Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117215388
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7117215388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a

sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému Y. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L. XX, zast. JUDr. Jaroslavom
Bódišom, advokátom, so sídlom Bardejov, Pod Papierňou 66, o zaplatenie 2.704,41 € s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 15Csp/129/2017-299 zo 14.7.2020 v znení opravného uznesenia
15Csp/129/2017-353 z 2.12.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v znení opravného uznesenia 15Csp/129/2017-353 z 2.12.2020 v zaväzujúcom výroku

tak, že žalobu zamieta.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.704,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.704,41 € od 12.9.2017
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak potom, čo jeho skorší rozsudok
15Csp/129/2017-137 zo dňa 23.10.2018, ktorým žalobu zamietol, bol na základe odvolania žalobcu
zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co/385/2018 zo dňa 19.12.2019.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.704,41 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne od 4.6.2014 do zaplatenia. Pohľadávku uplatnenú v tomto konaní
nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30.11.2017 medzi Všeobecnou

úverovou bankou, a.s., ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu dňa 3.1.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičkyč.7085569(ďalejlen,,Zmluvač.1“),nazákladektorejposkytolžalovanémufinančnéprostriedky
vo výške 3.000 €. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 110,50 €.
Dňa 24.5.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6095743 (ďalej len ,,Zmluva č.
2“), na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.600 €. Túto pôžičku sa
žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 55,26 €. Dňa 21.6.2012 uzavrel so žalovaným

Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 612819 (ďalej len ,,Zmluva č. 3“), na základe ktorej žalovanému poskytol
finančné prostriedky vo výške 1.600 €. Túto pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných
splátkach po 51,35 €. Žalovaný poskytnuté pôžičky nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho ho
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.5.2014 vyzval na úhradu dlžných splátok. Žalovanýdlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 27.7.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť
všetkých poskytnutých pôžičiek, o čom žalovaného informoval oznámením o vyhlásení okamžitej
splatnosti.Žalobouuplatnenýnároktakpredstavujesúčetnesplatenýchzostatkovzjednotlivýchpôžičiek

(541,37+736,66+1.426,09=2.704,12 €).

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal. Namietal nečitateľnosť Zmluvy č. 1 predloženej žalobcom. V
súvislosti so Zmluvou č. 2 a č. 3 poukázal na neprimerane vysoké úroky a RPMN. V Zmluve č. 2
úroková sadzba činí 28,99 % a RPMN 28,99 %, pričom podľa štatistík priemerných úrokových mier bola

v rozhodnom období priemerná úroková sadzba vo výške 9,74 %. V Zmluve č. 3 je uvedená úroková
sadzba vo výške 32 % a RPMN vo výške 32 %, pričom sa priemerná úroková sadzba v období uzavretia
zmluvy pohybovala na úrovni 11,38 %. Takto dojednané úroky za jednotlivé zmluvy považoval za v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatné.

4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval § 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, 2, 3, § 38 ods. 1, 2, §

39, § 40 ods. 1, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 565, § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len ,,ZoSÚ“), § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej len ,,nariadenie“), posudzujúc zmluvy o

poskytnutí pôžičky ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preskúmaním obsahu Zmluvy č. 1 zistil, že v
zmluve bola uvedená výška úveru 3.000 €, počet splátok 42, výška splátky 110,50 €, splatnosť splátky k
20. dňu mesiaci, celková čiastka 4.641 €, RPMN 30,10 %, úroková sadzba 30,10 % a priemerná RPMN
20,68 %. Z prehľadu splátok mal za preukázanú úhradu na predmetnú zmluvu 4.099,50 € a zostatok
dlžnej sumy vo výške 541,37 €.V Zmluve č. 2 bola uvedená výška úveru 1.600 €, počet splátok 48,

výška splátky 55,26 €, splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci, celková čiastka 2.577,60 €, RPMN 28,99
% a úroková sadzba 28,99 %. Z prehľadu splátok mal za preukázanú úhradu na predmetnú zmluvu
vo výške 1.839, 61 € a zostatok dlžnej sumy vo výške 736,64 €. V zmluve č. 3 bola uvedená výška
úveru 1.600 €, počet splátok 60, výška splátky 51,35 €, splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci, celková
čiastka 2.994 €, RPMN 32 %, úroková sadzba 32 % a priemerná RPMN 21,68 %. Z prehľadu splátok

mal za preukázanú úhradu na predmetnú zmluvu vo výške 1.037,28 € a zostatok dlžnej sumy vo výške
1.426,09€.Dojednanéúrokovésadzbynepovažovalzaneprimerané,alebovrozporesdobrýmimravmi,
preto uzavrel, že ich nemožno považovať za absolútne neplatné. Tvrdil, že celkom jednoznačne sa tieto
úrokovésadzbynepribližujúúžereanivýške,ktorábybolahodnotenáakoneprimeranevysoká,prípadne
hraničiacasúžerou.Súdprvejinštancietaknemalzapreukázanýžiadnydôvodneplatnostipredmetných

zmlúv. Stotožňujúc sa so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 12.6.2020
sp. zn. 5Cdo/42/2020 skonštatoval, že žalobca má nárok na zmluvné úroky aj po zosplatnení, a to v
rozsahu v akom by mal nárok, ak by úver nezosplatnil, teda v rozsahu v akom sa na platení úrokov
dohodli v zmluve. Mal za to, že podpisom zmluvy žalovaný prehlásil, že všetky údaje uvedené v zmluve
súpravdivé,ažekudňupodpisuzmluvymuneboliznámežiadneokolnosti,ktorébymalivplyvnaplnenie

jeho záväzku. Nesplnením dlhu tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.704,41 € ako súčtu
neuhradených dlžných zostatkov z predmetných zmlúv (541,37+1.426,09+736,64 €). Neuhradením dlhu
riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j . od
30.8.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania

rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Poukázal na zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku uvedenia

inej sumy v záhlaví ako žalobou uplatneného nároku a inej sumy priznanej žalobcovi vo výrokovej
časti rozhodnutia. Z rozhodnutia mu tiež nebolo zrejmé, ako súd doplnil dokazovanie, resp. ktoré ďalšie
dôkazy si zabezpečil v zmysle uznesenia Krajského súdu V Košiciach 11Co/385/2018-237 z 19.12.2019,
ktorým bolo predošlé rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené. Nevedel, ako sa súd dopracoval k
výške RPMN uvedenej v Zmluve č. 1 a č. 3 a poukázal na to, že pri Zmluve č. 2 priemernú RPMN

už neuviedol. Zároveň poukázal na nesprávne vyjadrenie hodnoty priemernej RPMN, ktorú súd prvej
inštancie uvádzal v eurách, nie percentách. Na zdôraznenie potreby riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia citoval § 220 ods. 2 CSP a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp zn. III.
ÚS 119/03. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom adekvátnosti výšky úrokových sadziebpri jednotlivých pôžičkách, poukazujúc na priemerné úrokové miery v čase, kedy boli zmluvy uzavreté.
Trval na tom, že veriteľom požadované úroky boli v tomto prípade neprimerane vysoké a v rozpore s
dobrými mravmi. Mal za to, že zmluvy je potrebné považovať za neplatné v zmysle § 39 OZ. Žiadal,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne ho zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a s právnym názorom

súdu prvej inštancie sa stotožnil. Argumentoval, že odplata za poskytnutie úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN, ktorá je vo všetkých zmluvách zhodná s úrokovou sadzbou, to znamená, že jedinou
odplatoujelenúrok.VsúvislostisRPMNuvedenouvZmluveč.1vovýške30,10%poukázalnaštatistiku
Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok
2010, podľa ktorej bola priemerná RPMN na úrovni 20,68 %. Odkazom na § 1a nariadenia platného od
1.9.2014 mal za to, že odplata bola primeraná, keďže neprevyšovala dvojnásobok priemernej RPMN.

Uviedol, že aj keď toto pravidlo nebolo v tom čase ešte platné, nemožno takto dojednanú odplatu
považovať za v rozpore s dobrými mravmi, keď zákonodarca ju považuje za adekvátnu. V Zmluve č. 2
bola uvedená RPMN vo výške 28,99 % zhodne s úrokovou sadzbou. Podľa už uvedenej štatistiky sa
priemerná RPMN v čase pred uzavretím zmluvy pohybovala na úrovni 20,56 %, a teda ani RPMN v
Zmluve č. 2 nie je vyššia ako dvojnásobok priemernej RPMN v rozhodnom období. V Zmluve č. 3 bola

uvedená RPMN vo výške 32 %, zhodne s úrokovou sadzbou, a podľa spomínanej štatistiky sa priemerná
RPMN v čase pred uzavretím zmluvy pohybovala na úrovni 21,68 %, preto ani túto odplatu nepovažoval
za nesúladnú s dobrými mravmi. Trval na tom, že odplata vo všetkých zmluvách bola primeraná záväzku
a bola v súlade so zákonom aj dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu o absolútnej neplatnosti úverových
zmlúv v dôsledku neprimeranosti úroku z úveru by bolo v rozpore s ústavným príkazom preferencie

výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Zároveň podotkol, že neplatnosť dojednania výšky úroku
z úveru nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale iba bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru. Vzhľadom na svoju argumentáciu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.

7. Žalovaný v replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii a nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu. Trval
na tom, že úverové zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že pokiaľ by odvolací súd pripustil
platnosť týchto zmlúv a v rozpore s dobrými mravmi by vyhodnotil len dojednané úroky, potom považoval
za potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný preplatil istinu každého poskytnutého úveru.

8. Žalobca sa k replike žalovaného už nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP

a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP), dospejúc k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2021 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202,
II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/
CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne

realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného
postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného
vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej

inštancie svojím skorším rozsudkom žalobu síce (správne) zamietol, ale vychádzal pritom z nesprávnych
právnych úvah, ktoré neúspešný žalobca v odvolaní dôvodne namietal, preto odvolaciemu súdu
neostávalo iné, len tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. To však neznamená, že neboli dôvody
na zamietnutie žaloby z iných dôvodov (teda nie z tých, ktoré súd v rozpore s aktuálnou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR použil pri skoršom zamietajúcom rozsudku). Súd prvej inštancie však po zrušení

veci nepostupoval koncentrovane, nevenoval náležitú pozornosť skutkovému stavu vyplývajúcemu z
predložených dôkazov, nesprávne ho vyhodnotil a v dôsledku toho dospel k nesprávnym právnym
záverom.

16. Svojimi odvolacími námietkami odvolateľ urobil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť

právneho záveru súdu prvej inštancie o adekvátnosti a primeranosti zmluvných úrokov, ku ktorému tento
vo svojom rozhodnutí dospel.

17. Pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzavretých po 1.9.2014 sa pri výške stropu odplaty
vychádza, v súlade s § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a nariadenia, z výšky RPMN. Pri zmluvách uzavretých

po1.6.2014alepred1.9.2014,saprimeranosťodplatyzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovposudzuje
podľa výšky úrokov. Podľa § 10d ods. 2 nariadenia účinného od 1.6.2014 sa za najvyššiu prípustnú
výšku odplaty považuje odplata neprevyšujúca dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti
zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska. V čase uzavretia predmetných zmlúv
(r. 2011 a 2012) nebola odplata za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách,

okrem všeobecnej klauzuly v § 53 ods. 6 OZ, žiadnym právnym predpisom limitovaná. Pri posudzovaní
primeranosti odplaty tak odvolací súd vychádzal z § 53 ods. 6 OZ a ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 31.7.2009 sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 uviedol: ,,Hoci
maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách
ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu

zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto
vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odvolávanie sa žalobcu na neskoršie znenie právnej úpravy,
ktorá zmenila dovtedy platný spôsob posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, je neprípustným retroaktívnym výkladom
právnej úpravy. Zároveň odvolací súd uvádza, že § 1 ods. 4 nariadenia odkazuje na štatistiku
zverejnenú na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky zo Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, a nie zo Súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, na ktoré žalobca vo vyjadrení k

odvolaniu poukázal.

19.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§ 39 OZ). Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Definícia
dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá
morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Za výkon

práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi sa považuje výkon práv a povinností, ktorý by bol v
rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej
spolupatričnosti. Ak tieto pravidlá premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva,
ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide
o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
všakviacakoo100%oprotipriemerubánk.Výškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoúrokyprevýšiapriemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

20. Pri posudzovaní primeranosti odplaty súd prvej inštancie len všeobecne, bez ďalšieho, skonštatoval,
že zmluvne dojednané úroky nie sú neprimerané, ani hraničiace s úžerou, nie sú v rozpore s dobrými
mravmi, a preto ich nemožno považovať za absolútne neplatné. Svoje závery však ničím nepodložil,
úrokové miery uvedené zmluve neporovnal s priemernými úrokovými mierami v čase uzavretia zmlúv,
ani inak nevysvetlil, akým spôsobom dospel k záveru o ich primeranosti. Nie je zrejmé, na podklade

akých úvah dospel k uvedeným zisteniam.

21. Odvolací súd preskúmaním obsahu predmetných zmlúv (ktorých originály sú založené v spise)
zistil, že v Zmluve č. 1 bola uvedená úroková sadzba vo výške 30,10 %. Podľa štatistiky priemerných
úrokových mier z úverov bánk dostupnej na webovom sídle Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk

), boli úrokové sadzby v januári 2011 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1
do 5 rokov na úrovni 12,87 %. V Zmluve č. 2 bola uvedená úroková sadzba vo výške 28,99 %. Podľa
spomínanej štatistiky boli priemerné úrokové sadzby v máji 2011 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou
od 1 do 5 rokov na úrovni 12,92 %. V Zmluve č. 3 bola uvedená úroková sadzba vo výške 32 %. Podľa
štatistiky NBS boli priemerné úrokové sadzby v júni 2012 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od

1 do 5 rokov na úrovni 12,93 %. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvne dojednané úrokové sadzby, vo
všetkých dotknutých zmluvách, prevýšili priemerné úrokové sadzby o viac ako 100 %. Takto dojednané
úrokové sadzby odvolací súd považuje za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s § 39
OZ sú dohody o úrokoch v predmetných zmluvách neplatné. Žalobca tak má nárok na len vrátenie istiny
z každého z dotknutých úverov, bez dohodnutých úrokov.

22. V zmysle uvedených skutočností by tak žalovaný mal žalobcovi vrátiť sumu rovnajúcu sa súčtu istín
poskytnutých úverov, teda 6.200 €. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané úhrady žalovaného na
Zmluvu č. 1 vo výške 4.099,55 €, na Zmluvu č. 2 vo výške 1.839,61 € a na Zmluvu č. 3 vo výške 1.037,28
€, spolu 6.976,44 €. Keďže žalovaný žalobcovi už uhradil sumu rovnajúcu sa súčtu istín poskytnutých

úverov, nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nie je dôvodný.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol (§
388 CSP).24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súduprvejinštanciepreskúmať(§379CSP).Žalovanýpodalodvolanieprotivšetkýmvýrokomrozsudku,
teda aj proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

25. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku, teda v časti,
v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

26. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).