Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Lengyelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/152/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212022
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2216212022.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:
JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, IČO: 45 014 515, so sídlom: Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda
proti žalovanému: JuvenaliaA, s. r. o., IČO: 44 998 538, so sídlom Kodályova 27, 929 01 Dunajská
Streda, zast. advokátom JUDr. Július Jánošík, IČO: 17 328 284, so sídlom Klincová 35, P. O. Box 86,
810 05 Bratislava 15 o zaplatenie 184,30 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca, pôvodne U. E., nar. XX. XX. XXXX, žalobou zo dňa 03. 08. 2016 sa domáhal od žalovaného
zaplatenia 184,30 eur. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 30. 10. 2015 na pediatrickej ambulancii v
budove polikliniky Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda, a. s., Veľkoblahovská cesta, kde žalovaný
užíval nebytové priestory na účely prevádzkovania pediatrickej ambulancie, utrpel úraz, a to tak, že
si sadol na stoličku, ktorá bola umiestnená v čakárni. Táto stolička bola zrejme poškodená, lebo v
zapätí, ako si sadol, sa zlomila a spadol na zem. Pri páde si udrel lakeť a hneď vyhľadal chirurgické
ošetrenie. Uvedená stolička nebola označená ako nepoužiteľná alebo poškodená a bola pristavená
k ostatným stoličkám umiestneným v čakárni. Následkom tohto úrazu utrpela pomliaždenia pravého
predlaktia ťažšieho stupňa s nutnosťou pravidelnej chirurgickej kontroly, aplikácie masti proti opuchu
a liekom proti bolesti a zároveň bol všeobecným lekárom uznaný za dočasne práceneschopného v
období od 02. 11. 2015 do 23. 11. 2015. Bezprostredne po chirurgickom ošetrení úrazu vyhľadal
osobne konateľku žalovaného, ktorá sa snažila zbaviť zodpovednosti a odkázala žalobcu na vedenie
nemocnice, ktoré sa následne po jej osobnom prednese vyjadrilo, že sa necíti byť zodpovedné,
nakoľko stoličky do čakárne žalovaného neboli umiestnené nemocnicou. Vzhľadom na odmietavý postoj
žalovaného sa žalobca rozhodol poveriť svojim zastupovaním v predmetnej právnej veci advokáta
JUDr. Zsolta Hodosiho, ktorý realizoval všetku komunikáciu v mene žalobcu. Po ukončení liečenia a
práceneschopnosti prostredníctvom právneho zástupcu žalobca zaslal žalovanému kvantifikáciu nároku
na náhradu škody, ktorá bola doručená žalovanému dňa 21. 01. 2016 s lehotou plnenia 20 dní od
doručenia.
2. Žalobca v žalobe vyšpecifikoval škodu, ktorá pozostávala z čiastkových nárokov a až c celkovo vo
výške 409,92 eur (bolestné vo výške 257,40 eur, vecné náklady spojené s liečeným vo výške 136,56
eur a rozdiel v príjmoch vo výške 138,96 eur).3. Žalovaný dňa 08. 04. 2016 plnil prostredníctvom Union poisťovne, a. s., v prospech účtu právneho
zástupcu žalobcu sumu 368,93 eur a na základe výzvy právneho zástupcu žalovaný plnil sumu 40,99
eur. Táto suma žalobcovi bola vyplatená jeho právnym zástupcom.
4. Žalobca v tomto konaní sa domáhal náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré žalovaný odmietol
mimosúdne uhradiť s odkazom na to, že nedošlo vo veci k začatiu súdneho konania a žalovaný
trovy právneho zastúpenia nepovažuje za nevyhnutne vynaložené. Žalobca poukázal na to, že
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je potrebné posúdiť podľa § 421a Občianskeho
zákonníka. Zároveň poukázal žalobca na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého príslušenstvom pohľadávky sú prvky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.
5. Žalobca si v žalobe nárokoval od žalovaného tieto trovy právneho zastúpenia:
- Dňa 04. 11. 2015 - prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, tento úkon právnej pomoci je v
hodnote 64,53 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur. Právny zástupca žalobcovi poukázal na to, že tarifná
odmena má byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko v tom čase ešte
nebolo možné peniazmi ohodnotiť právo žalobkyne na náhradu škody (napríklad práceneschopnosť
ešte nebola ukončená, a preto výpadok na príjme nemohol byť známy, nebol ešte vzhľadom na krátkosť
času vypracovaný lekársky posudok o bolestnom pre neukončenie liečenia, neboli známe vecné náklady
spojené s kúpou liekov).
- Dňa 06. 11. 2015 - podanie protistrane označené ako oznámenie o vzniku škody, opäť má právny
zástupcažalobcuzato,žetarifnáodmenamábyťurčenápodľa§11ods.1písm.a)vyhláškyč.655/2004
Z. z., nakoľko v tom čase ešte nebolo možné peniazmi ohodnotiť právo žalobcu z tých istých dôvodov,
ako je vyššie uvedené. Takto je možné výšku tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci určiť sumou
64,53 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur.
- Dňa 19. 01. 2016 - podanie protistrane ako kvantifikácia nároku na náhradu škody, keďže nárok na
náhradu škody bol kvantifikovaný (po oprave dňa 23. 03. 2016 na sumu 409,92 eur) je potrebné pri
určení tarifnej odmeny vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a tarifná odmena
má byť vo výške 29,88 eur, režijný paušál 8,58 eur. Výška tarifnej odmeny teda do momentu začatia
tohto súdneho konania je 184,30 eur.
6. Žalobca označil a doložil k žalobe listinné dôkazy - lekársky nález zo dňa 30. 10. 2015, potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti, lekársky posudok o bolestnom, lekársky nález zo dňa 31. 10. 2015,
pokladničný doklad o kúpe lieku proti bolesti zo dňa 31. 10. 2015, lekársky nález zo dňa 05. 11. 2015,
pokladničný doklad o zakúpení Lioton Gelu zo dňa 05. 11.2015, výplatnú pásku za mesiac november
2015, potvrdenie mestského úradu zo dňa 10. 12. 2015 a 17. 03. 2016, rozhodnutie sociálnej poisťovne
zo dňa 17. 12. 2015, výzvu na náhradu škody zo dňa 28. 04. 2016, e-mailovú správu JUDr. Júliusa
Jánošíka zo dňa 17. 05. 2016, kvantifikáciu nároku na náhradu škody, oznámenie o vzniku škody zo
dňa 06. 11. 2015.
7. Súd opis žaloby a príloh doručoval žalovanému, pričom žalovaný cestou svojho právneho zástupcu
sa k žalobe vyjadril dňa 10. 10. 2016. Žalovaný poukázal na e-mailovú korešpondenciu, na list Union
poisťovne, a. s. zo dňa 05. 04. 2016, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 03. 2016 a vyjadril sa
tak, že žalobu v celom rozsahu žiada zamietnuť. Nárok žalobcu nemá oporu v platných predpisoch a nie
je priznateľný v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít. Úkony právnej služby uplatnené žalobcom
neboli vykonané účelne ani hospodárne. Právny zástupca žalobcu dokonca porušil zákon o advokácii
pri ich vykonávaní, eventuálne ignoroval jeho ustanovenia. Právny zástupca žalobcu nesprávne vyčíslil
hodnotu právnych úkonov a v jeho predchádzajúcom liste boli vyčíslené výrazne nižšie. Žalobca podľa
žalovaného nepreukázal dôvodnosť vzniku jeho nároku, jeho vznik ani výšku, preto žiada žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Žalovaný neoprávnenosť nároku žalobcu videl v tom, že súd nemôže priznať náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony vykonané pred začatím súdneho konania, ako aj preto, že trovy právneho
zastúpenia neboli účelne vynaložené. Trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobcom nevznikli v
súdnom konaní a okrem toho nie sú vynaložené účelne. Podľa žalovaného úkony právneho zástupcu
žalobcu neboli vykonané s odbornou starostlivosťou a trovy sú nesprávne vyčíslené. Je toho názoru,
že hodnota prvých dvoch úkonov bola zástupcom žalobcu umelo navýšená. Zástupca žalobcu nevedelv čase úkonu určiť jeho hodnotu, neznamená, že hodnota je neurčitá. Zároveň poukázal na to, že v
liste zo dňa 22. 03. 2016 si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy na 115,00 eur. K úkonu označenému
ako ,,oznámenie o nároku náhrady škody“ žalovaný uvádza, že v škodovej udalosti došlo, nebolo to
potrebné oznámiť bez toho, že by pisateľ listu vedel, akú škodu chce požadovať. Daný úkon bol zbytočný
a neúčelný. K úkonu označenému ako ,,kvantifikácia nároku na náhradu škody“ žalovaný poukazuje, že
právny zástupca žalobcu v tomto liste škodu vyčíslil nesprávne. Právny zástupca žalobcu teda pochybil a
nezvládol škodu kvantifikovať. Právny zástupca žalobcu preto nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
úkon právnej služby nezvládol vykonať riadne a bez chýb, nakoľko bol následne opravený a doplnený.
Žalovaný však zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalobca právnemu zástupcovi trovy ani reálne
neuhradil, čo jednoznačne vyplývalo aj z výsledkov pojednávania vo veci.
9.Žalobcavreplikektomutovyjadreniupoukázalnato,žežalovanýsasnažívyvolaťdojemozbytočnosti
právneho zastúpenia žalobcu advokátom, pri uplatňovaní jeho nároku na náhradu škody, dokonca si
dovoľuje označiť konanie žalobcu za konanie z pohodlnosti ,,predpokladateľne sa jej nechcelo vec
riešiť“. V skutočnosti však žalovaný nevenoval žalobcovi v rámci jeho snahy komunikovať a riešiť vec
žiadny záujem. Žalovaný nemal záujem o riešenie veci so žalobcom, dokonca ho odkázal na vedenie
nemocnice, pričom toto konanie žalovaného je nevysvetliteľné a nemá žiadne opodstatnenie. O postoji
žalovaného svedčí aj to, že spoluúčasť uhradil nie iniciatívne, ale až na písomnú výzvu adresovanú
právnym zástupcom priamo žalovanému. Čo sa týka hodnotenia úkonu právnej služby - kvantifikácie
nároku na náhradu škody žalovaným, ako vykonaného bez odbornej starostlivosti, právny zástupca
žalobcu poznamenal, že prípadnú vadu výpočtu neodhalil žalovaný ani jeho právny zástupca a ani
samotná poisťovňa nepredniesla konkrétne výhrady. Navyše výpočet straty na príjme je inou odbornou
otázkou než právnou, a preto nie je namieste spochybniť kvalitu práce advokáta na inej ako právnej
oblasti.
10. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom 6C/152/2016-131 zo dňa
19. 10. 2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (pôvodne U. E.) sumu 184,30 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 22 ods. 1, § 23, § 121
ods. 3, § 421 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 10
ods. 2 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.
11. Súd prvej inštancie vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
184,30 eur, na tom základe, že v pediatrickej ambulancii v budove polikliniky Nemocnice s poliklinikou
Dunajská Streda dňa 30. 10. 2015 utrpel úraz tak, že si sadol na stoličku v čakárni, ktorá bola zrejme
poškodená, pretože sa zlomila a žalobca spadol na zem. Pri páde si udrel lakeť a musel vyhľadať
chirurgické ošetrenie, následkom úrazu žalobca utrpel pomliaždenia pravého predlaktia ťažšieho stupňa
snutnosťoupravidelnejchirurgickejkontroly,aplikáciemedikamentovamastiprotiopuchu.Všeobecným
lekárom bol uznaný za dočasne práceneschopného. Uvedené priestory v tom čase boli v užívaní
žalovaného. Vzhľadom na odmietavý postoj žalovaného k náhrade škody poveril žalobca svojim
zastupovaním advokáta.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca na svoju obranu v komunikácii
so žalovaným splnomocnil kvalifikovanú osobu, a to advokáta JUDr. Zsolta Hodosiho. Súd poukázal na
to, že občan má právo na zastúpenie advokátom nielen v súdnom konaní, alebo vo vzťahu subjektom
verejnej moci, ale vždy, keď je nútený kvalifikovane sa brániť tak, ako to mu bolo aj v tomto prípade.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného že sa jednalo výlučne o mimosúdnu korešpondenciu medzi
žalobcom a žalovaným a že úkony právneho zástupcu v podstate neboli ani potrebné, respektíve
boli vykonané bez odbornej starostlivosti a neboli účelne vynaložené. Samotný nárok žalobcu voči
žalovanému bol nárokom na náhradu škody (§ 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá mu v
konečnom dôsledku bola uhradená. Nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia súd posúdil
ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd žalobcom uplatnený
nárokpovažovalzadôvodnýčodozákladuichvýšku.Napriekpodstatneširšejkomunikáciiboliúčtované
len tri úkony právnej služby, predmetné úkony nie je možné považovať za zbytočné, pretože spoluúčasť
zo strany žalovaného bola uhradená až na písomnú výzvu právneho zástupcu adresovanú žalovanej.
Chyba vo výpočte výšky škody nemá za následok, že úkon právnej služby by bol vykonaný bez odbornej
starostlivosti. Na účely určenia výšky odmeny advokáta za nim poskytnutú právnu službu je rozhodujúcimoment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby. Súd vyčíslenú výšku tarifnej odmeny
právneho zástupcu považoval za správnu. Bolo nepochybné, že v čase vykonania týchto úkonov ešte
nebolo možné peniazmi ohodnotiť právo žalobcu na náhradu škody. Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel, pričom dodal, že nič na
tomto nemení ani žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ trovy právneho zastúpenia
svojmu právnemu zástupcovi neuhradila.
13. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd nesprávne právne vec posúdil, a to v otázkach
následkov neuhradenia odmeny za právne služby žalobkyňou, účelnosti a výšky úkonov právnej
služby. Skutočnosť, že odmena nebola advokátovi žalobcu uhradená, potvrdil samotný právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 19. 10. 2017. Súd prvej inštancie nesprávne považoval túto skutočnosť za
irelevantnú. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 06.
2010, spisovaná značka 3MObdo2/2010, v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené
nákladynaodmenuzaprávnuslužbu(zaplatenáodmenaadvokátovi)poskytnutúmimosúdnehokonania
v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť
účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnej konaní ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania. Z uvedeného vyplýva, že odmena musí byť reálne zapletená. Napadnutý
rozsudok je preto v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a preto došlo k porušeniu článku 2
CSP (právna istota). Zároveň žalovaný v odvolaní poukázal na to, že úkony právneho zástupcu žalobcu
neboli účelne vynaložené a boli nadhodnotené.
14. Predložením veci na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu druhej inštancie súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 04. 05. 2018, číslo konania 6C/152/2016-192 pripustil, aby do konania
namiesto pôvodného žalobcu U. E., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. X.Q. XXX, vstúpil žalobca JUDr. Zsolt
Hodosi, advokát, so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, z dôvodu postúpenia
pohľadávky.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok je arbitrárny, respektíve
nedostatočne zdôvodnený, pretože súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s
námietkou žalovaného znesenou napríklad na pojednávaní dňa 19. 10. 2017 vo vzťahu k potrebe
vynaloženia týchto nákladov, keď súd prvej inštancie bez ďalšieho odôvodnení svojho rozhodnutia v
závere uviedol, že nič na tom nemení, ani žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobca doposiaľ trovy
právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi neuhradil.
16. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19. 06. 2010, spisová značka 3MObdo2/2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2010 pod č. 6, podľa ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú aj vynaložené náklady za právnu službu poskytnutú mimosúdneho konania v súvislosti s
uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a z ktorého vyplýva, že ide o zaplatenú
odmenu advokátovi.
17. Súd prvej inštancie uvedené rozhodnutie nezohľadnil, a pokiaľ sa odklonil od judikatúry, musí svoj
odklon odôvodniť.
18. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal aj s námietkou žalovaného, ktorá sa týkala účelnosti
vzniku nákladov, a to najmä pri úkone zo dňa 06. 11. 2015 - oznámenie o vzniku škody, keď žalovaný
v konaní namietal neúčelnosť tohto úkonu poukazujúc na skutočnosť, že v tomto podaní nebola škoda
ani kvantifikovaná. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky možno považovať len také, ktoré boli
nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd prvej inštancie vykonané úkony nemal
posudzovať ako celok, ale každý úkon samostatne, čo neurobil, respektíve z odôvodnenia to nevyplýva.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní s názorom odvolacieho súdu, ktorými je
podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejedať v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania zhodnotiť a až potom vo veci rozhodnúť.20. Vzhľadom závery uznesenia Krajského súdu v Trnave 10Co/148/2018-212 súd opätovne vec
prejednal, pričom ustálil skutkový stav veci tak, ako je vyššie uvedený.
Čo sa týka právneho stavu veci, súd vzhľadom na vyššie citované uznesenie súdu druhej inštancie
právne vec posúdil nasledovne:
21. Je nepochybné, že žalobca v predmetnom konaní si uplatňuje sumu 184,30 eur ako príslušenstvo
pohľadávky - náklady spojené s jej uplatnením, v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964.
Nákladyžalobcazdôvodniltým,žekpredsporovejkomunikáciibolsplnomocnenýadvokátanákladymali
vzniknúť vo výške odmeny advokáta. Tak boli odmeny advokáta nie nepochybné, že odmena advokáta
nebola reálne uhradená.
22.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z o dňa 09. 06. 2010, spisová značka
3MObdo2/2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 7/2010 pod č. 6 príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu
za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka), z ktorého vyplýva, že ide o zaplatenú odmenu advokátovi. Súd teda pri
rozhodovaní vo veci toto rozhodnutie zohľadnil, keďže odvolacím súdom mu bolo vytknuté, že uvedené
rozhodnutie nezohľadnil, hoci žalovaný poukazoval na potrebu úhrady týchto nákladov.
24. Tak, ako je vyššie uvedené, po rozhodnutí súdu prvej inštancie právny zástupca pôvodného žalobcu
zahlásil súdu, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený
prevod žalovaného príslušenstva pohľadávky, Konkrétne dňa 06. 03. 2018 bola medzi žalobcom U.
E. ako postupcom a ním JUDr. Zsoltom Hodosim ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení
žalovaného príslušenstva pohľadávky. Zároveň vyjadril súhlas s vlastným vstupom do konania na miesto
žalobcu.
25. Súd uznesením 6C/152/2016-192 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil
JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, IČO: 45 014 515, s miestom podnikania Veľkoblahovská 6750, 929 01
Dunajská Streda.
26. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a jeho doručení sa žalobca vyjadril v tom smere, že v
dôsledku postúpenia žalovaného príslušenstva pohľadávky argumentácia žalovaného s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. 3MObdo2/2010 o tom, že až zaplatená odmena
advokátovi je spôsobilá stať sa nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky sa stáva bezpredmetnou.
27. Čo sa týka účelnosti poskytnutia právnej služby, naďalej žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že
všetkyúkonyboliúčelnéavýškaúkonuprávnejslužbybolasprávnevyčíslená.Nastranežalovanéhoišlo
o protiprávne konanie (odhliadnuc od toho, že daný okruh občianskoprávnej zodpovednosti je založený
na objektívnom princípe), pričom platí zásada, že nikto nemôže mať výhodu zo svojho protiprávneho
konania. Poukázal na to, že nie prvý krát sa stalo v jeho advokátskej praxi, že protistrana posudzuje
nutnosť právneho zastúpenia klienta advokátom a účelnosť nákladov vznikajúcich v súvislosti s právnym
zastúpením klienta výlučne zo svojho pohľadu, respektíve z pohľadu vlastnej výhodnosti. Tomu je tak aj
v tomto konkrétnom prípade. Advokátsky poriadok ukladá advokátovi určité povinnosti, napríklad:
- § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii ukladá povinnosť pri výkone advokácii chrániť a presadzovať
práva a záujmy a klienta, ďalej povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v
záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
- § 5 ods. 1 dochádzkového poriadku - pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. So
zreteľom na postoj žalovaného v prvotnej komunikácii so žalobcom bolo potrebné a účelné v záujme a
v prospech žalobcu vykonať všetky úkony právnej pomoci uplatnené a uvedené v tomto konaní.28.Kopakovanejnámietkežalovaného,žeškodanebolavyčíslenásprávne,zľahčovaním,ženavýpočet
úbytku na mzde žalobcu neboli potrebné osobitné vedomosti z oblasti personalistiky či matematiky,
ale len bežná aritmetika, žalobca uviedol, že ani žalovaný ani jeho právny zástupca nedokázali odhaliť
nesprávnosť tohto výpočtu, hoci na odhalenie tejto nesprávnosti neboli potrebné iné zručnosti, ako len
bežné matematické. Toto odhalenie nemohli zvládnuť nielen v čase, keď im nesprávny výpočet bol
prvýkrát predložený, ale ani v čase, keď ich poisťovňa upozornila na nesprávnosť výpočtu. Teda ani
žalovaný ani jeho právny zástupca, dokonca ani samotná poisťovňa nemali ani len bežné matematické
zručnosti, nakoľko ani jedna strana nedokázala povedať, v čom je výpočet nesprávny. Ku konaniu
s odbornou starostlivosťou, na ktoré sa odvoláva žalovaný, ktorý v nadväznosti na § 18 a § 24
zákona o advokácii žalobca uviedol, že konanie s odbornou starostlivosťou sa týka výlučne profesijného
pôsobenia advokáta v rozsahu právnych vedomostí a zručností. V inej ako právnej oblasti advokát nie je
spôsobilý konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko mu k tomu chýbajú potrebné vedomosti, zručnosti,
prax a skúsenosť.
29. Pri určení výšky odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci boli zohľadnené stanoviská súdnej
praxe, ktoré boli citované v článku II. žaloby. V čase vykonania jednotlivého konkrétneho úkonu právnej
pomoci (týka sa to prevzatia zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomného podania druhej
strane - oznámenie o vzniku škody) neboli k dispozícii žiadne údaje o výške škody a ustálenie výšky
škody v čase urobenia týchto úkonov bolo nedohľadné (napríklad lebo vopred nebola známa dĺžka
trvania práceneschopnosti žalobkyne).
30. Žalovaný poukázal na to, že pôvodný žalobca dňa 22. 10. 2018 zaplatil preddavok na odmenu
advokáta vo výške 80,00 eur. Inak ako preddavok nebolo možné platbu žalobcu kvalifikovať, nakoľko
v tom čase nebol známy výsledok konania. Táto platba bola v súlade s právnou úpravou v zákone č.
289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice zaevidovaná v žalobcovej virtuálnej
registračnej pokladnici a klientovi vydaný doklad potvrdzujúci zaevidovanie tejto platby. Následne až
dňa 06. 03. 2018 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, v dôsledku ktorej sa stal vlastníkom
žalovanej pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo k splynutiu osoby
oprávnenejnazaplateniepríslušnejodmeny(advokátaposkytujúcehoprávneslužbyzaodplatu)aosoby
povinnej mu túto odmenu zaplatiť. Preto podľa žalobcu v ďalšom už nemá význam uvažovať o tom, či
odmena bola reálne zaplatená alebo nie. Sám sebe nemusí žalovanú odmenu zaplatiť.
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 12. 2019 opätovne poukazuje na to, že žalobca rovnako
ako predtým ani súd prvej inštancie sa stále nevysporiadal so skutočnosťou, že odmena advokáta ako
uplatnené príslušenstvo pohľadávky nebola zaplatená. V konaní pred súdom prvej inštancie vtedajší
žalobca respektíve jeho právny zástupca tvrdil, že odmena advokáta nebola zaplatená. Až následne, čo
odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok, začal žalobca tvrdiť, že odmena bola uhradená v časti 80,00 eur,
čo vyplýva z pokladničného dokladu. Žalobca poukázal na to, že pokladničný doklad ak aj bol doručený,
bol doručený neskoro vzhľadom na zásadu koncentrácie konania sa jedná o neprípustný dôkaz, pretože
bol doručený neskoro. Každopádne pred postúpením pohľadávky nebola odmena advokáta zaplatená,
a preto pohľadávka nevznikla. Žalobca zaplatil sumu 80,00 eur, pričom predmetom konania je žaloba o
zaplatenie 184,30 eur, nie je zrejmé, z čoho suma 80,00 eur pozostáva. Každopádne pred postúpením
pohľadávky nebola odmena advokáta v žalovanej sume 184,30 eur zaplatená, a preto žalovaný je toho
názoru, že pohľadávka nevznikla.
32. Ak pohľadávka žalobcu neexistuje, tak pôvodný žalobca nemal čo postúpiť na jeho právneho
nástupcu, a teda predložená zmluva o postúpení pohľadávky trpí vadou, a to nemožnosťou plnenia.
Pôvodný žalobca nezaplatil za právnu službu, a teda žiadne náklady nevynaložil, jeho majetok sa
nezmenšil. Keďže žalobca nevynaložil náklady spojené s pohľadávkou, tak nemá nárok na ich náhradu
voči žalovanému. K postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu došlo po rozhodnutí súdom prvej
inštancie pred predložením veci odvolaciemu súdu. Odvolaciemu súdu postúpenie pohľadávky bolo
známe a odvolací súd k samotnému postúpeniu pohľadávky nezaujal právny názor. Odvolací súd
však poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 16. 2010, spisová
značka 3MObdo2/2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 7/2010 pod č. 6, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené
náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a z ktorého vyplýva, že ide o zaplatenú odmenu
advokátovi.33. Súd pri rozhodovaní vo veci sa riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tom
smere, že bol odignorovaný uvedený judikát, ktorý je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu
službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky a z ktorého vyplýva, že
sa musí jednať o zaplatenú odmenu advokátovi.
34.Predmetomtohtokonaniaježalobaozaplatenie184,30eurakoodmenuadvokátovi.Jenepochybné,
že v čase podania tejto žaloby dňa 03. 08. 2016 ako aj v priebehu celého tohto konania odmena
advokátovi v sume 184,30 eur pôvodným žalobcom zaplatená nebola, z čoho vyplýva, že pôvodný
žalobca nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia domáhať sa od žalovaného zaplatenia tejto
pohľadávky, nakoľko podľa názoru súdu pohľadávka žalobcu neexistovala a pôvodný žalobca preto túto
pohľadávku nemohol postúpiť právnemu nástupcovi. Je nepochybné, že pôvodný žalobca nezaplatil
za právnu službu, a teda žiadne náklady nevynaložil a jeho majetok sa nezmenšil. Z uvedeného
dôvodu nemohol dôjsť platne k postúpeniu pohľadávky z dôvodu, že pohľadávka neexistovala. Súd
sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že zo strany „klienta“ postúpením pohľadávky došlo k
zániku zaplatiť odmenu advokátovi, pretože došlo stretnutím dlžníka a veriteľa k splynutiu v záväzkovo-
právnych vzťahoch medzi klientom a advokátom.
35. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úkon a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
36. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
37.Pokladničnýdoklad,ktorýmžalobcapreukazovalzaplatenievčastiodmeny80,00eur,bolpredložený
až po zrušení rozsudku prvej inštancie odvolacím súdom, napriek tomu, že žalobca tvrdí, že k zaplateniu
tejto časti odmeny došlo ešte dňa 22. 01. 2018, a pričom predmetný pokladničný doklad bol doručený
súdu až s podaním žalobcu dňa 13. 11. 2019. Čo sa týka tohto pokladničného dokladu, okrem toho, že
bol doručený neskoro vzhľadom na zásadu koncentrácie konania, z uvedeného pokladničného dokladu,
ktorý bol doložený, nevyplýva, kto vykonal úhradu, taktiež suma v ňom uvedená nekorešponduje so
žiadnym z právnych úkonov vykonaných žalobcom, preto súd má za to, že žalobca nepreukázal, že by
došlo k úhrade trov advokáta.
38. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný žalobca odmenu
advokáta ako uplatnené príslušenstvo pohľadávky nezaplatil. V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 16. 2010, spisová značka 3MObdo2/2010
vyššie citované. Túto skutočnosť potvrdil vtedajší zástupca žalobcu. Súd je toho názoru, že ak
pohľadávka žalobcu neexistovala, tak pôvodný žalobca nemá o čo postúpiť na jeho právneho zástupcu,
a teda nedošlo k platnému postúpeniu tejto pohľadávky. Súd v tomto sa nestotožňuje s prednesom
žalobcu, že v dôsledku k zmluve o postúpení pohľadávok sa stal vlastníkom žalovanej pohľadávky
a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k splynutiu osoby oprávnenej na zaplatenie príslušnej odmeny
(advokáta) a osoby povinnej mu túto odmenu zaplatiť (pôvodný žalobca). Sám sebe totiž nemusí
žalovanú odmenu zaplatiť. Súd jednoznačne je toho názoru, že pohľadávka pôvodného žalobcu
neexistovala, keďže odmena za správnu službu poskytnutú mimosúdneho konania nebola advokátovi
zaplatená, tak pôvodný žalobca nemal čo postúpiť na svojho právneho nástupcu. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Súd žalobu
zamietol, preto úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu, ktorý vo
veci rozhodol, na Krajský súd v Trnave (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.