Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212417
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118212417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a

členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Pasienkové a pozemkové
spoločenstvo Podhorie, so sídlom Podhorie 243, 013 18 Podhorie, IČO: 17 061 814, zastúpeného
obchodnouspoločnosťouAdvokátskakanceláriaJUDr.Gelatka,s.r.o.,sosídlomNámestieSNP17,015
01Rajec,IČO:46633154,protižalovanému:SEBICO,s.r.o.,sosídlom1.mája2,01001Žilina,IČO:44
990 502, zastúpenému obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r .o., so sídlom
Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v
konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č. k. 6C/71/2018-215 zo dňa 29.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/71/2018-215 zo dňa 29.09.2020 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom rozhodol,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v zmysle pripustenej zmeny žalobného

návrhu domáhal určenia, že Podhorie JRD, SR je spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 1650/69599
nehnuteľností, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX pre kat. územie W., obec W., okres
D.. Žalobca tvrdil, že JRD Podhorie zaniklo, hoci táto okolnosť nevyplynula z listinných dôkazov, ktoré
žalobca v konaní predložil. Žalovaný však túto skutočnosť nerozporoval, a preto ju považoval okresný
súd za nespornú. Následne dospel k záveru, že nie je možné určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu na spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v
prospech zaniknutého subjektu. V zmysle ust. § 137 písm. c) zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) je možné rozhodnúť o určení, že tu právo
je, alebo nie je, teda nie je možné určiť, že subjekt, ktorý zanikol (neexistuje), teda nemá právnu
subjektivitu, je v súčasnosti aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o tom, že
subjekt bez právnej subjektivity a bez spôsobilosti na právne úkony je vlastníkom nehnuteľností, nie je
ani vykonateľné. Určením, že Podhorie JRD je spoluvlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, by
došlo k nastoleniu právnej neistoty u žalobcu. Popri zrejmej nevykonateľnosti takéhoto rozsudku súdu by
predmetné znenie výroku rozsudku bez ďalšieho neprinieslo vyriešenie deklarovanej spornosti, na ktorú

žalobca poukazuje (t. j. spornosti, či je vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov žalovaný
alebo zaniknutý subjekt). Sám žalobca v žalobe, ako aj vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že
následne po tom, ako by bol zaniknutý subjekt evidovaný ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností,
hodlal iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku tohto zaniknutého subjektu v zmysle ust. § 75a zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“), čo v ďalšom malo podľa názoru žalobcu umožniť, aby
vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti kúpil ktorýkoľvek člen spoločenstva
alebo samotný žalobca. Takáto konštrukcia vyriešenia tvrdenej neistoty na strane žalobcu nespĺňa

kritériá „naliehavého právneho záujmu“ na určení požadovaného práva, keďže rozsudok, ktorým by súd
určil vlastnícke právo subjektu bez právnej subjektivity, by bol v zmysle uvedeného len prvým krokom
(prvým štádiom) na dosiahnutie požadovaného odstránenia právnej neistoty na strane žalobcu. Ďalším
štádiom podľa vyjadrenia žalobcu mala byť dodatočná likvidácia majetku, vlastníctvo ku ktorému by súd
v rámci tohto konania určil. Otázne je podľa názoru okresného súdu aj podanie návrhu na dodatočnú

likvidáciu zaniknutého subjektu (Podhorie JRD) zo strany žalobcu, keďže dodatočnú likvidáciu podľa
ust. § 75a ObZ môže navrhnúť štátny orgán, bývalý štatutárny orgán, jeho člen alebo spoločník, veriteľ
alebo dlžník, pričom súdu v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca bol jednou zo zákonom
predpokladaných osôb na podanie takého návrhu. Keďže žalobca tvrdil, že na odstránenie jeho tvrdenej
neistoty vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným spoluvlastníckym podielom
na spoločnej nehnuteľnosti sú potrebné okrem samotného rozhodnutia v predmetnej veci ďalšie úkony

(pričom ani nebolo jednoznačne preukázané, že predmetné úkony vie jednoznačne vykonať, resp.
ovplyvniť sám žalobca), v tomto prípade by rozsudok okresného súdu predstavoval len akýsi medzikrok
na odstránenie neistoty na strane žalobcu. Vyriešenie otázky určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam by v tomto prípade neviedlo k úplnému vyriešeniu spornosti práv na strane žalobcu,
preto okresný súd konštatoval, že na podanej žalobe nemá žalobca naliehavý právny záujem. Z tohto

dôvodu bol okresný súd nútený žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods.
1 CSP.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že svoj

naliehavý právny záujem v priebehu celého súdneho konania odôvodňoval inými skutočnosťami, než
uvádza okresný súd, a to tým, že je pozemkovým spoločenstvom, pričom každý člen spoločenstva má
určité práva (právo na dividendu, voliť a byť volený do orgánov spoločenstva, nahliadať do účtovníctva
a pod.), ktorým na strane žalobcu zodpovedajú povinnosti (vyplatiť dividendu, pozvať člena na valné
zhromaždenie a pod.). Skutočnosť, či je žalovaný nositeľom daných práv a žalobca nositeľom povinností

voči žalovanému, je medzi stranami sporná, pretože žalobca považoval kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný
údajne nadobudol vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, za neplatnú. S touto argumentáciou
žalobcu o existencii naliehavého právneho záujmu sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, preto
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pokiaľ žalobca na pojednávaní uviedol, že v prípade vyhovenia
žalobe je možné iniciovať dodatočnú likvidáciu, jednalo sa len o konštatovanie, že takáto možnosť podľa

jeho názoru existuje a môže ju využiť on, alebo prípadne niektorý z členov spoločenstva. Takýto krok
však zo strany žalobcu nie je nevyhnutný na odstránenie stavu jeho právnej neistoty. Žalobca vyslovil
presvedčenie, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný údajne nadobudol sporné pozemky, je absolútne
neplatná, a preto žalovanému nepatria žiadne práva voči spoločenstvu, z čoho vyplýva, že pokiaľ by
súd žalobe vyhovel, bolo by nesporné, že žalovaný nemá žiadne práva voči spoločenstvu, keďže zákon

č. 97/2013 Z. z. viaže tieto práva na vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca v spore predložil
listinné dôkazy, a to listy žalovaného, z ktorých je zrejmé, že žalovaný sa svojich práv voči žalobcovi
reálne domáha. Z tohto dôvodu mal odvolateľ za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení je daný, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca nepoznal
žiaden iný spôsob, ako odstrániť spornosť existujúcu medzi stranami než požadovaným určením, či

už nejakým administratívnym postupom alebo inou žalobou. Požadovaným určením sa vytvorí pevný
právny základ pre vzťahy sporových strán, pričom dôjde k odstráneniu praktických problémov žalobcu,
ktoré musí každoročne riešiť (napr. či má žalovaného pozvať na rozhodnutie valného zhromaždenia,
započítať jeho hlas, vyplatiť mu dividendu, umožniť mu nahliadnuť do účtovníctva). Pokiaľ okresný súd
uviedol, že žalobca nemôže iniciovať dodatočnú likvidáciu majetku JRD Podhorie, potom požadované

určenie nie je pre žalobcu len „medzikrok“, ale konečné riešenie sporu, pretože ďalší krok (dodatočná
likvidácia) je pre žalobcu nedostupný. V tomto smere považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
za rozporné a zmätočné. Žalobcovi bolo od počiatku zrejmé, že určenie vlastníctva neexistujúceho
subjektu je kontroverzné, avšak nepodarilo sa mu zabezpečiť iné rozhodnutie súdu, ktoré by riešilo túto
otázku, preto analogicky vychádzal z ustálenej praxe, v zmysle ktorej súdy bežne rozhodujú, že majetok

patrí do dedičstva po určitom poručiteľovi, t. j. zomrelej fyzickej osobe, ktorá v čase rozhodnutia súdu
taktiež nemá právnu subjektivitu. Určenie, že určitá vec patrí do dedičstva (resp. do vlastníctva mŕtvej
fyzickej osoby), predstavuje výnimku z pravidla, že môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne
právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; a že obsahom žaloby nemôže byť určeniepráva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Hoci žalobca na túto analógiu v konaní viackrát poukazoval,
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo je možné domáhať sa určenia týkajúceho
sa subjektu bez právnej subjektivity, ak je ním fyzická osoba a prečo to nie je možné pri právnickej

osobe. Žalobca vychádzal podporne aj z toho, že ObZ predpokladá takú situáciu, že majetok môže ostať
spoločnosti aj po výmaze z obchodného registra, ktorým dochádza k jej zániku. Vlastnícke právo k danej
veci však musí patriť vymazanej spoločnosti aj v období medzi výmazom a dodatočnou likvidáciou, lebo
ak by spoločnosť stratila vlastnícke právo výmazom, stala by sa vecou nikoho a dodatočná likvidácia
by nemala žiaden zmysel (podľa § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník by pripadla do

vlastníctva štátu). Ak teda vlastnícke právo ostáva aj vymazanej spoločnosti, mal za to, že sa určenia
tohto práva možno domáhať v súdnom konaní. V danom prípade požadované určenie iba deklaruje, že
tu vlastnícke právo je (ostalo), subjekt nenadobúda nové právo. Úlohou súdu je zabezpečiť spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov strán. V zmysle materiálneho ponímania prístupu k spravodlivosti
je súd povinný posudzovať podanie strany sporu komplexne a nie je viazaný doslovným znením petitu
uvedeným žalobcom. Pokiaľ sa súd nestotožnil s formuláciou petitu v tom zmysle, že JRD Podhorie je

vlastníkom sporných pozemkov, nič mu nebránilo preformulovať rozsudočný návrh tak, aby sa obsahovo
neodchýlil od požiadaviek žalobcu. Podľa názoru žalobcu je kúpna zmluva uzatvorená žalovaným
zjavne neplatná, napriek tomu žalobca nemá žiadnu možnosť, ako odstrániť vzniknutý protiprávny stav,
ktorý sa dotýka jeho právnych vzťahov a postavenia. Žalobca sa v minulosti domáhal nápravy cestou
katastrálnehoodboruokresnéhoúraduicestouprokuratúry,avšakobidveinštitúciejehopodanieodmietli

pre nedostatok právomoci. Keďže právomoc prejednať a rozhodnúť dané spory nie je zákonom zverená
inému orgánu, patrí tomuto súdu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
pokiaľ odvolateľ poukazoval na porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nijako nešpecifikoval,

ktoré procesné práva boli porušené. Tiež z odvolania nevyplýva, akú právnu normu okresný súd
nesprávne aplikoval, resp. akú právnu normu mal v danej veci nesprávne interpretovať alebo nesprávne
aplikovať. Podľa jeho názoru v danej veci žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Aktívnu
vecnú legitimáciu v predmetnej veci môžu mať iba podieloví spoluvlastníci nehnuteľností o podiele
1650/69599, zapísaní na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie W.. Pôvodnou

žalobou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom
túto odôvodňoval tým, že zmluva, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, je neplatná.
Naliehavý právny záujem na určení odôvodňoval tým, že u neho pretrváva stav právnej neistoty, či
žalovaný ako vlastník sporných nehnuteľností je členom pozemkového spoločenstva žalobcu s právami
hlasovať na zhromaždení spoločenstva a s právom na podiel zisku. Následne žalobca zmenil žalobu

tak, že žiadal určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech JRD Podhorie. Naliehavý
právny záujem odôvodňoval podobným spôsobom ako v prípade pôvodne podanej žaloby. Tieto tvrdenia
vyplývajú aj z odvolania s tým, že žalobca dodal, že kúpna zmluva uzavretá žalovaným je neplatná a
žalobca nemá žiadnu možnosť odstrániť vzniknutý protiprávny stav, pričom už v minulosti sa domáhal
nápravy cestou katastrálneho orgánu i cestou prokuratúry, avšak tieto inštitúcie jeho podanie odmietli.

Aj v tomto prípade žalovaný tvrdil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa určenia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech zaniknutého subjektu JRD Podhorie, takáto
aktívna legitimácia by mohla svedčiť len jednotlivým spoluvlastníkom pozemkov vložených do užívania
JRD. Bez ohľadu na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žaloba o určenie vlastníckeho
práva v prospech zaniknutého JRD Podhorie je právne i vecne nedôvodná, zmätočná, znemožňujúca i

prípadnúvykonateľnosťurčujúcehorozsudku.Vpriebehukonaniažalovanýpoukázalnazákonč.7/2005
Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhopovyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu AGRO PD mal žalobca možnosť v zmysle citovaného zákona požiadal
o vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty. Ak by mu nebolo vyhovené, mal možnosť
domáhať sa vylúčenia tohto majetku súdnou cestou, čo nevyužil. Žalovaný ďalej odkázal na ust. § 93

ods. 3 zákona
č. 7/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu
nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel, alebo
musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je
vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže

preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Ako bolo v priebehu konania preukázané, Krajský súd v
Banskej Bystrici ako konkurzný súd dal správcovi konkurznej podstaty JUDr. Siakelovi súhlas na predaj
predmetných nehnuteľností. Následne kúpnu zmluvu schválil tento súd. Žalovaný nadobudol sporné
pozemky dobromyseľne a najmä vzhľadom na to, že predaj pozemkov a kúpna zmluva podliehalaschváleniu súdom, nemal ani najmenší dôvod pochybovať o platnosti tohto právneho úkonu. Žalobca
sa podaním na katastrálny odbor domáhal nezákonnosti postupu pri zápise vlastníckeho práva k
nehnuteľnostivprospechžalovanéhozdôvoduporušeniapredkupnéhoprávaostatnýchspoluvlastníkov

a z toho istého dôvodu bol podaný aj protest prokurátora. Katastrálny úrad nevyhovel ako žalobcovi, tak i
protestu prokurátora z dôvodu, že v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného podľa vtedy
platných predpisov nedošlo k porušeniu predkupného práva a že v tomto čase nebola na príslušných
listoch vlastníctva ani vyznačená poznámka, že by sporné nehnuteľnosti patrili do spoločného majetku
urbárskeho spoločenstva. Pasienkové a pozemkové spoločenstvo žalobcu s právnou subjektivitou bolo

založené podľa zákona č. 97/2013 Z. z. až dňa 22.04.2014, teda po uplynutí 2 rokov od zápisu
vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Členovia tohto spoločenstva sú podieloví spoluvlastníci
spoločnej nehnuteľnosti, teda žalobca nie je vlastníkom pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť,
ale tieto pozemky len spravuje a nakladá s nimi. Podieloví spoluvlastníci majú nárok na podiel zo
zisku spoločenstva podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. K otázke naliehavého právneho záujmu
a právnej neistote žalobcu žalovaný uviedol, že sa zo zákona stal členom spoločenstva žalobcu v

roku 2013 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca pri
rešpektovaní ust. § 9 zákona č. 93/2013 Z. z. nemohol mať právnu neistotu o členstve žalovaného
v spoločenstve. Žalovaný bol upovedomený o valnom zhromaždení žalobcu prvýkrát v roku 2015,
ktorého sa zúčastnil, z čoho vyplýva, že žalobca žalovaného evidoval ako člena spoločenstva. Od
tohto času však žalovaného o zasadnutiach valného zhromaždenia neupovedomil. Keďže žalobca bol

ďalej nečinný, pričom užíval predmetné pozemky, žalovaný sa viacerými podaniami domáhal u žalobcu
poskytnutia písomností preukazujúcich činnosť a hospodárenie spoločenstva, a to podaniami zo dňa
22.11.2019, zo dňa 20.02.2020 a zo dňa 15.04.2020, ku ktorým sa žalobca nevyjadril. Žalobný návrh
žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený a účelový, s cieľom predísť zodpovednosti za nakladanie
so ziskom z príjmu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu od roku 2013 až doteraz, prípadne aj o

trestnoprávnej zodpovednosti. Napokon žalovaný zhrnul, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
spore, kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol predmetné nehnuteľnosti, je platná, a to aj v prípade,
ak by nehnuteľnosti boli nadobudnuté od nevlastníka a v danom prípade nebol ani preukázaný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako

vecne správne.

6. Predmetom sporu v posudzovanej veci bolo určenie, že Podhorie JRD, SR je vlastníkom
nehnuteľnostíšpecifikovanýchvzmenežalobnéhonávrhuzodňa07.05.2020,ktorúokresnýsúdpripustil
uznesením zo dňa 12.05.2020. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval tým, že má status pozemkového

spoločenstva, ktoré vykonáva činnosť na základe ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. Členstvo v
spoločenstve vzniká nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, t. j. na
všetkých pozemkoch, ktoré ju tvoria, pričom každý člen spoločenstva je nositeľom určitých práv. Žalobca
argumentoval, že žalovaný sa považuje za člena pozemkového spoločenstva, chce sa zúčastňovať na
zasadnutiach valného zhromaždenia, žiada o predloženie a nahliadnutie do účtovníctva, o vyplatenie

dividendy a podobne. Žalobca uviedol, že žalovaný nie je spoluvlastníkom všetkých pozemkov tvoriacich
spoločnú nehnuteľnosť, preto pretrváva na strane žalobcu stav právnej neistoty spočívajúci v tom,
či žalovaný je alebo nie je členom spoločenstva s príslušnými právami a aké sú povinnosti žalobcu
voči žalovanému. Žalobca mal za to, že bez požadovaného určenia, nie je možné stav jeho právnej
neistoty nijako inak odstrániť, či už administratívnym postupom alebo inou žalobou. Po zápise JRD

na príslušné listy vlastníctva v zmysle rozhodnutia súdu bude žalobca iniciovať dodatočnú likvidáciu
majetku uvedeného subjektu v zmysle ust. § 75a ObZ, čo umožní, aby predmetný členský podiel kúpil
ktorýkoľvek existujúci člen spoločenstva alebo samotný žalobca.

7. Odvolací súd posúdil uplatnený nárok v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP tak, ako to učinil súd prvej

inštancie. V danom prípade ide o žalobu na určenie práva, vo vzťahu ku ktorému je nutné preukázať
existenciu naliehavého právneho záujmu.8. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle spomínaného
ustanovenia CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie / konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

9. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

10. V súvislosti s rozhodovaním sporov, kde sa predpokladá pre dovŕšenie právnej ochrany účastníka
aj zápis do katastra nehnuteľností, je nevyhnutné zamerať pozornosť aj na fakt, aký význam bude mať
rozsudok súdu z hľadiska jeho zápisu do katastra nehnuteľností a či takýto zápis vyrieši v duchu vyššie
formulovaných úvah konečným spôsobom právne postavenie účastníkov.

11. Špecifikom posudzovanej veci bola formulácia žalobného petitu smerujúca k určeniu práva
v prospech iného už zaniknutého subjektu, pričom žalobca netvrdil akúkoľvek právnu spojitosť s
ním. Odvolací súd konštatuje, že nemožno a priori vylúčiť určovaciu žalobu smerujúcu v prospech
neexistujúceho subjektu, pokiaľ by takéto určenie mohlo ovplyvniť postavenie žalobcu, resp. mohlo by

znamenať odstránenie ním preukázanej právnej neistoty. O takýto prípad však v posudzovanej veci
nejde.

12. Žalobca má status pozemkového spoločenstva, ktorého postavenie, ako aj práva a povinnosti sú
vymedzené ustanoveniami zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Účelom existencie

tohto subjektu je zabezpečenie efektívneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti, predovšetkým s
ohľadom na mnohosť spoluvlastníckych vzťahov. Z uvedeného dôvodu právna úprava v podrobnostiach
rieši spôsob rozhodovania i činnosti orgánov pozemkového spoločenstva, jeho podnikateľskú činnosť,
práva a povinnosti jeho členov a podobne. Pozemkové spoločenstvo vykonáva svoju pôsobnosť v
prospechjehočlenov.Členstvovspoločenstvevznikáazanikáprevodomaleboprechodomvlastníckeho

práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.). V zmysle uvedeného potom
žalobcavykonávasvojeprávaapovinnostivprospechčlenov,ktorýmsvedčívlastníckeprávonazáklade
údajov katastra nehnuteľností, ktoré treba považovať za hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže inak
[§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že žalobcom tvrdená

neistota spočívajúca v tvrdení, že nevie, kto je vlastníkom sporných podielov nemá z pohľadu aktuálnej
legislatívy relevanciu. Namieste je ale otázka, či môže žalobca vykonávať úkony s cieľom dosiahnuť
podľa jeho tvrdení zákonný stav, pokiaľ ide o vlastníctvo podielov konkrétneho člena spoločenstva, a či
uvedené môže mať vplyv na jeho právne postavenie.

13. Pozemkové spoločenstvo ako subjekt, ktorý poukazoval na absenciu práva tretej osoby k dotknutým
podielom na spoločnej nehnuteľnosti, bol povinný v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP tvrdiť a preukázať
konkrétne okolnosti znamenajúce ovplyvnenie jeho právneho postavenia pre prípad vyhovenia žalobe
v navrhovanom znení. Ako už bolo uvedené, z hľadiska zistenia okruhu spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti, aktuálne nemôže mať žalobca žiadne pochybnosti, voči komu má vykonávať svoje

oprávnenia či povinnosti. Pokiaľ spochybňuje vlastnícke právo tretej osoby a nevyvodzuje z toho pre
seba žiadne právne benefity, potom z hľadiska definície naliehavého právneho záujmu, treba jeho
procesné kroky považovať za nadbytočné protektívne správanie, nespĺňajúce kritériá pre vyhovenie
žalobe podľa ust. § 137 písm. c) CSP.14. Žalobca tiež v konaní tvrdil, že sporný podiel na spoločnej nehnuteľnosti by mohol následne (po
tom, čo bude úspešný v spore) získať v dodatočnej likvidácii majetku zaniknutého subjektu, v prospech

ktoréhosadomáhalurčeniavlastníctva.Vznikistejmožnostitaktonadobudnúťuvoľnenýpodielbývalého
družstva znamená len špekuláciu, ktorá môže viesť k získaniu práva v prospech žalobcu, ale aj k jeho
nezískaniu. Za daných okolností by totiž daný podiel mohol nadobudnúť ktorýkoľvek iný právny subjekt.
Na základe uvedeného sa javí, že žalobná požiadavka žalobcu znamená len „vylúčenie“ žalovaného
z okruhu vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, nie vyriešenie skutočného, reálne existujúceho

sporu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že prípadne iný spoluvlastník by mohol nadobudnúť podiely
na spoločnej nehnuteľnosti, k uvedenému možno formulovať totožnú argumentáciu, ako pre tvrdenú
možnosť získania podielov v prospech žalobcu a tiež dodať, že z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by niektorý zo spoluvlastníkov mal o podiely záujem, resp. že by akokoľvek relevantne spochybňoval
vlastníctvo žalovaného. Ak by sa aj tak stalo, potom žalobca nie je subjekt, ktorý by mohol daným
spôsobom ochraňovať práva iného, pretože vo vzťahu k uvedenému netvrdil ani nepreukázal naliehavý

právny záujem.

15. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, čo muselo viesť k zamietnutiu žaloby, ako rozhodol okresný súd. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaný bol v tomto štádiu konania

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).