Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207095
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:1118207095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Stanislav Bajo -
BAJO, s miestom podnikania Západ 1058/21, 028 01 Trstená, IČO: 35 013 656, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom P. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému:
UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému
zástupcom PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643,
v konaní o zaplatenie 330 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/7/2019-180 zo dňa 26. júna 2019 v napadnutom výroku
I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 330 000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
z dlžnej sumy od 06.10.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
III., podľa ktorého sa žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 97 %, p o
t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 330.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.10.2016 do zaplatenia v
lehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudku.VýrokomII.vozvyšnejčastižalobuzamietol.Onárokuna
náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania 97%.

2. V odôvodnení rozhodnutia v odsekoch 1. až 18. okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej
odôvodnenie, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 330.000 Eur spolu s úrokom

z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.09.2016 do zaplatenia titulom vyplatenia poistného
plnenia a v odseku 19. uviedol podstatné tvrdenia žalovaného v rámci prostriedkov procesnej obrany
uvedených vo vyjadrení k žalobe.
3. V ďalšej časti odôvodnenia, a to v odsekoch 20. až 38. okresný súd popísal vykonaným dokazovaním
zistený skutkový stav, podľa ktorého nespornými skutkovými tvrdeniami mal preukázané, že medzi
žalobcom ako poistníkom (platiteľom poistného) a zároveň poisteným označeným ako fyzická osoba
- podnikateľ, podnikajúca pod obchodným názvom a IČO-m uvedeným v živnostenskom registri a

žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 20.10.2015 uzavretá poistná zmluva označená „Majetok &
Efekt", pri ktorej uzatváraní sa žalobca oboznámil aj s VPP, o čom vydal prehlásenie a opatril ho
svojim podpisom na poistnej zmluve. Z údajov poistnej zmluvy, jej časti označenej ,,Druhy poistenia" sa
uzatvorené poistenie vzťahovalo na požiar, krádež a lúpež a zodpovednosť a aj to, že pre tento druhpoisteniaplatiaVšeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniepožiaruanáslednéhoprerušeniaprevádzky
- 2009, doplnené a modifikované zmluvnými dojednaniami, klauzulami a inými prílohami uvedenými na
návrhu (poistnej zmluve), teda VPP. Predmet poistenia bol objekt označený ako „rekreačná chata LUX,

Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín, ktorej vlastníkom ako vyplývalo z LV č. XX pre k.ú. E. a Obec Tvrdošín
je žalobca - X. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX., bytom N.. XXXX/XX-XX, S.. Poistná suma na všetky
poistné rizika bola dohodnutá 330.000 Eur. Žalobca, ako to vyplývalo z LV č. XX pre k.ú. E., nadobudol
predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 1011/2012.
4. Okresný súd uviedol, že z obsahu poistnej zmluvy vyplývalo a potvrdil to aj svedok S. P., že pred

uzavretím poistenia sa vykonala obhliadka miesta poistenia a jej výsledkom bolo vyplnenie časti poistnej
zmluvy označenej ako „opis a zabezpečenie predmetu poistenia", v ktorej bolo napísané, pokiaľ išlo
o druh stavby - suterén a prízemie sú murované, drevená časť - 3 poschodia a terasa, v kolónke
označenej ako „opláštenie budovy" je uvedené - drevo, a v ďalších častiach slúžiacich na vyplnenie
boli uvedené údaje charakterizujúce poistený objekt, a to: počet podlaží - 3 podlažia, druh strechy -
sedlová, spôsob vykurovania - pevné palivo, protipožiarné zabezpečenie - hlásiče protipožiarné, hydrant

- 2ks, hasiace prístroje - 4 ks, a pokiaľ išlo o kolónku označenú vizuálne zhodnotenie poisťovaných
nehnuteľností (udržiavané, prevádzkyschopné atď.) a poisťovaných hnuteľných vecí (či zodpovedá
hodnota veci požadovanej poistnej sume), bolo vyplnené áno.
5. V Článku 3 ods. 1) VPP týkajúceho sa miesta poistenia bolo definované, že miestom poistenia sú
budovy, priestory alebo pozemky označené v poistnej zmluve ako miesto poistenia s vylúčením poistenia

vecí, ktoré zamestnanci potrebujú k výkonu povolania a sú umiestnené v ich obytných priestoroch. Teda
poisteným objektom bol celý objekt Rekreačnej chaty LUX, Oravice súp. č. XX, 027 44 Tvrdošín.
6. Nespornými skutkovými tvrdeniami mal okresný súd preukázané, že dňa 14.02.2016 vznikla na
poistenom objekte škodová udalosť - požiar, ktorá bola u žalovaného registrovaná pod č. 5000089416.
7. Zo Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v obci Oravice 14.2.2016"

zo dňa 29.04.2016, vydanej MV SR, požiarnotechnickým a expertíznym ústavom, Bratislava, pod č.
PEU1-27-005/2016, a to jej časti pod číslom 5., ktorá sa týkala príčin vzniku požiaru na troch úsekoch
a) úmyselné zapálenie, b) porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni a c) technická porucha na
zariadení v spoločenskej miestnosti okresný súd zistil, že pokiaľ išlo o úmyselné zapálenie výsledkami
obhliadky požiariska a preskúmania požiariska služobným psom, kedy nebolo možné označiť miesto

možnej aplikácie akcelerátora horenia prípadným páchateľom, dospel ústav k záveru, že úmyselné
založenie požiaru je nepravdepodobné. Vo vzťahu k druhej možnej príčine pod b) porucha na zariadení v
nízkotlakovej kotolni bolo zistené, že v nízkotlakovej kotolni bol nainštalovaný kotol ÚSPOR 50 automat
a jeho inštaláciu potvrdil aj v konaní vypočutý svedok Ing. P. N., ktorý slúžil na vykurovanie chaty a
v podstate toto zodpovedalo aj vykurovaniu na pevné palivo tak, ako to bolo konštatované v návrhu

- poistnej zmluve, a aj iné na vykurovanie potrebné zariadenia, ktorých podrobným skúmaním neboli
nájdené stopy, naznačujúce technickú príčinu poruchy s následným vznikom požiaru. Nebolo zistené, že
by nejaká porucha na zariadení nízkotlakovej kotolne bola príčinou vzniku požiaru, práve naopak vylúčila
sa technická porucha na zariadeniach tejto kotolne s následným vznikom požiaru. Pokiaľ išlo o tretiu pod
písm. c) uvedenú možnú príčinu, a to technickú poruchu na zariadení v spoločenskej miestnosti, okresný

súd zistil, že po niekoľkonásobnom preskúmaní daného miesta neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by
naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo možné objektívne zhodnotiť, potvrdiť, resp.
vylúčiť, či príčina vzniku požiaru bola následkom technickej poruchy na elektrickom zariadení. Záverom
zisťovania všetkých troch možných príčin požiaru bolo konštatovanie, že príčina požiaru bola nezistená.
8. Pokiaľ išlo o možnú príčinu pod písm. b) - porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni, kde sa

v popise konštatuje, že okrem špecifikovaných zariadení sa v kotolni nachádzal aj stôl na náradie a
cca tri 25 kg vrecia pevného paliva (Ekohrášok) umiestnené na zemi vo vzdialenosti 60 cm od kotla,
z ktorého následne bola odobratá vzorka a podrobená expertíznemu skúmaniu, práve pre to, že sa
uhlie nachádzalo v kotolni, tak výsledkami bolo zistené, že tento materiál nevykazoval mechanické ani
termické poškodenie, resp. nadmerné znečistenie. Z uvedeného vyplývalo, že aj jeho umiestnenie vo

vzdialenosti menšej ako bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla, ktorá mala byť podľa vtedy účinnej
vyhlášky č. 401/2007 Z.z. (800 mm), uvedené nebolo príčinou vzniku požiaru.
9. Vzhľadom k tomu, že neboli zistené príčiny vzniku požiaru a hlavne úmyselné zavinenie v
podobe úmyselného konania páchateľa spôsobiť požiar na poistenom objekte ako subjektívna stránka
trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pre

podozrenie spáchania ktorého sa začalo trestné stíhanie pod ČVS: ORP-84/1-VYS-DK-2016 uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Dolný Kubín, odbor kriminálnej polície dňa 15.02.2016 s poukazom na § 199 ods.
1 Trestného zákona, došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením zo dňa 04.05.2016 z dôvodu, že
skutok nebol trestným činnom a nebol dôvod na postúpenie veci.10. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný listom zo dňa 20.09.2016 oznámil žalobcovi ukončenie
šetrenia poistnej udalosti č. 5000089416, ktorá sa stala dňa 14.02.2016 bez poskytnutia poistného
plnenia s tým, že okrem iného sa odvolával na závery expertíznej správy na zistené nedostatky, a to

porušenie § 4 písm. a), písm. f), písm. k), písm. n) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi
v znení neskorších predpisov v znení § 14 vyhlášky č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení
neskorších predpisov.
11. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav okresný súd právne posúdil za aplikácie ust. § 788
ods. 1, 3, § 797 ods. 1 a 2, § 797 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení s Článkom 7 ods. 1) písm.

f), Článkom 8 ods. 1) písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie požiaru a následného
prerušenia prevádzky - 2009 (ďalej len ,,VPP") a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
12. V prvoinštančnom konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá
zabezpečovala poistenie objektu žalobcu - Rekreačnú chata LUX, Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín okrem
iných aj pre poistenie požiaru, ktorý nastal na poistenom objekte dňa 14.02.2016 a ani to, že žalobca ako
poistiteľ a poistený ju v súlade s Článkom 7 ods. 2) písm. b) VPP oznámil žalovanému ako poistiteľovi

dňa 15.02.2016, ktorý po skončení šetrenia tejto poistnej udalosti žalobcovi listom zo dňa 20.09.2016
oznámiljejukončeniebezposkytnutiapoistnéhoplneniazdôvoduhrubejnedbanlivosti,ktorejsadopustil
žalobca.
13. Žalovaný hrubú nedbanlivosť žalobcu videl v porušení jeho povinnosti stanovenej v Článku 7
ods. 1), písm. f) VPP, a to riadne sa starať o poistené veci, predovšetkým udržiavať ich v dobrom

technickom stave, používať ich podľa návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca
určil, a tiež odkazom na zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, v zmysle ktorého žalobca
porušil viacero ustanovení obsahujúcich povinnosti pri zabezpečovaní pravidelných preventívnych
protipožiarnych prehliadok objektu a jeho zariadení, predovšetkým tie, na ktoré sa odvolá Správa
o výsledku požiarnotechnickej expertízy č. PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.04.2016. Okresný súd

vychádzajúc z ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka mal za to, že tento dôvod odmietnutia
poistného plnenia sa nemôže meniť. Išlo o nedostatky:
- porušenie § 4 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. nezabezpečovaním vykonávania preventívnych
protipožiarnych prehliadok v objekte chaty od roku 2007 v nadväznosti na § 14 vyhlášky MV SR č.
121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška č. 121/2002 Z.z.,

- porušenie § 4 písm. f) zákona č. 314/2001 Z.z. nevypracovaním a nevedením dokumentácie ochrany
pred požiarmi od roku 2007 v nadväznosti na § 24 ods. 1 písm. c), d), e), g) vyhlášky č. 121/2002 Z.z.,
- porušenie § 4 písm. k) zákona č. 314/2001 Z.z. neriešením a nedodržiavaním požiadaviek
protipožiarnej bezpečnosti stavieb: stavba bola skolaudovaná s kapacitou 24 lôžok, prístavba kotolne
nebola posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb,

- porušenie § 4 písm. n) zákona č. 314/2001 Z.z. nedodržaním technických podmienok požiadaviek na
protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča: kotol ÚSPOR 50 nebol
v kotolni inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií z materiálov triedy
reakcie na oheň B, C, D, E alebo F, určenej v prílohe č. 1 vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z.z. o technických
podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového

spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní
komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol - ďalej len „vyhláška č. 401/2007
Z.z." (800 mm), čo je v rozpore s § 4 ods. 4 uvedenej vyhlášky,
- v kotolni boli vo vzdialenosti, menšej ako je dovolená bezpečná vzdialenosť od spotrebiča (800 mm)
od kotla ÚSPOR 50 uložené horľavé látky, čo je v rozpore s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 401/2007 Z.z.,

- porušenie § 4 písm. p) zákona č. 314/2001 Z.z. nezabezpečovaním plnenia ustanovených povinností
a určených úloh na úseku ochrany pred požiarmi osobou, ktorá má požadovanú odbornú spôsobilosť
(technikom požiarnej ochrany) - nadväznosť na § 9 ods. 2 písm. a), d), e) a f)) zákona,
- porušenie § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. nezabezpečovaním kontrol požiarnych zariadení
inštalovaných v chate: na prenosných hasiacich prístrojoch (resp. na PHP inštalovanom v suteréne

chaty) neboli od roku 2008 vykonané kontroly prenosných hasiacich prístrojov, čo je v rozpore s § 21 ods.
1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 719/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti, podmienky prevádzkovania
a zabezpečenie pravidelnej kontroly prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov
- ďalej len vyhláška č. 719/2002 Z.z.", od r. 2008 neboli vykonané kontroly zariadení na dodávku vody
na hasenie požiarov nástenných hydrantov inštalovaných v priestoroch chaty, čo je v rozpore s § 15

ods. 2 vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov - ďalej len
„vyhláška č. 699/2004 Z.z.- porušenie § 5 písm. b) neoznačením únikových ciest a únikových východov - neoznačený smer úniku
na únikových cestách, čo je v rozpore s § 74 ods. 1 vyhl. č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické
požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov

- porušenie § 5 písm. e) zákona - nevykonávaním cvičných požiarnych poplachov v objekte chaty (od
nezisteného dátumu) - súvisí s § 28 ods. 10 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v
znení neskorších predpisov,
- porušenie § 5 písm. f) zákona č. 314/2001 Z.z. nevybavením ohlasovne požiarov - v ohlasovni požiarov
nebola uložená potrebná dokumentácia - požiarne poplachové smernice a požiarny evakuačný plán,

čo je v rozpore s § 15 ods. 5 písm. a) a b) vyhl. MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení
neskorších predpisov.

14. Okresný súd zvýraznil, že výsledkom Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy bol záver o
tom, že príčina požiaru bola nezistená, pričom boli preverované viaceré verzie vzniku požiaru, a to z
hľadiska úmyselného zapálenia predmetu poistenia, ktoré sa pre absenciu označeného miesta možnej

aplikácie akcelerátora horenia prípadným páchateľom a výsledkom obhliadky požiariska sa ukázalo ako
nepravdepodobné. Bola vylúčená aj príčina vzniku požiaru z hľadiska možnej technickej poruchy na
zariadení v spoločenskej miestnosti, kde po niekoľkonásobnom preskúmaní zúženého miesta požiariska
neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo
možné potvrdiť príčinu vzniku požiaru následkom technickej poruchy na elektrickom zariadení. Napokon

sa skúmala príčina vzniku požiaru aj z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej kotolni, s ktorou
súvisel aj rad zistených a konštatovaných porušení žalobcu predovšetkým pravidelných a preventívnych
prehliadok jej zariadení na úseku bezpečnosti a ochrany pred požiarmi. Výsledkom bolo konštatovanie,
že hoci jednotlivé zariadenia boli podrobené preskúmaniu, neboli na nich nájdené stopy, ktoré by
naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru.

15. Okresný súd zhodnotil, že aj keď sa v rámci zisťovania príčin vzniku požiaru v expertíznej správe
(na jej strane 7) konštatovali viaceré nedostatky (zvlášť nevypracovaním a nevedením dokumentácie
na úseku ochrany pred požiarmi), porušenie žiadnej z nich nebolo príčinou vzniku poruchy s následkom
vzniku požiaru. Príčina vzniku požiaru nebola zistená. Preto okresný súd nemohol konštatovať, že

žalobca porušil svoju povinnosť starať sa o poistenú nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom
stave, čím sa mal dopustiť hrubej nedbanlivosti, v dôsledku čoho by boli dané podmienky výluky podľa
Článkom 8 ods. 1) písm. a) VPP a neexistovala by povinnosť žalovaného plniť.

16. Pokiaľ išlo o skúmanie príčin vzniku požiaru z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej

kotolni a tam umiestneniu horľavých látok (čierneho uhlia ekohrášok) vo vzdialenosti menšej (60 cm)
ako je dovolená bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla ÚSPOR 50 (800 mm), tak okresný súd
poukázal na to, že termickými expertíznymi skúškami nebolo zistené jeho mechanické a ani termické
poškodenie. Pokiaľ išlo o inštalovanie kotla ÚSPOR 50 v nedostatočnej vzdialenosti od okolitých
stavebných konštrukcií, tak ani jeho skúmaním a ani ostatných zariadení neboli nájdené stopy, ktoré by

naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru o to viac, ak sa mal požiar podľa výsledku
expertízy šíriť cez stropnú časť do samotnej kotolne a postupne do celej prístavby a následne do hlavnej
chaty. Teda ani uvedené porušenia neznamenali vznik príčinu požiaru.

17.Okresnýsúdpoukázalnato,žeaksprávapoužívalapojemprístavby,dokazovanímbolopreukázané,

že žalobca nerealizoval prístavbu k existujúcemu objektu, teda jej realizáciu nepreukázal žiaden v
konaní získaný dôkaz o to viac, ak svedok Ing. P. N. potvrdil, že keď robil na objekte kúrenie, predtým
namontovaný kotol (zrejme elektrický) bol demontovaný, ale išlo o miesto, ktoré nebolo novopostavené,
aleexistujúce,išlookotolňuapriestor,ktorýtamužstál.Tentosvedokpotvrdil,žeinštaláciasavyhotovila
tak, aby vyhovovala bezpečnostným a protipožiarnym požiadavkám, ktoré odsúhlasil revízny technik,

čoho dôkazom bola „Správa o odbornej prehliadke nízkotlakovej kotolne" vystavená pred jej uvedením
do prevádzky dňa 9.1.2006, kedy došlo k inštalácii kotla ÚSPOR 50 Automat a bolo konštatované, že
nízkotlakováteplovodnákotolňajespôsobiláprebezpečnúprevádzku.Okresnýsúdmallenpreukázané,
že v priebehu roku 1999 sa vykonalo na chate, t.j. v čase, keď žalobca nebol jej vlastníkom, len
prestrešenie terasy, ku ktorému zámeru sa vyjadril aj Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor životného

prostredia č.j. 99/12989 a Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica kladne.

18. Vzhľadom k tomu, že dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže dodatočne meniť a žalovaný
ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol hrubú nedbanlivosť, ktorá spočívala v porušenípovinnosti riadne sa starať o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave a používať
ich podľa návodu na obsluhu, okresný súd ďalšiu argumentáciu žalovaného, na základe ktorej bola
daná existencia výluky poistenia z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalobcu ako poisteného podľa

Článku 7 ods. 1) písm. a) VPP, a to povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné
otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávania poistenia ako aj zmeny poistenia, vyhodnotil ako právne
irelevantnú. Naviac, výpoveďou svedka S. P. bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho
sprostredkovateľa pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy po obhliadke objektu (vykonaného týmto
sprostredkovateľom) a aj po jeho zobrazení prostredníctvom získaných fotografií z obhliadky. Podľa

okresného súdu nebola preukázaná ani nepravdivosť tvrdenia žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy v
časti vypĺňania formulárovej predtlače týkajúcej sa „informácií o poistnom riziku" pod bodom 4/ a 5/, a to,
či je v objekte samočinné hasiace zariadenie a elektrická požiarna signalizácia s vývodom na nepretržitú
službu, a na ktoré žalobca odpovedal „áno", pretože tieto sa v objekte aj nachádzali. Svedčilo o tom
zistenie o nevykonaní pravidelných prehliadok hasiacich prístrojov a nástenných hydrantov, ktoré ako
bolo konštatované v obsahu správy, boli funkčné, keďže nimi sa do príchodu hliadky začalo s hasením

a ani tvrdenie o elektrickej požiarnej signalizácii, keďže táto bola umiestnená v miestnostiach objektu
poistenia, o čom svedčili žalobcom predložené fotografie. Okresný súd bol názoru, že ak pri uzavretí
poistnej zmluvy malo ísť zo strany žalobcu o uvedenie nepravdivých informácií, formulárové tlačivo
by muselo obsahovať podrobnejšiu a nie len všeobecnú špecifikáciu inštalovaných zariadení, ktoré by
znamenali poistné riziko, čo sa ale v danom prípade nestalo. Ani ostatné argumenty ako kapacita lôžok,

podľa názoru okresného súdu, nesúviseli s povinnosťou žalobcu starať sa o poistené veci a udržiavať
ich v dobrom technickom stave, v súvislosti s ktorou bolo možné konštatovať hrubú nedbanlivosť, ktorá
by mala byť príčinou vzniku požiaru, a tým aj príčinou vzniku škody o to viac, ak aj v tomto prípade
bola žalovanému prostredníctvom jeho sprostredkovateľa známa skutočnosť, že sa vytvára ponuka
na poistenie Chaty LUX v Oraviciach, kde je ubytovanie pre 45 ľudí a kde sa nachádza reštaurácia

a tenisové kurty, čoho dôkazom bola e-mailová správa zasielaná sprostredkovateľom žalovaného
02.10.2015, t.j. pred uzavretím poistnej zmluvy.

19. Na základe všetkých týchto dôvodov okresný súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na poistné
plnenie do výšky poistnej sumy 330.000 Eur, keďže nastala skutočnosť, ktorá je poistnou udalosťou, na

základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť titulom uzavretej poistnej zmluvy a jej VPP, plniť.

20. Okresný súd úrok z omeškania priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. počítajúc uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti
(§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (t.j. v časti, pokiaľ žalobca

žiadal priznať úrok z omeškania od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, kedy žalovaný nebol ešte v
omeškaní). Zamietajúca časť prestavovala aj rozdiel oproti žiadanému 5,05 % úroku z omeškania a
priznanému úroku z omeškania, ktorá prislúcha len vo výške 5 % (§ 3 citovaného nariadenia).

21. Vzhľadom na to, že okresný súd mal pre svoje rozhodnutie dostatočne preukázaný skutkový stav,

ďalšie hoc navrhnuté dokazovanie spravujúc sa zásadou účinnej ochrany práv a právom chránených
záujmov a princípom právnej istoty, nevykonal.

22. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa
§ 255 ods. 1 CSP a takmer plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 97 % (pomer priznaného a žiadaného nároku), s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

23. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Namietal, že okresný súd nebol vo veci oprávnený rozhodnúť, keďže neboli splnené procesné

podmienky, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, v konaní nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože
súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli

uplatnené a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Žalovaný namietal, že vo veci rozhodoval nepríslušný súd. Uviedol, že žalobca podal žalobu na
Okresný súd Námestovo, pričom miestnu príslušnosť odôvodnil s poukazom na § 19 písm. b) CSP.Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom úkone a žiadal, aby vec bola
postúpená miestne príslušnému všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava I.
Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. októbra 2018 však bol ako miestne príslušný súd

určený Okresný súd Námestovo. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave nebolo možné podať
žiaden riadny, resp. mimoriadny opravný prostriedok. Skutočnosť, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v
Bratislave neexistuje opravný prostriedok, neznamená, že jeho rozhodnutie je vecne správne. Žalovaný
trval na tom, že Okresný súd Námestovo nebol súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v tejto
veci, ale príslušným súdom bol Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa § 13

a § 15 CSP. Mal za to, že žalobca sa domáhal nároku na vyplatenie poistného plnenia z uzavretej
poistnej zmluvy, ktorá žaloba svojím charakterom nepredstavuje žalobu na náhradu škody, ale žalobu
na poskytnutie poistného plnenia z titulu uzavretej poistnej zmluvy. V danom prípade predmetom
konania nebolo preukazovanie základných podmienok na priznanie náhrady škody, ale išlo o poistný
spor. Žalovaný poukázal na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a bol presvedčený, že mu
bola odňatá možnosť, aby predmetný spor bol prejednaný pred zákonným sudcom, keďže vo veci

nerozhodoval príslušný súd určený zákonom. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu, ktorého zaviaže na postúpenie veci príslušnému súdu.

25. Vo vzťahu k predmetu poistenia žalovaný uviedol, že v oznámení poukázal tiež na ustanovenia
oddielu II, Článku 1 ods. 2) VPP, v zmysle ktorého: ...„Veci podľa ods. 1 sú predmetom poistenia,

len ak boli odovzdané do riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia alebo na základe
úspešného absolvovania preberacích a výkonových testov a v čase uzavretia poistenia, ako aj
v čase vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným a technickým normám, sú v
prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavané a poistený ich riadne využíva na mieste poistenia na
účely, na ktoré sú dané predmety určené." Zároveň vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal tiež na

to, že konkrétna vec je v zmysle VPP predmetom poistenia iba v prípade, ak vo vzťahu k nej sú
kumulatívne splnené tri podmienky, a to že nehnuteľnosť bola odovzdaná do riadneho užívania na
základe kolaudačného rozhodnutia, v čase uzatvorenia poistenia vyhovuje príslušným bezpečnostným
a technickým normám, je v prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavaná a žalobca ju využíva na
účely, na ktoré bola určená. Okresný súd sa s otázkou, či nehnuteľnosť bola spôsobilým predmetom

poistenia v rozsudku, nevysporiadal. Žalovaný rozumie, že pôvodná nehnuteľnosť bola skolaudovaná,
avšak neskôr na nehnuteľnosti došlo k stavebným úpravám, ktoré podliehali stavebnému povoleniu, a
teda tiež následnému kolaudačnému rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
k nehnuteľnosti pristaval komín, na ktorý napojil kotol USPOR 50 Automat (ďalej len „kotol"), ktorý
stavebný zásah si v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje stavebné povolenie. Z expertízy

vyplývalo, že ...„Jednalo sa o objekt obdĺžnikového tvaru pozostávajúci z hlavnej chaty a dodatočne
postavenej drevenej prístavby." Ďalej sa v nej uvádza, že ...„v roku 1999 bola realizovaná výstavba na
danej terase. Jednalo sa o prístavbu drevenej konštrukcie so sedlovou strechou a jedným vikierom. Zo
severnej strany bola dodatočne dobudovaná nízkotlaková kotolňa, ktorú prekrývala pokračujúca sedlová
strecha z prístavby." Žalovaný z uvedeného navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie, v akom

rozsahu bola nehnuteľnosť skolaudovaná a z tohto dôvodu navrhol pripojiť spis od Požiarnotechnického
a expertízneho ústavu, čo okresný súd nevykonal. Okresný súd síce požiadal príslušný stavebný úrad
na predloženie príslušnej stavebnej dokumentácie, avšak informácie poskytnuté dožiadaným úradom
na dané otázky nepriniesli odpovede. Podľa žalovaného na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné
úpravy, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie, v dôsledku čoho tieto stavby bolo možné užívať iba

na základe kolaudačného rozhodnutia. Nehnuteľnosť preto nebola skolaudovaná v rozsahu, v akom
sa nachádzala ku dňu škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu,
že nie je možné preukazovať neexistujúce skutočnosti. Časť nehnuteľnosti podľa žalovaného tak
nepredstavovala predmet poistenia. Navyše, nebola splnená ani druhá podmienka, keďže nehnuteľnosť
v čase uzavretia poistenia a ani v čase vzniku škodovej udalosti nevyhovovala bezpečnostným a

technickým normám, čo okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal. V expertíze sú konštatované
viaceré nedostatky, okrem iného tiež, že kotol nebol v kotolni inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od
okolitých stavebných konštrukcií. Podľa žalovaného pre vylúčenie pochybností toto porušenie právnych
predpisov treba odlišovať od porušenia právnych predpisov žalobcom, ktoré spočívalo v tom, že v kotolni
boli od kotla uložené horľavé látky vo vzdialenosti menšej ako je dovolená bezpečná vzdialenosť. Z

výsluchu svedka Ing. P. N. vyplynulo, že jemu sa nové miesto kotolne nepozdávalo, keďže bolo malé.
Rovnako vyplynulo, že kotol nebol nainštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných
konštrukcií. Podľa jeho vyjadrení sa v kotolni nachádzal drevený strop, ktorý od kotla nebol v bezpečnej
vzdialenosti. Podľa expertízy ako najpravdepodobnejšie miesto vzniku požiaru bolo lokalizované vpriestoroch stropnej časti kotolne. Žalobca v konaní predložil správu o odbornej prehliadke nízkotlakovej
kotolne, pričom okresný súd vzhľadom na túto správu mal za preukázané, že inštalácia kotla a technické
riešenie kotolne vyhovovalo bezpečnostným a technickým normám. Žalovaný mal za to, že okresný súd

predmetnú správu nesprávne posúdil. Predmetná správa jednak v závere uvádza, že obsluha kotla nie
je kvalifikovaná a tiež, že nie je zabezpečené vetranie kotolne a táto správa slúžila iba na posúdenie
spôsobilosti a bezpečnosti prevádzky v zmysle SÚBP č. 25/1984 Zb. na zaistenie bezpečnosti práce v
nízkotlakových kotolniach, avšak netýkala sa posúdenia z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb.
Žalovaný trval na správnosti záveru uvedeného v expertíze, že kotolňa nebola posúdená z hľadiska

protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Žalovaný mal za to, že nehnuteľnosť (najmä vyhotovenie kotolne)
nevyhovovala bezpečnostným a technickým normám, a preto ani nemohla byť predmetom poistenia.

26. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý mal síce za preukázané, že žalobca porušil
viacero právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, avšak podľa jeho názoru, nakoľko nebola
zistená presná príčina vzniku požiaru, nemohol konštatovať, že žalobca porušil povinnosť riadne sa

starať o nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave, v
dôsledku čoho by sa bol žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, a nebolo by mu vzniklo právo
na poistné plnenie. Mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto
nesprávne posúdil. Žalovaný poukázal na Oddiel I, Článku 7 ods. 1) písm. f), Oddiel I, Článku 8 ods. 1)
písm. a) VPP. Mal za zrejmé, že skutočnosť, že presná príčina vzniku požiaru nebola zistená, nevylúčilo

uplatnenie výluky v zmysle Oddielu I, Článku 8 ods. 1) písm. a) VPP. V tejto súvislosti poukázal na
expertízu, v ktorej bolo konštatované viacero porušení právnych predpisov na úseku ochrany pred
požiarmi zo strany žalobcu. Ak okresný súd na jednej strane konštatoval, že príčina vzniku požiaru
nebola zistená a na druhej strane, že porušenia právnych predpisov konštatované v expertíze neboli
príčinou vzniku požiaru nehnuteľnosti, tak išlo o arbitrárne závery, ktoré sa navzájom vylučujú a nie

sú odôvodnené. Podľa žalovaného nie je možné vylúčiť, že porušenie právnej povinnosti konštatované
v expertíze neviedlo k vzniku požiaru, ak nebola presne určená samotná príčina požiaru. Okresný
súd neodôvodnil, prečo by konštatované porušenia právnych predpisov v expertíze priamo alebo
nepriamo nemali viesť k škodovej udalosti. V zmysle expertízy ako najpravdepodobnejšie miesto vzniku
požiaru bolo lokalizované v priestoroch stropnej časti kotolne, pričom bola vylúčená možnosť, že by k

požiaru došlo úmyselným zapálením alebo v dôsledku technickej poruchy na zariadení v spoločenskej
miestnosti. Z dokazovania vyplynulo, že medzi kotlom a stropom kotolne nebola dodržaná bezpečná
vzdialenosť, a preto je vysoko pravdepodobné, že porušenie povinnosti umiestniť kotol v bezpečnej
vzdialenosti od horľavých stavebných konštrukcií viedlo k vzniku požiaru. Považoval za odôvodnený
záver, že požiar vznikol práve dlhodobým termickým degradovaním materiálu drevenej časti stropu

a jeho následným vznietením práve v nadväznosti na porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi.
Navyše, žalobca nenechal posúdiť kotolňu z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Ak by kotolňa
bola posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, príslušný orgán by uložil žalobcovi odstrániť
uložené nedostatky, v dôsledku čoho by pravdepodobne nevznikol ani požiar. Podľa žalovaného sa
vzhľadom na všetky okolnosti skutočnosť, že požiar vznikol práve v stropnej časti kotolne, v dôsledku

nedodržania protipožiarnych bezpečnostných predpisov blíži k istote. Zároveň z expertízy vyplývala
skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola zaradená v zozname objektov podliehajúcich štátnemu požiarnemu
dozoru OR HaZZ v Dolnom Kubíne. Podľa žalovaného žalobca porušil povinnosti, ktoré mu boli uložené
platnými právnymi predpismi a priamo sa vzťahovali na bezpečnostné protipožiarne opatrenia. V konaní
nemohlo byť sporné, že žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti, keďže porušil viacero povinností, ktoré

smerujú k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva vzniku škodovej udalosti a ktoré mu boli uložené
právnymi predpismi, nestaral sa o poistené veci a neudržiaval ich v dobrom technickom stave. Žalovaný
v tejto súvislosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, najmä pripojením spisu Požiarnotechnického a
expertízneho ústavu a výsluch osoby, ktorá vypracovala expertízu, čo okresný súd zamietol. Podľa
žalovaného porušenia právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi zo strany žalobcu mali vplyv

na vznik požiaru, najmä, ak išlo o taký rozsah porušení právnych predpisov, ako bolo zdokumentované
v expertíze. Nakoľko sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, boli naplnené podmienky na uplatnenie
výluky, a preto žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný mal za to, že
postupoval správne, ak škodovú udalosť zlikvidoval bez poskytnutia poistného plnenia.

27. Žalovaný postup okresného súdu, ktorý sa odmietol vysporiadať so všetkými jeho námietkami, čo
odôvodnil s poukazom na ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, považoval za nesprávny z dôvodu,
že v čase podania žaloby a vyjadrenia žalovaného predmetné ustanovenie ešte nebolo účinné, ako aj,
že žalovaný nemenil dôvod, pre ktorý odmietol plniť poistné plnenie,ale iba rozšíril svoju argumentáciu, ako i skutočnosť, že súd je povinný skúmať, či žalobcovi nárok
patrí alebo mu nárok nepatrí. Ak by aj žalovaný zmenil svoje dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť
poistnéplneniepredúčinnosťouust.§797ods.4Občianskehozákonníka,totoustanovenieniejemožné

aplikovať. Žalovaný trval na tom, že dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie,
nezmenil, iba v súdnom konaní navyše uviedol ďalšie argumenty, t.j. uplatnil ďalšie prostriedky procesnej
obrany. Žalovaný poukázal na Čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého môže v súdnom konaní poukázať
tiež na ďalšie skutočností, na základe ktorých prišiel k záveru, že poistné plnenie žalobcovi nepatrí.
Žalovaný mal za to, že okresný súd bol povinný zaoberať sa všetkými jeho námietkami, pričom takto

nepostupoval, v dôsledku čoho trpí napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie.

28. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na to, že pred okresným súdom namietal, že žalobca
nezodpovedal otázky o poistnom riziku pravdivo. Trval na tom, že žalobca nepreukázal, že by poistené
budovy boli dané do užívania podľa platných právnych predpisov, naopak okolnosti svedčia tomu, že k
nehnuteľnosti bola postavená prístavba, ktorá nebola skolaudovaná. V prípade vedomosti žalovaného o

existencii nesprávne vyhotovenej kotolne, ktorá nezodpovedala platným právnym predpisom na úseku
ochrany pred požiarmi, by k uzavretiu poistnej zmluvy pre prípad nebezpečenstva požiaru nikdy nebolo
došlo.Žalovanýbolpresvedčený,žebolinaplnenévšetkypodmienkynauplatnenieustanoveniaOddielu
I, Článku 7 ods. 3) písm. c) VPP. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti považoval za nedostatočné.
Žalovaný namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, a tým porušenie jeho procesných práv.

Poukázal na to, že okresný súd na pojednávaní dňa 4. júna 2019 oboznámil nové dôkazy, vykonal
výsluch svedkov, ktorých navrhol žalobca, avšak nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, ktoré
malo slúžiť k objasneniu či nehnuteľnosť bola skolaudovaná v rozsahu, v akom sa nachádzala ku dňu
škodovej udalosti, nepripojil spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu, nevykonal výsluch
svedka Ing. P. F., ktorý mal vypracovať expertízu. Podľa žalovaného spis od Požiarnotechnického

a expertízneho ústavu by obsahoval ďalšie podrobnosti ohľadom vzniku škodovej udalosti, ktoré by
mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Uviedol, že nie je ani vylúčené, že po pripojení
daného spisu by žalovaný vzhľadom na nové skutočnosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný
namietal, že okresný súd neodôvodnil zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol
žalovaný dostatočne presvedčivo. Podľa žalovaného vykonanie navrhnutých dôkazov bolo potrebné

na zistenie rozhodných skutočností pre posúdenie veci, čím došlo k vade, ktorá odôvodňuje zrušenie
rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca, avšak
nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, čím poprel princíp rovnosti strán, vyplývajúci z Čl. 6 CSP.
Zároveň namietol postup okresného súdu, keď tento vôbec vo veci neuviedol svoje predbežné právne
posúdenie, uznesenie o skončení dokazovania vyhlásil po tom, ako zamietol návrhy žalovaného na

vykonanie dôkazov a neumožnil žalovanému riadne sa oboznámiť s dôkazmi, ktoré sú obsahom
súdneho spisu a vyjadriť sa k nim. Ak okresný súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie,
výrok rozsudku bol pre žalovaného prekvapivý (najmä s ohľadom na skutočnosť, že nemal za
sporné, že žalobca porušil povinnosti konštatované v expertíze). Žalovaný preto nemal možnosť bližšie
rozvinúť svoju argumentáciu ohľadne výšky nároku žalobcu na poistné plnenie, keďže rozvíjanie tejto

argumentácie nepovažoval v danom štádiu za potrebné. V konaní pred okresným súdom poukázal na
to, že ak by sa aj súd nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nepatrí,
je v danom prípade potrebné priznané poistné plnenie krátiť, keďže nehnuteľnosť bola podpoistená.
Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý na pojednávaní zo dňa 23. apríla 2019 uviedol, že
žalovaným navrhnuté dôkazy vykoná, avšak na pojednávaní zo dňa 4. júna 2019 návrhy na vykonanie

dôkazov zamietol. Podľa žalovaného spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu je kľúčovým
dôkazom. Týmto postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

29. Podľa žalovaného žalobca v konaní pred okresným súdom žiadnym spôsobom nepreukázal výšku
škody, ktorá mu mala vzniknúť vyhorením nehnuteľnosti. V tomto videl zásadné pochybenie zo strany

okresného súdu, keď žalobcovi priznal poistné plnenie bez toho, aby bola preukázaná výška škody na
nehnuteľnosti, v dôsledku čoho nebolo možné určiť ani výšku poistného plnenia. Skutkový stav podľa
jeho názoru bol nedostatočne zistený a neobstojí, pretože je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Trval
na tom, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol a v prípade, ak sa s tým okresný súd nestotožnil,
považoval za potrebné posudzovať otázku podpoistenia nehnuteľnosti. Žalovaný poukázal na Oddiel

II, Článok 3 ods. 1), 2), 10), 11) VPP s tým, že v poistnej zmluve bolo výslovne dohodnuté, že poistná
suma v tomto prípade musí zodpovedať novej hodnote všetkých vecí tvoriacich predmetný súbor na
danom mieste poistenia. V Znaleckom posudku č. 46/2016 vypracovanom Ing. Miroslavom Ilavským,
PhD., bola určená východisková hodnota nehnuteľnosti (nová hodnota) vo výške 545.000 Eur bez DPH.Žalobca v poistnej zmluve uviedol poistnú sumu na položku „budovy na novú hodnotu" vo výške 330.000
Eur bez DPH. Z VPP vyplýva, že žalobca túto sumu stanovil na vlastnú zodpovednosť. Z uvedeného
bola žalobcom stanovená poistná suma v nižšej výške ako bola poistná hodnota nehnuteľnosti. Týmto

došlo k podpoisteniu nehnuteľnosti. Podpoistenie predstavuje stav, kedy je predmet poistený na nižšiu
sumu, než je jeho vlastná hodnota. Z poistnej sumy sa určuje výška poistného. Preto v prípade
podpoistenia poistník platí nižšie poistné, než aké by mal reálne platiť, pokiaľ by uviedol skutočnú poistnú
hodnotu poistenia. Uplatnenie podpoistenia slúži na ochranu majetkových práv. Žalovaný poukázal na
ustanovenia Oddielu II, Článku 4 ods. 11) VPP a mal za to, že pri výpočte plnenia je potrebné vypočítať

„koeficient podpoistenia". Celková výška škody bola v znaleckom posudku na strane 37 určená vo výške
336.833,65 Eur, pričom konečná výška poistného plnenia by sa po zohľadnení podpoistenia vypočítala
tak, že poistné plnenie by bolo možné priznať maximálne vo výške 205.468,53 Eur, pričom nad rozsah
tejto sumy došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi nevznikol
nárok na poistné plnenie, naviac okresný súd nebol v danej veci oprávnený rozhodovať. Mal za to, že
okresný súd sa dopustil viacero pochybení, ktoré odôvodňujú zrušenie rozsudku a vrátenie veci na nové

konanie. Ďalej uviedol, že v prípade akýchkoľvek otázok je potrebné kontaktovať právneho zástupcu
žalovaného, s uvedením adresy a e-mailovej adresy.

30. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 250-254 spisu). Uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu I. inštancie, ktorý považuje za vecne správny a

stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Podľa žalobcu okresný vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre
ustálenie skutkové stavu a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol
napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

31. Žalobca mal za to, že námietka nepríslušnosti súdu nie je dôvodná. Uviedol, že okresný súd na
námietku žalovaného, ktorou namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Námestovo, vec postúpil
Okresnému súdu Bratislava I. S postúpením veci nesúhlasil ani Okresný súd Bratislava I, ktorý predložil
vec Krajskému súdu v Bratislave, ktorý po preskúmaní veci rozhodol uznesením sp. zn. 4Ncb/9/2018 zo
dňa 18.10.2018 tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Námestovo. Týmto

rozhodnutímsúsúdyviazané.Podľažalobcusúdyvtejtovecipostupovalisprávnevsúladespríslušnými
ustanoveniami CSP a miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Námestovo. Žalobca
sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že sa nejednalo o škodový spor. Sám žalovaný posudzoval
poistnú udalosť, ktorej následkom bolo zničenie stavby žalobcu požiarom ako „škodovú udalosť" (list
žalovaného Oznámenie škodovej udalosti zo dňa 15.2.2016, Oznámenie o uzavretí škodovej udalosti

zo dňa 20.09.2016). Zdôraznil, že zničením stavby žalobcu požiarom - poistnou udalosťou - došlo k
totálnemu zničeniu chaty, ku škode spočívajúcej v zničení budovy žalobcu a následne uplatnené poistné
plnenie predstavuje pre žalobcu náhradu škody.

32. Odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tvrdení, že na nehnuteľnosti došlo k stavebným

úpravám, ktoré podliehali stavebnému povoleniu, považoval žalobca za nedôvodnú, pre ktorú niet opory
vo vykonanom dokazovaní. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom I. inštancie, žalobca kúpil objekt
tak, ako bol stavebne ukončený ešte predchádzajúcim vlastníkom a žiadne stavby nerealizoval, a to
ani žalovaným tvrdenú „drevenú prístavbu". Objekt chaty bol riadne skolaudovaný a žalobca žiadne
stavebné úpravy chaty nevykonal. Z fotodokumentácie zabezpečenej pri ohliadke predmetu poistenia,

ako aj výpovede svedka S. P., ktorý dojednával poistnú zmluvy a vykonal ohliadku a fotodokumentáciu
chaty, vyplýval stav predmetu poistenia zodpovedajúci času poistnej udalosti.

33. S argumentáciou žalovaného pod bodom 35. až 49. odvolania, ktorá bola už predmetom jeho
vyjadrenia k žalobe ako aj v jeho prednesoch v konaní na súde I. inštancie a bola opakovane uplatnená

v odvolaní, sa súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležite vyporiadal a žalobca sa stotožnil
s vyhodnotením procesnej obrany žalovaného.

34. K námietke žalovaného o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov žalobca uviedol, že žalovaný
vo svojom prednese na pojednávaní dňa 23.4.2019 navrhol predložiť spis z vyšetrovania požiaru a

predložiť akékoľvek výsledky protipožiarnej kontroly, avšak tento návrh žiadnym spôsobom podrobnejšie
nešpecifikoval. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom listinných dôkazov pripojených k žalobe
boli všetky žalovaným navrhované dôkazy, vrátane požiarnotechnickej expertízy MV SR. Žalovaný mal
k dispozícii uvedené listinné dôkazy ako to vyplýva z Oznámenia o uzavretí škodovej udalosti zo dňa20.9.2016, kde sa práve na tieto listinné dôkazy odvoláva. Nič mu nebránilo tieto okresnému súdu
predložiť. Žalovaný žiadne iné dôkazy pred súdom I. inštancie vykonať nenavrhol.

35. K odvolaciemu dôvodu „výška škody" žalobca poukázal na to, že žalovaný počas celého konania na
súde I. inštancie nespochybňoval výšku náhrady uplatnenú žalobcom. Nenavrhol vykonať žiadny dôkaz
v tejto veci.

36. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tzv. podpoistení nehnuteľnosti. Z obsahu poistnej

zmluvy jednoznačne vyplývala výška sumy, na ktorú bolo poistenie dojednané, na sumu 330.000 Eur.
Poistná zmluva je vyhotovená z predtlače žalovaného, kde v časti tlače Druh poistenia: Poistenie
požiaru, živelných nebezpečenstiev a škôd spôsobených vodou v rubrike „položky predmetu poistenia,
01, budovy na novú hodnotu, ani nie je iná kolónka, ktorá by umožňovala poistenie na žalovaným v
odvolaní tvrdenú „časovú hodnotu". Žalovaný pred uzatvorením poistnej zmluvy neupozornil žalobcu
na napr. potrebu dať vyhotoviť znalecký posudok na ocenenie poisťovanej stavby, ani neupozornil na

možnosť dať stavbu poistiť v tzv. časovej cene. Z predtlače poistnej zmluvy však ani táto možnosť
nevyplývala. Žalobca stanovil hodnotu poistnej sumy na budovu vo výške 333.000 Eur a ani neuplatnil od
žalovaného vyššie plnenie. Považoval za potrebné uviesť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobca ani
nemal k dispozícii VPP, s týmito žalovaný, resp. sprostredkovateľ, ktorý konal za žalovaného, žalobcu
ani neoboznámil, čo vyplývalo z výpovede svedka S. P., ktorý vo výpovedi na súde I. inštancie uviedol, že

VPP boli zaslané na e-mail jeho matky a žalobcu nepovažoval za potrebné s nimi oboznámiť. Žalovaný
ako poistiteľ mal povinnosť žalobcu pri uzavretí poistnej zmluvy oboznámiť s VPP.

37. Žalobca navrhol, aby krajský súd na dôkaz - znalecký posudok č. 46/2016, predložený žalovaným k
odvolaniu, neprihliadol, pretože žalovanému nič nebránilo túto procesnú obranu použiť v prvostupňovom

konaní.

38. Žalobca nepovažoval argumentáciu žalovaného v bodoch 73. až 87. odvolania za dôvodnú. Uviedol,
že poistné bolo vypočítané z poistnej sumy, na ktorú bola budova poistená, ktoré poistné žalobca
aj žalovanému riadne platil, a žalobca ani nežiada vyššiu sumu, než ako bola dojednaná v poistnej

zmluve. Žalovaný sa v poistnej zmluve zaviazal na poistné plnenie pre prípad požiaru budovy na poistnú
sumu 330.000 Eur. Ak došlo k totálnemu zničeniu stavby, potom aj žalobcom uplatnené plnenie od
žalovaného je oprávnené vo výške 330.000 Eur. Zdôraznil, že k poistnej udalosti došlo po štyroch
mesiacoch od uzatvorenia poistnej zmluvy. Zopakoval, že žalovaný v konaní pred súdom I. inštancie
žiadnym spôsobom žalobcom uplatnenú výšku náhrady nespochybňoval.

39. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z výsledkov vykonaného
dokazovania je nesporné, že žalobca sa o predmet poistenia riadne staral, riadne plnil povinnosti
vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, opak nebol preukázaný a postup žalovaného a dôvod, pre ktorý

žalovaný odmietol poistné plnenie, nebol preukázaný. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval
prednesov na súde I. inštancie.

40. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10. októbra 2019
(č.l. 268-270 spisu). Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, pričom

vyjadrenie slúži na bližšie vysvetlenie argumentov uvedených v odvolaní. Žalovaný trval na tom, že
Okresný súd Námestovo nebol oprávnený vo veci rozhodnúť. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom
konania je žaloba na plnenie z poistenej zmluvy a nie žaloba o náhradu škody. Uvedené podporuje
fakt, že v konaní pred okresným súdom predmetom dokazovania bola skutočnosť, či právo na poistné
plnenievznikloalebonieažalovanýmsubjektombolžalovaný,poistiteľ,sktorýmžalobcauzavrelpoistnú

zmluvu. V danom prípade nebolo možné založiť miestnu príslušnosť podľa ust. § 19 písm. b) CSP.
Rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu základného práva žalovaného na zákonného sudcu,
vyplývajúceho z čl. 48 Ústavy SR. Vydaním rozsudku bolo zasiahnuté do základného práva žalovaného
na zákonného sudcu, v dôsledku čoho je rozsudok nezákonný.

41. Žalovaný ďalej trval na tom, že pôvodný majiteľ, a tiež žalobca vykonal na nehnuteľnosti stavebné
úpravy, podliehajúce stavebnému povoleniu, a teda ich realizácia mala byť následne skolaudovaná. V
tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Ing. P. N., ktorý uviedol, že ...„on kúrenie inštaloval na nové
miesto, keďže p. W. určil, že kotolňa tam môže byť, hoci mne sa pozdávala malá, ale ..." inštaloval sanový kotol, nový komín a kúrenie sa pripojilo na existujúce kúrenie. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení
uvádzal, že on nerealizoval uvedenie drevenej prístavby a nehnuteľnosť bola riadne skolaudovaná, tak
podľa žalovaného bolo irelevantné, kto vykonal stavebné úpravy podliehajúce stavebnému povoleniu,

podstatným bolo, že takéto stavebné úpravy vykonané boli. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
keďže si žalobca (resp. pôvodný majiteľ) nesplnil svoje zákonné povinnosti v súvislosti s realizovaním
stavebných úprav, nie je možné od žalovaného požadovať, aby tieto neexistujúce skutočnosti preukázal.
V súdnom spise je dostatok dôkazov preukazujúcich, že nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala
v čase škodovej udalosti, nebola skolaudovaná a nevyhovovala bezpečnostným a technickým normám,

a preto sa nejedná o predmet poistenia. V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uznesení
Krajského súdu v Žiline v obdobnom prípade, a to sp. zn. 14Cob/169/2018, v ktorom bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktoré zároveň pripojil.
Žalovaný mal za to, že Okresný súd Námestovo napadnuté rozhodnutie neodôvodnil dostatočným
spôsobom, keď sa s podstatnými námietkami žalovaného nevysporiadal.

42. Čo sa týka uplatnenia výluky z poistenia, žalobca sa k tejto námietke žalovaného, uvedenej
v odvolaní nevyjadril. Z tohto dôvodu žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu trvá na argumentácii
uvedenej v odvolaní. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj návrh na vykonanie dokazovania
nedostatočne špecifikoval a že predmetné listiny boli prílohou žaloby, tak žalovaný sa s týmito tvrdeniami
nestotožnil. Zo samotnej Zápisnice z pojednávania zo dňa 23. apríla 2019 je zrejmé, že navrhol

predložiť celý spis vyšetrovania požiaru, ktorý by mal byť vedený požiarnym a technickým ústavom,
prípadne HaZZ Dolný Kubín, zároveň predložiť akékoľvek výsledky protipožiarnej kontroly, ktoré mali
byť pravidelne vykonávané nie p. P. N., ale riadnym štátnym protipožiarnym dozorom požiarnej ochrany,
t.j. HaZZ Dolný Kubín, na vykonaní ktorých dôkazov zotrval aj na pojednávaní zo dňa 04. júna 2019.
Rozsah navrhovaného dokazovania bol preto dostatočne špecifikovaný, aby okresný súd navrhované

dokazovanie mohol vykonať. Žalovaný poukázal na to, že prílohou žaloby bola expertíza, nie však ďalšie
dokumenty, ktoré sú obsahom spisu z vyšetrovania požiaru, a práve preto považoval za potrebné pripojiť
k súdnemu spisu celý vyšetrovací spis, pričom okresný súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol. Žalovaný mal za to, že okresný súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, a tým zasiahol do procesných práv žalovaného.

43. Čo sa týka výšky škody, žalovaný mal za to, že je to žalobca, na kom leží dôkazné bremeno, ktorú
skutočnosť dostatočným spôsobom nepreukázal. Žalovaný v priebehu celého konania preukazoval, že
žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, v ktorej súvislosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie.
Okresný súd nemal za sporné, že žalobca porušil povinnosti konštatované v expertíze, a preto bol

prekvapivý záver, že žalobcovi patrí nárok na poistné plnenie. Žalovaný vzhľadom na tieto okolnosti
nemal možnosť bližšie rozvinúť svoju argumentáciu ohľadom výšky nároku žalobcu na poistné plnenie,
keďže rozvíjanie tejto argumentácie nepovažoval v tomto danom štádiu za potrebné, keďže sa
vykonávalo dokazovanie v otázke existencie nároku žalobcu na poistné plnenie, nie vo vzťahu k jeho
výške. Zároveň uviedol, že už v konaní pred okresným súdom poukázal na to, že ak by sa okresný súd

nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobcovi poistné plnenie nepatrí, je potrebné priznané poistné
plnenie krátiť, keďže nehnuteľnosť bola podpoistená. Rovnako, súčasťou vyjadrenia bola informácia o
kontaktných údajoch právneho zástupcu žalovaného.

44. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 287-289 spisu). Tvrdenia

žalovaného vo vyjadrení považoval za účelové, sčasti už uvedené v odvolaní proti napadnutému
rozsudku. Žalobca trval na svojom vyjadrení proti odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku
v celom rozsahu a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K
tvrdeniam žalovaného pod bodom 19. uviedol, že žalovaný skresľuje výpoveď svedka N.. Zo Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 4.6.2019 (str. 3 posledný odsek a str. 4 prvý odsek) jednoznačne vyplýva, že

svedok N. neuvádzal, že kúrenie inštaloval na „nové miesto". Svedok N. spresnil svoju výpoveď, keď
uviedol, že miesto, kde inštaloval kotol, bola pôvodne kotolňa, ale bol tam predtým elektrický kotol,
ktorý bol už demontovaný. Teda nešlo o novopostavené miesto, ale existujúce. Interpretáciu výpovede
svedka N.alovaným považoval za zavádzajúcu. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/169/2018, tak žalobca uviedol, že z uvedeného uznesenia je nesporné, že

v tomto konaní súd vychádzal z iných skutkových zistení, kde bola zistená príčina požiaru (str. 4 bod
5 odôvodnenia). V súdenom prípade však z požiarnotechnickej expertízy vyplýva, že príčina požiaru
nebola zistená vôbec. Z tohto dôvodu teda nie je možné použiť závery tohto uznesenia Krajského
súdu v Žiline. V tejto veci okresný súd vychádzal z iných skutkových zistení. Žalovaný neprodukovalv prvostupňovom konaní žiadny dôkaz, ktorým by preukázal príčinu vzniku požiaru, resp. zavinenie
žalobcu, ktoré by bolo v priamej a príčinnej súvislosti so vznikom požiaru. Žalovaný neprodukoval
ani žiadny dôkaz o tzv. „hrubej nedbanlivosti" žalobcu. Žalobca žiadne stavebné úpravy na objekte

chaty nevykonal a ako už viackrát uviedol, prevádzkoval objekt v stave ako ho kúpil v roku 2012, a
pred uzatvorením poistnej zmluvy bol objekt žalovaným ohliadnutý, vyhotovená fotodokumentácia, ktorá
preukazuje stav objektu v čase poistenia a ku dňu poistnej udalosti. Ani do uzatvorenia poistnej zmluvy,
ani po jej uzatvorení neboli na objekte chaty vykonané žalobcom a ani treťou osobou, žiadne stavebné
zásahy.

45. K návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov pod bodom 28. vyjadrenia žalobca poukázal na to,
že uznesením súdu prvej inštancie bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalovaný pred súdom
prvej inštancie nenavrhol vykonať iné dôkazy, ako okrem spisu Protipožiarneho technického ústavu
a pracovníka, ktorý vyhotovil správu o výsledku požiarno - technickej expertízy. Iné dôkazy vykonať
nenavrhol, preto nemôže v odvolacom konaní navrhovať dôkazy, v ktorých navrhnutí mu nič nebránilo už

v prvostupňovom konaní. K spisu Protipožiarneho technického ústavu, žalobca považoval za potrebné
uviesť, že jeho súčasťou je Správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v
obci Oravice 14.2.2016 zo dňa 29.04.2016 vydaná MV SR, požiarnotechnickým a expertíznym ústavom,
Bratislava,podč.PEU1-27-005/2016,ktorájevýsledkomšetreniapožiaruajehopríčin,tedasumarizácia
zistení pri zisťovaní príčin požiaru. Samotný spis teda žiadnu zmenu by čo do výsledku príčin požiaru

podľa názoru žalobcu nepriniesol, a ani výpoveď Ing. F., ktorý túto správu vyhotovil, pretože pri jej
vyhotovení vychádzal z materiálov obsiahnutých v spise. Podľa žalobcu okresný súd správne návrh
žalovaného na vykonanie tohto dôkazu zamietol, pričom poukázal práve na tento dôvod nevykonania
dôkazu, ktorý sa javí ako nadbytočný. Žalobca uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami
navrhnuté dôkazy, a to aj s prihliadnutím na už zistený skutkový stav ako aj z dôvodov rýchlosti a

hospodárnosti konania. Navrhol, aby krajský súd na žalovaným navrhnuté dôkazy neprihliadol.

46. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13. novembra 2019 bolo vyjadrenie žalobcu
doručené žalovanému (doručenka na č.l. 295 rub spisu).

47. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch I. a III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

48. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/2/2020-301 zo dňa
27.11.2020,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa
01.12.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k

verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
49. Krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch I. a III, a to v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného v odvolaní
zo dňa 11. júla 2019. Žalovaný v podanom odvolaní podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP
vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu

a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.
50. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní, mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu,
jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe
na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP. Teda mohol vychádzať len z tých
tvrdení žalovaného, ktoré netvorili nový odvolací dôvod, t.j. ktoré nemali charakter „novôt" v odvolacom
konaní v zmysle ust. § 366 CSP. Znamená to, že krajský súd v odvolacom konaní nemohol prihliadať na
prostriedky procesnej obrany žalovaného, t.j. ani na dôkazy, ktoré boli použité až v podanom odvolaní
a ktoré neboli uplatnené a predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, keď nebol preukázaný

žiaden z dôvodov pod písm. a) až d) ust. § 366 CSP, aby k takýmto novotám v odvolacom konaní mal
prihliadať krajský súd. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z okresným súdom splnenej poučovacej
povinnosti podľa ust. § 153, § 154 CSP obsiahnutej v uznesení okresného súdu č.k. 2Cb/48/2017-65 zo
dňa 7. marca 2018 (pôvodná spisová značka veci, pod ktorou sa viedlo konanie v súčasnosti vedenépod sp. zn. 5Cb/7/2019) doručenom žalovanému podľa doručenky na č.l. 68 spisu. Podľa obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. júna 2019 (č.l. 175 a nasl. spisu) po vypočutí svedkov, oboznámení
s obsahom predložených listinných dokladov (vrátené originály), vyjadrení zástupcu žalobcu, zástupcu

žalovaného, vyhlásením uznesenia, ktorým boli návrhy na doplnenie dokazovania zamietnuté, bolo
uvedené, že ,,Návrhy na doplnenie dokazovania nie sú", po čom nasledovala výzva okresného súdu
podľa ust. § 182 CSP a vyjadrenie zástupcu žalobcu a žalovaného, po ktorom bolo vyhlásené uznesenie
o skončení dokazovania a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

51. Odvolacie dôvody žalovaného sa týkali tak procesnej ako i vecno-právnej roviny.

52. V procesnej rovine jedným z odvolacích dôvodov bola námietka, že vec bola prejednaná a
rozhodnutá nepríslušným súdom, keďže v danom prípade sa žalobca žalobou domáhal nároku na
vyplatenie poistného plnenia, t.j. išlo o poistný spor a príslušným súdom na prejednanie bol Okresný
súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa § 13 a § 15 CSP. Žalovanému tak bola odňatá

možnosť, aby predmetný spor bol prejednaný zákonným sudcom.

53.Zobsahuspisuvyplývalo,žežalobcapodalžalobuzodňa04.10.2017naOkresnýsúdNámestovoav
žalobe uviedol, že miestna príslušnosť súdu je založená podľa § 19 písm. b) CSP. Predmetný spor bol na
základe námietky žalovaného dňa 12. apríla 2018 postúpený Okresným súdom Námestovo Okresnému

súdu Bratislava I, o čom boli sporové strany upovedomené podaním zo dňa 12. apríla 2018 (č.l. 97, 98
spisu). Okresný súd Bratislava I následne podaním zo dňa 31.7.2018 predložil vec na rozhodnutie podľa
§ 43 ods. 2 CSP - nesúhlas s postúpením veci nadriadenému súdu, a to Krajskému súdu v Bratislave,
ktorý uznesením č.k. 4Ncb/9/2018-105 zo dňa 18.10.2018 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie
veci je vecne a miestne príslušný Okresný súd Námestovo.

54. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

55. Uznesením nadriadeného súdu, a to Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Ncb/9/2018-105 zo dňa
18.10.2018, tak zákonným spôsobom došlo k určeniu miestne príslušného súdu na prejednanie a
rozhodovanie sporu, a to Okresného súdu Námestovo. Týmto rozhodnutím boli podľa § 43 ods. 2 druhá
veta CSP súdy viazané, teda nielen Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Námestovo, ale v rámci

vyvolaného odvolacieho konania aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací. Zákonným sudcom (čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) bol teda sudca tohto určeného miestne príslušného súdu v súlade
s rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok. Námietku spočívajúcu v tvrdení, že uvedeným postupom
vo veci bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a neboli splnené procesné podmienky,
odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

56.Rovnakozanedôvodnépovažovalodvolacísúdtvrdeniežalovanéhoonepreskúmateľnostirozsudku
prvoinštančného súdu, ako aj jeho tvrdenie o nesprávnom vyhodnotení, resp. nevykonaní dôkazov
súdom prvej inštancie.

57. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Citované ustanovenie
je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého
rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami

sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). O takýto stav
by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov,
čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje
primeraným,zrozumiteľnýmspôsobom,vsúladesplatnýmprocesnýmporiadkom,nemožnojehopostup

spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako žalovaným namietané porušenie práv na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a
základných slobôd.58. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní

odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie
rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre
odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých
dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom
vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne

normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú
právnunormu,t.j.akékonkrétnesubjektívneprávaapovinnostivyvodilprestranyprejednávanéhosporu
a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu
k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol nesporné
zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, výpovede svedkov, listinné dôkazy
a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, a ako na základe tohto vyhodnotenia

právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z
ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny
záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie
dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je
podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že za

porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalovaného. To, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

59. Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov namietal aj postup okresného súdu, ktorý si nesplnil povinnosť
v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na znenie
zákonného ust. § 181 ods. 2 CSP, zmyslom ktorého je v sporovom konaní stanoviť okruh nesporných
skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov na
vykonanie, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť

k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho
konania a do istej miery aj predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho
nedodržaní nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a
dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine
aj vykonávaného a nevykonávaného dokazovania. Ust. § 181 ods. 2 CSP nemá zákonné postavenie

poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne
vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. § 181 ods. 2 CSP je
objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom
okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z
dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským

súdom má oporu aj v ust. § 181 ods. 3 CSP, podľa ktorého v konaní sa postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s
ustanoveniami o dokazovaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. § 181 ods. 2
CSP je obdobou pôvodného ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vo vzťahu ku ktorému
ustanoveniu pôvodného procesnoprávneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že ...„v prípade
porušenia zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. sa žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastník, napr.
v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný
postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne". Ďalej v tomto rozhodnutí ústavný

súd uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vzhľadom k priebehu súdneho konania a postupu okresného
súdu žalovanému ako strane sporu bolo umožnené uplatňovať procesné práva, t.j. že žalovaný nebol
vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá procesnú

vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti však krajský
súd zvýrazňuje nedôvodnosť tejto námietky, pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným
súdom zo dňa 23. apríla 2019 vyplývalo, že za účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a zástupcu
žalovaného, po ich vyjadreniach k veci (§ 181 ods. 1 CSP), bol konkrétne na č.l. 128a rub spisu vykonanýpostup okresným súdom podľa § 181 ods. 2 CSP s tým, že bolo konštatované, ktoré skutočnosti sú
medzi stranami nesporné a ktoré sporné sa budú dokazovať. Vychádzajúc z uvedeného konanie pred
okresným súdom nemalo žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

t.j. že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného.
60. Vo vecnoprávnej rovine v rámci vymedzenia odvolacích dôvodov žalovaného, k rozsahu
posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu a z neho vyplývajúcich záverov, krajský súd
vníma za podstatné to, že bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným
súdom v rovine vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýval záver, že nastala skutočnosť, ktorá je poistnou

udalosťou, na ktorej základe vznikla žalovanému povinnosť plniť titulom uzatvorenej zmluvy.
61. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 1, 2
CSP, keďže sa v podstatných častiach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného
súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nebolo žiaduce,
aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už
odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade
skutkovorozhodnéokolnosti.TentozáverkrajskéhosúdujeajvsúladesuznesenímÚstavnéhosúduSR
sp. zn. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak
prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v
priebehupríslušnéhosúdnehokonania."Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujeprimeraneinarozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu
rozhodnutiasúduprvéhostupňa,takodvolacísúdsavzásademôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia

nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012,
podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."
62. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom

žalovaného, krajský súd uvádza nasledovné.
63. Bolo zrejmé, že žalobca žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie v zmysle Poistnej zmluvy ,,Majetok
& Efekt" uzatvorenej so žalovaným dňa 15.10.2015, so začiatkom poistenia dňa 20.10.2015. Žalobca
svoj nárok odvodzoval od škodovej udalosti zo dňa 14.02.2016, pri ktorej mu na nehnuteľnosti,
ktorú nadobudol do vlastníctva v roku 2013, vznikla v dôsledku požiaru škoda (totálna) na poistenej

veci - penzióne, pričom žalovaný uzavrel škodovú udalosť bez poskytnutia plnenia s odvolaním sa
na závery Správy Ministerstva Vnútra SR Č.p.: PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.4.2016 o výsledku
požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v Obci Oravice dňa 14.02.2016 a VPP k poistnej
zmluve.
64. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku v prvoinštančnom i v odvolacom konaní bránil tvrdením, že

nebolo preukázané, že nehnuteľnosť, resp. jej časť bola spôsobilým predmetom poistenia, že podľa
expertízy predmet poistenia nezodpovedal príslušným bezpečnostným a technickým normám, a preto
právo na poistné plnenie v súlade s Článkom 8 bod 1) písm. a) VPP žalobcovi nevzniklo. Zároveň
namietal, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nezodpovedal otázky pravdivo. Ďalší odvolací dôvod
spočíval v tvrdení, že žalobca nepreukázal požadovanú výšku poistného plnenia.

65. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že pri
zisťovaní skutkového stavu v sporovom konaní, kde sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, je
predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a
tovsúladesprincípomhospodárnostiapodľapokynovsúdu.Akchcebyťžalobcavsporeúspešný,musí

v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o nich následne
poskytnúť dôkaz, pričom to isté platí aj pre žalovaného ohľadne skutkových tvrdení, ktoré vznesie v
rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnené námietky. Podľa ust. § 151 ods.
1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
66. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka je definovaný

pojem poistnej zmluvy, na základe ktorej sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v zmluve a druhá zmluvná strana (poistník)
sa zaväzuje platiť poistné. Obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy sú: a) označenie zmluvných
strán, b) náhodná udalosť, ktorou je spojený vznik poisťovateľa, c) označenie poistného plnenia, d)poistné. Nevyhnutnou náležitosťou poistnej zmluvy je možnosť, že nastane náhodná udalosť, ktorú
Občiansky zákonník stotožňuje s poistnou udalosťou. Pojem náhodnej udalosti nie je vymedzený
právnymi predpismi, ustálená súdna judikatúra aj právna prax považuje podľa Občianskeho zákonníka

za náhodnú udalosť určenú poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, o ktorej účastníci
poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať. Pre posúdenie, či nastala náhodná udalosť, je
rozhodujúca otázka, či a kedy nastal škodlivý následok a ďalej okolnosť, ktorou bol vyvolaný tento
následok, prípadne spôsob, ako k nemu došlo. Existencia oboch týchto skutočností má za následok
vznik povinnosti poisťovateľa plniť z poistenia majetku a robí tak z náhodnej udalosti poistnú udalosť.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. Podľa odseku 2 právo na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je splnený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa
odseku 3 plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže

skončiťdojednéhomesiacapotom,keďsapoistiteľopoistnejudalostidozvedel,kedyjepoistiteľpovinný
poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Pojem poistnej udalosti Občiansky zákonník
nevymedzuje a ani vymedzovať nemôže, pretože má pri jednotlivých druhoch poistenia rôzne prejavy,
je to však právna skutočnosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V
každej poistnej zmluve je poistná udalosť popísaná ako jav, ktorý je vymedzený a) príčinou uvedenou

v poistnej zmluve (napr. požiar, úraz, povodeň, škodová udalosť) b) následkom (smrť človeka, vznik
škody), c) výlukovými okolnosťami, ktorých splnenie vylučuje, aby právo na poistné plnenie mohlo byť
úspešne uplatniteľné u poisťovateľa. Poistnú udalosť pre jednotlivé druhy poistenia vymedzujú poistné
podmienky. Podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo,
aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť

týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Predmetné ustanovenie je všeobecnou úpravou, ktoré definuje
právo poisteného na plnenie poisťovateľa v prípade, že následkom poistnej udalosti vznikne škoda na
poistenej veci s tým, že sa jedná o všeobecnú úpravu a podrobné vymedzenie obsahu poistenia je
obsiahnuté v poistných podmienkach.
67. Odvolací súd primárne poukazuje na medzi stranami nespornú skutočnosť, a to, že medzi žalobcom

ako poistníkom a zároveň poisteným a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 20.10.2015 uzavretá
Poistná zmluva, zo znenia ktorej vyplývalo, že uzatvorené poistenie sa vzťahovalo na požiar, krádež,
lúpež a zodpovednosť. Predmet poistenia podľa poistnej zmluvy (návrh poistnej zmluvy - č.l. 14 - 18
spisu) bol opísaný ako rekreačná chata LUX, Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín, pričom boli vymenované
jednotlivé položky predmetu poistenia, opis a zabezpečenie predmetu poistenia, s dohodnutou poistnou

sumou na všetky poistné riziká vo výške 330.000 Eur. Žalovaný nevyvolal spornosť v tom, že žalobca
nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy.
68. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že nehnuteľnosť, resp. jej časť nebola spôsobilým predmetom
poistenia (kotolňa, drevená prístavba), považuje odvolací súd za potrebné poukázať na vykonané
dokazovanie, ktoré preukázalo, že poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená

prostredníctvom poistného agenta S.U.. P. P. ako svedok do Zápisnice o pojednávaní pred okresným
súdom zo dňa 04. júna 2019 k okolnostiam jej uzatvárania uviedol, že žalobca mal záujem o poistenie
chaty, že mu predložil návrh poistnej zmluvy, tento sa odsúhlasil, podpísal, predložil žalovanému, ktorý
vydal certifikát o uzavretí zmluvy. Zároveň uviedol, že v rámci procesu uzavretia poistnej zmluvy bol
objekt,ktorýmalbyťpredmetompoistenia,nafotiťafotografiezaslalžalovanému,ktorýnáslednepristúpil

k uzavretiu zmluvy a vydaniu certifikátu. Zvýraznil, že ,,osobne bol fotiť objekt poistenia a po zaslaní
príslušných dokladov, teda splnenia podmienok intervencie sa pristúpilo k uzavretiu poistnej zmluvy".
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade, čo sa týka vymedzenia predmetu poistenia, bolo
rozhodujúce preukázanie toho, čo bolo predložené žalovanému ako strane, ktorá uzatvára poistnú
zmluvu v čase jej uzatvárania, teda bolo potrebné vychádzať z tejto svedeckej výpovede v tom smere,

že sprostredkovateľ poistenia nafotil objekt poistenia, zaslal príslušné doklady, ktoré sám označil
ako ,,splnenie podmienok intervencie" a na základe týchto dokladov žalovaný pristúpil k uzatvoreniu
poistnejzmluvy.Medzistranaminebolavyvolanáspornosťvtom,žežalobcasastalvýlučnýmvlastníkom
nehnuteľnosti v roku 2013 a k momentu, resp. od momentu uzatvorenia poistnej zmluvy v roku 2015,
nebol preukázaný iný stav tejto nehnuteľnosti, teda vykonávané úpravy, prípadne stavebné úpravy tohto

objektu. Krajský súd poukazuje na žalobcom predložený Znalecký posudok č. 6/2012, nachádzajúci sa
v prílohovej obálke na č.l. 128b spisu, k stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetnej chaty dátumovo z
27.12.2011, Kolaudačné rozhodnutie na č.l. 138 spisu dňa 03.07.1987, Stanovisko k prestrešeniu terasy
je datované 11.06.1999, Potvrdenie o preskúšaní komína bolo datované 12.01.2006, Správa o odbornejprehliadke nízkotlakovej kotolne bola datovaná 09.01.2006, Správa o odbornej vonkajšej prehliadke
tlakovej nádoby bola datovaná 09.01.2006, Správa o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrickej
inštaláciebolaprehliadkavykonávanávobdobíod20.02.2006do20.02.2006,ďalejVyjadreniekmontáži

hlásičov požiaru v Chate LUX Oravice bolo datované dňom 29.05.2019 aj s pripojenými fotkami. Svedok
Ing. P. N. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. júna 2019 (č.l. 175-178 spisu) potvrdil, že bol odborne
spôsobilou osobou, že k existujúcemu kúreniu pripájal nový kotol - ÚSPOR 50 so zásobníkom, k čomu
predložil správy datované rokom 2006. Potvrdil, že kotolňa, v ktorej bol inštalovaný, bola síce dosť
malá, voči čomu mal výhrady, bola murovaná a iba vrch, t.j. strop kotolne bol drevený, pôvodný kotol

bol v čase montovania nového kotla demontovaný, pričom to urobil tak, aby vyhovoval bezpečnostným
a protipožiarnym požiadavkám. Svedok uviedol, že kúrenie zodpovedalo technickým požiadavkám, o
čom svedčilo aj to, že bola vydaná revízna správa odborne spôsobilou osobou. Ďalej uviedol, že nový
priestor nebudovali, ale ho napojili na existujúci, teda umiestnenie zariadenia. Ak žalovaný v podanom
odvolaní tvrdil, že kotolňa ako časť nehnuteľnosti nebola skolaudovaná, a teda nestala sa predmetom
poistenia, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak v roku 2015 bola uzatváraná poistná

zmluva s miestom poistenia vymedzením a popísaním nehnuteľnosti, bol nafotený objekt poistenia,
zaslanépríslušnédoklady,potomkotolňabolasúčasťoutohtomiestapoistenia,bolapredmetompoistnej
zmluvy, čo vyplývalo z Oddielu II, Článok 1, bod 3) písm. a) VPP, podľa ktorého ....„predmetom poistenia
podľa ods. 1 sú v poistnej zmluve uvedené položky ako: budovy, haly, stavby a ich súčasti". V danom
prípade išlo o vec, ktorá bola odovzdaná do riadneho užívania, a listiny nepreukázali, že by nedošlo k

úspešnému absolvovaniu preberacích testov. V danom prípade len výmena kotla nemala za následok
to, že poistná zmluva sa na určený predmet poistenia nevzťahovala. Žalovanému na základe fotografií a
ním žiadaných listín, čo potvrdil svedok P., musel byť známy stav predmetu poistenia, a preto vzhľadom
na časový odstup nemôže požadovať následne iné ním požadované doklady.
69. Pokiaľ žalovaný namietal, že podľa výsledkov expertízy predmet poistenia nezodpovedal príslušným

bezpečnostným a technickým normám, ktoré porušenia predpisov žalobcom mali vplyv na vznik požiaru,
t.j. išlo o poškodenie spôsobené hrubou nedbanlivosťou žalobcu, a preto právo na poistné plnenie
žalobcovi nevzniklo (Článok 8 ods. 1) písm. a) VPP), tak krajský súd uvádza, že podmienkou odmietnutia
poistného plnenia je, že príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú poistiteľ pri dojednávaní
poistenia nemohol zistiť, pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede alebo išlo o takú závažnú

skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, avšak zvýrazňuje sa, že musí ísť o príčinu
poistnej udalosti. To znamená, že poistiteľ môže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie, prípadne uplatniť
výluku len za predpokladu, ak vedomé alebo teda nedbanlivé porušenie povinnosti má podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo, alebo na zväčšenie
rozsahu následkov poistenej udalosti). K tomu, či žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, či

nešlo o porušenie jeho povinností, okresný súd vykonal dokazovanie správou Požiarno-technického
a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR, Bratislava zo dňa 29.04.2016 o výsledku požiarno-
technickej expertízy k prípadu požiaru, v ktorej závere bolo primárne konštatované, že príčiny vzniku
požiaru na troch úsekoch tak, ako vyjadril okresný súd v odseku 26. odôvodnenia rozsudku, a to
a) úmyselné zapálenie, b) porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni a c) technická porucha na

zariadenie v spoločenskej miestnosti, boli nezistené. Pokiaľ by išlo o možnú príčinu, a to poruchu na
zariadení nízkotlakovej kotolne, na čo odkazoval žalovaný, tak z predmetnej správy nevyplývalo ani to,
že nedodržanie bezpečnej vzdialenosti (800 mm) by bolo príčinou vzniku požiaru. Zároveň boli v správe
popísané zistené nedostatky tak, ako popísal okresný súd a na ktoré poukazoval žalovaný. Správa
v celom znení bola posudzovaná okresným súdom, pričom jej záver vo vzťahu k príčine požiaru bol

potvrdený i listom Ministerstva vnútra SR Požiarno-technický a expertízny ústav zo dňa 10.05.2017,
označený „Určenie príčinnej súvislosti príčiny vzniku požiaru chaty LUX v Oraviciach s nedostatkami
konštatovanými počas vyšetrovania požiaru, v ktorom bolo vyjadrené stanovisko, podľa ktorého ....,,V
rámci zisťovania príčiny vzniku predmetného požiaru nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi
uvedenými nedostatkami a vznikom požiaru, nakoľko príčina vzniku požiaru je nezistená". Zo záverov

expertíznej správy a stanoviska Ministerstva vnútra SR nebolo tak možné uzavrieť, že v expertíze
popísané nedostatky mali vplyv na vznik poistnej udalosti, teda nebol splnený zákonný predpoklad pre
odmietnutie poistenia a ani predpoklad vyplývajúci z VPP, pretože otázky dodržania, či nedodržania
príslušných bezpečnostných technických predpisov bolo potrebné posudzovať práve vo väzbe na to, či
tu existovala príčinná súvislosť medzi zistenými nedostatkami a vznikom požiaru, čo preukázané nebolo.

70. Krajský súd súhlasí so žalovaným, že v čase vzniku poistnej udalosti, i skončenia šetrenia poistnej
udalosti zákonné ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka nebolo účinné, avšak podľa názoru
odvolacieho súdu toto právne posúdenie okresného súdu nemalo vplyv na podstatnú vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Ust. § 797 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzatvorenia poistnejzmluvy a škodovej udalosti) upravuje, kedy vznikne právo poistenému na plnenie a vznik povinnosti
poistiteľa plniť, kedy sa musí vykonať šetrenie čo do dôvodu a výšky plnenia, pričom výsledkom tohto
šetrenia je oznámenie o výsledku tohto šetrenia. V oznámení sa predsa uvádza výsledok tohto šetrenia

a aj dôvod pre ne/poskytnutie tohto poistného plnenia, teda zníženie, resp. odmietnutie poistného
plnenia, pričom dôkazné bremeno, že niekto vedome porušil ustanovené alebo dohodnuté povinnosti,
je vždy na poistiteľovi. Uvedené oznámenie s popísaním dôvodov, je úkon vyžadovaný zákonom, a
to aj k tomu, aby zo strany poisteného sa voči v ňom uvedeným dôvodom bolo možné relevantne
a účinne brániť, a preto následné rozširovanie týchto dôvodov následne až v súdnom konaní nebolo

na mieste. Naviac, ak žalovaný v rámci týchto rozšírených dôvodov odmietnutia poistného plnenia
v súdnom konaní tvrdil, že žalobca neuviedol pravdivé informácie, tak toto nepreukázal. V zhode s
okresným súdom i krajský súd poukazuje na znenie formulárovo predtlačenej poistnej zmluvy v časti
opis a zabezpečenie predmetu poistenia, a vyplnené údaje v časti protipožiarne zabezpečenie, ktoré
neboli žalovaným relevantne spochybnené, a preto na následné požadovanie ďalšieho zabezpečenia,
ak nebolo dojednané, nebolo zo strany krajského súdu možné prihliadať. Predmetná námietka preto

nebola zhodnotená ako relevantná.
71. V ďalšom krajský súd posudzoval, či odvolací dôvod žalovaného ohľadne výšky poistného plnenia
vo väzbe na tvrdenia o podpoistnení nehnuteľnosti, s doložením Znaleckého posudku č. 46/2016 zo dňa
29.03.2016 a uvedením výpočtu plnenia nemá charakter nového odvolacieho dôvodu a nového dôkazu
(novoty) namietaného a preukazovaného až v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím.

72. To, či ide o nový odvolací dôvod a nový dôkaz, bolo nevyhnutné posúdiť s ohľadom na celý priebeh
konania pred okresným súdom. Krajský súd sa preto oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil,
že v súlade s ust. § 132 CSP žalobca v žalobe uviedol tvrdenia k výške poistnej sumy a požadovaného
plnenia (úplné zničenie). Okresný súd uznesením č.k. 2Cb/48/2017-65 zo dňa 7. marca 2018 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, ktoré v odôvodnení obsahovalo POUČENIE o procesných právach a
povinnostiachstrán,okreminéhoajpoučenievzmysle§149,§153,§154CSPdoručenéhožalovanému
podľa doručenky na č.l. 68 spisu dňa 9.3.2018. Bolo zistené, že žalovaný uskutočnil písomné vyjadrenie
k žalobe v podaní zo dňa 26. marca 2018, v ktorom namietal základ nároku, žiadnym spôsobom sa

nevyjadril k výške, len k výške úroku z omeškania. Teda v tomto vyjadrení žalovaný výslovne nepoprel
(§ 151 ods. 1 CSP) skutkové tvrdenie protistrany (žalobcu) k výške nároku. Podľa obsahu Zápisnice o
pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 23. apríla 2019 (č.l. 127 - 128 spisu) sa žalovaný k výške
poistného plnenia, t.j. ani k výške žalovanej pohľadávky, nevyjadroval, teda nemal pripomienky. Podľa
obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04. júna 2019 žalovaný v rámci návrhov

na doplnenie vykonanie dokazovania uviedol, že navrhuje pripojiť spis Protipožiarneho technického
ústavu, z ktorého vie navrhnúť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a výsluch svedka Ing. P. F., ktorý
vypracoval správu o výsledku požiarnotechnickej expertízy. Až v záverečnom prednese žalovaný na
tomto pojednávaní (§ 182 CSP) uviedol ...,,upozorňujeme, že v zmysle oznámenia o škodovej udalosti
žalobca odhadol škodu vo výške 590 000 Eur, avšak poistná suma bola uzatvorená len na výšku 330 000

Eur. Žalovaná má za to, že poistné plnenie žalobcovi nepatrí, a preto sa nezaoberala bližšie prípadným
krátením poistného plnenia z dôvodu pod poistenia nehnuteľnosti - chaty Lux." Mal za to, že žaloba
je nedôvodná, a preto ju žiadal zamietnuť. Na záver žalovaný uviedol, že sa pridržiava doterajších
vyjadrení.
73. Z priebehu konania pred okresným súdom, podľa výsledkov dokazovania krajský súd uvádza,

že predmetom konania bol nielen základ, ale aj výška žalobcovej pohľadávky, a preto žalovaný mal
produkovať obranu k výške plnenia, ak ju neakceptoval. Toto však žalovaný neurobil, nevyužil svoje
právo, o ktorom bol poučený pred okresným súdom, t.j. uvádzať skutočnosti a tvrdenia, označovať
dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie pred okresným súdom, preto odvolací
dôvod žalovaného k výške poistného plnenia bol vyhodnotený ako nový odvolací dôvod a doložený

znalecký posudok ako nový dôkaz, pre relevantnosť ktorého dôvodu a dôkazu nebol tvrdený a ani
preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. 366 písm. a) až d) CSP, a tým krajský
súd na tento odvolací dôvod a k nemu priložený dôkaz neprihliadal. Okresný súd predsa vykonával
dôkazy v rozsahu skutkových tvrdení sporových strán (§ 150, § 151 CSP) k celému uplatnenému nároku.
Žalovaný mal vytvorené všetky podmienky k tomu, aby k tejto časti žalobcovho nároku skutkové tvrdenia

protistrany výslovne poprel a plnil si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Neuplatnenie
práv žalovaným, na ktoré bol daný priestor okresným súdom, nemôže potom následne mať vplyv na
skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu a nemožno ani vyvodiť v tejto časti
nedostatočné skutkové zistenia, resp. odňatie možnosti konať pred súdom, keďže odňatím možnostikonať pred súdom je taký procesný postup súdu, ktorým sa žalovanému, resp. strane sporu odníme
realizácia práv daných zákonom, nie však, ak strana sporu, v danom prípade žalovaný, i napriek
poskytnutým možnostiam konajúcim súdom tieto svoje práva nenaplní, nezrealizuje ich. Vzhľadom na

právne zastúpenie žalovaného je podľa názoru krajského súdu možné apelovať aj na Čl. 11 ods. 3 CSP,
podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje
sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

74. K úplnosti sa poukazuje aj na stav pred začatím súdneho konania, a to šetrenie škodovej, resp.

poistnej udalosti (tu žalovaným predložený znalecký posudok datovaný 29.03.2016), výsledok podľa
oznámenia žalovaného, obsah žaloby žalobcu, čo potvrdzuje, že žalovaný sa oboznamoval aj s výškou
plnenia. Nešlo teda o skutočnosti žalovanému neznáme, ale išlo o stav nenaplnenia práv žalovaným,
ku ktorým mal zo strany okresného súdu daný priestor, ako aj vedomosť. Predsa okresný súd v rámci
svojho dokazovania bol povinný skutkovými tvrdeniami strán, a v ich rozsahu vykonávať dokazovanie
na žalobcov nárok, t.j. nielen na jeho základ, ale aj výšku. Nedostatočná ostražitosť žalovaného, keďže

si je strážcom svojich práv a nesplnenie si dôkaznej povinnosti žalovaným je dôsledkom, ktorý znáša
žalovaný a ktorý sa premieta do jeho zodpovednosti za neúspech v súdnom konaní. Ak bolo poskytnuté
skutkové tvrdenie zo strany žalobcu k výške plnenia, a toto žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP
výslovne nepoprel, teda zotrval len na spochybnení základu žalovanej pohľadávky a nebránil sa jej
výške, nesie za to procesnú zodpovednosť, za výsledok sporu ohľadne výšky poistného plnenia.

75. K poukazu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10. októbra 2019 na zhodnotenia vyslovené v
uznesení Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 14Cob/169/2018 zo dňa 20. júna 2019,
tak uvádza odvolací súd, že v tomto rozhodnutí bolo okresnému súdu vytknuté, že ...,,síce dospel
k vecne správnemu záveru, že nedostatky, ktoré boli vytýkané pri predchádzajúcich kontrolách,

neboli podľa záveru vykonaného expertízneho skúmania ustálené ako príčina vzniku požiaru,
nevyhodnotilvšaknámietku,žepenziónakopredmetpoisteniapríslušnýmbezpečnostnýmatechnickým
normám nezodpovedal" ako aj, že ,,rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odpoveď
na námietku žalovaného, že penzión nespĺňal bezpečnostné podmienky v zmysle rozhodnutí
Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru Dolný Kubín ako orgánu vykonávajúceho štátny

protipožiarny dozor". Krajský súd však dal v tejto veci do pozornosti ...,,závery Správy o výsledku
požiarno-technickej expertízy k prípadu požiaru Penziónu Pribiskô vypracovanej Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Požiarno-technickým a expertíznym ústavom dňa 25.3.2014 (č.l. 49), z ktorej síce
na jednej strane vyplýva, že nedostatky, ktoré boli zistené kontrolou Okresného riaditeľstva hasičského
záchranného zboru v Dolnom Kubíne, nesúviseli so zistenou príčinou požiaru, zároveň však táto

správa jednoznačne stanovuje príčinu požiaru ako nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od
stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F v zmysle prílohy č. 1
vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. Zo správy vyplýva, že miestom vzniku požiaru bol
vnútorný priestor terasy a podľa rozsahu vyhorenia obvodovej steny za kozubom a vpravo od neho bolo
zistené, že ohnisko požiaru sa nachádzalo v týchto miestach. Zo správy je ďalej zrejmé, že terasa bola

konštruovaná z drevených materiálov, pričom izolácia kozubu od vnútorných drevených obkladov bola
vytvorená len na ploche od ohniska po časť komína a bez vzduchovej medzery, spodná časť ohniska
ani spodná časť kozuba zo zadnej strana izolované neboli a medzi vnútorným obkladom obvodovej
steny a železobetónovou doskou bola vytvorená vzduchová medzera cca 5 cm. Správa tak konštatuje,
že príčinou vzniku požiaru v Penzióne Pribiskô bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba". Z

uvedeného tak v danej sporovej veci boli zrejmé iné, odlišné výsledky dokazovania k stanoveniu príčiny
požiaru vychádzajúce aj zo záverov a stanoviska Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy, než
v predmetnej odvolacej veci. V súvislosti so zhodnotením tejto odvolacej veci krajský súd poukazuje
i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/2010, kedy ústavný súd považoval
za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
V danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci,
posudzoval primárne základ uplatneného nároku žalobcu, a to existenciu právneho vzťahu uzatvorenia
poistnej zmluvy a v jej rámci dojednaných práv a povinností medzi stranami sporu, ich
naplnenie vo väzbe na posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 330.000

Eur s príslušenstvom, s konštatovaním dôvodnosti tohto nároku žalobcu, s ktorými závermi sa krajský
súd stotožňuje.76. Vzhľadom k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného a rozhodnutiu okresným súdom krajský
súd nezistil, že by okresný súd zaujal vecne nesprávny záver, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní
bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Zároveň krajský súd dodáva, že

okresný súd napadnutým rozsudkom v jeho odôvodnení reagoval na relevantné okolnosti súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, boli zachované práva tak žalobcu ako i žalovaného na spravodlivý
proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu
založené.

77. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne
napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo
výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo

zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca
má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.