Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417207306
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8417207306.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého S. B., F.. XX.XX.XXXX I. E.Ú. A. B., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky,
zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti
rodičov: matky E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. G.. Š. XXXX/XX, P., zastúpenej advokátom JUDr. Viktorom
Novysedlákom, so sídlom L. Svobodu 2674/1, Poprad, a otca S. B., F.. XX.XX.XXXX, T. G.. Š.F. XXXX/
XX,P.,nanávrhotcaozníženievýživnéhoaúpravustykuspolusnávrhommatkynazvýšenievýživného,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

III. Schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi v nasledovnom znení:

Otec S. B., F.. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou A. B., F.. XX.XX.XXXX každý
párny týždeň v sobotu v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod.

Otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj po realizácií styku odovzdá.

Matka E. A., F.. XX.XX.XXXX je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený
čas odovzdať.

Otec je povinný v stanovenom čase maloletú prevziať a po ukončení realizácie styku v mieste bydliska
matky maloletú matke riadne vrátiť.

Styk otca s maloletým S. B., F.. XX.XX.XXXX neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.12.2017 sa otec maloletých detí domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by mu súd znížil výživné na maloletého S. B. a A. B. na sumu 30 Eur na každé dieťa,
počnúc dňom 01.01.2015. Zároveň otec žiadal upraviť styk s maloletými a to tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletými Romanom a Laurou každý nepárny víkend v čase od piatku od 17:00 hod.
do nedele do 17:00 hod., ďalej v čase zimných prázdnin po dobu 7 kalendárnych dní a v čase letných
prázdnin po dobu 30 kalendárnych dní.2. Otec podaný návrh odôvodnil tvrdeniami, že výživné vo výške 160 Eur mu bolo v roku 2012 Okresným
súdom Kežmarok určené v čase, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody. Preto po dohode s matkou
maloletých s výškou výživného súhlasil, keďže chcel aby jeho deti mali príjem. Rodičia sa dohodli,

že po návrate otca z výkonu trestu sa výživné na maloleté deti zníži, pretože rodičia spolu plánovali
naďalej spolu žiť. Po prepustení z výkonu trestu sa otec vrátil do spoločnej domácnosti, do ktorej riadne
prispieval. Po dlhodobých nezhodách, slovnom napádaní a potom, čo ho matka maloletých niekoľkokrát
vyhodila z bytu sa otec rozhodol vzťah s matkou ukončiť a koncom decembra 2015 odišiel zo spoločnej
domácnosti. Po nejakom čase si otec našiel novú partnerku s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s

jej dvoma deťmi. Otec si dlhodobo nevie nájsť stabilnú prácu. Momentálne nemá žiaden príjem. Občas si
privyrába pomocnými prácami po známych, inak mu finančne vypomáha priateľka, ktorá ťahá zo svojho
príjmu celú domácnosť. S poukazom na tieto okolnosti sa od rozhodnutia súdu o výživnom na strane
otca podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozsudkom súdu z roku
2012 boli maloleté deti zároveň zverené do osobnej starostlivosti ich matky. Keďže rodičia po prepustení
otca z výkonu trestu odňatia slobody plánovali spolu žiť, nebolo v rozsudku určené stretávanie sa otca

s deťmi. V decembri 2015 otec opustil spoločnú domácnosť natrvalo. Deti navštevuje, keď mu to matka
dovolí. Otec pravidelne telefonuje a zaujíma sa o to, ako sa deti majú, aký je ich zdravotný stav a ako
sa im darí v škole a škôlke. Vždy im donesie nejaký nákup. Veľa informácií o deťoch dostáva od svojej
mamy alebo od spoločných známych, keďže matka maloletých nie je v tomto smere veľmi ústretová.
Matka deti dala otcovi za posledné dva roky len dvakrát a aj to len za podmienky, že s nimi bude len

otec. V lete ich matka prvýkrát pustila k otcovej priateľke. Otec maloleté deti nesmie brávať do spoločnej
domácnosti.

3. K návrhu sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného. Dcéra A. začala
od 01.09.2018 navštevovať základnú školu, takže náklady spojené s touto skutočnosťou odôvodňujú

zvýšenie výživného. Matka ďalej uviedla, že otec vo svojom návrhu nekonkretizoval, ako sa u neho
zmenili pomery, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Otec neuviedol, ako sa zmenil jeho príjem
a neuvádza ani žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa jeho osoby, ktoré by zníženie odôvodňovali.
Matka rovnako nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku s deťmi. Otec bol viackrát súdne trestaný,
okrem iného aj za týranie matky maloletých. Otec sa správa násilnícky, preto matka pokladá styk otca

s deťmi za jednoznačne škodlivý pre deti. Maloletý S. sa s otcom nechce vôbec stretávať a ledva
znesie niekoľkohodinové stretnutie s otcom. Stretnutia sú veľmi sporadické. Matka za najlepšie riešenie
považuje zachovanie súčasného stavu, t.j. aby súd styk s deťmi neurčil a otec sa s deťmi stretával po
predchádzajúcom súhlase matky. Príjem matky tvorí mzda od zamestnávateľa Podtatranská hydina a.s.
vo výške 505,60 Eur mesačne. Jej výdavky tvoria náklady na elektrinu v sume 20 Eur mesačne, náklady

na bývanie 100 Eur mesačne ako nájomné za mestský byt v Kežmarku, dôchodkové sporenie v sume
15 Eur mesačne, strava maloletých 39,10 Eur mesačne, sporenie deťom 15 Eur mesačne, jednorazové
výdavky na ZRPŠ 30 Eur mesačne na S. a 36 Eur na A.. S poukazom na príjmy a výdavky u maloletých
detí matka navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletých v sume 90 Eur na každé dieťa od 01.10.2018.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Na pojednávaní otec maloletých uviedol, že momentálne je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky
v nezamestnanosti. Nemám financie na to, aby platil matkou navrhovanú sumu výživného. K svojim
majetkovým pomerom otec uviedol, že nemá nič, býva u svojej priateľky a nepoberá žiadne sociálne
ani iné dávky. Nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Nevlastní žiadne hnuteľné veci ani nehnuteľnosti.

Na ÚPSVaR Kežmarok nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie z dôvodu, že sa mu črtala práca v
zahraničí,alekvôliaktuálnejsituáciísatonepodariloarovnakotakbynespĺňalpodmienkynaposkytnutie
žiadnych dávok. Svoje náklady na život vyčíslil v sume 0 Eur, keďže ho živí jeho priateľka, ktorá všetko
hradí. Žijú v trojizbovom prenajatom byte, žijú tam štyria. Priateľka uhrádza náklady v celkovej sume
cca 350 Eur mesačne. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie, má výučný list v odbore mäsiar.

V tomto odbore bol aj zamestnaný a v tomto odbore pracoval aj keď bol zamestnaný v spoločnosti
DIAMON s. r. o., kde mal mesačný príjem cca 850 Eur. Má dlh v zdravotnej poisťovni vo výške cca 1200
Eur, ktorý v súčasnosti ešte nie je vymáhaný exekučne. Exekučne je vymáhané neuhradené výživné,
kde je výška dlhu cca vo výške 10 000 Eur, ale tam už bolo niečo splatené. Za posledných 6 mesiacov
nemal otec žiaden príjem, len občasné brigády. Aj s brigádami je to teraz horšie. Na otázku právneho

zástupcu matky, či si hľadá prácu v odbore mäsiar otec uviedol, že práca v zahraničí, ktorá sa mu
rysovala mala byť v odbore mäsiar, ale z dôvodu korony sa to oddialilo. Otec pri výsluchu potvrdil, že
bol zamestnaný aj v inom odbore ako v odbore mäsiar, napr. na stavbe ako pomocný robotník, potom
pracoval v Kežmarku po mäsiarstvach. Pred 20 rokmi pracoval v zahraničí taktiež na pozícií mäsiara.V zahraničí pracoval pred tým ako nastúpil na vojnu. Potom po vojne bol vo VTOS a potom nasledovali
tie ostatné zamestnania. K dôvodom ukončenia pracovných pomerov otec uviedol, že keď pracoval
ako pomocný robotník už ho viac nepotrebovali, častokrát išlo o sezónnu prácu. Mäsiarstva, v ktorých

pracoval, boli zrušené. Posledné zamestnanie, ktoré otec mal bolo vo firme DIAMON s.r.o. Otec potvrdil,
že v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený, ale nevie uviesť kedy. Po ukončení pracovného
pomeruvspoločnostiDIAMONs.r.o.sabolinformovať,akeďžemunevznikolnároknažiadnudávku,tak
saneprihlásil.Rovnakouviedol,žeodroku2015nebolevidovanývevidenciiuchádzačovozamestnanie,
keďže v tomto období mal možno nejaké brigády. Prácu si hľadá cez internet a cez známych. V

súčasnosti si hľadá zamestnanie vo svojom odbore mäsiar, keďže v stavebníctve je teraz toho menej. Čo
sa týka príležitostných brigád, tieto má len keď nejakí známi alebo bývalí kolegovia sa ozvú, že potrebujú
pomoc napr. na stavbe domu, tak ho zavolajú. Otec potvrdil, že na výživu maloletých neprispieva
vôbec, ani navrhovanou sumou zníženého výživného 30 eur na každé dieťa. K okolnostiam uzavretia
rodičovskej dohody ohľadom výživného, ktorú súd rozsudkom schválil otec uviedol, že v tom čase bol
vo VTOS. S navrhovaným výživným súhlasil len preto, aby matka mohla vyžiť s dvoma deťmi, keďže

plánovali po jeho prepustení z VTOS opätovne obnoviť spolužitie. Otec potvrdil, že v čase keď s matkou
uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom výživného bol schopný platiť navrhované výživné, t.j. výživné ako
bolo schválené v rozhodnutí súdu, nakoľko po prepustení z VTOS bol zamestnaný. Vo VTOS bol otec
cca 2 roky.
6. Na pojednávaní matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že má príjem vo výške

450Eurmesačneapoberáprídavkynadvemaloletédeti,ktoréjejterazsťahujú.Vprácimábonusnadeti
a poberá náhradné výživné vo výške 160 Eur. Matka platí mesačne nájom vo výške 100 Eur, sporenie vo
výške 30 Eur a tak isto jej sťahujú na sporenie 15 Eur na sporenie z roboty, plyn a elektrika platí dokopy
90 Eur, magio a internet platí 22 Eur, paušál platí okolo cca 10 Eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci. Matka má stredoškolské vzdelanie v odbore predavačka, ukončené výučným listom

bez maturity. V súčasnosti je zamestnaná pre Verejnoprospešné služby mesta Kežmarok. Čo sa týka
nákladov na výživu mal. detí má náklady - za obedy platila cca 62 Eur do decembra, krúžky teraz
nemajú žiadne, syn má ADHD, ale teraz nechodí už nikde, neberie lieky. Laura má oslabenú pamäť,
matka s ňou chodí na sedenia, aby si tú pamäť poriadne precvičila. Pri nástupe do školy mala náklady
v súvislosti s nástupom maloletých cca v sume 100 Eur, za syna ešte platila za pracovné zošity cca 35

Eur a dcérine cca 50 Eur a niečo. Ďalej matka mala bežné výdavky na oblečenie a stravu. Matka na
pomôcky do školy a stravu nepoberá žiadne príspevky. Obedy sú teraz lacnejšie, neplatí sa teraz plná
suma, ale od januára to bude asi zrušené. Na domáce zvieratá má matka mesačné výdavky v sume
cca 30 Eur. Na otázku aké boli výdavky na maloleté deti v čase, keď súd otcovi určoval vyživovaciu
povinnosť matka uviedla, že v tom čase mala bežné výdavky na dieťa daného veku, neboli tam žiadne

mimoriadne výdavky. Otec bol vo výkone trestu do 04.06.2014 a potom boli spolu cca do konca roka
2014. V čase, keď sa určovala vyživovacia povinnosť matka bola na materskej a poberala materskú cca
200 Eur v tom čase. Matka potvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Otec sa iným spôsobom
na výžive detí nepodieľa.
7. Rovnako opatrovník maloletej s návrhom nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko zníženie

výživného nie je v prospech maloletých detí. V poslednej dobe sa zmenili pomery týchto detí, ktoré
navštevujú vyšší ročník základnej školy, ich rastom a celkovo aj životnou úrovňou.
8. Zo správy zo šetrenia, vypracovanej opatrovníkom vyplýva, že matka spolu s maloletými deťmi S. a A.
bývavmestskomnájomnombyte.Vbytejezavedenáelektrina,voda,plynovévykurovanie.Bytmájednu
izbu, kuchyňu, kúpeľňu a WC. Celá domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote.

Náklady spojené s užívaním bytu matka uhrádza mesačne za elektrinu, RTV a nájom 100 Eur a plyn 95
Eur. Izba je zariadená nábytkovou stenou, písacím stolom, stoličkou, veľkou posteľou, konferenčným
stolom a televízorom. V izbe majú maloleté deti svoje lôžka, priestor na prípravu do školy i oddych.
Maloletý S. navštevuje 6. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhradila 20 Eur zábezpeku
a 22 Eur obedy do konca školského roka. Za ZRPŠ uhradila 10 Eur, za pracovné zošity a triedny fond

15 Eur. Maloletá A. navštevuje 2. ročník ZŠ. Tiež sa stravuje v školskej jedálni, kde matka uhradila 20
Eur zábezpeku a 22 Eur obedy o konca školského roka. Matka ďalej uhradila ZRPŠ 10 Eur, 16 Eur za
pracovné zošity, 23,50 Eur za časopis Vrabček. Matka s maloletou A. pravidelne navštevuje špeciálneho
pedagóga z dôvodu poruchy učenia. Matka je zamestnaná vo Verejnoprospešných službách mesta
Kežmarok, kde pracuje ako upratovačka a tiež aj vydáva obedy. Jej mesačná mzda je cca 450 - 506

Eur bonusom. Matka iný príjem nemá. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletými deťmi sa
naposledy kontaktoval v máji 2020 a to spolu s jeho matkou. Maloletý Roman sa vyjadril, že s otcom
sa nechce stretávať, pričom ako dôvod uviedol, „lebo bil mamu“. Maloletá A. tiež uviedla, že sa s otcom
nechce stretávať. Dôvod neuviedla. V čase šetrenia v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky vstarostlivosti a o maloleté deti je toho času postarané. Matka maloletým deťom poskytuje všestrannú
starostlivosť a opateru.
9. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 05.10.2020 súd zistil, že otec

maloletých S. B., F.. XX.XX.XXXX, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom menovaný bo
naposledy v tejto evidencii v období od 17.06.2014 do 05.03.2015. Otec maloletých nepoberá dávku v
hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Nárok na dávku v hmotnej núdzi naposledy trval v období od
01.06.2014 do 28.02.2015.
10. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplýva, že tento bol naposledy zamestnaný v spoločnosti

DIAMON s.r.o. a to od marca 2018 do júna 2018 pričom vymeriavací základ pre výpočet poistného tvorila
sumy v mesiaci marec 2018 995,39 Eur, v mesiaci apríl 2018 suma 969,57 Eur, v mesiaci máj 2018
suma 1.255,19 Eur a v mesiaci jún 2018 suma 425,25 Eur. Podľa uvedenej lustrácie otec mal viaceré
krátkodobé zamestnania na rôznych pracovných pozíciách.
11. Z potvrdenia o príjme zo dňa 29.04.2019 vydaného spoločnosťou DIAMON s.r.o. vyplýva, že otec
maloletých mal v uvedenej spoločnosti v mesiaci január 2019 čistý príjem v sume 423,96 EUR, v mesiaci

február 2019 istý príjem v sume 518,11 Eur a v mesiaci marec 2019 čistý príjem v sume 542 Eur.
12. Z listiny označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 07.05.2019 vydanej
spoločnosťou DIAMON s.r.o. vyplýva, že v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov v otcom maloletých uvedená spoločnosť okamžite ukonila
pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 07.01.2019, nakoľko otec svojim konaním

závažne porušil pracovnú disciplínu. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bola tá
okolnosť, že zamestnávateľa neupovedomil a neoznámil mu bez zbytočného odkladu prekážky v práci
na strane zamestnanca v zmysle ust. § 144 ods. 1 Zákonníka práce, do dňa 07.05.2019 otec svoju
neospravedlnenú absenciu v práci trvajúcu od 01.05.2019 žiadnym spôsobom svojmu zamestnávateľovi
nepreukázal.

13. Z potvrdenia Exekútorského úradu JUDr. Márie Hlaváčovej súd zistil, že otec maloletých mal ku dňu
25.06.2019 dlh na výživnom v sume 10.617,93 Eur.
14. Na pojednávaní dňa 02.12.2020 rodičia maloletých detí ohľadom styku otca s maloletými uzavreli
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň
v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. Otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde

ju aj po realizácií styku odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v
stanovený čas odovzdať. Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať a po ukončení realizácie
styku v mieste bydliska matky maloletú matke riadne vrátiť. Rodičia s zároveň dohodli, že styk otca
s maloletým Romanom upravený nateraz nebude. Obaja rodičia rodičovskú dohodu potvrdili svojim
podpisom.

15.Podľa§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CMP“)rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16.Podľa§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

17.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa§36ods.1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:

stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie,
náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

27. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

28. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.06.2013, č.k. 6P/81/2012 - 17, právoplatným
dňa 12.09.2013, súd schválil dohodu rodičov ohľadom výživného tak, že otec maloletých sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého S. sumou 90 Eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 70 Eur
mesačne počnúc dňom 01.08.2012.

29. Otec, hoci sa s matkou dohodol ohľadom výšky výživného na maloleté deti, po právoplatnosti
rozsudku túto sumu k rukám matky dlhodobo neuhrádza. Hoci rodičovská dohoda o výživnom bola
uzavretá a následne schválená súdom v čase, kedy bol otec maloletých vo výkone trestu odňatia
slobody, otec na pojednávaní potvrdil, že v čase uzavretia dohody aj napriek tomu, že z dôvodu výkonu

trestu bol jeho finančný príjem obmedzený, bol schopný dohodnutú sumu matke riadne plniť. Otec aj
napriek rozhodnutiu súdu hoci mu to jeho majetkové pomery dovoľovali, matke sumu výživného na
maloleté deti neuhrádzal, v dôsledku čoho matka poberala náhradné výživné od štátu.

30. O zníženie výživného na maloleté deti otec požiadal potom, čo po návrate z výkonu trestu odňatia

slobody natrvalo opustil spoločnú domácnosť. Ako dôvod pre zníženie výživného otec uvádzal, že s
výnimkou občasného privyrobenia si pomocnými prácami u známych, otec si nevie nájsť stabilnú prácu
a nemá žiaden príjem.31. Otec bol naposledy vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie vedenou Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v období od 17.06.2014 do 05.03.2015. V súčasnosti je dobrovoľne
nezamestnanou osobou. Nepoberá žiadne sociálne, či iné dávky ani dávku v hmotnej núdzi. Otec má

ukončenéstredoškolskévzdelanieukončenévýučnýmlistomvodboremäsiar.Vtomtoodborebolotecaj
zamestnaný a v tomto odbore pracoval aj v zahraničí a rovnako tak aj keď pracoval pre firmu DIAMOND
s.r.o., kde mal mesačný príjem cca 850 Eur. Hoci krátkodobo, otec sa okrem vyštudovaného odboru
vedel zamestnať aj v inom pracovnom odbore, napr. ako pomocný pracovník na stavbe. Otec neuviedol
žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu v súčasnosti bránili zamestnať sa.

32. Matka je zamestnaná pre Verejné prospešné služby mesta Kežmarok s čistým mesačným príjmom
450Eur.Ktomupoberáprídavkynadvemaloletédetiapoberánáhradnévýživné,nakoľkootecdlhodobo
na výživu maloletých detí neprispieva.

33. V otázke nákladov na výživu maloletých detí matka uviedla len bežné náklady na ich starostlivosť.

Neuvádzala žiadne zvýšené výdavky súvisiace či už so zdravotným stavom maloletých, ich školskými
alebo mimoškolskými aktivitami. Rovnako v rovine bežných výdavkov na výživu boli aj výdavky na
maloleté deti v čase určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozhodnutím súdu v roku 2012. Možno
tak uzavrieť, že maloletí majú a mali len bežné výdavky na výživu primerané ich veku.

34. Základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena, ktorá
nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť
o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho
nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných
osôb a podobne.

35. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 17.06.2013) súd zistil vykonaným dokazovaním
podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, kde v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu
boli obe maloleté deti v predškolskom veku, S. mal 4 roky a A. 2 roky. V súčasnosti má maloletý S.
11 rokov a maloletá A. 9 rokov. Otec maloletých detí bol v čase pôvodného rozhodnutia súdu vo

VTOS, teda nemal zabezpečený finančný príjem, pričom v súčasnosti si dlhodobo nevie nájsť prácu.
Matka bola v čase pôvodného rozhodnutia súdu na materskej dovolenke. V súčasnosti pracuje pre
Verejnoprospešné služby mesta Kežmarok. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru,
že na strane maloletých detí, predovšetkým v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou ako aj na
strane matky, ktorá sa po materskej dovolenke zamestnala došlo k podstatnej zmene ich pomerov. U

otca zmenu pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu súdu nemožno skonštatovať, keďže tento bol bez
stabilného príjmu tak v čase pôvodného rozhodnutia súdu ako aj v súčasnosti.

36. Pre náležité posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca je potrebné prihliadnuť na vzdelanie,
kvalifikáciu a pracovnú históriu otca, čím, vzhľadom na okolnosť, že otec v súčasnosti zamestnaný nie, je

potrebnévziaťdoúvahyajpotencionalitujehopríjmov,čovpraxiznamenáprihliadnuťnajehoschopnosti
a možnosti zabezpečiť si stabilný príjem, ktorý by mu umožnil výživné na maloleté deti uhrádzať.

37. Otec je vyučený mäsiar, pričom opakovane pracoval v odbore, ktorý vyštudoval a v tomto odbore
si zamestnanie hľadá aj naďalej. Vzhľadom k uvedenému, možno predpokladať jeho dostatočnú

odbornú kvalifikáciu na výkon tohto povolania. Taktiež je potrebné poukázať aj na to, že otec, keď
nebol zamestnaný ako mäsiar, vykonával aj iné povolania, napr. v oblasti stavebníctva. Možno preto
skonštatovať, že v schopnostiach a možnostiach otca je zabezpečiť si stabilný príjem.

38. Pre ustálenie výšky príjmu otca z pracovnej činnosti súd vychádzal z posledného zamestnania

otca, kde tento bol naposledy v roku 2019 zamestnaný v spoločnosti DIAMON s.r.o. s príjmom cca
850 Eur. Uvedenú výšku príjmu potvrdil otec pri svojom výsluchu. Súd poukazuje na to, že bezpochyby
v neprospech otca svedčí okolnosť, že pracovný pomer otca bol v tejto spoločnosti ukončený pre
porušenie pracovnej disciplíny a teda zavinením otca tento prišiel o prácu z ktorej mal zabezpečený
dostatočný príjem na úhradu výživného.

39. Pri určovaní výšky výživného je esenciálnou otázka schopnosti a možností povinného rodiča, tzn.
predovšetkým výška príjmov zo strany otca. V danom prípade, poukazujúc na posledné zamestnanie
otca v spoločnosti DIAMON s.r.o., ako aj na dôvody skončenia tohto pracovného pomeru, súd ustálil,že v schopnostiach a možnostiach otca je dosahovať mesačne príjem aspoň v sume 850 Eur. Súd
podporne aplikujúc rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to
vzhľadom na podobnosť právneho prostredia vzal do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR

z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem
sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (). V zmysle uvedeného materiálu, vekovej kategórií dieťaťa od
10 do 14 rokov zodpovedá výživné vo výške 15 % až 19 % z príjmu povinného rodiča, v tomto prípade
otca maloletých. Vzhľadom na príjem otca, súd výživné v sume 160 Eur na obe maloleté deti, teda

výživné určené na hornej hranici uvedeného percentuálneho rozpätia, považoval za primerané. Platiť
výživné v sume 160 Eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby a to
vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, ako aj na skutočnosť, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, kde súd
zohľadnil aj potencionalitu možných príjmov, v prípade, keby sa otec zamestnal.

40. Sumu výživného 160 Eur na obe maloleté deti, aj vzhľadom na len bežné výdavky maloletých detí na

ich výživu, zohľadniac rovnako príjem matky ako aj jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, považoval
súd za adekvátnu skutkovým okolnostiam prípadu. Výživné už v čase jeho určenia rozhodnutím súdu
bolo značne nad rámec bežných výdavkov na výživu maloletých detí daného veku, avšak otec ako sám
uviedol, bol schopný uvedené výživné matke platiť, hoci tak neučinil. Bezpochyby v záujme maloletých
detí je také určenie vyživovacej povinnosti, aby sa tieto mohli podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.

41. V nadväznosti na uvedené, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, hoci nastala zmena
na strane maloletých detí, tým že sú staršie a plnia si povinnú školskú dochádzku, ako aj zmena na
strane matky, ktorá je zamestnaná a má pravidelný príjem. Keďže výdavky na výživu maloletých detí sú
v rovine bežných výdavkov, možno skonštatovať, že určenie výživného v sume 160 Eur na dve maloleté

deti je v rozsahu 19% príjmov otca, hoci len potenciálnych, a v konaní nebola preukázané žiadna taká
okolnosť, ktorá by odôvodňovala presiahnutie spomenutého intervalu. Vzhľadom aj na tieto závery, súd
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

42. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave styku maloletých detí s ich otcom, keďže táto

zodpovedá záujmom maloletého S. a maloletej A.. Na základe schválenej rodičovskej dohody je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod.,
styk otca s maloletým S. upravený nebude. Uvedená rodičovská dohoda na jednej strane rešpektuje
vyjadrenie samotných maloletých v otázke stretávania sa s ich otcom, na strane druhej podporuje rozvoj
vzťahu maloletých s ich otcom, keďže títo dlhodobo sú len vo veľmi sporadickom kontakte.

43. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

44. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

45. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.