Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. jún 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200265
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2521200265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: X. X., rod. X., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, B., zastúpená JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom
Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanej: Nemocnica Alexandra Wintera, n. o., so sídlom Winterova
ul. 66, Piešťany, IČO: 36084221, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária MAJLING &
NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35960728 o náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 67.500,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 19.000,- eur
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

IV. P r i z n á v a štátu proti žalobkyni nárok na náhradu výdavkov spojených s dokazovaním v rozsahu
68,07 %.

V. P r i z n á v a štátu proti žalovanej nárok na náhradu výdavkov spojených s dokazovaním v rozsahu
31,93 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.2.2009, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 23.2.2009, sa tri žalobkyne:
F. X., W. X. a X. X., upresnenou podaním z 12.11.2009, doručeným súdu dňa 12.11.2009, domáhali od
žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobkyňa v 1. rade v sume 95.000,- eur, žalobkyňa
v 2. rade v sume 72.500,- eur a žalobkyňa v 3. rade v sume 67.500,- eur, titulom neoprávneného zásahu
do osobnostných práv ich zomrelého otca a manžela N. X. a do osobnostných práv žalobkýň, pôvodcom

ktorého zásahu bola žalovaná. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová
značka 5C/30/2009.

2. Žalobkyne svoje žalobné nároky odvodzovali od skutočnosti, že manžel žalobkyne v 1. rade a otec
žalobkýň v 2. a v 3. rade, N. X., nar. XX.X.XXXX, sa dňa 16.2.2007 necítil dobre, mál zvýšenú teplotu
a zvracal, následkom čoho išli na pohotovosť. V nedeľu dňa 17.2.2007 začal hovoriť nesúvislo, mal
halucinogénne stavy, na čo žalobkyňa v 1. rade telefonovala na lekársku pohotovosť, pričom lekár jej

telefonicky odporučil prísť s chorým pacientom osobne, aby zmenil lieky na penicilín. Po naordinovaní
penicilínu, na žiadosť žalobkyne v 1. rade o vyšetrenie jej manžela Karola v zariadení žalovanej bol
manžel a otec žalobkýň N. X. prijatý na interné oddelenie žalovanej, kde bol hospitalizovaný do dňa
23.2.2007. V období od 23.2.2007 až do smrti manžela a otca žalobkýň, teda do 4.3.2007, bol manžela otec žalobkýň hospitalizovaný na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, pričom diagnostika
a liečba boli zamerané na komatózny stav s postupne sa zhoršujúcimi životnými funkciami. Celkový
priebeh ochorenia a zdravotnú starostlivosť poskytnutú v rozhodnom období žalobkyňa v 1. rade

popísala vo svojej žiadosti o prešetrenie náhleho úmrtia jej manžela a otca ich detí, ktorú adresovala
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“), keďže mala vážne podozrenia
zo zanedbania zdravotnej starostlivosti, spočívajúceho v zlej a neskorej diagnostike a liečbe. ÚDZS
oznámil žalobkyni v 1. rade výsledok šetrenia jej podania, potvrdil jej podozrenia z porušenia zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004
Z. z.“). Následne jej oznámil jeho ďalší postup podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“). Zo zdravotnej dokumentácie zomrelého
manžela a otca žalobkýň, z výsledkov šetrenia ÚDZS posudzujúceho príčiny smrti N. X., postupy lekárov
neboli podľa zákona správne a adekvátne. Keďže postupy lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť

boli v rozpore so zákonom, boli protiprávne, za ktoré objektívne zodpovedá žalovaná. Žalovaná bola
poistená pre zodpovednosť za škodu z prevádzky neštátneho zdravotníckeho zariadenia v spoločnosti
UNIQUA poisťovňa, a. s., táto poisťovňa nahradila žalobkyniam škodu, ktorú by bola inak povinná
nahradiť žalovaná podľa § 16, § 420 ods. 2, § 447b a § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
v 1. rade pred podaním žaloby žiadosťou zo dňa 17.9.2007 požiadala žalovanú o náhradu škody za

spôsobenú smrť jej manžela, mysliac pritom na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak bezúspešne, keďže
žalovanáriešilalenskutočnúškodunazákladejejpoistnejzmluvy,nezohľadniaczásahdoosobnostných
práv žalobkýň v 1. až v 3 rade a do osobnostných práv zomrelého N. X.. Žalovaná svojím protiprávnym
konaním spôsobila manželovi a otcovi žalobkýň neodstrániteľnú, absolútnu ujmu - smrť, pričom už táto
okolnosť sama osebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia vo väčšom rozsahu, hoci je

zrejmé, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Je potrebné, aby pri určení
peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadol 1.) tak na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,
hlavne na nenapraviteľný následok vzniknutý následkom smrti N. X. a dôsledky vyvolané u žalobkýň v 1.
až v 3. rade, a 2.) aj na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
tak,abybolazabezpečenápožiadavkaúčinnéhoprimeranéhozadosťučineniazavzniknutúnemajetkovú

ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

3. Žalobkyne v 1. až v 3. rade si žalobou uplatnili dva žalobné nároky. Prvým nárokom bol nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom neoprávneného zásahu do života a telesnej integrity
ich blízkej osoby podľa § 15 Občianskeho zákonníka. Samotným úmrtím N. X., ktoré bolo následkom

neoprávneného zásahu zo strany žalovanej, došlo k zásahom do osobnostných práv zomrelého N. X.,
do jeho práva na život, práva na súkromný a rodinný život, čím došlo k pretrhnutiu ďalšej tvorby a
rozvoja vzťahov s ostatnými ľudskými bytosťami, na ktoré mal N. X. za svojho života právo. Predčasným
úmrtím mu už nebolo umožnené nadobudnúť napríklad status starého otca, čo tiež tvorí neoddeliteľnú
súčasť súkromného života. Podľa názoru žalobkýň, tzv. posmrtná ochrana osobnosti podľa § 15

Občianskeho zákonníka je účinná len vtedy, ak sa zadosťučinenie prizná v peniazoch, pretože len v
takom prípade pôsobí preventívne nielen proti rušiteľom, ale aj na všetkých ostatných, ktorí zamýšľajú
urobiť neoprávnený zásah do osobnostnej integrity zomrelej osoby.

4. Druhým žalobným nárokom bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného zásahu

do osobnostných práv samotných žalobkýň, konkrétne do ich súkromného a rodinného života, podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka. Úmrtím manžela a otca žalobkýň, spôsobeným žalovanou, došlo k
neodvrátiteľnému, neodčiniteľnému, mimoriadne významnému, veľmi citlivému a hlbokému zásahu do
práva na ochranu súkromia žalobkýň, ich rodinného života, keďže s nebohým N. X. tvorili plnohodnotne
fungujúcu rodinu. Žalobkyne poukázali na ust. § 11 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že

do rámca všeobecnej ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Následky predmetného zásahu
do súkromia žalobkýň sú nereparovateľné, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže
aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Nakoľko v danom prípade už nie je možné ani upustiť
od neoprávneného zásahu, ani odstrániť následky uskutočneného zásahu, do úvahy prichádza len
primerané zadosťučinenie v peniazoch.

5. Uznesením č. k. 5C/30/2009-127 zo dňa 13.3.2013 súd, okrem iného, rozhodol o vylúčení žalobného
návrhu žalobkyne v 3. rade proti žalovanej o zaplatenie sumy 67.500,- eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch a náhrady trov konania na samostatné konanie. Dôvodom vylúčenia žalobnéhonároku žalobkyne v 3. rade na samostatné konanie bolo, že jej bolo súdom priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, a že v jej prípade nebola žiadna procesná prekážka vo veci
ňou uplatňovaného žalobného nároku, na rozdiel od žalobkýň v 1. a v 2. rade. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 1.6.2013. Vylúčenému nároku žalobkyne v 3. rade bola pridelená spisová značka
14C/100/2013.

6. Žalobný nárok v časti o zaplatenie sumy 40.500,- eur odvodzovala žalobkyňa v 3. rade titulom náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do života, telesnej integrity, súkromného a

rodinného života jej otca, teda titulom tzv. postmortálnej ochrany osobnosti. K tejto sume dospela
vynásobením sumy 1.500,- eur za každý spoločný prežitý rok s jej otcom. Zaplatenia sumy 27.000,- eur
sa domáhala titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom jej súkromného
a rodinného života, ku ktorej sume dospela vynásobením sumy 1.000,- eur za každý rok jej veku v
čase smrti jej otca. Žalobou sa teda domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej sume
67.500,- eur.

7. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobkyne nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovanej a spôsobenou ujmou, čo by mohla preukázať iba znaleckým
posudkom. V danom prípade treba skúmať aj súčasný stav medicínskej vedy, ktorý nie je rovnaký
v každom zdravotníckom zariadení, prihliadnuť na skutočný zdravotný stav zomrelého pacienta a

prognózy jeho zdravotného stavu v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. ÚDZS vo veci
č. k. ZS 203/00017/2007 neprizval súdneho znalca, ale iba dvoch konzultantov,
ktorí sú v dokumentácii citovaní anonymne, a ich kvalifikáciu nie je možné z toho dôvodu preveriť.

8. Súd prvej inštancie rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 14C/100/2013-217 zo dňa 14.10.2015, ktorým

žalobu zamietol, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie.

9. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 10Co/26/2016 zo dňa 31.1.2017, ktorým. okrem iného,
zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 14C/100/2013-217 zo dňa 14.10.2015, v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia uviedol, že znalecká organizácia v znaleckom posudku (bod 4, str. 28, druhý

odsek) zdôraznila, že medicínsky následok konštatovaného postupu non lege artis, nemusel byť
rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia neb. N. X.. To znamená, že v konaní nesporný
postup žalovanej non lege artis, teda mohol byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia u
neb. N. X.. Tomu zodpovedá aj ďalší záver v dotknutej časti znaleckého posudku, že boli obmedzené
šance na iný priaznivejší priebeh vývoja klinického stavu, ktoré, podľa názoru znaleckej organizácie,

vyjadriť matematicky nie je možné. Znalecký posudok teda nevylúčil možnosť zvrátiť nepriaznivý vývoj
poruchy zdravia N. X., skorším začatím cielenej liečby po lege artis vykonanej lumbálnej punkcii (ak
by cielená liečba bola začatá o tri dni skôr ako reálne bola). Podľa záverov znaleckého posudku (bod
4), znalecká organizácia na otázku, či mohla včasná i správna diagnostika a následné poskytnutie
zdravotnej starostlivosti v správnej intenzite, znamenať pre otca žalobkyne záchranu života, odpovedala

(napriek tomu, že nie je možné ustanoviť prognózu quad vitam, t. j. z hľadiska prežitia), že u neliečených
pacientov je úmrtnosť 70 - 80%, avšak u včas liečených pacientov aciklovírom je úmrtnosť len 20 - 30%.
Podľa záverov znaleckého posudku, v období hospitalizácie otca žalobkyne od 23.2.2007 do 26.2.2007,
nebola zvolená diagnostická a terapeutická metóda u neho aplikovaná včas a v správnej intenzite.
Už z neurologického vyšetrenia dňa 23.2.2007 malo vyplynúť podozrenie na možnú neuroinfekciu,

avšak až dňa 26.2.2007 bola stanovená správna diagnóza encefalitídy a správne zahájená adekvátna
antivírusová liečba neuroinfekcie v správnej intenzite. Odvolací súd skonštatoval, že postup žalovanej
v období od 23.2.2007 do 26.2.2007, s prihliadnutím na závažný stav pacienta, nesporne kvalifikovaný
ako postup non lege artis, nemožno vyhodnotiť ako trojdňové „omeškanie“ s vykonaním vyšetrovacieho
zdravotníckeho úkonu, ale ako porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytnúť

ju správne a preto postupom žalovanej v uvedenej dobe nebol naplnený cieľ podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z. z., ktorým je uzdravenie osoby alebo zlepšenie jej stavu, pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy. Nedošlo tak k včasnému zisteniu choroby a účinnej liečbe smerujúcich na
záchranu života. Včasná a účinná liečba bola v danom prípade mimoriadne dôležitá a rozhodujúca,
pretožepodľaznaleckéhoposudkuuneliečenýchpacientovjeúmrtnosť70-80%auliečenýchpacientov

len od 20 do 30%. Táto jedinečná šanca, ktorú vylúčiť nemožno, mohla a mala byť otcovi žalobkyne zo
strany žalovanej poskytnutá (práve v tom spočíva opodstatnenosť existencie poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti a naplnenie ústavou garantovaného práva občana na zdravotnú starostlivosť). Odvolací
súd v zrušujúcom uznesení skonštatoval, že záver prvoinštančného súdu o tom, že matematicky nie jemožné vyjadriť obmedzenie šancí na iný priaznivejší priebeh vývoja klinického stavu otca žalobkyne, ak
by nedošlo k postupu non lege artis, bol bez právneho významu (prognóza quad vitam, t. j. z hľadiska
prežitia), pretože po žalovanej (v rukách ktorej je život pacienta, ktorý má zachrániť) je spravodlivé

požadovať, že bude pri liečbe postupovať lege artis, čím si splní aspoň základnú povinnosť predchádzať
škodám na živote a zdraví, pretože za jej porušenie nutne musí niesť zodpovednosť, pokiaľ medicínsky
následok správneho postupu mohol mať vplyv na vývoj poruchy zdravia (ktorá skutočnosť bola v danom
prípade znaleckým dokazovaním preukázaná). Odvolací súd v závere uviedol, že povinnosťou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní malo byť pokračovať v posudzovaní nárokov žalobkyne z hľadiska

ďalších atribútov zodpovednostného vzťahu za neoprávnený zásah do chráneného osobnostného
práva fyzickej osoby, viazaný pritom právnym záverom odvolacieho súdu, vzhľadom na už preukázaný
protiprávny zásah žalovanej, vrátane príčinnej súvislosti. Pri posudzovaní vecnej aktívnej legitimácie
žalobkyne bude potrebné sa tiež vysporiadať samostatne s každým z uplatnených nárokov, z titulu
neoprávneného zásahu do zákonom chránených hodnôt otca žalobkyne a z titulu neoprávneného
zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne, vrátane ich súbehu, s prihliadnutím na kumuláciu

osôb domáhajúcich sa práv z tzv. postmortálnej ochrany osobnosti.

10. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci druhým rozsudkom dňa 14.11.2017 č. k. 14C/100/2013-282,
a to rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 14C/100/2013-285
zo dňa 5.12.2017, ktorým vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť

žalobkyni sumu 67.500,- eur, priznal žalobkyni a štátu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %.

11. Uznesením č. k. 14C/100/2013-321 zo dňa 21.3.2018 súd zamietol návrh žalovanej na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ktoré uznesenie bolo potvrdené odvolacím

súdom, a to uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/25/2018-358 zo dňa 25.9.2018, proti ktorému
podala žalovaná dovolanie.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc o dovolaní žalovanej proti
potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 25.9.2018, uznesením č. k. 1Cdo

198/2019-500 zo dňa 27.5.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/258/2018-358 zo dňa 25.9.2018, a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2020.

13. Po zrušení potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu dovolacím súdom, Krajský súd v Trnave

ako odvolací súd uznesením č. k. 9Co/67/2020-550 zo dňa 18.11.2020 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie č. k. 14C/100/2013-321 zo dňa 21.3.2018 zmenil tak, že rozsudok č. k. 14C/100/2013-282
a dopĺňací rozsudok č. k. 14C/100/2013-285 zo dňa 5.12.2017 zrušil, a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v pozmeňujúcom uznesení skonštatoval,
že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval dôvody, pre ktoré žalovaná

zmeškala pojednávanie dňa 14.11.2017 o 8.30 hod. za ospravedlniteľné, nakoľko žalovaná objektívnu
nemožnosť včas ospravedlniť svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní jednoznačne preukázala
listinným dôkazom, ktorý pripojila k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Týmto dôkazom bola
lekárska správa zo dňa 14.11.2017 o vyšetrení právneho zástupcu žalovanej pre bolesti hlavy, úporné
zvracanie, nevoľnosť a celkovú slabosť. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa

1.2.2021.

14. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie v spojení s dopĺňacím rozsudkom boli zrušené
až v rámci konania o dovolaní, teda konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, podľa ust. § 152
ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy (vyhláška č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov) a Rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2021, bola veci pridelená nová spisová
značka: 22C/7/2021.

15. Po zrušení rozsudku pre zmeškanie súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, a opätovne
vykonal vo veci dokazovanie listinami, a to žiadosťou pôvodnej žalobkyne v 1. rade adresovanou

riaditeľke ÚDZS, oznámením ÚDZS zo dňa 14.8.2007, žiadosťou pôvodnej žalobkyne v 1. rade zo dňa
17.9.2007, oznámeniami UNIQUA poisťovne, a. s. z 12.3.2008 a z 19.12.2008, znaleckým posudkom
Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 69/2015, výsluchmi svedkov F. X., MUDr. X. N. aMgr. W. X., výsluchom a vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ako aj
ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

16. Zo žiadosti pôvodnej žalobkyne v 1. rade adresovanej riaditeľke ÚDZS súd zistil, že pôvodná
žalobkyňa v 1. rade požiadala predmetnú inštitúciu o prešetrenie náhleho úmrtia jej manžela N. X., ktorý
sa dňa 26.2.2007 necítil dobre, mal zvýšenú teplotu, zvracal, preto navštívili pohotovosť, tam mu podali
dve injekcie, nakoľko lieky vyzvracal. Od soboty 17.2.2007 mu boli naordinované antibiotiká, stále maj
teploty a pocity na zvracanie. V nedeľu v doobedňajších hodinách manžel žalobkyne v 1. rade začal

hovoriť nesúvislé a nerealistické vety, napr. videl v byte zvieratá, nevedel nájsť svetlo v kúpeľni, vravel,
že sa v byte bojí. Keďže týchto prejavov sa pôvodná žalobkyňa v 1. rade zľakla, zatelefonovala na
pohotovosť,načojulekárpožiadal,abyprišliosobne,abymoholzmeniťliekynapenicilín.Napohotovosť
prišli do 10 minút od ukončenia telefonátu, lekár medzitým odišiel k inému pacientovi, sestra jej dala
do rúk recept na penicilín s tým, že nemusí čakať na lekára, čo pôvodná žalobkyňa v 1. rade odmietla,
vzhľadom na zdravotný stav jej manžela. Aj v čakárni mal jej manžel zvláštne prejavy správania,

nechápal, prečo boli v čakárni rôzne letáky, prečo sú v čakárni, či je chorý on alebo pôvodná žalobkyňa
v 1. rade. Po príchode lekára, a po podaní informácií pôvodnou žalobkyňou v 1. rade, ten sa začal pýtať
na požívanie alkoholu a urobil vyšetrenie moču na zistenie prítomnosti hnisu. Pôvodná žalobkyňa v 1.
rade požiadala lekára o vyšetrenie manžela v nemocnici. Po odchode z pohotovosti manžel pôvodnej
žalobkyne v 1. rade nechcel nastúpiť do auta, lebo netušil, že ide o ich auto. Na internom oddelení

žalovanej manžel žalobkyni podstúpil vyšetrenie EKG, moču, RTG pľúc, z ktorého pôvodná žalobkyňa
v 1. rade ako laik videla zatienenú ľavú časť pľúc. Manžel odpovedal na otázky lekára dezorientovane,
napríklad nevedel uviesť adresu svojho bydliska. Aj tento lekár sa pýtal na požívanie alkoholu napriek
tomu, že jej manžel nebol žiadny alkoholik, chodieval na pivo len príležitostne s priateľmi do jedného
podniku. Už vtedy mala žalobkyňa v 1. rade tušenie, že nejde o obyčajnú chrípku, s manželom žila 30

rokov, a nikdy v živote nemal takéto príznaky. Po týchto vyšetreniach manžela žalobkyne hospitalizovali
v ten istý deň, t. . 18.2.2007 na internom vyšetrení. V pondelok 19.2.2007 bola žalobkyňa v 1. rade
na návšteve manžela v nemocnici, manžel mal kalný pohľad, nebol schopný sám sa napiť vody, mala
dojem, že ju ani nespoznal, čo bolo iba na druhý deň jeho pobytu v nemocnici, čo videla aj ich dcéra.
Manželovi nemal kto podať na internom oddelení prvé dva dni pohár vody, či zistila pri pohľade na

nedotknutú fľašu vody, ktorú mal manžel pri posteli. O utorku 20.2.2007 mala pôvodná žalobkyňa v 1.
rade informáciu, že manžel bol na vyšetrení CT, kde sa údajne ukázala malá krvná zrazenina, ktorej
nevenovali pozornosť s tým, že sa mala vstrebať. Manželovi nasadili trojfázové lieky, nakoľko nebola
určená diagnóza. V noci mal údajne tri epileptické záchvaty, bol prevezený na oddelenie ARO, kde bol
priviazaný k posteli. Na druhý deň žalobkyňa v 1. rade videla na manželovi zdureniny a hrču na hlave.

Na ďalší deň bol opäť prevezený na interné oddelenie napriek tomu, že bol v bezvedomí. Lekárku MUDr.
Pravdovú prosila o sprostredkovanie prevozu manžela do nemocnice v Bratislave, tá sa však opätovne
pýtala na požívanie alkoholických nápojov manžela, o diagnóze vôbec nič nehovorila. Žalobkyňa v 1.
radesaodpriateľov,zlekárne,nemocnicedozvedela,žezjejmanželaurobilialkoholika,zčohopôvodná
žalobkyňa v 1. rade usúdila, že sa nevenovali diagnostike, že príčinu videli v alkohole, čím bola vec pre

nich vybavená. Žalobkyňa požiadala priateľku -lekárku z Bratislavy o návštevu zariadenia žalovanej v
Piešťanoch, ktorá sa porozprávala s lekárom interného oddelenia, a až po spoločnom rozhovore s ním
manželovi v pondelok 26.2.2007 urobili odber mozgového moku, z vyšetrenia ktorého zistili manželovi
herpetický vírus. Po telefonickom spojení s infekčnou klinikou v Bratislave bola manželovi nasadená
liečba, ktorá však nezabrala, na infekčné oddelenie do Bratislavy ho už ani nechceli prijať. Infekčné

preto urobili na áre v Piešťanoch, a od pondelka 26.2.2007 do soboty 3.3.2007 žalobkyne nemohli N.
X. navštíviť. Pôvodná žalobkyňa v 1. rade zdôraznila, že starostlivosť o jej manžela na oddelení ARO
bola dobrá, čo sa nedalo povedať o internom oddelení. N. X. mohli žalobkyne ísť navštíviť až 3.3.2007,
pričom jedna dcéra pricestovala až z Anglicka, aby mohla otca v nemocnici navštíviť, a čakal týždeň aby
ho mohla vidieť. Na druhý deň, t. j. 4.3.2007, zomrel.

17. Z oznámenia ÚDZS č. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.8.2007 adresovaného pôvodnej žalobkyni v 1. rade
súd zistil, ÚDZV prešetrením podania pôvodnej žalobkyne v 1. rade zistil, že manžel pôvodnej žalobkyne
v 1. rade (pozn. a otec žalobkyne aj pôvodnej žalobkyne v 2. rade) bol prijatý na interné oddelenie
žalovanej dňa 18.2.2007, na ktorom bol hospitalizovaný do 23.2.2007, kde mu boli poskytnuté všetky

vyšetrenianaobjasneniehorúčkovitéhostavu,akoajantibiotickáapodpornáliečbaprepríznakyinfekcie
dýchacích ciest. Neurologické konzílium bolo vyžiadané do 24 hodín po prijatí (za 5 dní hospitalizácie
na internom oddelení bolo realizované trikrát). Napriek progresii neurologických príznakov však nebola
indikovaná a realizovaná lumbálna punkcia, k čomu došlo až dňa 26.2.2007 (názor neurológa moholbyť ovplyvnený nesprávne hodnoteným CT mozgu 20.2.2007). Je veľmi pravdepodobné, že liečba
začatá až 26.2.2007 už nemohla zvrátiť veľmi ťažký priebeh ochorenia (hoci výhľady na vyliečenie aj
pri včasnej diagnostike boli neisté). Neurologické konziliárne vyšetrenia (stále sa meniacimi lekármi)

neboli prínosom v diagnostike, ani v liečbe. Biochemický a cytologický nález odobratého likvoru
(mozgomiechovej tekutiny) bol už potom vysoko suspektný pre herpetický zápal mozgu. V celkovom
kontexte je veľmi pravdepodobné, že liečba začatá 26.2.2007 už nemohla zvrátiť veľmi ťažjký priebeh
ochorenia,pričomvýhľadynavyliečenieprianamnézemalatickéholožiskaposubdurmálnomhematóme
a organickom psychosyndróme aj pri včasnej diagnostike boli neisté. Na záver ÚDZS skonštatoval, že

výkonom dohľadu bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., že podanie žalobkyne
v 1. rade bolo opodstatnené, že ÚDZS bude postupovať podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a
svojich vnútorných predpisov.

18. Zo žiadosti pôvodnej žalobkyne v 1. rade zo dňa 17.9.2007 adresovanej žalovanej súd zistil, že
pôvodná žalobkyňa v 1. rade požiadala žalovanú o náhradu škody za spôsobenú smrť jej manžela

následkom nekvalifikovaného postupu pri vyšetrení a počas hospitalizácie jej manžela v zariadení
žalovanej, čo konštatoval aj ÚDZS, a to v sume 500.000,- Sk (16.599,96 eura) pre prípad mimosúdneho
urovnania.

19.ZoznámeníUNIQUApoisťovne,a.s.z12.3.2008az19.12.2008súdzistil,žetátopoisťovňavyplatila

z poistnej zmluvy poistenej žalovanej pre prípad poistnej udalosti - úmrtie p. X., poistné plnenie po
odpočítaní 10 % pre zmluvnú spoluúčasť poistenej žalovanej, v sume 29.145,- Sk (967,44 eura) titulom
primeraných nákladov spojených s pohrebom podľa § 449 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, z
ktorého už poskytla zálohu v sume 24.079,- Sk (799,28 eura) a na účet pôvodnej žalobkyne v 1. rade
mala poukázať zvyšnú sumu priznaného poistného plnenie, t. j. sumu 5.066,- Sk (168,16 eura). Dňa

19.12.2008 poisťovňa oznámila pôvodnej žalobkyni v 1. rade, že jej a účet pošle ešte ďalšie poistné v
sume 123.725,- Sk (4.106,92 eura) titulom jednorazového odškodnenia pozostalej manželky podľa §
447b Občianskeho zákonníka a § 91 a §94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poisťovňa
vychádzala z príjmu jej manžela, ktorému bol 2.6.2006 uznaný invalidný dôchodok vo výške 4.413,- Sk
mesačne (146,48 eura) a úrazovú rentu vo výške 1.315,- Sk (43,65 eura) mesačne.

20. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, z odvetvia neurológia a infektológia za účelom vykonania odborných šetrení a vypracovania
znaleckého posudku pre posúdenie otázky adekvátnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebohému
N. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. 4.3.2007 zo strany odporcu, teda či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá

lege artis alebo non lege artis, a na podanie znaleckého posudku ustanovil Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., znaleckú organizáciu v odbore Zdravotníctvo a farmácia, ktorý podal
znalecký posudok č. 69/2015 vo veci posúdenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti neb. N. X.. Zo
znaleckého posudku súd zistil, že komplexne, počas hospitalizácie od 16.2.2007 do 4.3.2007 nebola
pacientovi poskytovaná starostlivosť v súlade s postupmi lege artis, keď došlo zo strany odporcu k

pochybeniu v súvislosti s nevykonaním lumbálnej punkcie dňa 23.2.2007, ale až 26.2.2007. Lumbálna
punkcia u N. X. nebola vykonaná dňa 23.2.2007, čo v tom čase a v konkrétnej klinickej situácii nebol
v súlade s postupmi lege artis. Iné odborné pochybenie počas poskytovania zdravotnej starostlivosti
N. X. v období od 16.2.2007 do 4.3.2007 nebolo zistené. V čase od 23.2.2007 do 26.2.2007
nebola odporcom zvolená diagnostická a terapeutická metóda aplikovaná včas a v správnej intenzit.,

Už z neurologického vyšetrenia dňa 23.2.2007 malo vyplynúť podozrenie na možnú neuroinfekciu,
avšak až dňa 26.2.2007 bola stanovená správna diagnóza encefalitídy a správne zahájená adekvátna
antivírusová liečba neuroinfekcie v správnej intenzite. Medicínsky následok konštatovaného postupu
non lege artis, nemusel byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia neb. N. X.. Matematicky
nie je možné obmedzenie šancí na iný priaznivejší priebeh vývoja klinického stavu, ak by nedošlo

k postupu non lege artis. Na otázku, či mohla včasná i správna diagnostika a následné poskytnutie
zdravotnej starostlivosti v správnej intenzite, znamenať pre N. X. záchranu života, znalecká organizácia
odpovedala (napriek tomu, že nie je možné ustanoviť prognózu quad vitam, t. j. z hľadiska prežitia), že u
neliečených pacientov je úmrtnosť 70 - 80%, avšak u včas liečených pacientov aciklovírom je úmrtnosť
len 20 - 30%.

21. Žalovaná k znaleckému posudku č. k. 69/2015 zdôraznila, že v rámci diferenciálnej diagnózy
boli v tom čase správne stanovené diagnózy, a to obojstranný zápal pľúc a zhoršenie psychického
stavu pri prebiehajúcom febrilnom (horúčkovitom) ochorení. Bola nasadená adekvátna parenterálna(vnútrožilová) antibiotická liečba, vnútrožilová infúzna liečba a substitácia meneralogramu. Ak by dňa
20.2.2007 bola vykonaná lumbálna punkcia, a bol by aspoň predbežne zhodnotený punktát, bolo by
teoreticky možné podporiť podozrenie na vírusovú neuroinfekciu skôr, a je vysoko pravdepodobné,

že by cielená liečba začala o 3 dni skôr, než reálne bola. Žalovaná zdôraznila, že vôbec nie je
zrejmé, či takéto skoršie začatie cielenej liečby po lege artis vykonanej lumbálnej punkcii by reálne
mohol zvrátiť nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pána N. X., t. j. vôbec nie je možné ani uvažovať a
percentuálne zvažovať možnosť záchrany jeho života. Ani podľa znalca nie je možné vyjadriť sa k tomu,
aký dlhý čas prebiehal herpetický zápal mozgu u N. X. pred dňom 23.2.2007. Ďalej žalovaným zvolená

diagnostická a terapeutická metóda bola od prijatia N. X. do 23.2.2007 a po 26.2.2007 až do jeho smrti
aplikovaná včas a v správnej intenzite. Nevykonanie lumbálnej punkcie dňa 23.2.2007 je v kontexte
prípadu postup non lege artis, avšak bez zjavnej a preukázateľnej forenzne relevantnej súvislosti so
smrťou pána N. X.. Napriek konštatovanému postupu non lege artis, medicínsky následok takéhoto
postupu vôbec nemusel byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia u N. X.. Nedostatok vo
vedení zdravotnej dokumentácie nemal žiadny vplyv na priebeh a následné úmrtie nebohého N. X..

Skutočnosť, že nebohý N. X. nebol preložený na špecializované pracovisko vzhľadom k priebehu jeho
ochorenia a adekvátnej nasadenej liečbe, nemá zjavnú forenzne preukázateľnú medicínsku príčinnú
súvislosť s následnou smrťou pána N. X.. Poznamenala, že mieru ovplyvnenia priebehu herpetickej
encefalitídy kauzálnou liečbou na súčasnej úrovni poznatkov medicínskej vedy nie je možné vôbec
stanoviť alebo odhadnúť, a to ani pri zdravom, ani pri predtým patologicky zmenenom mozgu. Vzhľadom

na tieto závery znalca je, podľa žalovanej, nepochybné, že nie je preukázaná príčinná súvislosť konania
žalovanej zo spôsobenou ujmou, čím nie je naplnený základný predpoklad uplatnenia nároku žalobkyne.
V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn
5Cdo/126/2009zodňa30.6.2010,podľaktoréhoovzťahpríčinnejsúvislostiide,akjemedzinesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí, a skúmať, ktorá
príčina ju vyvolávala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť a príčiny následku;
časovásúvislosťalenapomáhapriposudzovanívecnejsúvislosti(porov.R21/1992).Vpostupnomslede
javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok

sastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž ,,priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody

existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalovaná poukázala aj na rozsudok
NSSR sp. zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010, podľa ktorého o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych

súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí, a
skúmať, ktorú príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Vzhľadom na
tieto závery znaleckého dokazovania navrhla žalovaná súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže
nie je preukázaná príčinná súvislosť konania žalovanej so spôsobenou ujmou, čím nie je naplnený
základný predpoklad uplatnenia nároku žalobkyne.

22. Svedkyňa MUDr. X. N. počas výsluchu na pojednávaní dňa 14.11.2013 predniesla súdu, že je
zamestnankyňou žalovanej od roku 1979, je lekárkou, s otcom žalobkyne ako s pacientom nikdy neprišla
do styku. Až do vykonania výsluchu sa nevyjadrovala k ničomu ohľadom zdravotného stavu neb. N. X..
Nebola prítomná ani počas vykonávania kontroly ÚDZS. Riaditeľkou nemocnice bola požiadaná až pred

pojednávaním, aby si naštudovala celú lekársku dokumentáciu neb. N. X. s tým, aby sa mohla vyjadriť,
či nedošlo k pochybeniu po medicínskej stránke. Z lekárskej dokumentácie nebohého N. X. zistila,
že nebol zdravý človek, bol na plnom invalidnom dôchodku pre organický psychosyndróm, prekonal
úraz mozgu s posttraumatickým poškodením v r. 1989, bol liečený neurológom a psychiatrom. V čase
prijatia do nemocnice v r. 2007 tomu predchádzali 2 dni ochorenia, bol na pohotovosti, a druhýkrát bol

privezený na interné oddelenie, kde bol prijatý pre ťažký zápal pľúc, mal teploty a psychické poruchy,
preto mal ihneď nasadenú antibiotickú liečbu a celú komplexnú liečbu. Pre jeho psychické poruchy
bol na konzílium viackrát privolaný neurológ. Vždy išlo o iného neurológa podľa toho, ktorý mal vtedy
službu. Na odporúčanie neurológa bolo zrealizované aj CT vyšetrenie mozgu menovaného, potom bolopätovne konzultovaný neurológ. Keďže stav pacienta nebol dobrý, opäť bol konzultovaný neurológ.
Pacient mal totiž vysoké teploty, mal kombináciou antibiotík, a keďže jeho stav nebol dobrý, pre febrility
bola zmenená antibiotická liečba. Bol odsávaný, bol zahlienený. Nález na pľúcach pretrvával rovnaký.

Neurológ bol opätovne volaný, lebo pacient bol nekľudný. Bolo tam popisované staré ložisko z minulosti,
keďže pacient mal v minulosti páčenú parientálnu kosť do mozgu, a bol mu v minulosti odsávaný
hematóm v mozgu, predpokladalo sa, že toto ložisko mohlo byť príčinou jeho alternovaného, t. j.
psychicky zmeneného stavu. V rámci diferenciálnej diagnózy vyslovil neurológ podozrenie krvácania
v mozgu, keďže došlo k príznakom kmeňového dráždenia, Pretom, na odporúčane neurológa, bola

pacientovi urobená lumbálna punkcia, na základe ktorej sa zistilo, že môže ísť o vírusové ochorenie,
a robilo sa preto CT vyšetrenie. Medzitým bol konzultovaný infektológ a doporučili sa antibiotiká, ktoré
sa aj podávali. U pacienta boli epileptické záchvaty, prehĺbila sa strata vedomia, preto bol preložený na
intenzívnu liečbu na áre, kde bol až do konca života. Na áre sa s liečbou pokračovalo. Konzultovalo sa
preloženie aj s vyšším pracoviskom, konkrétne s bratislavskou klinikou. Áro totiž chcelo, aby bol pacient
preložený z ára na vyššie pracovisko. Vyššie pracovisko však preloženie odmietlo. Totiž hneď, ako bol

na áro preložený, robili sa konzultácie, a bol návrh na preloženie na vyššie pracovisko, ktoré odporučilo
len antivírovú liečbu, a aby pacient naďalej zostal na áre. Počas hospitalizácie na áre sa ešte raz robilo
CT vyšetrenie, kde už bola liečba vitálnych funkcií kompletná. Lekári majú príslužby aj cez víkend, a aj v
roku 2007 vo všeobecnosti bolo možné cez víkend robiť CT vyšetrenie pacienta. Svedkyňa sa nevedela
vyjadriť ku skutočnosti, či z CT vyšetrenia urobeného menovanému dňa 20.2.2007 bolo možné zistiť, či

išlo o nejaké konkrétne ochorenia, a či treba zrealizovať konkrétny zákrok, v danom prípade lumbálnu
punkciu. Svedkyňa odpovedala, že nie je rádiológ, a že nevie zistiť, či z predmetného CT vyšetrenia zo
dňa 20.2.2007 bolo možné zistiť, že ide o encefalitídu. Tieto neurologické nálezy boli v podstate rovnaké.
Punkcia sa robila až po náznaku neurológa, že sa môže niečo diať v tomto kmeni. Vyjadrenie neurológa
bolo 2x rovnaké. Až tretie vyjadrenie neurológa bolo o podozrení ohľadom tohto kmeňa, preto sa robila

potom punkcia. Nebol to stále ten istý neurológ, ktorý sa k stavu menovaného vyjadroval. Svedkyňa
zdôraznila, že vírusová encefalitída je smrteľné ochorenie, no pokiaľ nepríde k smrti, zostávajú ťažké
následky u pacienta, lebo dochádza k poškodeniu šedej mozgovej kôry. Svedkyňa sa vyjadrila, že k
chorobám menovaného by sa určite vedel vyjadriť lepšie psychiater, lebo išlo o psychiatrického pacienta,
a zároveň vedel by sa vyjadriť aj neurológ. Infektologický posudok je v podstate aj od infektológa. Keďže

ide o neuroinfekciu a pacienta vyšetroval neurológ, mala svedkyňa za to že, znalca z odboru neurológia
už netreba. Psychiater by mohol ozrejmiť stav pacienta, bol to chorý človek, keďže bol na invalidnom
dôchodku. Invalidný dôchodok mu musel byť pre niečo priznaný. V lekárskej dokumentácii sa spomína
aj hospitalizácia nebohého otca žalobkyne v psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie.

23. Žalujúca strana namietala objektívnosť svedeckej výpovede MUDr. N. na pojednávaní dňa
14.11.2013 z dôvodu, že spolu so žalovanou konzultovali ešte pred začatím, pojednávania pred
pojednávacou miestnosťou.

24. Svedkyňa Mgr. W. X. počas výsluchu na pojednávaní dňa 14.11.2013 ako štatutárny zástupca

žalovanej predniesla súdu, že MUDr. N. pacienta neošetrovala, ale mala k dispozícii jeho zdravotnú
dokumentáciu, a to aj v súvislosti s tým, že bolo robené prešetrovanie ÚDZS. Lekári sú v službe aj cez
víkend a poskytujú adekvátnu starostlivosť. Úradom pre dohľad nebolo skonštatované, že by nastala
smrť pacienta, lebo sa mu lekári nevenovali. Aj cez víkend bolo možné robiť CT vyšetrenia keďže boli
služby.

25. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v 1. rade, F. X., ktorá bola vo veci tohto vylúčeného nároku vypočutá
na pojednávaní dňa 19.12.2013 ako svedkyňa, predniesla súdu, že smrť jej manžela ju veľmi zasiahla,
rovnako i dcéry a celú rodinu, pretože bol v podstate zdravým človekom, 5 rokov bol na plnom invalidnom
dôchodku v dôsledku úrazu hlavy, potom asi 12 rokov bol na polovičnom invalidnom dôchodku, inak

bol zdravý, chodieval si brigádnicky privyrobiť do Talianska na jablká. Chodievali spolu na chalupu, na
výlety, plávať, lyžovať. Problémy s alkoholom nemal. Najprv si mysleli, že jej manžel dostal chrípku.
Všeobecný lekár mu predpísal antibiotiká, takto doma polihoval 2 dni, mal vysoké teploty 38-39 stupňov
Celsia. V nedeľu nechcel u ani žiadne tekutiny, a začal sa inak správať, pre svedkyňu divne. Pýtal
sa, kde majú dvere, chcel ísť na balkón. Keď bol v chodbe, a svedkyňa sa ho opýtala, kam chce ísť,

odpovedal, žena WC, ale nevedel nájsť dvere do WC. V tom byte bývali spolu 30 rokov, preto to bolo pre
svedkyňu zvláštne. Následne ho v nedeľu dopoludnia vzala autom na lekársku pohotovosť. Pôvodne
chcel šoférovať on, avšak išiel úplne k inému u autu. Preto mu manželka nedovolila šoférovať s tým, že
mu pre istotu povedala, že on nemôže šoférovať, keďže berie antibiotiká. V čakárni na pohotovosti sajej nepozdával, lebo čítal letáky, čo si predtým nikdy nevšímal. Lekárovi na pohotovosti hovorila, čo sa
deje, a on mu iba chcel vymeniť antibiotiká, s ktorým postupom manželka menovaného nesúhlasila, a
požiadala o vyšetrenie v nemocnici, kam napokon išli. Tam manžel svedkyne na otázku lekára nevedel

povedať celú adresu. Nebola prítomná pri každom vyčerení manžela, napr. pri röntgene hlavy. Tieto
vyšetrenia absolvoval v tú istú nedeľu. Nevedela si spomenúť, č to bolo v tú istú nedeľu, alebo na druhý
deň, t .j. lekár povedal, že manželovi vidia na röntgene nejaký fliačik v hlave. Manžel bol v nemocnici v
tú istú nedeľu napokon hospitalizovaný. Počas prijímania do nemocnice manželka N. X. sa rozprávala
s MUDr. B., ktorej vravela, že jej manžel mal v minulosti úraz hlavy. V tú istú nedeľu sa vrátila svedkyňa

domov po veci pre hospitalizovaného manžela, vzala so sebou saj manželovu zdravotnú dokumentáciu,
a ukázala ju MUDr. B., ktorá zareagovala tým, že od predmetného úraz hlavy uplynula dlhá doba, a
že to nemá nič spoločné s aktuálnym zdravotným stavom manžela. Svedkyňa manžela v nemocnici
denne navštevovala, hoci bolo chrípkové obdobie. Chodievala priamo z práce do nemocnice, tam bola
1-2 hodiny pri manželovi. A koľko jej v nemocnici dovolili. Keď však prišla v pondelok, videla pri ňom
dve nedotknuté minerálky a polievku, ktorú mu priniesla v nedeľu. Rovnako tam boli nedotknuté lieky,

no nevedela, či si ich mal podať sám. Aj žalobkyňa chodievala do nemocnice za otcom každý deň, a
donútila ho piť. Keď sa pýtali personálu, prečo má otec pripravené lieky, sestrička svedkyňa odpovedala,
aby si ich zobral. Mal tam však už asi 10 tabliet, tak sa mu pokúsili niektoré z nich vložiť do úst. On
iba ležal a nič nevnímal. Na jeho zdravotný stav sa svedkyňa vždy informovala u MUDr. B., ktorá jej
vravela, že je to chrípka, a má lieky. Svedkyňa si denne telefonovala s kamarátkou anestéziologičkou,

ktorá jej vo štvrtok navrhla, aby mu zobrali v nemocnici mozgový mok. Následne v piatok šla svedkyňa
so žiadosťou o odobratie mozgového moku manželovi za MUDr. B.. Dovtedy boli u manžela postupne
3-4 neurológovia, no mozgový mok mu odobrali v piatok. Výsledky prišli až v pondelok, lebo cez víkend
nerobili, a z výsledkov zistili, čo mu bolo. Jej priateľka potom komunikovala s nejakým známym lekárom
infektológom, primárom z Bratislavy, a manželovi nasadili trojkombináciu liekov. Vedela o tom, že pred

nasadením tejto kombinácie liekov sa dohadovali lekári z Bratislavy s lekármi z Piešťan. Vtedy mu
boli nasadené lieky, ktoré mu mohli reálne pomôcť. Manžela však už nechceli previesť do Bratislavy,
nakoľko sa báli, že by prevoz neprežil. Manžela potom odviezli na áro, kde sa o neho riadne staral, a tam
manžel aj dokonal. Aj na áre ho denne navštevovala. Jeho smrť najbližšiu rodinu veľmi zasiahla. On bol
v podstate zdravý človek., bol 5 rokov na plnom invalidnom dôchodku, potom len na polovičnom. Inak

bol zdravý, chodievali s kamarátom na chalupu. Na plnom invalidnom dôchodku bol potom, čo utrpel
úraz hlavy, a museli mu vyrezať časť kosti z lebky. Po 5 rokoch ho znovu posudzovali lekári, a uznali
ho len za čiastočne invalidného. Aj keď bol na čiastočnom invalidnom dôchodku, riadne pokračoval vo
svojom živote, chodieval na brigády so Talianska na jablká, z ktorej práce asi aj odvádzal dane v SR. V
minulosti bol zamestnaný v pozemných stavbách, kde mu dali výpoveď, keďže pri takomto zdravotnom

stavenemoholvykonávaťdanúprácu.Ajkeďviedolriadnyživot,nepožiadalozrušenieinvalidity,pretože
nebol veľmi výkonný. Nikam ho nezobrali do práce, lebo na hlave mal namiesto časti lebky len kožu a
vlasy, a nemohla by mu tam napríklad spadnúť tehla. Manžel svedkyne bol vyučený kúrenár - inštalatér.
Predtým ako dostal antibiotiká, brigádoval u pána I., kde robil dozor, chodil mu nakupovať, ale zarábal
asi 7.000,- Sk (232,36 eura) až 8.000,- Sk (265,55 eura) nevedela, koľko u neho zarábal. Jej dával z toho

mesačne 3.000,- Sk (99,58 eura) až 4.000,- Sk (132,78 eura). Invalidný dôchodok odovzdával manželke
celý. Potom deťom kupoval darčeky. Pred predmetným ochorením chodievali 2-3-krát v zime lyžovať,
a ako lyžiar mal prilbu, a dával si pozor na hlavu. Keď mali dcéry 5-6 rokov, učil ich lyžovať a plávať.
Dcéram sa nevenoval až do ich dospelosti, aj keď boli dospelé chodievali s ním lyžovať. Žalobkyňa
sa venovala aj vodnému lyžovaniu, keď mala 14-15 rokov. V lete chodievali na huby, na výlety, do

ZOO. Keď mala žalobkyňa bar, poopravoval je ho, Ich dcéry, aj keď boli dospelé, chodievali všase s
rodičmi.Problémy s alkoholom manžel svedkyne nemal. Ako partia chodievali na začiatku do podniku
Budvar pomáhať s otvorením, a potom tam bol manžel navrhovateľky štamgastom. S kamarátmi tam
mali svoj stôl. Potom, čo zomrel, mu vystrojili kamaráti v Budvare na vlastný podnet kar. Rodina mala
vlastný kar, kde mali 100 ľudí. Manžel svedkyne mal kamarátsku povahu, všetko organizoval. Pôvodne

chodievali všade polo, po jeho smrti zostala jeho manželka sama, a keď ju niekam pozvali, prišlo jej ľúto,,
keď tam videla manželské páry. Pre dcéry bol otec niekým,. Staršia dcéra potom zostala v Anglicku, no
mladšia to znášala horšie. Asi tri roky pred smrťou sa jej manžel venoval lyžovaniu, v lete chodievali
na huby a chodievali aj plávať. Mali aj chalupu v Hronci, a tam chodievali lyžovať celá partia na 3-4
autách. NIkedy chodievali manželia s partiou, niekedy s dcérami. PO manželovej smrti chalupu predali.

Svedkyňa mala dostatočne vysoký vlatný príjem, robila aj zmenovú majstrovú. Lyže si kúpili v bazári v
Rakúsku. Drevo zohnal manžel vždy od svojich známych za pár korún.. Lyžovať chodievali do Čierneho
Balogu a do Hlobišova, čo bolo priamo v dedine. Stačilo dať pálenku, a lístky boli lacnejšie. V Balogusi kupovali permanentky, ktoré si medzi sebou vymieňali. Na rodinu mali kúpené 2 permanentky deti
chodievali bokom. Svedkyňa bola celú dobu zamestnaná.

26. Žalobkyňa počas výsluchu a v ďalších vyjadreniach na pojednávaní uskutočnenom dňa 14.11.2013,
uviedla, že starostlivosť o jej nebohého otca zo strany žalovanej bola minimálna. Zdravotná sestra mu
priniesla lieky v miske, ktoré položila na stôl, a odišla preč napriek tomu, že jej otec bol priviazaný k
posteli, pričom lieky mu podala žalobkyňa osobne, keďže tam bola zrovna prítomná. Aj vedľa ležiaci
pacienti sa vtedy chceli napiť vody, až sa triasli, lebo nemocnica vtedy štrajkovala. Otec žalobkyne tam

nemal vtedy žiadnych lekárov okrem neurológov. Žalobkyňa za ním chodievala do nemocnice každý
deň odvtedy, čo bol hospitalizovaný, a aj vtedy, keď bol v kóme. Žalobkyňa trávila pri otcovi v nemocnici
minimálne 2 hodiny denne. Keď jej otec zomrel, mala 27 rokov, bola neho naviazaná, často s ním
trávila víkendy, a keď zomrel, bolo to najhoršie obdobie v jej živote, bol to pre ňu šok. Žalobkyňa
uviedla, že nevie, prečo bolo za jej otcom 4-5 neurológov, keď on potreboval virológa. Cez týždeň za
otcom chodili lekári, ale cez víkend sa liečba nekonala. Keď si jej otec každý druhý, resp. tretí deň dal

pivko, nebol alkoholik, veď bol šofér z povolania. Otec s nimi býval v spoločnej domácnosti. V čase
výsluchu uskutočnenom dňa 14.11.2013 mala žalobkyňa 33 rokov. Keď otec zomrel, mala 27 rokov,
kedy pracovala v SR. Nebola vydatá, nemala žiadne deti. Je vyučená čašníčka, má Hotelovú školu bez
maturity. Jej otec mal vzdelanie, bol vodoinštalatér. Mala 10 rokov keď otec mal úraz, a potom išiel na
invalidný dôchodok; resp. na čiastočný invalidný dôchodok. Ich otec pracoval, keď bol na čiastočnom

invalidnom dôchodku, ale nie oficiálne, chodil na jablká do Talianska. Čo zarobil v Taliansku, z toho
odvádzal dane štátu. On bol majster, a keď ho niekto zavolal, tak robil z vodou ako inštalatér. Nevedela
sa vyjadriť, koľko si otec vedel svojou prácou privyrobiť. Žalobkyňa má ešte jednu sestru, ktorá je tiež
dcérou nebohého otca. Keď ich otec zomrel, taktiež nebola vydatá a nemala deti. Všetci v čase výsluchu
bývali v 3-izbovom byte. Ich otec bol športový typ, chodievali na lyžovačky cez zimu, chodievali aj na

vodné lyžovačky a aj na túry. Žalobkyňa vie o tom, že otec mal ťažký úraz na hlave, avšak nevedela,
že by mal nejaké obmedzenia. Poprela, že by bol alkoholikom. Nepamätá si, že by bol otec vo Veľkom
Záluží. V období pred smrťou otca bývali spolu všetky víkendy. Ako 27 ročná bola naviazaná na svojho
otca a často s ním trávila víkendy. V danom období mala aj priateľa, s ktorým zvykla tráviť voľný čas. V
čase keď zomrel otec, priateľa nemala. Keďže dlhodobí 4-ročný vzťah s priateľom skončil asi pol roka

pred tým ako otec zomrel. Jej priateľ býval s nimi vtedy v spoločnej domácnosti, pričom s otcom si tiež
dobre rozumel. Mamin psychický a fyzický zdravotný stav sa po smrti ich otca zhoršil. Otec mal plány, že
bude učiť deti svojich detí lyžovať. Mali chatu v Hronci v Tatrách. Pri vykonávaní týchto športov nevznikali
rodine zvýšené náklady, keďže žalobkyňa mala lyže po dobu 15 rokov a rodina mala vlastnú chatu v
Tatrách, a teda za ubytovanie neplatili. Vodné lyžovanie pestovala žalobkyňa z dôvodu, že ako malá bola

členkou klubu. Nevie ako vtedy tento vodný šport financovali jej rodičia. Matka bola riadne zamestnaná v
pekárni ako laborantka, po dobu 38 rokov, jej príjem žalobkyňa nepozná. V období pred smrťou otca sa
venovali predovšetkým dcéry aj celá rodina hlavne zimnému lyžovaniu a túram a to až do otcovej smrti.
Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, z akého dôvodu bol otcovi priznaný plný invalidný dôchodok. Keďže si
ho pamätá ako aktívneho človeka. Chatu na ktorej trávili čas keď sa venovali zimnému lyžovaniu, po

smrti otca predali, keďže mali ťažké spomienky. Po smrti otca sa matke zdravotný stav výrazne zhoršil,
má veľké problémy s tvorbou slín.

27. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalobkyňa je stále slobodná.

28. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach v dňoch 14.11.2013, 19.12.2013, 14.10.2015 a
14.11.2017 predniesol súdu, že pribratie znalca z odvetvia psychiatrie by zaťažilo predmetné konanie
a neprinieslo to výsledky. Navrhol pribrať do konania znalca z odboru intervenčná rádiológia a
infektológia. Neurológa nepovažoval za potrebné pribrať do konania. Zo správy ÚDZS je zrejmé, že
k pochybeniu nemocnicou došlo. Otec žalobkyne bol pritom hospitalizovaný už dňa 18.2.2007, avšak

primeraná liečba bola poskytnutá až dňa 26.2.2007. Vzhľadom na podozrenie uvádzané aj žalovanou,
že nebohý užíval alkohol, a na to, že v nemocnici bol už zarastený a šedivý, tak k nemu zamestnanci
nemocnice aj pristupovali napriek tomu, že každý má rovnaké právo na zdravotnú starostlivosť. Aj zo
záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva a je preukázané, že žalovaná neposkytla zdravotnú
starostlivosť lege artis v súlade s postupmi, konkrétne tým, že dňa 23.2.2007 nebola vykonaná lumbálna

punkcia, kde znalecká organizácia konštatuje, že ak by lumbálna punkcia bola v tento deň vykonaná, bol
by aspoň predbežne zhodnotený punktát, bolo by možné podporiť podozrenie na vírusovú neuroinfekciu
skôr, a je vysoko pravdepodobné, že by bola cielená liečba začatá o tri dni skôr. Nedá sa súhlasiť zo
záverom znaleckého posudku, kde organizácia konštatuje, že napriek tomu, že postup žalovanej nebol vsúlade s postupmi lege artis v tomto konkrétnom prípade, bol tento postup bez zjavnej a preukázateľnej
forenzne relevantnej súvislosti so smrťou pána N. X.. Keď vyššie uvádza, že úmrtnosť u neliečených
pacientov u neuroinfekcií je 70-80%, a u liečených včas a správne je úmrtnosť 20-30%. Žalujúca strana

sa domnievala, že postupom žalovanej došlo k vážnemu zásahu do sféry nebohého N. X., a nesprávnou,
a nie včas poskytovanou starostlivosťou mu bola vzatá šanca 70-80% prežitia. Žalobkyňa mala za to,
že v príčinnej súvislosti s nesprávnou diagnostickou a terapeutickou aplikáciou zdravotnej starostlivosti
došlo k smrti N. X., a tým aj do jeho osobnostných práv a osobnostných práv žalobkyne. Žalujúca strana
mala za to, že boli splnené atribúty zodpovednosti za škodu, žalovaná porušila právnu povinnosť, je

zrejmá príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, napriek tomu, že
celé obdobie sa snažila žalovaná celú situáciu zľahčovať vo vzťahu k žalobkyni, ktorá ťažko znášala a
doposiaľ ťažko znáša smrť otca. Aj Krajský súd v Trnave uviedol, že ide o neakceptovateľnú doložku
postupu non lege artis, preto žalujúca strana žiadala, aby konajúci súd prvej inštancie akceptoval aj túto
skutočnosť. Na navrhnutom výsluchu znalcom psychológom za účelom posúdenia dôsledkov zásahov
práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobkyne, žalujúca strana neskôr v priebehu sporu

netrvala vzhľadom na odstup času, ako aj z dôvodu, že psychológ by ťažko posudzoval mieru zásahu
do psychického stavu žalobkyne, ktorý zásah je nesporný. Žalovaná je nemocnicou, čím došlo k strate
elementárnej dôvery, s ktorou sa ľudia obracajú, či už chorí alebo blízke osoby chorého rodinného
príslušníka. Taktiež neskôr počas sporu netrvala žalujúca strana na výsluchu svedkov, ktorých navrhla
vypočuť k žalobe, z ktorých niektorí už nežijú.

29. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 11.5.2021 navrhol zamietnuť všetky ďalšie dôkazy,
ktoré žiadala vykonať žalovaná strana, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by neprispelo k zisteniu
skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. O rovnakom skutkovom základe už
bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Piešťany v spore vedenom pod sp. zn. 5C/30/2009, z

ktorého dôvodu je tento skutkový stav judikovaný. Žalujúca strana zároveň navrhla, aby súd rozhodol
obdobne, ako rozhodol vo veci sp. zn. 5C/30/2009, teda na základe totožného skutkového a právneho
stavu, ako i v súlade so základným princípom Civilného sporového poriadku, a to s princípom právnej
istoty s tým, že žalovanej nárok na náhradu trov konania neprizná.

30. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 14.11.2013, 19.12.2013
a 14.10.2015 uviedol, že navrhuje pribrať do konania znalca z odboru psychiatria, keďže aj z
hľadiska výšky uplatnenej sumy je potrebné posúdiť kvalitu života človeka, konkrétne nebohého
otca žalobkyne. V zdravotnej dokumentácii sa viackrát uvádza nadmerné používanie etylu zo strany
nebohého otca žalobkyne. K správe ÚDZS uviedol, že táto síce konštatuje, že došlo k pochybeniu zo

strany nemocnice, avšak neuvádza, v akej intenzite. Taktiež neuvádza, že smrť menovaného by bola
spôsobená zanedbaním. Pokuta bola pritom uložená v dolnej hranici. Z predmetnej správy vyplýva,
že liečba mala byť indikovaná v 5. deň liečby, resp. v 7. deň liečby, pričom najskôr sa musia vylúčiť
iné ochorenia. Pri tomto type ochorenia nie je jasné, či včasné zahájenie liečby by malo pozitívne
výsledky.Žalovanávpriebehuceléhokonanianamietala,ženebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzi

zanedbaním zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotnou starostlivosťou non lege artis a smrťou otca
žalobkyne, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku, ako aj z výsluchu svedkyne W.. N.. W.. X., ktorá
bola vypočúvaná na pojednávaní dňa 14.11.2013, bola v čase výsluchu zapísaná v Registri neziskových
organizácií na Okresnom úrade v Trnave ako riaditeľka žalovanej. O tejto jej funkcii prebiehajú súdne
spory, preto žalovaná strana nevylučuje, že neskôr sa ukáže, že riaditeľkou v skutočnosti nebola, na čo

upozornila aj samotná žalujúca strana.

31. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.5.2021 predniesol súdu, že sa žalovaná strana
sa plne pridržiava všetkých svojich vyjadrení, predovšetkým v podaní zo dňa 13.5.2015 a zo dňa
18.1.2016, v ktorých poukazovala na nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi úmrtím otca

žalobkyne a poskytnutím zdravotnej starostlivosti lege artis. Za týmto účelom navrhla žalovaná vypočuť
znalca. Znalca MUDr. Ivana Bakoša navrhla žalovaná vypočuť z dôvodu, že tento znalec je uvedený
v znaleckom posudku na č. l. 151 spisu, celkom v závere znaleckého posudku, ako znalec, ktorý
môže byť vypočutý pred orgánom verejnej moci k predmetnému znaleckému posudku a podať žiadané
vysvetlenia a doplnenia. Nakoľko naďalej považuje príčinnú súvislosť za nepreukázanú, navrhuje

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Iba pre prípad, že by súd predsa len žalobe vyhovel, poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/84/2011, na ktoré poukázal aj Krajský súd v Trnave vo veci Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 5C/30/2009, kde je výslovne uvedené, že žalobcovia majú právo zvoliť si len jednuz možností ochranu osobnosti, a to ochranu osobnosti pozostalých príbuzných alebo tzv. postmortálnu
ochranu osobnosti zomrelého príbuzného žalobcov. Pokiaľ by aj súd žalobe vyhovel, predpokladá, že
iba sčasti, o trovách konania by mal rozhodovať podľa úspechu, a priznať žalovanej nárok na náhradu

trov konania, keďže zastáva názor, že väčší úspech bude mať žalovaná, nakoľko žalobkyňa od začiatku
žalovala nesprávny hmotnoprávny nárok v sume 40.500,- eur. Celkovo žalovaná suma 67.500,- eur bola
od začiatku likvidačná pre žalovanú, ktorá suma nevychádzala ani zo žiadnej judikatúry v obdobných
veciach, ktorou sa zaoberal odvolací súd vo veci matky a sestry žalobkyne. Navrhol, aby pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania vychádzal súd z ust. § 255 CSP, a aby neuplatnil § 257 CSP, nakoľko

žalobkyňa nežalovala správny hmotnoprávny nárok v sume 40.500,- eur. Rozhodnutie o výške plnenia
súdu závisí síce na voľnej úvahe súdu, ale len v uplatnenej časti 27.000,- eur. Ak by sme pripustili
takú možnosť žaloby, akú uplatnila žalobkyňa, tak by sa v podstate mohlo stať, že žalobcovia by mohli
žalovať akúkoľvek sumu, ktorá nevychádza jednak z hmotnoprávnych nárokov a jednak z ustálenej
judikatúry v obdobných veciach. Podľa hodnoty sporu sa posudzuje aj hospodárnosť konania, napr.
aj trovy právneho zastúpenia vychádzajú z hodnoty, a preto sumu, ktorú žalovala žalobkyňa vo výške

67.500,- eur považuje žalovaná od začiatku za neprimeranú a likvidačnú.

32. Na pojednávaní dňa 14.11.2017 rozhodol súd, že nevykoná dokazovanie znalcom z odvetvia
psychiatria z pohľadu posúdenia kvality života nebohého otca žalobkyne, a že ani nevyžiada prehľad
odvodov zrealizovaných za nebohého a jeho manželku v období od 1.1.1990 do 4.3.2007. Na

pojednávaní dňa 11.5.2021 uznesením súd zamietol návrhy na dokazovanie výsluchom znalca
podieľajúceho sa na vyhotovení znaleckého posudku č. 69/2015, ako aj dokazovanie
výsluchom iného znalca z odvetvia psychiatrie, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by neprispelo k
zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej,

33. Súd vec právne posúdil nasledovne:

34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v znení účinnom v rozhodnom období (február
2007 až marec 2007), poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby

so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

35. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

36. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke
zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

37. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

38. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

39.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

40. Podľa § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi

a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

41. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.42.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

43. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

44. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

45. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

46. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak

bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

47. Podľa § 447b OZ, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma
jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

48. Podľa § 449 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

49. Rešpektovanie súkromného života musí taktiež zahŕňať do určitej miery aj právo vytvárať a rozvíjať
vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva /ďalej len „ESĽP“/

vo veci Niemitz verzus Nemecko zo dňa 16.12.1992). Súčasťou súkromného života je rodinný život,
zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, čo
spolu trvale žijú alebo nie, ide napríklad tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými
deťmi, žijúcimi vo vlastných rodinách, a ich rodičmi (rozsudok ESĽP vo veci Marckx verzus Belgicko z
roku 1979).

50. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

51. Podľa § 185 ods. 1, ods. 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

53. Vykonaným dokazovaním listinami, a to žiadosťou pôvodnej žalobkyne v 1. rade adresovanou
riaditeľke ÚDZS, oznámením ÚDZS zo dňa 14.8.2007, žiadosťou pôvodnej žalobkyne v 1. rade zo dňa

17.9.2007, oznámeniami UNIQUA poisťovne, a. s. z 12.3.2008 a z 19.12.2008, znaleckým posudkom
Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 69/2015, výsluchmi svedkov F. X., MUDr. X. N. a Mgr.
W. X., výsluchom a vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ako aj ďalším
obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade, vypočutá
v tomto konaní o vylúčenom nároku ako svedkyňa, je vdovou po neb. N. X., nar. XX.X.XXXX, zomr.

X.X.XXXX a pôvodná žalobkyňa v 2. rade, aj pôvodná žalobkyňa v 3. rade (žalobkyňa v tomto konaní
o vylúčenom nároku) sú ich spoločnými dcérami. Všetci traja žili v usporiadanej, harmonickej rodine s
bežnými rodinnými problémami. Rodina chodievala spolu lyžovať, na výlety, na huby, na spoločenské
akcie, na vodné športy,. Vodnému lyžovaniu sa v detstve venovala práve žalobkyňa (pôvodne ako
žalobkyňa v 3. rade). Vzťahy v rodine boli tak dobré, že už dospelé dcéry neb. N. X. chodievali s rodičmi

spolu na rôzne spoločenské akcie aj na lyžovačky. N. X. za svojho života netrpel žiadnymi vážnymi
zdravotnými problémami, okrem prípadu, keď utrpel vážny úraz hlavy, následkom čoho bol uznaný za
plne invalidného, a po niekoľkých rokoch za čiastočne invalidného. Samotný N. X. a jeho okolie jeho
invaliditunepociťovaloakovýraznúzmenuvjehoosobnostičivsprávaní.Jehoinvaliditasinevyžadovalastarostlivosť či opateru inej osoby. Jediné obmedzenia, ktorá pociťoval, boli, že si musel dávať pozor na
hlavu, keďže mu chýbala časť lebečnej kosti. Ďalší obmedzením bolo, logicky, zníženie príjmu, keďže
bol invalidný, neskôr uznaný iba za čiastočne invalidného. Inak ani on, ani rodina neboli jeho invaliditou

nijako obmedzení. N. X. bol spoločenským človekom, vyhľadával rôzne spoločenské akcie, ktoré rád
organizoval, vyhľadával aj športové podujatia, zašiel s kamarátmi na pivo. Privyrábal si na brigádach
alebo u známych. Keď im dcéry vyrástli, chodieval na rôzne spoločenské akcie a podujatia s manželkou,
a dospelé dcéry sa k nim občas pridali.

54. Dňa sa N. X. 16.2.2007 necítil dobre, mál zvýšenú teplotu a zvracal, následkom čoho s ním išla
žalobkyňa v 1. rade na pohotovosť. V nedeľu 17.2.2007 začal hovoriť nesúvisle, mal halucinogénne
stavy, na čo matka žalobkyne (v pôvodnom konaní pred vylúčením nároku ako žalobkyňa v 1. rade)
telefonovalanalekárskupohotovosť.Ponaordinovanízmenyantibiotíkslužbukonajúcimlekáromvdanú
nedeľu, na žiadosť žalobkyne v 1. rade o vyšetrenie jej manžela N. v zariadení zdravotnej starostlivosti
žalovanej bol otec žalobkyne, N. X., prijatý na interné oddelenie žalovanej, kde bol hospitalizovaný

do 23.2.2007. V období od 23.2.2007 do smrti otca žalobkyne, t. j. do 4.3.2007, bol otec žalobkyne
hospitalizovaný na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (áro), pričom diagnostika a liečba boli
zamerané na komatózny stav s postupne sa zhoršujúcimi životnými funkciami.

55. Keďže matka žalobkyne bola nespokojná s prístupom a s diagnostikovaním ochorenia otca

žalobkyne, v zdravotníckom zariadení žalovanej, požiadala ÚDZS o prešetrenie postupov pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti tesne pred a počas hospitalizácie otca žalobkyne, N. X., v dňoch
od 16.2.2007 až do jeho smrti, do 4.3.2007.

56. ÚDZS uzavrel, že otec žalobkyne bol prijatý na interné oddelenie žalovanej dňa 18..2.2007, na

ktorom bol hospitalizovaný do 23.2.2007, kde mu boli poskytnuté všetky vyšetrenia na objasnenie
horúčkovitého stavu, ako aj antibiotická a podporná liečba pre príznaky infekcie dýchacích ciest.
Neurologické konzílium bolo vyžiadané do 24 hodín po prijatí (za 5 dní hospitalizácie na internom
oddelení bolo realizované trikrát). Napriek progresii neurologických príznakov však nebola indikovaná a
realizovaná lumbálna punkcia, k čomu došlo až dňa 26.2.2007 (názor neurológa mohol byť ovplyvnený

nesprávne hodnoteným CT mozgu zo dňa 20.2.2007). Je veľmi pravdepodobné, že liečba začatá
až 26.2.2007 už nemohla zvrátiť veľmi ťažký priebeh ochorenia (hoci výhľady na vyliečenie aj pri
včasnej diagnostike boli neisté). Neurologické konziliárne vyšetrenia (stále sa meniacimi lekármi)
neboli prínosom v diagnostike, ani v liečbe. Biochemický a cytologický nález odobratého likvoru
(mozgomiechovej tekutiny) bol už potom vysoko suspektný pre herpetický zápal mozgu.

57. Následkom zistení ÚDZS bola matke žalobkyne nahradená skutočná škoda titulom nákladov na
pohreb a nákladov súvisiacich s pohrebom, ako aj jednorazové odškodné, ktoré jej vyplatila UNIQA
poisťovňa , a. s. ako súčasť poistného planenia z poistnej zmluvy, ktorú mala táto poisťovňa uzavretú
so žalovanou, pričom poistnou udalosťou bolo úmrtie N. X.. Matka žalobkyne následne listom požiadala

žalovanú o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eura), ktorú omylom
označila ako škodu, avšak bezvýsledne.

58. V rozhodnom čase, keď bol N. X. hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení žalovanej, žili všetci
štyria v spoločnej domácnosti, v jednom byte v B.. Dcéry boli dospelé, no doposiaľ nie sú vydaté. Počas

hospitalizácie N. X. v zdravotníckom zariadení žalovanej v roku 2007 ho žalobkyňa a jej matka denne
navštevovali, a pri každej návšteve trávili pri ňom 1-2 hodiny.

59. Ku dňu smrti N. X. bývala žalobkyňa v spoločnom byte s rodičmi, hoci bola dospelá, a mala vtedy
27 rokov. S otcom mali obe jeho dcéry veľmi dobrý vzťah, už od detstva sa im venoval, učil ich lyžovať,

chodievali na výlety, do zoo, na lodenicu. Ich otec mal priateľskú, spoločenskú a veselú povahu. Rád
organizoval spoločenské a športové akcie. Neb, N. X. s manželkou vlastnili chatu v Tatrách, kam
často chodievali na obaja manželia s obomi dcérami na lyžovačky. Niekedy chodievali manželia X.
na lyžovačku bez dcér, s partiou známych. Ich dcéry, aj keď boli dospelé, často trávili čas s rodičmi,
vrátane spoločných lyžovačiek v Tatrách. Dcéry svojho otca, N. X. rešpektovali, vážili si ho, a mali k

nemu veľmi dobrý citový emočný vzťah, o to viac ich jeho nečkaná náhla smrť zasiahla. Staršia sestra
žalobkyne,W.(vpôvodnomkonaníakožalobkyňav2.rade),posmrtiotcaodcestovalaspäťdoAnglicka,
keďže tam pracovala, no žalobkyňa naďalej zostala bývať v spoločnom byte spolu s matkou (žalobkyňou
v 1. rade v pôvodnom konaní). Matka žalobkyne po smrti ich otca výrazne zosmutnela, má vážnezdravotné problémy s tvorbou slín, prestala navštevovať spoločenské a športové akcie, kam predtým s
manželom veľmi rada chodievala, keďže jej prišlo ľúto, keď videla manželské páry. V súčasnosti býva
matka žalobkyne sama. V rozhodnom čase bývali obaja manželia aj žalobkyňa v spoločnej domácnosti

v byte v B.. Setra žalobkyne vtedy už pracovala v Anglicku. Smrť otca žalobkyne zasiala obe ich dospelé
dcéry tak výrazne, že do dnešného dňa sú slobodné a nedokázali si nájsť vhodných životných partnerov,
pričom žalobkyňa má teraz už 42 rokov, a jej staršia sestra W. má už 44 rokov, hoci v minulosti mali
každá svojich dlhoročných priateľov.

60. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení č. k. 10Co/26/2016
zo dňa 31.1.2017 (viac odseku 9. odôvodnenia tohto rozsudku), ktorým je súd prvej inštancie viazaný
(§ 391 ods. 2 CSP), aj opätovným vykonaním dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom a po
zrušení neskôr vydaného rozsudku pre zmeškanie žalovaného, mal konajúci súd prvej inštancie za
preukázané, že v období hospitalizácie N. X. od 23.2.2007 do 26.2.2007, nebola zvolená diagnostická a
terapeutická metóda u neho aplikovaná včas a v správnej intenzite. Už z neurologického vyšetrenia dňa

23.2.2007 malo vyplynúť podozrenie na možnú neuroinfekciu, avšak až dňa 26.2.2007 bola stanovená
správna diagnóza encefalitídy a správne zahájená adekvátna antivírusová liečba neuroinfekcie v
správnej intenzite. Postup žalovanej v období od 23.2.2007 do 26.2.2007, s prihliadnutím na
závažný stav pacienta, nesporne kvalifikovaný ako postup non lege artis, nemožno vyhodnotiť ako
trojdňové „omeškanie“ s vykonaním vyšetrovacieho zdravotníckeho úkonu, ale ako porušenie povinnosti

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytnúť ju správne a preto postupom žalovanej v uvedenej
dobe nebol naplnený cieľ podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorým je uzdravenie osoby
alebo zlepšenie jej stavu, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Nedošlo tak k včasnému
zisteniu choroby a účinnej liečbe smerujúcich na záchranu života. Včasná a účinná liečba bola v danom
prípade mimoriadne dôležitá a rozhodujúca, pretože podľa znaleckého posudku u neliečených pacientov

je úmrtnosť 70 - 80 % a u liečených pacientov len od 20 do 30%. Táto jedinečná šanca, ktorú vylúčiť
nemožno, mohla a mala byť otcovi žalobkyne zo strany žalovanej poskytnutá (práve v tom spočíva
opodstatnenosť existencie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a naplnenie ústavou garantovaného
práva občana na zdravotnú starostlivosť). Záver znaleckého posudku o tom, že matematicky nie je
možné vyjadriť obmedzenie šancí na iný priaznivejší priebeh vývoja klinického stavu otca žalobkyne, ak

by nedošlo k postupu non lege artis, je bez právneho významu (prognóza quad vitam, t. j. z hľadiska
prežitia), pretože po žalovanej (v rukách ktorej je život pacienta, ktorý má zachrániť) je spravodlivé
požadovať, že bude pri liečbe postupovať lege artis, čím si splní aspoň základnú povinnosť predchádzať
škodám na živote a zdraví, pretože za jej porušenie nutne musí niesť zodpovednosť, pokiaľ medicínsky
následok správneho postupu mohol mať vplyv na vývoj poruchy zdravia (ktorá skutočnosť bola v

danom prípade znaleckým dokazovaním preukázaná). Otázka, či žalovaná porušila v rámci v rámci
liečebnopreventívnej starostlivosti o poškodenú určitú konkrétnu právnu povinnosť alebo nie, je otázkou
právneho posúdenia veci, zodpovedanie ktorej patrí súdu, a nie znalcovi (porov. uznesenie NSSR sp.
zn. 6Cdo/168/2010 zo dňa 9.11.2011.). V danom prípade má veľký význam aj zistenie, že včasným
stanovením správnej diagnózy mohla žalovaná prispeiť k predĺženiu života N. X.. Vo veciach týkajúcich

sa poskytovania zdravotnej starostlivosti totiž nie je možné mať istotu na 100 % o možnom vyliečení
alebo nevyliečení pacienta, či odvrátení možných trvalých následkov, čo dokonca smrti.

61. Súd nevykonal dokazovanie ďalšími svedkami, ani inými súdnymi znalcami, pretože to nepovažoval
za potrebné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.

Znalecký posudok podaný znaleckou organizáciou považoval konajúci súd za dostatočný, keďže
obsahoval odpovede na otázky, na základe ktorých konajúci súd zistil skutkový stav v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako nebolo hospodárne vykonanie dokazovania
zisťovaním, či otec žalobkyne odvádzal povinné odvody do Sociálnej poisťovne, ktorý dôkaz navrhla
vykonať žalovaná. Taktiež neúčelné a nehospodárne by bolo vykonanie dokazovania za účelom zistenia,

či a v akej výške odvádzal zomrelý otec žalobkyne počas svojho života v čase, keď si privyrábal
brigádami, vrátane brigád v Taliansku, počas doby, kedy poberal čiastočný invalidný dôchodok.

62. Porušenie prevenčnej povinnosti (podľa § 415 OZ) znamená súčasne porušenie právnej povinnosti
v zmysle § 420 O. z., je teda jedným zo základných predpokladov i všeobecnej zodpovednosti za

škodu. Žalovaná predstavuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, konkrétne nemocnicu, miesto, kde
pacienti prichádzajú s dôverou (vrátane dôvery ich rodinných príslušníkov), že im bude poskytnutá
adekvátnalekárskastarostlivosť,želekárisúdostatočnekvalifikovaní(aichprístupkpacientomjenielenprofesionálny, ale aj hlboko ľudský) a postupujú v súlade s lekárskou etikou (nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22.12.2015).

63.Ustanovenie§4ods.3,druhejvetyzákonač.576/2004Z.z.,definujesprávneposkytnutiezdravotnej
starostlivosti tak, že sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa záverov znaleckého posudku v období hospitalizácie otca
žalobkyne od 23.2.2007 do 26.2.2007, nebola zvolená diagnostická a terapeutická metóda u neho

aplikovaná včas a v správnej intenzite. Už z neurologického vyšetrenia dňa 23. februára 2007 malo
vyplynúť podozrenie na možnú neuroinfekciu, avšak až dňa 26. februára 2007 bola stanovená správna
diagnóza encefalitídy a správne zahájená adekvátna antivírusová liečba neuroinfekcie v správnej
intenzite.

64. Pre vznik zodpovednosti za protiprávne konanie, vrátane príčinnej súvislosti, je podľa § 415 OZ

rozhodujúce, že včasná a účinná diagnostika a následný ďalší postup v liečbe boli spôsobilé (mohli)
zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na zdraví a živote otca žalobkyne, k čomu
nedošlo, pretože zdravotný stav otca žalobkyne bol zaťažený nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalovaného a neeliminované riziko sa naplnilo úmrtím pacienta. Podľa § 415 OZ je každý
povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej

situácii možno po ňom požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku
škody na živote (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 618/2001). Preto
nevykonanímvčasnejlumbálnejpunkcie(t.j.neposkytnutímzdravotnejstarostlivostižalovanousprávne)
nedošlo k zamedzeniu rizika úmrtia (škody na živote) otca žalobkyne, ktorý zomrel, čím boli naplnené
všetky atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti.

65. Zodpovednosť nemocnice ako zdravotníckeho zariadenia za neoprávnený zásah do ochrany
osobnosti je daná analogicky podľa § 420 ods. 2 OZ, keďže na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
použila svojho zamestnanca, príp. zamestnancov - lekárov a zdravotný personál. V danom prípade je
nepodstatné, či postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti non lege artis bol žalovanou zavinený

úmyselne alebo z nedbanlivosti (na porov. Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/174/2009 zo
dňa 16.11.2011).

66. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti má byť tiež adekvátne individuálnym okolnostiam prípadu,
čo v danom prípade znamenalo prihliadať na vek otca žalovanej, jeho komplexný zdravotný stav

a dovtedajšie diagnózy, progresiu neurologických príznakov i zhoršujúce sa životné funkcie (došlo
k prekladu pacienta z interného oddelenie na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny). Ak
u takéhoto pacienta malo vyplynúť podozrenie na neuroinfekciu už dňa 23. februára 2007 (bod 3
znaleckého posudku) a za účelom ďalšej diferenciálnej diagnostiky mala byť vykonaná lumbálna
punkcia, k čomu došlo až 26.2.2007, ide o neakceptovateľnú dĺžku postupu non lege artis, z hľadiska

záchrany života a predídenia úmrtia otca žalobkyne.

67. Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných
zákonov) v čl. 40 garantuje každej fyzickej osoby právo na ochranu zdravia a preto zásah do ústavou
chránenej hodnoty sa prirodzene musí spájať s náležitou ústavne garantovanou ochranou tejto hodnoty.

Neoprávnený zásah do práva na ochranu zdravia, nekonaním lege artis, predstavuje fatálne zlyhanie,
ktoré je v rozpore s poslaním subjektu, ktorého podstatou činnosti je vyliečenie z choroby, záchrana
života a zabránenie vzniku zdravotných komplikácií (§ 3 ods. 4 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom k tomu, že medicínsky následok

postupu non lege artis mohol byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pacienta, nemohla
byť vylúčená zodpovednosť žalovanej ako zdravotníckeho zariadenia (skutočnosť, že následok postupu
nemusel byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia, nepredstavuje vylúčenie zodpovednosti
za nesprávny medicínsky postup).

68. Postmortálna ochrana osobnosti je ochrana osobnosti mŕtvej fyzickej osoby uplatňovaná osobami
stanovenými v § 15 OZ, a to najmä z dôvodu jej pamiatky, významu a posmrtných záujmov zosnulej
fyzickej osoby. Od uvedeného je treba odlíšiť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledkuneoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne (ako čiastkového osobnostného práva, a to práva na
súkromný a rodinný život).

69. Smrť blízkej osoby môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným citovým väzbám predstavovať
natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplnenie osobnosti pozostalého, že môže byť
kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť v spoločnosti (nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/04 zo 4. mája 2005). Súčasťou súkromného života je nepochybne
aj rodinný život, zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými a preto rešpektovanie súkromného, teda

i rodinného života musí zahŕňať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami,
aby tak bolo možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

70. V situácii, keď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobov chránených ustanovením §
11 OZ, ktorého súčasťou je aj rodinný život, keď z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov
tohto spoločenstva neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých ostatných členov rodiny, potom je

náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 OZ, primeraným prostriedkom obrany
proti neoprávnenému zásahu rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 2951/2004 zo dňa 15.7.2005).

71. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti, je závažnosť vzniknutej ujmy, ako i okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo. Pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp
proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v
iných prípadoch (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14).
Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je
rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie a na druhej

strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie byť prostriedkom
bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie
individuálnych okolností prípadu, tak ako to vyplýva z rozsiahlej judikatúry súdov v oblasti ochrany
osobnosti.

72. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov objektívnym kritériom posúdenia
dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by za konkrétnej situácie,
za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a v
postavení postihnutej fyzickej osoby (uznesenie ÚS SR č. k. III. ÚS 154/2011-15 zo dňa 13.4.2011).

73. Osobnosť fyzickej osoby tvoria mnohé zložky, z ktorých v žiadnom prípade nemožno vylúčiť zložku
zdravia fyzickej osoby, keďže táto zložka je výslovne uvedená v ust. § 11 OZ. Je potom nepochybné, že
nároky uplatnené podľa ustanovenia § 13 OZ nemožno zmiešavať s nárokmi na náhradu škody podľa
ustanovenia §16 a § 444 OZ (z rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo/2485/2004 zo dňa 15.7.2004).

74. Občiansky zákonník umožňuje v ustanovení § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti
subjektu zásahu najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti
a aby sa odstránili následky zásahu, keď zákon len príkladmo vymedzuje konkrétne právne prostriedky
ochrany práv fyzických osôb spojených s ich osobnosťou a uvedených v ustanovení § 11 a § 12

Občianskeho zákonníka a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej
náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho, imateriálneho
pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale o špeciálny prostriedok
ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry
postihnutej fyzickej osoby, prečo ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V prípade, ak by sa nezdalo

toto zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 (novela Občianskeho
zákonníka č. 87/1990 Zb. s činnosťou od 27.3.1990) priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.
Následne aké zadosťučinenie v peniazoch (po splnení zákonom predpokladaných podmienok) sa bude
javiť primeraným, bude závisieť na posúdení súdu (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). To neznamená,

že neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nemôže dôjsť aj ku vzniku majetkovej (hmotnej,
materiálnej) ujmy - škody. Táto sa ale podľa výslovnej úpravy § 16 Občianskeho zákonníka riadi, čo
do podmienok vzniku, spôsobu a rozsahu náhrady škody všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti za škodu (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 93/2008 zo dňa 30.3.2010).75. Občiansky zákonník však zabezpečuje občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby i po jej
smrti (tzv. postmortálna ochrana). Podľa výslovnej úpravy § 15 Občianskeho zákonníka vzniká smrťou

fyzickej osoby určitým (taxatívne) vymedzeným osobám, ktoré neboli samy neoprávneným zásahom
postihnuté, zo zákona (ex lege) zvláštne subjektívne občianskej právo určené k uplatneniu ochrany
osobnosti zomrelej fyzickej osoby. Ide pritom o celkom zvláštnu zákonom predvídateľnú situáciu, keď nie
je podstatné, či sú uvedené fyzické osoby súčasne dedičmi po zomrelej fyzickej osobe (nejde o dedičské
nástupníctvo). Právo podľa § 15 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pôvodným (originálnym) právom na

občianskoprávnu ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby. Preto u osôb tu uvedených nejde o nejaký
druh právneho nástupníctva do práva po zomrelej fyzickej osobe, ale o vznik zvláštneho, pôvodného
(originálneho) osobnostného práva. Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoby
v ňom uvedené uplatňujú ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
93/2008 zo dňa 30.3.2010).

76. Úlohou inštitútu postmortálnej ochrany osobnosti je, aby fyzická osoba mala zabezpečenú účinnú
ochranu osobnosti nielen po celú dobu svojho života, ale aj po jej smrti. Táto zákonná úprava
zabezpečuje možnosť ochrany pred neoprávnenými zásahmi znevažujúcimi pamiatku (pietu) zomrelej
fyzickej osoby aj v čase, kedy fyzická osoba ako subjekt osobnosti už nie je nažive (.....) Ide tu o
zvláštne právne nástupníctvo (sukcesiu), na základe ktorého patrí ex lege určitým osobám pôvodné

(originárne) subjektívne právo k uplatneniu ochrany osobnosti iného - zomrelej fyzickej osoby. Pre vznik
tohto subjektívneho práva osobám uvedeným v § 15 OZ nie je podstatné, či sa neoprávnený zásah
do osobnosti zomrelej fyzickej osoby stal ešte za jej života alebo až po jej smrti. Hmotnoprávnym
predpokladom, za splnenia ktorého osoby uvedené v § 15 OZ môžu s úspechom toto právo uplatniť,
je smrť fyzickej osoby. Predmetom tohto subjektívneho práva sú napriek smrti fyzickej osoby naďalej

pretrvávajúce hodnoty, a to pamiatka zomrelého, celková pieta k nemu a spomienka na neho, teda
posmrtné záujmy fyzickej osoby (pozri Karel Knap, Jiří Švestka a kolektív, „Ochrana osobnosti podle
občanského práva“ Linde, Praha, a. s., str. 81 a nasl.). Podstatou a zmyslom postmortálnej ochrany
osobnosti teda je umožniť po smrti fyzickej osoby uplatniť jej najbližším príbuzným právo na ochranu jej
osobnosti, a tak čeliť neoprávneným zásahom, ktoré znevažujú (zneucťujú) pamiatku, pietu a spomienku

zomrelej fyzickej osoby. Takýmito zásahmi sú neoprávnené zásahy do cti, dôstojnosti zomrelej fyzickej
osoby, do jej povesti a mena, do telesných pozostatkov zomrelého, ak ich možno identifikovať a pod.
Treba zdôrazniť, že zvláštne subjektívne právo osôb vymedzených v § 15 OZ na uplatnenie ochrany
osobnosti zomrelého nie je, čo do obsahu a rozsahu, zhodné s vlastným osobnostným právom zomrelej
fyzickej osoby (rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/92/2015 zo dňa 22.2.2017).

77. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 84/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 38, ročník 2012 (R 38/2012) síce
vyslovil názor, že nie je vylúčené, že určitý zásah, ku ktorému došlo po smrti fyzickej osoby, je
neoprávneným zásahom nielen do osobnosti zomrelého (napríklad jeho občianskej cti a dôstojnosti), ale

zároveň aj do osobnosti pozostalých (napríklad do ich práva na súkromie, zachovanie úctivej pamiatky
na zomrelého), a že podľa individuálnych okolností, za ktorých došlo k takémuto zásahu, prichádza preto
do úvahy tak možnosť tzv. postmortálnej ochrany osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 OZ,
ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 OZ. V tejto veci ale nevyslovil
názor, že žalobcovia môžu súčasne uplatniť tzv. postmortálnu ochranu osobnosti zomrelého podľa § 15

OZ a zároveň aj ochranu svojej osobnosti podľa § 11 až 13 OZ, t. j. uplatniť obidva nároky kumulatívne,
ale práve naopak uviedol, že žalobcovia majú právo zvoliť si jednu z týchto možností, a že v danom
prípade si zvolili druhú z nich (rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/92/2015 zo dňa 22.2.2017).

78. Právo na ochranu života ako súčasti jednotného (subjektívneho) osobnostného práva, neoddeliteľne

spojeného s osobnosťou fyzickej osoby, E. B., zaniklo jeho smrťou, ktorý zánik je totožný s okamihom
zásahu. Napriek tomu, že išlo o zásah jednoznačne neoprávnený a protiprávny, jeho okamihom - smrťou
zaniklo právo tejto, konkrétnej fyzickej osoby postihnutej zásahom, domáhať sa ochrany v zmysle §
13 Občianskeho zákonníka proti subjektu zásahu - žalovanému, ktoré ako nemajetkové právo netvorí
súčasť dedičstva a neprechádza na osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka. Na dedičov ani na

osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka nemohlo prejsť preto ani právo na nemajetkovú ujmu v
peniazoch, ktoré pre svoju osobnú povahu bolo viazané výlučne na dotknutú fyzickú osobu a okamihom
zásahu - smrťou zaniklo. Preto poskytnutím nemajetkovej ujmy v peniazoch niekomu inému by stratilo
nielen svoju satisfakčnú funkciu, ktorým má byť zmiernenie nemajetkovej ujmy zomrelej fyzickej osoby,ale vzhľadom na totožnosť zásahu s následkom, by nadobudlo výlučne majetkový charakter (rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 93/2008 zo dňa 30.3.2010).

79. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi
príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného, života musí obsahovať právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými osobnosťami, aby bolo možné, okrem iného, tiež
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom ku vzájomným
úzkym a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu

ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca
jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti (nález ÚSČR sp. zn. PL ÚS 16/04 zo dňa 4.5.2005). Strata
blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť
(nález ÚSČR sp. zn. I.ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015). Preto šokujúca smrť maloletej dcéry žalobcov
predstavuje udalosť mimoriadnu s nenapraviteľným následkom, v prípade ktorej je morálna satisfakcia
z hľadiska zadosťučinenia nepostačujúca.

80. Základnými kritériami určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti sú 1.) závažnosť vzniknutej ujmy, 2.)
ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V dôsledku neoprávneného zásahu, ktorý bol
spôsobený nezodpovedným správaním žalovaného v 1. rade pri prevádzke motorového vozidla, došlo

v danom prípade k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb vyplývajúcich predovšetkým z
intenzity vzťahu žalobcov so zomrelou maloletou dcérou. Pri posudzovaní miery závažnosti zásahu do
osobnostných práv žalobcov súd sa musel zaoberať kritériami, akými sú kvalita vzájomného vzťahu,
otázka hmotnej závislosti pozostalého po usmrtenej osobe, miera, do akej psychická bolesť zo straty
blízkeho človeka prerastá až do duševného ochorenia, spôsob obmedzenia bežných aktivít pozostalých

v pracovnom, v súkromnom a v spoločenskom živote, ďalej či žalobcami prežívaná strata dieťaťa jeho
rodičmi je závažnejšia než obvyklá pri takomto zásahu, či sa rodičia podrobili aj osobitnej liečbe.

81. V danom prípade vykonaným dokazovaním bol dostatočne preukázaný protiprávny (neoprávnený)
zásah žalovanej, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, vrátane príčinnej súvislosti, objektívne

spôsobilého ohroziť alebo narušiť osobnosť fyzickej osoby. Žalobkyňa sa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy titulom zásahu do osobnosti - práva na život - neb. N. X., v rámci tzv. postmortálnej
ochrany, a zároveň podľa § 11, §13 OZ titulom neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv,
konkrétne do jej práva na súkromný a rodinný život.

82. Konajúci súd zdôrazňuje, že obsah práva žalobkyne podľa § 15 OZ nie je totožný s obsahom
práva zomrelého N. X., ktorému bolo zasiahnuté (žalovanou) do jeho osobnostného práva, a to do
práva na život, pretože do obsahu práva týchto osôb nepatrí právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.Inakpovedané,smrťoupoškodenéhoN.X.právonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch
za neoprávnený zásah do jeho osobnosti, a to do jeho práva na život, okamihom jeho smrti zaniklo.

V tejto súvislosti poukazuje konajúci súd na rozhodovaciu prax uvedenú odsekoch 74. až 77. tohto
odôvodnenia. Žaloba je preto v časti tohto žalobného nároku žalobkyne nedôvodná. Do zásahu
osobnosti nebohého N. X. nepochybne došlo, avšak táto skutočnosť sama osobe nie je dôvodom pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni, keďže vo vzťahu k nebohému N. X. už
tento druh satisfakcie nemôže plniť svoj účel.

83. Nečakaným, šokujúcim úmrtím najbližšieho rodinného príslušníka žalobkyne, ktorým bol jej otec,
nepochybne došlo k zásahu do súkromného a rodinného života jeho najbližších rodinných príbuzných.
Nakoľko absolútne a nezvratný následok neoprávneného zásahu, ktorým je smrť blízkeho človeka,
je nenapraviteľný a nezvratný, vzhľadom na okolnosti prípadu, na skutočnosť, že N. X. by mohol, pri

včasnej a správnej diagnostike s veľkou pravdepodobnosťou (70% až 80 %) ešte žiť, súd považoval
základnárokunapriznanienáhradynemajetkovejujmyžalobkynizadôvodný.Psychickábolesťzostraty
blízkeho človeka, ktorá je vnímaná ako neznesiteľná fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého
a prerastajúca až do duševného ochorenia, je žalobkyne nepochybná.

84. Okrem psychickej bolesti, ktorá v prípade straty veľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako
neznesiteľná, nastala aj zmena v osobnosti žalobkyne, ktorú smrť jej otca zasiahol do takej výraznej
miery, že dodnes je slobodná, vo veku 42 rokov. V minulosti mala niekoľkoročného priateľa, s ktorým sa
rozišla asi pol roka pred smrťou otca, a teda nemala dovtedy problém nadviazať a udržať niekoľkoročnýdlhodobý vzťah s mužom, s ktorým by si vedela založiť rodinu. Rovnako sa dodnes nevydala ani jej
staršia sestra W., ktorá má už 44 rokov. Ich matka sa stala osobou strániacou sa spoločenských,
kultúrnych a športových podujatí, ktoré počas života svojho manžela a otca žalobkyne spolu s radosťou

vyhľadávali, Žalobkyňa v čase smrti otca bývala v spoločnom byte s rodičmi. Po smrti otca žalobkyne
rodina predala chatu v Tatrách, kam často s otcom chodievali na výlety a na lyžovačky, pretože chata im
stálepripomínašťastnéaveseléspoločnéchvílesichnebohýmotcomdotejmiery,žekaždýmvyvolaním
týchtospomienoknazážitkynachatesaichpsychickábolesťzvýraznila.Žalobkyňamalaksvojmuotcovi
veľmi dobrý vzťah, keďže otec sa jej aj setre od malička venoval, učil ich lyžovať. Žalobkyňu dokonca

podporoval vo vodnom lyžovaní, chodievali spolu a výlety, do ZOO, na huby. Spoločné lyžovačky v
Tatrách trávili obe sestry s otcom, aj keď boli dávno dospelé, keďže takto príjemne spoločne strávené
chvílesotcomvyhľadávaliatešilisanane.Otecžalobkynemalveselú,priateľskúaspoločenskúpovahu,
bol spoločensky a športovo aktívnym človekom, a o to viac jej teraz otec chýba, keď už nežije. O silnom
citovom pute žalobkyne a jej otca nasvedčuje aj skutočnosť, že počas hospitalizácie otca v nemocnici
v roku 2007 trávila pri ňom každý deň 1-2 hodiny, rovnako, že s ním a s matkou bývala v spoločnom

byte napriek tomu, že mala vtedy už 27 rokov. Keďže žalobkyňa mala s otcom citovo veľmi intenzívny
kladný vzťah, celý život ho rešpektovala ako osobnosť, veľmi intenzívne pociťuje teraz jeho stratu, a do
dnešnéhodňajeslobodnávjejveku42rokov.Súdprihliadolna okolnostiprípadu,žezostranyžalovanej
došloknesprávnejdiagnostikevzhľadomnazvláštnypriebehochorenia,pričomsprávnudiagnózuzistila
po 3 dňoch, a nie až po niekoľkých mesiacoch, taktiež prihliadol na percentuálnu pravdepodobnosť

prežitia jej otca (70 % až 80%), a preto za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy titulom neoprávneného
zásahu do ochrany osobnosti žalobkyne, konkrétne do jej práva na súkromný a rodinný život, považoval
sumu 19.000,- eur (I. výrok).

85. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok), pričom zamietnutý bol aj celý žalobný nárok o

náhradu nemajetkovej ujmy do osobnosti zomrelého otca žalobkyne v rámci tzv. postmortálnej ochrany,
ktorú si uplatnila žalobkyňa v sume 40.500,- eur, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
ako súčasť postmortálnej ochrany osobnosti je vo všeobecnosti nedôvodná, keďže právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do osobnosti N. X., a to do jeho práva na
život, okamihom jeho smrti zaniklo (viac v odsekoch 74. až 77. tohto odôvodnenia). Ďalším dôvodom

zamietnutia žalobného nároku o postmortálnu ochranu osobnosti je tá skutočnosť, že žalobcovia si
nemôžu uplatniť kumulatívne tzv. postmortálnu ochranu osobnosti zomrelého podľa § 15 OZ a zároveň
aj ochranu svojej osobnosti podľa § 11 až 13 OZ, t. j. uplatniť obidva nároky kumulatívne, ale práve
naopak majú právo zvoliť si jednu z týchto možností, a že v danom prípade si zvolili druhú z nich (R
38/2012; viac v odseku 77. tohto odôvodnenia).

86. Na margo procesnej obrany žalovanej, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis nebolo
v jej prípade úmyselné, súd poznamenáva, že základ nároku pre priznanie nemajetkovej ujmy titulom
ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ nezávisí od zavinenia vzniku protiprávneho zásahu. Druh
zavinenia (nedbanlivosť, úmysel), prípadne neexistencie zavinenia pôvodcu neoprávneného zásahu

môže mať vplyv ,,iba“ na stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

87. Námietkou žalujúcej strany týkajúcej sa objektivity svedeckej výpovede MUDr. N. sa súd nezaoberal,
keďže jej svedecká výpoveď nemala žiadny výrazný vplyv pre zistenie skutkového stavu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Súd si dovoľuje poznamenať aj bez tejto svedeckej

výpovede by dospel k rovnakým rozhodným skutkovým zisteniam a k rovnakému rozhodnutiu vo veci
samej.

88. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či zosnulý otec žalobkyne bol alebo nebol alkoholik,
či W.. W. X., bývalá riaditeľka žalovanej, bola alebo nebola skutočnou riaditeľkou žalovanej, ktoráskutočnosť je predmetom sporu vedeného Okresný súdom Piešťany pod sp. zn. 8Cpr/4/2013. Rovnako
nerozhodné bolo skúmanie likvidačného charakteru žalovanej sumy na majetkovú sféru žalovanej, čo
opakovane žalovaná zdôrazňovala, keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch určená súdnym

rozhodnutím nie je závislá od posúdenia, či má, alebo nemá likvidačný charakter na pôvodcu zásahu
do osobnostnej sféry dotknutej fyzickej osoby.

89. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

90. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91. Podľa § 255 ods. 2 CSP, mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

92. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

93. Predmetom sporu boli dva nároky ochrany osobnosti, a to nárok na postmortálnu ochranu osobnosti,
ktorý bol v celosti zamietnutý ako nedôvodný, ako aj nárok o ochranu osobnosti žalobkyne, ktorému

súd vyhovel v časti o zaplatenie sumy 19.000,- eur. Oba žalobné nároky boli spojené s náhradou
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vychádzal
súd zo skutočnosti, že žalobný nárok o ochranu osobnosti žalobkyne, ktorý bol dôvodný, avšak
presné stanovenie výšky plnenia náhrady nemajetkovej ujmy bolo závislé od úvahy súdu, v súlade
s princípom spravodlivosti bolo (čl. 2 CSP), aby až súdom prisúdená výška plnenia vo výroku I.

bola považovaná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania v časti nároku o ochranu osobnosti
žalobkyne, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby tohto žalobného nároku v prípade, že strana je zastúpená advokátom, keďže až vtedy je známa
hodnota sporu (porov. rozhodnutia NSSR zo dňa 30.1.2007 sp. zn. 2Mcdo 3/2006). V časti nároku o
postmortálnu ochranu osobnosti bola žalobkyňa neúspešná z dôvodu skutkovej a právnej nepôvodnosti

tohto žalobného nároku, na účely určenia pomeru úspechu strán sporu, súd mal za to, že hodnota sporu
v časti ochrany osobnosti bola 19.000,- eur.

94. Žalobkyňa bola v tomto spore úspešná v časti o zaplatenie sumy 19.000,- eur, a súd mal za to, že
v časti prvého žalobného nároku, bola na účely trov konania, plne úspešná. V časti druhého žalobného

nároku bola neúspešná, teda v časti o zaplatenie sumy 40.500,- eur. Napriek tomu, že
žalobkyňa sa žalobou reálne domáhala zaplatenia sumy 67.500,- eur, na účely určenia pomeru úspechu
strán sporu vychádzal súd z hodnoty sporu vypočítanej ako súčet sumy priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy titulom ochrany osobnosti žalobkyne vo výške 19.000,- eur a žalovanej sumy nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy titulom postmortálnej ochrany osobnosti vo výške 40.500,- eur, a teda hodnota sporu

na účely trov konania spolu 59.500,- eur, čomu zodpovedá úspech žalobkyne v rozsahu 31,93 % a
úspech žalovanej v rozsahu 68,07 %, a podľa § 255 ods. 2 CSP by súd náhradu trov konania pomerne
rozdeliť, a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom
úspechu žalovanej a pomerom úspechu žalobkyne v zodpovedajúcom rozsahu 36,14 %.

95. Nakoľko súd zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 257 CSP, ktoré videl súd v charaktere daného sporu, keď išlo o protiprávne
konanie žalovanej s následkom smrti, a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, a záviselo
by aj v prípade druhého žalobného nároku, ak by bol dôvodný, priznanie náhrady trov konania žalovanej
proti žalobkyni by bolo nespravodlivé, preto súd žalovanej, ktorá mala vo veci vyšší úspech než

žalobkyňa, náhradu trov konania výnimočne nepriznal (III. výrok; porov. rozsudok Krajského súdu v
Trnave č. k. 23Co/168/2019-459 zo dňa 29.9.2020 vo veci toho istého protiprávneho konania vo vzťahu
k neb. N. X.).

96. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

97. Podľa čl. 4 ods. 1 ods. 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoréupravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

98. V tomto konaní nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia neurológia a infektológia za účelom

vykonania odborných šetrení a vypracovania znaleckého posudku pre posúdenie otázky adekvátnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebohému N. X.W.. Uznesením č. k. 14C/100/2013-189 zo dňa
12.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2015, priznal súd znaleckej organizácii znalečné v
sume 1.415,52 eura, ktoré bolo hradené z finančných prostriedkov štátu

99. Keďže štátu vznikli v tomto spore trovy spojené s vykonaním znaleckého dokazovania,

zodpovedajúce sume zaplateného znalečného, vychádzajúc z čl. 4 ods. 2 a § 259 CSP súd priznal
štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného. O nároku rozhodol podľa
výsledku sporu, pričom pomer úspechu vypočítal podľa § 255 ods. 2 sčasti modifikovaného použitím
princípu spravodlivosti (čl. 2 CSP) v tomto spore, ktorý vypočítal spôsobom uvedeným v odseku 94. tohto
odôvodnenia, a priznal štátu nárok na náhradu výdavkov podľa pomeru výsledku sporu proti žalobkyni

v rozsahu 68,07 % a proti žalovanej v rozsahu 31,93 % tak, ako je uvedené vo výrokoch IV. a V. tohto
rozsudku. Nakoľko súdom zistený dôvod hodný osobitného zreteľa nebol zistený na stranách sporu
ale bol daný charakterom sporu, takto zistený dôvod hodný osobitného zreteľa aplikoval súd iba na
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania trovy konania vo vzťahu medzi stranami sporu, nie však
vo vzťahu k štátu, ktorému vznikli výdavky spojené s dokazovaním v tomto spore. Aplikácia ust. § 257

CSP na nárok štátu na náhradu trov konania by predstavovala veľmi nespravodlivý zásah do jeho práv
ako subjektu, ktorý iba zaplatil znalečné v spore, ktorého sám nebol stranou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.