Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317218922.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Brány SK s. r. o.,
Bernolákovo, Gróbska č. 41, IČO: 44 752 041, zastúpený JUDr. Soňa Markovičová Kissová, advokátka,
Bratislava, Nám. SNP č. 13, proti žalovanému: R. Y. K. W. H. X. V. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. K. T. H.,
Ž.X. Č.. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s. r. o., Bratislava, Vajnorská č.

21A, IČO: 46 759 875, za ktorú koná Mgr. Branislav Máčaj, o zaplatenie 1.059,97 € s prísl., na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. februára 2021, č. k. 44 C 168/2017-136,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. februára 2021, č. k. 44 C
168/2017-136, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 9.2.2021, č. k. 44 C 168/2017-136, zamietol návrh
žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III. č. k. 44 C
168/2017-119,zodňa16.9.2020.Uznesenieprávneodôvodnilustanoveniami §278,§281ods.
1, 2 C.s.p. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

dňa 14.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.059,97 € s príslušenstvom titulom
dodávky a montáže objednaného tovaru. Dňa 16.9.2020 vyhlásil súd rozsudok, č. k. 44 C 168/2017-119,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok bol
vyhlásený podľa ustanovenia § 278 C.s.p., keď žalobca si uplatnil nárok na peňažné plnenie a napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu sa jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie vo veci a
zároveň svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, v predvolaní na pojednávanie

bol právny zástupca žalobcu poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie. Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, doručil súdu v zákonnej lehote návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v zmysle ktorého termín pojednávania bol určený na deň 16.9.2020,
v prípade tohto termínu platí fikcia doručenia, keďže predvolanie na pojednávanie právna zástupkyňa
neprevzala vo svojej elektronickej schránke. Dôvodom neprevzatia predvolania bola skutočnosť, že od
10.8.2020 do 30.9.2020 bola liečená v súvislosti s ochorením Covid-19, prvotné príznaky boli mierne,

následne sa prejavili chronické problémy s hlasivkami a liečba si vyžadovala nemocničné ošetrenie.
Vzhľadom na rozsah správ, ktoré mala v elektronickej schránke, neriešila ospravedlnenie na aj tak
zmeškané pojednávanie vzhľadom na to, že žalobca jej oznámil, že žiadne predvolanie na termín
16.9.2020 nedostal a ani jej nebola uložená povinnosť upovedomiť ho o termíne pojednávania. Keďže
v konaní nebolo ešte vykonané dokazovanie a žalobca nebol vypočutý, považuje za v rozpore so
zákonom, že súd si účasť žalobcu na pojednávaní nezabezpečil. Navrhla súdu rozsudok pre zmeškanie

zrušiť. Pokiaľ ide o procesné podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie poukázala na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 233/2019, podľa ktorého návrh na vydanie rozsudkupre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri
čisto gramatickom výklade zákona by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Vydanie takéhoto rozsudku je zjavne nespravodlivé v období, kedy existujú objektívne príčiny neúčasti

strán v konaní na úkonoch súdov v podobe celosvetovej pandémie, ktorá už od marca 2020 nepriaznivo
zasahuje do našich životov a to pracovných, osobných aj zdravotných.
1.2. K návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že právna
zástupkyňa žalobcu sa aj napriek riadnemu doručeniu predvolania, ktoré bolo doručené s dostatočným
časovým predstihom, na pojednávaní, bez ospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi

okolnosťami, nezúčastnila. Podľa názoru žalovaného boli splnené podmienky pre postup súdu podľa
§ 278 C.s.p. Za ospravedlniteľné dôvody, ktoré odôvodňujú zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa §
281 C.s.p., sa podľa konštantnej judikatúry uznávajú náhle ochorenia, úraz, úmrtie v rodine alebo iné
vážne prekážky, ktoré strane neboli známe už skôr, ide teda o prekážky, ktoré sa vyskytli tak povediac
na poslednú chvíľu. Poukázal na to, že ako sama právna zástupkyňa žalobcu uvádza, na ochorenie
Covid-19 bola liečená už od 10.8.2020, to znamená, že mohla a mala vykonať v dostatočnom časovom

predstihu všetky opatrenia tak, aby zabezpečila riadne zastupovanie svojich klientov, minimálne
aby ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Ospravedlnenie je možné zrealizovať emailom, či
telefonicky,prípadnemohlatýmtopoveriťinúosobu.Dátováschránkanavyšeumožňujezriadiťemailovú
či SMS notifikáciu o správach doručovaných do dátovej schránky. Okrem toho, ako uvádza právna
zástupkyňa žalobcu, mala vo svojej dátovej schránke veľký rozsah správ. Pri vynakladaní odbornej

starostlivosti, ktorá sa od advokáta vo vzťahu k jeho klientom očakáva, by si mala advokátka zariadiť,
prostredníctvom k tomu určenej jednoduchej žiadosti na portáli slovensko.sk, udelenie oprávnenia na jej
zastupovanie tak, aby sa vyhla riziku zmeškania procesných úkonov. Z uvedeného návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie navyše ani nie je zrejmé, či vôbec právna zástupkyňa doložila súdu doklad,
ktorý preukazuje jej ochorenie, napríklad potvrdenie o práceneschopnosti od lekára, či zdravotníckeho

zariadenia. Len samotná deklarácia existencie prekážky, podľa názoru žalovaného, nie je dostatočná.
K skutočnosti, že súd nepredvolal osobne žalobcu, resp. osobu štatutárneho orgánu, čím podľa žalobcu
súd procesne pochybil, žalovaný poukázal na § 110 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak má strana zástupcu
so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Je už potom výlučne
vecou zástupcu, aby svojho klienta informoval a prípadne zabezpečil jeho osobnú prítomnosť na

pojednávaní, ak to považuje za potrebné.
1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudok pre zmeškanie žalobcu (tzv.
kontumačný rozsudok) predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalobcu v
konaniach o žalobe podľa § 137 písm. a) C.s.p. (o splnenie povinnosti). Rozsudok pre zmeškanie sa
nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie

tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku
pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie čoho sa žalobca domáhal a splnenie predpokladov
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. II. ÚS 369/2018-56 zo dňa 13.12.2018, podľa ktorého príčina zmeškania pojednávania musí
mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt

ospravedlniteľnosti. Z povahy a účelu tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že
ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods.2 C.s.p., resp. § 281 ods. 1 C.s.p. sú len také okolnosti,
ktoré na strane žalovaného (v tomto prípade právnej zástupkyne žalobcu) nastali neočakávane, boli
príčinou,žesanemoholnapojednávaniedostaviť,prípadnesanaňvopredriadneospravedlniťaktoréza
danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. V odôvodnení súd prvej

inštancie ďalej konštatoval, že v konaní bolo nariadené pojednávanie na deň 20.1.2020 (predvolanie
bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 21.11.2019). Právna zástupkyňa žalobcu požiadala až
dňa 20.1.2020 o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že jej klient je v zahraničí.
Pojednávanie bolo preto odročené na deň 18.3.2020, ktorý termín bol z dôvodu zamedzenia šírenia
epidémie covid-19 zrušený a nový termín bol určený na 20.5.2020 (zmena termínu pojednávania bola

doručená právnej zástupkyni žalobcu dňa 18.3.2020). Právna zástupkyňa žalobcu požiadala emailom
až dňa 19.5.2020 o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že jej klient sa zdržiava v zahraničí. Súd
preto na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu opätovne odročil pojednávanie na termín 16.9.2020. Zo
spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie dňa 16.9.2020 bolo odoslané do elektronických schránok
právnych zástupcov strán sporu dňa 4.8.2020. Do elektronickej schránky právnej zástupkyne žalobcu

bolo predvolanie doručené fikciou dňa 20.8.2020. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Podala návrh na zrušenie predmetného rozsudku pre
zmeškanie, avšak spolu s týmto návrhom súdu dôkazmi nepreukázala svoje tvrdenie, že od 10.8.2020
do 30.9.2020 bola liečená v súvislosti s ochorením Covid-19. Súd prvejinštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že s podaným návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku
právna zástupkyňa žalobcu nedoložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázala svoju „objektívnu“
nemožnosť elektronickú súdnu zásielku, doručovanú jej ako zástupkyni žalobcu so splnomocnením

pre celé konanie, prevziať. Súd nemal preukázanú skutočnosť, že v čase od doručenia predvolania
do dátumu pojednávania (od 20.8.2020 do 16.9.2020) nemohla právna zástupkyňa žalobcu vopred
riadne a včas ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní. Preto nepovažoval dôvody uvádzané
právnou zástupkyňou žalobcu za riadne preukázané a ospravedlniteľné, spôsobilé na zrušenie rozsudku
a nariadenie nového pojednávania a návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
dňa 14.12.2017 doručil Okresnému súdu Bratislava III. žalobu o zaplatenie sumy 1.059,97 € s
príslušenstvom. Súd vydal dňa 20.2.2018 platobný rozkaz, ktorý bol jeho právnej zástupkyni doručený
dňa 12.4.2018. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.4.2018 odpor, ktorý bol
jeho právnej zástupkyni doručený až dňa 24.8.2018 (teda až po štyroch mesiacoch od jeho podania)

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní. Ďalších 12 mesiacov súd nekonal, napriek
tomu, že neexistovali žiadne zákonné, právne ani pandemické prekážky v konaní. Preto žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 10.9.2019 požiadal zákonnú sudkyňu, aby začala konať.
Žalobcauviedol,že považujelehotu12mesiacov,počasktorejnedošlovpredmetnomsporekžiadnemu
úkonu, za porušenie ústavou garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.

2) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Dva mesiace po žiadosti žalobcu súd vytýčil pojednávanie
na deň 20.1.2020, pričom termín pojednávania bol doručený do elektronickej schránky jeho právnej
zástupkyne. Keďže sa vyjadril k odporu žalovaného a žiadne nové skutočnosti neboli vyprodukované,
termín pojednávania vzal na vedomie. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 16.1.2020 kontaktovala klienta,

ktorý jej oznámil, že mu predvolanie na termín pojednávania nebolo doručené, trval na svojej osobnej
účasti na pojednávaní a vzhľadom k tomu, že sa práve nachádzal v Rakúsku a nemohol sa na vytýčené
pojednávanie osobne dostaviť, jeho právna zástupkyňa požiadala o odročenie pojednávania s tým, že
súd upozornila na to, že žalobcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie a ani jej doručené
predvolanie na pojednávanie jej neukladalo povinnosť zabezpečiť účasť žalobcu na pojednávaní.

Žalobca konštatoval, že po podaní sťažnosti na dlhodobú nečinnosť zákonnej sudkyne, táto začala
cielene vykonávať kroky voči nemu. Vedome si neplnila svoju povinnosť a žalobcu, napriek niekoľkým
upozorneniam zo strany jeho právnej zástupkyne, nepredvolávala na vytýčené pojednávania, čím sa
dopustila porušenia základného ústavného práva na spravodlivý proces. Súd v predmetnej veci nekonal
14 mesiacov, pričom všetky úkony zámerne a cielene vykonával v časoch nariadeného núdzového

stavu, resp. v období, kedy bola v plnom prúde pandémia COVID-19, ľudia sa priebežne nachádzali v
karanténe a dodržiavali nariadené opatrenia. Žiadosť žalobcu o odročenie bola akceptovaná a bol vo
veci vytýčený nový termín pojednávania na deň 18.3.2020 s tým, že právny zástupca mal o termíne
upovedomiť aj žalobcu. Z dôvodu pandemickej situácie došlo k zrušeniu vytýčeného pojednávania.
Predvolanie na pojednávanie dňa 16.9.2020, doručené do elektronickej schránky právnej zástupkyne

žalobcu, táto neprevzala. Dôvodom bola skutočnosť, že od 10.8.2020 do 30.9.2020 bola liečená v
súvislosti s ochorením COVID-19, prvotné príznaky boli mierne, avšak následne sa prejavili chronické
problémy s hlasivkami a liečba si vyžadovala nemocničné ošetrenie. Vzhľadom na rozsah správ, ktoré
mala v elektronickej schránke, neriešila ospravedlnenie na aj tak zmeškané pojednávanie a to aj
vzhľadom k tomu, že žalobca oznámil právnej zástupkyni, že žiadne predvolanie na termín 16.9.2020 mu

doručené nebolo a ani v predvolaní na pojednávanie, doručenom právnej zástupkyni, jej nebola uložená
povinnosť upovedomiť o termíne pojednávania žalobcu. Aj s poukazom na skutočnosť, že v
konaní ešte nebolo vykonané ani jedno pojednávanie a žalobca nebol vo veci vypočutý, považuje za
v rozpore so zákonom, že súd jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. Opakovane ignoruje žalobcu
ako účastníka konania, keďže skutočnosť, že má právneho zástupcu, neznamená, že súd je od tejto

povinnosti oslobodený a nemusí si riadne zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd rozsudok pre zmeškanie zrušil. Zároveň súd upozornil
na to, že súd musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať, či sú splnené tzv.
procesné podmienky. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS
233/2019, ktorý dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie

nie je žiaduci. Podľa názoru ústavného súdu je návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie potrebné
vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade
zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Podľa odvolateľa je uvedený názoru aplikovateľnýaj v opačnom prípade, ak sa v konaní inak aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie a z dôkazov
predložených k žalobe je zrejmé, že žaloba je dôvodná. Odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 385 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť (§ 387 C.s.p.).

5.1.Súdprvejinštanciesvojimrozhodnutímzamietolnávrhžalobcunazrušenierozsudkuprezmeškanie
majúc za to, že žalobca nedoložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by jeho právna zástupkyňa preukázala
svoju „objektívnu“ nemožnosť elektronickú súdnu zásielku, doručovanú jej ako zástupkyni žalobcu so

splnomocnením pre celé konanie, prevziať. Súd nemal preukázanú skutočnosť, že v čase od doručenia
predvolania do dátumu pojednávania (od 20.8.2020 do 16.9.2020) nemohla právna zástupkyňa žalobcu
vopred riadne a včas ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní. Preto nepovažoval dôvody
uvádzané právnou zástupkyňou žalobcu za riadne preukázané a ospravedlniteľné, spôsobilé na
zrušenie rozsudku a dospel tak k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zrušenie

rozsudku pre zameškanie podľa § 281 C.s.p.
5.2. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudkom pre zmeškanie podľa
vyššie uvedeného ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď predmetom konania je žaloba na
splnenie povinnosti a keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalobca sa na toto pojednávanie
nedostavil, pričom podmienky uvedené v ustanovení § 278 C.s.p. musia byť splnené súčasne. To
znamená, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne

vykázané, pričom v tomto predvolaní bol poučený o možných procesných následkoch nedostavenia sa a
zároveň svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudok pre
zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci,
takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Podmienkou
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa uvedeného ustanovenia je aj skutočnosť, že jeho

vydanie navrhol žalovaný.
5.3. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že predmetom žaloby v prejednávanej veci bolo zaplatenie
peňažnej pohľadávky s príslušenstvom titulom dodaného tovaru a jeho montáže, takže podmienka podľa
§ 137 písm. a) C.s.p. bola v predmetnom konaní splnená.
5.4. Odvolací súd ďalej zistil, že predvolanie na pojednávanie, vytýčené na deň 16.9.2020, kedy súd

prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p., bolo právnej zástupkyni
žalobcu doručené dňa 20.8.2020 (č. l. 115 spisu) a to v súlade s § 105 ods. 1 veta za bodkočiarkou
C.s.p. a § 32 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona
č. 305/2013 Z. z. platí fikcia doručenia, takže zásielka s predvolaním sa považuje za doručenú a to aj

vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
5.5. V predvolaní na pojednávanie, vytýčené na deň 16.9.2020 (č. l. 114 spisu), bol žalobca poučený
o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami
neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 278 C.s.p.).
5.6 Skúmajúc splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa §

278 C.s.p. bolo potrebné ďalej zistiť, či žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 16.9.2020
ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca,
zastúpený v konaní advokátkou (č. l. 5 spisu), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie konané
dňa 16.9.2020 riadne doručené (bod 5.4. odôvodnenia tohto rozhodnutia), svoju neprítomnosť na
pojednávaní dňa 16.9.2020 včas a ani vážnymi okolnosťami neospravedlnil, neurobil tak najneskôr do

začiatku pojednávania, resp. vôbec.
5.7. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 16.9.2020 (č. l. 117, 118 spisu), vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. navrhol žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prejednávanom prípade boli všetky zákonné podmienky pre
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu, riadne splnené.

Odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.12.2018,sp.zn.II.ÚS369/2018,podľaktoréhosúdnapojednávaníposplneníformálnychpodmienok
obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na
merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania.

7. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd tým, že nepredvolával na vytýčené pojednávania žalobcu,
napriek niekoľkým upozorneniam zo strany jeho právnej zástupkyne, sa dopustil porušenia základného
ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že podľa § 178 ods. 1 C.s.p., ak je
strana zastúpená zástupcom na celé konanie (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade), súd na
pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu, stranu predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že je na zvážení súdu, či považuje za potrebné stranu v konaní

vypočuť a za tým účelom ju predvolať, prostredníctvom jej právneho zástupcu, na pojednávanie. Súd
preto nepochybil, ak na pojednávanie predvolal len zástupcu žalobcu, ak nepovažoval za potrebné jeho
výsluch. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že je právom strany zúčastniť sa pojednávania a to i
v prípade, ak je v konaní zastúpená zástupcom. Preto bolo právom žalobcu pojednávania sa zúčastniť
a to aj v prípade, ak súd neuložil jeho zástupcovi zabezpečiť účasť žalobcu na pojednávaní. Uvedenú

odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

8. Odvolateľ v odvolaní dôvodil, že jeho právna zástupkyňa si predvolanie na pojednávanie dňa
16.9.2020, doručené jej do elektronickej schránky, neprevzala z dôvodu, že od 10.8.2020 do 30.9.2020
bola liečená v súvislosti s ochorením COVID-19, pričom liečba si vyžadovala nemocničné ošetrenie.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na to, že žalobca, resp. jeho právna
zástupkyňa nedoložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázala objektívnu nemožnosť elektronickú
zásielku s predvolaním na pojednávanie prevziať a následne včas ospravedlniť svoju neprítomnosť
na pojednávaní a požiadať o jeho odročenie. Takýto dôkaz nebol doložený súdu ani v odvolacom
konaní. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na povinnosti advokáta podľa § 18 zákona č. 586/2003

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorých okrem iného, advokát
je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v
záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a

hospodárnosť poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2 cit. zákona). Právna zástupkyňa žalobcu v
prejednávanom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, nekonala s odbornou starostlivosťou, keď si
pre prípad svojej choroby nezabezpečila preberanie pošty zo svojej elektronickej schránky a následne
vykonanie nevyhnutných úkonov v záujme svojho klienta. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací
súd považuje za nedôvodnú.

9. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na dôvodovú správu k zákonu č. 160/2015
Z. z., k ustanoveniam o rozsudku pre zmeškanie, podľa ktorej „Dôsledky kontradiktórneho sporového
konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil
ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu.“ Z uvedenej dôvodovej

správy vyplýva, že samotný predkladateľ zákonnej úpravy považuje rozsudok pre zmeškanie za sankciu
za procesnú pasivitu a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Odvolací súd v tomto
smere považuje za potrebné pripomenúť aj klasickú rímsku právnu zásadu (princíp) „vigilantibus iura
scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané
pre bdelých“), ktorá „vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod.“(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS233/2019zodňa4.6.2019) a

ktorou sa žalobca v konaní dôsledne neriadil.

10. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie všetky úkony zámerne a
cielene vykonával v časoch nariadeného núdzového stavu. Odvolací súd uvádza, že v čase nariadenéhopojednávania dňa 16.9.2020 platil núdzový stav vyhlásený zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom podľa § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného

zákona v znení ku dňu nariadeného pojednávania, súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania
a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia uviedol (bod 17 a 18 odôvodnenia rozhodnutia), že pojednávania vytýčené
na deň 20.1.2020 a 20.5.2020 boli odročené na žiadosť žalobcu, z dôvodu, že sa zdržiava v zahraničí.
Odvolací súd uvádza, že je predovšetkým na zvážení súdu, aby posúdil konkrétne okolnosti prípadu

a s tým súvisiaci procesný postup. Postup súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, s prihliadnutím
na žiadosť samotného žalobcu, aby súd vo veci konal, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné
považovať za nesprávny, resp. nedôvodný.

11. Odvolateľ v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS
233/2019, ktorý dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie nie

je žiadúci, ako aj na to, že z dôkazov predložených k žalobe je zrejmé, že žaloba je dôvodná. Odvolací
súd v tomto smere považuje za potrebné opätovne (viď bod 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia) poukázať
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2018, sp.zn. II. ÚS 369/2018, podľa ktorého
súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie,
teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu

„riadneho“ konania.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, postupom podľa § 387 odsek
1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd, v súlade s § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 C.s.p., priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).