Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420201666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420201666.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci oprávneného: S.. S. D., R..
XX.XX.XXXX, D. A. XX, XXX XX D., práv. zast. Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom
Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti povinnej: X.. Q. D., R.. XX.XX.XXXX,
D. A. XX, XXX XX D., práv. zast. BUZINGER & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom

Námestie Martina Benku 15/6302, IČO: 47 253 401, vo veci výkonu rozhodnutia o dočasnej úprave styku
s maloletou E. D., R.. XX.XX.XXXX, zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní povinnej voči uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 58Em/1/2020-71 zo dňa 29.06.2020, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 58Em/1/2020-71 zo dňa
29.6.2020 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - neodkladného opatrenia
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/118/2019-32 zo dňa 3.9.2019 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/383/2019-223 zo dňa 15.11.2019 (ďalej „exekučný titul“), ktorým bolo
rozhodnuté o oprávnení otca stretávať sa s mal. dieťaťom na čas do skočenia konania vo veci samej

sp. zn. 17P/49/2019 o rozvod manželstva a ÚPP k mal. dieťaťu. V odôvodnení uznesenia uviedol, že
matkadieťaťanariadenéneodkladnéopatrenieneplní.Zdravotnýstavdieťaťa,naktorýpoukazujematka
podľa názoru súdu v stretnutiach dieťaťa s oprávneným (otcom) nebráni. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj
matkou namietanú prekážku realizácie stretnutí bez jej prítomnosti. Poukázal na to, že z vykonávaného
neodkladného opatrenia takáto úprava nevyplýva a matka je povinná rozhodnutie rešpektovať.

2. Uznesenie prostredníctvom právneho zástupcu napadla v zákonnej lehote odvolaním matka (ďalej
aj „povinná“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Napadnutému uzneseniu ďalej vytýkala arbitrárnosť,
nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia. V odvolacej argumentácii uviedla, že návrh povinného
na výkon rozhodnutia je v celom rozsahu nedôvodný, neopodstatnený a založený na skresľujúcich
skutočnostiach. Neodkladné opatrenie plní, okrem ospravedlniteľných dôvodov, ktoré spočívali v

zdravotnom stave dieťaťa a nevyhnutnej prevencii proti COVID 19. Poukázala na znalecký posudok
č. 25/2019 vypracovaný znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr.
Magdalénou Krasulovou, v ktorom sa dieťa opakovane vyjadrilo, že nechce byť s otcom samé. Znalkyňa
upozorňuje na nezhody rodičov, ktoré sú pre dieťa zdrojom stresu, pričom úroveň neurotizmu dieťaťa
je hraničná. Dieťa negatívne vníma kritický postoj otca k matke ako i kritické a ironické poznámky na
adresu matky a dieťaťa. Znalkyňa v záveroch posudku odporúča realizáciu stretnutí dieťaťa s otcom

v prítomnosti matky, resp. asistovaný styk, ktorý dieťa vníma pokojnejšie a bezpečnejšie. Matka v
odvolaní uvádza patologické správanie sa oprávneného k nej i k mal. dieťaťu. Okolnosti predchádzajúcenarodeniu dieťaťa, hygienicky nevhodné bývanie zabezpečené otcom, ktorému sa musela prispôsobiť.
Nadmerné požívanie alkoholických nápojov otcom i v prítomnosti dieťaťa ako aj na fyzické útoky otca
voči matke, čo potvrdzujú i priložené čestné prehlásenia svedkov. Podľa názoru matky i s poukazom na

citovaný znalecký posudok, po vydaní neodkladného opatrenia nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
uloženej povinnosti. Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že podaním zo dňa 07.06.2020, doručeným
Okresnému súdu Bratislava IV, navrhla neodkladné opatrenie (exekučný titul) zrušiť. S poukazom na
Dohovor o právach dieťaťa a v odvolaní citovanú judikatúru navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie alebo aby návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

zamietol a povinnej voči oprávnenému priznal náhradu trov konania.

3. Otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že neodkladné opatrenie je dôvodné a súladné so
záujmom mal. dieťaťa. Matka mu v stretávaní sa s dieťaťom bráni. Tvrdenia matky a ňou predložené
dôkazy, vrátane znaleckého posudku znalkyne PhDr. Magdalény Krasulovej označil za nedôvodné a

znaleckému posudku vytkol aj nedostatok náležitostí podľa § 209 ods. 2CSP.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ktoré mu bolo elektronicky doručené nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 65 CMP),

bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP (použiteľného cez § 2 ods. 1 CMP),
oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní
odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne, a v tomto štádiu
konania nie je priestor na jeho zmenu ani zrušenie.

6. Podľa § 376 ods. 1 zákona NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „MSP“),
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

7. Podľa § 376 ods. 2 MSP, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

8. Podľa § 377 ods. 2 MSP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 377 ods. 2 MSP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že

exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

10. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon právoplatného a
vykonateľného neodkladného opatrenia týkajúceho sa dočasnej úpravy práva a povinností rodičov k

maloletému dieťaťu.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením a exekučným titulom predloženým
súdu na nariadenie výkonu rozhodnutia uvádza, že zákonná konštrukcia výkonu rozhodnutia nastolená
Civilným mimosporovým poriadkom nedáva vykonávaciemu súdu možnosť pred nariadením výkonu

rozhodnutia preskúmavať jeho vecný obsah ani správnosť a preskúmavacia činnosť súdu sa v zmysle §
376 ods. 1 CMP sa obmedzuje len na zistenie či je exekučný titul vykonateľný a či povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu vykonateľný exekučný titul ukladá.

12. Prieskum exekučného súdu sa v tomto štádiu, ktorým začína výkon rozhodnutia, obmedzuje len

na formálny prieskum podmienok uvedených v ods. 11. Nariadením výkonu rozhodnutia priamo a
bezprostredne nedochádza k realizácii - t.j. k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

13. Následné uskutočnenie výkonu rozhodnutia podlieha ďalším procedurálnym postupom nasledujúcim
po nariadení výkonu, počas ktorých existuje priestor na skúmanie súladu nariadeného výkonu

rozhodnutia s najlepším záujmom dieťaťa.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.15. Odvolanie podané matkou nespĺňa zákonom prípustné dôvody odvolania podľa § 377 ods. 2 CMP.
Exekučný titul je vykonateľný a v prejednávanej veci neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zánik

uloženej povinnosti. Zánikom povinnosti vyplývajúcej z neodkladného opatrenia nemožno rozumieť
záver znalca vyslovený v znaleckom posudku ani podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Vo vzťahu k záveru znalca odvolací súd dopĺňa, že tento môže byť len dôkazným prostriedkom pre
zrušenie neodkladného opatrenia, resp. pre odklad výkonu rozhodnutia alebo jeho zastavenie, pokiaľ
závažnosť zistení a záverov znalca takýto postup odôvodňuje.

16. Odvolací súd preto s poukazom na svoju právnu argumentáciu uvedenú v ods. 5 až 15 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia ako vecne správne
potvrdil.

17. Odvolací súd ale s poukazom na záver vyslovený v ods. 13 dopĺňa, že aj keď úlohou súdu v konaní

o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nesporne je zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z
exekučného titulu, súd výkonu rozhodnutia nemôže opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že subjektom
výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba nepriaznivo
a s obavou. Tak ako v základnom konaní aj v konaní o výkon rozhodnutia má záujem maloletého dieťaťa
prvoradý význam, ktorý je potrebné vždy skúmať.

18. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

19. Dieťa, ktoré je výkonom rozhodnutia priamo dotknuté ako účastník konania musí v odôvodnených

prípadoch dostať priestor vyjadriť svoj názor a súd mu musí poskytnúť nevyhnutnú ochranu v prípade
zistenia alebo existencie skutočností spochybňujúcich, že nariadený výkon je v záujme maloletého
dieťaťa. Maloletá E. je vo veku 6 rokov, kedy je vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť dostatočne
schopná formulovať svoje vnútorné prežívanie a vnútorný vzťah a postoj k obom rodičom.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom znalca, že dieťa, vždy veľmi intenzívne
a citlivo vníma napätie a nezhody rodičov. Pokiaľ ktorýkoľvek z rodičov toto napätie (vnútorný hnev na
druhého partnera) prenáša na dieťa tým, že sa vyjadruje kriticky alebo negatívne na adresu druhého
rodiča, tento postoj a správanie je pre dieťa mimoriadne zraňujúce a má na jeho emočný a celkový
osobnostný vývoj negatívny vplyv. To isté platí i v prípade, ak rodič (i keď s dobrým zámerom) používa

vo vzťahu k dieťaťu výrazy, ktoré dieťa vzhľadom na svoj vek nevie spracovať (negatívne vnímanie
vyjadrení otca ako makak, posero, zduteľ uvedené mal. dieťaťom pred znalcom).

21. Zo svojej rozhodovacej činnosti a záverov viacerých znalcov, s ktorými sa odvolací súd pri svojej
rozhodovacej činnosti už mal možnosť oboznámiť vyplýva, že dieťa do veku 7 rokov vníma svet cez tzv.

„emočnú pamäť“, čo znamená, že vnemy a zážitky vonkajšieho sveta, vrátanie správania sa rodičov
navzájom a k nemu, nevie vyhodnotiť racionálne (na podklade rozumových a skúsenostných postojov),
ale vyhodnocuje ich výlučne len cez emócie, ktoré pri konkrétnej situácii prežíva a cíti. Z uvedeného
dôvodu prenášanie napätia a nezhôd ktorýmkoľvek z rodičov na dieťa nie je možné zo strany súdu
opomínať ani tolerovať, a súd ich je povinný vyhodnotiť pri skúmaní uskutočnenia výkonu rozhodnutia

a jeho bezprostredného vplyvu na dieťa. Dieťa v žiadnom prípade nemôže byť rukojemníkom rodiča a
nesmie byť vystavené výlučne „jeho náhľadu na správnu výchovu, a to čo má dieťa vydržať a zvládnuť“.

22. Maloleté dieťa má postavenie chránenej osoby. Štát mu poskytuje zvýšenú ochranu, nakoľko samo
nie je schopné čeliť prípadným negatívnym útokom na jeho osobu, či už v rovine psychickej alebo

fyzickej.

23. V tejto súvislosti odvolací súd vníma a kriticky hodnotí aj postoj kolízneho opatrovníka, ktorý
sa v odvolacom konaní k tvrdeniam rodičov a dieťaťa nevyjadril, nezaujal žiadne stanovisko a v
konaní zostal nečinný. Odvolací súd síce má vedomosť o zaťaženosti a nápore kladenom na kolízneho

opatrovníka pri výkone jeho činností, avšak nemôže opomenúť, že kolízny opatrovník je štátom určená
osoba, ktorej výlučnou úlohou je ochrana dieťaťa a jeho záujmov. Kolízny opatrovník je osobou, ktorá
je povolaná sledovať a zhodnotiť prežívanie dieťaťa pri realizácii stretnutí s druhým rodičov, skúmať asledovať dôvody a príčiny prípadných negatívnych prežívaní a strachov dieťaťa a tieto bez zbytočného
odkladu signalizovať aj poručenskému a vykonávaciemu súdu.

24. Úlohou súdu výkonu rozhodnutia a úlohou kolízneho opatrovníka, v zornom uhle uvedených kritérií
je zistiť, či výkon rozhodnutia dieťa vo svojom vnútornom emočnom prežívaní prijíma bez vyvolania
pocitov strachu o stratu vnútorného a vonkajšieho bezpečného prostredia, t.j. či sa výkonom rozhodnutia
nebude cítiť ohrozené a či ho nebude subjektívne pociťovať vo svoj neprospech. Tomuto záveru
a povinnosti zodpovedá štátu vo veciach maloletých detí zodpovedá i judikatúra ESĽP (viď Voleský

proti ČR, Kapr proti ČR, Pedovič proti ČR, Drenk proti ČR, blízkych právnej úprave ako aj kultúre SR),
judikatúra Ústavného súdu SR (I. ÚS 216/2018) ako i Dohovor o právach dieťaťa, na ktorý poukazuje
matka.

25. Odvolací súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane uviedol, že záujem dieťaťa na bezpečnom
a harmonickom priebehu stretávania sa s rodičom, ktorému nebolo zverené, má vždy prednosť pred

záujmom tohto rodiča. Právo rodiča na stretávanie sa s dieťaťom znamená súčasne jeho povinnosť
správať sa k dieťaťu tak, aby čas strávený s týmto rodičom pociťovalo ako čas strávený s človekom
jemu najbližším, u ktorého sa cíti bezpečne, a nebolo konfrontované s jeho negatívnymi postojmi voči
druhému rodičovi.

26. V prejednávanej veci možno z vyjadrenia dieťaťa, vyplývajúceho z matkou predloženého znaleckého
posudku vnímať, že vzťah k otcovi je pozitívny. Obavu zo stretnutia s otcom bez prítomnosti matky
dieťa však pociťuje z dôvodu, že otec naň prenáša svoje negatívne postoje voči matke, s ktorými je
dieťa konfrontované bez možnosti sa voči tomuto postoju a konaniu brániť. Odvolací súd preto vníma
potrebu, aby otec prehodnotil toto svoje správanie, vnímal pocity dieťaťa a nezaťažoval ho prenášaním

nezhôd s matkou do pocitovej sféry dieťaťa. V tejto rovine je daná i úloha kolízneho opatrovníka, aby
sledoval priebeh stretnutí z pohľadu, ako ich vníma dieťa, či zo strany oprávneného rodiča dochádza k
plneniu jeho rodičovských práv a povinnosti v prospech dieťaťa.

27. Pokiaľ by súd alebo kolízny opatrovník dospel v ďalšom štádiu konania o výkon rozhodnutia

k záveru, že správanie sa oprávnenej osoby nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý
je treba vždy a prednostne chrániť, potom je súd oprávnený a povinný poskytnúť dieťaťu ochranu
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CMP § 389, § 390 CMP (odklad, zastavenie výkonu rozhodnutia).
Súd realizujúci výkon rozhodnutia je súčasne oprávnený signalizovať, resp. dať podnet na zrušenie
neodkladného opatrenia alebo inú úpravu styku (napr. asistovaný styk za prítomnosti nestrannej osoby),

pokiaľbyvrámcivýkonurozhodnutiadospelkzáveru,žeexekučnýtitulvzhľadomnakonanieoprávnenej
osoby pri realizácii stretnutí neplní svoj účel a nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

28. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada aj s návrhom na zmenu kolízneho opatrovníka
zo 14.09.2020.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 52 CMP, kedy ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden
z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 391

CMP predpokladá, že o náhrade trov konania rozhoduje súd až v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje, čo nie je tento prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).