Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Weiserová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207974
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7616207974.9

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. XX.XX.P., bytom O. L. P., P., právne
zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Zimná č. 62, Spišská Nová Ves, IČO:
42 099 595, proti žalovanému Eurotransfer, spol. s r.o., Bratislava, Trenčianska 53, IČO: 31 722 261,
za ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Juraj Puskailer, so sídlom Račianska 71, 831 02
Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa18.05.2016bolatunajšiemusúdudoručenážalobažalobcu,ktorousadomáhalurčeniačiastočnej
neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy o záložnom práve, obe uzavreté dňa 25.11.2009.

2. V priebehu konania tunajší súd zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 37K/73/2018-266
zo dňa 13.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
Eurotransfer, spol. s r.o., Bratislava a za správcu podstaty menoval JUDr. Juraja Puskailera, so sídlom
Račianska 71, Bratislava.

3. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak,
vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia
týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania
pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

4. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej
schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka
na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v
konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne

dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

5. Podľa § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konania začaté a právoplatne neskončené pred
1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods.
4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.6. Súd s poukázaním na ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyzval výzvou zo dňa
05.10.2021 správcu a dlžníka, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámili súdu, či v tomto konaní
podávajú návrh na pokračovanie v konaní.

7. Správca konkurznej podstaty sa k výzve súdu písomne nevyjadril.

8. Žalovaný (dlžník) sa k výzve súdu písomne nevyjadril.

9. V súvislosti s týmto rozhodnutím súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 390/2019 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v ktorej zákonodarca uviedol: Jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava

predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr
a efektívnejšie.
Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze

veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by
mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme
prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník
nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.
Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s

tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie
nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak
mohol a mal pokračovať v konaní).
V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je
spravidlaneefektívne),alejemožné.Aksavšakprípadnémužalobcovivočidlžníkoviprisúdiplnenie,toto

plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných
veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na to, že ustanovenie § 206j zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého ustanovenie § 47 ods. 4 druhej a štvrtej vety sa použije aj na konkurzoch

vyhlásených pred 1. januárom 2020 je bez špecifikácie, že by sa táto nová úprava vťahovala len na
konania začaté týmto zákonom, resp. negatívneho vymedzenia, že sa nevzťahuje na konania začaté
na základe predchádzajúceho predpisu, ako aj na znenie dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu
prijatému v rámci novelizácie citovaného predpisu, súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia tak, že
konanie zastavil.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Pri rozhodovaní o trovách konania súd poukazuje na skutočnosť, že ako správca konkurznej
podstaty, tak aj žalovaný - dlžník na výzvu súdu vyhotovenú v súlade s ust. § 47 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. nereagovali, správca nevyjadril súhlas s pokračovaním v konaní a dlžník pokračovanie v

konaní nenavrhol, čo malo za následok zastavenie konania. Súd tak nemal možnosť zistiť, či žaloba bola
podaná celkom alebo čiastočne dôvodne alebo nie. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní však
nemožno považovať za procesné zavinenie za zastavenie konania, pretože vedenie konania v tejto veci
by bolo nehospodárnym, vzhľadom na prejednanie pohľadávky v konkurznom konaní. Vzhľadom na
tieto skutočnosti, vychádzajúc z toho že žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať procesné zavinenie

za zastavenie konania, súd rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal nárok na
náhradu trov konania žiadnej zo strán.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.