Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/54/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8203899959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8203899959.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: L. U., nar.

XX.X.XXXX, Z. XX, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Jozef Jaroščák ml., advokát, Radničné nám. č. 33,
085 01 Bardejov, proti žalovanej: W. Č., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX E., zastúpená: JUDr.
Jana Švantnerová, advokátka, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zaplatenie sumy 2.580,- USD s
príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie od 12.11.1998 do
8.11.2001 z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.580,- USD spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13% ročne zo sumy 2.580,- USD za obdobie od 21.2.2003 do zaplatenia, všetko to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Štátu priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov znaleckého
dokazovania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.11.2001 domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 2.580,- USD so 17% úrokom od 12.11.1998 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako

aj náhrady trov konania. Voči v pôvodnej žalobe označenej obchodnej spoločnosti GBS Slovakia spol.
s r.o., M.R.Štefánika 120, Trenčín zobral žalobca žalobu späť podaním z 3.12.2002, v ktorom žiadal
voči tejto osobe konanie zastaviť, o čom súd rozhodol uznesením č.k. 4C/1002/01-8 zo 14.2.2003,
právoplatným 15.3.2003, ktorým súčasne nárok žalobcu voči žalovanej vylúčil na samostatné konanie,
ktoré sa začalo viesť pod sp. zn. 4C/54/2003. Na pojednávaní konanom 23.1.2020 (s prihliadnutím na
obsah podania z 12.4.2011) vzal žalobca žalobu voči žalovanej späť aj v časti o zaplatenie úroku z
omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie od 12.11.1998 do 8.11.2001. Preto v tejto časti súd

zastavil konanie prvým výrokom tohto rozsudku, keďže žalovaná voči tomuto čiastočnému späťvzatiu
žaloby nemala žiadne námietky. Predmetom uplatnenej žaloby tak zostal nárok na zaplatenie sumy
2.580,- USD so 17% úrokom od 9.11.2001 do zaplatenia. V priebehu konania neskôr produkované
stanoviská strán označujúce za predmet konania inú sumu v Eurách nebolo možné považovať zarelevantné, pretože zo strany žalobcu kvalifikovane právne zastúpeného počas celého konania nedošlo
k žiadnej zmene žalobného nároku obsiahnutého v petite žaloby a uloženie žalovanej povinnosti v inej
mene ako euro je s poukazom na § 218 ods. 2 Civilného sporového poriadku prípustným spôsobom

vymedzenia výroku rozsudku.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovanej túto sumu vyplatil v splátkach od 12.11.1998 do 5.12.1998 z
dôvodu, že žalovaná mu prisľúbila ich výhodné zhodnotenie s mesačným výnosom 50,- USD. Tvrdil,
že nikoho v tejto súvislosti okrem žalovanej nepoznal a táto mu následne doniesla zmluvy, ktoré mali

vyplatenie žalovanej sumy potvrdzovať. Po krátkom čase sa mala odmlčať a na ústne ani písomné výzvy
nereagovala, preto mal za to, že ho oklamala, zneužila jeho dôveru a o uvedené čiastky sa obohatila.
Svoj nárok v žalobe právne opieral o § 451 Občianskeho zákonníka.

3. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk 20.2.2003. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe
navrhla žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na zaplatenie trov konania tvrdiac, že sa na úkor žalobcu

neobohatila ani od neho žalovanú sumu neprevzala. Uvádzala, že sa stala členkou americkej firmy WBC
- CARD, ktorá mala byť založená na tom, že po vložení určitého vkladu mali členovia získavať ďalších
členov a za ich získanie dostávať provízie. Členovia za to mali mať poskytované výhody, a to poistenie,
možnosť zľavneného nákupu a iné. Tvrdila, že žalobca bol najskôr len poslucháčom prednášok, a až
neskôr sa stal spolupracovníkom spoločnosti WBC, ktorá na Slovensku zriadila pobočku s názvom

GBS Slovakia s.r.o. so sídlom v Trenčíne. Žalobca ako člen GBS Slovakia s.r.o. chodil na prezentácie
produktov, tieto predával, boli mu vyplácané provízie a napokon sám získaval nových členov, napríklad
p. P.. Tvrdila, že v celej štruktúre bola len reťazou (štruktúrová vedúca), preto jej žalobca nemohol
vyplácať žiadne finančné prostriedky. Potvrdila, že dňa 12.11.1998 žalobca v jej domácnosti odovzdal
doláre, ktoré prevzal od p. P. a ktoré dňa 14.11.1998 odovzdala zástupcovi spoločnosti WBC. Ku dňu

19.10.1998 bol žalobca v zozname Global Trading system a teda už musel mať vložené peniaze, preto
jej ich nemohol odovzdať až v čase od 12.11.1998. Poukazovala na to, že aj žalobca v prípise jej
adresovanom sám uviedol, že zmluvu uzavrel so spoločnosťou WBC a nie s ňou.

4. V priebehu konania žalobca dopĺňal, že žalovaná zneužila jeho nevedomosť, na podpis mu predložila

dokumenty, ktoré boli v nemeckom a anglickom jazyku, pričom všetci postihnutí touto činnosťou sa
opierali iba o dôveru k žalovanej. Poprel, že by mal záujem o predaj akýchkoľvek výrobkov, takouto
činnosťou sa nezaoberal a jedinou kontaktnou osobou bola len žalovaná. Pri svojom výsluchu na
pojednávaní dňa 12.3.2004 tvrdil, že 12.11.1998 odovzdal žalovanej sumu 3.000,- USD, ktoré mu dal p.
P.. Rovnako tvrdil, že približne 2-3 mesiace pred dátumom 12.11.1998 mal žalovanej odovzdať aj svoje

peniazevsume2.580,-USD súmyslombyťakcionáromspoločnostiWBC,t.j.nadobudnúť10ksakciíso
ziskom 50,- USD za každú akciu mesačne. Tvrdil, že peniaze sa mali zhodnotiť tak, že jedna akcia mala
stáť 280,- USD a výnosy z nich mal poberať až do svojej smrti. Tvrdil tiež, že žalovaná ho presviedčala,
že spoločnosť WBC bude tieto jeho peniaze zhodnocovať, že žalovanej dôveroval, keďže ju poznal z
obdobia, keď spolu pracovali pre Amslico, ďalej že žalovaná sa predstavovala ako členka WBC Slovakia

a za túto spoločnosť preberala finančné prostriedky, pričom pri ich odovzdaní mu nebol vystavený žiaden
pokladničný doklad. Predmetom zmluvy mali byť podľa žalovanej celosvetové akcie. Tvrdil, že províziu v
neurčitej sume mal dostať vyplatenú len raz a to od spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Žalovanú sumu mal
odovzdať žalovanej v prítomnosti 10 osôb. Ním žalovanej vyplatenú sumu žiadal žalovanú vrátiť listom
v ktorom žiadal o zaplatenie sumy 100.000,- Sk. V podaní z 2.3.2009 dopĺňal, že odovzdané finančné

prostriedkynemohlibyťvkladomdoWBCzhodnocované,lebotútočinnosťtakátospoločnosťaninemala
v predmete svojej činnosti. V čase jej zaplatenia žalovanej žalobca neobdržal žiadnu žiadosť a z
predloženého dokumentu nevyplýva žiaden zmluvný záväzok žalobcu ani akceptácia žiadosti. Následne
tvrdil, že žalovaná nepreukázala žiadnu spojitosť medzi spoločnosťami WBC a GBS Slovakia s.r.o. ako
aj to, že odovzdanie finančných prostriedkov tretej osobe žiadnym spôsobom nepreukázala. Mal za to,

že žalovaná ho uviedla do omylu, čím získala neoprávnený majetkový prospech a tým sa bezdôvodne
obohatila. Pri podpísaní listiny Antrag na mítingoch dochádzalo vždy k odovzdaniu peňazí, a v prípade
žalobcudošlokichodovzdaniužalovanej.PrisvojejvýpovedipredKrajskýmsúdomvPrešove21.6.2012
poukazoval na to, že prvá prihláška neobsahuje jeho podpis a že ju za neho podpísala žalovaná.
Uvádzal, že záujemcov o členstvo, ktorých získal, sprevádzal na následných stretnutiach. Tvrdil, že

sa zúčastnil 4 stretnutí na Slovensku a jedného v Rakúsku, že na týchto stretnutiach boli zúčastnení
ubezpečovaní, že ak záujemcovia dajú určité peniaze, tak že za to budú dostávať 50,- USD mesačne,
pričom na prvú čiastku mal mať nárok už po zaplatení vkladu 290,- USD. Tvrdil, že nové vklady a nové
zmluvy podpisoval na základe tvrdení žalovanej, že by mohol dostávať aj vyššie čiastky (100,- USD).K vydaniu potvrdenia o prevzatí peňazí žalovanou uvádzal, že táto pri ich prevzatí vždy vyhlasovala,
že príslušné potvrdenie donesie, pretože je podnikateľka. Ďalej tvrdil, že o neoprávnenosti vyplatenia
peňazížalovanejsamaldozvedieťvroku2000potom,akosažalovanáasvedkoviaF.vrátilizdovolenky.

5. Žalovaná v priebehu konania tvrdila s poukazom na list žalobcu, ktorým ju žiadal o vrátenie sumy
100.000,- Sk, že žalobca sám uznáva, že zmluvu uzavrel s WBC a nie s ňou, a že vrátenie tejto sumy
žiadal len pre to, že sa zmluva nerealizovala. Pri svojom výsluchu na pojednávaní 12.4.2003 uvádzala,
že žalobcovi navrhla uzatvorenie zahraničnej poistky v spoločnosti WBC, podmienkou čoho však bolo

členstvo v klube WBC, ktorého vstupné činilo 290,- USD (v inom vyjadrení tvrdila že vstupné bolo 230,-
USD a 60,- USD sa platilo za asistenčné služby). Ďalej tvrdila, že podmienkou členstva bolo podpísanie
zmluvy, že podstata činnosti spoločnosti mala byť v tom, že ak mala 10 000 členov, do spoločnosti
sa dostal produkt na predaj a získané výnosy sa vyplácali v prospech členov. Každý člen mal dostať
matricu, ktorá odzrkadľovala štruktúru, v ktorej boli zapísané všetky osoby ako členovia ako aj ním
získaní členovia. Žalobca mal vložiť ďalšie peniaze do spoločnosti potom, ako sa zúčastnil prezentácie

tejto spoločnosti v Rakúsku. Žalovaná potvrdila len prevzatie finančných prostriedkov patriacich p. P., o
finančných prostriedkoch ktorých však tvrdila, že boli odovzdané 14.11.1998 p. U.. Tvrdila, že žiadosť
o prijatie do WBC bola v českom jazyku, a ďalej že spoločnosť WBC sa v roku 1999 pretransformovala
na spoločnosť GBS Slovakia s.r.o. Namietala, že žalovanú sumu od žalobcu nikdy neprevzala. Tvrdila,
že záujemcovia o členstvo vo WBS mohli peniaze zasielať rovno na účet tejto spoločnosti (takéto

číslo účtu však počas celého konania neuvádzala) alebo osobne ich odniesť do Rakúska, kde ich
preberal p. U. a ten ich mal následne odovzdať spoločnosti. Ďalej tvrdila, že dôkazom o zaplatení sumy
záujemcom o členstvo v klube bola matrica a pečiatka na tretej listine zmluvy. Uvádzala tiež, že výška
finančných prostriedkov vložených do spoločnosti WBC bola uvedená v zmluve, ktorá bola doručená
členovi. V podaní z 26.10.2005 začala tvrdiť, že žalobca jej vyplatil sumu 10.300,- Sk, čo v prepočte

bolo 290,- USD, ktoré mala podľa svojho tvrdenia za žalobcu vložiť ako prvý vklad do spoločnosti WBC.
Nadväzne na to začala tvrdiť, že ďalšie finančné prostriedky vložil žalobca do WBC tak, že ich vyplatil
priamo U. F.. Žalovaná v priebehu konania voči uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania s
poukazom na to, že finančné prostriedky mal podľa tvrdení uvedených v žalobe vyplatiť žalobca viac ako
3 roky pred podaním žaloby. V podaní z 26.4.2011 dopĺňala, že žalobca dostal kartu WBC, bol riadne

zaregistrovaný ako člen, neskôr prešiel do spoločnosti GBS Slovakia s.r.o., odkiaľ dostával vyplatené
peniaze. Tvrdila tiež, že po tom, čo sa žalobca mal stať členom spoločnosti, zúčastňoval sa na rôznych
prezentáciách organizovaných spoločnosťou. Členom sa po získaní výnosov z predaja produktov mali
vyplácať vyplácali výnosy. Tvrdila tiež, že produktom malo byť samotné poistenie (pojednávanie dňa
15.8.2019).

6. Súd vydal vo veci rozsudok č. k. 4C 54/2003-68 dňa 22.2.2005, ktorým žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 606,19 Eur a taktiež
aj trovy štátu vo výške 1,93 Eur. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp.
zn. 7Co 83/05 zo dňa 16.6.2005 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie z dôvodu nenáležitého zistenia skutkového stavu, keďže považoval za potrebné zistiť
ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, konkrétne či žalovaná zabezpečila akceptáciu
žiadosti žalobcu o prijatie za člena WBC, doklady o členstve žalobcu v tomto klube na základe podanej
žiadosti, t. j. doklady o akceptácii resp. prijatí za člena klubu a o obsahu toho, čo znamená členstvo v
klube WBC.

7. Po doplnení dokazovania prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 4C/54/2003-200 žalobu opäť v celom
rozsahu zamietol z dôvodu, že na strane žalovanej nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie a
súčasne prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Na základe odvolania žalobcu
Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 12Co/21/2012-221 zo dňa 21.6.2012 rozsudok prvostupňového

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov nebolo
možné dospieť k záveru, že žalobca bol členom spoločnosti WBC alebo GBS Slovakia s.r.o., ďalej
že nebolo preukázané na základe akých oprávnení mala žalovaná preberať finančné prostriedky pre
spoločnosť WBC. V prípade neexistencie tohto vzťahu by sa potom žalovaná bezdôvodne obohatila.
Ďalším dôvodom pre zrušenie v poradí druhého prvostupňového rozsudku vo veci bolo nedostatočné

vyporiadanie sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

8. Následne 29.9.2017 vydal prvoinštančný súd rozsudok č.k. 4C/54/2003-461, ktorým žalobu opätovne
zamietol v celom rozsahu. V odvolacom konaní iniciovanom žalobcom Krajský súd v Prešove rozsudkomč.k. 2Co/1/2018-491 z 26.3.2018 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie súdu I. inštancie. V dôvodoch tohto svojho postupu poukázal na to, že súd prvej inštancie
nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho skoršom rozhodnutí ako aj pokyny

na doplnenie dokazovania k zisteniu skutkového stavu nevyhnutného pre meritórne rozhodnutie vo
veci. Poukázal tiež na to, že vo veci vykonané listinné dôkazy nepreukazujú vznik členstva žalobcu
v spoločnosti WBC, pretože uvedené listiny sú iba návrhmi (Antrag) na prijatie do WBC WORLD
BUSINESS CLUB bez konkrétneho obsahu členstva v klube. Prezentoval záver, že žalovaná vo veci
nepreukázala existenciu zmluvného vzťahu, resp. oprávnenia na preberanie finančných prostriedkov

za spoločnosť WBC, ako aj ich odovzdanie spoločnosti. Prvoinštančnému súdu odvolací súd uložil
vyhodnotiť výpoveď svedka U. F. a opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania, ktorou sa súd
prvej inštancie zaoberal nedôsledne, pretože nevykonal žiadne dokazovanie pre účely zistenia začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty s tým, že ak sa preukáže, že členstvo v spoločnosti WBC bolo
určitou pyramídovou hrou a žalobca bol uvedený do omylu, treba zistiť, kedy sa reálne mohol dozvedieť
o tom, že sa stal obeťou podvodu a kedy začínala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva z

bezdôvodného obohatenia, pretože ak išlo o nezákonnú klamlivú činnosť s uvedením žalobcu do omylu,
je potrebné vychádzať z 10-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úlohou
súdu prvej inštancie malo byť v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) právne
zhodnotiť, či nárok žalobcu je dôvodný a v akom rozsahu, v prípade dôvodnosti nároku posúdiť, či
tento je premlčaný alebo nie a zistiť, kedy žalobcovi začala plynúť subjektívna lehota na uplatnenie

práva z bezdôvodného obohatenia, keďže pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého
úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto na jeho
úkor bezdôvodné obohatenie získal. Za tým účelom tiež uložiť doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu,
prípadne listinou uvedenou v odvolaní proti rozsudku o odmietnutí plnenia žalovanou a uviesť, či nárok

bol uplatnený nielen v rámci subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej doby. Aj keď začiatok subjektívnej
i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a na sebe nezávisle, subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť.

9. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020

k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

10. Súd v priebehu konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej (ich podstatné
tvrdenia zhrnul v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia) a ďalej výsluchom svedkov I. P., D. B.M., U.
L., U.. Y. B. - V., B. D., B. F., U. F., F. B., P. B., Š. F., R. B., oboznámením do spisu predložených listinných

dôkazov ako aj výsledkov znaleckého dokazovania, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

11. Svedok I.E. P. vypovedal, že sa zúčastnil prezentácie vedenej žalovanou, na ktorú bol pozvaný
žalobcom a na jej základe podpísal zmluvu ako aj zaplatil určitú sumu, ktorú odovzdal žalobcovi a
tento ich mal následne odovzdať žalovanej ako vedúcej skupiny. Uvádzal, že na tejto prezentácii bolo

žalovanou sľubované, že ak vloží sumu 100.000,- Sk, bude mať z toho zisk 50.000,- Sk. Predávanie
žiadnych produktov ako podmienka výnosu prezentované nebolo, uvedené sa malo stať podmienkou
až po zriadení spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Tvrdil, že do celej záležitosti vložil sumu 210.000,- Sk
a vrátilo sa mu z nej asi 12.000,- Sk.

12. Svedkyňa U.. B. - V. vypovedala, že sa zúčastnila jedného stretnutia na ktorom za ňu vložila peniaze
jej mama, peniaze sa mali odovzdávať žalovanej, ktorá prezentovala istú firmu. Pri výsluchu predložila
listinu označenú ako Antrag 945.

13. Svedkyňa R. B. na pojednávaní 18.2.2005 vypovedala, že sa na podnet žalovanej zúčastnila

stretnutia v Športhoteli, kedy investovala sumu 290,- USD, ktorá mala predstavovať zápisné do
spoločnosti, za čo jej bola vystavená žalovanou listina (modré tlačivo), na ktorú žalovaná neuviedla
ani svoj podpis ani dátum. Uvádzala, že na ďalšom sedení vložila ďalšie peniaze v sume 800,- USD.
Keďže im bolo povedané, že majú získavať ďalších členov, zapísala do spoločnosti aj svoju dcéru.
Na stretnutiach im boli zdôrazňované vysoké výnosy, následne transformácia spoločnosti. Tvrdila, že

žalovaná sa predstavovala ako členka predstavenstva WBC a poukazovala pritom na manželov F..
Svedčila, že žalobca mal odovzdávať žalovanej finančné prostriedky približne v sume 2.000,- USD. V
čestnom prehlásení zo 16.10.2018 uvádzala, že bola osobne prítomná pri tom, ako žalobca odovzdával
žalovanej hotovosť 800,- USD a to v roku 1998. Odovzdanie tejto hotovosti podľa jej vyjadrenia súviselos pyramídovou hrou organizovanou spoločnosťou WBC World Business Club, o čom má vedomosť
vzhľadom na skutočnosť, že sa v štruktúre nachádzala hierarchicky nad žalobcom. Zároveň potvrdila, že
všetky vklady od žalobcu a ďalších zúčastnených preberala osobne žalovaná, a pri každom odovzdaní

finančných prostriedkov vyhotovovala listinu Antrag v nemeckom jazyku, kde je aj jej podpis. Pri svojom
výsluchu 19.11.2018 doplnila, že v roku 1998 bola pri odovzdávaní peňazí žalobcu žalovanej na
stretnutiach v Športhoteli Bardejov prítomná tri krát, a že žalobca mal v rôznych čiastkach odovzdať
žalovanej sumu cca 2.000,- USD. Dopĺňala, že na prvom stretnutí žalobca nebol prítomný, pretože bol
v zahraničí a vtedy listinu v nemeckom jazyku vypísala na žalobcu žalovaná. Žalobca mal byť členom

v štruktúre pod ňou, rovnako ako aj jej dcéra. Poprela, že by sa pri týchto vkladoch vydávali akékoľvek
potvrdenia o prijatí peňazí, bol len zápis, koľko sa vkladalo. K vkladom žalobcu pri dodatočnom vypočutí
presnejšie uvádzala, že najskôr mala byť realizovaná suma 290,- USD, druhý krát 800,- USD, tretí krát
1.200,-USDanapokon260,-USD.Tvrdila,žeprednáškynastretnutiachvykonávalalenžalovaná,vzťah
manželov F.Ý. k spoločnosti nepotvrdzovala.

14. Svedkyňa U. L. vypovedala že žalobca aj žalovaná ju angažovali do WBC, do ktorého investovala
10.300,- Sk, pričom zmluvné dokumenty mali byť vystavené na jej osobu ako aj na jej dcéru.

15. Svedkyňa R. L. vypovedala, že sa zúčastnila stretnutia v Športhoteli, kde zúčastnení odovzdávali
peniaze žalobcovi aj žalovanej. Tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré odovzdala žalobcovi tento

odovzdal žalovanej. Do záležitosti investovala 290,- USD, po ich odovzdaní bol vypísaný doklad
označený ako Antrag č. 945, kde je uvedená táto suma. Žalovaná sľúbila zaslanie zmlúv v slovenskom
jazyku, tieto však nikdy neboli doručené. Potvrdzovala, že žalobca v tom čase odovzdal žalovanej
hotovosť v dolároch v presne neurčenej sume. Za tieto peniaze sa mali kupovať dividendy alebo akcie
a mal byť z nich zisk 50%. Potvrdila, že jej v tejto súvislosti bola odovzdaná brožúra Top ASSISTANCE.

16. Svedkyňa D. B. vypovedala, že žalovanú poznala z práce v spoločnosti AMSLICO a nalákala ju
na to, aby sa stala členkou WBC, pričom sľubovala vysoký zisk za zakúpené akcie, resp. zárobok
60.000,- Sk. Na základe toho sama investovala do svojho členstva v spoločnosti WBC sumu 1.100,-
USD. Vypovedala, že bola pritom, ako žalobca odovzdával doláre žalovanej za účelom zakúpenia akcií

a zisku, bolo to niekedy v roku 1998-199 v Športhoteli, kde sa zúčastnilo asi 30 ľudí, pričom tvrdila, že
každý na stretnutí odovzdával doláre. Stretnutia organizovala žalovaná, ktorá pri odovzdávaní peňazí
robila prezenčnú listinu. Tvrdila, že zo svojich investovaných finančných prostriedkov nič nedostala a ani
neobdržala žiaden doklad od žalovanej v súvislosti s odovzdaním dolárov. Svedčila, že pri odovzdávaní
peňazí žalovaná vypisovala predtlač pod názvom Antrag a takúto listinu aj s razítkom od nej aj dostala.

Na mítingoch žalovaná hovorila o poistení v zahraničí ako aj, že zárobok bude zo získavania členov a
ak ich bude dosť, bude sa predávať aj produkt, z ktorého bude zisk.

17. Z výpovede svedkyne B. F. zo dňa 3.6.2004, ktorá podľa výpisu z obchodného registra bola jednou
zo spoločníkov spoločnosti GBS Slovakia spol. s r.o., IČO: 36 307 688 vyplýva, že mali vykonávať spolu

so žalovanou rovnakú činnosť a to po tom, čo sa dozvedeli o poistení do zahraničia, podmienkou ktorého
bolo zakúpenie členstva v spoločnosti WBC. Uvádzala, že pre túto činnosť získavali svojich známych
a iných ľudí a robil tak aj žalobca, ktorý pre spoločnosť WBC získal za členov ďalších ľudí, za čo mal
dostaťajvýplatu.Uvádzala,žerovnakoakožalovanápriprezentáciáchzáujemcomibaukazovalioriginál
zmluvy, ktorý bol v nemeckom jazyku, avšak žiadne zmluvy samé neuzatvárali, pretože na to nemali

oprávnenie a zmluvy sa uzatvárali iba v Rakúsku. K predloženým „Antragom“ žalobcu uvádzala, že išlo
o licencie v ich rôznych fázach, žalobca si podľa nej zakúpil licencie za sumu 2.580,- USD a zaplatil sumy
800,- USD, 230,- USD, 1.260,- USD a 290,- USD. Uvádzala, že licenciou si každý člen kupoval právo
predávať tovar a každý člen mal byť oboznámený s tým, že má povinnosť kúpiť si jeden produkt a tri krát
sprostredkovať predaj tovarov. Uvádzala, že spoločnosť nikomu žiadne peniaze nevrátila, ktoré do nej

vložili a ani nedodala žiaden tovar. Pri svojom výsluchu 26.5.2010 svedkyňa tvrdila, že do spoločnosti
WBC vstupovala za účelom rozšírenia členskej základne, pričom základné členské malo predstavovať
290,-USD.Vprípaderozšíreniačlenstvamalibyťvyplácanéprovízie.Tvrdilatiež,žeprekladprihláškydo
slovenského jazyka záujemcom spočiatku neposkytovali, ďalej že vybraté finančné prostriedky zobrala
spoločnosť WBC a že aj ona sa v tejto veci cíti podvedená. Odmietla, že by medzi spoločnosťami WBC

a GBS Slovakia spol. s r.o. bolo nejaké prepojenie, zároveň však tvrdila, že „hodnoty“ vo WBC sa
preniesli do spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. Členom sa po zaplatení vkladu vracali späť potvrdené kópie
prihlášok spolu s členskými kartičkami. Pri výsluchu 23.10.2019 tvrdila, že v záležitosti spoločnosti WBCsa stretala so žalovanou v roku 1998, že vklady osôb, ktoré necestovali do Rakúska odnášali členovia,
ktorí ich získali. Členstvo v klube malo byť jednoročné, za obnovu členstva sa malo platiť 60,- USD.

18. Svedok U. F. pri svojej prvej výpovedi dňa 14.1.2010 tvrdil, že bol len jedným z klientov spoločnosti
WBC. Tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré vkladali osoby, ktoré mali záujem o členstvo sa platili v
prospech spoločnosti WBC a to pánovi U., ktorý bol jediným oprávneným a konečné doklady vypisovala
tlmočníčka - pani P.. Tvrdil, že žalobca žiadne finančné prostriedky žalovanej neodovzdal, ďalej že z
členstva v klube mali byť výhody, napr. vysoká poistka na jeden rok, resp. pobyty v nekonkretizovaných

hoteloch, ako aj že žalobca sa stal členom WBC a ako dôkaz o tom mu mala byť vystavená aj listina,
že sa stal členom klubu stal. Tvrdil tiež, že on ani žalovaná neboli splnomocnencami spoločnosti WBC,
ďalej že ten, kto sa nechcel zúčastniť seminára v Rakúsku osobne, vyplatil peniaze a následne mu
boli prinesené doklady, t.j. pokladničný doklad vypísaný zo strany tlmočníčky, pričom všetky finančné
prostriedky prevzal pán U.. Svedok ďalej uviedol, že žalobca mal provízie jednak zo strany GBS Slovakia
s.r.o. a jednak zo strany WBC za jednotlivých klientov, avšak nevedel uviesť, či sa žalobcovi vrátila výška

jeho vkladu, resp. či je v strate. V čestnom prehlásení z 3.5.2017 už uvádzal, že doláre od žalobcu
ako aj všetkých členov jeho štruktúry preberal on a následne ich dal zapracovať do kancelárie WBC
pánoviU..Prisvojomvýsluchu23.10.2019tvrdil,ževspoločnostiWBCvybavoval„technickézáležitosti“,
spoločnosťou WBC sa organizovali týždenné stretnutia v Rakúsku, na ktorých bol prítomný tlmočník.
Členovia mali možnosť využívať asistenčné služby a ubytovanie v hoteli, bola im vydaná kartička a

poskytnutá brožúrka, o ktorej tvrdil, že ju mal od žalovanej. K plneniam z poistenia sa nevedel vyjadriť.
Finančnéprostriedkyodjednotlivýchčlenovmalapreberaťasistentkaspoločnosti,zároveňvšaktvrdil,že
odžalobcupreberalfinancievýhradneon,nevedelvšakuviesťoakúsumusajednalo. Následnevyhlásil,
že za Bardejov žalovaná preberať peniaze nemohla, pretože za Bardejov preberal vklady on. Taktiež
tvrdil vyplatenie provízií žalobcovi, o čom predložil dôkazy pod č.l. 568-571 (totožné s č.l. 101-104).

19. Svedok F. B. svedčil, že sa stal členom spoločnosti WBC na základe spolupráce so žalovanou. Tvrdil,
že svoj vklad odovzdal žalovanej za prítomnosti manželov F., obsah podpísanej prihlášky nepozná a že
prihláška mu bola predložená v cudzom jazyku.

20. Zo svedeckej výpovede svedka P. B., konateľa spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. v období pod
26.4.1999 do 2.6.2000 bolo zistené, že táto spoločnosť sa mala zaoberať obchodnou činnosťou
- predajom produktov na báze licenčných zmlúv a žalovaná mala byť jej spolupracovníkom. Táto
spoločnosť neuzatvárala dohody o členstve ale iba zmluvy o sprostredkovaní a licenčné zmluvy so
záujemcami, ktorí vlastnili živnostenské oprávnenia, prípadne sa s nimi uzatvárala dohoda o vykonaní

práce. Tvrdil že nevie o existencii transformačnej listiny medzi spoločnosťou WBC World Business Club
a spoločnosťou GBS Slovakia, s.r.o.

21. Svedok Š.Z. F. tvrdil, že žalobca aj žalovaná pracovali pre WBC. Podstatou činnosti bolo získavanie
nových členov, za čo mali byť vyplácané provízie, náklady na túto činnosť však boli väčšie. Tvrdil, že

záujemcov mali k vstupu do klubu presviedčať sľubmi o lacnejšej elektrine a plyne, ako aj sľubom o
prevode akcií spoločnosti. Rovnako tvrdil, že prihláška členstva bola v nemeckom jazyku. K prijatým
platbám od ním získaných členov tvrdil, že následne prijaté finančné prostriedky odovzdával manželom
F., ktorí vydali doklad o príjme. Od spoločnosti WBC mal byť poskytnutý benefit v podobe dovolenky
(cestu si mal platiť sám) a to podľa toho, koľko členov získal. Uvádzal, že o podvodnom konaní v tejto

záležitosti sa dozvedel potom, ako mu neboli pridelené žiadne akcie, a že následne (v roku 2000) sa
snažil vo veci podniknúť aj právne kroky.

22.Zlistínpredloženýchžalovanoukpodaniuzo14.3.2003(č.l.5-6a8)označenýchdátumom27.1.1999
a 19.10.1998 vyplýva štruktúra „členov“ WBC. Podľa nich bol žalobca získaný žalovanou a I. P. a B.

R. žalobcom. Avšak podľa listiny predloženého žalovanou pod č.l. 7 rovnako označenej názvom WBC-
World Business Club s dátumom 11.1.1999, žalobca sa mal v danej štruktúre nachádzať pod R. B..

23. Z listín označených ako Antrag auf Aufnahme beim WBC World Business Club č. 945 na č.l. 43-46,
resp. č.l. 139-141 a č.l. 432-435 bolo zistené, že tieto boli vyplnené na meno žalobcu, so sumami 800,-

USD (č.l. 43), 230,- USD (č.l. 44), 1.260,- USD (č.l. 45) a 290,- USD (č.l. 46), pričom dátum 5.12.1998 je
uvedený len na listine znejúcej na sumu 230,- USD. Vo všetkých je ako Sponsor-Name (meno náborcu)
uvedená R. B. s č. 421-037421 a Verantwortliche Empfehlungsgeber (zodpovedný sprostredkovateľ)
žalovaná s č. 421017404. Neautorizovaný preklad týchto listín predložený žalobcom potvrdzuje, že jesvojím obsahom v zásade totožný so žalovanou predloženou žiadosťou o prijatí do WBC World Business
Club v českom jazyku vystavenom 15.7.1998 s menom náborcu „M.Š.“, kde prijímajúci poplatok je
vyznačený taktiež v sume 290,- USD.

24. Z listín nachádzajúcich sa na č. l. 93-100 opatrených pečiatkou WBC CARD s neidentifikovaným
podpisom vyplýva, že ku karte žalobcu je zapísaných 6 osôb (získaných členov), rovnako aj skutočnosť,
že žalobcu mala pre spoločnosť WBC získať R. B., ktorá mala získať troch členov. Predložené dôkazy
nasvedčujú pyramídovej štruktúre členstva. Listina pod č.l. 97 (totožná s č.l. 13) v nemeckom jazyku s

označením „Mitarbeiter“ obsahuje identifikačné údaje žalobcu, dátum 30.8.1998 a podpis „Pirkner Nora“.
O podriadení ďalších osôb pod žalobcu má nasvedčovať aj listina v nemeckom jazyku pod č.l. 14, resp.
č.l. 98. Listiny na č.l. 101-104 v nemeckom jazyku označené pečiatkou spoločnosti GBS Slovakia Global
business servis obsahujú hodnoty provízií v Eurách (99,- Eur, 993,- Eur, 742,50 Eur a 396,- Eur). Ani
na jednej z označených listín nie je pripojený podpis žalobcu a nie je z nich preukázané ani vyplatenie
žiadnej z uvedených súm žalobcovi.

25. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 421069452 z 25.9.1998 vyplneného s označením
firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť od U. F. prijatá suma 460,- USD, účel: licencie p. U. L.,
spolupracovník č. XXXXXXXXX. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 421069452 s dátumom
9.10.1998 vyplneného s označením firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť od U. F. prijatá suma 800,-

USD,účel:licenciep.U.G.L.,spolupracovníkč.XXXXXXXXX.Podľapríjmovéhopokladničnéhodokladu
č. 421069452 s dátumom 22.12.1998 vyplneného s označením firmy „P. O., WBC CARD USA“ mala byť
od U. F. prijatá suma 1.030,- USD, účel: licencie p. Mihálik Ján, spolupracovník č. XXXXXXXXX. Podľa
kópie príjmového dokladu vyplneného na firmu: „L. U., WBC CARD USA“ zo 14.11.1998 mala byť od W.
Č. prijatá suma 3.150,- USD s účelom licencie na meno P. I.. Všetky príjmové doklady obsahujú pečiatku

WBC Card a podpis, ktorý je pri doklade zo 14.11.1998 iný ako u ostatných predložených príjmových
dokladoch.

26. Z rukou písaného potvrdenia z 12.11.1998 vyplýva, že žalobca prevzal od I. P. sumu 3.000,- USD.
V potvrdení je iným perom doplnené, že 12.11.1998 prebrala žalovaná od žalobcu sumu 3.000,- USD.

27. Výzvou predloženou žalovanou pod č.l. 12 bez uvedenia dátumu žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie sumy 100.000,- Sk s poukazom na uzavretie zmluvy WBC World Business Club, ktorú mala
žalovaná zastupovať. Tvrdil v nej, že na základe zmluvy vložil označenú čiastku, avšak zo strany
žalovanej nedošlo k realizovaniu predmetnej zmluvy. Preto ju žiadal o vrátenie uvedenej čiastky. Deň

odoslania a deň doručenia tejto výzvy žalovanej žalobca v konaní nepreukázal.

28. Z odpovede žalovanej na uvedenú výzvu (č.l. 558) datovanej 11.5.2001 súd zistil, že žalovaná
popierala svoje postavenie zástupkyne spoločnosti WBC ako aj, že by s ňou žalobca uzatváral nejakú
zmluvu. Uvádzala v ňom, že bola rovnakou členkou spoločnosti WBC ako žalobca, o čom informácie

získavala z rovnakých zdrojov ako on popierala akékoľvek zaplatenie peňazí svojej osobe.

29. Podľa záveru znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo znalkyne PhDr. Eriky Strakovej č.
42/2015 podpis na licenčnej zmluve č. XXXXXX uzavretej spoločnosťou GBS Slovakia spol. s r.o. so
žalobcom 10.8.1999 pod č.l. 321, ako aj na listine označenej ako „Antrag auf Aufnahme beim WBC

World Business Club“ so sumou 800,- USD pod č.l. 332 boli pravdepodobne žalobcom podpísané. Podľa
záveru žalobcom predloženého znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo znalca PhDr. Dušana
Grajciara č. 42/2016 podpis na listine „Antrag auf Aufnahme beim WBC World Business Club“ so sumou
290,- USD žalobca nenapísal.

30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.32. Podľa § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia

vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

37. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy tam, kde nie je možné
nárok odvodiť z iného právneho titulu (nález Ústavného súdu ČR z 10.3.2012 sp. zn. II. ÚS 2929/10).
Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet

plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia
( piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol

predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti - podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/92/2010 z 19.1.2012)

38. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto

tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/117/2011 z 28.5.2012).

39. Pre záver o ne-/dôvodnosti uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné,
aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol

t. j. aby preukázal, že žalovaná (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získala, že mu (v
akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových
okolností v konkrétne prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva, t.j.

konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

40. Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením bez právneho dôvodu (čo je aj posudzovaný prípad) je potrebné poukázať na
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine.

41. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohateniaa kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.

42. Pre plynutie 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených
premlčacích dôb a je vznesená dôvodne námietka premlčania, nie je možné oprávnenému právo priznať
(uznesenie NS ČR 33Odo 65/2005). Aj keď začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je
stanovenýodlišneanasebenezávisle,subjektívnapremlčaciadobamôžeplynúťibavrámciobjektívnej,

ktorú nemožno prekročiť.

43. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z odvolacím súdom formulovaných záväzných
právnych názorov súd uzatvára, že v konaní oboznámené listinné dôkazy nepreukazujú vznik členstva
žalobcu v spoločnosti WBC Card, pretože uvedené listiny sú iba návrhmi (Antrag) na prijatie do
WBC WORLD BUSINESS CLUB bez konkrétneho obsahu členstva v klube. Dôkazné bremeno v

tomto smere zaťažovalo žalovanú, ktorá zotrvávala na tvrdení, že žalobca bol čelnom klubu avšak
nepreukázala prijatie žiadosti žalobcu spoločnosťou WBC. Obdobne súd sa stotožňuje s názorom,
že predkladanie určitých štruktúr spolupracovníkov žalovanou je len neovereným súpisom mien
predstavujúcim pyramídové členstvo, ktoré navyše nie je dôveryhodné, keďže v niektorých listinách
figuroval žalobca pod žalovanou a v iných pod R. B.. Teda z oboznámených listinných dôkazov

nevyplýva, že by sa žalobca stal členom klubu spoločnosti WBC Card, na základe ktorého by mal
možnosť ďalej predávať určité výrobky a získavať z toho províziu, resp. podiel na zisku. Preto členstvo
žalobcu v spoločnosti WBC ako aj v obchodnej spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. preukázané nebolo.

44. Výpovede svedkov R. B., R. L., D. B., U.. B. - V. a I. P. a ďalších tiež preukazujú, že žalovaná

sa podstatným spôsobom podieľala na organizovaní stretnutí, kde bolo z jej strany sľubované vysoké
zhodnocovanie investícií, získanie akcionárskych práv a z toho plynúcich ziskov prostredníctvom
vkladania finančných prostriedkov do spoločnosti WBC Card so sídlom v USA. Žalovaná podľa
realizovaných výsluchov nielen takéto stretnutia v roku 1998 v Športhoteli Bardejov organizovala,
ale podieľala sa aj na vypĺňaní žiadostí o členstvo v nemeckom jazyku, označených ako Antrag a

od záujemcov o členstvo preberala finančné hotovosti za účelom realizácie týchto vkladov. Nebolo
preukázané, že by žalobcovi alebo niektorému z vypočutých svedkov vydala príjmový doklad o
prijatí prevzatej hotovosti v USD. Rovnako podľa výpovedí svedkov ako aj žalobcu boli peniaze
odovzdávané v súvislosti so spoločnosťou WBC za účelom zhodnotenia finančných prostriedkov a nie
za účelom uzatvorenia poistnej zmluvy na jeden rok alebo poskytovania iných služieb a produktov.

Viacerí svedkovia mali za to, že žalovanou vyplnené tlačivo Antrag s uvedením sumy potvrdzovalo
odovzdanie ich finančných prostriedkov a ani jeden svedok netvrdil, že by došlo k ich vyplneniu bez
predchádzajúceho odovzdania finančných prostriedkov v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalovaná
skutočne preberala finančné prostriedky v súvislosti so zamýšľanými investíciami žalobcu a ďalších
osôb potvrdzuje v konečnom dôsledku aj ňou podpísané rukou vyhotovené potvrdenie z 12.11.1998 o

prevzatí hotovosti poskytnutej svedkom P. prostredníctvom žalobcu a následný ňou predložený doklad
o tvrdenom odovzdaní týchto prostriedkov L. U. zo dňa 14.11.1998.

45. Tvrdenie žalovanej, ktorým poprela prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalobcu bolo
vyvrátené svedeckou výpoveďou R. B.M. (č.l. 62), i jej doplnením 19.11.2018, keď svedkyňa výslovne

potvrdila, že žalovaná od žalobcu prevzala finančné prostriedky okolo 2.000,- USD a to postupne na
troch stretnutiach. Je preukázané, že podpis uvedenej svedkyne sa zároveň nachádza na všetkých
dokladoch označených ako Antrag predložených žalobcom. Jej svedectvo sa javí dôveryhodné, pretože
aj sama žalovaná tvrdila, že sa svedkyňa mala v štruktúre získaných členov nachádzať nad žalobcom
a teda je logické, že bola uvedená v tomto dokumente ako náborca. Pritom viacerými svedeckými

výpoveďami bolo potvrdené, že ďalšieho záujemcu o členstvo spravidla na žalovanou organizovaných
stretnutiach sprevádzala osoba, ktorá ho pri zapojení do veci angažovala. Preto jej prítomnosť pri
odovzdávaníhotovostižalobcužalovanejdávazmysel.Rovnakožalovanávpriebehukonaniauznala,že
členstvo žalobcu zabezpečila na základe prvej žiadosti, ktorú žalobca nepodpísal (uvedené potvrdzuje
aj znalecký posudok PhDr. Grajciara), a že za neho podľa jej tvrdení zaplatila sumu 290,- USD, ktorú jej

žalobca aj dodatočne vyplatil (strany sa rozchádzali len v tom, či žalobca žalovanej zaplatil dodatočne
sumu 290,- USD v dolároch alebo ekvivalente v slovenských korunách). Doklady potvrdzujúce výšku
vkladov žalobcu (Antrag) v spojení s výpoveďou Anny Hudákovej, ktorá ich ako ďalšia osoba podpísala,
sa nielen odvolaciemu súdu ale aj súdu prvej inštancie javia ako hodnoverné dôkazné prostriedkypreukazujúce ich prevzatie žalovanou. Uvedené platí ak pokiaľ ide o doklad č. 421057332 s uvedením
výšky vkladu 800,- USD, pretože znalecký posudok č. 42/2015 vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr.
Erikou Strakovou (č.l. 299) neskúmal podpis žalovanej uvedený pri jej mene a okrúhlej pečiatke, ale

vyššie na žiadosti uvedený podpis žalobcu. Svoj podpis na tomto Antragu žalobca ani nespochybňoval,
spochybňoval svoj podpis na prvej žiadosti so sumou 290,- USD, pri ktorej, ako už bolo uvedené
vyššie, sa v konaní ukázalo ako nesporné, že ju žalobca pre neprítomnosť nepodpísal a tieto finančné
prostriedky žalovanej dodatočne vyplatil. V tejto súvislosti aj súd prvej inštancie v zhode so závermi
odvolacieho súdu poznamenáva, že znalecké posudky predložené v konaní pred súdom prvej inštancie

skúmali odlišné doklady o vkladoch - kým znalecký posudok 42/2015 č. dokladu 421057332 s uvedením
vkladu 800,- USD, tak znalecký posudok 4/2016 č. dokladu 421069452 s výškou vkladu 290,- USD.

46. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca mal realizovať vklady do spoločnosti
WBC v celkovej výške 2.580,- USD (doklady - Antrag, výpoveď B. F. dňa 3.6.2004, výpovede R. B.)
prevzatie ktorých realizovala žalovaná. Vzhľadom na v predchádzajúcich rozhodnutiach formulovaný

právny názor odvolacieho súdu bolo na strane žalovanej dôkazné bremeno preukázať, že bola osobou
oprávnenou na ich prevzatie a tieto následne v prospech spoločnosti WBC aj poukázala. V prípade
nepreukázania existencie zmluvného vzťahu medzi žalovanou a americkou spoločnosťou WBC je
nutné vyvodiť právny záver, že sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Aj po doplnenom
dokazovaní súd konštatuje, že žalovaná nepreukázala svoje oprávnenie konať za spoločnosť WBC

CARD, resp. preberať za ňu akékoľvek finančné prostriedky, ani akúkoľvek existenciu zmluvného
vzťahu s touto spoločnosťou. Nepredložila dokonca ani vlastnú žiadosť o prijatie za člena do tejto
spoločnosti. Súd nepovažuje za dôveryhodnú svedeckú výpoveď svedka Miroslava Schmidta, ktorý až
postupom času (v čestnom prehlásení zo dňa 3.5.2017 ako aj pri výpovedi 23.10.2019) začal tvrdiť,
že len on sám preberal za zúčastnených z oblasti Bardejova finančné prostriedky, a že prebral aj

všetky vklady žalobcu, ktoré následne odovzdal pánovi U.. Pri výsluchu 14.1.2010 totiž takéto tvrdenia
neuvádzal, naopak tvrdil, že nebol žiadnym spôsobom spoločnosťou WBC splnomocnený za ňu konať,
že k tejto spoločnosti mal len klientsky vzťah a že záujemcovia vkladali finančné prostriedky pánovi
U. na stretnutiach v Rakúsku, resp. jeho asistentke. Pokiaľ svedok Š. F. tvrdil aktívnu činnosť F. na
stretnutiach so záujemcami o členstvo v spoločnosti WBC a činnosť žalovanej na týchto stretnutiach

neregistroval, súd uvedené vyhodnotil tak, že niektoré stretnutia boli organizované žalovanou a niektoré
naopak manželmi F., čo však nevylučuje, že na stretnutiach organizovaných žalovanou, na ktorých bolo
účastníkom sľubované zhodnotenie finančných prostriedkov ich vkladov a kde žalovaná prednášala,
táto aj vypĺňala označené žiadosti o prijatie členstva do spoločnosti a preberala od záujemcov finančné
hotovosti v rôznych výškach. S odstupom času týmto svedkom predkladané pokladničné doklady o ich

prijatí osobou označenou ako P. O. 25.9.1998 v sume 460,- USD, dňa 9.10.1998 v sume 800,- USD a
22.12.1998 v sume 1030,- USD sa javia nedôveryhodné a to aj preto, že žalovanou vyplnené žiadosti
(Antragy) pre žalobcu (napr. z 5.12.1998 znie na sumu 230,- USD a nie na sumu 1.030,- USD, ktorú
mal tento svedok údajne za žalobcu odovzdať osobe P. O.). Skutočnosť, že osoba označená ako P.
O. bola oprávnená za spoločnosť WBC CARD preberať finančné vklady nebola žiadnym spôsobom

tvrdená ani preukázaná. Nedôveryhodnosť tvrdení uvedených vo výpovedi tohto svedka potvrdzuje aj
skutočnosť, že vo svojej výpovedi na č.l. 155 síce popieral, aby žalobca žalovanej odovzdával akékoľvek
finančné prostriedky, avšak vo svojom písomnom podaní na č.l. 257 uviedol, že mu žalovaná za žalobcu
odovzdala vklad vo výške 290,- USD. Svedok až do výsluchu dňa 23.10.2019 nikdy netvrdil, že finančné
prostriedky vo výške vkladov mu žalobca odovzdal, hoci podľa predložených pokladničných dokladov

ich mal za žalobcu odovzdať spoločnosti WBC.

47. Na základe poznatkov zistených z rozsiahleho dokazovania a dôkazov vyhodnotených v ich
vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia vo výške žalovanej sumy 2.580,- USD, ktorú jej žalobca odovzdal v časovom intervale

30.8.1998 až 5.12.1998. Dátum odovzdania poslednej sumy 230,- USD je zistiteľný z predloženého
Antragu, ostatné tri žiadosti však neobsahujú presný dátum ich odovzdania. Svedeckými výpoveďami
však bolo ustálené, že stretnutia za účelom získavania členov do spoločnosti WBC boli organizované
na jeseň 1998. Žalovaná pritom tvrdila, že žalobca bol k 30.8.1998 prijatý za člena, o čom predkladala
vlastné listinné dôkazy svedčiace o jeho zaradení do ňou prezentovanej štruktúry. Žalobca naopak

tvrdil, že žalovanej odovzdával finančné prostriedky 2-3 mesiace pred dátumom 12.11.1998. Pre odstup
času a absenciu datovaných konkrétnych listinných dokladov je možné uzavrieť len to, že všetky
štyri čiastky v sume 290,- USD, 800,- USD, 1.260,- USD a 230,- USD boli žalobcom odovzdané v
období medzi 30.8.1998 a 5.12.1998. Toto ustálenie je potrebné pre posúdenie vznesenej námietkypremlčania. Žalobca tvrdil, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia ako aj o osobe žalovanej, ktorá
sa mala takto bezdôvodne obohatiť dozvedel na prelome rokov 2000/2001 a následne poukazoval na
list žalovanej z 11.5.2001 s informáciou, že mu nehodlá zverené finančné prostriedky vrátiť, z ktorého

sa dozvedel, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila. Tento dôkaz, t.j. list žalovanej z 11.5.2001 bol v
ďalšom konaní žalobcom skutočne predložený a bol súdom aj oboznámený. Z jeho obsahu je zjavné, že
je reakciou na list žalobcu pod č.l. 12 ktorý do konania predložila žalovaná už 18.3.2003, čím potvrdila
jeho doručenie od žalobcu. Logicky teda list žalobcu predchádzal listu žalovanej z 11.5.2001, avšak len
v rozsahu niekoľkých dní až týždňov. Teda tvrdenie žalobcu, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovanej

na jeho úkor dozvedel v časovom období rokov 2000 až 2001 sa na základe týchto objektívnych
nepriamych dôkazov javí dôvodné, pričom sa žiada poukázať aj na dátum uzavretia licenčnej zmluvy
so spoločnosťou GBS Slovakia spol. s r.o. žalobcom z 10.8.1999. Podpis licenčnej zmluvy žalobcom
10.8.1999 nasvedčuje záveru, že k tomuto dňu ešte žalobca nedisponoval vedomosťou, že žalovaná
prevzala jeho finančné prostriedky bezdôvodne utvrdzujúc ho v presvedčení o výhodnej investícii do
ziskuakcií.Žalobcavtomčasesožalovanouspolupracoval,pretožesazapojildosietespolupracovníkov

spoločnosti GBS Slovakia spol. s r.o., vo vzťahu ku ktorej nielen žalovaná, ale aj žalobca a ďalší
svedkovia argumentovali, že boli vo vedomí, že ide o pokračovanie vkladov do spoločnosti WBC a to
za účelom získavania akcií tejto spoločnosti. K žalovanou vznesenej námietke premlčania uplatneného
nároku sa žiada uviesť, že sama žalovaná na preukázanie uplynutia subjektívnej lehoty žalobcu
neoznačila a ani nepredložila žiaden nepriamy objektívny dôkaz, ktorý by trvanie tejto lehoty ku dňu

podania žaloby vylúčil. Aj keď súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobcu k okolnostiam začiatku
plynutia premlčacej doby, pretože žiadna zo strán jeho výsluch nenavrhovala (výslovne na pojednávaní
konanom 23.1.2020 strany nežiadali vykonanie už žiadnych dôkazov), súd mal za to, že pre učinený
záver v spojení s opísanými listinnými dôkazmi postačujú jeho vyjadrenia na tieto okolnosti zisťované
skoršími výsluchmi a to aj pred odvolacím súdom (č.l. 215-218). Na základe uvedeného zastal názor, že

žalobca uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote - tá totiž ani v prípade, ak by aj začala plynúť už 1.1.2000 nemohla uplynúť do dňa podania žaloby,
t.j. do 9.11.2001.

48. Podľa názoru prvoinštančného súdu v zhode s názorom odvolacieho súdu, výsledky vykonaného

dokazovania osvedčujú tvrdenie žalobcu o jeho uvedení do omylu a to úmyselným konaním žalovanej.
Z jej strany išlo o zámernú činnosť, keď organizovala stretnutia záujemcov, vypĺňala prihlášky do
spoločnosti, preberala finančné čiastky záujemcov o členstvo s prísľubom ich výhodného zhodnotenia,
resp. investovania. Keďže z jej strany nebolo preukázané žiadne poverenie spoločnosti WBC so sídlom
v USA, podľa názoru súdu išlo o protiprávnu klamlivú činnosť spôsobilú žalobcu a iné osoby uviesť

do omylu. Preto na tento prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

49. Podľa žalobcu vklady predstavovali investíciu na nákup akcií spoločnosti WBC s výnosom 50,- Eur
mesačne za každú akciu. Zhodne ako žalobca vypovedali ďalší potencionálni členovia spoločnosti -

svedkyne D. B., či R. L.. Podľa žalovanej vklady boli podmienkou vzniku členstva v spoločnosti za
účelom získania výhodnej zahraničnej poistky, avšak zo strany žalovanej nebola predložená žiadna
poistná zmluva ani preukázané akékoľvek plnenie z ňou tvrdeného poistenia, ktoré malo byť s tvrdeným
členstvom spojené. Pritom ako už bolo uvedené, v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy, t.j.
prijatie návrhov podpísaných žalobcom spoločnosťou WBC so sídlom v USA. Tiež neboli preukázané

tvrdenia svedkyne B. F. o zaplatení vkladu ako podmienke získania licencie na právo predávať
tovar. Podľa poznatkov získaných z výsluchov svedkov, predaj tovaru mal byť spojený s činnosťou
spolupracovníkov v spoločnosti GBS Slovakia s.r.o. a nie s členstvom v spoločnosti WBC. Licenčná
zmluva (č.l. 321) vydaná spoločnosťou GBS Slovakia s.r.o. ani nespĺňa podmienky reálne poskytnutého
plnenia za finančné vklady žalobcu, keďže tieto mali byť realizované v prospech spoločnosti WBC a

tvrdená transformácia uvedenej spoločnosti na spoločnosť GBS Slovakia s.r.o. nielen že nebola vôbec
preukázaná,alevylúčenietakejtosúvislostidokazujeajvýpistohočasuužexoffovymazanejspoločnosti
GBS Slovakia s.r.o. z obchodného registra. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako bolo už odvolacím
súdom konštatované, v danom prípade pre začiatok plynutia objektívnej lehoty nie je rozhodujúci

dátum vzniku prípadného členstva žalobcu, ale okamih odovzdania finančných vkladov žalobcom. Z
dokladov označených ako Antrag síce nevyplýva dátum ich odovzdania, s výnimkou dokladu o výške
vkladu 230,- USD, avšak súd nemohol považovať ani dátumy na príjmových dokladoch predložených
svedkom Schmidtom za relevantné, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca odovzdal tietofinančné prostriedky žalovanej a nie označenému svedkovi, ktorý ich mal podľa svojich tvrdení následne
odovzdať osobe označenej v predložených pokladničných dokladoch ako P. O.. Avšak ako bolo vyššie
ustálené, ak odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcu do rúk žalovanej došlo v období od 30.8.1998

do 5.12.1998, potom vzhľadom na dôvodný záver o úmyselnom obohatení žalovanej voči žalobcovi,
objektívna desaťročná premlčacia doba pre vydanie ňou získaného bezdôvodného obohatenia mohla
skončiť pri týchto čiastkach najskôr 30.8.2008, teda nepochybne v čase uplatnenia práva na súde táto
lehota ešte neuplynula. Z vyššie uvedených dôvodov súd zastal názor, že k uplynutiu subjektívnej ani
objektívnej premlčacej doby nedošlo a nárok žalobcu voči žalovanej bol uplatnený včas.

50. Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobu za dôvodnú a preto s poukazom na § 218
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť
aj v cudzej mene vyhovel v petite žaloby uplatnenému nároku, t.j. nároku na zaplatenie sumy 2.580,-
USD ako istiny dlhu vzniknutého bezdôvodným obohatením žalovanej na úkor žalobcu.

51. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

52. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškaniažalovanej,výškaúrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania, súd za deň, kedy možno aj u žalovanej považovať

za jednoznačne preukázané doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, jednoznačne
kvantifikovaného totožne s uplatneným nárokom (a rovnako aj čo do jeho dôvodu) považoval deň
doručenia žaloby, t.j. 20.2.2003. Preto k omeškaniu žalovanej došlo až nasledujúcim dňom po doručení
žaloby a tým doručenia výzvy na jeho vydanie, teda 21.2.2003. Tento deň je rozhodujúci aj pre určenie
sadzby úroku z omeškania. Keďže v tento deň bola diskontná sadzba určená NBS vo výške 6,5%,

žalobcovi bolo možné prijať úrok z omeškania vo výške 13% ročne z priznanej sumy od 21.2.2003 až
do zaplatenia. V prevyšujúcom nepatrnom rozsahu, t.j. za obdobie od 9.11.2001 do 20.2.2003 a nad
sadzbu 13% (až do 17%) bola žaloba zamietnutá.

56. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

57. Na pojednávaní konanom 23.1.2020 (s prihliadnutím na obsah podania z 12.4.2011) vzal žalobca
žalobu voči žalovanej späť aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 17% zo žalovanej sumy za obdobie

od 12.11.1998 do dňa 8.11.2001. V tejto časti súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie prvým výrokom tohto
rozsudku zastavil, keďže žalovaná voči tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby nemala žiadne námietky.

58. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu
týchto trov protistrane.60. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na § 256 C.s.p. tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, vychádzajúc zo záveru, že
žalobca mal v konaní úspech v podstate v celom rozsahu, keďže zamietnutie žaloby ako aj čiastočné
zastavenie konania sa týkal nepatrnej časti príslušenstva uplatneného nároku. Toto rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania sa v plnom rozsahu sa týka ako prvoinštančného konania, tak aj

predchádzajúcich odvolacích konaní, keďže na oboch stupňoch súdov bol v nich žalobca plne procesne
úspešný.

62. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v rozhodujúcej časti bola žalovaná per analogiam
vychádzajúc z § 255 C.s.p. zaviazaná aj na náhradu trov konania štátu vzniknutých predovšetkým
znaleckým dokazovaním, časť ktorých bola skorším rozhodnutím súdu (uznesenie č.k. 4C/54/2003-349

zo 4.5.2016 právoplatné 14.6.2010) zaplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

63. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.