Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210236
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:5116210236.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Mgr. Alena Gregorová, so sídlom
Banská Bystrica, Horná 54, IČO: 42 186 307, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu PBPT Holding,
a.s., so sídlom Žilina, Dolné Rudiny 2, IČO: 45 260 702, zastúpeného advokátskou kanceláriou: CEE
Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Štefánikova 41,

IČO: 50 989 014, proti žalovanému: JASPLASTIK - SK spol. s r. o., so sídlom Matúškovo 913, IČO:
36 242 578, zastúpenému advokátkou: Mgr. Petronela Zavacká, LL.M., so sídlom Bratislava, Nám. Ľ.
Štúra 2, IČO: 50 172 492, v konaní o zaplatenie 45.352.196,01 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta č.k. 35C/199/2016-956 zo dňa 6.4.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného
právananehnuteľnostiachvovlastníctvežalovanéhopodľaichopisuvovýrokunapadnutéhouznesenia,

a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie zaplatenia peňažnej pohľadávky
žalobcu vo výške 45.352.196,01 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatnil žalobou v konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/199/2016 s tým, že žalobca môže začať výkon
tohto záložného práva až po tom, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť a iba do
výšky pohľadávky priznanej takýmto rozhodnutím.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344,§ 324 ods. 1, 2, § 326
ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

3. Súd prvej inštancie sa pritom opieral o návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorý bol odôvodnený tak, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 35C/199/2016-890 zo dňa

27.1.2020 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 45.352.196,01 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 45.352.196,01 Eur od 2.4.2016 do zaplatenia.
Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pritom prípadný procesný úspech žalobcu v tomto
konaní bude mať za následok vznik exekučného titulu v sume vo výške prevyšujúcej 59 miliónov
Eur. V zmysle oznámenia v Obchodnom vestníku 35/2020 zo dňa 20.2.2020 pod č. O000078
žalobca nadobudol vedomosť o tom, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného

zo dňa 10.2.2020, žalovaný znižuje svoje základné imanie z pôvodnej výšky 8.079.401 Eur na výšku
200.000 Eur, čo predstavuje zníženie základného imania o 97,52% jeho pôvodnej výšky. V dôsledkuzistených skutočností o znižovaní základného imania žalovaného, žalobca vykonal lustráciu v katastri
nehnuteľností, z ktorej zistil, že ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim
sa v kat. úz. P., F., U. a F., ktoré doposiaľ neboli zaťažené záložným právom žiadneho veriteľa,

bolo zriadené záložné právo, resp. prebieha katastrálne konanie o povolení vkladu. Žalovaný okrem
toho zároveň previedol nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor pre kat. úz. L. A., ktoré tvoria priemyselný areál (t. j. pozemky o celkovej
výmere 57.541 m2 a príslušné stavby) na obchodnú spoločnosť SKH plastic, spol. s r. o., so sídlom
Matúškovo 913, IČO: 45 284 954, ktorá je v zmysle výpisu z Obchodného registra so žalovaným

personálne prepojená. Je teda zrejmé, že pre prípad procesného úspechu žalobcu nedávne konanie
žalovaného nasvedčuje tomu, že žalovaný vynakladá cielené úsilie smerujúce k zníženiu hodnoty
svojho majetku, a teda v konečnom dôsledku k exekučnej nepostihnuteľnosti, či už jednotlivých vyššie
uvedených pozemkov alebo príslušných stavieb. Vzhľadom na niekoľkoročné trvanie sporu, ako aj
aktuálne kroky žalovaného, pri ktorých je viditeľná zrejmá snaha žalovaného o zníženie hodnoty majetku
žalovaného,sapretožalobcaodôvodneneobávaďalšíchúkonovžalovanéhosmerujúcichkzaťažovaniu

a znižovaniu hodnoty majetku žalovaného, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že pohľadávku
žalobcu nebude možné vôbec exekučne uspokojiť. Preto žalobca navrhuje zriadiť sudcovské záložné
právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje primeraný nástroj zabezpečenia
pohľadávky žalobcu, ku ktorej uspokojeniu by v opačnom prípade neprišlo.

4. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel potom súd prvej inštancie
k záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, priznanej mu rozsudkom
okresného súdu č. k. 35C/199/2016-890 zo dňa 27.1.2020, ktorá sa má zabezpečiť, čo je základná
náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hoci predmetný rozsudok dosiaľ
nenadobudolprávoplatnosť,súduzavrel,žetátoskutočnosťdostatočneosvedčujeexistenciužalobcovej

pohľadávky. Žalobca dostatočne (listinami) preukázal aj zníženie základného imania žalovaného, pričom
táto skutočnosť by už sama o sebe postačovala na osvedčenie obavy, že exekúcia prípadnej pohľadávky
žalobcu bude ohrozená. Z predložených dôkazov však súd zistil aj to, že na niektoré nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného bolo zriadené záložné právo zahraničnej právnickej osoby JÁSZ-PLASZTIK
kft, IČO: 16-09-000656, so sídlom Necsö telep 1 5100, Jászberény, Maďarsko, ktorá je podľa údajov

z obchodného registra jedným zo spoločníkov žalovaného. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX taktiež vyplýva, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Nitra v katastrálnom území L.
A., boli prevedené zo žalovaného na spoločnosť SKH plastic, spol. s r.o., ktorá je so žalovaným
personálne prepojená. Predmetné konanie žalovaného tak jednoznačne vedie k znižovaniu jeho
majetku, čo taktiež osvedčuje obavu žalobcu, že v prípade ak rozhodnutie, ktoré zaväzuje žalovaného

na zaplatenie pohľadávky žalobcu nadobudne právoplatnosť, bude exekúcia jeho pohľadávky ohrozená.
Súd tak uzavrel, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na
majetok žalovaného a z toto dôvodu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
špecifikovaných vo výroku svojho uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré

vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný poukazoval na to, že základnými
predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú predovšetkým skutočnosť, že záložné
právo bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. Súdom tvrdená možnosť, že vydaný rozsudok nadobudne právoplatnosť
však podľa názoru žalovaného neosvedčuje existenciu pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana.
Žalovaný vzniesol v rámci svojej procesnej obrany množstvo námietok týkajúcich sa tak skutkového
stavu, ako aj právnej argumentácie, ktoré preukazujú, že žalobkyňa nemá voči žalovanému žiadnu
pohľadávku. Neprávoplatný rozsudok je rozhodnutím, ktoré nemá žiadne účinky a jeho existencia

nezbavuje súd povinnosti uviesť v odôvodnení prípadného uznesenia o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Žalovaný podal dňa 7.4.2020 proti rozsudku odvolanie v rozsahu výrokov, ktorými
súd vyhovel žalobe, čím je možnosť nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku spochybnená. Krajskýsúd v Bratislave vo svojom uznesení sp. zn. 4Cob/36/2017 z 3.4.2017 konštatoval, že relevantné
spochybnenie výšky pohľadávky zo strany žalovaného, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej,
samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky, ako jedného z predpokladov na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v konaní vo veci samej spochybnil existenciu pohľadávky,
podal voči rozsudku odvolanie, čo spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky, ako jedného z
predpokladov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

6. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že okrem neexistencie pohľadávky nebola osvedčená ani existencia

obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako ďalšieho zo základných predpokladov na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP. V zmysle judikatúry by malo ísť o okolnosti
prípadu, ktoré sa musia javiť nanajvýš ako vysoko pravdepodobné, teda že celkové okolnosti prípadu
a správanie protistrany, alebo jej predchádzajúce úkony nasvedčujú tomu, že k neželanému úkonu
môže reálne dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle
žalovaného. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Medzi

skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
Žalobca podľa žalovaného neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko návrh
nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo, úmyselné konanie žalovaného za účelom

zbavovania sa jeho majetku na úkor žalobcu. Úvahy žalobcu o možných zámeroch žalovaného
v súvislosti s účelom založenia jeho majetku, samo o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Nestačí osvedčiť, že žalovaný má možnosť nakladať s nejakou vecou,
alebo právom tak, že ukráti veriteľa, ale aj to, že z jeho konkrétneho správania vyplýva, že má
úmysel tak vykonať. Žalovaný však nevykonáva žiadne úkony, ktorých dôsledkom by malo byť

účelové zmenšenie jeho majetku. Žalobca neosvedčil, že žalovaný vyvíja akékoľvek aktivity s cieľom
zbavovať sa majetku. Zníženie základného imania z výšky 8.079.401,- Eur na 200.000,- Eur v zmysle
rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.2.2020 nemá žiaden a akýkoľvek vplyv na
obchodnú spoločnosť žalovaného a nebolo o ňom rozhodnuté s úmyslom krátiť veriteľov žalovaného.
Zníženie základného imania neznamená automaticky ukracovanie veriteľov. Žalovaný v oznámení o

znížení základného imania zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 20.2.2020 v zmysle § 147 ods. 1
Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky. Z návrhu
žalobcu nevyplýva, že by si svoju údajnú pohľadávku , ktorej sa zabezpečovacie opatrenie týka,
prihlásil. Namiesto toho podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je predčasný
a šikanózny. Súd vôbec neskúmal, či si žalobca svoju prípadnú pohľadávku prihlásil v zmysle § 147

ods. 1 OBZ. Proces zníženia základného imania sa uskutočňuje pod dohľadom súdu, tu Okresného
súdu Trnava, ktorý v zmysle ust. § 147 ods. 3 OBZ, zapíše zníženie základného imania iba ak sa
oznámilo spôsobom podľa § 147 ods. 1 OBZ a poskytlo sa veriteľom zabezpečenie v zmysle § 147
ods. 2 OBZ, pokiaľ ich pohľadávky neboli uspokojené. Súd vykonal zásah v smere zabezpečenia
pohľadávky ani riadne neprihlásenej žalobkyňou, navyše bez skúmania splnenia podmienok v zmysle

ust. § 147 ods. 1, 2 OBZ, čím neprípustne a nadbytočne vstupoval do kompetencie Okresného súdu
Trnava, ako registrového súdu. Uvoľnenie finančných prostriedkov v rámci zníženia základného imania
nijakým spôsobom nesmeruje k obmedzeniu alebo ukončeniu podnikateľskej činnosti, jeho cieľom
nie je ukrátenie veriteľov, spoločníci žalovaného majú záujem naďalej podnikať, keď napr. aj podľa
oznámenia Mesta Nitra o zahájení územného konania o umiestnení stavby a o využití územia je

zrejmé, že žalovaný plánuje výstavbu nového výrobného závodu - priemyselného parku Nitra - Sever
Nitra - Dolné hony, čo predstavuje investíciu cca. 3 mil. Eur. Napokon pokiaľ súd konštatoval, že má
za preukázané zníženie základného imania, nerozhodoval na základe zisteného skutkového stavu,
nakoľko v čase vydania uznesenia nebol proces znižovania základného imania ešte zavŕšený, keďže
nebol zapísaný do Obchodného registra, ktorý zápis má konštitutívne účinky. Čo sa týka zriadenia

záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech spol. JÁSZ - PLSZTIK kft, Maďarská
republika, toto záložné právo bolo zriadené medzi žalovaným, ako záložným veriteľom a spoločnosťou
JÁSZ - PLASZTIK, ako záložným dlžníkom, v hodnote istiny 40 mil. Eur, keď spol. JÁSZ- PLASZTIK
je spoločníkom žalovaného. Dňa 22.1.2020 schválilo valné zhromaždenie žalovaného, že zisk, ktorý
vznikol za obdobie roka 2018 a predchádzajúcich a bol už rozdelený, avšak nebol doposiaľ vyplatený,

bude v príslušnej výške poukázaný spoločníkovi spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK. Dňa 10.2.2020 valné
zhromaždenie žalovaného rozhodlo o uzatvorení písomnej zmluvy, na ktorej základe žalovaný poskytne
spoločnosti JÁSZ - PLASZTIK zabezpečenie v podobe záložného práva, a to až do doby splnenia
záväzku, na základe čoho toho istého dňa uzatvorili žalovaný a JÁSZ-PLASZTIK zmluvu o zriadenízáložného práva k nehnuteľnostiam. Ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy predstavoval nevyplatený
zisk z hospodárenia žalovaného patriaci spoločnosti JÁSZ-PLASZTIK sumu vo výške 23.988.550,82
Eur, pričom zabezpečovanú pohľadávku predstavuje nevyplatený zisk a peňažná pohľadávka bude

určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva až do dňa splatnosti, a tiež pohľadávka, ktorá
vznikne v budúcnosti v závislosti od splnenia podmienky, ktorou je hospodársky výsledok žalovaného
v podobe zisku, o ktorom bude v zákonnej lehote rozhodnuté valným zhromaždením žalovaného, že
bude predmetom vyplatenia spoločníkom. Pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložnou zmluvou, teda
vznikla ešte pred vydaním rozsudku. Zriadenie záložného práva predstavovalo nevyhnutný spôsob

poskytnutia záruky spoločnosti JÁSZ -PLASZTIK ako spoločníkovi žalovaného, ktorý doňho vložil
vysoký kapitál, pričom zo strany správnych orgánov Maďarskej republiky bol opakovane dopytovaný
ohľadom návratnosti investícií a výnosov, a to aj v podobe rozdeleného a vyplateného zisku. Čo sa týka
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. L. A., tento bol vykonaný na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 14.11.2019, t. j. pred vydaním rozsudku, kedy neexistovala ani možnosť, že nadobudne
právoplatnosť. Navyše kúpna cena predstavovala sumu 4.800.000,- Eur, čo bola vyššia suma ako

všeobecná hodnota určená znalcom vo výške 4.293.312 Eur. Žalovaný za scudzené nehnuteľnosti
získal peňažné prostriedky a jeho majetok sa nezmenšil, takže akýkoľvek úmysel ukrátiť žalobkyňu, ako
prípadného veriteľa, je vylúčený. Súd tak bez posúdenia ďalších okolností posúdil uzatvorenie odplatnej
scudzovacej zmluvy za znižovanie majetku.

7. Posledný odvolací argument žalovaného smeroval k tomu, že napadnuté uznesenie je nedostatočne
odôvodnené. Poukázal na to, že Ústavný súd judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených
skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania, prípadne zo skutočností, ktoré možno
osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Rozhodnutie

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci
samej, napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby malo príslušnú kvalitu, t. j. aby odôvodnenie bolo
dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah,
ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný má za to, že záver súdu o splnení podmienok na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je presvedčivo odôvodnený, čo zakladá nepreskúmateľnosť
tohto uznesenia odvolacím súdom a jeho ústavnú neudržateľnosť. Pokiaľ súd konštatoval, že žalobca
preukázal zníženie základného imania, čo by malo postačovať na osvedčenie obavy, že exekúcia
pohľadávkybudeohrozená,súdneskúmal,čižalobkyňapredpodanímnávrhuiniciovalapostupvzmysle
ust. § 147 ods. 1, 2 OBZ, ktorý tiež mohol viesť k zabezpečeniu jej pohľadávky uplatnenej v tomto

konaní. Súd neuviedol, na základe akých skutočností by sa malo zníženie základného imania a zriadenie
záložného práva považovať za znižovanie majetku žalovaného. V uznesení absentuje dostatočne
individualizované odôvodnenie. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.

8.Kodvolaniužalovanéhopodalžalobcapísomnévyjadrenie,vktoromuviedol,žespodanýmodvolaním
nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné, nakoľko nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov, na ktorý sa
žalovaný odvoláva. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o údajnej neexistencii peňažnej pohľadávky,
ktorá by mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Existencia pohľadávky bola
dôsledne dokázaná v konaní pred prvoinštančným súdom, ktorý zároveň nariadil zabezpečovacie

opatrenie. V žiadnom prípade sa nejedná o nejakú možnosť pohľadávky, táto pohľadávka jednoznačne
existuje a jej existencia nezávisí od súdneho konania. Rozhodnutie súdu nie je podmienkou existencie
pohľadávky, ale iba podmienkou jej vykonateľnosti prostredníctvom jej súdneho výkonu, inak povedané
rozhodnutie súdu nemá vo vzťahu k existencii pohľadávky žalobcu konštitutívne účinky. Opierať
tvrdenia o neexistencii pohľadávky o neprávoplatnosť rozsudku prvoinštančného súdu je zavádzajúce.

Samotný inštitút zabezpečovacieho opatrenia vychádza z predpokladu, že pohľadávka ešte nemusela
byť potvrdená rozhodnutím súdu, a teda ešte nemusí byť možné jej vymáhanie prostredníctvom
súdneho výkonu rozhodnutia. Ak by sa zabezpečovacie opatrenie mohlo nariadiť iba pri súdom
potvrdených pohľadávkach, tak by nemalo popri inštitúte exekučného záložného práva veľmi zmysel.
Žalobca tiež odmieta argumentáciu, že podanie odvolania voči rozsudku spochybňuje osvedčenie

existencie pohľadávky. Citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave nie je pre toto konanie záväzný.
Odvolanie žalovaného nemožno považovať za relevantné a spochybňujúce existenciu pohľadávky
žalobcu, nakoľko odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní proti rozsudku, neposkytujú žiadne
argumenty, s ktorými by sa žalobca alebo prvoinštančný súd nevysporiadal už počas konania. Žalobcatiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nebola osvedčená obava zo zmarenia budúcej exekúcie.
Zníženie základného imania jednoznačne vplýva na postavenie žalobcu a ostatných veriteľov negatívne.
Znížením základného imania sa vytvára pre žalovaného priestor pre prevedenie majetku spoločnosti

na tretie osoby, pričom toto pôsobí mimoriadne závažne v kontexte úmyslu žalovaného vyplatiť zisk
jednému zo svojich spoločníkov, ktorého pohľadávku navyše zabezpečili záložným právom. Tvrdenia
žalovaného ohľadom plánovanej investície považuje žalobca za bezpredmetné, nakoľko výška o ktorú
žalovaný znižuje svoje základné imanie výrazne prevyšuje hodnotu údajnej investície. V súvislosti so
znižovaním základného imania navyše platí, že žalobca a ostatní veritelia vstupovali do obchodných

vzťahov so žalovaným pri určitom stave jeho základného imania, ktoré teraz žalovaný výrazne znižuje.
Pokiaľideotvrdeniežalovanéhooneprihlásenípohľadávkyvproceseznižovaniazákladnéhoimania,tak
žalobca uvádza, že lehota na podanie tejto prihlášky uplynie až 27.6.2020 a žalobca svoju pohľadávku
v tejto lehote plánuje prihlásiť. Zriadenie súdneho záložného práva nie je vstupovaním do kompetencií
Okresného súdu Trnava. V konaní pred Okresným súdom Trnava sa totiž nemôže rozhodnúť o
pohľadávke žalobcu alebo o akomkoľvek zriadení zabezpečenia žalobcovej pohľadávky, tento súd iba

posudzuje preukázanie splnenia podmienok pre zápis zníženia základného imania žalovaného. Pokiaľ
ide o zriadenie záložného práva na majetok žalovaného v prospech spoločnosti JÁSZ -PLASZTIK
kft, ktorá je majoritným spoločníkom žalovaného, žalobca nesúhlasí s údajným neohrozením výkonu
budúcej exekúcie v dôsledku zriadenia záložného práva. Veriteľ so záložným právom má prednostné
postavenie, ktoré nepochybne ohrozuje výkon pohľadávky žalobcu. Toto ohrozenie je o to väčšie,

že výška zabezpečovanej pohľadávky je 23.988.550,82 Eur, čo predstavuje 44% celkových aktív
žalovaného podľa účtovnej závierky za rok 2019. Skutočnosť, že pohľadávka JÁSZ-PLASZTIK mala
vzniknúť pred vydaním rozsudku je pritom bezpredmetná, nakoľko samotný vznik pohľadávky rozhodne
neznamená potrebu jej zabezpečenia záložným právom. Jetiež otázne, prečo vôbec majoritný spoločník
žalovaného zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanému záložným právom, keď na základe svojho

obchodného podielu žalovaného ovláda a nehrozí, že by ostatní spoločníci rozhodli o nevyplatení
jeho zisku. Takéto zriadenie záložného práva ovládajúcou osobou, teda logicky sleduje iba prednosť
pohľadávky JÁSZ-PLASZIT pred veriteľmi žalovaného, ktorí nie sú spoločníkmi žalovaného, teda
aj pred žalobcom. Zabezpečenie pohľadávky spol. JÁSZ-PLASZIK záložným právom na majetok
žalovaného nepochybne svedčí o konaní žalovaného sledujúcom ohrozenie výkonu budúcej exekúcie.

Ohľadom prevodu nehnuteľností na spoločnosť SKH plastic, spol. s r. o., Matúškovo, IČO: 45 284
954, žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že kúpna zmluva s kúpnou cenou 4.800.000,- Eur sama o
sebe nepreukazuje skutočné uhradenie kúpnej ceny a taktiež toto nezaručuje, že v čase vykonateľnosti
pohľadávky žalobcu, bude táto suma k dispozícii na jej čiastočnú úhradu. Žalovaný preto trvá na tom, že
tento prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ohrozuje výkon budúcej exekúcie. Napokon žalobca

považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia za dostatočne zrozumiteľné a postup súdu za správny.
Závery súdu sú v uznesením náležite vysvetlené a súd dodržal procesný postup podľa CSP. preto
žalovaný nepreukázal, že by boli dané ním uvádzané odvolacie dôvody. Žalobca preto navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9.Kvyjadreniužalobcupodalžalovanýpísomnévyjadrenie,vktoromuviedol,ževovzťahukneexistencii
zabezpečovanej pohľadávky žalovaný len opätovne poukazuje na to, že neprávoplatný rozsudok vydaný
v tomto spore je rozhodnutím, ktoré nemá žiadne účinky a jeho existencia nezbavuje súd povinnosti
uviesť v odôvodnení rozhodnutia také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať,

že peňažný nárok, ktorý sa má zabezpečiť trvá a je dôvodný. Súd sa tejto povinnosti nemohol zbaviť
tvrdením, že existenciu pohľadávky žalobkyne osvedčuje možnosť, že rozsudok vydaný v tomto
spore nadobudne právoplatnosť. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 4Cob/36/2017, aj keď toto rozhodnutie nemá kasačnú záväznosť, Ústavný súd SR už
vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom
poriadku SR charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach
zaväzoval rozhodnúť identicky, naproti tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere verejnosti v

spravodlivé súdne konanie a v súdny systém ako taký. Žalovaný tiež znova poukazuje na to, že obava,
že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Proces zníženia základného
imania sa uskutočňuje pod dohľadom súdu, ktorý v zmysle § 147 ods. 3 OBZ môže zapísať zníženie
základného imania do obchodného registra len ak je preukázané, že zníženie základného imania saoznámilo zákonným spôsobom a veriteľom sa poskytlo zabezpečenie, pokiaľ ich pohľadávky neboli
uspokojené. Súd vydaním napadnutého uznesenia neprípustne a nadbytočne vstupoval do kompetencie
Okresného súdu Trnava, ako registrového súdu. Žalobca uviedol, že plánuje svoju pohľadávku prihlásiť,

pričom tak mal spraviť hneď a nečakať, aby mohol účelovo podať návrh na vydanie uznesenia. Je
vylúčené, aby existovala reálna a bezprostredná obava z budúceho zmarenia exekúcie, keď OBZ
kladie ako podmienku zápisu zníženého základného imania jeho preskúmanie súdom, pričom OBZ
predpokladá zabezpečenie prípadných pohľadávok, t. j. zabezpečuje, aby spoločnosť neukracovala
veriteľov tým, že zníži základné imanie. Čo sa týka zriadeného záložného práva, Krajský súd v Bratislave

zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a výslovne sa vyjadril, že úvahy žalobcu o
možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom založenia jeho majetku samo o sebe nemôžu byť
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nestačí pritom osvedčiť, že žalovaný má možnosť
nakladať s nejakou vecou alebo právom tak, že ukráti veriteľa, ale aj to, že z jeho konkrétneho správania
vyplýva, že má úmysel tak vykonať. Čo sa týka argumentácie žalobcu o tom, že ani zaplatenie kúpnej
ceny za prevod nehnuteľnosti do vlastníctva SKH plastic, s. r. o. nezaručuje, že v čase vykonateľnosti

pohľadávky žalobcu nebude táto suma k dispozícii na úhradu, tak uvedené evokuje, že žalobca má
záujemúplnezmariťpodnikaniežalovaného.Napredajimajetkužalovanéhozatrhovúhodnotuniejenič,
čo by akokoľvek ohrozovalo akéhokoľvek veriteľa. Žalovaný preto trvá na svojom návrhu, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec

vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie.

10. K vyjadreniu žalovaného podal ešte vyjadrenie žalobca a uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia
k podanému odvolaniu a uvádza, že existencia zabezpečenej pohľadávky nie je závislá od rozhodnutia
súdu, keďže toto nemá vo vzťahu k pohľadávke konštitutívne účinky. Konanie žalovaného najmä snaha

o zníženie základného imania, zriadenie záložného práva v prospech svojho spoločníka svojou povahou
k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu priamo smerujú. Žalobca preto žiada napadnuté uznesenie
v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.

d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné,
preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo

posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho
opatrenia.

14. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

15. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

20. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím
opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka

veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

21. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho

oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu potom zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

23. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia pohľadávky v

celkovej výške 45.352.196,01 Eur s príslušenstvom, o ktorom nároku súd prvej inštancie rozhodol
rozsudkom č. k. 35C/199/2016-890 zo dňa 27.1.2020 tak, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy
45.352.196,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z uvedenej sumy od 2.4.2016 do
zaplatenia vyhovel, vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. Voči tomuto
rozsudku podal žalovaný odvolanie a domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne. Rozsudok teda zatiaľ nie je právoplatný. Dňa 20.3.2020, t. j.
po vydaní predmetného rozsudku podal žalobca návrh na nariadenie predmetného zabezpečovacieho
opatrenia dôvodiac, že má obavu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky môže byť ohrozená, nakoľko
žalovaný jednak znížil svoje základné imanie zo sumy 8.079.401,- Eur na sumu 200.000,- Eur, ďalej
že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného bolo zriadené záložné právo, ako aj vzhľadom na to,

že časť nehnuteľností žalovaného bola predaná, z čoho je zrejmá snaha žalovaného o zníženie jeho
majetku, v dôsledku čoho je možné, že pohľadávku žalobcu nebude možné neskôr uspokojiť. Žalovaný
v odvolaní argumentuje najmä tým, že pohľadávka žalobcu nie je dosiaľ existujúca, keďže nebola
priznanáprávoplatnýmrozhodnutímsúdu,pričomonpodalvočirozsudkusúduprvejinštancieodvolanie,
v ktorom pohľadávku žalobcu z relevantných dôvodov rozporuje, ďalej že tu nie je obava z ohrozenia

exekúcie,pretožezníženiezákladnéhoimaniažalovanéhonemážiadenvplyvnajehoobchodnúčinnosť,
o tomto znížení rozhoduje registrový súd postupom podľa § 147 OBZ, pričom žalobca ako tvrdený veriteľ
žalovaného si svoju pohľadávku v rámci znižovania základného imania voči žalovanému neprihlásil,
ďalej že žalovaný plánuje preukázateľne naďalej rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť, keďže plánuje
výstavbu nového výrobného závodu v priemyselnom parku v Nitre. Pokiaľ ide o zriadenie záložného

práva, žalovaný argumentoval tým, že ide o záložné právo spol. JÁSZ-PLASZTIK, ktorá je spoločníkom
žalovaného, a to na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 40 mil. Eur, pričom táto pohľadávka má byť
uspokojená z nevyplateného zisku spoločnosti žalovaného. Napokon pokiaľ ide o predaj nehnuteľností,
dôvodil tým, že za tieto získal kúpnu cenu 4.800.000,- Eur, ktorá je ešte vyššia ako kúpna cenastanovená znalcom. V žiadnom prípade teda nemal úmysel ukrátiť žalobcu. Napokon žalovaný namietal,
že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené.

24. Preskúmaním návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bol v danom prípade v celom rozsahu dôvodný.

25. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami
tak, aby v prípade, že pohľadávka žalobcu zatiaľ priznaná neprávoplatným súdnym rozhodnutím,

bola v prípade jeho potvrdenia odvolacím súdom uspokojená v exekučnom konaní z majetku
povinného - žalovaného. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie zabezpečovanej peňažnej pohľadávky
žalobcu, odvolací súd má za to, že vzhľadom na štádium tohto sporového konania, keď o žalobe
žalobcu už bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie, možno mať dostatočne osvedčené, i keď

nie s konečnou platnosťou, že pohľadávka žalobcu je v tomto štádiu konania existujúca. Vzhľadom na
argumenty žalobcu opísané v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania a ich vyhodnotenie súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, nie je možné v tomto štádiu konania uzavrieť, že obrana žalobcov
by bola očividne vylúčená a bezzákladná. Vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočným
osvedčením existencie pohľadávky žalobcu, tento rozsudok bol pritom vydaný na základe dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie. Prehodnocovanie záverov prijatých súdom prvej inštancie, bude
možné až v samotnom odvolacom konaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Neobstojí pritom obrana
žalovaného v podanom odvolaní, že rozsudok neodôvodňuje existenciu pohľadávky, nakoľko správnosť
tohto rozsudku bola odvolaním žalovaného spochybnená. Je pravda, že predmetný rozsudok nie je
právoplatným rozhodnutím, avšak pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

súd nevykonáva dokazovanie, ako vo veci samej, ale si potrebné skutočnosti iba osvedčuje, čo súd
prvej inštancie vykonal, keď sa pohľadávkou žalobcu zaoberal a vyhodnotil, že je dôvodná. Odvolací
súd má minimálne za to, že bolo preukázané, že žalobca a žalovaný boli v zmluvnom vzťahu, pričom
došlo k vystaveniu určitých faktúr, ktorých uhradenie žalovaný nepreukázal. Posúdenie dôvodnosti
odvolania žalovaného a vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, však nie

je možné vykonávať ako predbežnú otázku v štádiu rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia. Nateraz pohľadávka žalobcu je dostatočne osvedčená rozsudkom č. k. 35C/199/2016-890 zo
dňa 27.1.2020, a preto je prvá podmienka pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia
splnená.

28. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia
pre uspokojenie pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Žalovaný preukázateľne znížil svoje základné
imanie z pôvodnej výšky 8.079.401,- Eur na sumu 200.000,- Eur. Základné imanie spoločnosti s ručením
obmedzeným je finančné vyjadrenie prostriedkov vložených do s.r.o. spoločníkmi. Je časťou vlastného

imania spoločnosti. Základnou funkciou základného imania je garančná funkcia, ktorá sa prejavuje
pri úhrade záväzkov spoločnosti. Spoločnosť totiž ručí za svoje záväzky do výšky svojho majetku
a súčasťou tohto majetku je aj základné imanie. Základné imanie obchodnej spoločnosti potom do
veľkej miery napovedá o finančnej stabilite spoločnosti. To znamená, že je signálom pre prípadných
obchodných partnerov. Dobre kapitálovo zabezpečená spoločnosť pristupuje spravidla k zvýšeniu

základného imania. V danom prípade však na strane žalovaného došlo k nezanedbateľnému zníženiu
základného imania, čo môže pre veriteľov signalizovať určitú rizikovosť. Nie je pritom podstatné, že
žalovaný mieni rozvíjať svoju podnikateľskú činnosti, plánuje výstavbu nového závodu, pričom má ísť o
investíciu cca 3 mil. Eur, keď tak radikálnym znížením základného imania zároveň znižuje zabezpečeniepre svojich doterajších veriteľov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia je celkom irelevantné, či žalobca prihlásil svoju pohľadávku podľa § 147
Obchodného zákonníka. Pokiaľ tak aj neurobil, hoci by tým mohol ovplyvniť skutočnosť, či k zníženiu

základného imania žalovaného dôjde, pokiaľ by žalovaný žalobcu v rámci postupu podľa tohto ust.
neuspokojil, prípadne nezabezpečil jeho pohľadávku, nič mu nebráni, aby sa domáhal zabezpečenia
svojej pohľadávky inštitútom zabezpečovacieho opatrenia aj v tomto konaní. Obavu, že exekúcia pre
uspokojenie pohľadávky žalobcu nemusí byť úspešná, odôvodňuje aj zriadenie záložného práva v
prospech jedného zo spoločníkov žalovaného, obchodnej spoločnosti JÁSZ PLASZTIk kft., Maďarská

republika, a to na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Tento záložný veriteľ sa stal
týmto úkonom prvým záložným veriteľom v poradí, čo má vplyv na prípadný výkon záložného práva
žalobcom, pričom pohľadávka tohto prednostného záložného veriteľa má byť až vo výške 40 mil.
Eur. Je irelevantné na základe akej skutočnosti došlo k zriadeniu záložného práva spoločnosti JÁSZ
PLASZTIk kft., ale už samotný fakt, že na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného bolo zriadené záložné
právo takéhoto záložného veriteľa, vzbudzuje obavu z úspešnosti prípadnej exekúcie pre uspokojenie

pohľadávky oprávneného. Rovnako nie je pre danú vec podstatné, kedy vznikla pohľadávka spoločnosti
JÁSZ PLASZTIK kft., pretože v danom prípade sa nerieši prípadná odporovateľnosť právnych úkonov
žalovaného, teda či mieni ukrátiť svojho veriteľa, ale nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa rieši
iba to, aby bola prípadná, neskôr právoplatne judikovaná pohľadávka žalobcu vôbec vymožiteľná,
ak je z celkového konania žalovaného zrejmé, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Napokon čo

sa týka prevodu nehnuteľností v kat. úz. L. A., tak žalovaný síce uvádza, že za ne bola dojednaná
kúpna cena vo výške vyššej ako stanovená znaleckým posudkom, ale ako správne podotkol žalobca,
žalovaný nepreukazuje, že táto kúpna cena bola skutočne aj uhradená a že bude existovať aj v čase
splatnosti pohľadávky žalobcu a jej vymáhania. Súd tu neskúma, či na strane žalovaného existuje
ukracujúci úmysel. Skúma, či konanie spoločnosti nesmeruje k tomu, že bude ohrozená exekúcia

pre uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Tu konanie žalovaného vo svojom súhrne aktuálne
indikuje takéto ohrozenie, nakoľko súčasne došlo k rapídnemu zníženiu základného imania žalovaného
z pôvodných vyše 8 mil. Eur na 200.000,- Eur, k zriadeniu záložného práva v prospech majoritného
spoločníka žalovaného na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ako aj k predaju časti
nehnuteľností žalovaného. Pohľadávka žalobcu je pritom vo vysokej výške až 45.352.196,01 Eur plus

úroky z omeškania, preto vzhľadom na takéto súhrnné správanie žalovaného, skutočne v súčasnosti
existuje obava, že prípadná budúca exekúcia pre uspokojenie tak vysokej pohľadávky žalobcu, by
mohla byť ohrozená. Žalovaný svojim konaním aktuálne oslabuje svoje majetkové pomery, znižuje svoje
základné imanie, zakladá svoje nehnuteľnosti, prípadne ich predáva, čím hrozí, že žalobca nevymôže
dostatočný objem peňazí na uspokojenie svojej vysokej peňažnej pohľadávky.

29. Napokon odvolací súd nezistil ani dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté uznesenie
nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Túto obranu žalovaného považuje odvolací súd za
účelovú. Naopak, súd prvej inštancie vecne, logicky konzistentne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje
rozhodnutie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú jeho úvahy, na základe ktorých dospel k svojim

záverom. Súd uviedol právne posúdenie veci, vyhodnotil aktuálnu dôkaznú situáciu a svoje rozhodnutie
stručne, avšak riadne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd nezistil zásadné rozpory v záveroch súdu
prvej inštancie.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok žalobcu vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť aspoň osvedčený, čo
je v danom prípade splnené už samotným vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
to, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu v budúcnosti, javí sa odôvodnená potreba
neodkladnej úpravy pomerov sporových strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako bolo
vykonané napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol

odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti
neúspešnej protistrane. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSProzhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).