Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118213929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118213929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Britské Panenské

ostrovy, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková PhD., so sídlom Bratislava -
Martinčekova 13, proti žalovaným: 1/ U. R., r.č. XXXXXXXXXX, bytom T. - H. X, 2/ F. R., r.č.
XXXXXXXXXX, so sídlom T. - H. X, obaja zastúpený Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom
Bratislava - Lachova 11, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žalovaným v prvom a druhom rade voči žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 30.11.2018 domáhal určenia absolútnej neplatnosti dohody o
vyporiadaní BSM žalovaných zo dňa 22.12.2003. Žalobca je veriteľ pohľadávky voči žalovanému v 1
rade z titulu výkazu nedoplatkov č. 39/2000 zo dňa 20.03.2000 vykonateľný 11.04.2000 v celkovej sume
77.335,99 eur. Žalobca nadobudol pohľadávku radom postúpení. Dňa 30.10.2001 bol exekútor poverený
výkonomexekúcievočižalovanémuv1radenasumu71.621,30eur.Dňa12.02.2001sižalovanýprevzal
upovedomenie. Rozsudok č.k. 12C/173/2002-7 o zrušení BSM žalovaných nadobudol právoplatnosť
25.11.2002. Dňa 22.12.2003 uzavreli žalovaní dohodu o vyporiadaní BSM. Žalovaná v 2 rade nadobudla

všetky aktíva a to byt bez finančného nároku žalovaného v 1 rade. Dohoda bola uzavretá v čase keď
obaja žalovaní mali zákaz nakladať s majetkom, tak ako boli upovedomení exekútorom. Dohodu žalobca
považoval za rozpore s dobrými mravmi.

2.Podľa § 180 CSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 2 rade.

3.Právny zástupca žalobcu uvádzal, že v citovanom konaní v Bratislave bolo podané odvolanie a vec
bude riešiť odvolací súd. V zmysle § 137 ods. c/ má zato, že nie je dôvod riešiť naliehavý právny záujem.
K uvádzanej veci sa vlastníctvom žalovanej v druhom rade neriešilo, čo by malo byť predmetom tohto
konania. Je daný naliehavý právny záujem na podanom návrhu, keď dlžná suma žalovaným uhradená
nebola a bez daného rozhodnutia je postavenie žalobcu neisté. Poukazoval na uznesenie NS SR 4 Cdo
56/2009. Na otázku súdu aký naliehavý právny záujem by bol, ak by bol bolo právoplatne rozhodnuté
v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, že je byt vylúčený z exekúcie, opakovane uvádzal, že takéto

rozhodnutie ešte nebolo. Čo sa týka rozsudku NS SR 4Cdo 107/2007 žalobca má zato, že konanie
žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi keď svojim konaním prispeli k tomu, že žalovaní doposiaľ
žalobcovi dlh neuhradili a nie je možné vzhľadom na predmetnú dohodu žalovaných dlh vyporiadať.
Poukazoval na rozhodnutie NS ČR 22Cdo 141/2009. Žalobca preukázal nástupníctvo. Nový veriteliasúhlasili so vstupom do konania pričom neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý subjekt
ktorý má naliehavý právny záujem čo podľa neho žalobca má. Dlžná suma je od žalovaného v prvom
rade nevymožiteľná. Súvislosti exekučného záložného práva s vecou nerozumel.

Žiadal priznať náhradu trov konania.

4. Právny zástupca žalovaných uvádzal, že nesúhlasí so žalobou. Okrem iného má za to, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Nedokladoval nárok na pohľadávku
keď pohľadávka by mala byť údajne postúpená cez tri subjekty o čom žalovaných neinformovali.

Poukazoval na rozhodnutie NS podľa ktorého vyporiadavať BSM v rámci exekúcie nie je absolútne
neplatným právnym úkonom ale veriteľ má právo domáhať sa odporovateľnosti, pričom lehota už ubehla.
Spochybňoval tiež doručenie upovedomenia o začatí exekúcie pred vyporiadaním BSM. Návrh na
vyporiadanie bol podaný v roku 2003, v januári 2004 bolo konanie prerušené, vo februári 2004 bol
podaný návrh na zriadenie exekučného záložného práva pričom proti predmetnému rozhodnutiu bol
podaný protest prokurátora keďže v čase podania iného návrhu nemohol byť podaný ďalší návrh. Mal

zato, že nie je naliehavý právny záujem na podanom návrhu žalobcom keď v exekúcii je stále ako
oprávnený spoločnosť Bencont Investments a nie žalobca. Voči rozhodnutiu VSÚ v Nitre o zmene
oprávneného podali povinní sťažnosť namietajúc, že subjekty na ktoré bola pohľadávka postupne
postupovaná o exekučnom konaní nemali vedomosť a preto nemohol byť menený oprávnený. Tiež nie
je vylúčené, že oprávnený alebo iný subjekt sa domôže dlžnej sumy v exekučnom konaní. V danom

prípade nejde o absolútne neplatný právny úkon ale o relatívny a ubehla zákonná lehota na podanie
žaloby. V exekučnom konaní spôsob výkonu exekúcie určuje exekútor avšak pri predaji nehnuteľnosti
je to možné len v prípade súhlasu resp. návrhu oprávneného. V tomto prípade pôvodný oprávnený Soc.
poisťovňa podala návrh na realizáciu výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti 4.2.2004 kedy už bolo
zrušené BSM žalovaných a bola uzavretá dohoda o vyporiadaní.

Navrhoval vzhľadom na vykonané dokazovanie návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 1 rade uvádzal, že sa pridržiava vyjadrení svojho právneho zástupcu. Manželka mu
poskytla finančné prostriedky na dva krát na podnikanie a to v sume 110 tis. Sk a 70 tis. Sk, tieto jej

nevrátil. Finančné prostriedky v minulosti mali z toho, že pracoval v zahraničí a ušetril na diétach ako aj
manželka mala peniaze od rodičova. Na konkrétnu otázku odkiaľ mala žalovaná v druhom rade sumu
110 tis. Sk a 70 tis. Sk tak túto mala od rodičov.

6.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : žalobou z čl. 1-7, zmluvou o

post. pohľadávok z čl. 13-25, upovedomením o začatí exekúcie z čl. 26, z čl. 57, dohodou o vyporiadaní
z čl. 27-28, rozsudkom o zrušení BSM z čl. 29, vyjadrením žalovaných z čl. 46, rozsudkami OS BA III. a
OS Nitra z čl. 47-55, protestom prokurátora čl. 63-64, rozhodnutím katastra čl. 65-66, návrhom zápisu
zmien z čl. 67, návrhom na zriadenie exekučného záložného práva z čl. 68, rozsudkom NSSR z čl.
69-73, a zistil tento skutkový a právny stav :

7. Žalobca sa žalobou podanou dňa 30.11.2018 domáhal určenia absolútnej neplatnosti dohody o
vyporiadaníBSMžalovanýchzodňa22.12.2003.Žalobcajeveriteľpohľadávkyvočižalovanémuv1rade
z titulu výkazu nedoplatkov Sociálnej poisťovne č. 39/2000 zo dňa 20.03.2000 vykonateľný 11.04.2000
v celkovej sume 77.335,99 eur. Žalobca nadobudol pohľadávku radom postúpení. Dňa 30.10.2000 bol

exekútorpoverenývýkonomexekúcievočižalovanémuv1radenasumu71.621,30eur.Dňa12.02.2001
si žalovaný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie, kde bol uvedený zákaz nakladania povinného
s majetkom. Rozsudok č.k. 12C/173/2002-7 o zrušení BSM žalovaných nadobudol právoplatnosť
25.11.2002. Dňa 22.12.2003 uzavreli žalovaní dohodu o vyporiadaní BSM. Žalovaná v 2 rade nadobudla
všetky aktíva a to byt so zariadením bez finančného nároku žalovaného v 1 rade. K predmetnej

dohode došlo na základe investícii výlučného majetku žalovanej v 2 rade do podnikania žalovaného
v 1 rade. Investície neboli vrátené. Žalovaný v 1 rade mal upovedomenie aj so špecifikáciou spôsobu
výkonu exekúcie doručené listom zo dňa 07.03.2005, a aj žalovaná v 2 rade. V upovedomení bol
tiež uvádzaný zákaz nakladania s majetkom. V roku 2003 žalovaní podali návrh na kataster na zápis
zmien. Konanie bolo katastrom aj prerušené a bol podaný protest prokurátora, nakoniec bola zmena

vlastníctva zavkladovaná 11.03.2004. Vo veci sp. zn. 11C/46/2015 na OS Bratislava III prebieha konanie
o vylúčenie nehnuteľnosti - bytu z exekúcie. Prvostupňový súd návrhu vyhovel, bolo podané odvolanie
o ktorom nie je rozhodnuté. V tomto konaní je žalovaným žalobca ako právny nástupca pôvodného
veriteľa. Vo veci 18C/227/2014 na OS Nitra prebiehalo konanie o vylúčenie bytu z exekúcie, čomu súdprávoplatne vyhovel. Išlo o predmetný byt, ktorí bol predmetom dohody žalovaných o vyporiadaní BSM.
Predmetom exekúcii je uvedená pohľadávka voči žalovanému v 1 rade. Žalovaní namietali premlčanie
žaloby, keď ide o relatívnu neplatnosť a od dohody o vyporiadaní BSM do podania žaloby uplynulo

viac ako 10 rokov. Podľa žalobcu dohoda o vyporiadaní bola uzavretá v čase keď obaja žalovaní
mali zákaz nakladať s majetkom, tak ako boli upovedomení exekútrom. Mal za to, že ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Naliehavý právny záujem videl v tom, že žalovaný v 1 rade dlh neuhradil
a bez daného rozhodnutia je postavenie žalobcu neisté. Žalobca namietal, že dohoda je v rozpore s
dobrými mravmi pretože v nej neboli vyporiadané všetky pohľadávky a dlhy. Žalovaní navrhovali návrh

zamietnuť, pretože žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože nie je právny nástupca pôvodného
veriteľa v exekučnom konaní o zaplatenie dlhu. Nejde o absolútne neplatný právny úkon ale relatívne a
zákonná lehota na uplatnenie uplynula. Návrh resp. súhlas pôvodného veriteľa v exekučnom konaní s
predajom nehnuteľnosti žalovaných bol podaný po uzavretí dohody žalovaných 04.02.2004.

8.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákona výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10.Podľa § 39 Občianskeho zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.Podľa § 40a Občianskeho zákona ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

12.Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákona veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

13.Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákona odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

14.Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákona odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

15.Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákona odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to
najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

16.Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákona právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

17.Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

18.Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákona právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

19.Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

20.Podľa § 101 Občianskeho zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

23.Podľa § 129 ods .1 Občianskeho zákona držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

24.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

25.Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákona ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. 2a)

26.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

27.Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákona ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

28.Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákona ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať

si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

29.Podľa§149ods.4Občianskehozákonaakdotrochrokovodzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželovnebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

30.Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

platnom v čase začatia uvádzanej exekúcie exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o
predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,
b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím
majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii.

31.V rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo 107/2007 zo dňa 25.112008 bolo konštatované, že sankciou
za porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným, uloženého mu súdnym
exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie, je odporovateľnosť právneho úkonu podľa §§ 42a a 42b
Obč. zákonníka. Účelom a zmyslom v štádiu exekučného konania, keď bolo súdnym exekútorom vydané

len všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (teda nie aj upovedomenie o spôsobe jej vykonania,
ktoré s upovedomením o začatí exekúcie môže ale aj nemusí byť spojené), len upozorniť povinného na
povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či k úplnému zbaveniu majetku a tým k sťaženiu
alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Ide o rovnakú povinnosť, ktorá inak pre
povinného ako dlžníka vyplýva aj z ustanovení podľa §§ 42a a 42b Obč. zákonníka. (povinnosť nerobiť

právneúkonyukracujúceuspokojeniepohľadávkyveriteľa).Pretožesporušenímpovinnostivyplývajúcej
z týchto ustanovení Obč. zákonníka spája zákon výslovne sankciu odporovateľnosti právnych úkonov
(nie ich neplatnosti), treba rovnakú sankciu spájať aj porušením všeobecného zákazu nakladať s
majetkom, uloženého povinnému súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle
§ 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku. Takýto výklad je súladný aj s ustanovením § 47 ods. 1

písm.a/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zároveň
vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného. Ak by totiž s porušením všeobecného zákazu
nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by
povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením

uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika
takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného.
Okrem toho zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí majetku
od povinného (jednou z podmienok odporovateľnosti je totiž, že tretej osobe, ak nešlo o výnimky,
musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Rešpektuje tak jeden zo základných princípov

právneho štátu a to princíp právnej istoty a v rámci neho zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých
práv.

32.V zmysle citovaných zákonných ustanovený, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu
zamietol. Námietka právneho zástupcu žalovaných o tom, že žalobca nie je oprávnený v exekučnom

konaní by sa týkala aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní nie naliehavého právneho záujmu. Podľa
súdu žalobca dokladoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvami o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom
spisu. Súd však nevidel dôvod pre podanie predmetnej žaloby s poukazom na prebiehajúce konanie sp.
zn. 11C/46/2015 na OS Bratislava III. V uvedenom konaní sa rieši otázka či nehnuteľnosť žalovanej v 2
rade ktorú v celosti nadobudla na základe dohody z roku 2003 so žalovaným v 1 rade, možno zahrnúť

do exekúcie za účelom vyporiadania dlhu žalovaného v 1 rade voči žalobcovi. Ide o konanie z ktorého
vychádza oprávnenie na plnenie v rámci exekúcie z predmetného bytu. Toto konanie o určenie tak súd
považoval za nadbytočné, teda mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Žalobca má naliehavý právny záujem ak je jeho postavenie neisté, ale nie ak prebieha iné konanie, ktoré
túto otázku vyrieši a to dokonca k konaní z ktorého vyplýva plnenie. Na základe tohto konania o určenie

neplatnosti by sa vzťah sporných strán nevyriešil definitívne. Ani právna zástupkyňa žalobcu nevedela
zodpovedať otázku o význame tohto konania ak bude konanie o vylúčenie bytu z exekúcie právoplatne
skončené v prospech žalovaných v tomto konaní.33. Napriek týmto skutočnostiam, za účelom vyriešenia všetkých sporných otázok strán sporu sa súd
zaoberal aj otázkou neplatnosti dohody o vypooriadaní BSM žalovaných. S poukazom na právny
záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 4 Cdo 107/2007 zo dňa 25.11.2008 mal súd, za to,

že prebiehajúce exekučné konanie a úkony v ňom vykonané, teda oznámenie povinnému o zákaze
nakladať s majetkom zo dňa 13.12.2000 nespôsobujú absolútnu neplatnosť dohody žalovaných na
vyporiadaní BSM, ale ide o relatívnu neplatnosť. V uvedenom upovedomení nebol spôsob výkonu
exekúcie špecifikovaný. Upovedomenie o spôsobe výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti pre oboch
žalovaným bolo vydané 07.03.2005, teda po dohode o vyporiadaní BSM. Žaloba bola podaná v roku

2018 a dohoda bola z roku 2003, kataster zavkladoval dohodu 11.03.2004 ubehli tak viac ako tri roky
pre včasné podanie žaloby. Nebola dodržaná prekluzívna lehota na podanie predmetnej žaloby. Žalobca
si nesprávne uplatňoval nárok aj voči dlžníkovi pričom pasívne legitimovaný je len subjekt ktorý mal z
právneho úkonu prospech. Súd nepovažoval dohodu o vyporiadaní za v rozpore s dobrými mravmi z
dôvodu, že v nej nebol uvádzaný dlh žalovaného v 1 rade. Išlo o dlh z podnikania žalovaného a ako
taký do masy BSM nepatril. Žalovaný v 1 rade mal pritom voči žalovanej v 2 rade podlžnosti a tieto

boli dôvodom vyporiadania bytu do jej výlučného vlastníctva. Od uzavretia dohody uplynulo viac ako
10 rokov a žalovaná je počas tejto doby dobromyseľnou užívateľkou nehnuteľnosti. Jednostranný úkon
exekútora, ktorí chcel vykonať exekúciu predajom predmetného bytu nespochybňuje jej vlastníctvo.

34.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným voči

žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania