Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203113
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714203113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Železnice
Slovenskejrepubliky,Bratislava,sosídlomKlemensova8,Bratislava,IČO:31364501,protižalovanému
BETA- CAR s.r.o., so sídlom Drevárska 23/1649, Pezinok, IČO: 34 127 224, zast. C&T Advokáti
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Fedinova 3b, IČO : 51 284 961, o návrhu na vydanie
jednorazovejnáhrady,naodvolaniežalovanéhoprotimedzitýmnemurozsudkuOkresnéhosúduPezinok
č.k. 10C/99/2014-153 zo dňa 15. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nárok žalobcu na vydanie

jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti je daný. Vychádzal zo zistenia,
že právny predchodca žalovaného umiestnil v roku 1972 stavbu vlečky na pozemkoch právneho
predchodcu žalovaného. Žalovaný na základe § 4 ods. 4 zákona o dráhach č. XXX/XXXX Z.z. podal
návrh na zápis vecného bremena, ktorému Správa katastra vyhovela a zapísala vecné bremeno v
prospech žalovaného do katastra. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX si uplatnil svoje právo na náhradu
u žalovaného.
1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v

dôsledku čoho konštatoval, že až účinnosťou tohto zákona si mohol vlastník, alebo užívateľ dať zapísať
zákonné vecné bremeno. V čase budovania vlečkovej koľaje vecné bremeno tohto druhu neexistovalo,
resp. neexistoval zákon, ktorý by umožňoval jeho zápis do katastra nehnuteľnosti. Užívanie pozemku
do roku 2012 mali strany sporu riešené nájomnou zmluvou. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,
že vecné bremeno vzniká iba pri výstavbe nových dráh a nie pri dráhach existujúcich v minulosti, ani
so stanoviskom resp. vyjadrením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky (č.l. 120), pretože pred účinnosťou zákona č. 513/2009 Z.z. neexistoval iný právny predpis,

ktorý by umožňoval zriadiť zákonné vecné bremeno na pozemky pod dráhami. Až následne s účinnosťou
zákonaodráhachsimoholžalobcapodaťzápiszákonnéhovecnéhobremenadokatastranehnuteľnosti,
čo aj žalobca urobil, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na jednorazovú náhradu za nútené
obmedzenie, preto považuje nárok žalobcu za opodstatený .
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie
nesprávne posúdenie veci ohľadom výkladu § 4 ods. 4 zákona o dráhach. Zastáva názor, že na to,
aby vznikol nárok na jednorazovú náhradu musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. je

zapísané vecné bremeno v prospech prevádzkovateľa dráhy;2. k uplatneniu nároku musí dôjsť zo
strany vlastníka nehnuteľnosti do jedného roka od zápisu vecného bremena u prevádzkovateľa dráh;
3. okrem formálneho zápisu samotného vecného bremena musí dôjsť k faktickému (skutočnému)
obmedzeniuužívanianehnuteľnostivdôsledkuumiestneniasúčastidráhy;4.takétofaktickéobmedzenieužívania musí brániť vlastníkovi nehnuteľnosti v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; 5. žiadaná náhrada
musí byť primeraná k miere obmedzenia obvyklého užívania jednotlivých nehnuteľností, pričom má byť
určená znaleckým posudkom. Súd neodôvodňuje v rozsudku ani inak nepreukazuje, že by pozemky

boli žalobcom užívané, čo nebolo preukázané ani žalobcom, ako aj to, že by došlo okrem formálneho
zápisu samotného vecného bremena aj k faktickému (skutočnému) obmedzeniu užívania nehnuteľnosti
v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy a že by takéto faktické obmedzenie užívania bránilo žalobcovi v
obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Na základe uvedeného sa súd nedostatočne vysporiadal a neodôvodnil
akým spôsobom došlo k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti v dôsledku umiestnenia dráhy ako aj to,

aké faktické obmedzenie užívania bráni vlastníkovi nehnuteľnosti v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Súd
taktiež nesprávne posúdil autentický výklad „Ministerstva dopravy SR k ust. § 4 ods. 4 zákona o dráhach;
„Nakoľko všeobecne záväzné právne predpisy v Slovenskej republike platia ex nunc a v tomfo smere
je potrebné ich vykladať a aplikovať, ustanovenie § 4 ods. 4 štvrtá veta zakladá právo na jednorazovú
primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti v prípade dráh vystavaných do
nadobudnutí účinnosti zákona o dráhach, teda do 01.01.2010. Zákon o dráhach neobsahuje žiadne

prechodné ustanovenie, ktoré by umožňovalo aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 4 štvrtá veta zákona o
dráhach i na dráhy, ktoré boli vystavané pred jeho účinnosťou." Z uvedených dôvodov navrhuje, aby
odvolací súd zmenil napadnutý medzitýmny rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie námietky prezentoval
žalovaný opakovane počas trvania celého súdneho konania, na ktoré žalobca reagoval vyjadrením

zo dňa 27.10.2015 ako aj v ďalších nasledovných podaniach, vyjadrení ktorých sa pridŕža. Vzhľadom
k uvedenému sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Replika zo strany žalovaného k vyjadreniu žalobcu nebola podaná.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a 380 ods. 1
C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7.Predmetomkonaniabolnároknazaplateniejednorazovej primeranej náhradyzanútenéobmedzenie
užívania nehnuteľnosti náhrady v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach podľa ktorého
vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy
a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3
sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k

obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak
je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie

jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie úžívania nehnuteľnosti v zmysle § 4 ods. 4 zákona
č. 513/2009 Z.z. o dráhach je dôvodný súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a
odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky,
s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
9. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo okrem formálneho

zápisu samotného vecného bremena aj k faktickému (skutočnému) obmedzeniu užívania nehnuteľnosti
v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy a že by takéto faktické obmedzenie užívania bránilo žalobcovi v
obvyklom užívaní nehnuteľnosti.
9.1. Umiestnením dráhy a zápisom vecného bremena v prospech žalovaného ako prevádzkovateľa
dráhy -železničnej vlečky prišlo k obmedzeniu vlastníckych práv žalobcu v obvyklom užívaní pozemkov

pod dráhou, nakoľko žalobca prišiel o akúkoľvek možnosť pozemky užívať a nakladať s nimi. Už len
samotné vybudovanie dráhy na pozemkoch v správe žalobcu, ako aj výkon oprávnení vyplývajúcich
z existencie a zabezpečenia prevádzky dráhy prakticky znamená obmedzenie vlastníckeho práva
vlastníka týchto pozemkov, ktorá skutočnosť nepriamo vyplýva aj s ustanovení § 4 ods. 1 a 2 citovanéhozákona o dráhach, ktoré ustanovenia obsahujú zákazy, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť a prevádzku
dráhy resp. opis činností ktoré v obvode dráhy nemožno vykonávať. Vlastník nehnuteľností resp.
žalobca ako správca nemôže nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom užívať, nemôže z nich požívať

žiadne plody ani úžitky, nemôže s nimi ani nakladať. Samotná existencie dráhy a jej umiestnenie na
pozemkoch teda vylučuje nie len obvyklé, ale akékoľvek využitie pozemkov žalobcom, nakoľko ide o
pozemky zaťažené cudzou stavbou, v dôsledku čoho je odvolacia námietka žalovaného v tomto smere
bezdôvodná.
10. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je aj námietka žalovaného, že súd nesprávne posúdil

autentický výklad Ministerstva výstavby a dopravy SR, ktoré je gestorom a samotným autorom Zákona
o dráhach v ktorom uvádza : „Nakoľko všeobecne záväzné právne predpisy v Slovenskej republike
platia ex nunc a v tomto smere je potrebné ich vykladať a aplikovať, ustanovenie § 4 ods.4 štvrtá
veta zákona o dráhach zakladá právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti v prípade dráh vystavaných po nadobudnutí účinnosti zákona o dráhach, teda
po 01.01.2010.''

10.1. Absencia prechodných ustanovení má za následok, že ustanovenia § 4 ods. 4 štvrtá veta zákona
o dráhach je možné aplikovať i na dráhy, ktoré boli vystavané pred jeho účinnosťou. Účinnosťou
zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach sa podobne, ako v predpisoch o energetike a o verejných
vodovodoch a kanalizáciách zriadilo ex lege trvalé vecné bremeno (§ 4 odsek 4) viaznuce na
pozemkoch tvoriacich obvod dráhy, keď návrh na vykonanie záznamu na zapísanie vecného bremena

do katastra nehnuteľností bol povinný podať prevádzkovateľ dráhy. Ak zápisom vecného bremena vznikli
v zmysle citovaného žalovanému oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena, musia mu vzniknúť aj
povinnosti súvisiace so vznikom týchto oprávnení, čoho dôkazom je aj prekluzívna lehota na uplatnenie
jednorazového odškodnenia, ktorá je ročná a ktorá začína plynúť odo dňa zapísania vecného bremena
do katastra nehnuteľností, bez ohľadu nato, či boli dráhy vystavené pred, alebo po nadobudnutí účinnosti

zákona č. 513/2009 Z.z.. Ak teda došlo k vzniku vecného bremena za účinnosti zákona 513/2009 Z.z..
(§ 4 ods. 4), čo je aj daný prípad, tak nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie
užívania nehnuteľnosti je potrebné bez ďalšieho posudzovať podľa tohto zákona, bez ohľadu nato, kedy
boli dráhy vystavané. Podľa názoru odvolacieho súdu by výklad Ministerstva výstavby a dopravy SR
prichádzal do úvahy len v prípade, ak by bolo priamo v zákone taxatívne uvedené, že vlastník alebo

užívateľ nehnuteľnosti nemá právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti v prípade, ak boli dráhy vystavané pred účinnosťou zákona.
11.Samotnáskutočnosť,žežalovanýsa nestotožňuje správnymizávermisúduprvejinštancie,nemôže
viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť
správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám

žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť.
12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil .
13. O nároku trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v zmysle §262 ods. 1 C.s.p.
v ktorom bude rozhodnuté aj o výške uplatneného nároku žalobcu .

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).