Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109011283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Goliášová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109011283.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2013, v trestnej veci proti
obžalovanémuC.M.,preprečinkrádežepodľa§212ods.2,3Tr.zák.,vsenátezloženomzpredsedníčky
JUDr. Marty Goliášovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, prejednal
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.1.2012, sp. zn. 2T 82/09
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. M..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. M. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v K. dňa X.XX.XXXX v čase od 21,00 hod. do 21,15 hod. na ul. M., v priestoroch podniku T. W. sa

spoločne s Q. T. zmocnil na stole tam položeného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson W350i, čierno-
oranžovej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX a OP na meno D. Q.J., čím takto svojím konaním D. Q.
spôsobil krádežou škodu vo výške 99,88 Eur, pričom bol rozhodnutím Obvodného úradu v Košiciach
č. sp. A/2008/02281 zo dňa 14.8.2008 za spáchanie priestupku proti majetku postihnutý sankciou
1.000,- Sk a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 28/07 zo dňa 28.5.2007 bolo trestné
stíhanie obžalovaného C. M. pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. podmienečne

zastavené.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods.3, § 42 ods.1 s použitím § 41 ods.1, § 38 ods. 4, §
37 písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne
so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
3T 69/2009 zo dňa 8.2.2010, ktorým mu bol uložený podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.3 písm. b) Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu
so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
a ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť, aby poškodenej D. B., T.. Q. nahradil
spôsobenú škodu vo výške 92,88 Eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody ju odkázal na
občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré cestou svojho
obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým

bol odsúdený podľa § 212 ods.3 Tr. zák., avšak v písomných dôvodoch ďalej poukázal aj na nesprávnosť
vyhodnotenia vykonaných dôkazov, poukazujúc na výpovede svedkýň D. Q. a V. T.Z., ktoré si nepamätalidetaily, pričom svedkyňa T. vypovedala účelovo z dôvodu, že v ten večer obžalovaný nejavil o jej osobu
záujem. Ďalej poukázal na rozpor vo výpovedi svedka Q. T. v prípravnom konaní a v konaní pred súdom,
ktorý v prípravnom konaní poprel spáchanie trestného činu, avšak v čase, keď sa už rozhodovalo o

vine a treste obžalovaného, bol už svedok vo väzbe za krádež mobilných telefónov. Túto skutočnosť
považujú za dôležitú a nestotožňujú sa s tým, že okresný súd túto výpoveď označil za účelovú a neuveril
jej. Na základe tejto výpovede ide o nespochybniteľný dôkaz, z ktorého je jasné, že obžalovaný skutok
nespáchal a dokonca nemal o tejto skutočnosti ani vedomosť. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
v časti, kedy bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne

a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, keďže súd
prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal v zmysle § 2 ods.10 Tr. por. dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie okresného súdu tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom by neboli
dôvodné pochybnosti, pričom vykonané dôkazy v zmysle § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v

ich súhrne a dospel k tomu, že ku skutku došlo tak, ako sa to uvádza vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, a tento skutok spáchal obžalovaný.

V písomných dôvodoch, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, a preto krajský súd po preskúmaní
spisového materiálu sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré okresný súd viedli k rozhodnutiu.

K námietkam uvádzaným v odvolaní obžalovaného v súvislosti s nesprávnym zistením skutkového stavu
je potrebné uviesť, že okresný súd sa aj v tomto smere dostatočne vysporiadal s rozpormi, na ktoré

poukazuje obžalovaný v odvolaní, a tieto svoje úvahy v dôvodoch rozsudku aj podrobne rozpísal.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, a teda dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a preto
skutkové zistenie okresného súdu považuje aj krajský súd za správne.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného, keď dospel k záveru, že
tento naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Tr.
zák., keďže bolo preukázané, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch odsúdený.

Krajský súd nezistil pochybenie ani pri určení druhu a výmery trestu, keďže okresný súd zohľadnil všetky
okolností významné pre ukladanie trestu i tú skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že skutku sa dopustil
skôr ako bol v inej veci odsúdený, bolo potrebné postupovať v zmysle § 42 ods.1 Tr. zák. a uložiť

obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani pri rozhodovaní o náhrade škody, postupoval tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.