Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2010

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/85/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906010252

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2010:5906010252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.k. 1T/85/2006-532
IČS: 906010252

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému
O.. W. O., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin marenia spravodlivosti podľa § 170 ods. 1,písm. d) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2010 v F., takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

obžalovaného

O.. W. O., nar. XX. XX. XXXX v C. - U., okres F. Z., trvale bytom N., A. XXX/XX

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

ktorou mu bolo kladené za vinu, že

ako splnomocnený obhajca obvineného Z. Z., nar. XX. 9. XXXX, stíhaného za obzvlášť závažný trestný
čin Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp.
zn. ČVS: PPZ-XX/BOK-S-I-XXXX v úmysle vyviniť z trestno-právnej zodpovednosti spoluobvineného O.

T., nar. X.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX v čase od 07,45 hod. do 08,27 hod. v Ústave na výkon väzby a
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v F. navádzal Z. Z., aby vypovedal tak, že O. T. s vraždou L.
P. nemá nič spoločné, aby uviedol, že pri vražde bol prítomný on a túto mal spáchať O. G. s ďalšími
osobami, pričom sa mu vyhrážal, že ak tak nevypovie, advokáti ho prestanú obhajovať a O. T. mu
odkazuje, že nie je problém zinscenovať výpovede proti nemu ohľadom vraždy D., ktorá sa stala v N. N.
a v prípade, že bude vypovedať tak, ako od neho O.. W. O. a O. T. požadoval, bude všetko v poriadku
s ním aj s jeho rodinou,

t e d a, ž ev trestnom konaní použil hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na stranu trestného konania

č í m s a m a l d o p u s t i ť

trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 170 ods. 1, písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
platného do 31. 12. 2005

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na O.. W. O. obžalobu pre podozrenie zo spáchania trestného

činu marenia spravodlivosti podľa § 170 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení platnom do 31. 12.
2005 na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby zo dňa 18. 10. 2006
pod sp.zn. Pv XXXX/XX-XX.

Rozsudkom č.k. 1T/85/2006-376 zo dňa 25. 06. 2007 Okresný súd Ružomberok obžalovaného O.. W.

O. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa
stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Dôvodom pre rozhodnutie prvostupňového súdu bola podstate skutočnosť, že obžalovaný bol zo
spáchania trestnej činnosti usvedčený výpoveďou svedka Z. Z., pričom oproti tejto výpovedi stáli

výpovede obžalovaného a svedka M.. S.. Iné priame či nepriame dôkazy v konaní pred súdom
produkované neboli, preto sa súd podrobnejšie zaoberal okolnosťami výpovede svedka Z. a jeho
hodnotením znalcom z odboru klinickej psychológie, ktorý znalec na pojednávaní spochybnil špecifickú
vierohodnosť výpovedí svedka Z., ktorý podľa znalca mal zvýšenú pohotovosť zmeniť a prispôsobovať
si svoje výpovede v závislosti od toho, aké výhody mu z toho plynú. Práve závery znalca prof. A.. C.,

Y.., ktorý v záveroch znaleckého posudku nevylúčil motiváciu svedka Z. prispôsobovať a meniť svoje
výpovede v závislosti od očakávaných (dosiahnutých) výhod, pri absencii iných priamych a nepriamych
dôkazov viedla potom prvostupňový súd k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. Krajský súd v Žiline
na podklade odvolania okresného prokurátora v Ružomberku uznesením č.k. 1To/93/2007-413 zo dňa
25. 06. 2007 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okrem vytknutia procesných pochybení (§ 240 ods. 1, 3 Trestného poriadku, § 263 ods. 1 Trestného
poriadku, § 270 ods. 1 Trestného poriadku a § 269 Trestného poriadku), s poukazom na ustanovenie §
2 ods. 11 veta prvá Trestného poriadku uložil prvostupňovému súdu vykonať ďalšie dôkazy, keď podľa
citovaného ustanovenia toto umožňuje súdu, aby mohol do dokazovania iniciatívne zasiahnuť a to aj
prostredníctvomdôkazov,ktoréstranynenavrhli.Povinnosťouprvostupňovéhosúdupozrušenívecibolo

vykonať konfrontáciu medzi obžalovaných O.. W. O. a svedkov M.. H. S. za účelom objasnenia rozporov
v ich výpovediach, ktoré súd naznačil v zrušujúcom uznesení (č.l. 420), takisto bolo povinnosťou súdu
do konania pribrať znalca z odboru psychológie (podľa Krajského súdu javil sa ako vhodný prof. C.,
ktorý bol oboznámený s uvedenou trestnou vecou) a doplniť dokazovanie o znalecký psychologický
posudok svedka M.. H. S. s prihliadnutím na jeho znalecký posudok vo vzťahu k svedkovi Z. Z., a takisto

zabezpečiť doklady týkajúce ďalších
skutočností, o ktorých sa jednotlivé strany v rámci dokazovania pred Okresným súdom Ružomberok
zmieňovali. Išlo o najmä o kópiu zápisnice o výsluchu agenta G. G. z XX. XX. XXXX sp. zn. XKV XX/XX
a napísaným odkazom O. T. na jej druhej strane, zabezpečenia a oboznámenia fotokópie zápisnice o
preštudovaní spisu v trestnej veci vraždy poškodeného A. G. zo dňa 14. 12. 2005 a takisto sa zaoberať

aj dôvodmi, pre ktoré bol Z. Z. prepustený z väzby a taktiež z akých dôvodov bol v októbri 2005
premiestnený z ÚVV Leopoldov do ÚVV Ružomberok.

Súd v intenciách Krajského súdu v Žiline splnil dokazovanie, do konania pribral znalca prof. A.. V. C., Y..,
znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia za dospelých. Proti uzneseniu zo dňa 18.

09. 2008 podal M.. S. sťažnosť, ktorej sťažnosti Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2Tos/9/2009-476zo dňa 24. 09. 2009 vyhovel a uznesenie Okresného súdu Ružomberok o pribratí znalca zrušil. Krajský
súd konštatoval, že nezistil zákonné dôvody pre vypracovanie znaleckého psychologického posudku na
osobu svedka M.. S..

V následnom konaní pred Okresným súdom Ružomberok obžalovaný O.. W. O. využil svoje právo,
odmietol sa konfrontovať s M.. S., takisto využil svoje právo a požiadal o prejednanie veci v jeho
neprítomnosti.

V konaní pred súdom bol vypočutý svedok O.. S. A., ktorého výpoveď v pôvodnom konaní za súhlasu
strán trestného konania bola prečítaná, avšak po výhrade Krajského súdu v Žiline, že tento svedok bol
vypočutý skôr, ako bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti zbavený povinnosti mlčanlivosti, jeho
výpoveď bola v konaní pred súdom nepoužiteľná, nakoľko bola nezákonná.

Svedok A. vypovedal, že výsluch Z. Z., ktorý vykonával spolu s ppl. S. prebiehal štandardne, pred

výsluchom obhajcovia požiadali o poradu s klientom. On sa výsluchu zúčastnil ako osoba zúčastnená,
nakoľko vec nepatrila jemu, ale bola pridelená kolegovi S., výpoveď Z. prebiehal štandardným
spôsobom. Počas výsluchu ani po ňom sa Z. nezmieňoval, že by ho niekto ovplyvňoval, vyhrážal sa
mu, alebo inak na neho tlačil.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii zo dňa 04. 08. 2006 (č.l. 33-43) vyplynulo, že podľa tvrdenia Z. Z.
obžalovaný ho mal navštíviť v dňa 08. 11. 2005 a mal mu oznámiť, že bude vypočutý vo veci vraždy P.
ako utajený svedok, pričom Z. má byť vypočutý po tom, ako niekedy 14. 11. 2005 by mal byť „vybavený
vyšetrovateľom" vypočutý T. vo veci vraždy P.. Na to mal obžalovaný ukázať výpoveď napísanú T. jeho
rukopisom na papieri A4, kde mal byť odkaz od T. ako má vypovedať s tým, aby prípad vraždy P. priznal

tak, že skutok mal spáchať O. G. spolu s ďalšími osobami za jeho prítomnosti s tým, že T. pri vražde
P. nebol. Z konfrontácie tiež vyplynulo, že dňa 16. 12. 2005 mal obžalovaný spolu s v tom čase ďalším
obhajcom M.. S. prísť za ním, po dobu cca 15 minút sa s ním mal obžalovaný rozprávať, a vtedy mu mal
ukázať zápisnicu o výsluchu agenta, kde mal byť napísaný medzi riadkami odkaz T. písmom. Keďže sa
Z. odmietol vypovedať, obžalovaný mu mal povedať, že ak nebude vypovedať, budú si všetci myslieť,

že výpoveď utajeného svedka je jeho výpoveďou a povedal, že má vypovedať tak, ako to stálo v odkaze
napísaným T., ktorý mu obžalovaný predložil 08. 11. 2005, teda, že s vraždou P. nemá nič spoločné.
Obžalovaný mal vtedy povedať, že T. mu odkazuje, že ak takúto výpoveď neučiní, že oni ako advokáti ho
prestanú obhajovať, že si pôjde svojou cestou a tiež aby nezabudol, že T. mu odkázal, že nie je problém
zinscenovať výpovede proti nemu ohľadne vraždy D., ktorá sa mala udiať v N. N.. Svedok Z. v tejto

výpovedipoprel,žebysasnímrozprávalM..S.,S.samalenopýtal,čisanechceponúknuťjedlom,ktoré
mal so sebou (rožok so salámou, či s klobásou), vetu ktorú mu O. povedal mu zašepkal do ucha, nakoľko
si nebol istý, či výsluchová miestnosť nie je odpočúvaná. Odkaz od T. mal byť napísaný perom čiernou
farbou, resp. už to bolo prefotené, preto písmo bolo čiernou farbou. Kto z vtedy prítomných advokátov
pri jeho výsluchu kópiu výpovede utajeného svedka priniesol sa vyjadriť nevedel. Následne však usúdil,

že kópia výpovede patrila M.. S., ktorý z nej diktoval údaje na doplnenie výsluchu, pretože výpoveď
agenta, ktorú mal O. doma bola bez uvedeného odkazu (sic!). Ešte pred výsluchom 16. 12. 2005 ho
obžalovaný spolu s M.. S. dňa 14. 12. 2005 navštívil, keď M.. S. položil výpoveď svedka na stôl, on ju
začal študovať, keďže jej obsah predtým nepoznal a chcel vedieť čo mal obžalovaný na mysli, keď mu
predtým povedal, že výpoveď agenta mu nápadne pripomína, že agent mal tieto informácie od neho. Pri

študovaní výpovede sedel O. vedľa neho a keď otočil stránku na tejto výpovedi zbadal odkaz napísaný
T., no nevedel či patrí jemu a preto sa na to O. spýtal, ukazujúc mu prstom na uvedený odkaz, či to patrí
jemu, na čo mu O. výpoveď z ruky vzal s tým, že mu mal povedať, že mu to vysvetlí o dva dni, teda 16. 12.
2005, keď prídu opätovne k výsluchu. Z. Z. tiež uviedol, že jeho výpoveď vo veci vraždy P. zo dňa 16. 12.
2005 bola nepravdivá. Následne 23. 12. 2005 ho mal obžalovaný opäť vyhľadať a oznámiť mu, že deň

predtým bol T. obvinený z ďalších dvoch vrážd, avšak on že má zotrvať na svojich výpovediach. V rámci
výsluchu na otázku obžalovaného, prečo nezavolal službu vo väznici, resp. prečo neoznámil údajné
vyhrážanie vyšetrovateľovi, svedok Z. vypovedal, že o takej službe ani nevedel, a nepotreboval sa o
takýchto dôležitých veciach zverovať nejakému dozorcovi. Vyšetrovateľovi to neoznámil z toho dôvodu,
že boli proti nemu pred výsluchom použité vyhrážky, ktorých naplnení sa obával, a keby túto vec oznámil

hneď pri predmetnom výsluchu za prítomnosti jeho a T. advokátov, hneď by sa o tom dozvedel T. a tieto
vyhrážky by tým pádom mohli byť uskutočnené. V tom čase ako vypovedal už vedel, že v krátkom čase
sa aj tak bude rozprávať s operatívnymi príslušníkmi, ktorým hneď tieto vyhrážky oznámil.V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline súd oboznámil prítomné strany s listinnými dôkazmi, ktoré boli
zabezpečené na základe Krajského súdu v Žiline. Súd sa oboznámil s fotokópiami žiadaniek, ktorými
bolo preukázané v ktorých dňoch mal Z. Z. počas výkonu väzby návštevy, okrem iného aj dňa 16. 12.

2005, kedy ho navštívili obžalovaný spolu s M.. S.. Súd sa oboznámil s fotokópiou zápisnice o výsluchu
obvineného Z. Z. zo dňa 16. 12. 2005, s uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 5T/6/2006 zo dňa
23. 11. 2006, ktorým bol Z. Z. prepustení z väzby, s opatrením (príkazom na premiestnenie) Krajskej
prokuratúry Trenčín, ktorým bol svedok Z. premiestnený do ÚVV a ÚVTOS F. za účelom vykonávania
procesných úkonov špecializovaným pracoviskom polície Z. a S., s fotokópiou záznamu z preštudovania

vyšetrovacieho spisu (č.l. 497-499) a ďalšími dôkazmi.

Obžalovaný O.. O. k skutku, ktorý mu bol kladený za vinu viedol, že pred výsluchom dňa 16. 12.
2005 spolu s kolegom M.. S. vykonali poradu so svedkom Z. v neprítomnosti tretej osoby. Počas tohto
rozhovorusaichZ.opýtalnasvojumanželku,nainútrestnúvec,ktorábolavtomčasevedenáprotinemu
pred Okresným súdom Trenčín, kde v tom čase ešte nebolo nariadené hlavné pojednávanie, ani on, ani

M.. S. sa ho nepýtali na obsah jeho výpovede, ktorá mala byť predmetom výsluchu vyšetrovateľom ppl.
L.. S., len sa ho pýtali, či chce alebo nechce vypovedať. Vo vyjadrení, ktorý oznámil, že vypovedať bude
sa odobrali do výsluchovej miestnosti, kde bol vykonaný samotný výsluch. Obžalovaný poprel, že by on
ukázal Z. Z. dokumenty, o ktorých sa vo svojej výpovedi zmieňoval Z., táto skutočnosť bola preukázaná
aj tým, že dokumenty boli v konečnom dôsledku nájdené pri domovej prehliadke v sídle jeho advokátskej

kancelárie (v rodinnom dome), a tieto listiny boli bez akejkoľvek úpravu, teda bez odkazu, ktorý mal
údajne vlastnou rukou napísať T.. Vyšetrovateľ poučil Z. a jeho právach, takisto ho výslovne poučil, aby
sa vyjadril, či pred výsluchom bol na neho, prípadne vyvíjaný psychický alebo fyzický nátlak, k čomu sa
Z. vyjadril negatívne. Následne pred jeho výsluch, v ktorom Z. popísal priebeh skutkového deja, na ktorý
sa ho vyšetrovateľ pýtal, on položil Z. len jednu otázku, keď Z. už predtým vedel, či otázky vyšetrovateľa

odmietol vypovedať a odmietol následne vypovedať aj na otázky svojich obhajcov. V dobe následnej
bola vykonaná konfrontácia medzi Z. a svedkom G., ktorého výsluchu sa obžalovaný O.. O. zúčastnil, Z.
pri tomto výsluchu zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenie, ktoré uviedol vyšetrovateľovi dňa 16. 12.
2005. Poprel, že by počas jeho kontaktov so Z. Z. pri nejakých vyšetrovacích úkonoch, ktoré sa tohto
týkali, si zo Z. niečo šepkal, rozprávali sa spolu normálne a ak mu niektorá osoba niečo pošepla, určite to

nebol on. Počas výsluchu dňa 16. 12. 2005 on spolu so S. sedeli vedľa seba, Z. sedel oproti nim, pričom
ich rozdeľoval stôl, ktoré usporiadanie vo výsluchovej miestnosti bolo pravidlom. Zápisnicu o výsluchu
agenta G. Kollára, ktorá mu bola po výsluchu dňa 05. 12. 2005 odovzdaná prokurátorom Trenčianskej
prokuratúry k dispozícii nemal, založil ju do ostatného spisového materiálu, ktorý bol uložený u neho
doma. Obžalovaný sa tiež vyjadril k osobe svedka Z., ktorého poznal z vykonávania advokátskej praxe,

podľa jeho názoru motívom výpovede Z. bola skutočnosť, že v tom čase bol Z. preeskortovaný z väznice
U. do väznice v F. a bol si vedomý čo všetko má na svedomí. Podľa obžalovaného, v prípade Z. ide o
osobu, ktorá je schopná brániť sa akokoľvek, tento je schopný čokoľvek povedať, ako aj klamať, o čom
svedčí aj znalecký posudok znalca z odboru psychológie a takisto vyšetrenia na detektore lži. Podľa
obžalovanéhomotívomvýpovedeZ.bolitrestnéstíhaniaprotijehoosobe,keďtrestnéhostíhanievedené

pred Okresným súdom Brezno sa neustále odďaľovalo, Z. boli vznesené obvinenia za dva trestné činy
vrážd, kde napriek tejto skutočnosti bol Z. preeskortovaný do inej väznice, z väznice U. bol „vyťahovaný"
operatívnymi pracovníkmi polície, o čom svedčia aj viaceré záznamy. Obžalovaný uviedol, že Z. po
každom výsluchu mal možnosť ihneď oznámiť vyšetrovateľovi, prípadne inému pracovníkovi polície,
prípadné vydieranie, resp. nátlak. Vzhľadom k tomu, že Z. bola ponúkaná dohoda vo veci trestného

činu vraždy zo strany prokuratúry a neustále bol rozpracovávaný operatívou a pracovníkmi špeciálnych
policajných zložiek, túto možnosť Z. využil a vzhľadom na jeho sklony klamať bol schopný povedať
pravdu, z trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu sa obžalovaný necítil byť vinný.

Z. Z. pred súdom vypovedal, že potom, ako bolo mu vznesené obvinenie za vraždu L. P., koncom októbra

2005 dňa 08. 11. 2005 obžalovaný vo výsluchovej miestnosti ukázal zápisnicu o výsluchu T., v ktorej
zápisnici bol odkaz napísaný jeho písmom s tým, aby vypovedal tak ako on. K jeho námietke vznesenej
O.. O., že on takto vypovedať nebude, mu obžalovaný mal oznámiť, že T. mu odkazuje, aby vypovedal
tak, ako on a na to, že si odkaz prečítal mal na druhú stranu napísať svoje vyjadrenie s podpisom Z..
V konečnom dôsledku tak aj urobil a bolo mu odkázané, že všetky veci sa zariadia tak, že on bude

vypovedať vždy ako utajený svedok, ako utajený svedok bude vypočutý aj T., nakoľko vraždu P. mal
spáchať G. spolu s ďalšími osobami. Pri odchode mu obžalovaný tiež oznámil, že v krátkej dobe za ním
príde M.. S. s papierom, v ktorom mal napísať, že za ním chodili policajti ho nahovárať vypovedať proti
T.. Dňa 27. 11. 2005 za ním S. skutočne prišiel, nadiktoval mu čo má napísať, pričom rovnaký papiero tom, že bol nútený políciou vypovedať proti T. mal podpísať aj O.. Pri výsluch dňa 16. 12. 2005, v
neprítomnosti tretej osoby mu obžalovaný ukázal výpoveď agenta G. G. s podozrením, že o vražde P.
sa on musel rozprávať s políciou, nakoľko o tom svedčia indície a preto teraz musí vypovedať ako to

mal pôvodne napísané od T., inak si všetci budú myslieť, že utajeným svedkom je on. Podľa Z., bol
to obžalovaný, ktorý mu mal ukázať výpoveď agenta G. G., v ktorej výpovedi bol T. písmom napísaný
odkaz „choval som sa k tebe ako k vlastnému bratovi..., ešte sa to dá napraviť." Po prečítaní mu O.
do ucha mal pošepkať, že na neho môžu zinscenovať vraždu D. v N. N., že nie je problém nahovoriť
svedkov a to isté že mu odkazuje aj G., a pokiaľ bude všetko v poriadku, jeho žena bude dostávať

peniaze, obhajcovia ho budú naďalej obhajovať, ale že ak tak neurobí, oni si pôjdu svojou cestou a on
svojou cestou. V čase tohto rozhovoru on spolu s O. mali sedieť vedľa seba a S. mal sedieť oproti nim.
Preto v tento deň vypovedal tak ako chceli obhajcovia a T., až dňa 22. 12. 2005 pri návšteve príslušníka
polícia, tomuto povedal, že sa mu O. vyhrážal a zároveň napísal vyšetrovateľovi S. list, v ktorom ho
požiadal o nahliadnutie do spisu. Vyšetrovateľ S. sa za ním dostavil až niekedy v januári 2006, kedy
mu dal preštudovať spis, a vtedy S. povedal, že sa mu O. vyhrážal. Po tomto zistení mu obžalovaný

vypovedať plnú moc, na čo on reagoval listom, v ktorom uviedol, že urobil všetko čo od neho chceli, a
preto nevidí dôvod, aby ho O. prestal zastupovať a mal mu to prísť povedať osobne. K prípadným ďalším
podrobnostiam, ktoré uvádzal vo svojich výpovediach uviedol, že pre odstup času si už spomenul len
na podstatné veci, na podrobnosti nie.

K samotným vyhrážkam zo strany obžalovaného uviedol, že O. ho zastupoval a v jeho predchádzajúcich
trestných veciach, odkázal mu, že jeho žene dávali peniaze na lízing, pričom tieto peniaze odovzdával
krstný jeho dieťaťa a O. mu povedal, že hoci jej v tom mesiaci ešte peniaze nedali, ako náhle bude
vypovedať tak, ako má, zariadia, aby jej peniaze na lízingovú splátku dali. K dôvodu neoznámenia
vydierania zo strany obžalovaného bezprostredne pri výsluchu uviedol, že trestné oznámenie nepodal

z dôvodu, že tam sedeli obaja obhajcovia, neskôr sa o vydieraní zmienil pracovníkovi väznice, ktorý
vzhľadom na to, že bol v kolúznej väzbe, bol prítomný pri jeho výsluchoch a tiež napísal vyšetrovateľovi
S. list, v ktorom ho požiadal o nahliadnutie do spisu a keď S. bezprostredne na jeho list reagoval a prišiel
za ním aj so spisom, o tejto skutočnosti ho oboznámil. Trestné oznámenie na O. sa rozhodol podať z
dôvodu, že bol vo väzbe za vraždu, s ktorou nemal nič spoločné, takisto vo väzbe za vraždu pri ktorej

bol len prítomný, avšak nevedel, že T. niekoho zavraždí, a takisto za tretiu vraždu, o ktorej vôbec nemal
vedomosť, taktiež sa mu mal T. prostredníctvom obhajcov vyhrážať a on sa bál o deti a ženu, tým skôr, že
býval len 100 metrov od T.. Vypovedal, že vzhľadom na predchádzajúce zastupovanie zo strany O. tohto
poznal, vedel, aké má zmýšľanie, aké robil kombinácie so svedkami, aké bolo nahováranie svedkov, a
takisto aj z dôvodu, že dostal od G. odkaz, aby vypovedal tak, ako chcel T., pričom vedel, že v tom čase

už G. bol odsúdený na doživotie a O. sa poznal s jeho obhajcom. Pri svojich prvotných výpovediach o
vražde P. vypovedal tak, ako mu odkázal T., túto pôvodnú výpoveď neskôr zmenil, v ktorej výpovedi už
opísal situáciu tak, ako sa skutočne aj odohrala. Vo svojej výpovedi pred súdom podrobnejšie popísal
okolnosti, ktoré súviseli s vraždou P., plnú moc však obhajcovi O. nemohol vypovedať hneď, pretože by
všetci vedeli o tom, že sa rozhodol zmeniť svoju výpoveď. V súvislosti s tým by oni mohli podniknúť niečo

voči nemu alebo voči jeho rodine, ktorá bola vonku. Poprel, že by manželka počas návštev u neho vo
väzbe mu spomínala, že by sa ktorákoľvek osoba na neho nakontaktovala. K otázke platenia za právne
služby obhajcu uviedol, že v čase, keď bol vzatý do väzby, po obžalovanom poslal svojej manželke
tašku, kde sa nachádzali aj finančné prostriedky s tým, že O. mu povedal, že si nemusí platiť obhajobu,
nakoľko je vo väzbe kvôli T. a že trovy obhajoby bude za neho platiť T.. Až po jednom mesiaci od doby,

kedy O. zveril svoju tašku, sa od manželky pri návšteve dozvedel, že z tejto tašky si O. zobral sumu
100 000,- Sk, o tejto skutočnosti ho O. ani pri dvoch návštevách neupovedomil. Aj samotný O. mu mal
povedať, že on už viac za jeho služby platiť nebude a že všetko ostatné bude platiť T..

Na otázku prokurátorky, ako si svedok vysvetľuje skutočnosť, že pri domovej prehliadke obžalovaného

bola nájdená zápisnica o výsluchu agenta bez akejkoľvek úpravy, bez rukou písaného záznamu, svedok
oproti svojej predchádzajúcej výpovedi uviedol, že ešte v čase, keď bol za ním vyšetrovateľ z G.
uzatvárať spis vo veci vraždy, t.j. pred 16. decembrom, boli za ním obžalovaný spolu s M.. S., kedy S.
zo zápisnice o tomto výsluchu diktoval vyšetrovateľovi ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom
on si vtedy tú výpoveď zobral do ruky, ktorá ležala na stole, všimol si tam odkaz, ale v tom čase ešte

nevedel, komu ten odkaz patrí a keď sa na to opýtal O., lebo spoznal T. písmo, O. mu povedal, že za ním
ešte raz prídu pred výsluchom 16-teho, a že mu to potom vysvetlí, svedok nevylúčil, že túto zápisnicu o
výsluchu agenta mohol priniesť do väznice aj S., avšak uviedol že ako pozná O., nevylučuje, že ihneď
po skončení výsluchu ju O. zahodil. Práve 16.12.2005 to bol práve obžalovaný O., ktorý mu priniesoltú istú kópiu s tým, aby si ju prečítal, pričom obaja advokáti mohli mať viacej kópií a preto v konečnom
dôsledku sa táto kópia u O. pri domovej prehliadke nenašla. Potvrdil, že policajti ho počas výkonu väzby
navštevovali, avšak nebolo to nejako často, viacmenej išlo o jeho vyťažovanie, o návšteve policajtov

sa zmienil aj svojmu obhajcovi. Prehlásenie, ktoré napísal na základe diktátu S., malo slúžiť pre účely
konania pred súdom, o ktorej skutočnosti upovedomil obžalovaný, že týmto chceli dokladovať, že ide
zorganizovanú policajnú akciu proti T.. Po preeskortovaní z U. do F. bol umiestnený sám na cele, asi po
týždni na to mu prišlo obvinenie z vraždy P..

Svedok H. S. tvrdenia svedka Z. poprel. Po vstupe do výsluchovej miestnosti sa ich vyšetrovateľ opýtal,
či chcú vykonať poradu s klientom, čo im bolo aj umožnené, počas tejto porady on aj s obžalovaným
sedeli vedľa seba za stolom, Z. Z. sedel oproti nim. Po príchode Z. on konzumoval so sebou prinesené
jedlo, O. sa so Z. rozprával o bežných rodinných veciach. Keďže k predmetu výsluchu im Z. povedal,
že on s tým nič nemá a že bude vypovedať, že tam nebol, rozhovor s ním ukončili, presunuli sa do
ďalšej miestnosti, kde bol Z. poučený o svojich právach a povinnostiach, vyšetrovateľ ho osobitne poučil

aj o tom, či pred výsluchom na neho bol robený nejaký nátlak. Z. vylúčil, že by ako svedok bol terčom
akýchkoľvek vyhrážok zo strany obžalovaného, takéto vyhrážky ani nemohli odznieť. M.. S. vylúčil,
že by obžalovaný predložil Z. nejakú listinu, k tomu nebol ani čas, nakoľko sa s ním O. rozprával o
bežných rodinných záležitostiach. Z. rozhovor v neprítomnosti tretej osoby medzi nimi bol veľmi krátky
a rozhodne nemohol trval dobu, ktorá bola uvedená v obžalobe, išlo len krátky informatívny rozhovor.

Pred výsluchom dňa 16. 12. 2005 on vyhľadal Z. ešte v jednom prípade na základe poznatkov, na ktoré
sa chcel opýtať o ktorých sa dozvedel od samotného Z. ešte počas jeho pobytu vo väzbe v U., kde mu
Z. oznámil, že za ním chodia príslušníci polície a bez vedomia obhajcov sa ho vypytujú na bežné veci.
Podľa M.. S. praktiky, ktorých sa dopúšťali orgány činné v trestnom konaní vo vzťahu k ich klientom ho
„iritovali", pri jeho návšteve mu Z. sám bez akéhokoľvek nátlaku a bez akéhokoľvek diktovania napísal

prehlásenie, v ktorom uviedol skutočnosti o vykonanom nátlaku zo strany polície, on sám Z. upozornil,
aby keď sa rozhodol čokoľvek napísať, nech tam napíše pravdu, aby z toho nemal nepríjemnosti. Z. on
sám nemohol nič diktovať, nakoľko on pri úkonoch, ktoré s ním vykonávali policajti nebol a teda nemohol
vedieť obsah tohto nátlaku. Ďalším dôvodom jeho návštevy bolo aj poznanie, že v tomto čase sa z jeho
klientom Z. Z. stretávali policajti bez jeho vedomia a prítomnosti, dokonca s ním vykonávali úkony bez

toho, aby on ako obhajca o týchto úkonoch vedel, a po zistený, že klient bol políciou zavádzaný, že
pri úkone budú prítomní aj jeho obhajcovia ho nahnevalo, nakoľko sa tak nikdy nestalo. Následne Z.
vypovedal plnú moc po zistení čoho sa tento dopustil voči ďalšiemu obhajcovi a on mal obavu, aby niečo
podobné nevymyslel aj na neho. Z dôvodu konzumácie jedla on sa so Z. ani nerozprával, on zápisnicu o
výsluchu agenta G. G. vo veci vraždy P. nemal, nakoľko prokurátor im predlžil len jednu kópiu zápisnice,

ktorú si ponechal obžalovaný O.. M.. S. poprel, že by pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania vo
veci vraždy G. mal k dispozícii papier, na ktorom by bol rukou písaný odkaz od T., ak aj nejaký papier
mal, jednalo sa o jeho prípravu v súvislosti s výkonom advokátskeho povolania. Vzhľadom k tomu, že
poznal obsah spisu a účelom jeho prítomnosti pri tomto úkone bolo len priniesť návrhy na doplnenie
dokazovania, po nadiktovaní návrhov sa zodvihol a odišiel, Z. zostal sám študovať spis. Pri samotnom

úkone oboznamovania s výsledkami vyšetrovania boli vo výsluchovej miestnosti dvaja vyšetrovatelia,
príslušník ZVJS ako ostraha a spolu s ním tam bol aj obhajca O.. Vzhľadom k tvrdeniam oboch svedkov
súd ich na pojednávaní konfrontoval v postavení tvárou v tvár, kedy tak Z. ako aj M.. S. zotrvali na svojich
tvrdenia tak, ako predniesli pred súdom. Svedok S. označil vyjadrenia Z. za absolútny nezmysel, zotrval
na tvrdení, že obžalovaný nemohol Z. ukázať žiadny papier s údajným odkazom od T., nakoľko v čase

predvedenia Z. do miestnosti, kde bola vykonaná porada v neprítomnosti tretej osoby sedeli vedľa seba,
rozprávali sa spolu s O., Z. sa posadil za stôl oproti nim, pričom svoje postavenie, tak ako sedeli už
nezmenili.

V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu zrušujúceho uznesenia krajského súdu boli vypočutí svedkovia

W. Z., ppl. L.. O. S., O. T., znalec prof. A.. V. C., Y.., O.. G. A..

SvedkyňaW.Z.nahlavnompojednávanívypovedala,žeotrestnejčinnostivočijejmanželovijejničnieje
známe, o tomto sa dozvedela len z manželovho rozprávania. O tom, že sa mal obžalovaný jej manželovi
vyhrážať, sa dozvedela pri návšteve, ktorá sa odohrala krátko pred vianočnými sviatkami v r. XXXX.

O obsahu vyhrážania jej manžel nič bližšie nepovedal. Podľa svedkyne jej manžel bol počas väzby
celkovo nervózny, avšak svedkyňa sa nevedela vyjadriť z čoho táto nervozita pochádzala. Okolnosti
zabezpečovania obhajcu si podľa svedkyne zabezpečoval manžel, či aj ona v tom zohrávala nejakú
úlohu, si už svedkyňa nepamätala. Svedkyňa pripustila, že ju minimálne v jednom prípade kontaktovalpolicajt,ktotožnostiktoréhosabližšievyjadriťnevedelaaotejtoskutočnostiupovedomilaobžalovaného,
ktorý jej povedal, aby sa s policajtami o tom nerozprávala.

Z dôvodu rozporov medzi výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní bola
prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, pričom svedkyňa rozpory vo svojich výpovediach
odôvodnila tým, že si už na to nepamätá. Pripustila však, že jedenkrát mohla dostať od manžela list,
ktorý však manžel poslal svojmu advokátovi poštou, obsahom tohto listu však boli súkromné veci, ktoré
sa dotýkali detí alebo chodu firmy. Svedkyňa tiež potvrdila, že výpoveď obžalovaného ohľadne peňazí

za právne služby sa zakladajú na pravde.

Svedok pplk. L.. L. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako vyšetrovateľ realizoval trestnú veci
poškodeného neb. P., kde bolo viacero obvinených. V rámci vykonávania týchto úkonov vykonával aj
výsluch Z. Z., pričom v rámci tohto úkonu umožnil obvinenému vykonať rozhovor so svojimi obhajcami
v neprítomnosti tretej osoby. V neskoršej dobe bol kontaktovaný Z. Z., ktorý ho požiadal o nahliadnutie

do vyšetrovacieho spisu a takisto bol vyrozumený aj operatívnymi pracovníkmi, že sa s ním chce Z.
rozprávať. Pri tomto rozhovore sa od Z. dozvedel, že O.. O. mu mal nadiktovať, ako má vypovedať
a popri inom mu mal ukázať aj odkaz napísaný rukou O. T. s tým, že sa mu mali vyhrážať, že ak
nebude vypovedať tak, ako treba, že na neho hodia vraždu D. v N. N.. V rámci vykonávania úkonov
súvisiacich s trestným činom marenia spravodlivosti vykonal domovú prehliadku v mieste trvalého

bydliska obžalovaného a následne vec bola pridelená inému vyšetrovateľovi. Podľa svedka čas uvedený
v obžalobe je časom, ktorý vyplynul z údajov notebooku, a tento čas začal plynúť v dobe, keď on prerušil
úkon práve za účelom vykonania porady obhajcov s klientom. Bližšie sa svedok k predmetu trestného
stíhania obžalovaného O. vyjadriť nevedel. Podľa svedka však na Z. neboli badateľné žiadne známky
obáv, išlo o klasický výsluch.

V konaní vypočutý svedok O. T. vypovedal, že jemu nič bližšie o trestnej činnosti obžalovaného O.
známe nie je, avšak uviedol, že počas rozhodnej doby on bol v kolúznej väzbe, pričom podmienky v tejto
kolúznej väzbe boli také, že akékoľvek odovzdanie „letáku" druhej osobne nebolo možné. Z. Z. svedok
označil za nedôveryhodnú osobu, s ktorou je stíhaný spoločne v jednej trestnej veci a v tejto trestnej

veci Z. viackrát zmenil výpoveď. Nikomu nemohol poslať žiadny odkaz, pri akomkoľvek úkone, ktorý sa
týkal jeho osoby, boli prítomní pracovníci Zboru väzenskej a justičnej stráže príp. ďalšie osoby, a teda
z technického hľadiska to nebolo ani možné. Z. sa nikdy v živote nevyhrážal, nemal k tomu ani dôvod,
nemal s ním žiadne nadštandardné vzťahy, nemal dôvod mu vypomáhať v čase, keď Z. bol vo väzbe.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia, prof. A..
V. C. Y.. uviedol, že vykonal vyšetrenie svedka Z., pričom pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
aj zo svojich predchádzajúcich vyšetrení, ktoré čiastočne preniesol do znaleckého posudku v súdenej
veci, avšak išlo o závery, ktoré už predtým boli zistené a sú nemennými v podobe poruchy osobnosti a
pod. V prípade intelektových schopností tieto sú u Z. Z. na úrovni pásma priemeru, pamäťové schopnosti

na úrovni mierneho nadpriemeru. R. dokazovaním neboli zistené poruchy intelektu a pamäte, ktoré
by zásadne menili všeobecnú vierohodnosť jeho výpovedí. Zistená porucha osobnosti dissociálneho
typu sa prejavuje črtami egocentrickosti, bezohľadnosti, zvýšenou agresivitou, impulzitou, pričom podľa
znalca ide o stav trvalý. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti neboli zistené forenzne významné
poruchy osobnosti, ktoré by úroveň všeobecnej vierohodnosti jeho výpovedí zásadne menili. Z hľadiska

špecifickej vierohodnosti však znalec konštatoval, že ľudia s takýmto typom poruchy osobnosti nemajú
problémy s manipulovaním s druhými, so získavaním rôznych neoprávnených výhod, majú problémy s
prežívanímviny,majúzníženúschopnosťprežívaťvýčitkysvedomia,radivyužívajúatobezakýchkoľvek
zábran ľudí pre svoje osobné výhody, čiže možno očakávať, že z tejto osobnosti vyplýva pohotovosť
prispôsobiť výpovede očakávanému prospechu, čiže nie je tam taký vnútorný konflikt, ktorý by takémuto

človeku bránil nevypovedať tak, aby z toho získal nejaké výhody.

Ako možnú motiváciu konania svedka Z. znalec označil jeho „zvláštne právne postavenie", keď Z. Z.
je pravdepodobne motivovaný tým, že opakovane mení svoje výpovede a prispôsobuje ich v závislosti
na jeho postavení ako svedka, pričom v minulosti bol Z. Z. stíhaný ako obvinený. Z uvedeného podľa

znalca vyplýva, že jednou z hypotetických motivácií je získanie výhod práve cez jeho osobitné právne
postavenie. Znalec uviedol, že vzhľadom k tomu, že Z. Z. vyšetroval viackrát a to aj v iných trestných
veciach, ktoré sa týkali jeho osoby, pričom v tejto súvislosti zaznamenal viaceré zmeny jeho výpovedí v
súvislosti od toho, aby z toho mohol získať nejaké výhody. R. však nehodnotil obsah jeho výpovedí, alelen jeho pohotovosť meniť a tendenciu upravovať výpovede tak, aby to bolo pre neho výhodné. Nie je
v kompetencii znalca hodnotiť, či svedok hovorí pravdu alebo nie.

Na otázku prokurátora, ako by sa prejavili črty osobnosti Z. Z. za predpokladu, ak by bol ohrozený, znalec
uviedol, že pri vyšetrení svedka boli náznaky afektívnej labilizácie, isté obavy, zvýšená úzkostnosť,
zvýšenásenzitivita,ktoréZ.Surovýdávaldosúvislostisobavamiosvojživotalebooživotblízkych,preto
nevylúčil, že tento emočný stav mohol vplývať na to, ako svedok vypovedal. Podľa znalca nejde však o
vplyv vyšších emócií, ako sú morálne zábrany, vyššie city, sociálne city, skôr ide o vplyv nižších citov,

ako strach, obava a pod. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z predchádzajúcich
vyšetrení, v tejto súvislosti sa odvolával na závery, ktoré sú „nemenné", týkajúce sa trvalých psychických
čŕt, ako je hranica intelektu, trvalé osobnostné črty. Vyšetrenie na detektore lží a jeho výsledky závery
znaleckého posudku neovplyvnili a to z dôvodu, že psychofyziologické vyšetrenie vychádza z iných
zdrojov a opiera sa o inú metodológiu, než aká sa používa pri psychologickom vyšetrovaní, pri záveroch
znaleckého posudku sa opieral o vlastné zistenia.

O.. G. A., pracovníčka oddelenia aplikovanej psychofyziológie Kriminalistického a expertízneho ústavu
uviedla, že svedka Z. podrobili vyšetreniu dvakrát z dôvodu, že prvý výsledok bol nejednoznačný a
preto na žiadosť vyšetrovateľa a na ich „ponuku" bolo vyšetrenie vykonané opakovane. V prípade
prvého vyšetrenia boli svedkovi položené dve skupiny otázok, z nich na jednu skupinu bol výsledok

nejednoznačný a z tohto dôvodu aj pri druhom vyšetrení mu boli položené na zodpovedanie odlišné
otázky. Svedkyňa uviedla, že závery z prvého textového formátu boli jednoznačné, kde v tomto smere
bol svedok Z. pravdepodobne pravdovravný, na zistenia pri vyšetrení, že testom neprešiel, sa svedok
vyjadril, že si nepamätá, od koho mal obdržať listinu, ktorej sa samotné vyšetrenie dotýkalo. Vzhľadom k
tomu, že na výsledky vyšetrenia má vplyv aj „duševné rozpoloženie", celkový fyzický stav vyšetrovanej

osoby, do určitej miery nejednoznačné výsledky mohli byť zapríčinené aj práve zlou organizáciou
pri prevoze svedka Z. na vyšetrenie. Podľa svedkyne opakované vyšetrenia sú obvyklým postupom,
percentuálne sa nedá vyčísliť, aká je číselná hodnota či vyšetrovaný subjekt hovorí pravdu, príp.
nie, podľa svedkyne v podstate ide o štyri stupne hodnotenia pravdivosti tvrdenia subjektu. Na záver
svojej výpovede svedkyňa uviedla, že sa stáva pomerne často, že vyšetrované subjekty v závislosti od

výsledkov vyšetrovania menia svoje pôvodné výpovede.

Vrozsudkuč.k.1T/85/2006-376zodňa25.06.2007OkresnýsúdRužomberokokreminéhouviedol,žev
súdenej veci boli súdu predložené dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď Z. Z., na základe
ktorej bolo O.. W. O. vznesené obvinenie a v konečnom dôsledku na neho bola podaná aj obžaloba,

na druhej strane je to výpoveď obžalovaného O.. W. O. a svedka M.. S.. Čiže oproti výpovediam
Z. stáli výpovede jeho bývalých obhajcov. Výpovede ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní priamo nepotvrdzovali tvrdenie ani jednej z dvoch skupín dôkazov. W. Z., manželka Z. Z. sa
o údajného vyhrážkach dozvedela len z rozprávania manžela, ktorý však nehovoril o žiadnych svojich
obavách ani nič bližšie k tomu nevypovedal. Z výsluchom príslušníkov polície vyplynulo, že Z. Z. bol pred

začatím výsluchu dňa XX. XX. XXXX poučený o svojich právach, bol dotazovaný, či na neho bol vyvíjaný
psychický alebo fyzický nátlak, čo samotný poškodený poprel. Potom sa súd v dokazovaní zaoberal, či
tu existujú iné, či už priame alebo nepriame dôkazy, ktoré mohli potvrdiť, alebo vyvrátiť tvrdenie či už
obžalovaného O. alebo svedka Z.. Keďže takéto dôkazy sa súdu nepodarilo vykonať, súd skonštatoval,
že tu nie je úplne ucelená reťaz priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol byť vyvodený

bezpečný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, preto obžalovaného O..
O. podľa zásady in dubio pro reo spod obžaloby oslobodil. Ani doplneným dokazovaním po vydaní
zrušujúceho uznesenia Krajským súdom v Žiline nevyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré by potvrdili
alebo vyvrátili verziu či už obžalovaného O.. O. alebo svedka Z. Z.. Obžalovaný využil svoje právo, s M..
S. sa odmietol konfrontovať. Znalecké dokazovanie, ktoré nariadil Krajský súd v Žiline, ktorého účelom

malo byť vyšetrenie svedka M.. H. S. znalcom z odboru klinickej psychológie dospelých realizované
nebolo, nakoľko Krajský súd v Žiline rozhodnutie prvostupňového súdu o pribratí znalca zrušil, keď
sám konštatoval, že nezistil zákonné dôvody pre vypracovanie znaleckého psychologického posudku
na osobu svedka M.. S.. Listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil a ktoré vykonal na základe
pokynu Krajského súdu v Žiline takisto nevniesli do veci nový pohľad. Potvrdilo sa len, že dňa 16. 12.

2005 obžalovaný spolu s ďalším obhajcom M.. S. navštívili svedka Z., ktorý bol vyšetrovateľom pplk.
L.. L. S. vypočutý ako obvinený v dobe od 07:45 do 08:50 hod. Z tejto zápisnice vyplýva, že v dobe
07:45 do 08:27 hod. bol Z. Z. v tom čase v postavení obvineného umožnený rozhovor s obhajcami
bez prítomnosti tretej osoby. Obsah výsluchu je zaznamenaný v tejto zápisnici (č.l. 454-459). Obsahpoučenia je uvedený v zápisnici, zo záveru zápisnice vyplynulo, že Z. Z. prehlásil, že vypovedal sám,
bez akéhokoľvek psychického a fyzického nátlaku pri výsluchu, prípadne pred výsluchom. Z oznámenia
Krajskej prokuratúry Trenčín vyplynulo, že dňa 19. 10. 2005 bol v tom čase obvinený premiestnený

na výkon väzby z Q. U. do Q. F. z dôvodu vykonania spoločného konania a potreby vykonať viacero
procesných úkonov v uvedenej trestnej veci v mieste vyšetrovacích súčastí Boja proti organizovanej
kriminalite S. a Z... Z fotokópií žiadaniek vyplynulo v ktorých dňoch boli u Z. vykonané návštevy, či už
orgánmi činnými v trestnom konaní, obhajcami, prípadne inými osobami. Zo záznamu o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu zo dňa XX. XX. XXXX vyplynulo (č.l. 497-498), že Z. Z. sa oboznamoval s trestným

spisom v rozsahu 1244 listov v dobe 08:10 do 09:40 hod. Z tohto záznamu vyplynulo, že obhajcovia
po nadiktovaní návrhov na dokazovanie o 08:40 výsluchovú miestnosť opustili a ďalej študoval spis
len obvinený Z. za prítomnosti vyšetrovateľa, ďalšej osoby. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k.
5T/6/2006-2301 zo dňa 20. 10. 2006 vyplynulo, že obžalovaný Z. Z. bol dňom 20. 10. 2006 okamžite
prepustený z väzby na slobodu, nakoľko bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo
preukázané, že skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy v spolupáchateľstve z časti dokonaný,

z časti v štádiu pokusu spáchal Z. Z..

Z týchto dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 16. 12. 2005 sa obžalovaný O.. W. O. spolu s
ďalším obhajcom v tom čase obvineného Z. Z. M.. H. S. zúčastnil výsluchu Z. Z. v Q. a Q. F.. O
týchto skutočnostiach neboli pochybnosti, nasvedčujú tomu výpovede svedkov, ako aj listinné dôkazy.

Podľa obžaloby O.. O. počas rozhovoru so Z. mal tohto navádzať, aby tento vypovedal tak, že O. T. s
vraždou L. P. nemá nič spoločné, mal mu ukázať odkaz písaný rukou T. na listine, ktorú mal O.. O. pri
tomto rozhovore k dispozícii. Obžalovaný akékoľvek konanie v tomto smere poprel, jeho tvrdenie bolo
podporené aj výpoveďou M.. S.. Obaja menovaní popreli akékoľvek vyhrážky na adresu Z. Z., popreli
akékoľvek ukazovanie zápisnice o výsluchu agenta G. G., kde mal byť rukou napísaný odkaz od T.. Proti

týmto dvom výpovediam stojí výpoveď Z. Z., ktorý uviedol, že už pred týmto dátumom mal k dispozícii
pri jednom z úkonov trestného konania, ktoré s týkalo jeho osoby zápisnicu o výpovedi tohto agenta,
kde bol uvedený odkaz písaný Černákovou rukou. K tomuto odkazu sa dostal náhodne, cca 2 dni pred
výsluchom dňa 16. 12. 2005, na jeho otázky, či je odkaz určený jemu, mu mal obžalovaný povedať, že
sa o tom budú rozprávať neskôr. Z. Z. počas trestného konania proti obžalovanému tvrdil, že to bol práve

O.. W. O., ktorý mu dal ústny ako aj písomný odkaz od T., rozpory medzi jeho výpoveďou, výpoveďou
obžalovaného, svedka S. sa napriek konfrontácii pred súdom nepodarilo odstrániť. Výpovede ďalších
svedkov viac svetla nepriniesli, svedkovia sa buď k predmetu nevedeli vyjadriť, resp. ako to bolo prípade
W. Z., o údajných vyhrážkach sa dozvedela len sprostredkovane od svojho manžela.

Znalec prof. C. na pojednávaní spochybnil špecifickú vierohodnosť výpovedí Z. Z., tento podľa znalca
má zvýšenú pohotovosť zmeniť a prispôsobovať svoje výpovede v závislosti od toho, aké výhody mu z
toho plynú. Aj keď si je súd vedomý, že výsledky vyšetrenia na polygrafe nemožno v trestnom konaní
použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch ku skutočnostiam, ktoré sa týkajúc
trestného činu, sklony meniť výpovede potvrdila aj pracovníčka kriminalistického expertízneho ústavu

PZ. P., ktorej sa mali najmä údajné vyhrážky dotýkať, O. T. vypovedal, že v čase trestného stíhania
proti Z. Surovému on sa nachádzal v kolúznej väzbe, kde mal sprísnené bezpečnostné podmienky,
kde technické riešenie priestorov, v ktorých sa on stretával so svojimi obhajcami, prípadne organmi
činnými v trestnom konaní bolo také, že mu absolútne znemožnené čokoľvek, komukoľvek odovzdať. Zo
záznamu o vykonaní domovej prehliadky, ktorá bola vykonaná v mieste trvalého bydliska obžalovaného

O.. W. O., ktorá bola súčasne aj sídlom jeho advokátskej kancelárie, nebol nájdený dôkaz, ktorý by
potvrdzoval verziu o ktorej sa zmieňoval Z. Z. vo svojej výpovedi, keď Z. počas trestného konania voči
jeho osobe viackrát zmenil výpoveď v tom smere, že si v konečnom dôsledku už nebol istý, ktorý z
jeho advokátov mu predmetný odkaz od T. predložil. Hoci neustále tvrdil, že to bol práve obžalovaný
O.. O.. Pozoruhodnou sa súdu javí aj skutočnosť, že svedok Z. vo svojej výpovedi sa zmieňoval aj o

zápisnici, ktorá bola nájdená v sídle advokátskej kancelárie obžalovaného, pričom vedel, že na tejto
zápisnici nebol napísaný odkaz od T., pričom sa jednalo o konfrontáciu zo dňa XX. XX. XXXX. Naopak,
pri konfrontácii Z. Z. uviedol, že predmetná kópia výpovede agenta musela patriť M.. S., keďže to bol on,
ktorý mu diktoval údaje na doplnenie výsluchu, a to bol práve dôvod, pre ktorý výpoveď agenta, ktorý
mal doma obžalovaný bola bez uvedeného odkazu zo strany T..

Obžalovaný a jeho obhajca počas dokazovania poukazovali na podľa nich zvláštne okolnosti, za
ktorých bol Z. Z., ktorý bol pôvodne stíhaný minimálne za dva trestné činy vraždy, bolo voči nemu
vedené aj ďalšie trestné stíhanie pre iné trestné činy, bol z Q. v U., kde sú objektívne prísnejšiepodmienky pre výkon väzby aj vzhľadom na charakter trestnej činnosti a osobu obvineného do Q. a
Q. F., kde sú podstatne miernejšie podmienky. Do určitej miery na túto skutočnosť poukázal na znalec
prof. A.. V. C., Y.., ktorý v závere znaleckého posudku nevylúčil motiváciu svedka Z. prispôsobovať

a meniť svoje výpovede v súvislosti od očakávaných (dosiahnutých) výhod. Vzhľadom k tomu, že
jediným usvedčujúcim dôkazom svedčiacim proti obžalovanému O.. O. bola výpoveď svedka Z., ktorého
dôveryhodnosť bola spochybnená, keď Z. Z. viackrát menil svoje výpovede v závislosti od skutočností, o
ktorých sa dozvedal pri jednotlivých výsluchoch, s prihliadnutím na skutočnosť, že ho viackrát vyhľadali
pracovníci kriminálnej polície, teda nie je vyšetrovateľ alebo orgány činné v trestnom konaní, keď v

iných trestných konania menil svoje výpovede, súd nepovažoval jeho výpoveď za dôveryhodnú. Ďalšou
skutočnosťou, ktorá spochybňuje dôveryhodnosť výpovede Z. Z. je okolnosť, že Z. Z. dňa 14. 12. 2005
zostal s vyšetrovateľom sám pri oboznamovaní sa s trestným spisom týkajúcim sa vraždy P., takisto
dňa 16. 12. 2005 hoci bol poučený aj o prípadných dôsledkoch psychického a fyzického nátlaku, údajné
vyhrážky a navádzanie zo strany obžalovaného prípadne M.. S. neoznámil orgánom činným v trestnom
konaní, urobil tak až neskôr, keď sám tvrdil, že nemal dôvod niečo oznamovať vyšetrovateľovi, keď už

v tom čase vedel, že ho vyhľadajú „operatívni pracovníci polície", ktorých o uvedených skutočnostiach
oboznámi. To takisto do určitej miery spochybňuje vierohodnosť tvrdenia Z. Z. o údajnom navádzaní.

KeďžeanidoplnenédokazovanievintenciáchKrajskéhosúduvŽilineneodstránilopochybnosti,naktoré
súd poukázal už vo svojom prvom rozhodnutí, keďže nebolo jednoznačne preukázaný taký priebeh, bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že by vôbec došlo ku konaniu zo strany obžalovaného O.. W. O.
tak ako toto bolo popísané v obžalobe Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 18. 10. 2006, nie je tu
ucelená reťaz priamych ako aj nepriamych dôkazov, ktoré by jednoznačným spôsobom preukazovali,
že by to bol obžalovaný O.. W. O., ktorý sa popísaného skutku mal dopustiť, v zmysle zásady in dubio
pro reo súd obžalovaného W. O. podľa § 285 psím. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Okresný súd Ružomberok
dňa 09. júna 2010

JUDr. Ivan ŠTEPITA

s a m o s u d c a

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)

Odvolenie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolenie aj proti vôli obžalovaného (§
308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1B) a to len v jeho prospech

(§308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý s
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoby, odvolanie môže podať
len osoby oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.