Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201460
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519201460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L. M., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Y. Zima, s.r.o., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 47234831, v konaní o zaplatenie 2.662,01 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 2,16 eur s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.662,01 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
od 4.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 11.6.2015 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.900,- eur a žalovaný sa zaviazal splácať
pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 84,55 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 5.073,- eur. Do dňa podania žaloby žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 1.376,46 eur.
Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku a preto žalobca listom zo dňa 26.1.2017
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej

lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle § 565 Obč. zák. a dňa 19.3.2017
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.3.2017. Celkový dlh žalovaného ku
dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.662,01 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania,
a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie
bolo zaslané obyčajnou zásielkou.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2019 uviedol, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a ním došlo dňa 11.6.2015 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal však na
aplikačnú prax súdov SR, a na to, že v zmluve nie je uvedený dátum splatnosti jednolivých splátok, je
nesprávne uvedený termín konečnej splatnosti úveru ako 6/2020, keďže by mal byť uvedený presný
dátum, preto má za to, že je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže z predložených listín je nesporné, že
žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 1.376,46 eur, do konca splatnosti úveru mu ostáva uhradiť
ešte sumu vo výške 1.524,54 eur. Keďže predčasné vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorázovo

považuje za nesplatné, ku dňu podania žaloby žalovaného chýbalo k úhrade ešte 18 splátok po 84,55
eur a teda v takomto prípade sa mal žalobca v konaní domáhať zaplatenia sumy vo výške 2,64 eur.
Vzhľadom na uvedené je žalovaný ochotný pristúpiť na uzavretie zmieru, ktorým by sa zaviazal k úhrade
celého nedoplatku v pravidelných 14 mesačných splátkach po 100,- eur, pod hrozbou straty výhody
splátok.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.4.2020 oznámil súdu že s návrhom na uzavretie zmieru
nesúhlasí a navrhuje, aby súd vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného návrhu a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania.

5. V priebehu konania právny predchodca žalobcu predložil súdu návrh na zmenu strany sporu na strane

žalobcu, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní spoločnosti Intrum Slovakia,
s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupca aj postupník súhlasili. Uznesením č.k.
7Csp/46/2019-110 zo dňa 16.6.2020 súd pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 6.7.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške

2,16 eur s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie bolo doručené žalovanému, tento čiastočné späťvzatie
žaloby nenamietal.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.11.2021. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti. Na

pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného, žiadal ospravedlniť neúčasť žalovaného s tým,
že žalovaný má vedomosť o pojednávaní a súhlasí s tým, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Súd v
zmysle § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu
a žalovaného.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca predložil predžalobnú upomienku zo dňa
26.1.2017, avšak táto bola doručovaná žalovanému na adresu A. XX, L. M., pričom táto adresa nikde
nebola uvedená jednak ako trvalé bydlisko, ani ako adresa doručovania žalovaného a táto zásielka
sa vrátila 2.2.2017 ako adresát neznámy. Teda táto zásielka sa nikdy nedostala do dispozičnej sféry

žalovaného. Druhou podstatnou skutočnosťou je, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 29.3.2017 nebolo žiadnym spôsobom doručované, v súdnom spise sa nenachádza žiadna
doručenka, či to už doporučeným listom, nejaký podací lístok, alebo nejaké potvrdenie o prevzatí. Nie
je zrejmé, že by táto zásielka bola daná do dispozičnej sféry žalovaného. Zároveň poukázal na § 17
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a na to, že pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené tam uvedené

podmienky. Za danej situácie má za to, že nebolo preukázané zo strany žalobcu, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky a z toho dôvodu namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. S poukazom na
uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania

listinnými dôkazmi doloženými žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom k žalobe a zistil tento
skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 11.6.2015 uzavrel so žalovaným
zmluvu označenú ako Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bola žalovanému ako

dlžníkovi poskytnutá pôžička (druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver) vo výške 2.900,- eur, počet
splátok 60 mesiacov, výška mesačnej splátky 84,55 eur, celková čiastka: 5.073,- eur, ročná úroková
sadzba: 27,66 % termín konečnej splatnosti: 6/2020. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené: A.
trvalé bydlisko žalovaného: Y. XXXX/XX, L. M., B. súčasná adresa: R. X/X, s poznámkou, že žalovaný
žiada korešpondenciu zasielať na adresu: B.

11.Žalovanýsplatilzuvedenéhoúverucelkovosumuvovýške1.376,46eur. Žalobcazaslalžalovanému
list zo dňa 26.1.2017, označený ako „Predžalobná upomienka“, ktorým ho upozornil, že ak do 5.3.2017
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude oprávnený úver zosplatiť. V liste je uvedenáadresa žalovaného: A. XX, XXX XX L. M.. Zásielka obsahujúca predžalobnú výzvu sa vrátila žalobcovi s
poznámkou: adresát je neznámy. Následne žalobca dňa 19.3.2017 úver zosplatnil, a žalovanému zaslal
listinu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, opätovne na adresu: A. XX, L. M.. Doklad o

doručení resp. o odoslaní tejto listiny žalovanému nepredložil.

12.Pôvodnýveriteľ-spoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.zaniklanazákladerozdeleniazlúčením
s tým, že jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosti VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s. Následne na
základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 prešla pohľadávka uplatnená v

tomto konaní zo žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., t.j. na
terajšieho žalobcu, a to ku dňu 29.5.2020.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania zmluvy (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

21. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase výpovede zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.25. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

26. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Súd dospel k právnemu záveru:

28. V prejednávanom prípade nie je sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 11.6.2015 je spotrebiteľskou zmluvou a teda zmluvný vzťah
medzi sporovými stranami má spotrebiteľský charakter.

29. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pohľadávka z ktorého
bolapostúpenátretejosobe,čiževtomtoprípadeaktívnalegitimáciaúzkosúvisísosplnenímpodmienok

upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9
OZ v spojení s § 565 OZ.

30. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade (vzhľadom na účinnosť postúpenia
pohľadávky) dôležité prihliadať na to, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky
poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k
postupovaniupohľadávokztýchtoúverovje§17ods.1cit.zákonaúpravoulexspecialisvovzťahukcit.§
92 ods. 8 zákona o bankách. Jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
upravenej v tomto ustanovení je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď

po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky
alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou v júni 2020,
teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky (29.5.2020) iba z dôvodu

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej
zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred
zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením naaktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností
dlžníka.

31. V danom prípade právny predchodca doložil k žalobe listinu označenú ako „Predžalobná
upomienka“, avšak súd nemal preukázané jej doručenie 26.1.2017 žalovanému Y. M., a navyše
uvedená zásielka bola žalobcom zaslaná žalovanému na inú adresu (A. XX, L. M.), ako je adresa
žalovaného uvedená v zmluve zo dňa 11.6.2015 - Y. XXXX/XX, resp. R. X/X. Táto zásielka, neprevzatá
žalovaným, sa vrátila žalobcovi s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Z

uvedeného je zrejmé, že zásielka obsahujúca predžalobnú upomienku zo dňa 26.1.2017 sa teda vôbec
nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. Rovnako súd nemal zo strany žalobcu preukázané ani
doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.10.2017, keďže žalobca ani jeho
právny predchodca nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, že by uvedenú listinu doručili resp. aspoň že
by ju odoslali žalovanému. Navyše aj vo vzťahu k tejto listine - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, je potrebné konštatovať, že je na nej uvedená odlišná adresa od adries uvedených žalovaným

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

32. V prípade, ak chce veriteľ ukončiť zmluvu, čo má za následok predčasnú splatnosť zostatku dlhu,
je potrebné dodržať postup v zmysle cit. § 53 ods. 9 OZ. Právny predchodca žalobcu, ani žalobca
nepredložili počas konania doklad o tom, že by žalovaný bol vyzvaný na úhradu dovtedy omeškaných

splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a to takým spôsobom, aby
sa tento prejav vôle žalobcu dostal skutočne do dispozičnej sféry žalovaného (na korešpondenčnú
adresu uvedenú v zmluve o úvere zo dňa 11.6.2015).

33. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka

predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho
dispozície. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu
alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.

34. V prejednávanej veci, za situácie, keď súd nemal preukázané, že sa výzva na splatenie dlhu pred
zosplatnením úveru, preukázateľne dostala do dispozičnej sféry žalovaného, dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, teda že nedošlo k platnému
zosplatneniu úveru. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru

je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď
po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal
preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92

ods. 8 zákona o bankách, a to pri úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých
s bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie
je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže
už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona

o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a písomná
výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako posledná možnosť pre
dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s bankou. Žalobca, ani
jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali žalovaného na úhradu

dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je uvedené, z logiky veci
vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred postúpením pohľadávky,
keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému subjektu, ktorým vo
väčšine prípadov nie je banka. Predžalobnú upomienku zo dňa 26.1.2017, resp. oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.3.2017, teda listiny vyhotovené a doručované žalovanému viac ako 2

roky pred účinnosťou postúpenia pohľadávky, nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom
čase pred postúpením pohľadávky. Navyše opätovne je potrebné zdôrazniť, že v obidvoch listinách je
uvedená adresa odlišná od adries uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.6.2017 a
že zásielka obsahujúca predžalobnú upomienku sa z takejto adresy vrátila s poznámkou „adresát jeneznámy“. V danom prípade, vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti, t.j. že žalobca nepreukázal, že
by výzva na splatenie dlhu, resp. upozornenie na možné zosplatnenie dlhu, sa dostali do dispozičnej
sféry žalovaného (boli zasielané na inú adresu, aká je uvedená v zmluve), je potrebné konštatovať,

že neboli splnené podmienky na predčasné zosplatnenie dlhu a následne ani na platné postúpenie
pohľadávky na tretiu osobu.

36. Splnenie ani jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách teda súd nemal preukázané.
Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich

rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok
na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.
zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo
dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo

dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016,
sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).

37. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení konania)

žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

38. Pre úplnosť súd poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení žalobcu do konania namiesto pôvodného
žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma skutočnosť, či právo bolo prevedené na
inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia resp. nesplnenia podmienok na postúpenie

pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne súvisiaci nedostatok aktívnej legitimácie)
súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 CSP. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný
v celom rozsahu, keďže žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 2,16 eur a nebolo preukázané,

že by tak urobil pre správanie sa žalovaného a v prevyšujúcej časti bola jeho žaloba zamietnutá. Preto
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.