Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621201203
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8621201203.1

Uznesenie

ECLI:SK:OSSK:2021:8621201203.1
Číslo konania: 2C/24/2021-22
Identifikačné číslo spisu: 8621201203

UZNESENIE

Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu: V., zastúpený advokátskou kanceláriou PUCHALLA,
SLÁVIK & partners s.r.o. so sídlom Kmeťová 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanej: E.,
zastúpená advokátom JUDr. Matúšom Motykom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa domáha určenia, že nehnuteľnosti evidované Úradom geodézie, kartografie a katastra,
okres Svidník, obec Svidník, katastrálne územie Svidník na liste vlastníctva č. 3576 sú predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v spoluvlastníckom podiele 1/1. Súčasne so

žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd do rozhodnutia vo veci samej
žalovanej zakázal predmetné nehnuteľnosti scudziť, darovať, iným právnym úkonom previesť na inú
osobu, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými
právami tretích osôb.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 22. 01. 2019 uzavrela

žalovaná ako kupujúca kúpnu zmluvu s Mgr. Marošom Černým, nar. 21. 12. 1981, trvale bytom 8.
mája 635/29, 089 01 Svidník, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 5 000 Eur. V súčasnej dobe je na liste vlastníctva, na ktorom sú
evidované predmetné nehnuteľnosti, evidovaná v časti B. vlastníci len žalovaná so spoluvlastníckym
podielom 1/1. Finančné prostriedky, z ktorých bola zaplatená kúpna cena boli súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to vzhľadom na to, že žalobca a žalovaná sú a aj v čase uzavretia kúpnej

zmluvy boli manželmi, a zároveň toto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo nijako obmedzené
alebo zrušené. Aj napriek tomu, že ako účastník kúpnej zmluvy na strane kupujúceho je uvedená
výlučne žalovaná, nehnuteľnosť je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bola
nadobudnutá počas trvania manželstva a kúpna cena bola zaplatená zo spoločného majetku manželov.
Medzi manželmi nebola uzavretá dohoda podľa §143a Občianskeho zákonníka, ktorou by došlo k
zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyššie popísaný stav, kedy je na liste vlastníctva

uvedená ako výlučný vlastník žalovaná, spôsobuje na strane žalobcu právnu neistotu, a to z toho
dôvodu, že aj napriek tomu, že v zmysle zákona je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nie
je evidovaný na liste vlastníctva. Ďalej si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že vzťahy medzi žalobcom a
žalovanou ako manželmi sú v súčasnosti narušené v takej miere, že dňa 17. 02. 2021 podala žalovanánávrh na rozvod na Okresný súd Svidník. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 1P/5/2021. Žalovaná
súčasne odmieta akúkoľvek komunikáciu so žalobcom, vrátane jeho požiadavky na podanie návrhu
na záznam do katastra nehnuteľností s cieľom odstrániť nezrovnalosť týkajúcu sa jeho vlastníckeho

práva. Žalobca má v dôsledku doterajšieho správania žalovanej taktiež dôvodnú obavu z toho, že s
nehnuteľnosťami vymedzenými v bode 3 tejto žaloby, vo vzťahu ku ktorým je nesprávne evidovaná ako
výlučná vlastníčka, bude žalovaná nakladať. V čase po podaní návrhu na rozvod sa žalobca dozvedel
o tom, že sa uskutočnili zo strany žalovanej rokovania s cieľom nehnuteľnosti predať tretím osobám.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dňa 29. 11. 2021 vyjadrila žalovaná, ktorá k
veci uviedla, že žalobca neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na LV č. 3576 k. ú. Svidník nie je vyznačená žiadna plomba a
žalovaná neviedla ani nevedie rokovania o predaji nehnuteľností. Na Okresnom súde Svidník je pod sp.
zn. 1P/5/2021 vedené konanie o rozvod manželstva, v ktorom spolu intenzívne komunikujú za účelom
uzavretia rodičovskej dohody. BSM medzi manželmi doposiaľ nezaniklo a nedošlo k jeho vyporiadaniu.

Navyše eventuálny predaj z jej strany je žalobcom na katastri jednoducho vyhľadateľný a následne
na súde napadnuteľný. S poukazom na uvedené považuje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia za nedôvodný, preto navrhuje, aby ho súd v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu
trov konania.

4. Z výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 3576, okres Svidník, obec Svidník, k. ú. Svidník
vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná na základe titulu - kúpna
zmluva zo dňa 21. 01. 2019.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP"/, pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.14. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ"), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

15. Podľa 143a ods. 1 prvá veta OZ, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.

16. Podľa § 143a ods. 2 OZ, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového
spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

17. Podľa § 145 ods. 1 a 2 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

18. Podľa § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

19. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych
pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení

vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným

úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu
súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby strana sporu domáhajúca sa
nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené
len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah
navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy

len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné
opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

20. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že strany sporu sú manželia a toto manželstvo
trvá doposiaľ. Odo dňa 17. 02. 2021 sa na tunajšom súde vedie konanie o rozvod tohto manželstva pod
sp. zn. 1P/5/2021. Rovnako má súd za preukázané, že počas trvania manželstva žalovaná nadobudla
do vlastníctva sporné nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, kúpnou zmluvou zo dňa zo dňa
21. 01. 2019. Vychádzajúc z tvrdení strán má súd za to, že strany sporu medzi sebou neuzatvorili žiadnu

dohodu, ktorou by zúžili zákonom určený rozsah BSM medzi sebou, ani dohodu, že BSM medzi nimi
vznikne až ku dňu zániku manželstva. Preto aj napriek tomu, že na liste vlastníctva síce ako výlučný
vlastník sporných nehnuteľností figuruje žalovaná, nehnuteľností patria do BSM. Avšak o tejto otázke
rozhodne súd s konečnou platnosťou až v rozhodnutí vo veci samej. Aj v zmysle judikátu R 74/1973
- rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cz 51/1973 s výnimkou vecí, ktoré

podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže
žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani
so súhlasom druhého z manželov. Súd je napriek tomu toho názoru, že žalobca neosvedčil naliehavú
nutnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko nijako nepreukázal, že žalovaná sa toho časusnaží sporný byt predať bez jeho súhlasu (napr. doložením inzerátu o ponuke predaja, návrhom na
výsluch svedka, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie). Žalovaná sa k veci vyjadrila, že neviedla a ani nevedie
rokovania o predaji sporných nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že strany spory sú v rozvodom

konaní neosvedčuje obavu, že žalovaná bude s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Navyše predaj
spoločnej nehnuteľnej veci nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 OZ vybavovať každý
z manželov. Preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu
druhého manžela, je takýto právny úkon považovaný za platný len do času, keď druhý manžel sa jeho
neplatnosti dovolá podľa § 40a OZ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo

50/200 ZSP č. 59/2002). Na základe uvedené má súd za preukázané, že žalobca dostatočne neosvedčil
naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a preto nie je potrebné dočasne upraviť pomery
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

21.Súdrozhodoltak,ženávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol,nakoľkožalobca
neosvedčil nevyhnutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia.

22. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože vo veci prebieha konanie vo veci samej, kedy sa o
trovách neodkladného opatrenia rozhodne až v konečnom rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo Svidníku dňa 07. 12. 2021

JUDr. Mária Tvrdíková
s u d k y ň a

r o z h o d o l :