Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609207691
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5609207691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Reštrukturalizačná a konkurzná, k.s., so sídlom Turnianska 9, 903 01 Senec, IČO: 45 888
396, správca konkurznej podstaty úpadcu: WESTERN Group, s.r.o., so sídlom Ďurgalova 2, 831 01
Bratislava, IČO: 36 425 036, proti žalovanému: TLD, s.r.o., so sídlom Bajkalská 25 A, 825 03 Bratislava,
IČO: 36 378 020, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Pohankom, advokátom, so sídlom Z.
XXXX,XXXXXI.U.,vkonaníousporiadaniepomerovmedzivlastníkomstaviebavlastníkompozemkov,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/46/2009-114 zo dňa

1.7.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/46/2009-114 zo dňa 1.7.2010 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/46/2009-193 zo dňa 28.12.2020 p
o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému
priznal trovy konania vo výške 1.254,32 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet

jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobou podanou na okresný
súd dňa 5.10.2009, ktorého zmenu okresný súd pripustil uznesením sp.zn. 4Cb/46/2009 dňa 1.7.2010,
sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby okresný súd určil, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov kat.úz. O. A. a to
- parc.č. C-KN 1061/381 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40m2
- parc.č. C-KN 1061/382 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35m2
- parc.č. C-KN 1061/383 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 470m2

- parc.č. C-KN 1061/384 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334m2
- parc.č. C-KN 1061/385 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173m2
- parc.č. C-KN 1061/386 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123m2
- parc.č. C-KN 1061/387 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101m2
- parc.č. C-KN 1061/388 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80m2
- parc.č. C-KN 1061/389 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221m2
- parc.č. C-KN 1061/391 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1581m2

- parc.č. C-KN 1061/392 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 222m2
- parc.č. C-KN 1061/393 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 305m2
- parc.č. C-KN 1061/395 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 139m2
- parc.č. C-KN 1061/399 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64m2- parc.č. C-KN 1061/400- zastavané plochy a nádvoria o výmere 28m2
- parc.č. C-KN 1061/401 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199m2
- parc.č. C-KN 1061/402 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2

- parc.č. C-KN 1061/403 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20m2
- parc.č. C-KN 1061/404 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7m2
- parc.č. C-KN 1061/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16342m2
- parc.č. C-KN 1061/182 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3785m2
- parc.č. C-KN 1061/184 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2438m2

- parc.č. C-KN 1061/397 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48m2
- parc.č. C-KN 1061/398 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16m2
- parc.č. C-KN 1061/351 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6323m2
- parc.č. C-KN 1061/352 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2706m2
- parc.č. C-KN 1061/353 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5000m2
- parc.č. C-KN 1061/354 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1772m2

- parc.č. C-KN 1061/413 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 556m2
- parc.č. C-KN 1061/407 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175m2
- parc.č. C-KN 1061/394 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16m2
- parc.č. C-KN 1061/396 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9m2
- parc.č. C-KN 1061/390 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38m2

- parc.č. C-KN 1061/185 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103m2
- parc.č. C-KN 1061/186 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161m2

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský
Mikuláš na LV č. XXXX pre kat.úz. O. A., mesto Liptovský Mikuláš s tým, že žalobca je povinný nahradiť

žalovanémusumu10.000,-Eurztitulucenytoho,očosajehomajetokzmenšil,eventuálnedovýlučného
vlastníctva žalobcu prikázal za náhradu nehnuteľnosti evidované Správou katastra Liptovský Mikuláš na
LV č. XXXX pre okres, obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., a to:

- parc.č. C-KN 1061/381 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40m2

- parc.č. C-KN 1061/382 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35m2
- parc.č. C-KN 1061/383 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 470m2
- parc.č. C-KN 1061/384 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334m2
- parc.č. C-KN 1061/385 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173m2
- parc.č. C-KN 1061/386 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123m2

- parc.č. C-KN 1061/387 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101m2
- parc.č. C-KN 1061/388 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80m2
- parc.č. C-KN 1061/389 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221m2
- parc.č. C-KN 1061/391 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1581m2
- parc.č. C-KN 1061/392 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 222m2

- parc.č. C-KN 1061/393 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 305m2
- parc.č. C-KN 1061/395 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 139m2
- parc.č. C-KN 1061/399 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64m2
- parc.č. C-KN 1061/400- zastavané plochy a nádvoria o výmere 28m2
- parc.č. C-KN 1061/401 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199m2

- parc.č. C-KN 1061/402 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14m2
- parc.č. C-KN 1061/403 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20m2
- parc.č. C-KN 1061/404 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7m2,

aby okresný súd zriadil za náhradu vecné bremeno na pozemku parc.č. 1061/4, parc.č. 1061/182,

parc.č. 1061/184, parc.č. 1061/397, parc.č. 1061/398, parc.č. 1061/351, parc.č. 1061/352, parc.č.
1061/353, parc.č. 1061/354, parc.č. 1061/413, parc.č. 1061/407, parc.č. 1061/394, parc.č. 1061/396,
parc.č. 1061/390, parc.č. 1061/185, pozemky sú evidované Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č.
XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., ktorému zodpovedá právo cesty, právo vstupu,
prechodu pešo, vjazdu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a koňmi s povozom a právo

parkovania pre vlastníka nehnuteľností evidovaných Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX
pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A. a jeho zákazníkov a návštevníkov,aby okresný súd zriadil za náhradu vecné bremeno na pozemku parc.č. 1061/182, parc.č. 1061/184,
parc.č. 1061/397, parc.č. 1061/398, parc.č. 1061/351, parc.č. 1061/352, parc.č. 1061/353, parc.č.
1061/354, parc.č. 1061/413, parc.č. 1061/407, parc.č. 1061/4, parc.č. 1061/186, parc.č. 1061/394,

parc.č. 1061/396, parc.č. 1061/185, parc.č. 1061/390, pozemky sú evidované Správou katastra
Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., ktorému zodpovedá
právo uloženia inžinierskych sietí (vodovodné potrubie, kanalizačné potrubie, rozvody nízkeho napätia,
dátové rozvody) pre vlastníka nehnuteľností evidovaných Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV
č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., žalobca je povinný zaplatiť žalovanému

náhradu určenú súdom a nahradiť trovy konania, eventuálne do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
za náhradu nehnuteľnosti evidované Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a
obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A. a to:
- stavba súp.č. XXX „COWBOY STATION“ postavená na parc. č. 1061/392
- stavba súp.č. XXX „KRYTÁ KRUHOVÁ OHRADA CORRAL“ postavená na parc. č. 1061/393
- stavba súp.č. XXX „PRÍSTREŠOK“ postavená na parc. č. 1061/395

- stavba súp.č. XXX „KOSTOLÍK“ postavená na parc. č. 1061/382
- stavba súp.č. XXX „KULISY WESTERNOVEJ ULICE“ postavená na parc. č. 1061/385
- stavba súp.č. XXX „KULISY ŽELEZNIČNEJ STANICE“ postavená na parc. č. 1061/386
- stavba súp.č. XXX „PRIESTOR PRE LUKOSTREĽBU“ postavená na parc. č. 1061/387
- stavba súp.č. XXX „KULISA ZRUB TRAPERA“ postavená na parc. č. 1061/388

- stavba súp.č. XXX „JAVISKO“ postavená na parc. č. 1061/401
- stavba súp.č. XXXX „KULISA ZRUB ZLATOKOPA“ postavená na parc. č. 1061/381
- stavba súp.č. XXXX „MEXICO HALL“ postavená na parc. č. 1061/383
- stavba súp.č. XXXX „SOCIÁLNE ZARIADENIA A SKLADY“ postavená na parc. č. 1061/384
- stavba súp.č. XXXX „VLÁČIK UNION PACIFIC - TRAŤ“ postavená na parc. č. 1061/389

- stavba súp.č. XXXX „TRIBÚNA PRE DIVÁKOV A KULISY MEXICKEJ U“ postavená na parc. č.
1061/391
- stavba súp.č. XXXX „SKLADY A POMOCNÉ PRIESTORY“ postavená na parc. č. 1061/399
- stavba súp.č. XXXX „PRÍSTREŠOK ZA JAVISKOM“ postavená na parc. č. 1061/400
- stavba súp.č. XXXX „HLAVNÁ VSTUPNÁ BRÁNA“ postavená na parc. č. 1061/402

- stavba súp.č. XXXX „INDIÁNSKA CHYŽA“ postavená na parc. č. 1061/403
- stavba súp.č. XXXX „HLAVNÁ VSTUPNÁ BRÁNA“ postavená na parc. č. 1061/404,

aby okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného za náhradu nehnuteľnosti - inžinierske
stavby (rozvody vody, rozvody kanalizácie, rozvody elektriny, dátové rozvody) nachádzajúce sa na

pozemku parc.č. 1061/182, parc.č. 1061/184, parc.č. 1061/397, parc.č. 1061/398, parc.č. 1061/351,
parc.č. 1061/352, parc.č. 1061/353, parc.č. 1061/354, parc.č. 1061/413, parc.č. 1061/407, parc.č.
1061/4, parc.č. 1061/186, parc.č. 1061/394, parc.č. 1061/396, parc.č. 1061/185, parc.č. 1061/390,
parc.č. 1061/381, parc.č. 1061/382, parc.č. 1061/383, parc.č. 1061/384, parc.č. 1061/385, parc.č.
1061/386, parc.č. 1061/387, parc.č. 1061/388, parc.č. 1061/389, parc.č. 1061/391, parc.č. 1061/392,

parc.č. 1061/393, parc.č. 1061/395, parc.č. 1061/399, parc.č. 1061/400, parc.č. 1061/401, parc.č.
1061/402, parc.č. 1061/403, parc.č. 1061/404, pozemky sú evidované Správou katastra Liptovský
Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu určenú súdom a nahradiť trovy konania, eventuálne, aby súd zriadil za náhradu
vecné bremeno na pozemku parc.č. 1061/381, parc.č. 1061/382, parc.č. 1061/383, parc.č. 1061/384,

parc.č. 1061/385, parc.č. 1061/386, parc.č. 1061/387, parc.č. 1061/388, parc.č. 1061/389, parc.č.
1061/391, parc.č. 1061/392, parc.č. 1061/393, parc.č. 1061/395, parc.č. 1061/399, parc.č. 1061/400,
parc.č. 1061/401, parc.č. 1061/402, parc.č. 1061/403, parc.č. 1061/404, pozemky sú evidované Správou
katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., ktorému
zodpovedá právo stavby pre vlastníka nehnuteľností evidovaných Správou katastra Liptovský Mikuláš

na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A.,

aby okresný súd zriadil za náhradu vecné bremeno na pozemku parc.č. 1061/182, parc.č. 1061/184,
parc.č. 1061/397, parc.č. 1061/398, parc.č. 1061/351, parc.č. 1061/352, parc.č. 1061/353, parc.č.
1061/354, parc.č. 1061/413, parc.č. 1061/407, parc.č. 1061/394, parc.č. 1061/396, parc.č. 1061/390,

parc.č. 1061/185, pozemky sú evidované Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a
obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., ktorému zodpovedá právo uloženia inžinierskych sietí (vodovodné
potrubie, kanalizačné potrubie, rozvody nízkeho napätia, dátové rozvody) pre vlastníka nehnuteľnostíevidovaných Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš,
kat.úz. O. A.,

aby okresný súd zriadil za náhradu vecné bremeno na pozemku parc.č. 1061/4, parc.č. 1061/182,
parc.č. 1061/184, parc.č. 1061/397, parc.č. 1061/398, parc.č. 1061/351, parc.č. 1061/352, parc.č.
1061/353, parc.č. 1061/354, parc.č. 1061/413, parc.č. 1061/407, parc.č. 1061/4, parc.č. 1061/186,
parc.č. 1061/394, parc.č. 1061/396, parc.č. 1061/185, parc.č. 1061/390, pozemky sú evidované Správou
katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A., ktorému

zodpovedá právo cesty, právo vstupu, prechodu pešo, vjazdu a prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami a koňmi s povozom a právo parkovania pre vlastníka nehnuteľností evidovaných Správou
katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX pre okres a obec Liptovský Mikuláš, kat.úz. O. A. a jeho
zákazníkov a návštevníkov.

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného

- TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. so sídlom Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, Slovenská
republika, IČO: 36 389 463 a žalobcom bola dňa 18.1.2005 uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľnosti,
predmetom ktorej bol pozemok parc.č. 1061/4 (trvalý trávny porast) o výmere 40831m2 (podľa GP zo
dňa 31.8.2004 na oddelení pozemku parc.č. 1061/186 a vyňatí z PPF č. 31086195-110/2004 sprac.
Geodetickou kanceláriou Ing. Rášová Soňa, IČO: 31086195m, je výmera pozemku 40831m2), zapísaná

na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš pre kat.úz. Z., a to
časť nehnuteľnosti o výmere 20084m2 za účelom realizácie podnikateľského zámeru nájomcu „výstavba
a prevádzka westernového mestečka s programom a prevádzkovaním stravovacích a ubytovacích
zariadení“, a to vrátane všetkých s týmto podnikateľským zámerom súvisiacich reklamných a iných
aktivít. Nájomná zmluva bola uzavretá v čl. III na dobu určitú, a to do 31.1.2025 s tým, že pokiaľ nebude

nájomná zmluva vypovedaná písomne doporučeným listom niektorému zo zmluvných strán najmenej
tridsaťšesť mesiacov pred skončením doby nájmu, predlžuje sa nájom vždy o päť rokov (č.l. 7 spisu).
Mesto Liptovský Mikuláš, Mestský úrad, oddelenie územného rozhodovania, stavebného poriadku a
životného prostredia stavebným povolením č. ÚRaSP 2005/01156-Vi zo dňa 3.5.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 4.5.2005, stavebníkovi - žalobcovi povolilo stavbu „Chatová osada Bobrovečky III. -

Liptovský Mikuláš - 1. etapa“ na pozemku parc.č. KN-C 1061/4, 1061/184 v kat.úz. O. A., a to podľa §
66 Stavebného poriadku ako stavbu dočasnú v zmysle Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 18.1.2005
(č.l. 11 spisu). Dohodou o skončení nájmu zo dňa 4.10.2005 sa prenajímateľ - TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. a nájomca WESTERN Group, s.r.o. (č.l. 87 spisu) dohodli o skončení nájomného vzťahu ku
dňu 1.11.2005. Zmluvou o podnájme nehnuteľnosti zo dňa 30.6.2009 uzavretou medzi TATRALANDIA,

a.s. ako nájomcom a podnájomníkom - žalobcom (č.l. 91 spisu) nájomca (na základe zmluvy uzatvorenej
so spoločnosťou AQUA-SKI, s.r.o., IČO: 36 378 020) s jeho súhlasom pozemky KN-C parc.č. 1061/351
o výmere 10084 m2, KN-C parc.č. 1061/352 o výmere 3208 m2, KN-C parc.č. 1061/353 o výmere
5000 m2 a KN-C parc.č. 1061/354 o výmere 1792 m2 prenechal do užívania žalobcovi, a to na dobu
určitú od 1.7.2009 do 30.9.2009. Z výpisu z LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra

Liptovský Mikuláš pre okres a obec: Liptovský Mikuláš, kat.úz.: O.. A. mal okresný súd preukázané, že
nehnuteľnosť - stavby postavené na pozemkoch, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho
práva sú v jeho vlastníctve.

3. S poukazom najmä na § 135c ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len

„Občiansky zákonník“), § 135b ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 123 Občianskeho zákonníka, § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania okresný súd žalobu zamietol.

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto ju zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného

súdu. V súdenom prípade sa žalobca domáhal vydania eventuálneho petitu, t.j. postupu podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, eventuálne 135b Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu žalobca je
vlastník stavby, na ktorú sa § 135c Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Preto, aby bolo možné prípad
posudzovať z hľadiska neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, musí byť splnená
podmienka, podľa ktorej pri neoprávnenej stavbe musí ísť vždy o vybudovanie neoprávnenej stavby od

samého počiatku vzniku a nestačí ani v prípade dodatočného odpadnutia skoršieho dovoleného titulu
(práva na zriadenie stavby) - z odôvodnenia rozsudku Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 3Cdo/45/1992,
publikované v Právní rozhledy č. 2/1993. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom
pozemkuobčianskoprávnytitulapreposúdenieobsahujehopráva,niejerozhodujúciobsahstavebnéhopovolenia (C 1909, C 1218, Sou R NS). Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 2Cdo/1997/2000 publikovaného v Soudní rozhledy č. 2/2001 pokiaľ stavebník zriadi na základe
dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len

dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (prípadne po inom spôsobe zániku práva) právo mať
naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva
vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. Pokiaľ stavebník umiestni stavbu na
základe nájomného práva k pozemku, ktorý môže byť stranami vypovedaný, ide o zvláštny prípad
dočasného užívania pozemku; zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať

stavbu na cudzom pozemku. Kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva musel
počítať s tým, že toto právo nie je časovo neobmedzené a vedome na seba vzal riziko z toho vyplývajúce.
Neposkytnutie ochrany právo vlastníka pozemku, ktorý pozemok prenechal inému len dočasne, by bolo
obmedzením jeho práva.

5. Z vyššie uvedeného bolo teda podľa okresného súdu zrejmé, že žalobca je vlastníkom stavby

dočasnej (obsah stavebného povolenia nie je rozhodujúci) a na túto stavbu sa nevzťahuje § 135c
Občianskeho zákonníka, pretože v čase, keď žalobca stavby vybudoval, mal tieto v nájme od právneho
predchodcu žalovaného a keďže nájomný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol uplynutím doby,
zanikol občianskoprávny nárok žalobcu mať na cudzom pozemku stavbu.

6. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva spracovaním podľa § 135b Občianskeho
zákonníka, tak okresný súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. V čase, keď žalobca budoval
stavbu na cudzom pozemku na základe nájomnej zmluvy, mal vedomosť o tom, že pozemky, na ktorých
majú byť stavby (dočasné) vybudované, vlastnícky patria inému subjektu (pôvodnému prenajímateľovi).
Ak by okresný súd prijal právny názor žalobcu v prípade akejkoľvek nájomnej zmluvy, predmetom ktorej

je nehnuteľnosť - pozemok, pričom by si zmluvné strany dojednali, že so súhlasom vlastníka pozemku
si na ňom môže nájomca zriadiť dočasnú stavbu, by sa zriadením stavby automaticky jej vlastník stal
vlastníkom pozemku stavby na ňom postavenej, je v rozpore so zásadami občianskeho práva a jeho
základným inštitútom - vlastníckym právom. Vlastnícke právo je právo absolútne, ktoré pôsobí voči
všetkým, na rozdiel od práva záväzkového, ktoré pôsobí medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu.

Odr.1950naúzemíSRvobčianskompráveneplatízásadaprevzatázRímskehopráva-superficiessolo
cedit, teda stavba nebola samostatnou vecou, ale súčasťou pozemku. Podľa koncepcie občianskeho
práva z r. 1950, ktorá platí dodnes, stavba je samostatnou vecou, nie je súčasťou pozemku.

7. Navyše, podľa okresného súdu, ani nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním k

pozemku (z nehnuteľnosti môže len vzniknúť vlastnícke právo k stavbe, a to v prípadoch, kedy
sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu
charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec - stavba - rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 2Cdo/22/2005, publikovaný Zo súdnej praxe 58/2005). Z odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť - § 135b Občianskeho zákonníka

to nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená
aj v § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam). Toto rozhodnutie sa však týka nehnuteľnej veci a to stavby, nie pozemku.

8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.1 OSP a priznal žalovanému, ktorý mal plný

úspech vo veci, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia.
Podaním podaným na prepravu poštovým úradom dňa 6.7.2010, teda v zákonnej 3-dňovej lehote podľa
§ 151 ods. 1 OSP, si právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 6.947,65 Eur,
keď vychádzal z hodnoty veci 497.908,- Eur, preto ho okresný súd vyzval, aby zdokladoval hodnotu

vecí, ktorých sa právna služba týka. Na výzvu súdu právny zástupca žalovaného reagoval tak, že opravil
hodnotu veci na 4.979.087,- Eur, keď uviedol, že došlo k nesprávnemu prepočtu Slovenských korún
na menu Eur a vychádzal z tvrdení štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní konanom dňa
5.2.2010 uviedol, že objem investícií bol okolo 150.000.000,- Sk. Na výzvu súdu ohľadom hodnoty vecí,
ktorýchsaprávnaslužbatýka,nereagoval.Podľa§9Vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto Vyhláška neustanovuje inak. Podľa ust. § 10 ods.1 citovanej Vyhlášky okresný súd
pri určení výšky odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty veci 10.000,- Eur, ktorúžalobca žiadal určiť ako hodnotu pozemkov, ktoré mu mali byť prikázané do vlastníctva, keď žalovaný inú
hodnotu veci nepreukázal a nezdokladoval. Potom základná sadzba za jeden úkon predstavuje 270,54
Eur a trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené nasledovne: prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na

pojednávaní 5.2.2010, účasť na pojednávaní dňa 23.3.2010 vo výške 1/4-iny (odročené bez prejednania
veci) a účasť na pojednávaní dňa 1.7.2010 - 1x režijný paušál za úkony vykonané do 31.12.2009 - 6,95
Eur, 3 x režijný paušál po 7,21 Eur + 19% DPH, náhrada hotových výdavkov, a to cestovného v dňoch
5.2.2010, 23.3.2010 a 1.7.2010 Dolný Kubín - Liptovský Mikuláš tam a späť, pri počte 100 km, spotrebe
8,9l/100 km a cene PHM 1,14 Eur/1l, t.j. 30,- Eur a náhrada za stratu času štyri polhodiny x 12,- Eur x

3 = 144,- Eur, spolu 1.254,32 Eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, proti výrokom o zamietnutí žaloby a
o trovách konania. Dôvodil tým, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. „Súd
prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že nemôže upraviť pomery vlastníka stavieb a vlastníka

pozemkov, na ktorých sú stavby postavené, postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že v danom prípade sa nejedná o vybudovanie neoprávnených stavieb od samého začiatku, ale o
stavby, pri ktorých dodatočne odpadol skorší dovolený titul (právo na zriadenie stavby).“ Podľa § 154
ods. l OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Okresný súd zistil, že v čase
vyhlásenia rozsudku bol stav taký, že stavby vo vlastníctve žalobcu sú neoprávnenými stavbami,

pretože zanikol nájomný vzťah medzi vlastníkom stavieb ako nájomcom a vlastníkom pozemkov
ako prenajímateľom, ktorý oprávňoval žalobcu mať umiestnené stavby na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného. V konaní tiež bolo dokázané, že hoci v čase rozsudku ide o stavby neoprávnené,
tak sú povolenými stavbami, nakoľko stále sú postavené v zmysle stavebných povolení. Občiansky
zákonník ani iné právne predpisy výslovne neriešia prípad, keď stavba na cudzom pozemku bola síce

zriadená oprávnene, ale dodatočne oprávnenosť stavby na cudzom pozemku zanikla. Podľa žalobcu
v danom prípade je potrebné rešpektovať ústavný princíp rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany
vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci. Rozhodnutie okresného súdu však
túto zásadu dôsledne nerešpektuje, nakoľko okresný súd priznáva viacej práv vlastníkovi čiernej a
neoprávnenej stavby od samého začiatku, ako vlastníkovi, ktorý postavil stavbu povolenú a oprávnenú,

ktorejoprávnenosťdodatočnezanikla.Vprípade,akbyžalobcapostavilneoprávnenústavbuodsamého
začiatku, tak by sa v zmysle vysloveného názoru okresného súdu mohol domôcť niektorého práva v
zmysle petitu žaloby, prípadne by okresný súd aspoň skúmal niektorú z možností požadovanej úpravy
pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Nerešpektovanie princípu rovnosti zákonnej
ochrany vlastníckeho práva neoprávnenej stavby na cudzom pozemku videl žalobca v tom, že hoci v

obidvoch prípadoch, aj v prípade neoprávnenej stavby od samého začiatku, ako aj v prípade dodatočne
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, je v čase rozsudku skutkový stav rovnaký, teda pomery
medzi vlastníkom neoprávnených stavieb a vlastníkom pozemkov pod nimi nie sú upravené žiadnym
právne významným spôsobom, tak čierny a neoprávnený staviteľ má viac práv, pretože sa môže na
súde domôcť niektorého z nárokov uplatnených žalobcom v žalobe, zatiaľ, čo žalobcovi je postupom

okresného súdu toto právo odňaté, čím je možné konštatovať, že oproti „čiernemu" a neoprávnenému
stavebníkovi od samého začiatku je výrazne diskriminovaný.

10. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd mal postupovať analogicky podľa § 135c
Občianskeho zákonníka a skúmať, či nie je možné usporiadať pomery medzi žalobcom a žalovaným

niektorým zo žalobcom požadovaných spôsobov. Nakoľko okresný „súd návrh na začatie konania
zamietolsodôvodnením,žepomerymedziúčastníkmikonaniausporiadaťžiadnymspôsobomnemôžea
vôbec sa jednotlivými eventualitami nezaoberal, ani v odôvodnení rozsudku, žalobca žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom spracovania podľa § 135b Občianskeho
zákonníka s odôvodnením, že žalobca vedel, že pozemky, na ktorých majú byť stavby zriadené,
patria inému subjektu, ako aj z dôvodu, že vlastníctvo k pozemku nemožno nadobudnúť spracovaním.
Ustanovenie § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka pamätá však aj na prípady nadobudnutia vlastníctva

spracovaním nedobromyseľným staviteľom. Okresný súd sa však v danom prípade vôbec nevysporiadal
s otázkou možnosti nadobudnutia vlastníctva spracovaním žalobcom ako nedobromyseľným staviteľom.
Názor okresného súdu, že spracovaním nemožno nadobudnúť vlastníctvo k pozemku, len k stavbe,
nemá žiadnu oporu v zákone ani v súdnej praxi. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že po roku 1950 jestavba samostatnou vecou a nie je súčasťou pozemku, tak po roku 1950 až dodnes bolo vydaných
množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých bolo určené vlastnícke právo k pozemkom titulom spracovania.
Okresný súd tiež neúplne zistil skutkový stav, keď na 8. strane v druhom odseku rozsudku v

odôvodnení konštatoval, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol uplynutím doby. Takýto
právny záver nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa domáhal vydania eventuálneho

petitu, teda postupu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, eventuálne podľa § 135b Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ") tak ako je uvedené v návrhu zo dňa 5.10.2009 v znení zmeny návrhu zo dňa
1.7.2010. Podľa žalovaného bol postup okresného súdu prvého stupňa pri posúdení aplikácie § 135c OZ
na konkrétny spor správny. Podľa žalovaného nie je možné hovoriť o „diskriminovaní" a obmedzení práv
vlastníka stavby oprávnenej, ktorej oprávnenosť dodatočne zanikla a vlastníka neoprávnenej stavby v
súvislostis§135cOZ,nakoľkožalobcapokiaľuzatváralZmluvuonájmenehnuteľnostizodňa18.1.2005

(ďalej len „nájomná zmluva"), v zmysle ktorej išlo o stavbu dočasnú, vedel a vychádzal z toho, že
po uplynutí tejto doby bude stavba odstránená a práva vlastníka pozemku budú po odpadnutí tohto
„obmedzenia" opäť obnovené. Žalobca musel vychádzať z dočasnosti tejto stavby, musel s ňou počítať,
musel počítať s tým, že stavba bude po uplynutí určeného času odstránená, pričom mal možnosť si
upraviť svoje práva ohľadne tejto stavby už v tejto nájomnej zmluve. Skutočnosť, že ide o dočasnú

stavbu, bola v konaní preukázaná, s čím sa stotožnil aj okresný súd. Naproti tomu pri posudzovaní
§ 135c OZ je potrebné splniť podmienku, podľa ktorej musí ísť o vybudovanie neoprávnenej stavby
od samého počiatku a nestačí ani v prípade dodatočného odpadnutia skoršieho dovoleného titulu
(práva na zriadenie stavby) z odôvodnenia rozsudku Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 3Cdo/45/1992.
Občiansky zákonník jasne a jednoznačne stanovuje v § 135c OZ ods. 1 „ak niekto zriadi stavbu na

cudzom pozemku, hoci na to nemá právo..." Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 2Cdo/1997/2000, na ktorý poukázal okresný súd, pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody
s vlastníkom pozemku stavbu, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po
uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak
zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenie stavby. Kto

staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva, musel počítať s tým, že toto právo nie je
časovo neobmedzené.

13. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že § 135c OZ sa má aplikovať len na prípady, keď je splnená
podmienka neoprávnenosti stavby už pri jej zriadení, teda od samého počiatku na rozdiel od prípadov,

pri ktorých účastníci museli vychádzať z toho, že ide o stavbu nie časovo neobmedzenú a tým vzali
na seba riziko z toho vyplývajúce. Nie je nevyhnutné pri týchto prípadoch upravovať osobitne spôsoby
vyrovnania ich vzťahov, pretože obaja účastníci takéhoto vzťahu vedeli, že stavba je len dočasná a
pokiaľ zo zmluvy nevyplýva nejaký iný spôsob vyrovnania, vedeli tiež, že stavba bude po uplynutí
určeného času odstránená na rozdiel od § 135c OZ, ktorý poskytuje ochranu predovšetkým vlastníkovi

pozemku proti vlastníkovi neoprávnenej stavby a upravuje ich spôsoby vyrovnania vzťahov, z dôvodov,
že nepredpokladá, že by medzi nimi existovala dohoda či zmluva a súhlas s tým, že po určitej dobe bude
stavba odstránená v protiklade s úvahami pri dočasnej stavbe, kde ak si účastníci neupravia iný spôsob
vyrovnania vzťahov - jednoducho musia predpokladať, že bude existovať len jeden spôsob vyrovnania
ich vzťahov, a to odstránenie dočasnej stavby.

14. Vo vyjadrení žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o zamietnutie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom spracovania podľa § 135b OZ, tak žalobca už
v čase, keď budoval stavbu na cudzom pozemku na základe nájomnej zmluvy mal vedomosť o tom, že
pozemky na ktorých majú byť dočasné stavby vybudované, patria inému subjektu, čo vylučuje akúkoľvek

dobromyseľnosť tvrdenú žalobcom, ktorý uviedol, že popri pôvodných petitoch návrhu sa domáha aj
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to podľa § 135b ods. 1 OZ, pretože všetky pozemky,
ktoré sú predmetom súdneho konania, žalobca so súhlasom ich vlastníka - t.j. dobromyseľne, spracoval
na zastavanú plochu. Pri dobromyseľnosti nestačí subjektívne presvedčenie, že vec žalobcovi patrí,
rozhodujúce je, či žalobca pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, teda vedieť mal, resp. mohol mať alebo nemohol
mať pochybnosť, že mu vec patrí, k čomu okresný súd zaujal jasné stanovisko. Žalobca odôvodňoval
nadobudnutie vlastníckeho práva v zmene návrhu zo dňa 1.7.2010 s poukazom na § 135b ods. 1 OZ,
pričom jasne poukázal na svoju dobromyseľnosť a spracovanie cudzej veci na novú vec, od ktorýchskutočností toto svoje nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzoval. Až v podanom odvolaní poukazuje
na § 135b ods. 2 OZ, od ktorého ale nadobudnutie vlastníckeho práva neodvodzoval. Žalovaný rovnako
ako okresný súd považoval konštrukcie žalobcu za rozporné so zásadami občianskeho práva, ktoré

ak by boli prijaté, zriadením dočasnej stavby so súhlasom vlastníka pozemku by sa zriadením stavby
automaticky jej vlastník stal vlastníkom pozemku stavby na ňom postavenej. Podľa žalovaného sa
nedobromyseľný spracovateľ zásadne nemôže stať vlastníkom novej veci. V tomto prípade nie je
v prospech spracovateľa ani výrazne väčší podiel na veci. Napriek tomu vlastník veci, ktorá bola
spracovaná, sa môže žalobou domáhať jej vydania a navrátenia do predošlého stavu. A až keď toto

navrátenie nie je možné alebo účelné, poskytuje zákon ďalšie možnosti riešenia vzťahov.

15. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že okresný súd sa v danom prípade vôbec nevysporiadal s
otázkou možnosti nadobudnutia vlastníctva spracovaním žalobcom ako nedobromyseľným staviteľom,
uviedol, že sa s touto otázkou vysporiadal hneď dva krát. Prvý raz v odôvodnení, keď uviedol,
že ak by prijal právny názor žalobcu v prípade akejkoľvek nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je

nehnuteľnosť - pozemok, pričom by si zmluvné strany dojednali, že so súhlasom vlastníka pozemku
si na ňom môže nájomca zriadiť dočasnú stavbu, by sa zriadením stavby automaticky jej vlastník stal
vlastníkom pozemku stavby na ňom postavenej, čo je v rozpore so zásadami občianskeho práva a jeho
základným inštitútom - vlastníckym právom. Ak okresný súd tento právny názor odmietol v tomto prípade
dobromyseľného staviteľa podľa § 135b ods. 1 OZ, o to viac by uvedený právny názor odmietol pri

nedobromyseľnom staviteľovi podľa § 135b ods. 2 OZ. Druhý raz sa s uvedenou otázkou vysporiadal,
keď uviedol, že navyše, podľa jeho názoru, ani nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním
k pozemku, s čím sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za
vecne správny a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť.

16. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril.

17. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/95/2010 zo dňa 11.2.2011 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - žalobcu. Predmetné uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu na
majetok dlžníka - žalobcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 100/2011 dňa 25.05.2011 (č.l. 91

spisu). Súhlas a návrh na pokračovanie v konaní dal správca konkurznej podstaty úpadcu žalobcu, v
podaní zo dňa 7.10.2020 (č.l. 179 spisu).

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným

vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
napadnutýrozsudokokresnéhosúduvspojenísopravnýmuznesenímpodľa§387ods.1,2CSPpotvrdil
ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

19. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania žalobcu 19.08.2010 (č.l. 125 spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované
podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470
ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.
Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne
skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti

napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu
výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia

nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného
súdu , vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné
okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/41/2021-205 zo dňa
30.11.2021,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a
na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

25. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej
strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na
konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov.

26. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného
v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám

odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody,
z ktorých má byť preskúmané.

27. Z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v
procese, ktorá sa prejavila vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením

sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.
Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho
súdneho procesu spočíva v tom, že sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré

uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej
z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany, nie je
podstatné ani to, ktorá zo strán sporu je na pozícii žalobcu a ktorá na pozícii žalovaného. Okresný
súd poskytol obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému rovnaké možnosti na
uplatňovanie ich práv bez zvýhodnenia, resp. diskriminácie niektorej zo sporových strán. Okresný súd

viedolkonanieadokazovaniespôsobom,ktorýmnevylúčilžalobcuzrealizáciežiadnehojemupatriaceho
práva, preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

28. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd „....priznáva viacej práv vlastníkovi čiernej a
neoprávnenej stavby od samého začiatku, ako vlastníkovi, ktorý postavil stavbu povolenú a oprávnenú,
ktorej oprávnenosť dodatočne zanikla. V prípade, ak by žalobca postavil neoprávnenú stavbu od
samého začiatku, tak by sa v zmysle vysloveného názoru súdu prvého stupňa mohol domôcť niektoréhopráva v zmysle petitu žaloby, prípadne súd by aspoň skúmal niektorú z možností požadovanej úpravy
pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Nerešpektovanie princípu rovnosti zákonnej
ochrany vlastníckeho práva neoprávnenej stavby na cudzom pozemku vidí žalobca v tom, že hoci v

obidvoch prípadoch, aj v prípade neoprávnenej stavby od samého začiatku, ako aj v prípade dodatočne
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, je v čase rozsudku skutkový stav rovnaký, teda pomery
medzi vlastníkom neoprávnených stavieb a vlastníkom pozemkov pod nimi nie sú upravené žiadnym
právne významný spôsobom“. V súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd uvádza, že ani túto
nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Podľa

odvolacieho súdu je potrebné v prejednávanej veci dôsledne vychádzať z právnej úpravy najmä z §
135c Občianskeho zákonníka, pričom sa poukazuje v tejto rovine na závery, ktoré si odvolací súd osvojil
z rozhodnutia Ústavného súd Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 395/2015-8 zo dňa 16. septembra 2015,
ktoré si osvojil a z ktorých vyplýva, že „sa krajský súd s otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti jej spracovaním v rozhodnom čase riadne vysporiadal, pričom poukázal na skutočnosť, že
v zmysle účinnej právnej úpravy zriadenie práva stavby na cudzom pozemku ešte nemalo bez ďalšieho

automaticky za následok aj prevod vlastníckeho práva k tomuto pozemku na vlastníka stavby. Krajský
súd v tejto spojitosti tiež poukázal na to, že v prípade iného výkladu by to malo za následok pozitívnu
diskrimináciu vlastníka stavby, ktorý by vedome (nedobromyseľne) staval na cudzom pozemku s cieľom
nadobudnúť tak aj vlastníctvo tohto cudzieho pozemku, oproti dobromyseľnému vlastníkovi stavby, ktorý
by staval na cudzom pozemku v dobrej viere, že pozemok je jeho (inými slovami, ktorý by nestaval na

cudzom pozemku z vypočítavosti získať tak vlastníctvo aj k pozemku).“

29. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd mal postupovať analogicky podľa §
135c Občianskeho zákonníka a skúmať, či nie je možné usporiadať pomery medzi žalobcom a
žalovaným niektorým zo žalobcom požadovaných spôsobov, keďže „návrh na začatie konania zamietol

s odôvodnením, že pomery medzi účastníkmi konania usporiadať žiadnym spôsobom nemôže a vôbec
sa jednotlivými eventualitami nezaoberal, ani v odôvodnení rozsudku, žalobca žiada, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ Odvolací súd na tomto mieste
považoval za podstatné citovať rozhodujúcu právnu úpravu.

30. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

31. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže

ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

32. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

33. Vo vzťahu k tomuto (vyššie citovanému) namietanému záveru, žalobcom, okresného súdu, odvolací
súd uvádza, že na žalobcom uplatnený nárok sa nevťahuje právna úprava § 135c Občianskeho
zákonníka, keďže bol konštatovaný záver o oprávnenosti stavby, ktorý bol spojený výhradne s
existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe, čo v konaní bolo nesporné a nie so stavebným

povolením či kolaudačným rozhodnutím, resp. s ich absenciou, tak ako to uviedol aj okresný súd v
napadnutom rozhodnutí. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že „Aj v zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2Cdo/1997/2000 publikovaný v Soudní rozhledy č. 2/2001
pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto
dohody oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (prípadne po inom spôsobe

zániku práva) právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje
do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby. Pokiaľ stavebník
umiestni stavbu na základe nájomného práva k pozemku, ktorý môže byť stranami vypovedaný, ide o
zvláštny prípad dočasného užívania pozemku; zanikne nájomné právo, zanikne tiež občianskoprávne
oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku. Kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného

práva musel počítať s tým, že toto právo nie je časovo neobmedzené a vedome na seba vzal riziko
z toho vyplývajúce. Neposkytnutie ochrany právo vlastníka pozemku, ktorý pozemok prenechal inému
len dočasne, by bolo obmedzením jeho práva“, ktorá argumentácia nenašla odzrkadlenie v odvolacej
argumentácii žalobcu. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu vzhľadom na skutkové zisteniaokresného súdu prijal záver, že okresný súd nemal priestor na postup v zmysle § 135c OZ a teda ani
zaoberať sa „jednotlivými eventualitami“ (123 spisu), tak ako namietal žalobca v odvolaní.

34. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že názor okresného súdu, že spracovaním nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k pozemku len k stavbe, ktorý názor okresného súdu podľa žalobcu nemá oporu v súdnej
praxi, pričom podľa žalobcu „bolo vydaných množstvo súdnych rozhodnutí, v ktorých bolo určené
vlastnícke k pozemkom titulom spracovania“, odvolací súd uvádza, že žalobca na podporu týchto
svojich tvrdení nekonkretizoval žiadne takéto rozhodnutie, ktorého predmetom by bolo posúdenie

veci s rovnakým (obdobným) predmetom a spadalo by v zmysle časového obdobia posudzovaných
vzťahov pod úpravu Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. Uvedenú odvolaciu argumentáciu
žalobcu potom odvolacím súdom nebolo možné vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú
správnosť záverov okresného súdu. Pre odstránenie prípadných pochybností odvolací súd poukazuje
len primerane a podporne na to, že neuniklo jeho pozornosti že v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. II. ÚS 216/07-24 zo dňa 4. októbra 2007 sa uvádza, že „Podľa stanoviska najvyššieho

súdu, keďže v danom prípade nebolo ku stavbe na cudzom pozemku zriadené právo stavby, ktoré
bolo podmienkou oddeleného vlastníctva stavby a pozemku v zmysle § 155 staršieho OZ, má sa
právny vzťah medzi stavebníkom a vlastníkom stavebného pozemku analogicky spravovať podľa §
125 a nasl. staršieho OZ, pričom pre nadobudnutie vlastníckeho práva stavebníkom k stavebnému
pozemku spracovaním podľa názoru najvyššieho súdu nebola dobromyseľnosť stavebníka nevyhnutnou

podmienkou, ba bola „skutočnosťou bezvýznamnou“ a rozhodujúcim bol súhlas vlastníka pozemku so
stavbou, ktorý počas celej doby jej realizácie neučinil žiaden úkon smerujúci k zastaveniu stavby alebo
svedčiaci o tom, že si stavbu na svojom pozemku neželá. Na základe tejto úvahy dospel najvyšší súd k
stanovisku, že pozemok v rozsahu jeho zastavania „prirástol“ k stavbe a stal sa vlastníctvom stavebníka.
Okresný súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu po opätovnom preskúmaní veci rozsudkom

sp.zn. 7 C 462/97 z 3. februára 2006 zamietol žalobu sťažovateľov ohľadne nimi uplatňovaného nároku,
aby bolo vyslovené, že sporný pozemok nepatrí do dedičstva po ich starom otcovi. Na základe odvolania
sťažovateľov krajský súd v rozsudku sp.zn. 5 Co 115/06 z 22. novembra 2006 vyslovil, že odvolanie
je dôvodné v časti, ktorou namietali, že v zmysle rozsudku najvyššieho súdu mohol ich starý otec
(stavebník) nadobudnúť spracovaním vlastnícke právo k pozemku iba v rozsahu jeho zastavania a

manipulačného priestoru nevyhnutného na užívanie stavby. Vzhľadom na uvedené krajský súd zmenil
rozsudok okresného súdu 3.februára 2006 tak, že určil, že parc. č. 400/3 o výmere 1158 m2 záhrady
zapísaná na LV č. XXX, k. ú. B., vytvorená z časti spornej parcely (pozemok nezastavaný stavbou)
nepatrí do dedičstva po starom otcovi sťažovateľov a vo zvyšnej časti zamietavý rozsudok okresného
súdu potvrdil (vo vzťahu k zastavanej časti spornej parcely).“ Vo vzťahu k citovanej časti z rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sa však žiada uviesť, že na prejednávanú vec jeho závery nie
je možné aplikovať, keďže v prejednávanej odvolacej veci odvolacím súdom je rozhodná iná právna
úprava, a to Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb.

35. Vo väzbe na záver odvolacieho súdu v predchádzajúcom odseku sa pre úplnosť poukazuje i na

tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 1.7.2010. „Pokiaľ sa týka spracovania, tak
my tvrdíme, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo spracovaním pozemku, pretože zmenil trvalé
trávne porasty na zastavané plochy a nádvoria, čiže spracoval pozemok, stavba navrhovateľovi patrí.
Možno sme cenu toho, o čo sa zmenšil majetok odporcu, nadsadili, keď sme stanovili 10.000,- Eur,
nakoľko sa jednalo o močariská. Vlastník sa sám zbavil svojich práv. Taktiež právny zástupca odporcu

nešpecifikoval, v čom budú porušené práva tretích subjektov“ (č.l. 103 spisu). Z rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 703/2014 zo dňa 12. novembra 2014, vyplýva, že „Predmetom
spracovania okrem hnuteľnej veci môže byť aj nehnuteľná vec, touto nehnuteľnou vecou však môže
byť len stavba, nie pozemok. V prípade spracovania pozemku ani zriadenia stavby na ňom (s odlišnými
vlastníkmi) nejde o spracovanie veci, pretože stavba a pozemok sú dve samostatné veci, pričom

spracovanie predpokladá, že vznikne iná vec (§ 120 ods. 2 Obč. zák.)“. Len pre úplnosť odvolací súd pre
odstránenie pochybností uvádza, že uvedené vyplýva v konečnom dôsledku aj z právnej úpravy, ktorú
obsahoval už aj Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Sb. (§ 126). Zastavaním cudzieho pozemku
nemôže vlastník stavby nadobudnúť vlastníctvo k pozemku titulom jeho spracovania, ktoré závery si
odvolací súd osvojil (s odkazom aj na I. ÚS 703/2014).

36. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že „Okresný súd tiež neúplne zistil skutkový stav, keď na
8. strane v druhom odseku rozsudku v odôvodnení konštatoval, že nájomný vzťah medzi účastníkmi
konania zanikol uplynutím doby“, tak odvolací súd konštatuje, že sa dôsledne oboznámil s obsahomspisového materiálu, z ktorého vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 1.7.2010 uviedol, že „Nájomný
vzťah bol ukončený dohodou, nebol vypovedaný zo strany správcu konkurznej podstaty“ (čl. 102
spisu), „....sme museli podpísať dohodu“ (čl. 102 spisu). Právny zástupca žalobcu na tom istom

pojednávaní podľa obsahu zápisnice zo dňa 1.7.2010 uviedol, že „Čo sa týka tých nájomných zmlúv,
pokiaľ vystupoval navrhovateľ ako nájomca alebo podnájomca a nadobudol vlastnícke právo k pozemku
spracovaním, tak aj keby nebola ukončená prvá nájomná zmluva dohodou, tak by zanikla, pretože
zanikol predmet nájmu“ (č.l. 103 spisu). Z uvedených tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že pripúšťal
rôzne spôsoby ukončenia zmluvného vzťahu, z ktorých dôvodov namietané uvedenie okresného

súdu nebolo rozhodujúce, ak zmluvné strany-účastníci konania sa zhodli na tom, že k ukončeniu
zmluvného vzťahu jednoznačne došlo. Uvedené rozhodne nespôsobuje nesprávnosť skutkového
základu prejednávanej veci.

37. V závere svojho odôvodnenia krajský súd poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním
žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak

následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, avšak ako výrok závislý od
výroku vo veci samej bol rovnako potvrdené.

38. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...

„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne

zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov.

39. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie

okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

40. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil relevanciu odvolacích

dôvodov žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i
v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

41. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

42. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že ztohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

43. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, Ústavného súdu SR nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy.
Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na
určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako

aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011,

č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

44. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255

ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná
náhrada odvolacích trov.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.