Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/36/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704111306
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7704111306.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Vladimír Červeňák, v právnej veci navrhovateľa O. zastúpeného

JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach, ul.
Štefánikova č. 60, proti odporcovi Poľnohospodárskemu družstvu SKARABEUS - AGRO, Veľké
Raškovce (IČO : 31 718 493), so sídlom Veľké Raškovce, 076 75, zastúpenému JUDr. Danielom
Adamčíkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie vo Veľkých Kapušanoch, ul. J. Kráľa č. 3, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz- Slovenskej poisťovne a.s.,. (IČO : 00 151 700)
so sídlom Dostojevského Rad č. 4, Bratislava o náhradu škody na zdraví z dopravnej nehody takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 115.380,4 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu.

O náhrade trov konania, odvolacieho konania, vrátane trov konania štátu bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 20.2.2004 návrh proti pôvodným odporcom v 1. rade Y. a v 2.
rade PD SKARABEUS - AGRO Veľké Raškovce, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava o náhradu škody na zdraví, ktorá mu vznikla pri dopravnej
nehode spôsobenej pôvodným odporcom v 1. rade a to za takých okolností, že Y. dňa XX.XX.XXXX

o 19,35 hod. v obci C.e po štátnej ceste č. L.0 smerom na mesto O. viedol nákladné motorové vozidlo
zn. Tatra 148, EČ: H., pričom vedeniu motorového vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke
nevenoval dostatočnú pozornosť, v dôsledku čoho pri obchádzaní osobného motorového vozidla zn.
Volkswagen Golf nezisteného EČ odstaveného na pravej strane cesty v smere jeho jazdy s vozidlom
prešiel do protismeru, kde sa bočne zrazil s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. BMW 324
D, EČ: O., ktoré viedol v tom čase navrhovateľ O.. Pôvodný odporca v 1. rade bol za toto konanie
tunajším súdom uznaný vinným a to právoplatným trestným rozkazom č. k. 3T 31/03 zo dňa 14.2.2003,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3.4.2003 za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorého výkon súd
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.

Zpodanéhonávrhuďalejvyplýva,žepridopravnejnehodenavrhovateľutrpelviacerézávažnéporanenia
a to trieštivú zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti v hornej tretine, triešzlomeninu jamky ľavého

bedrovéhokĺbu-komplexusvykĺbením hlavicestehnovejkosti,zlomeninu ľavejloďkovejkostivpravom
zápästí, zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, pohmoždenie pravého
ramena, pohmoždenie ľavého sedacieho nervu, úrazovo - krvácavý šok ťažkého stupňa, odreniny na
oboch kolenách a tržnú ranku 3 mm na pravom hornom viečku s dobou liečenia a práceneschopnostinajmenej 7 mesiacov. V podanom návrhu navrhovateľ opísal aj jeho jednotlivé hospitalizácie po tejto
dopravnej nehode, komplikácie, ktoré u neho nastali v priebehu liečby, ako aj to, že trpel silnými
bolesťami, trpel nespavosťou a bol odkázaný na pomoc svojich najbližších.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol aj to, že v dôsledku poranení po dopravnej nehode mu
zostali vážne následky a to najmä poškodenie sedacieho nervu vľavo, duševný diskonfort po ťažkej
traume, bolestivom priebehu liečby a adaptácie na zmenený spôsob ďalšieho života. Zostala mu jazva
na hornom viečku vpravo s poruchou úplného dovretia viečka, ťažké obmedzenie hybnosti ľavého

bedrového kĺbu po luxácii a zlomenina povrchu jamky a hlavice stehennej kosti s artrózou, obmedzenie
hybnostiľavéhokolenapojehopohmoždeníaprenesenítlakovýchsílanavrhovateľovizostaliajkeloidné
jazvy po operácii, ktoré mu spôsobujú komplexy v styku s ľuďmi. Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti nemôže viesť plnohodnotný život, aký viedol pred úrazom, pretože pred
tým pravidelne hrával futbal, tenis a volejbal so svojimi kamarátmi v obci H., ale po úraze je z týchto
dynamických športov vylúčený. Pred úrazom pomáhal svojim rodičom pri domácich prácach a pri

prácach na záhrade, ako je rýľovanie, okopávanie, pomáhal so zberom úrody, robil chemické postreky
rastlín. V dôsledku vážneho poškodenia ľavej nohy a bedrového kĺbu a oslabenia pravej ruky, teda
následkov zranení po dopravnej nehode toto už nemôže vykonávať. Pred úrazom nebol zamestnaný,
bol vedený ako uchádzač o zamestnanie, chcel sa zamestnať vo firme svojho otca ako vodič kamiónu,
chcel urobiť vodičský preukaz potrebnej skupiny, po úraze to však už nie je možné. Tvrdil, že po úraze

je obmedzený aj v spoločenskom živote, pretože keď pred úrazom navštevoval diskotéky, zábavy
a iné kultúrne podujatia, po úraze následkom bolesti a necitlivosti ľavej nohy nemôže tancovať,
nemôže s nohou robiť ani žiadne prudšie pohyby, čo mu spôsobuje komplexy. V letných mesiacoch
dokonca nemôže ani nosiť krátke nohavice a plavky, pretože dlhú dobu nosil na nohe dlahy a v
súčasnosti je jeho noha zjazvená. Vo vode sa bojí plávať, pretože do ľavej nohy dostáva občas kŕče

a preto sa bojí utopenia. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol aj to, že po úraze má problémy so
spánkom, často kričí zo sna, rýchlo sa rozčúli, je psychicky labilnejší, aj keď predtým bol kľudný a
pokojný človek. Má komplexy z toho, že aj keď je mladý, má spoločenské obmedzenia, čo veľmi citlivo
vníma. Stále musí chodiť s pomocou francúzskej barly, nosí ortopedickú vložku v topánke pre padavú
nohu a pre pretrvávajúce bolesti stále užíva analgetiká. Podľa názoru lekárov jeho zdravotný stav môže

mať zhoršujúcu tendenciu, pretože je tu predpoklad artrózy ľavého bedrového kĺbu s potrebou umelej
náhrady kĺbu.

Na preukázanie svojich tvrdení o vážnom poškodení zdravia pri dopravnej nehode, vytrpených
bolestiach ako aj o sťažení spoločenského obmedzenia (v ďalšom texte SSU) navrhovateľ predložil

do spisu posudok o bolestnom vypracovaný O. zo dňa 30.5.2003 (vo forme posudku o bolestnom -
č.l. 12 spisu, overená fotokópia), z ktorého vyplýva, že navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode
závažné poranenia, ktoré bol ohodnotené počtom bodov 547,5. Z posudku o SSU zo dňa 15.1.2004
vypracovaného O.vo forme posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia)
vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa následkom jeho poškodenia zdravia

bolo ohodnotené počtom bodov 1040.

Navrhovateľ v návrhu zdôraznil, že následkom úrazu je v podstatnej miere obmedzený z ďalšieho
pracovného, spoločenského, kultúrneho, športového a súkromného života a je v podstatnej miere
odkázaný na pomoc rodičov, pričom sa mu úraz stal v mladom veku, preto podľa jeho názoru

možno jeho prípad posudzovať v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov ako prípad osobitného zreteľa a možno mu preto priznať náhradu za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia nad najvyššie určené výšky odškodnenia, teda prichádza do úvahy
mimoriadne zvýšenie odškodnenia, pričom žiadal, aby v jeho prípade mu bolo priznané odškodnenie za
bolestnéna40násobokzákladnéhopočtubodovanáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniana50

násobok základného počtu bodov, čo vo finančnom vyjadrení v prípade bolestného predstavuje čiastku
1.314.000.- Sk a v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia čiastku 3.120.000.- Sk.

Podaním zo dňa 16.1.2008 (č.l. 223 spisu) navrhovateľ upresnil výšku svojich nárokov a to tak, že
po vypracovaní znaleckého posudku znalcom O. číslo 42/2007, keďže podľa tvrdenia navrhovateľa v

tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia žiadal priznať bolestné za 566,25 bodov x 60.- Sk/ bod x 40 násobok
základného bodového ohodnotenia a za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1040 bodov x 60.- Sk/
bod x 50 násobok základného bodového ohodnotenia.V záverečnom návrhu zo dňa 21.4.2009 (č.l. 292 spisu) navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že navrhovateľ žiada, aby sa v prípade náhrady za bolestné vychádzalo z počtu

bodov 547,5 bodov a v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1040 bodov.

Z dokladov predložených navrhovateľom (č.l. 14 spisu - oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa
18.9.2003) vyplýva, že Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. poukázala navrhovateľovi titulom náhrady
za bolestné čiastku 32.850.- Sk.

Pôvodný odporca v 1. rade - Y. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 24.5.2004 (č.l. 38 a 39súdneho
spisu) uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pretože dopravné predpisy porušil navrhovateľ,
ktorý jazdil rýchlo (povolenú rýchlosť v obci prekročil najmenej o 30 km/hod), ako aj prekročil stredovú
deliacu čiaru, prešiel do protismeru, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca ID.o obsiahnutého v
trestnom spise. Podľa jeho názoru navrhovateľ nebol trestne stíhaný iba preto, že on neutrpel žiadne

vážne zranenia. Žiadal preto návrh navrhovateľa zamietnuť.

Odporca - Podielnické družstvo Skarabeus - AGRO Veľké Raškovce v písomnom vyjadrení k podanému
návrhu zo dňa 3.5.2004 uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasia, pretože podľa ich názoru
náhrada za bolestné vo výške 40 - násobku základného počtu bodov a náhrada SSU vo výške 50

- násobku základného bodového ohodnotenia sú neprimerane vysoké. Odporca uviedol, že podľa
ich názoru že aj samotný navrhovateľ má podiel na predmetnej dopravnej nehode, pretože jeho
automobil jazdil pred zrážkou v protismere a prekročil povolenú rýchlosť jazdy.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 26.5.2004 (č. l. 40 a nasl. súdneho

spisu) uviedol, že navrhovateľovi už z titulu náhrady škody na zdraví následkom označenej dopravnej
nehode bolo zaslané plnenie v celkovej výške 92.250.- Sk, v čom je obsiahnutá náhrada za bolestné v
sume 32.850.- Sk, ktorá bola uhradená 20.9.2003 (č.l. 57 spisu) a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 62.400.- Sk, ktorá bola uhradená 26.2.2004 (č.l. 56 spisu). Poukázali na to,
že v prípade pôvodného odporcu v 1. rade u neho nie je dostatok pasívnej legitimácie, pretože v

čase dopravnej nehody bol v pracovnom pomere u odporcu v 2. rade a poukázali aj na podľa nich
preukázané spoluzavinenie navrhovateľa na vzniku následkov, pretože navrhovateľ podľa nich jazdil v
okamihu dopravnej nehody rýchlosťou najmenej 73,15 km/hod pričom svojim vozidlom zasahoval do
protismerného jazdného pruhu. Keďže prichádza do úvahy aplikácia ust. § 431 Občianskeho zákonníka,
navrhli krátiť všetky nároky navrhovateľa vo všetkých jej zložkách o 50 %. Po podrobnom zdôvodnení

svojho nesúhlasu s nárokmi navrhovateľa na náhradu za bolestné ako aj SSU, vyslovili záver, že u
navrhovateľa nejde o prípad výnimočný, hodný osobitného zreteľa ani čo do bolestivosti a ani liečby
trvalých následkov po úraze a preto žiadali žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Proti pôvodnému odporcovi v 1. rade zobral navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomným

podaním zo dňa 13.9.2004 (č.l. 49 spisu) podaný návrh späť a konanie proti nemu žiadal zastaviť,
pretože prevádzkovateľom vozidla, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, bol odporca v 2. rade. Konanie
proti tomuto odporcovi súd zastavil uznesením zo dňa 22.10.2004 (č. l. 65 spisu).

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.5.2009 sp. z n. 9C/36/2004-307 súd zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi 128.311,09 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu. Konanie o zaplatenie príslušenstva a to úroku z omeškania z priznanej istiny zastavil. O náhrade
trov konania, vrátane trov konania štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.5.2010 sp. zn. 9C/36/2004-342 súd doplnil výrok

rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 9C/36/2004-307 zo dňa 12.5.2009 tak, že v prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľa zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 1Co 260/2010-359 súd zrušil
rozsudok v znení doplňacieho rozsudku vo vyhovujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I.

stupňa na ďalšie konanie, pričom poukázal na skutočnosť, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľa, výpoveďami svedkov, obsahom predložených
listinných dôkazov obsahom pripojeného spisu sp.zn. 3T 31/2003 OS Michalovce, výsledkamiznaleckého dokazovania, doplnením dokazovania, ako aj ostatným spisovým materiálom súd zistil
tento skutkový stav :

Trestným rozkazom č. k. 3T 31/03 - 30 zo dňa 14.2.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3.4.2003
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, pretože inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona pričom spôsobil vznik dopravnej nehody dňa 18.10.2002 o 19.35 v obci C. Podrobnosti vzniku
tejto dopravnej nehody sú opísané v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Z označeného trestného rozkazu (č. l. 6 vo fotokópii, č. l. 38a - pripojený trestný spis) vyplýva, že pri
dopravnej nehode utrpel zranenia poškodený O. navrhovateľ v tomto konaní, a to trieštivú zlomeninu
tela ľavej stehnovej kosti v hornej tretine, trieštivú zlomeninu jamky ľavého bedrového kĺbu - komplexu
s vykĺbením hlavice stehnovej kosti, zlomeninu ľavej loďkovej kosti v pravom zápästí, zlomeninu dolnej
časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, pohmoždenie pravého ramena, neúplné pohmoždenie

ľavého sedacieho nervu, úrazovo - krvácavý šok ťažkého stupňa, odreniny na oboch kolenách a
tržnú ranku 3 mm na pravom hornom viečku nevyžadujúcu chirurgické liečenie s dobou liečenia a
práceneschopnosti najmenej 7 mesiacov.

Poškodený O. bol týmto rozhodnutím súdu so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaný na

konanie vo veciach občianskoprávnych.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom dňa 22.10.2004 (č.l. 59 spisu) vypovedal,
že pri dopravnej nehode, ktorá je vyššie opísaná mu vošlo do cesty motorové vozidlo zn. Tatra 148.
Poprel, aby spoluzavinil túto dopravnú nehodu. Pri nehode utrpel viaceré závažné poranenia tela

a to trieštivú zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu jamky ľavého bedrového kĺbu,
vykĺbenie hlavice stehnovej kosti, zlomeninu ľavej loďkovej kosti v pravom zápästí, zlomeninu dolnej
časti pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, pohmoždenie pravého ramena, pohmoždenie ľavého
sedacieho nervu, úrazovo krvácavý šok ťažkého stupňa, odreniny na oboch kolenách a tržnú ranku 3
mm na pravom hornom viečku. Na traumatológii v O. bol hospitalizovaný do 29.11.2003 a v tom čase

sa podrobil dvom operáciám ľavej nohy, ako aj zlomeného bedrového kĺbu. Neskôr bol prepustený do
domáceho liečenia, podrobil sa rehabilitáciám ako aj kúpeľnej liečbe a to od 8.1.2003 do 31.1.2003
a od 19.2.2003 do 16.4.2003. Neskôr dennodenne dochádzal na rehabilitáciu do nemocnice v O.. V
čase keď bol hospitalizovaný v NsP O., oddelenie traumatológia bol plne imobilný, staral sa o neho iba
nemocničný personál a trpel bolesťami veľmi silnej intenzity. Niekedy ho táto bolesť privádzala až do

šialenstva, vytrhával si vlasy, obíjal hlavu o rám postele a proti bolesti bral lieky, ako aj injekcie. Keď
bol v domácej liečbe s pomocou najbližších príbuzných sa postavil, ale pri všetkých aj najbežnejších
hygienických úkonoch mu museli pomáhať. Takéto úkony bol schopný absolvovať sám až po návrate z
rehabilitácie v Kováčovej dňa 16.4.2003. V čase výpovede trpel bolesťami, uviedol, že môže síce vstať
a môže chodiť, ale iba s pomocou bariel alebo paličky. Pociťuje bolesti v kĺbe, bolesti zápästia, mal

prerušenýsedacínervnapravejstranesčímsútiežspojenébolesti.Nanohemástáledlahu,takaby mu
noha neprepadávala, a aby nezakopával. Takisto má ochabnuté svalstvo na ľavej strane v oblasti lýtka,
dostáva kŕče do prstov na ľavej nohe, od kolena dole má obmedzenú citlivosť nohy a trpí nespavosťou.
V čase nehody mal 22 rokov. Ukončil Strednú priemyselnú školu strojnícku v O. s maturitou. Aj keď bol
nezamestnaný, chcel sa zamestnať ako vodič vo firme svojho otca. Pred úrazom športoval, hrával futbal,

nohejbal, tenis, plával, pričom išlo o rekreačné takmer denné športovanie. Rád chodil do prírody so psom
a pomáhal svojim rodičom so starostlivosťou o dom a záhradu. V čase výpovede bol slobodný, bezdetný,
pred úrazom mal vážnu známosť čo sa však po úraze zmenilo. Aj keď pred úrazom bol spoločenský
človek, po úraze je utiahnutý, nemôže veľa chodiť, maximálne vyjde pred dom. Stále u neho pretrvávajú
bolesti. Nemôže robiť dlhodobejšie žiadnu prácu a nemôže ani športovať. Maximálne sedí pri televízore.

Po psychickej stránke sa tiež zmenil, pretože je viac agresívny, výbušný a to aj preto, že celé dni sedí
doma sám. Nemá žiadnu vážnu známosť so ženou. Pociťuje, že je postihnutý a odkázaný na iných ľudí.
Poukázal na to, že komisiou sociálneho zabezpečenia bol uznaný na invalidného a poberá invalidný
dôchodok.Ajkeďvlastnímot.vozidlo,šoférovaťnemôže,pretožemádlahunaľavejnohe,ktorámábráni
v stláčaní spojky, prípadne brzdy, pretože má kŕče v nohe. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo aj to, že

jeho ošetrujúcim lekárom je O., avšak navštevoval aj neurologičku O.. V čase keď bol hospitalizovaný v
O., bol jeho ošetrujúcim lekárom O.. Počas hospitalizácie tvrdil, že nastali aj zdravotné komplikácie vo
forme infekcie, čo sťažovalo liečebný proces. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.6.2011 čl.378 spisu
uviedol, že používa optické pomôcky odmala, nevedel uviesť, od ktorého veku, uteká mu jedno oko anosí okuliare preto, aby mu ho vyrovnávalo. Vidí veľmi dobre, nosí len okuliare, šošovky nenosí a v
čase dopravnej nehody mal aj optické pomôcky, nevedel si spomenúť, čo bolo s okuliarmi po nehode.
Uviedol, že optické pomôcky má už asi 15 rokov a k lekárovi chodí raz za rok. Má vydané vodičské

oprávnenie, kde má uvedené optické pomôcky, dioptrie má na obe oči, na jedno do troch dioptrií, žiadnu
operáciu nepostupoval.

Svedkyňa V., matka navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.2.2005 (č.l. 75 spisu) vypovedala, že po
nehode navrhovateľa pomáhala dostať z poškodeného motorového vozidla. Bol v šoku, mal bolesti a

triasolsazimou.PoprevozedonemocniceichprimárO.informoval,žeideovážnezranenia,nasledujúci
deň sa navrhovateľ podrobil prvej z operácií. Zistilo sa, že navrhovateľ má poškodený bedrový kĺb, ktorý
bude neskôr podrobné vymeniť za umelý kĺb. Jej syn bol potom hospitalizovaný a pripútaný na lôžko
5 týždňov. Bol odkázaný na pomoc iných, chodila za ním do nemocnice dvakrát do dňa. Keďže mal
zlomenú ruku, nemohol sa ani sám najesť. Potvrdila, že navrhovateľ mal silné bolesti, dokonca plakal
od bolesti a uvádzal, že sa do nedá vydržať. Bolela ho najmä ľavá noha. Aj keď dostával lieky od bolesti

v nemocnici, naviac mu dávali liek Tramadol, jedna krabička lieku mu vydržala asi týždeň. Po prepustení
do domáceho liečenia, navrhovateľ nemohol chodiť a dňa 8.1.2003 odišiel do kúpeľov do Z., kde stále
bol imobilný a podroboval sa rehabilitačnej liečbe. Následne odišiel do kúpeľov do Kováčovej 19.2.2003
a vrátil sa 16.4.2003. Po návrate z kúpeľov začal pomaly chodiť, ale len s pomocou bariel. Stále u
neho pretrvávali bolesti. Bez pomoci iných nemohol vykonávať ani základné úkony. Po úraze je jej syn

vylúčený prakticky zo všetkých činností, nemôže nič robiť a sťažuje sa na bolesti hlavy. Pre následky
úrazu sa rozišiel so svojou priateľkou. Nemôže športovať a nechodí ani do spoločnosti. Po úraze sa
zmenil aj povahovo a aj keď pred úrazom bol miernej povahy, teraz je agresívny, všetko mu vadí a
uzatvára sa do seba. Aj keď pri rodinnom dome, v ktorom žijú, majú záhradu aj záhumienok, navrhovateľ
pre poškodenie zdravia im už nemôže pomáhať. V čase keď bol jej syna doma na odporúčanie O.

chodievala k nim domov rehabilitačná pracovníčka p. C. ktorá s ich synom cvičila denne 2 až 3 hodiny.
Svedkyňa potvrdila aj to, že jej syn stále pociťuje bolesti, je pravda, že bezprostredne po nehode boli
tieto bolesti väčšej intenzity, teraz však u neho bolesť vzniká aj pri zmene počasia a takisto pri chôdzi.
Vzhľadom na poškodenie zdravia má stále problémy pri vykonávaní osobnej hygieny a dokonca musí
mať na nohe nasadenú dlahu, aby nezakopával špičkou ľavej nohy.

Z výpovede otca navrhovateľa, O. ktorý pred súdom vypovedal dňa 23.2.2005 (č. l. 77 spisu) vyplynulo,
že po nehode sa navrhovateľ zmenil, aj keď bol predtým spoločenský, teraz je uzavretý a nikam prakticky
nehodí. Má stále veľké bolesti, nemôže vykonávať žiadne práce a berie aj lieky proti bolesti. Potvrdil,
že keď navštevoval syna v nemocnici, tak syn trpel veľmi veľkými bolesťami a spolu s manželkou mu

nosili lieky a to naviac oproti liekom, ktoré dostával v nemocnici. U navrhovateľa sa bolesti zmiernili až
po jeho návrate z Kováčovej. Potvrdil to, že syn sa chce u neho zamestnať ako vodič kamiónu, to však
teraz už nemôže. Potvrdil aj to, že pred nehodou sa jeho syn venoval rekreačne športu, aj keď nebol
registrovaný v žiadnom športovom klube a ani sa nezúčastňoval žiadnych športových súťaží, hrával
napr. futbal, alebo tenis. Mal aj vážnu známosť, ktorú po nehode s ním jeho priateľka ukončila. Stále

musí nosiť dlahu na nohe, pretože ak ju nemá celé ľavé chodidlo mu padá dole.

Brat navrhovateľa F. na tom istom pojednávaní vypovedal (č.l. 79 spisu), že jeho brat sa po nehode
zmenil. Je nervózny a stále kričí, dokonca aj zo sna. Bývajú s bratom v jednej izbe, tak aby mu mohol v
noci pomáhať ak chce ísť napr. na WC. Tiež pomáha bratovi pri kúpaní alebo pri iných činnostiach. Brat

sa mu sťažuje na bolesť nohy, ako aj na to, že môže chodiť iba s pomocou bariel. Potvrdil, že bolesti
u jeho brata sú veľmi silné, aj v čase výpovede svedka navrhovateľ bral lieky proti bolesti Tramadol a
lieky na spanie.

Svedkyňa N. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom dňa 23.2.2005 (č.l. 80 spisu) vypovedala, že

pozná otca navrhovateľa v rámci priateľských vzťahov a pracuje ako fyzioterapeutka v D.. V čase keď bol
navrhovateľ prepustený do domáceho liečenia, chodila k nim domov, pričom ju privážal a odvážal otec
navrhovateľa. Po pracovnej dobe a takisto aj cez víkendy sa snažila pomôcť navrhovateľovi, pretože
mal veľmi vážny úraz, bol totálne pripútaný na lôžko, mal psychické stresy a hrozilo mu ochrnutie
ľavej nohy, pretože mal poškodené nervy. Podrobovala ho rôznym masážam, nácvikom, takisto aj

vyťahovaním skrátených svalových skupín, pretože bol preležaný. Najprv používal pri pohybe nemecké
barly (drevené podpažné barly), pričom nohu musel mať fixovanú do obväzov, aby mu neprepadávala.
Nebol schopný zdvihnúť palec na ľavej nohe, ani členok. Rehabilitáciu vykonávala viac než tri týždne.
Lekári traumatológie takýchto postup schvaľovali. Neskôr bol rehabilitovaný ambulantne, chodil naelektrostimuláciu s členkom, pretože potreboval oživiť nerv, ktorý mal poškodený, chodieval na aktívne
cvičenia celého tela, ako aj posilňovanie ochabnutého svalstva. Táto rehabilitácia trvala veľmi dlho,
presnú dobu však uviesť nevedela. Potvrdila to, že navrhovateľ mal veľmi veľké bolesti a prakticky pred

každým cvičením musel zobral lieky proti bolesti a až tak mohli začať s cvičením. Priebeh cvičenia bol
tiež bolestivý. Nebyť ale týchto cvičení podľa svedkyne zdravotný stav navrhovateľa by mohol byť oveľa
horší, mohol mať väčšie preležaniny, viac ochabnuté svalstvo a viac obmedzenú pohyblivosť kĺbov.

Z výpovede svedka O. na pojednávaní dňa 16.6.2011 čl.374 spisu súd zistil, že v roku 2002 vykonával
službu na OO PZ H., na presný dátum sa nepamätal, ale pripustil, že mohlo to byť 18.10.2002, keď išiel
preveriť dopravnú nehodu v obci C., kde po príchode zistil, že skutočne došlo k dopravnej nehode a
na mieste už boli záchranári. Opísal postavenie vozidiel po nehode, pričom na presné skutočnosti sa
nepamätal, kde skutočne vozidlá boli a ani na ďalšie detaily po neho si nespomínal.

Z výpovede svedka M. na pojednávaní dňa 16.6.2011 čl. 377 spisu súd zistil, že v roku 2002 vykonával
funkciu staršieho referenta oddelenia dopravných nehôd, uviedol, že v uvedenom roku vyšetroval veľa
dopravných nehôd a na predmetnú nehodu si nepamätá, nevedel ani uviesť, čo sa vlastne stalo. Po
nahliadnutí do trestného spisu ozrejmil súdu, že plánok vyhotovoval on a dopravnú nehodu realizoval,
poukázal, že v plánku je zakreslený skutočný stav, ako našiel motorové vozidlá po dopravnej nehode, či

bolo niečo menené pred dopravnou nehodou nevedel uviesť, podotkol, že stopy boli zadokumentované
tak, ako sú zakreslené v plánku.

Z výpovede svedka V. na pojednávaní dňa 16.6.2011 čl. 378 spisu súd zistil, že sa vôbec nepamätal,
aby realizoval nejakú takúto nehodu, pamätá si len nejakú skutočnosť, že s kolegom O. na druhý deň

po nehode boli na družstve a zháňali nejakú sejačku, ako aj po nahliadnutí do spisu zistil, že nehodu
realizoval kolega O.

Z výpovede svedka O. (č.l. 83 spisu) na pojednávaní dňa 23.2.2005 súd zistil, že po nahliadnutí do
znaleckého posudku, ktorý mu bol predložený z trestného spisu, svedok potvrdil, že navrhovateľ utrpel

pri dopr. nehode závažné poranenia a navrhovateľ trpel bolesťami vyššej intenzity v dôsledku viacerých
poranení. U navrhovateľa sa jednalo o polytraumu a zranenia boli sprevádzané veľmi intenzívnymi
bolesťami. Tieto pretrvávali vo veľmi veľkej intenzite 2 až 3 týždne počas jeho akútnej liečby, potom
neskôr táto bolesť postupne ustupovala.

O zdravotnom stave navrhovateľa vypovedala na pojednávaní dňa 23.2.20056 aj svedkyňa O. z
výpovede ktorej súd zistil (č.l. 85 spisu), že navrhovateľ bol u nej na návšteve celkovo trikrát a to
26.11.2002, 30.6.2003, 22.3.2004, .keďže je odborná lekárka - neurologička. Navrhovateľ prišiel na
vyšetrenie na odporúčanie traumatológa pre predpokladané poškodenie nervu ľavej nohy. Vyšetrením
zistila poškodenie veľké nervového kmeňa na ľavej dolnej končatine a čiastočné poškodenie menšieho

nervu, takisto na ľavej nohe. Aj keď ide o poškodenie, ktoré je liečiteľné, následky možno odstrániť
iba čiastočne, úplná úprava nie je možná. Pri poškodení nervu po uplynutí viac ako dvoch rokov od
poškodenia sa považuje z lekárskeho hľadiska za stav trvalý a v prípade navrhovateľa tieto následky
stále pretrvávajú. Nerv sa čiastočne obnovil, ale zostalo oslabenie celej skupiny svalov prednej časti
predkolenia ľavej nohy. Navrhovateľ preto nemôže dvíhať chodilo a takisto má voľný členok, pri chôdzi

zakopávašpičkounohyopodlahuajetamtendenciakopakovanémuvyvrtnutiečlenkaprávepreslabosť
týchto svalov. U navrhovateľa prichádza do úvahy iba rehabilitačná liečba a posilňovanie skupiny svalov,
u ktorých ovládanie zostalo zachované. Tento stav podľa svedkyne je trvalý. Navrhovateľ následkom
toho nemôže dlhodobo zaťažovať dolnú končatinu, nemôže sa venovať niektorým činnostiam a nemôže
športovať. Takisto je obmedzený pri šoférovaní, pretože ľavú nohu používa na stláčanie spojkového

pedálu a navrhovateľ má zníženú citlivosť tejto nohy.

Svedok O. na pojednávaní dňa 23.2.2005 vo svojej svedeckej výpovedi uviedol (č. l. 86 spisu), že je
ošetrujúcim lekárom navrhovateľa a dokonca bol v čase nehode na mieste nehody. Navrhovateľ poskytol
po nehode prvú lekársku pomoc. Videl, že navrhovateľ má veľké bolesti. Podal mu preto analgetiká na

stlmenie bolesti a privolal záchrannú službu, ktorá prišla asi do 10 minút. Navrhovateľ bol následkom
úrazu a mimoriadnych bolestí po nehode v šoku. Počas hospitalizácie s navrhovateľ nebol v kontakte,
keď sa vrátil z nemocnice, chodieval navrhovateľovi dával injekcie a to podľa toho či bolesti boli silné
alebo slabšie. Takisto mu predpisoval sedatíva, ktoré sú zachytené v zdr. dokumentácie navrhovateľa.Potvrdil, že navrhovateľ trpel silnými bolesťami, najviac ho bolela ľavá dolná končatina. Takisto ho bolel
chrbát, rameno a ruka. Po prepustení do domáceho liečenia, navrhovateľ pichal injekcie alebo podával
lieky raz alebo dvakrát do týždňa. Zhruba po 3 až 5 mesiacoch po úraze bolesti začali ustupovať, ale v

podstate pretrvávajú aj naďalej. Navrhovateľ pociťuje bolesti aj pri zmenách počasia. Potvrdil, že v čase
výpovede predpisoval navrhovateľovi aj iné lieky a to na odporúčanie neurologičky, napr. protikŕčový
liek a to Sintostigmin, analgeticky pôsobiace lieky Algifen, Novalgin a pod., tiež vitamíny, ako aj lieky
zo skupiny hypnotík a sedatív, pretože navrhovateľ má problémy so spaním, ide o lieky Diazepam,
Oxazepam, Nitrazepam a takisto liek na prekrvenie drobných ciev Sekatoxín Forte. Lieky berie niekedy

dva až trikrát denne. Navrhovateľ si dokupuje aj voľne dostupné lieky proti bolesti analgetiká, čo svedok
pri návštevách navrhovateľa sám videl.

Na pojednávaní dňa 6.5.2005 (č.l. 96 spisu) bol veľmi podrobne vypočutý svedok O., z výpovede ktorého
vyplynulo, že pracoval ako primár traumatologického oddelenia D. od 1.7.1985 do 1.3.2004. V čase
nehody bol primárom tohto oddelenia. Na prípad navrhovateľa si spomenul, aj keď nemal k dispozícii zdr.

dokumentáciu navrhovateľa vzhľadom na zmenu jeho pracoviska. Uviedol, že po prevoze do nemocnice
bol navrhovateľ v ťažkom šoku a prvotná liečba spočívala v trakcii, t.j. naťahovaní končatiny a keďže
sa nedarilo dostať hlavicu ľavej stehennej kosti na pôvodné miesto do kĺbu, musel byť navrhovateľ po
niekoľkých hodinách operovaný. Navrhovateľ mal zlomenú jamku ľavého bedrového kĺbu a takisto ľavú
stehnovú kosť o niekoľko cm nižšie, došlo u neho k etážovitej zlomenine. Pri operácii bolo zistené,

že navrhovateľ má poškodený sedací nerv vľavo čo urobila vykĺbená hlavica stehennej kosti, pretože
tento nerv prebieha tesne vedľa nej. Navrhovateľ bude mať však trvalé následky až do smrti. Obdobné
poranenie bedrového kĺbu ako u navrhovateľa má za následok ťažké obmedzenie hybnosti. Postupne
sa vytvorí poúrazovú artróza, t.j. spevnenie kĺbu, jeho imobilita, čo je spojené s obrovskými bolesťami
a vynúti si to výmenu kĺbu za umelý. Svedok uviedol, že v čase jeho výpovede kĺb u navrhovateľa

má opotrebenie ako keby išlo o 80-ročného človeka. Poškodenie sedacieho nervu podľa svedka za
súčasných medicínskych možností neprichádza do úvahy, následky možno korigovať iba pomocou
ortopedických pomôcok. Svedok uviedol, že navrhovateľ trpel veľkými bolesťami po úraze po dobu asi
pol roka a spočiatku bola intenzita bolesti veľmi veľká. 5 týždňov po nehode bol pacient pripútaný na
lôžko. Priebeh hojenia po operácii u navrhovateľa bol podľa svedka štandardný. Následkom úrazu má

navrhovateľ padavú nohu vľavo, to znamená, že pri chôdzi mu ľavá noha nekoordinovane dopadá na
podložku a zakopáva o sebemenšiu prekážku. U navrhovateľa existuje aj duševný diskonfort po ťažkej
liečbe, ktorá bola veľmi bolestivá, pretože pacient si začal uvedomovať svoje postihnutie pre ďalší život,
ktorý sa radikálne zmenil. U navrhovateľa je nutnosť používať francúzsku barlu a ortopetickú pomôcku
kvôli prepadávaniu nohy. Po dopr. nehode má jazvy na tele a ťažké obmedzenie hybnosti ľavého

bedrového kĺbu. Nohu nemôže poriadne zohnúť, nemôže ňou otočiť, nemôže ju odtiahnuť. Rotačné
pohyby s nohou sú veľmi bolestivé. Má obmedzenú hybnosť ľavého kolena, pretože prvotný náraz mot.
vozidla sa prenášal cez kapotu na palubnú dosku a dotykom s kolenom cez stehennú kosť, až došlo k
jej vykĺbeniu a zlomeniu vrátane lôžka kĺbu. Navrhovateľ má aj keloidné jazvy po operáciách. Po úraze
navrhovateľ je značne hendikepovaný, môže vykonávať iba ľahšie práce sedavým spôsobom. Nemôže

športovať a nemôže robiť žiadne fyzické práce. Prognóza vývoja zdravotného stavu u navrhovateľa
je zlá, pretože z vlastných skúseností a medicínskej literatúry usudzuje, že najneskôr do 10 rokov
bude u navrhovateľa nutná výmena bedrového kĺbu, pričom životnosť umelého kĺbu je cca 10 až 13
rokov. Operácia vykĺbenia bedrového kĺbu a striežky jamky patrí medzi najťažšie operácie z oblasti
traumatológie, čo sa podpísalo aj na dĺžke rehabilitácie. Svedok potvrdil aj to, že podľa jeho názoru

navrhovateľ a jeho najbližší príbuzní vyvinuli maximálne úsilie na to, aby následky po úraze navrhovateľa
boli čo najmenšie a navrhovateľ sa podrobil čo najkvalitnejšej rehabilitácii.

Svedok L. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 6.5.2005 uviedol, že pracuje ako súdny
znalec v odbore cestnej dopravy a vypracoval znalecký posudok pre potreby vyšetrovateľa a neskôr

súdu v trestnom konaní č.k. 3T 31/03. Z jeho výpovedi vyplynulo, že podľa znalca v čase nehody obaja
účastníci nehody jazdili časťami svojich vozidiel v protismere, čiže obaja prešli cez stredovú deliacu
čiaru, čo v prípade vodiča nákladného vozidla bolo jednoznačne zistené a navrhovateľ túto skutočnosť
popieral. Svedok uviedol, že aj navrhovateľ prešiel do protismeru, aké boli dôvody uviesť nevedel.
Svedok sa nezaoberal alternatívou, že ak by navrhovateľ išiel maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/

hod, či by došlo alebo nedošlo k nehode, prípadne aké by to malo následky.

Písomným podaním zo dňa 26.5.2005 (č. l. 106 spisu) vedľajší účastník na strane odporcu v súvislosti
s vyriešením otázky základu nároku navrhovateľa žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovaniena zodpovedanie otázky, či v prípade, ak by vodič O. pred zrážkou jazdil povolenou rýchlosťou 50 km/
hod zrážke zabránil, teda, či by došlo k stretu vozidiel, ak áno, s akými následkami, prípadne, aká
by bola nárazová rýchlosť. Zároveň žiadali, aby znalec určil, či navrhovateľ bol vo svojom vozidle

pripútaný bezpečnostným pásom.

Následne súd nariadil uznesením č.k. 9C 36/04 - 107 zo dňa 13.6.2005 znalecké dokazovanie znalcom
z odboru dopravy ID.. Proti osobe znalca namietal podaním zo dňa 6.7.2005 zástupca navrhovateľa.
Uznesením zo dňa 19.10.2005 bol znalec L. vylúčený z vykonávania znaleckého dokazovania a

vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec L. ktorý vo veci podal znalecký posudok
č. 10/2005 dňa 21.12.2005 (č.l. 126 a nasl. súdneho spisu). Zo záverov vypracovaného znaleckého
posudku vyplýva, že aj v prípade ak by navrhovateľ pred zrážkou jazdil povolenou rýchlosťou 50 km/h
došlo by k nehode, pretože k zrážke by nedošlo iba vtedy ak by znížil svoju rýchlosť na 10 km/h pred
zrážkou a vodič Tatry 148 by znížil rýchlosť na 32 km/h. Znalec zistil, že v čase nehody navrhovateľ bol
pripútaný bezpečnostným pásom a vychádzal z tej skutočnosti, že aj navrhovateľ v čase nehody svojim

vozidlom čiastočne sa nachádzal za stredovou deliacou čiarou.

Zástupca navrhovateľa sa k výsledkom znaleckého dokazovania vyjadril písomne dňa 16.1.2006, kde
vo svojom vyjadrení (č. l. 163) spisu ) uviedol, že znalci a to ani v trestnom konaní a ani v tomto konaní
neurčili presne miesto stretu vozidiel vzhľadom na miesto, kde sa vozidlá nachádzali po tom čo na miesto

nehody prišla polícia. Podľa názoru zástupcu navrhovateľa a príčinou vzniku nehody bolo to, že vozidlo
Tatra 148 malo v smere jazdy prekážku, prešlo svojou časťou do protismeru cez deliacu čiaru vozovky
a to bolo príčinou vzniku nehody.

Zástupca odporcu sa k výsledkom znaleckého posudku vyjadril dňa 30.12.2005 (č.l. 160 spisu), s tým,

že so závermi znaleckého posudku súhlasia a trvajú na tom, aby návrh navrhovateľa bol krátený na
50 %, pretože navrhovateľ nedodržal povolenú rýchlosť a taktiež prekročil deliacu čiaru stredu vozovky.

Zo stanoviska vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 5.1.2006 (č.l. 161 spisu) vyplýva, že
podľa znalca bolo potvrdené, že aj navrhovateľ prešiel do protismeru a jazdil pred nehodou rýchlosťou

76 km/h, ktorá prevyšuje povolenú rýchlosť jazdy cez obec. Žiadali preto, aby súd aplikoval ust. §
431 Občianskeho zákonníka, pričom miera účasti oboch účastníkov nehody je v rozsahu 50 % a
takto stanovenou mierou účasti navrhovateľa je potrebné krátiť nároky na náhradu škody vo všetkých
jej zložkách, z ktorých pozostáva. Zároveň navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo s tým, že zaslali aj okruh otázok, ktoré by mali byť predmetom znaleckého

dokazovania /čl.162 spisu/.

Znalec ID. na pojednávaní dňa 7.3.2006 (č.l. 175) vypovedal, že navrhovateľ ako vodič vozidla BMW mal
pred sebou nejakú prekážkou na krajnici vozovky v smere svojej jazdy a vychádzal pritom z výpovede
svedkov, ktoré sú zachytené aj v trestnom spise. Znalec uzavrel, že v prípade tejto dopravnej nehody

išlo v podstate o čelnú zrážku, pretože vozidlo BMW sa podsunulo pod vyššie nákladné motorové
vozidlo Tatra. Išlo pritom o náraz so sklzom a hlavná sila nárazu vozidla BMW smerovala na vozidle
Tatra práve na jeho pravé predné koleso. Znalec sa vyjadril aj k tej otázke, že vodič Tatry neskoro
pred sebou zbadal prekážku na ceste a to motorové vozidlo zn. Volkswagen a nemal dostatok času
na to, aby ubrzdil nákladné motorové vozidlo. Rozhodol sa preto obehnúť toto vozidlo, pričom prešiel

časťou vozidla do druhého jazdného pruhu. Podľa znalca aj navrhovateľ pochybil ak prešiel časťou
svojho motorového vozidla cez stredovú deliacu čiaru. V prípade simulácie na rýchlosť jazdy 50 km/h
u motorového vozidla BMW, stret motorových vozidiel by vyznel tragickejšie pre navrhovateľa, pretože
by nešlo o náraz so sklzom, ale v podstate náraz s čiastočným prekrytím a k odhodeniu vozidla späť
a tam sú naväzujúce grafy ohľadom poškodenia zdravia u navrhovateľa so záverom, že by sa to

nezhodovalo s hodnotami prežitia. Navrhovateľ mal v podstate šťastie, že pri dopravnej nehode došlo
k odtrhnutiu ľavého predného kolesa nákladného motorového vozidla, pretože toto absorbovalo v sebe
veľkú časť energie nárazu. Znalec uzavrel, že spôsob jazdy u vodiča tatry bol v každom prípade chybný.
Navrhovateľ s týmto nesúhlasil, tvrdil, že išiel stále vo svojom jazdnom pruhu a nákladné motorové
vozidlo prešlo do protismeru a vtedy došlo k stretu vozidiel, s čím však znalec následne nesúhlasil,

pretože poškodenia vozidiel takémuto priebehu dopravnej nehody nezodpovedajú.

Z doplňujúcej výpovede znalca ID., vykonanej na pojednávaní dňa 15.12. 2011 čl.390 spisu, súd zistil, že
v danej veci vypracoval posudok dňa 21.12.2005, č. 10/2005, na ktorých záveroch trval v celom rozsahu,ako aj na svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7.3.2006, pričom doplnil svoj posudok následovne: Bola
prekročená povolená rýchlosť, ako aj primeraná rýchlosť, skonštatoval, že časť miery zavinenia má i
poškodený a časť miery má i druhá strana. Po technickej stránke vodič, ktorý vykonáva vyhýbanie, alebo

teda obiehanie vozidla, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov. Vodič je obmedzený vtedy,
keď mu na prejazd v jazdnom pruhu neostane potrebná šírka, potrebný profil cestného telesa. Prejazdný
profil cestného telesa plus povolené odstupové vzdialenosti pokiaľ sa nachádzajú nejaké predmety
na krajniciach alebo od druhého vozidla. Šírka jazdného pruhu bola 3,40 plus krajnica 80 cm. Vodič
môže jazdiť aj po krajnici pri vyhýbaní alebo obchádzaní alebo obrátení nehodového deja. Nakoniec

skonštatoval, že poškodený nesprávnym spôsobom jazdil vo svojom jazdnom pruhu. Ďalej skonštatoval,
že vodič Tatry vytvoril náhlu prekážku žalobcovi, a žalobca mal jazdiť primeranou rýchlosťou, ktorá je
menšia ešte v noci ako je povolená rýchlosť, aby mohol dostatočne zastaviť na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad.

SúdsivyžiadalajsprávuSociálnejpoisťovne, pobočkaO. ozaslanie kópiíspráv,nazákladektorýchbol

posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa. Sociálna poisťovňa zaslala súdu dňa 22.3.2006 lekársku
správu - ktorá bola vydaná k žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku (č.l. 181 spisu)
zo dňa 2.4.2004, zo záveru ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný invalidným v zmysle ust. § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. U navrhovateľa bola pritom zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
- 75 %. Zo záveru tejto správy vyplýva jednoznačný záver, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu,
pričom u navrhovateľa ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie : - choroby podporného a pohybového
aparátu. V tejto správe sa nachádza celkový posudok, zdravotného stavu navrhovateľa, v ktorom sa
uvádza, že „ posudzovaný utrpel polytraumu so zlomeninou ľavej stehnovej kosti, pohmoždenie ľavého

kolena, zlomeninu acetabula a panvy s luxáciou ľavého bedrového kĺbu a následnými operáciami a
dlhodobou rehabilitačnou liečbou. Po liečbe ostali následky v zmysle poškodenia sedacieho nervu s
nutnosťou podpornej dlahy na predkolení pre padavú nohu, s nutnosťou pri chôdzi používať francúzsku
barlu. Prítomná artrófia svalov predkolenia a chronické štádium lézie n.ischiadikus a demyelinizačná
lézia n.femoralis“. Obdobné závery z lekárskej správy - posudku vyplývajú aj zo dňa 20.4.2006, s tým,

že invalidita u navrhovateľa pretrváva. Aj v v tejto správe (čl.185 spisu zo dňa 20.4.2006) sa nachádza
celkový posudok, z ktorého vyplýva, že u navrhovateľa pretrváva liečba v neurologickej ambulancii
pre tam označené diagnózy potvrdené opakovanými EMG vyšetreniami s aktuálnym zhodnotením
ako chronické štádium typu parciálnej axonotnézy s trvalým oslabením svalovej sily na úrovni 0-1 st.
svalového testu s atrofiou svalov, hlavne predkolenia s nutnosťou stáleho nosenia podpornej dlahy a

užívania francúzskej barly ako následok ťažkej traumy ľavej dolnej končatiny. Stav je komplikovaný
stresovou poruchovou stredne ťažkého stupňa s nepretržitou psychiatrickou liečbou.

Nanávrhvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcusúdvovecinariadilznaleckéhodokazovaniezodboru
zdravotníctvo, kde uznesením zo dňa 25.4.2007 (č.l. 187 spisu) vypracovaním posudku poveril U.

Tento znalecký ústav však dňa 7.9.2007 oznámil súdu, že nemá uzatvorené poistenie pre účely
náhrady škody za znaleckú činnosť, nemôžu vo veci vypracovať znalecký posudok a preto zaslaný
súdny spis bol súdu vrátený. Uznesením zo dňa 4.10.2007 (č.l. 198) bolo preto uznesenie o nariadení
znaleckého dokazovania zmenené a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia O.. Súd vymedzil úlohu znalcovi tak, aby v

znaleckom posudku boli komplexne posúdené následky dopravnej nehody u navrhovateľa a stanovenie
bodového ohodnotenia, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia následkom poškodenia jeho zdravia.
Znalcovi bolo uložené, aby posúdil úplnosť a správnosť bodového ohodnotenia bolestného u O., ako aj
sťaženia spoločenského uplatnenia u O.
Znalec súdu doručil vypracovaný znalecký posudok č. 42/2007 dňa 14.1.2008 (č.l. 205 a nasl. súdneho

spisu). Zo záverov tohto posudku vyplýva, že bolestné u navrhovateľa bolo celkovo ohodnotené počtom
bodov 566,25 bodov a bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo stanovené
počtom bodov 990 /čl.212,213 spisu/. Ďalej zo záverov posudku vyplýva, že prognóza vývoja zdr.stavu
u navrhovateľa je taká, že prakticky nie je možné očakávať ďalšie zlepšenie jeho zdr.stavu a nie je
známa žiadna medicínska metóda, ktorá by mohla viesť k výraznému zlepšeniu zdr.stavu. Zmierniť

následky môže iba doporučená rehabilitácia a individuálne cvičenia za účelom posilňovania svalstva
dolnej končatiny. U navrhovateľa je objektívna prítomné oslabenie svalových skupín ľavého stehna a
hlavne predkolenia s poruchou citlivosti pri chôdzi, zakopáva špičkou, musí nosiť ortézu. Neurologickými
vyšetreniamibolstavhodnotenýakochronickéreziduálneštádiumpoškodeniasedaciehonervuťažkéhostupňa, čo bolo potvrdené aj vyšetrením EMG. Subjektívne sa navrhovateľ sťažuje na slabosť v ľavej
dolnej končatine, máme kŕče ľavého lýtka, aj v zadnej časti stehna a má poruchy citlivosti ľavej nohy.
Chodí iba s pomocou opory a musí nosiť dlahu. Znalec sa vyjadril aj z psychiatrického hľadiska, kde

uviedol, že u odborného lekára psychiatria sa navrhovateľ lieči od r. 2006, kde bol odoslaný svojim
ošetrujúcim lekárom pre ťažkosti trvajúce od úrazu v súvislosti s nehodou. Odborným lekárom bol stav
uzavretý ako poúrazová stresová porucha a bola aplikovaná medikamentózna liečba bez výraznejšieho
efektu. Znalec z traumatologického hľadiska poukázal na ťažké obmedzenie hybnosti v ľavom bedrovom
kĺbe s obmedzením pohyblivosti v ľavom kolene a tiež na pretrvávajúcu keloidnú jazvu po operácii nad

ľavým bedrovým kĺbom. Subjektívne navrhovateľ udával bolesti v ľavom bedrovom kĺbe pri pohybe a
záťaži, ktoré si vyžadujú tlmenie liekmi v nepravidelných intervaloch. Pre bolesti má problémy so státím.
Poranenie, ktoré utrpel navrhovateľ pri nehode je z medicínskeho hľadiska ťažké, ktoré bolo riešené
náročnou operáciou a ďalšou dlhodobou liečbou. U takýchto poranení sa vytvára poúrazovú artróza, v
dôsledkučohocelýkĺb„stuhne“,čojespojenésvýraznoubolestivosťouaobmedzenímpohyblivostikĺbu.
Zmeny v zmysle artrózy u navrhovateľa už nastali, čo bolo objektivizované RTG vyšetrením v r. 2005

a boli hodnotené ako artróza II. až III.stupňa. Znalec vyjadril názor, že pri úraze došlo aj k zlomeninám
stehnovej kosti so zlomeninou jamky bedrového kĺbu a aj k zlomenine stehnovej kosti pod hlavicou kosti,
je možné, že následkom poruchy cievneho zásobenia kosti krvou môže dôjsť k postupného odumieraniu
kosti, perspektívne sa nedá očakávať zlepšenie zdr.stavu navrhovateľa, skôr naopak, pretože bude
potrebná výmena bedrového kĺbu, pričom životnosť umelého kĺbu je časovo limitovaná na dobu 10 až

15 rokov.

Navrhovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku znalca písomným podaním zo dňa 16.1.2008 (č.l.
223 spisu) a to tak, že v podstate so znaleckým posudkom v plnom rozsahu súhlasil a uviedol, že u
navrhovateľa existujú dôvody na mimoriadne zvýšenie tak bolestného, ako aj sťaženia spoločenského

uplatnenia v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č . 32/1965 Zb.. Žiadal, aby súd pripustil mimoriadne zvýšenie
bodového ohodnotenia za bolesť na 40 násobok a za SSU na 50 násobok. Vo finančnom vyjadrení by
išlo o sumu 4.329.000,- Sk. Konanie o zaplatenie nároku vo výške 105.000,- Sk žiadal zastaviť.

Odporca sa k znaleckému posudku znalca vyjadril písomným podaním zo dňa 26.2.2008 (č.l. 229

spisu), v ktorom zopakoval svoje predchádzajúce stanoviská a to v tom smere, že za vznik následkom
dopravnej nehody je spoluzodpovedný aj navrhovateľ a to v pomere 50 %. Poukázali na to, že v celom
rozsahu sa pridržiavajú stanoviska vedľajšieho účastníka a to aj v prípade ak bude mať námietky k
znaleckému posudku O.
Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu k znaleckému posudku zo dňa 25.2.2008

(č.l. 230 spisu) vyplýva, že obsah posudku namietajú v celom rozsahu, pretože podľa ich názoru v
uvedenom posudku absentujú údaje a informácie, na základe ktorých by bolo možné overiť správnosť
záverov konštatovaných znalcom v odpovediach na otázky zadané súdom, pretože znalecký posudok
neobsahuje výpis zo zdr.dokumentácie navrhovateľa do úrazu, výpisy lekárskych správ a nálezov,
týkajúcich sa predmetného úrazu, priebehu jeho liečby, ako aj hospitalizácii. Z tohto dôvodu spochybnili

aj správnosť znalcom vykonaného hodnotenia bolestné a SSU.

Vzhľadom na výhrady vedľajšieho účastníka na strane odporcu k znaleckému posudku, znalec O.
bol vypočutý priamo na pojednávaní dňa 28.5.2008 (č.l. 241 spisu) a vo veci vypovedal tak, že
pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii celú zdr.dokumentáciu navrhovateľa obsahujúcu

jednotlivé lekárske správy a doklady o jeho zdr.stave do úrazu. Takisto vychádzal v výpovede O.,
ošetrujúceho lekára navrhovateľa. Potvrdil, že v plnom rozsahu trvá na bodovom ohodnotení bolestného
a SSU. V znaleckom posudku zhrnul výsledky jednotlivých vyšetrení, pričom nález navrhovateľa
je objektivizovaný aj elektromiografickým vyšetrením a v oblasti psychiatrie navrhovateľ absolvoval
vyšetrenie u inej lekárky, než u ktorej bol liečený a ktorú navštevoval. Podľa jeho názoru je tento posudok

objektívny s tým, že má skúsenosti a aj prax pri vypracovávaní takýchto posudkov. K prognóze vývoja
zdravotného stavu navrhovateľa uviedol, že v prípade oblasti neurologickej navrhovateľ absolvoval
komplexnú a kompletnú liečbu, pričom jeho zdravotný stav je uzavretý ako chronické reziduálne štádium
poškodenia sediaceho nervu ťažného stupňa, čo sa určite výrazne nezmení k lepšiemu. V oblasti
psychiatrickej ide u navrhovateľa o postraumatickú stresovú poruchu. V prípade traumatologického

hľadiska sa u navrhovateľa vyvíja artróza v bedrovom kĺbe, pričom už v r. 2005 u neho boli konštatované
pokročilé zmeny a tu sa nedá očakávať zlepšenie. Skôr bude nutná výmena umelým implantátom a to
v čase keď pre bolesť v kĺbe sa už navrhovateľ prakticky nebude môcť pohybovať a pre nedostatok
pohybu naberie na váhe.Keďže zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu vznikli pochybnosti ohľadom ohodnocovanej
položky 252 zo sťaženia spoločenského uplatnenia následne následne súd uznesením č.k. 9C 36/2004 -

248 zo dňa 7.7.2008 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a to O. a to na zodpovedanie otázky či u navrhovateľa po dopravnej nehode
existujú následky a to v psychickej oblasti a ak u neho existuje postraumatická stresová porucha, o aký
stupeň poruchy sa jedná a či u neho existujú predpoklady zlepšenia psychického stavu , prípadne za
akých podmienok. Zároveň súd uložil znalkyni bodovo ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia

v súvislosti s poškodením zdravia u navrhovateľa v psychickej oblasti.

Ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku č. 46/2008 zo dňa 13.1.2009 (č.l. 261 spisu) uzavrela, že
u navrhovateľa existuje posttaumatická stresová porucha s pretrvávaním príznakov stredne závažnej
intenzity. Prognóza u navrhovateľa je nepriaznivá, porucha u neho má tendenciu k chronifikácii
ťažkostí a predpoklady zlepšenia jeho psychického stavu úzko súvisia nielen s možnosťami a efektom

psychiatrickej liečby, ale aj s jeho telesným stavom a s tým, či bude v budúcnosti schopný zamestnať sa
a byť sebestačným a byť nezávislým od pomoci iných a ako sa bude vyvíjať jeho osobný život a pod..
Znalkyňa bodovo ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 300.

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho zástupcu k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril tak,

že so závermi znaleckého posudku súhlasí (č.l. 277 spisu).

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku zo
dňa 20.2.2009 (č.l. 283 spisu) uviedol, že namietajú správnosť záverov tohto znaleckého posudku,
pretože pre stanovenie diagnózy postraumatická stresová porucha nie je splnená podmienka a to

stanovenie diagnózy do 6 mesiacov po pôsobení stresovej situácie. Z tohto dôvodu navrhli vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou.

V záverečnej reči právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.1.2012 čl.394 spisu uviedol, že
trvá na dôvodoch žaloby, že bolo nepochybne preukázané, že dňa 18.10.2002 o 9.30 hod. došlo k

dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič Y. motorovým vozidlom, v dôsledku čoho žalobca utrpel poranenia,
uvedené v lekárskych správach a znaleckých posudkoch. Za toto konanie bol F. uznaný vinným a bol
mu uložený trest. Žalobca utrpel viaceré poranenia, ktoré mali za následok veľkú bolesť, ktorú musel
vytrpieť počas liečenia ako aj ďalších procesov. Boli to skutočne veľké bolesti, a keď sa bolesti trochu
utíšili, bolo potrebné sa vysporiadať aj s psychickým a zdravotným stavom, ktorý nastal pokiaľ ide o

sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na posudky, že bolestné bolo vypočítané na 537,5 boda,
a SSÚ 1040 bodov, čo znamená, že skutočne nikto to nezveličil a ani nemal záujem na tejto veci
nejako profitovať. Skutočne išlo len o takú výšku bodov, aká bola vypočítaná v znaleckých posudkoch.
Uviedol, že znalec sa podrobne vyjadril a že aj žalobca sa podieľal nejakou mierou zavinenia tým, že
išiel rýchlejšie vo svojom jazdnom pruhu, ale podstatný podiel viny na dopravnej nehode mal vodič

nákladného motorového vozidla, lebo on vytvoril náhlu prekážku, vošiel do jazdného pruhu žalobcu
a ten tomu zabrániť nemohol. Znalec sa nevedel vyjadriť, aký je podiel miery zavinenia. Podotkol, že
pokiaľ súd uzná aj mieru zavinenia žalobcu, aby bola podstatne menšia miera zavinenia, ako na strane
vodiča, ktorý mal prekážku vo svojom jazdnom pruhu, a preto mal predpokladať a zastaviť mohol naraziť
do predchádzajúceho auta ale neísť do protismeru, kde zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca

utrpel viaceré poranenia. Podotkol, že od nehody prešla doba 9 rokov, uplatnil si trovy konania v prípade
úspešnosti, podotkol, že ide o prípad vhodný osobitého zreteľa, nakoľko ide o mladého človeka. Všetky
zranenia, ktoré utrpel súviseli s touto nehodou a uviedol, že neporušil predpisy, v dôsledku čoho by mu
mal súd ešte znižovať mieru zavinenia.
Zozáverečnéhoprednesuvedľajšiehoúčastníkavykonanomnapojednávanídňa26.1.2012čl.396spisu

súd zistil, že poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je len nárok žalobcu v zmysle
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, ktorým bol zrušený rozsudok I. stupňa len v jeho vyhovujúcej
časti a to v sume 128.311,09 Eur. Zároveň trvá na všetkých doterajších vyjadreniach a prednesoch, čo sa
týkasamotnéhouplatnenéhonároku,astýmtonárokomžalobcunesúhlasila,takčodojehozákladu,ako
aj jeho výšky, poukázala na výsledky vykonaného dokazovania a nestotožnila sa s tvrdeniami žalobcu

o jeho účasti, resp. podiele na vzniku dopravnej nehody, ktorá by mala byť nižšia ako miera účasti
vodiča vozidla Tatra Y. Súhlasila a stotožnila sa s tým, že posúdenie miery účasti je v kompetencii
súdu,avšakjepotrebnévyhodnotiťvýsledkyznaleckéhodokazovania.Predovšetkýmdaladopozornosti
súdu okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Jednalo sa o mesiac október, pričom k nehodedošlo za zníženej viditeľnosti vo večerných hodinách o pol siedmej a u žalobcu došlo podľa jej názoru
k podstatnému prekročeniu primeranej rýchlosti, kde aj podľa znalca táto mala byť nižšia vzhľadom
na nočnú dobu. Uviedla, že po technickej stránke došlo zo strany žalobcu k závažnému porušeniu

predpisov a tak isto z toho dôvodu, že nereagoval dostatočným spôsobom na vzniknutú situáciu, čiže
ani nebrzdil, nevyhýbal sa a z toho dôvodu mala za to, že miera účasti žalobcu v zmysle ust. § 431
je v rozsahu 70 %. Pokiaľ sa týka nároku na mimoriadne zrušenie odškodnenia za bolesť, poukázala
na výsledky vykonaného dokazovania, pričom mala za to, že v týchto dôkazoch nevyplynuli žiadne
okolnosti, resp. dôvodu vhodné osobitého zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a

tieto neboli preukázané ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach. Tak isto mali za to,
že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 45-násobku tak, ako bolo
priznané pôvodným rozhodnutím, nie je v danom prípade, aj keď je nespochybniteľným faktom, že
u žalobcu úraz zanechal následky, ktoré spôsobili jeho invaliditu už v mladom veku, avšak tak, ako
poukazuje odvolací súd, je potrebné sa vysporiadať s výškou uplatneného nároku, a preto mali za to, že
aj táto skutočnosť bola odvolacím súdom súdu I. stupňa vytýkaná. V prípade úspechu si uplatnila trovy

konania, zároveň poukázala, že súd I. stupňa nesprávne vypočítal výšku priznaného odškodnenia za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už bolo žalobcovi uhradené vedľajším účastníkom,
pretože pokiaľ súd I. stupňa odpočítal výšku 92.250,- Sk, avšak vedľajší účastník plnil žalobcovi na
základe predložených nárokov náhradu škody na zdraví, náhradu v celkovej sume 95.250,- Sk, pričom
táto suma pozostávala z bolestného vo výške 32.850,- Sk, ktorá bola uhradená 20.9.2003, a sťaženia

spoločenskéhouplatneniavovýške62.400,-Sk,uhradená26.2.2004.Celkovásumatedabolažalobcovi
vyplatená 95.250,- Sk, čo je 3.161,72 Eur.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnkov, v ďalšom texte OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ
motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorazovej
peňažnej sumy a to podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Základom sú stanovené

sadzby bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorých sa pri odškodňovaní vychádza, stanoví
lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3
cit.vyhlášky), môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez
akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistených lekárom v zmysle
zásady plnej a tým aj spravodlivej nápravy.

Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť na
to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežívaných a prežitých
utrpení, strastí a obmedzení vo svojom živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako tvor spoločenský
sa uplatňuje v rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúrnom živote, športe atď. a následky poškodenia

na zdraví sa preto prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto jeho uplatnenie výrazne sťaží, resp.
z neho je úplne vylúčený. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy
to, aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodený môže reálne v konkrétnych životných a
ekonomických podmienkach zabezpečiť, treba prihliadať taktiež na to, že žiadna peňažná náhrada
objektívne nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Treba mať na zreteli aj tú

skutočnosť, že náhrada môže poškodenému slúžiť na úhradu liečebnej starostlivosti, keďže pokrok v
medicíne neustále napreduje a nie je vylúčené do budúcnosti, že aj v prípade žalobcu môžu byť použité
lekárske postupy, ktoré jeho utrpenie, bolesť a vyradenie zo života uľahčia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje predovšetkým vtedy, ak má škoda na zdraví

preukázateľné trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného a na
uspokojeniejehoživotnýchaspoločenskýchpotrieb.Zasťaženiespoločenskéhouplatneniasapovažuje
aj vylúčenie, obmedzenie účasti poškodeného na plnohodnotnom osobnom, rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom či športovom živote. Za sťaženie spoločenského uplatnenia možno považovaťaj znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, spolužitie so životným partnerom, či možnosť ďalšieho
sebavzdelávania. Súd pritom skúma, aký život pred nehodou viedol a aké predpoklady mal pre
uplatnenie sa v živote poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví.

Navrhovateľ utrpel úraz pri dopravnej nehode, za vznik ktorej bol uznaný vinným aj rozhodnutím
trestného súdu vo veku 22 rokov, ako mladý človek, ktorý je v súčasnosti následkom dopravnej
nehody plne invalidným. Pred úrazom navrhovateľ netrpel žiadnym vážnejším ochorením, bol plne
aktívny, spoločenský človek, ktorý rekreačne športoval, hrával futbal, volejbal, tenis. Mal priateľku a

zapájal sa do spoločenského života v obci, navštevoval diskotéky, rôzne kultúrne podujatia. Aj keď bol
nezamestnaný, aktívne pomáhal rodičom v starostlivosti o rodinný dom a priľahlú záhradu. Mal v úmysle
sa zamestnať vo firme svojho otca, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti kamiónovej dopravy.

Po úraze je navrhovateľ plne invalidný a jeho život sa zmenil zásadným spôsobom. Úraz zanechal
následky aj na jeho psychike, pretože tak ako to preukázala vo svojom znaleckom posudku znalkyňa

O. preukázateľne trpí postraumatickou stresovou poruchou. Má poškodenú ľavú dolnú končatinu, je
odkázaný na používanie francúzskej barly a ortézy, ktorá kompenzuje poškodenie nervov a svalov
prejavujúcich sa tým, že má tzv. padavú nohu a chodidlom zakopáva o akúkoľvek prekážku. Tým je
vylúčený z akejkoľvek športovej a rekreačnej činnosti a pre bolesti v nohe nemôže ani vykonávať žiadnu
dlhodobejšiu prácu. Je čiastočne odkázaný na pomoc iných. Bolesti u neho pretrvávajú a zhoršujú

sa v čase zmeny počasia, t.j. je meteosenzitívny. Zmenil sa v oblasti jeho osobnosti, pretože aj keď
pred tým bol kľudný a vyrovnaný, teraz je nervózny, prchký a podľa slov príbuzných až agresívny. Má
výrazne obmedzenú pohyblivosť nohy v bedrovom kĺbe a akýchkoľvek pohyb je sprevádzaný bolesťou.
V neposlednom rade na jeho nohe sú aj keloidné zohyzďujúce jazvy.

Unavrhovateľajeprognózavývojajehozdravotnéhostavutaká,ževbudúcnostivzhľadomnazlomeninu
jamky kĺbu stehnovej kosti bude nutná výmena kĺbu, pričom životnosť umelého kĺbu je 10 - 15
rokov. Vzhľadom na vek navrhovateľa teda prichádza do úvahy opakovaná výmena tohto kĺbu, čo v
budúcnosti bude spojené s ďalšími operáciami.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u navrhovateľa ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, a to vzhľadom na následky dopranej nehody na jeho zdraví, keď po nehode
bol navrhovateľ ako mladý človek dlhú dobu imobilný, plne odkázaný na pomoc iných pričom trpel
mimoriadnymi a mučivými bolesťami, ktoré pretrvávajú aj v súčasnosti, došlo k zmene jeho spôsobu
života, pričom tento už nemôže viesť za takých okolností ako viedol predtým. K zhodnoteniu výpovedí

svedkov policajtov súd zistil, že boli zadokumentované skutočnosti, ktoré boli zistené na mieste po
dopravnej nehode. Z doplňujúcej výpovede znalca z odboru dopravy bolo preukázané, že podstatný
podiel viny na dopravnej nehode niesol vodič Tatry Y. pričom znalcom bolo skonštatované, že aj na
strane žalobcu bola určitá miera zavinenia, spočívajúca v nesprávnom spôsobe jazdy, pričom bolo
skonštatované, že nie je táto miera až tak závažná, ako bola miera zavinenia zo strany vodiča Tatry,

preto súd pri hodnotení všetkých skutočností, ktoré mali podiel na uvedenej dopravnej nehode voľnou
úvahou dospel k záveru, že miera zavinenia zo strany žalobcu nie je porušením jeho povinností až tak
závažná, a preto ju súd zhodnotil a stanovil na výšku 10 % aj napriek tomu, že vedľajší účastník uvádzal,
že bolo preukázané, že miera zavinenia bola zo strany žalobcu vo výške 70 %, s ktorým názorom sa
súd nestotožnil a jednoznačne mal za preukázané skutočnosti, na základe ktorých súd stanovil mieru

zavinenia zo strany žalobcu vo výške 10 %.

Tak odporca, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu žiadali, aby súd krátil náhradu navrhovateľovi
o 50 %, pričom vedľajší účastník žiadal krátiť náhradu až o 70 %, z dôvodu jeho spoluzavinenia
následkov dopravnej nehody, pretože navrhovateľ išiel pred dopravnou nehodou rýchlejšie, než to bolo

v obci povolené a časťou vozidla prešiel cez strednú deliacu čiaru do protismeru, ako aj za sťaženej
viditeľnosti. Súd v tejto veci však vychádzal z trestného rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. 3T 31/03 zo
dňa 14.2.2003, z ktorého vyplýva jednoznačná a plná zodpovednosť odsúdeného Y. za vznik dopravnej
nehody a zobral do úvahy, že navrhovateľ nebol ani trestne stíhaný v súvislosti s touto dopravnou
nehodouanebolovočinemuvedenéanipriestupkovékonanie.Súdpretouzavrel,že plnezodpovedným

za vznik dopravnej nehody je vodič nákladného motorového vozidla Tatra 148, EČ H., Y., pričom po
doplnení dokazovania znalcom Ing. Paulikom súd mal za preukázané, že aj žalobca svojim nesprávnym
spôsobom jazdy v čase pred dopravnou nehodou sa taktiež podieľal určitou mierou zavinenia na tejtodopravnej nehode, pričom súd po zvážení všetkých okolností voľnou úvahou dospel k záveru, že miera
zavinenia na strane žalobcu je vo výške 10 %, preto vypočítanú náhradu škody krátil 10-timi %.

Navrhovateľovi tak bola priznaná náhrada za bolestné za celkový počet bodov 547,5 bodov á 60.-
Sk (1,99 €) / 1 bod, pričom súd zvýšil náhradu za bolestné vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a
výsledky vykonaného dokazovania na 35 násobok základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje
vo finančnom vyjadrení čiastku 38.133,375 € (1.149.750.- Sk) a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia celkovo vo výške 1.040 bodov á 60 .- Sk (1,99 €) / 1 bod, pričom súd zvýšil náhradu

za bolestné vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a výsledky vykonaného dokazovania na 45
násobok základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení čiastku 93.132,-
€ (2.808.000.- Sk), t.j. spolu 131.373,232 € (3.957.750.- Sk), od ktorej sumy však súd odpočítal
už poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom na strane odporcu vo výške 3.161,72 € (95.250.- Sk)
a uvedenú sumu 128.211,51 Eur krátil priznanou mierou zavinenia žalobcu vo výške 10 % a teda
navrhovateľovi patrí náhrada vo výške 115.380,4 € (3.475.949,93 Sk).

O trovách konania vrátane trov konania štátu, ktoré vznikli účastníkom konania ako aj štátu v súvislosti
s týmto súdnym konaním, bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.