania je vadou odvolania brániacou odvolaciemu súdu sa
správnosťou a zákonnosťou rozsudku súdu prvej inštancie zaoberať. Odvolanie žalobkyne je potrebné
preneuvedeniedôvodovodvolaniavzmysle§365ods.1CSP vspojenís§386písm.d)CSPodmietnuť.
Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a zákonný. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a

nezdôvodnila skutkové a právne argumenty vyvracajúce závery súdu prvej inštancie. Napriek tomu sa
vyjadril k jej námietkam k postupu súdu prvej inštancie a uviedol, že jej rodinný a osobný život nemal
vplyv na priebeh súdneho konania, jej námietky voči Ing. V. sú ničím nepodložené, pretože nikdy ho v
konaní nezastupovala, nebola v žiadnom procesnom postavení. Na pojednávaní konanom 05.05.2021
jej nepredložil žiadne písomné stanovisko. Návrh na vypočutie svedkov na pojednávaní konanom dňa

05.05.2021 žalobkyňa neurobila. Nestotožnil sa s jej tvrdením, že výška nájomného mala byť stanovená
podľa nariadenia vlády č.208/1994 Zb. resp. vyhlášky Ministerstva financií 465/1991 Zb., pretože k
ich zrušeniu došlo ku dňu 01.01.2004. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že na sporné pozemky nemala so žalovaným uzavretú nájomnú
zmluvu, preto sa malo vychádzať z nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. a určiť výšku nájomného podľavyhlášky č. 465/1991 Zb. tak, že výška ročného nájomného za 1m2 je minimálne 1 Sk. Ďalej citovala
dôvody odvolania opisujúc celé ustanovenie § 365 ods. 1 CSP. Namietala postup konajúcej sudkyne v
priebehu konania neumožňujúcej predniesť svoj návrh, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, manipuláciu

so zvukovým záznamom, jej nevypočutie na pojednávaní, konanie zamestnankyne žalovaného Ing. V..
Navrhla vykonať ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom Ing. V., Ing. V., Ing. W..

6. Odvolací súd skúmal namietané vady konania žalobkyňou spočívajúce v porušení práva na
spravodlivý súdny proces a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vypočul žalobkyňu na pojednávaní,

doručoval jej písomnosti. Na pojednávaní 05.05.2021 nepodala žiaden návrh na vypočutie svedkov.
7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do
obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde
a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale
ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do
30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo

6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v

civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

8. Odvolací súd nezistil vady konania namietané žalobkyňou, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal
dokazovanie, nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je vadou konania, pretože o tom, aký dôkaz bude
vykonaný, rozhoduje len súd (§ 185 ods. 1 CSP). Nevykonanie dokazovania môže mať vplyv len
na zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie podrobne v dôvodoch rozhodnutia uviedol zistený

skutkový stav, právne normy, ich výklad a ich aplikáciu na zistený skutkový stav. Nesúhlas žalobkyne
s dôvodmi rozhodnutia nezakladá vadu konania majúcu za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že súd prvej inštancie mal

postupovať podľa vyhlášky č.208/2004 Z. z. a zákona č. 465/1991 Zb..

Z obsahu odvolania, ktorým je odvolací súd viazaný, vyplýva, že uviedla odvolací dôvod, preto námietka
žalovaného, že odvolanie nie je odôvodnené a treba ho odmietnuť ako nesplňajúce náležitosti odvolania,
nie je daná.

10. Súd prvej inštancie veľmi podrobne v dôvodoch rozhodnutia uviedol skutkový stav, na základe
ktorého dospel k záveru, že strany uzavreli nájomnú zmluvu č. 2195/02 dňa 19.02.2004, predmetom
ktorej boli nesporné pozemky vo výmere 10 ha a výška nájomného bola stanovená sumou 497,
91 eura za rok. Pre nevypovedanie zmluvy sa zmluva predĺžila na ďalšie nájomné obdobie a bola

platná aj v roku 2009. Preto nebolo možné vychádzať pri uplatnení výšky nájomného z vyhlášky č.
208/1994 Zb., ani vyhlášky č. 461/1991 Zb. stanovujúcej výšku ročného nájomného sumou 1 Sk za 1m2.
Ďalej uviedol, že medzi stranami nebola uzavretá nájomná zmluva na sporné pozemky. Prečo potom
posúdil nárok žalobkyne ako nájomné a vychádzal z dojednanej sumy výšky nájomného nie je možné zobsahu rozhodnutia zistiť, pretože je v tejto časti vzájomne si odporujúce. Úplne zbytočne opísal dôvody
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.04.2015 pod č. k. 10C/55/2012 - 401 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.06.2017 pod č.k. 7Co/853/2015 - 455, ktoré sú v danom

prípade ireleventné. Predmetom konania v citovanom rozhodnutí bolo zaplatenie nájomného za rok
2010 za nesporné pozemky podľa nájomnej zmluvy. Predmetom tohto konania je zaplatenie náhrady za
sporné pozemky za rok 2009, čo si súd prvej inštancie neujasnil.

11. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

12. Skutkové zistenia založené na závere, že strany nemali uzavretú nájomnú zmluvu na
sporné pozemky za rok 2009 je potrebné pre posúdenie nároku žalobkyne posúdiť ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah,
ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením

dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo
k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho
užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez
toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom,

ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie po dobu
výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu
nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska

posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým
spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či
priniesla konzumentovi zisk.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na danú vec nemožno

aplikovať ustanovenia vyhlášky č. 608/1992 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva
financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie
práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemku, ako sa
toho domáhala žalobkyňa, keďže žalovaný nemá so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu na
užívanie sporných nehnuteľností. Žalobkyňou uplatnený nárok na plnenie od žalovaného je nárokom

na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka) zodpovedajúcemu primeranej
výške nájomného za prenajaté nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného vzniklo v sume, za akú medzi sebou uzatvárali iné subjekty v danej lokalite nájomné zmluvy.

14. Pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jeho povinnosťou bude doplniť dokazovanie v
naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).