Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/284/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110209953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110209953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martina Žovinca a sudcov: Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
SR, IČO: 00 735 825, Bratislava, Pribinova 2, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave,
Kollárová 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX
C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Bango, Trnava, Kollárova 34, pod sp. zn. EX 1550/10,

o vymoženie 66,38 eura a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava pod č. k. 22Er/229/2010-10 zo dňa 12.08.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Rozhodnutie v zastavujúcej časti
odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade sa rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok po uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, a preto súd exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Uviedol, že vzhľadom na to, že prechodné
ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia

vydaného pred účinnosťou novely vykonanej zák. č. 298/2008 Z. z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola
uložená sankcia za priestupok, je možné použiť ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch, v zmysle
ktorého, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch
všeobecné predpisy o správnom konaní. Oprávnený zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o
priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať

podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

3. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2

CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanímnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008)
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

6.Zaúčelompredchádzaniaprieťahomavzáujmeprávnejstabilityzákonodarcavcitovanomustanovení

zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať. Začiatok
plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa
znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by mal oprávnený svoje právo
uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu
citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso
„vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote

musí byť nielen začatý, ale aj ukončený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím
právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej
povinnosti a v každom štádiu konania.

7. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo

vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na § 51
zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu
rozdielnych úprav.

8. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trnava, Okresným
dopravným inšpektorátom Trnava, zo dňa 08.07.2008, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 08.07.2008
a vykonateľnosť 24.07.2008. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné

rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 24.07.2011 po účinnosti
novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. §
71 ods. 3 Správneho poriadku.

9. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,

zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie
tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia

právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre

jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

10. Nakoľko novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako
jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods.

1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak
neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to
ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia,
s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy. Navyše lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala
skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné
predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 24.07.2011.
Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa márnym uplynutím tejto lehotystalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca
z predmetného bloku. V dôsledku toho bolo potom dôvodné, aby prvostupňový súd preskúmavaným
uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

12. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle
§ 387 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).