Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117000094
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117000094.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného H. Y., nar. XX.XX.XXXX v
R., v konaní o osvedčení resp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.01.2022 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 21.10.2021, sp. zn. 0T/49/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol (citácia):

Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale

bytom M., T. č. XXX/XX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 0T/49/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa
13.02.2018, sp. zn. 3To/72/2017, právoplatným dňa 13.02.2018, neosvedčil a preto trest odňatia slobody
uložený Okresným súdom Trnava zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 0T/49/2017, v trvaní 2 (dva) roky vykoná.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 127-130 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že odsúdený počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu bola podmienečným odsúdením daná a v

skúšobnej dobe neviedol riadny život. Dostal sa do rozporu so zákonom, keď sa dopustil úmyselného
trestného činu, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp.
zn. 0T/268/2019, právoplatného dňa 29.10.2019.
Vzhľadom na uvedené odsúdenie okresný súd konštatoval, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 0T/49/2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 3To/72/2017 neosvedčil a

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná. Zároveň v zmysle § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K námietke obhajcu odsúdeného, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp. zn.

0T/268/2019 má odsúdený zahladené, okresný súd uviedol, že zaplatením peňažného trestu síce došlo
k zahladeniu odsúdenia, no zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia zaniká ibaskutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že odsúdený v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený.

K návrhu obhajcu na ponechanie podmienečného odsúdenia okresný súd poukázal na zjednocujúce
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2013 a konštatoval, že v prejednávanom prípade
nebola splnená jednak formálna podmienka, nakoľko v čase rozhodovania súdu už skúšobná doba
podmienečného odsúdenia uplynula a teda už nebolo možné o jej ponechaní v platnosti ani o prípadnom

predlžení rozhodnúť a to ani vzhľadom na okolnosti, na ktoré odsúdený poukázal a ktoré vyhodnotil tak,
že nie sú takého charakteru, že by spĺňali podmienku výnimočnosti resp. vymykali sa z rámca bežných
okolností a odôvodňovali by postup podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť
odsúdený (č.l. 126 spisu).

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 126 spisu).

Písomnú zahlásenú sťažnosť odsúdený prostredníctvom obhajcu bližšie nezdôvodnil.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku: Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajskýsúdvzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§192odsek1písm.a/,písm.b/Trestnéhoporiadku,
na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého
uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného bola zákonom
stanovenej lehote podaná a nie je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil, že

• Jaroslav Szöcs bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 0T/49/2017 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.02.2018 sp. zn. 3To/72/2017 odsúdený za
spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 4 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na doživotie

• skúšobná doba odsúdenému začala plynúť od 14.02.2018 do 14.08.2021

• z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol počas skúšobnej doby 1-krát súdne trestaný
• z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.10.2019 sp. zn. 0T/268/2019, právoplatného

dňa 29.10.2019 vyplýva, že Jaroslav Szöcs bol odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 15.10.2019 (t.j. v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), bol mu uložený peňažný trest vo výške 1.500 Eur; pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú vo vyššie citovanom ustanovení § 192 odsek 1
Trestného poriadku v prvom rade zistil, že okresný súd posudzujúc, či sa odsúdený Jaroslav Szöcs
v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a
zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne a dospel k

správnemuzáveru,ževdanomprípade,vzhľadomnaspôsobživotaodsúdenéhopočasskúšobnejdoby,
nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčil.Vo svojom rozhodnutí okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 2 rokov, vykoná a to

v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd sa s právnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Odôvodnenie rozhodnutí I. stupňového a II. stupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z
hľadiska predmetu tvoria jeden celok (I. ÚS 336/2016).

Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako

súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak
sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Krajský súd poukazuje na konštantnú judikatúru NS SR v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v
skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne predpisy najmä tým, že spácha úmyselný trestný
čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel a že

podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

V tomto prípade je nesporné, že odsúdený Jaroslav Szöcs bol právoplatne uznaný za vinného a
odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Krajský súd je toho názoru, že správanie odsúdeného, ktorý v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný
čin, nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život a
na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že v súvislosti s vyššie uvedeným úmyselným protiprávnym
konaním (trestnou činnosťou) sa na odsúdeného Jaroslava Szöcsa hľadí, ako by nebol odsúdený,
keďže fikcia zahladenia odsúdenia má význam jedine v prípadoch, keď je existencia odsúdenia podľa

zákona rozhodnou skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť. K uvedenému treba dodať, že účelom inštitútu
zahladenia odsúdenia je odstránenie nepriaznivých dôsledkov odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone
trestu a ktoré by mohli odsúdeným sťažovať uplatnenie v ďalšom živote (napr. výkon povolania, pri
ktorom sa vyžaduje bezúhonnosť deklarovaná aj výpisom z registra trestov), preto zahladenie odsúdenia
za trestný čin neznamená zároveň aj fikciu, že páchateľ nespáchal trestný čin. Vzhľadom k uvedenému

neprichádza do úvahy žiadny iný postup, len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom
uznesení.

Na záver krajský súd podotýka, že odsúdený bol v minulosti 3-krát súdne trestaný podmienečnými
trestami a zákazmi činnosti, teda odsúdený vedel, že počas skúšobnej doby je potrebné, aby viedol

riadny život, nedostal sa do rozporu so zákonom, hlavne aby nevykonával činnosť, ktorá mu bola
zakázaná. V predmetnom prípade doživotne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona: Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Okresný súd správne rozhodol, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia nakoľko v posledných 10-tich rokov pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu

odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku: Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek
1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.