Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/183/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208729
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7110208729.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 6.6.2019 sudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobkyne:

B.. V. I., G.. XX.X.XXXX, K. C. - O., G. C.U. Č..X, zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou Kmeťovou,
CSc., Važecká 4, Košice, proti žalovanému: INDEX, s.r.o. Košice, Mlynská 26, Košice, IČO:36187020,
zastúpený advokátom JUDr.Martinom Salokom, AK Sitár & Saloka, Zvonárska 8, Košice o zaplatenie
sumy 37.244,-€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 37.244,-€ s 9% ročným úrokom z omeškania
od 13.3.2010 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 31.3.2010 sa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti zaplatiť jej sumu
vo výške 37.244,-€ istiny s dohodnutým úrokom 5% ročne od 1.4.2004 do zaplatenia, po upresnení
príslušenstva pohľadávky na pojednávaní dňa 12.5.2016 sa domáhala 9% ročného úroku z omeškania
od 12.2.2010 do zaplatenia.

2. Opodstatnenosť svojho nároku odôvodnila na tom skutkovom a právnom základe, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej s postupcom P. A., sa stala vlastníkom pohľadávky voči

žalovanému v celkovej sume 40.297,€. Predmetné postúpenie pohľadávky sa týkalo Zmlúv o poskytnutí
peňažných prostriedkov uzatvorených 6.4.20002 medzi žalovaným a veriteľmi B. C. vo výške 310.000,-
Sk, T.. O. C. vo výške 131.000,-Sk, B. C. vo výške 92.000,-Sk, M.. U.Z.T. K. vo výške 200.000,-Sk, Ing.
B. Y. vo výške 240.000,-Sk a 7.4.2002 medzi žalovaným a veriteľom Ing. Q. K.S.U. vo výške 500.000,-
Sk. Postupca pohľadávky listom zo dňa 31.8.2010 oznámil žalovanému, že predmetnú pohľadávku
vyplývajúcu z uvedených zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov a to v celku, ako aj všetky nároky
a práva na vyplatenie všetkých peňažných prostriedkov v rámci pohľadávky alebo v spojení s ňou

postúpil novému veriteľovi a to žalobkyni. Tá dňa 12.2.2010 vyzvala žalovaného na úhradu postúpenej
pohľadávky, ktorú evidovala na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú pohľadávku jej žalovaný
neuhradil.

3. Žalovaný mal za to, že záväzky, ktoré mal zo zmluvných vzťahov uzatvorených 6.4.2002 a 7.4.2002
zanikli ich riadnym splnením P. A. v roku 2002 a 2005, po oznámení ich postúpenia. Bol toho názoru, že
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalobkyni, keďže predmet postúpenia neexistoval. Z uvedených

dôvodov žalobkyňou uplatnený nárok neuznal, žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

4. V zmysle doplneného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 19.10.2010 táto tvrdenie žalovaného považovala
v celom rozsahu za právne nepodložené, nedôvodné a účelové, keďže z listín, ktoré sú súčasťoužalobného návrhu je zrejmé, že ku dňu postúpenia celková výška pohľadávok bez príslušenstva
predstavovala sumu 40.297,€, keďže žalovaný dňa 23.12.2004 uhradil sumu 238.932,-Sk, v tom čase
veriteľovi, A.. Z uvedeného dôvodu uplatnila istinu vo výške 37.244,-€, čo predstavuje o 92.000,-Sk

menej oproti postúpenej pohľadávke a to z dôvodu premlčania.

5. Na základe vydaného predbežného opatrenia žalovaný, spoločnosť INDEX s.r.o. zložila na účet
Okresného súdu Košice I dňa 12.11.2012 sumu 37.244,-€, ktorá čiastka je vedená pod číslom úschovy
D16, položka registra 200, rok 2012, číslo účtovného dokladu 218/2012 (čl. 221 spisu).

6. Okresný súd Košice I po vykonanom dokazovaní dňa 12.5.2016 rozhodol vo veci rozsudkom,
keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 37.244,-€ s 9% ročným úrokom z
omeškania od 13.3.2010 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol. Súčasne rozhodol o trovách konania, keď žalobkyni ako
úspešnej strane sporu priznal náhradu vzniknutých trov.

7. Prvostupňový súd rozhodol na základe predložených listín, keď pôvodní veritelia uzatvorili s dlžníkom,
žalovanou spoločnosťou zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Dňa 6.4.2002 tak uzatvoril B.
C. so žalovaným uvedenú zmluvu, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške
310.000,-Sk s tým, že dlžník sa tieto finančné prostriedky zaviazal vrátiť najneskôr do piatich rokov

od ich prevzatia a to v splátkach uvedených v bode II zmluvy. Dlžná suma mala byť úročená do
31.12.2002bezúročne,od1.1.20035%ročne.Obdobnúzmluvuuzatvoriliajďalšíveritelia,T..O.C.,ktorá
dlžníkovi poskytla peňažné prostriedky vo výške 131.000,-Sk, ktorá zmluva bola uzatvorená v totožný
deň, t.j. 6.4.2002, veriteľ B. C. uzatvoril obdobnú zmluvu so žalovanou spoločnosťou dňa 6.4.2002, na
základe ktorej poskytol dlžníkovi 92.000,-Sk, T..P. Y. uzatvoril 6.4.2002 obdobnú zmluvu, na základe

ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky 240.000,-Sk a T..Q. K. poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo výške 500.000,-Sk a to na základe Zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov zo dňa
7.4.2002. Uvedené doklady sú súčasťou spisu (čl. 6-10 spisu).

8. Pokiaľ ide o veriteľku M.. K., žalobkyňa predložila Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002

(čl.254 spisu), na základe ktorej postúpila pohľadávku vo výške 200.000,-Sk U. M. spolu s úrokmi a jej
príslušenstvo so všetkými právami, ktoré sa postúpenej pohľadávky týkali a to v súlade s podmienkami
zmluvy. Táto veriteľka žalovanej spoločnosti postúpenie pohľadávky oznámila písomne listom zo dňa
8.4.2002 - čl.253 spisu.

X. T.. C. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002 postúpila pohľadávku v sume 131.000,-
Sk rovnako na postupníka U. M., oznámenie žalovanej spoločnosti o postúpení pohľadávky vykonala
písomne, listom z totožného dňa - čl.258-259 spisu.
B. C. rovnako postúpil pohľadávku vo výške 310.000,-Sk Zmluvou zo dňa 8.4.2002 na U. M., ktorú
skutočnosť spoločnosti INDEX s.r.o. oznámil písomne listom zo dňa 8.4.2002 (čl.261, 265-266 spisu).

B. C. postúpil pohľadávku vo výške 92.000,-Sk Zmluvou z totožného dňa 8.4.2002 na U. M., ktorú
skutočnosť oznámil žalovanej spoločnosti písomne, listom zo dňa 8.4.2002 (čl.264, 265-266 spisu).

10. U všetkých veriteľov na oznámení o postúpení pohľadávky spoločnosti INDEX s.r.o. táto spoločnosť
potvrdila prijatie oznámenia o postúpení jednotlivých pohľadávok.

XX. T..P. Y. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.4.2002 postúpil pohľadávku
voči žalovanej spoločnosti vo výške 240.000,-Sk na B..P. W. (čl.277 spisu), oznámenie o postúpení
pohľadávky oznámil dlžníkovi prípisom z rovnakého dňa 15.4.2002 (čl.276 spisu).
Aj T..Q. K. postúpil pohľadávku vo výške 500.000,-Sk na B..P. W. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 15.4.2002, obdobne postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi písomne listom zo dňa 15.4.2002,
ktoré oznámenia žalovaná spoločnosť aj prijala (čl.273, 274-275 spisu).

12. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002 U. M. ako postupca voči spoločnosti
INDEX s.r.o. pohľadávku vo výške 743.000,-Sk postúpil na postupníka P. A., ktorú skutočnosť oznámil

dlžníkovi prípisom zo dňa 8.4.2002 (čl.267, 268 spisu). Predmetom postúpenia mali byť peňažné
prostriedky uzatvorené na základe zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov dňa 6.4.2002 medzi
žalovanou spoločnosťou a B. C. vo výške 310.000,-Sk, T..O. C. vo výške 131.000,-Sk, T..A. C. vo výške
10.000,-Sk, B. C., predmetom ktorej zmluvy je pohľadávka vo výške 92.000,-Sk a M..U. K., predmetomktorej je pohľadávka 200.000,-Sk (postúpenie pohľadávky T..A. C. vo výške 10.000,-Sk nie je predmetom
sporu).

XX. B..P. W. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.4.2002 pohľadávku vo výške
740.000,-Sk postúpil na P. A., ktorú skutočnosť oznámil dlžníkovi písomne dňa 15.4.2002. V oznámení
z uvedeného dňa ako postupca sa odvoláva na Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.4.2002,
na základe ktorých sa stal veriteľom zo zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov. Šlo o zmluvu
uzatvorenú s T..Q. K. s pohľadávkou veriteľa vo výške 500.000,-Sk a zmluvu o poskytnutí peňažných

prostriedkov uzatvorenú s T.. Y. s pohľadávkou veriteľa vo výške 240.000,-Sk.

14. Na základe vyššie uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002 P. A. ako postupník
akceptovalpostúpeniepohľadávkyvsume743.000,-Sk,nazákladezmluvyzodňa15.4.2002akceptoval
postúpenie pohľadávky v sume 740.000,-Sk. Z obsahu oboch zmlúv - bod 5 je zrejmé, že postupca
postúpil na postupníka pohľadávku za cenu 743.000,-Sk, na základe zmluvy zo dňa 15.4.2002 za cenu

740.000,-Sk s tým, že postupník bol povinný zaplatiť cenu za postupované pohľadávky pri podpísaní
zmluvy v hotovosti do rúk postupcu.

15. Podľa bodu 4 - vyhlásenia a záruky postupcu, bod 4.1, 4.2, 4.3 postupca vyhlásil, že postupovaná
pohľadávka v čase jej postúpenia existuje a je spôsobila byť predmetom postúpenia, nie je zaťažená

žiadnymi záložnými právami, vecnými bremenami a nebola uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by
akýmkoľvek spôsobom bránila postúpeniu pohľadávky na postupníka.

XX. P. A. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2009 (čl.256 spisu) postúpil na žalobkyňu B..V.
I. pohľadávky voči spoločnosti INDEX s.r.o. Košice, ktorá k uvedenému dátumu predstavovala sumu

1.214.000,-Sk (40.297,€).

17. Z obsahu uvedenej zmluvy je zrejmé, že ide o pohľadávky zo zmlúv o poskytnutí finančných
prostriedkov uzatvorené dňa 6.4. a 7.4.2002 medzi dlžníkom INDEX s.r.o. a veriteľmi:
-B. C. na sumu 310.000,-Sk, zostatok pohľadávky po čiastočnej úhrade vo výške 248.000,-Sk

-T..O. C. na sumu 131.000,-Sk, zostatok pohľadávky po čiastočnej úhrade vo výške 100.000,-Sk
-B. C. na sumu 92.000,-Sk, zostatok pohľadávky po čiastočnej úhrade predstavuje sumu 74.000,-Sk
-M..U. K. na sumu 200.000,-Sk, zostatok pohľadávky ku dňu podpisu zmluvy vo výške 200.000,-Sk
-T..P. Y. na sumu 240.000,-Sk, zostatok pohľadávky po čiastočnej úhrade vo výške 192.000,-Sk
-T..Q. K. na sumu 500.000,-Sk, zostatok pohľadávky po čiastočnej úhrade je vo výške 400.000,-Sk.

18. Aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia existuje a je
spôsobilábyťpredmetompostúpenia,niejezaťaženážiadnymizáložnýmiprávami,vecnýmibremenami,
príp. právami tretích osôb, a že nebola uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by akýmkoľvek spôsobom
bránila postúpeniu pohľadávky na postupníka - bod 4 uvedenej zmluvy.

19. Podľa bodu 5.5, 5.6 zmluvy postupca postúpil na postupníka pohľadávku za cenu 1.214.000,-Sk,
ktorúcenubolpostupníkpovinnýzaplatiťpripodpísanízmluvyvhotovostidorúkpostupcu.Podľabodu6,
6.3 uvedenej zmluvy postupca svojim podpisom potvrdil prevzatie celej kúpnej ceny uvedenej v odseku
5.1 zmluvy (správne malo byť v odseku 5.5 zmluvy) vo výške 1.214.000,-Sk (čl.257 spisu).

20. Postupca Rudolf Soboľ oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil žalovanej spoločnosti prípisom
zo dňa 31.8.2009 (čl.4 spisu).

21. Žalovaná spoločnosť proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2012, ktorým súd vydal

predbežné opatrenie, na základe ktorého uložil tejto spoločnosti povinnosť zložiť do úschovy sumu
37.244,-€ podal odvolanie, v ktorom okrem iného poukázal na Dohodu o urovnaní zo dňa 21.12.2009,
rovnopis ktorej aj predložil. Podľa tejto dohody a názoru žalovaného boli vzájomné nároky medzi
všetkými účastníkmi dohody vysporiadané v celom rozsahu. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že táto bola
uzatvorená podľa ust. § 585 a nasl. OZ medzi zmluvnými stranami, Rudolfom Soboľom a spoločnosťou

INDEX s.r.o., Košice, ako aj ďalšími účastníkmi dohody v nej uvedenými.

22. Odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 11.2.2013 konštatoval, že tvrdenie žalovaného spočívajúce
v tom, že dohodou sa usporiadal aj údajný žalovaný nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, nie jepravdivé. Do obsahu vzájomných práv a povinností, ktoré si účastníci dohodou urovnali predmetný
spor, či nárok pôvodného veriteľa nie je zahrnutý, čo je zrejmé z obsahu dohody, článku I, II. Žalovaný
totiž nekonkretizoval, ktorým dojednaním v predmetnej dohode je urovnaný spor, ktorého sa predmetné

konanie týka. So zreteľom na uvedenú skutočnosť, ako aj to, že k postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu
účinne došlo pred uzavretím dohody, javilo sa nanajvýš pravdepodobným, že práve z tohto dôvodu ani
nemohol byť spor o pohľadávku predmetom urovnania. Nárok žalobkyne podľa odvolacieho súdu je teda
osvedčený.

23. Žalovaný v priebehu konania, v odpore proti vydanému platobnému rozkazu tvrdil, že záväzky, ktoré
mala žalovaná spoločnosť voči Rudolfovi Soboľovi zanikli ich riadnym splnením v roku 2002 a 2005,
potom, ako ich postúpenie bolo žalovanej spoločnosti oznámené. V priebehu konania táto strana sporu
predložila súdu listinné doklady, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2004 na sumu 1.800.000,-
Sk, ktorá mala byť vyplatená Soboľovi na splátku pohľadávky 1.343.000,-Sk, úrokov za rok 2003, 2004
v sume 147.000,-Sk a NN predstavovali 310.000,-Sk. Predložil aj výpis z ČSOB za mesiac máj 2005,

z ktorého je zrejmé, že dňa 9.5.2005 bola odoslaná platba vo výške 130.000,-Sk. Uvedené doklady sú
na čl.238, 239 spisu.

24. V konaní bol vypočutý svedok Rudolf Soboľ, ktorý skutočnosti ozrejmil v širšom kontexte, keď okrem
iného uviedol, že v roku 1987 jeho brat založil spoločnosť SaS, na ktorú v roku 2002 bol vyhlásený

konkurz, päť rokov predtým inicioval založenie spoločnosti INDEX s.r.o., čo sa aj podarilo. Jej konateľom
a spoločníkom bol Šoltýs, ktorému dôveroval, sám však mal uzatvorenú riadiacu zmluvu, na základe
ktorej riadil celú jej činnosť, a ktorú spoločnosť považoval za svoju. Keďže SaS v dôsledku rôznych
politických zmien a tlakov smerovala k vyhláseniu konkurzu, rozhodli sa, že časť záväzkov spoločnosť
INDEX s.r.o. od nej odkúpi. Došlo však k tomu, že mnohé fyzické osoby po oboznámení sa so situáciou

v spoločnosti žiadali, aby ich pohľadávka bola prevedená na spoločnosť INDEX s.r.o. Tak sa stalo, že so
spoločnosťou SaS zmluvu ukončili a so spoločnosťou INDEX s.r.o. spísali zmluvu novú. K týmto úkonom
došlo súčasne. Všetky právne kroky realizovala advokátska kancelária, následné prevody kontrolovala a
preverovala prokuratúra aj polícia. Pokiaľ niektoré zmluvy boli spísané 6.4. a 7.4.2002, v tomto prípade
šlo o jednorazový akt, cca so 100 fyzickými osobami, ktoré záväzky boli pôvodne voči spoločnosti

SaS. Tie boli uzatvorené len do finančného objemu 100.000.000,-Sk. Žalovaná spoločnosť INDEX s.r.o.
záväzky voči všetkým klientom splnila. Nové zmluvy, ktoré boli spísané so žalovanou spoločnosťou boli
už dojednané za iných podmienok. Mali však dlhodobých klientov, ktorí potrebovali finančné prostriedky
skôr. On osobne situáciu riešil A. M., zamestnancom SaS a W., zamestnancom advokátskej kancelárie,
ktorá im poskytovala právnu pomoc. Šlo o rodinné väzby, z ktorého dôvodu boli pohľadávky postúpené

na tieto osoby. Pri opätovnom postúpení pohľadávok tak M. Q. W. zaplatil cenu, ktorá je uvedená v
oboch zmluvách o postúpení pohľadávok. Podľa svedka spoločnosť INDEX riadil do roku 2005 - 2006,
keď jedného dňa zistil, že ho spoločníci nepotrebujú. Cítil sa ukrivdený, keďže firma len vďaka jeho
aktivitám fungovala.

25. Po nahliadnutí listinného dokladu z čl.238, na základe ktorého mu mala žalovaná spoločnosť vyplatiť
1.800.000,-Sk svedok dal do pozornosti súdu účel financií NN, čo znamená neúčtovateľné náklady.
K ozrejmeniu doplnil, že v tom čase vykonával rôzne aktivity, kedy potreboval určitý obnos peňazí.
Keďže to bola jeho firma, takýchto dokladov podpisoval niekoľko desiatok. Boli to financie, ktoré použil
na aktivity firmy INDEX, a ktorá suma bola zúčtovaná po zdokladovaní, po ukončení obchodu. Pokiaľ

žalovaný predložil uvedený doklad, v žiadnom prípade sa nejedná o sumu, ktorá mu mala byť zaplatená
za poskytnuté pôžičky, a ktoré mal vyplatiť M. a W. za postúpené pohľadávky. Podľa jeho tvrdenia
bol to doklad pre účtovníčku o tom, že tieto peniaze z firmy zobral. V čase vystavenia dokladu, t.j.
15.10.2004 bol vyznačený iba účel NN, bez ďalšieho textu. Svedok tvrdil, že ďalší text na tomto doklade
a to výška splátky pohľadávky v sume 1.343.000,-Sk, úroky 147.000,-Sk a NN 310.000,-Sk bol dopísaný

dodatočne. Rovnako sa vyjadril k výpisu z účtu na sumu 130.000,-Sk (čl. 239 spisu), ktorá podľa
žalovaného mala predstavovať splátku pohľadávok za rok 2005. K tomuto dokladu potvrdil, že mohlo ísť
o platbu, ktorú vyplatil za postúpenú pohľadávku od fyzických osôb, tá však nesúvisí s predmetom sporu,
z ktorého dôvodu navrhol, aby súd vyžiadal účtovný doklad, preukazujúci úhradu platby a účel, keďže pri
každej úhrade musí byť uvedený aj dôvod úhrady. K činnosti firmy doplnil, že žiadne platby pre osobnú

potrebu nevyberal, mal záujem, aby firma záväzky uhradila, fungovala, keďže sa mal uskutočniť jej
prevod na jeho osobu, nepredpokladal však správanie spoločníkov. Pohľadávku na žalobkyňu previedol
v auguste 2009 s tým, že spísanie dohody so žalovanou spoločnosťou realizoval v decembri 2009, tedav čase, keď už nebol jej majiteľom. Pohľadávku postúpil žalobkyni za cenu, ktorá je v nej uvedená a túto
sumu mu aj vyplatila v hotovosti. Urobil tak vzhľadom na ich vzájomné vzťahy.

26. Na niekoľkonásobnú urgenciu žalovaný predložil originál výdavkového pokladničného dokladu
č.24HP6261 zo dňa 15.10.2004 preukazujúci vyplatenie sumy 1.800.000,-Sk Soboľovi (čl.372 spisu),
aj originál výpisu z účtu z ČSOB za obdobie máj 2005, z ktorého vyplýva, že dňa 9.5.2005 bola P. A.
odoslaná platba 130.000,-Sk (čl.355 spisu).

27. Vzhľadom na výpoveď svedka Soboľa súd žiadal od žalovanej spoločnosti, aby predložila
účtovné doklady za rok 2004, 2005, na základe ktorých mu boli žalovanou spoločnosťou vyplácané
neúčtovateľné náklady. Žalovaná strana uvedené doklady nepredložila z dôvodu, že sa pri sťahovaní
stratili, resp. znehodnotili. Nepredložila ani účtovný doklad na sumu 130.000,-Sk, preukazujúci účel a
identifikáciu platby.

28. Táto strana sporu však predložila Zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka zo
dňa 19.8.1998, ktorá bola uzatvorená medzi riadiacou osobou, P. A. a riadenou osobou, spoločnosťou
INDEX s.r.o. (čl.366 a nasl. spisu, vrátane Dodatku č.1). Podľa uvedenej zmluvy, riadená osoba sa
zaviazala plniť príkazy z jednotného riadenia riadiacej osoby, predovšetkým v oblastiach riadenia
investícií, riadenia nákupov a predaja, financovania podnikateľskej činnosti ako aj rozdeľovania zisku -

rozdeľovanie mala určiť pre každý účtovný rok riadiaca osoba. Riadiaca osoba bola oprávnená dávať
štatutárnemu orgánu riadenej osoby pokyny a štatutárny orgán bol povinný tieto pokyny plniť. Podľa
bodu II zmluvy riadená osoba, ako aj spoločník sa zaviazali prednostne previesť obchodné podiely alebo
ich časti na riadiacu osobu alebo osoby, ktoré označí riadiaca osoba a to do 15 dní od doručenia výzvy
na takýto prevod.

29. Na návrh žalovanej spoločnosti bola vypočutá svedkyňa A., ktorá bola jej ekonómkou od založenia
spoločnosti, resp. od založenia spoločnosti SaS u M. A.. Spoločnosť INDEX prevzala záväzky
spoločnosti, potvrdila uzatvorenie riadiacej zmluvy medzi A. a žalovanou spoločnosťou, na základe
ktorej mala A. vyplácať ním požadované finančné čiastky, čo bolo aj obdobie rokov 2002 až 2005,

aj to, že A. z pokladne vyberal väčšie finančné objemy cca 100.000,-Sk až 200.000,-Sk, aj väčšie
sumy, čo bolo aj v uvedenom období. V takomto prípade vystavovala výdavkový doklad, ktorý však
do účtovníctva nezaúčtovala. Takýto postup odôvodnila skutočnosťou, že tak robiť musela. Výdavkové
doklady potvrdzujúce výber peňazí Soboľom neboli zúčtované, boli len dokladmi o tom, že finančné
prostriedky zobral. Po nahliadnutí na listinný doklad z čl.238 spisu zo dňa 15.10.2004 na sumu

1.800.000,-Sk potvrdila, že ho vypísala a podpísala s poznámkou NN, čo znamená neúčtovateľné
náklady. Pri výbere týchto finančných prostriedkov jej Soboľ uviedol, že mali byť vyplatené štyrom
fyzickým osobám, od ktorých spoločnosť INDEX finančné prostriedky prevzala. Uvedený doklad z
čl.238 vypisovala v uvedený deň, rovnako aj účel pohľadávky, uviedla výšku splátky, úrokov, aj výšku
neúčtovateľných nákladov. Výšku splátky uviedla podľa zmlúv o pôžičkách, ktoré mala k dispozícii,

nevedela však uviesť akých osôb sa pôžičky týkali, v akých výškach mali byť pôžičky vrátené, ani na
základe čoho výšku splátky uviedla. Platbu, ktorú vyčíslila na doklade z 15.10.2004 bližšie špecifikovať
nevedela. Tento doklad podľa jej tvrdenia bol zaúčtovaný, pretože je na ňom číslo, pod ktorým k
zaúčtovaniu došlo.

30. Žalovaný predložil účtovný denník žalovanej spoločnosti z dňa 9.5.2005, kde pod položkou
25BV1501 bolo zaúčtované plnenie na výšku 130.000,-Sk a súčasne výpis zaúčtovania dokladov
spoločnosti z uvedeného dňa - vrátka PP zo zmluvy, kde spoločnosť P. A. plnila čiastku 130.000,-Sk.

31. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd mal za preukázané a uzavrel, že všetci pôvodní veritelia

uzatvorili so žalovanou spoločnosťou zmluvy o poskytnutí peňažných prostiedkov vo výškach v nich
uvedených, že títo svoje pohľadávky postúpili s úrokmi aj príslušenstvom, so všetkými právami, ktoré
sa postupovaných pohľadávok týkali na U. M., o čom svedčia zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré
skutočnosti postupcovia oznámili dlžníkovi oznámením, a ktoré písomné podania sú rovnako súčasťou
spisu. Došlo tak k účinnému postúpeniu na U. M., rovnako k účinnému postúpeniu pohľadávok na B..

W., o čom svedčia rovnako zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj oznámenia o postúpení dlžníkovi,
ktorú skutočnosť žalovaná spoločnosť v zmysle predložených listinných dokladov prijala.32. Podľa názoru súdu došlo aj k účinnému postúpeniu pohľadávok z U. M. na P. A. a to v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002 a z postupu JUDr. Goreja na základe zmluvy z 15.4.2002, ktoré
postúpenie bolo rovnako oznámené žalovanej spoločnosti. Na základe týchto dôkazov súd konštatoval,

že na P. A. boli postúpené pohľadávky vo výške 1.483.000,-Sk.

33. Následne P. A. ako postupca postúpil pohľadávku v sume 1.214.000,-Sk (t.j. 40.297,-€) na žalobkyňu
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.8.2009, obsahom ktorej sú konkrétne zmluvy o poskytnutí
peňažných prostriedkov uzatvorených dňa 6.4. a 7.4.2002 s uvedením konkrétnych veriteľov, i výšky

zostatku jednotlivých pôžičiek. K účinnému postúpeniu teda došlo aj v danom prípade, keďže postupca
postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej spoločnosti listom zo dňa 31.8.2009.

34. Ak žalovaný tvrdil, že všetky nároky medzi stranami sporu boli usporiadané Dohodou zo dňa
21.12.2009, v tomto smere súd poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 11.2.2013,
ktorým uznesením potvrdil predbežné opatrenie prvostupňového súdu, ktorým bola uložená povinnosť

žalovanej spoločnosti zložiť do úschovy sumu vo výške 37.244,-€ do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia. Z uvedeného uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že dohodou v decembri 2009
žalovaný nárok vysporiadaný nebol, čo vyplýva z jej obsahu, keďže k účinnému postúpeniu pohľadávky
na žalobkyňu došlo pred jej uzavretím. Pokiaľ žalovaná spoločnosť tvrdila, že záväzok voči A. zanikol
a teda v čase postúpenia pohľadávky neexistoval, v tomto smere súd poukáyal na vyjadrenie žalovanej

spoločnosti v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, keď tvrdil, že tieto záväzky zanikli v roku
2002 a 2005 ich splnením, neskôr predložil súdu listinný doklad, výdavkový pokladničný doklad zo dňa
15.10.2004 na sumu 1.800.000,-Sk a výpis z účtu zo dňa 9.5.2005 na 130.000,-Sk. Podľa súdu doklad
zo dňa 15.10.2004, na základe ktorého mala byť A. vyplatená suma 1.800.000,-Sk nie je dokladom
preukazujúcim vyplatenie tejto sumy za pohľadávky, ktoré boli A. postúpené postupcami - M. Q. B.. W.,

keďže z uvedeného dokladu nie je preukázaná účelovosť použitia uvedených finančných prostriedkov.
V tomto smere poukázal aj na samotnú výpoveď svedka A., aj svedkyne A., ktorá platbu nevedela
identifikovať, nevedela uviesť aké pôžičky, akých osôb a v akých výškach vyplatenou sumou boli
zaplatené, nakoniec ani splátka pohľadávky nebola totožná so súčtom všetkých pôžičiek pôvodných
veriteľov, pričom úroky z pohľadávky sú vyčíslené samostatne. Rovnako uzavrel, že ani platba zo dňa

9.5.2005 nie je identifikovateľná, keďže nie je zrejmé aká pohľadávka a na aký účel bola Soboľovi
vyplatená.

35. Na základe preukázaných skutočností a vykonaných dôkazov súd mal za to, že žalovaný
nepreukázal, že ku dňu postúpenia pohľadávky záväzok žalovanej spoločnosti neexistoval, z ktorého

dôvodu nastali právne účinky postúpenia pohľadávky zo Soboľa na žalobkyňu. Z uvedených dôvodov
žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy. Rovnako priznal príslušenstvo
pohľadávky, 9% ročný úrok z omeškania od 13.3.2010 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po
uplynutí dodatočnej 14 dňovej lehoty na plnenie určenej vo výzve na zaplatenie zo dňa 12.2.2010, ktorú
výzvu žalovaný prevzal 26.2.2010, do zaplatenia.

36. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.1.2018 rozsudok zrušil, okrem
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej veci síce aplikoval správny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu, vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach strán sporu, pričom opomenul zistený skutkový stav podradiť aj pod
ust. § 599 OZ (splnenie dlhu). S poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. (účinného do 1.7.2016 a v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie), i uznesenie NS SR č.k. 4Cdo/13/2009 z 24.2.2010 odôvodnil, že

podstatným dôvodom vyhovenia žaloby bola skutočnosť, že obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že
záväzok voči A. zanikol jeho splnením, že v čase postúpenia pohľadávky zo A. na žalobkyňu neexistoval,
prvostupňový súd neuznal. Výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004, na základe ktorého mala byť
Soboľovi vyplatená suma 1.800.000,-Sk vyhodnotil tak, že nie je dokladom preukazujúcim vyplatenie
tejto sumy za pohľadávky, ktoré boli A. postúpené postupcami M.A. Q. B.. W., keďže z tohto dokladu

nebolapreukázanáúčelovosťpoužitiauvedenýchfinančnýchprostriedkov,ažeotomsvedčilaisamotná
výpoveď A. a svedkyne A., ktorá nevedela platbu identifikovať a uviesť, aké pôžičky, akých osôb a
v akých výškach vyplatenou sumou boli zaplatené, a že ani splátka pohľadávky nie je totožná so
súčtom všetkých pôžičiek pôvodných veriteľov, pričom úroky z pohľadávky boli vyčíslené samostatne.Obdobný záver urobil aj pri platbe z 9.5.2005, ktorú súd posúdil ako platbu neidentifikovateľnú vo
výške 130.000,-Sk, z ktorých skutočností urobil záver, že žalovaný nepreukázal, že ku dňu postúpenia
pohľadávky záväzok žalovanej spoločnosti neexistoval, z ktorého dôvodu nastali právne účinky

postúpenia pohľadávky na žalobkyňu.

38. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd vychádzal z princípu neunesenia dôkazného bremena
žalovaným a urobil záver, že plnenie preukazované žalovaným výdavkovým pokladničným dokladom
z 15.10.2004 a výpisom z účtu z 9.5.2005, ktoré listinné doklady boli určené právnemu predchodcovi

žalobkyne - A. - postupcovi pohľadávky dostatočne neidentifikoval, že nepreukázal účelovosť použitia
finančných prostriedkov a neidentifikovateľnosťou platby. V podstate otočil princíp povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti zo žalobkyne na žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa mala povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že v čase postúpenia pohľadávky z postupcu A. na ňu na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky z 31.8.2009 existovala pohľadávka voči žalovanému, že nezanikla jej splnením.
Ako bolo uvedené, kto tvrdí, dokazuje, musí preukázať to, čo tvrdí, lebo len potom môže súd zobrať

jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobkyňa bola povinná preukázať nespochybniteľným
spôsobom, že predmetný dlh nezanikol splnením - § 559 OZ jej právnemu predchodcovi, t.j. Soboľovi,
tak ako to pred súdom tvrdil a napokon aj preukazoval žalovaný. Súd sa opomenul zaoberať rozhodnou
skutočnosťou, potrebnou pre správne posúdenie veci, t.j. či mal žalovaný voči postupcovi, Soboľovi, v
čase, keď mu poskytoval predmetné plnenie, aj iné neuhradené splatné dlhy, lebo v prípade, ak dlžník -

žalovaný nemá voči veriteľovi iné dlhy, aj keď neoznačil právny dôvod plnenia a veriteľ dlh prijal, má to
za následok splnenie dlhu, a nie je preto rozhodné, či prijaté platby je možné identifikovať.

39. V prejednávanej veci má teda žalobkyňa bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že v čase
postúpenia pohľadávky na ňu, postúpená pohľadávka platne existovala, že žalovaný svoju povinnosť

plniť voči pôvodnému veriteľovi A. nesplnil, t.j., že jeho záväzok nezanikol splnením, a že plnenie
žalovaného postupca Soboľ prijal, mal voči postupcovi aj iné dlhy, a že plnil z iného právneho dôvodu,
ako z dôvodu existencie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o postúpení pohľadávky.

40. Z uvedených dôvodov povinnosťou súdu prvej inštancie je riadiť sa právnym názorom odvolacieho

súdu, teda opätovne posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska dôvodnosti jej nároku, vykonané dôkazy,
rozhodné pre správne posúdenie veci opätovne vyhodnotiť, vec opätovne právne posúdiť, zistený
skutkový stav podradiť aj pod ust. § 559 OZ a prehodnotiť, či v čase postúpenia pohľadávky žalobkyni
dlh žalovaného voči postupcovi Soboľovi existoval, či zanikol, resp. nezanikol jeho splnením.

41. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 2.11.2018 - čl. 502 spisu, okrem konštatovania už uvedených
skutočností uviedla podstatné okolnosti, že v súvislosti s bremenom tvrdenia, že v čase postúpenia
pohľadávky na žalobkyňu, postúpená pohľadávka existovala, žalobkyňa s poukazom na rozhodnutie NS
SR, sp.zn. 4Obo/210/2001 tvrdila, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z

takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Vo všeobecnej rovine je aktívna legitimácia žalobcu v sporovom konaní spojená
s konkrétnou hmotnoprávnou úpravou, ktorá je základom pre konštatovanie súdu o naplnení aktívnej
vecnej legitimácie. Pokiaľ žalobkyňa v konaní v tomto smere uvádzala v rámci vymedzenia prostriedkov
procesného útoku skutkové tvrdenia vymedzujúce konkrétnu zmluvu o postúpení pohľadávok a to

Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2009, uzatvorenú medzi Soboľom ako postupcom a
žalobkyňou ako postupníkom, šlo o vymedzenie rozhodujúcej skutočnosti tvrdenej v žalobe, na ktorej
žalobkyňa založila svoju žalobu v otázke aktívnej vecnej legitimácie. Práve platnou a účinnou zmluvou o
postúpení pohľadávky preukázala postúpenie nárokovanej pohľadávky, pričom žalovaný počas celého
konania nenamietal jej neplatnosť pre nemožné plnenie.

42. V prejednávanej veci nebolo sporné, že postúpenie pohľadávky postupca oznámil dlžníkovi
(žalovanému) listom z 31.8.2009 s jednoznačnou identifikáciou postupovanej pohľadávky čo do dôvodu
i výšky, takže dôsledkom tohto oznámenia je povinnosť žalovaného dlžníka plniť tomu, koho pôvodný
veriteľ ako postupca označil za nového veriteľa s tým, že žalovaný sa ako dlžník zbaví svojho

záväzku plnením žalobkyni ako postupníkovi. Žalovaný nepoprel doručenie dotknutej výzvy, pričom
jej nedoručenie zo spisu nevyplýva, a preto nie je dôvod danú skutočnosť spochybňovať. Podľa
žalobkyne v prejednávanej veci mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o postúpení
pohľadávky, existenciu právneho vzťahu z pôžičky, a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnostižalobkyňa preukázala (medzi stranami sporu neboli sporné). Opäť poukázala na Zmluvy o poskytnutí
peňažných prostriedkov zo 6.4.2002 a 7.4.2002, na základe ktorých fyzické osoby ako veritelia poskytli
žalovanejspoločnostiakodlžníkovifinančnéprostriedky,ktorésadlžníkzaviazalvrátiťvlehotenajneskôr

do 5 rokov od ich prevzatia. Keďže sa tak nestalo, došlo k postúpeniu pohľadávky z právneho
predchodcu žalobkyne Soboľa (ten ich nadobudol od pôvodných veriteľov na základe zmluvy zo dňa
15.4.2002) na žalobkyňu, ktoré postúpenie oznámil žalovanej spoločnosti písomne, listom z 31.8.2009.

43. Podľa žalobkyne žalovaný rozporuplne tvrdí, že predmetné záväzky zanikli ich splnením právnemu

predchodcovi žalobkyne Soboľovi v roku 2002 a 2005, pritom v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu
zo dňa 22.10.2012 o vydaní predbežného opatrenia tvrdí a ako dôkaz predkladá Dohodu o urovnaní
uzavretú medzi Rudolfom Soboľom, spoločnosťou INDEX s.r.o. Košice a vtedajšími spoločníkmi
uvedenej spoločnosti zo dňa 21.12.2009 o tom, že práve touto dohodou boli vzájomné nároky medzi
všetkými účastníkmi tejto dohody vysporiadané v celom rozsahu. Teda podľa názoru samotného
žalovaného „tým, že došlo k uzavretiu tejto dohody, došlo aj k usporiadaniu všetkých práv a povinností

medzi jej účastníkmi, a teda aj údajného žalovaného nároku v tomto spore“.

44. V tejto súvislosti žalobkyňa dala do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že krajský súd už v
právoplatnom potvrdzujúcom uznesení v napadnutom výroku o nariadení predbežného opatrenia sp.zn.
11Co/9/2013 zo dňa 11.2.2013 v súvislosti s poskytnutím dočasnej ochrany žalobkyni dospel k záveru

(po oboznámení sa s Dohodou o urovnaní z 21.12.2009), že „tvrdenie žalovaného spočívajúce v tom,
že sa ňou (dohodou) usporiadal aj „údajný“ žalovaný nárok nie je pravdivé. Do obsahu vzájomných práv
a povinností, ktoré si účastníci dohodou urovnali totiž predmetný spor, či nárok pôvodného veriteľa nie
je zahrnutý, čo je zrejmé aj z článku I a II (sporné práva a povinnosti) dohody. So zreteľom na uvedené,
ako aj na samotnú skutočnosť, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobkyňu došlo účinne ešte

pred uzavretím dohody, odvolací súd konštatoval, že sa javí nanajvýš pravdepodobným, že práve z tohto
dôvodu ani nemohol byť spor o pohľadávku predmetom urovnania. Nárok žalobkyne uplatnený žalobou
bol teda osvedčený - lebo ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa - žalovaný doposiaľ nepreukázal,
že by pohľadávka bola uhradená.

45. Žalobkyňa zdôraznila, že napriek tomu, že konanie v merite veci začalo 1.4.2010, žalovaný až
podaním doručeným súdu 18.10.2013 predložil doklady o zaúčtovaní údajného splnenia záväzku A.
v hlavnej knihe spoločnosti INDEX s.r.o. Košice (fotokópiu príslušných strán hlavnej knihy) na splátku
130.000,-Sk zo dňa 9.5.2005 a 1.343.000,-Sk ako istinu a úrokov vo výške 147.000,-Sk zo dňa
15.10.2004.Súčasneuviedol,žesuma310.000,-SkoznačenáakoNNnemáničspoločnésplnenímdlhu

o pôžičke peňazí voči A. a išlo o nezúčtovateľné náklady pre P. A.. Rovnako dala do pozornosti, že na
pojednávaní dňa 6.2.2014 žalovaný predložil výdavkový doklad zo dňa 15.10.2004 na sumu 1.800.000,-
Sk, predložil aj výpis z účtu ČSOB z 31.5.2005, z ktorého je zrejmá odoslaná platba v uvedený deň
9.5.2005130.000,-SkRudolfoviA.akosplátkapohľadávky.Žalovanýpritomdozápisnicezpredmetného
pojednávania súdu potvrdil, že zaplatil P. A. 15.10.2004 čiastku 1.343.000,-Sk a dňa 9.5.2005 čiastku

130.000,-Sk s tým, že celková suma tak predstavuje všetky pôžičky zo strany fyzických osôb vo výške
1.473.000,-Sk. Napriek tomu, že v poradí ide o už tretie rozporuplné tvrdenie zo strany žalovaného
o údajnom splnení záväzku právnemu predchodcovi žalobkyne, žalovanému v týchto konšpiráciách
zrejme ušlo pozornosti, že právnemu predchodcovi žalobkyne spoločnosť INDEX s.r.o. Košice skutočne
(mimo žalovaným uvedených dátumov) vyplatila časť záväzku z pôžičiek v sume 238.988,-Sk a to

v hotovosti dňa 23.12.2004, o čom žalobkyňa predložila doklad. Je nesporné, že žalovaný uvedenú
skutočnosť v priebehu konania nikdy neuviedol, pričom okrem iného aj táto skutočnosť je dôkazom
spochybnenia jeho vyššie uvedeného tvrdenia o splnení celého dlhu z pôžičiek, resp. svedčí o tom, že
existoval aj iný dlh voči právnemu predchodcovi žalobkyne.

46. Spochybnenie listinných dôkazov predložených žalovaným o splnení záväzku voči právnemu
predchodcovi žalobkyne umocňuje aj skutočnosť, že podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 3.9.2015
uviedol, že listinné doklady v zmysle uznesenia z pojednávania zo dňa 2.4.2015 a to originály všetkých
účtovných dokladov za roky 2004, 2005, na základe ktorých boli A. vyplácané neúčtovateľné náklady,
tieto predložiť nevie z dôvodu, že pri sťahovaní spoločnosti - rok uviesť nevedel, sa tieto stratili, resp.

znehodnotili. Na otázku súdu, či žalovaný reagoval na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky
na žalobkyňu, keďže podľa jeho tvrdenia tento záväzok voči postupcovi bol uhradený už v roku 2004,
2005, sa žalovaný k týmto skutočnostiam vyjadriť nevedel. Za situácie kedy došlo k strate, resp. k
znehodnoteniu všetkej účtovnej dokumentácie žalovaného za roky 2004, 2005, potom predloženieoriginálu výdavkového dokladu, ktorý by mal tvoriť súčasť stratenej účtovnej dokumentácie, a práve ten
sa mal zachovať, vyznieva nanajvýš nepravdepodobne a žalobkyňu v nadväznosti na výpoveď Soboľa
na pojednávaní 11.9.2014 (že v čase vystavenia výdavkového dokladu z 15.10.2004 bol vyznačený iba

účel NN, bez ďalšieho textu, ďalší text na tomto doklade, a to výška splátky pohľadávky 1.343.000,-Sk,
úroky 147.000,-Sk a NN 310.000,-Sk bol tento text dopísaný dodatočne) vedie k záveru o fiktívnom,
vykonštruovanom a pochybnom účtovnom doklade, ktorý už nie je možné konfrontovať s účtovnými
knihami.Toistéplatíofotokópiáchstránhlavnýchkníhžalovaného-výpiszúčtovnéhodenníkažalovanej
spoločnosti z 9.5.2005 predložených žalovaným.

47. Pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovaného v súvislosti s vyplatením pohľadávky Soboľovi
žalovaný podľa žalobkyne zavŕšil v záverečnej reči na pojednávaní 12.5.2016, kedy okrem iného
uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, pretože má za to, že predloženými dokladmi preukázal vyplatenie
pohľadávky a teda tá v čase postúpenia neexistovala, pričom poukázal na zmluvu o vyporiadaní
pohľadávky, v ktorej je uvedené, že všetky pohľadávky boli vysporiadané (žalovaný mal na mysli opäť

už vyššie uvádzanú Dohodu o urovnaní z 21.12.2009).
Nevierohodne vyznieva aj argumentácia žalovaného, že v čase výplaty pohľadávky právnemu
predchodcovi na základe sporného výdavkového dokladu z 15.10.2004 a bezhotovostného prevodu
z 9.5.2005 v prospech účtu A., evidoval vo svojom účtovníctve iba jediný záväzok voči právnemu
predchodcovi žalobkyne, resp. jeho tvrdenie, že žalovaný nemal žiadne iné záväzky voči právnemu

predchodcovi žalobkyne, ako tie, ktoré nadobudol od fyzických osôb, postupcov, ak toto tvrdenie neoprel
o predloženú účtovnú dokumentáciu, pretože tá sa mu údajne stratila. Vzhľadom k tomu, že nárok
právneho predchodcu žalobkyne na zaplatenie pohľadávky uplatnenej žalobou nezanikol v dôsledku
splnenia, tá bola spôsobilá byť predmetom postúpenia medzi právnym predchodcom Soboľom a
žalobkyňou. Postúpenie pohľadávky mal súd za preukázané na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

z 31.8.2009, kde predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá bola uplatnená žalobou. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní. Podľa
názoru žalobkyne, odvolací súd sa v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uvedenými skutočnostiami
(týmto zistením skutkového stavu súdom prvého stupňa) vôbec nezaoberal, pretože ich neskúmal.

48. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí z 23.1.2018 rozhodol o právach a právom chránených
záujmov žalobkyne podľa jej tvrdenia v hrubom rozpore so zákonom, pričom neprípustným prenesením
dôkazného bremena z povinného účastníka na žalobkyňu porušil zásadu rovnosti zbraní a rovnosti
účastníkov súdneho konania (článok 47 ods.3 Ústavy) a tým porušil právo žalobkyne na spravodlivý
súdny proces.

49. Podľa názoru žalobkyne odvolací súd porušil jednu zo základných zásad civilného sporového
konania, keď tvrdeniam jedného účastníka sporu bez vykonania dôkazov prikladá váhu pravdivosti
a tvrdenia iných účastníkov ponecháva bez povšimnutia, alebo ich prehlasuje za nevierohodné. V
tejto súvislosti na podporu argumentácie uviedla právny názor Ústavného súdu SR, že všeobecný

súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno
toto, ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto
hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na
spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatneným právam a oprávneným záujmom účastníkov

konania (III.ÚS 271/05, III.ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv
sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci
koncepcie materiálneho právneho štátu. Závery odvolacieho súdu žalobkyňa považovala, že sú
v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, tento súd neuviedol v
odôvodnení rozhodnutia jediný relevantný argument, na základe ktorého vyhodnotil právne závery

prvostupňového súdu o právach a povinnostiach strán sporu a aplikovaní právnej normy upravujúcej
bremeno tvrdenia a preukazovania ako nesprávne. Uvedené konanie je o to závažnejšie, že žalovaný
v konaní predložil viacero nerelevantných dôkazov, nepreukazujúcich splnenie pohľadávky právneho
predchodcu žalobkyne, pričom prvostupňový súd sa s nimi riadne vysporiadal, zistil skutkový stav aj z
hľadiska jeho podriadenia pod ust. § 559 OZ.

50. Pokiaľ odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa, že vychádzal z princípu neunesenia dôkazného
bremenažalovaným,čímvpodstateotočilprincíppovinnostitvrdeniaadôkaznejpovinnostizožalobkyne
na žalovaného, a podľa ktorého rozhodnutia má žalobkyňa bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť, žev čase postúpenia pohľadávky táto existovala, že žalovaný si svoju povinnosť plniť voči pôvodnému
veriteľovi nesplnil, t.j., že jeho záväzok nezanikol splnením, v tomto smere žalobkyňa dovolila uviesť
právny názor ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 21/2018 z 24.1.2018, podľa ktorého „samotná skutočnosť, či

účastník konania vystupuje na strane žalobcu, alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť, alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

51. Pokiaľ teda ide o zásadnú námietku odvolacieho súdu spočívajúcu v tvrdení, že okresný súd
zaťažil žalovaného dôkazným bremenom, ktoré mala znášať žalobkyňa, v súlade s právnym názorom
ústavného súdu, táto námietka nie je dôvodná. V danej veci ak žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní vlastníctva pohľadávky voči žalovanému a tým v preukázaní splnenia
podmienok pre vznik a trvanie nároku na jej zaplatenie, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno

spočívajúce v jeho zvrátení prostredníctvom takých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázanie nároku
žalobkyne zvrátiť, čo sa podľa jej názoru nestalo.

52. V súvislosti so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu žalobkyňa doplnila aj to, že v prípade
postúpenej pohľadávky nešlo o jediný dlh žalovaného voči právnemu predchodcovi. Sám žalovaný

v priebehu konania potvrdil, že medzi ním a právnym predchodcom, P. A., bola uzavretá Riadiaca
„zmluva“ zo dňa 19.8.1998 v znení jej Dodatku č.1 zo dňa 12.4.2002, predmetom ktorej bolo, okrem
iného aj prevod obchodných podielov spoločnosti INDEX s.r.o. Košice na P. A., ako aj výkon riadiacej
činnosti Soboľa v uvedenej spoločnosti, na základe ktorej mu mali byť vyplácané ním požadované
finančnéčiastky.AžnazákladeDohodyourovnaníuzavretej21.12.2009,tedaažpopostúpenížalovanej

pohľadávky na žalobkyňu, medzi P. A., spoločnosťou INDEX s.r.o. Košice a vtedajšími spoločníkmi
tejto spoločnosti došlo k vysporiadaniu existujúcich sporných práv a povinností, ktoré vznikli medzi jej
účastníkmi na základe riadiacej zmluvy v znení jej dodatku. Je však nesporné, že k postúpeniu žalovanej
pohľadávky na žalobkyňu došlo účinne pred uzavretím uvedenej dohody.

53. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní, keď
odvolací súd zrušujúci rozsudok založil na dôvodoch odvolania žalovaného vznesených dávno po
lehote na podanie odvolania, v doplnení právnej argumentácie k odvolaniu, doručenom odvolaciemu
súdu 27.9.2017. V tomto smere poukázal na rokovanie občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa
3.12.2015, ktoré stanovisko bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod

č.8/2016. Preto mala za to, že jej nebola vytvorená reálna možnosť dostatočne sa pripraviť a reagovať na
argumentáciu žalovaného. S poukazom na zachovanie právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho
štátu podľa článku I ústavy SR, princíp rovnosti zbraní, v súvislosti s právnou relevanciou dôkazu o
splnenídlhuzostranyžalovaného-výdavkovéhopokladničnéhodokladuzodňa15.10.2004,napodporu
tvrdenej argumentácie predložila odborné stanovisko k posúdeniu predmetného dôkazu vypracovaného

spoločnosťou MONDAX s.r.o. Bratislava, IČO: 36 574 732, zaoberajúcou sa účtovným poradenstvom,
vedením jednoduchého a podvojného účtovníctva, ako aj navrhla v konaní vykonať opätovný výsluch
svedka A..

54. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považovala za spravodlivé trvať na uplatnenej sume spolu s

príslušenstvom, ako aj na zaplatení trov konania.

55. Súčasťou uvedeného vyjadrenia je posúdenie výdavkového pokladničného dokladu č.24HP6261
zo dňa 15.10.2004 spoločnosťou MONDAX s.r.o., podľa ktorého záveru posudzovaný výdavkový
pokladničný doklad neobsahuje povinné náležitosti účtovného dokladu a to: celé meno, vyplatené komu.

Platí pravidlo, že v zásade by malo ísť o také označenie, aby neumožňovalo zameniteľnosť účastníka
účtovného prípadu s iným subjektom. Na uvedenom pokladničnom doklade chýba podpis príjemcu,
teda z uvedeného dokladu nevyplýva, že suma 1.800.000,-Sk bola skutočne príjemcom prijatá. Podľa
tohto posúdenia účel výdavkového pokladničného dokladu je nezrejmý: skátka NN nie je definovanázákonom o účtovníctve. Pri schválil: chýba podpis oprávnenej osoby k vyplateniu sumy 1.800.000,-
Sk. Zaúčtované v denníku pod poradovým číslom: účtovný doklad nemá označenie kde je zaúčtované
v účtovnom denníku. Podľa tohto vyjadrenia účtovací predpis na výdavkovom pokladničnom doklade

nemá definovaný účet Má dať, zo slovného označenia splátka pohľadávky, úroky 2003, 2004 a NN nie
je zrejmé účtovací predpis.

56. Na návrh žalobkyne bol opätovne vypočutý svedok Soboľ, ktorý opätovne uviedol, že žalovanú
spoločnosť založil on sám a riadil na základe zmluvy o riadení. Na základe uvedenej zmluvy mal

možnosť disponovať aj s finančnými prostriedkami tejto spoločnosti. Potvrdil, že spoločnosť INDEX
mu nevyplatila pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, ktoré boli postúpené na jeho osobu
cez ďalších postupníkov, a ktoré boli predmetom postúpenia v roku 2009 na žalobkyňu. Pokiaľ ide o
dohodu o vyporiadaní z decembra 2009 so žalovanou spoločnosťou, v tomto smere uviedol, že on tejto
spoločnosti nedĺžil nič, iba spoločnosť INDEX mala dlhy voči nemu. Pokiaľ by pohľadávky z pôžičiek
boli zaplatené, neboli by na žalobkyňu postúpené. K listinnému dokladu z 15.10.2004 sa vyjadroval

v priebehu konania. Po opätovnom nazretí do originálu výdavkového pokladničného dokladu z tohto
dňa potvrdil, že podpis na doklade je jeho, chýba však podpis príjemcu. Tak ako ozrejmil v priebehu
konania žalovaná spoločnosť pokračovala v činnosti spoločnosti SaS, ktorá bola spoločnosťou jeho
brata. Sám bol jej zamestnancom. V spoločnosti INDEX sa niekedy stávalo, že potreboval finančné
prostriedky z pokladne. Podľa tohto dokladu, z pokladne vybral 310.000,-Sk, čo aj podpísal, podľa jeho

tvrdenia prvé dva riadky sú písané iným perom, preto bol toho názoru, že ďalšie údaje na tomto doklade
boli dopísané dodatočne. Na základe uvedeného dokladu bol svedok presvedčený, že nevyberal sumu
1.800.000,-Sk, pretože v spoločnosti nevykonávali tak veľké operácie, aby ju mohol použiť. Opätovne
potvrdil aj skutočnosť, že v októbri 2004 spoločnosť INDEX mala voči jeho osobe aj iné splatné dlhy,
ktoré riešili v decembri 2009 predloženou dohodou. Riadiaca zmluva, jej platnosť, resp. neplatnosť bola

predmetomsúdnychkonaníaažnazákladeústavnejsťažnosti,ďalšiedlhybolipredmetomvyporiadania
v decembri 2009. K účtovnému dokladu z 15.10.2004 uviedol, že do účtovníctva nevstupoval, v tomto
smere dôveroval konateľom spoločnosti a účtovníčke, uvedený doklad bol dokladom pre účtovníčku,
bol len jej poznámkou, ten nebol nikdy zaúčtovaný, nešlo o výdavkový doklad v pravom slova zmysle
a takýto doklad viedla pre vlastnú potrebu. V prípade, že sa obchodná transakcia zrealizovala, žiadne

peniaze do pokladne nedával, keďže účtovníčke postúpil riadne doklady na zaúčtovanie. Ďalší osud
týchto dokladov ho nezaujímal. Dohodou v decembri 2009 sa medzi ním a ďalšími subjektami, okrem
iného aj žalovanou spoločnosťou uzavreli všetky nezrovnalosti.

57. Aj žalovaný vo veci podal písomné vyjadrenie dňa 5.3.2019, podľa ktorého mal za to, že v

predmetnom konaní, vzhľadom na zistený skutkový stav o prevzatí sumy vo výške 1.800.000,-Sk
pôvodným veriteľom a zaslanie sumy vo výške 130.000,-Sk na jeho účet v banke sa má vychádzať z
toho, že dôkazné bremeno znáša žalobkyňa (právna nástupkyňa pôvodného veriteľa), ergo povinnosť
preukázať, že v čase postúpenia pohľadávky na jej osobu táto platne existovala. Takéto konštatovanie
vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj odbornej literatúry. S poukazom na citované zákonné

ustanovenie § 559 OZ mal za to, že v danom spore ide o existenciu len jediného dlhu žalovaného
voči právnemu predchodcovi žalobkyne, pričom skutkové okolnosti o prijatí plnenia sumy vo výške
1.800.000,-Sk týmto veriteľom od žalovaného (prevzatie peňazí v hotovosti) a zaslanie sumy vo výške
130.000,-Sk na bankový účet pôvodného veriteľa neboli spochybnené a ich existencia je v konaní
dokázaná. Podľa jeho názoru, za takejto skutkovej situácie súd má zákonnú povinnosť vychádzať

z povinnosti žalobkyne, nie žalovaného, nepochybne dokázať, že predmetný dlh plnením spôsobom
preukázaným v konaní nezanikol (dôkazné bremeno je na strane žalobkyne), a teda že žalobkyňa je v
konaní povinná nepochybne dokázať, že finančné plnenia prijaté jej právnym predchodcom boli plnenia
na úhradu iného, ďalšieho dlhu žalovaného. Za tejto situácie je správny výklad § 559 OZ, keďže k
splneniu dlhu dochádza, ak veriteľ plnenie jednostranným úkonom prijme. Tento jednostranný právny

úkon (prijatie peňazí v hotovosti a na účet v banke), pôvodným veriteľom je jednoznačne preukázaný,
nespochybňuje ho ani pôvodný veriteľ. Keďže ide o jediný dlh žalovaného, nebol pôvodný veriteľ
oprávnený na iný účel prijať finančné prostriedky od žalovaného, inak by získal bezdôvodné obohatenie.
S poukazom na opätovnú výpoveď Rudolfa Soboľa, ktorý potvrdil, že podpis na doklade z 15.10.2004
je jeho a bezhotovostný prevod vo výške 130.000,-Sk na jeho účet potvrdil, i to, že všetky jeho dlhy boli

vysporiadané v decembri 2009, žalovaný mal za to, že dlh, ktorý je predmetom sporu zanikol splnením
a povinnosť preukázať existenciu iného dlhu zaťažuje žalobcu. Rovnako poukázal na listinné dôkazy
z účtovníctva žalovaného, potvrdzujúce správnosť svedeckej výpovede svedkyne Strojnej. Napriek
uvedeným skutočnostiam, navrhol jej opätovný výsluch.58. Svedkyňa na pojednávaní dňa 2.4.2015 potvrdila, že A. vyberal od žalovanej spoločnosti finančné
prostriedky, boli to aj väčšie finančné objemy, 100.000,-Sk až 200.000,-Sk, aj väčšie sumy na základe

riadiacej zmluvy, „lebo tak musela robiť“, pričom v takomto prípade pri výbere peňazí dala poznámku NN,
čo znamená neúčtovateľné náklady. Preto jej súd opätovne uvedený doklad predložil k nahliadnutiu,
kedy potvrdila, že na základe tohto dokladu A. vybral z pokladne 1.800.000,-Sk. Na otázku súdu, z akého
dôvodu je poznámka NN len pri čiastke 310.000,-Sk, len uviedla výber sumy 1.800.000,-Sk, 310.000,-
Sk, plus pohľadávky voči INDEXU a úroky z tejto sumy.

59. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala ozrejmiť rozpor svedkyne v jej výpovedi zo dňa 2.4.2015 a
na uvedenom pojednávaní, keď po nahliadnutí do dokladu čl. 238 na sumu 1.800.000,-Sk potvrdila, že
tento doklad vypísala a podpísala NN, čo znamená, že tieto doklady vyznačovala ako neúčtovateľné
náklady, pričom pri opätovnom výsluchu tvrdí, že neúčtovateľné náklady predstavovali 310.000,-Sk,
čo predstavuje zvyšná suma, podľa svedkyne zvyšná suma predstavovala záväzok firmy INDEX voči

A., záväzky predstavovali pôžičky v počte cca 15 zmlúv, ku ktorým konkrétnym zmluvám sa vyjadriť
nevedela. Nevedela konkretizovať uvedené zmluvy napriek tomu, že na listinnom doklade z 23.12.2004,
na základe ktorého Soboľ prevzal od žalovanej spoločnosti čiastku 238.986,-Sk, ktorej príjem podpísal
a účel prevzatia tejto sumy predstavuje postúpenie pohľadávok, pričom špecifikácia tejto sumy a
pohľadávok je uvedená na druhej strane tohto dokladu, ktorú sumu žalobkyňa v konaní neuplatňuje.

Nevedela sa vyjadriť ani k Dohode o urovnaní z decembra 2009 napriek tomu, že táto bola uzatvorená
medzi Soboľom, žalovanou spoločnosťou a ďalšími osobami, medzi nimi aj jej osobou a spoločnosťou
INBOX, v ktorej bola v rozhodnom období konateľkou. V tomto smere právna zástupkyňa žalobkyne
poukázala na stanovisko žalovanej strany na pojednávaní 3.9.2015, keď originál všetkých účtovných
dokladov z roku 2004, 2005 súdu predložiť nevedela, podľa jej tvrdenia sa pri sťahovaní stratili, pričom

z rozhodného obdobia predložila dva originály dokladov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom v decembri
2009, kedy bola spísaná dohoda o urovnaní, a kedy boli urovnané všetky záväzky, všetky doklady v
tom čase existovali.

60. Medzi stranami bolo nesporné, že v roku 1998 prebiehali spory o platnosť riadiacej zmluvy, resp.

jej neplatnosť, ktoré žaloby podával Soboľ, a ktorý žiadal vstúpiť do spoločnosti na jej základe. V týchto
veciach rozhodovali prvostupňové súdy, odvolacie súdy, pričom vyslovili rôzne právne názory, rozdielne
stanoviská boli aj na Najvyššom súde SR. Nakoniec boli podané ústavné sťažnosti, ktoré boli vzaté späť,
keďže došlo k vzájomnej dohode v decembri 2009 v tom smere, že všetky pohľadávky, ktoré mal Soboľ
voči INDEXU boli do tejto dohody zakomponované a vyporiadané. Až na základe uvedenej dohody boli

žaloby zo strany Soboľa, aj žalovaného stiahnuté, A. bola vyplatená suma 1.245.608,-€, ktorá mu bola
vyplatená žalovaným, plus mu boli vydané hnuteľné veci, ako aj nehnuteľnosti.

61. Žalovaná strana mala za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 31.8.2009 je antidátovaná, čo
odvodzuje z toho, že Oznámenie o postúpení pohľadávky z uvedeného dňa bolo žalovanému doručené

až 26.2.2010, ktoré skutočnosti však preukázať nevedel.

62. Svedkyňa Strojná vo svojej výpovedi napriek tvrdeným skutočnostiam v priebehu konania uzavrela,
že v máji 2005 bola Soboľovi vyplatená posledná splátka z pôžičky, ktorá bola evidovaná na základe
postúpených zmlúv.

63.Podľaust.§524ods.1,2OZveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

64. Podľa ust. § 526 ods. 1,2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

65. Pohľadávku podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení možno postúpiť písomnou zmluvou,
na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový
veriteľ (postupník). Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzipostupcom a postupníkom, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Oznámenie, alebo preukázanie
postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 je z hľadiska účinkov postúpenia irelevantné. Ak už právne
účinky postúpenia nastali, môže postupník s pohľadávkou voľne disponovať, vrátane jej prípadného

ďalšieho prevodu na tretiu osobu. Zmena osoby veriteľa sa však nedotýka právneho vzťahu, ktorý tak
zostáva nezmenený. Zmení sa len osoba veriteľa, pričom pohľadávka sama zostane nezmenená. Z
cedenta postúpením prechádza na cesionára pohľadávka v stave, v akom s ňou cedent v okamihu
účinnosti zmluvy o postúpení disponoval. Na cesionára prechádza vlastná pohľadávka (istina) ako
i jej príslušenstvo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť

individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s
inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou
na postupníka postúpené. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska určitosti vymedzenia
tejto pohľadávky postačí i písomný odkaz na listinu, ktorá nepredstavuje právny dôvod postupovanej
pohľadávky, ak je jej obsah natoľko jednoznačný, že je z nej nad všetky pochybnosti zrejmé, o akú
pohľadávku ide. Postupovaná pohľadávka teda musí byť identifikovaná dostatočne, určite - tak, aby

nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupiteľa s rovnakým dlžníkom, a aby medzi zmluvnými
stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

66. Ako bolo uvedené, účinky cesie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa
zmluvné strany nedohodnú inak. Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu v stanovenej lehote,

alebo vôbec nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej právne účinky. Forma a obsah oznámenia
postúpenia pohľadávky nie sú upravené zákonom, preto pre splnenie účelu oznámenia postúpenia
pohľadávky dlžníkovi stačí aj oznámenie ústne, za podmienky, že ústne oznámenie zmeny veriteľa je
schopný nový, alebo pôvodný veriteľ preukázať.

67. Podľa ust. § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

68. Splnenie dlhu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je základným a typickým spôsobom
zániku dlhu, prostredníctvom ktorého dochádza k realizácii jeho hospodárskeho účelu. Plnenie dlhu a
prijatie tohto plnenia, resp. poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti, sú jednostrannými úkonmi účastníkov

záväzkovéhovzťahu,ktorýminedochádzakvznikudvojstrannéhoprávnehoúkonuvoformetzv.solučnej
zmluvy. Plnenie možno označiť za riadne vtedy, ak bolo poskytnuté v súlade s obsahom záväzku dlžníka
a to vrátane príslušenstva (§ 121 OZ). Musí byť poskytnuté veriteľovi, alebo inej oprávnenej osobe, a to
dlžníkom, alebo inou oprávnenou osobou. Dlh teda primárne musí byť splnený veriteľovi.

69. Podľa uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.1.2018, sp.zn. I.ÚS 21/2018-19 okrem iného
vyplýva, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu, alebo na strane
žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť, alebo
označiťdôkazynasvojetvrdenia.Rozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenamedziúčastníkmi
v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu konania sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti (pozri uznesenie NS SR 6Cdo/81/2010 z 31.5.2010).

70. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR ak teda žalobkyňa unesie dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní postúpenej pohľadávky a tým v preukázaní všetkých podmienok pre

vznik a trvanie jej nároku na zaplatenie, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho
zvrátení prostredníctvom takých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázanie nároku žalobkyne zvrátiť,
prinajmenšom spochybniť, teda preukázať, že v čase postúpenia pohľadávky dlh zanikol.

71. Tak ako bolo konštatované a vykonaným dokazovaním preukázané pôvodní veritelia a to B. C., T..

C., B. C., M.. K.P., T.. Y. T. T.. K.F. v dňoch 6.4. a 7.4.2002 uzatvorili so žalovanou spoločnosťou, INDEX
s.r.o. Košice zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výškach v nich uvedených. Preukázané
bolo aj to, že M.. K., T.. C., B. C. Q. B. C. postúpili svoje pohľadávky spolu s úrokmi aj príslušenstvo, so
všetkýmiprávami,ktorésapostupovanýchpohľadávoktýkalinaU.M.,očomsvedčiapredloženézmluvyo postúpení pohľadávok. Uvedené skutočnosti postupcovia oznámili dlžníkovi, žalovanej spoločnosti,
ktoré písomné podania sú rovnako súčasťou spisu. Tým došlo teda k účinnému postúpeniu na U. M.,
rovnako k účinnému postúpeniu pohľadávok postupcu T.. K.F. Q. T.. Y. na B..W., o čom svedčia zmluvy o

postúpení pohľadávok, ako aj oznámenia o postúpení dlžníkovi, ktorú skutočnosť žalovaná spoločnosť
v zmysle predložených listinných dokladov prijala.

72. K rovnakému účinnému postúpeniu pohľadávok došlo aj z U. M. na Rudolfa Soboľa v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2002, ktoré postúpenie bolo rovnako oznámené žalovanej

spoločnosti rovnakým dňom, ako aj k účinnému postúpeniu z postupcu B.. W. na postupníka A., o
čom svedčí Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.4.2002, a ktorá skutočnosť bola dlžníkovi oznámená
oznámením z totožného dňa.

73. Na základe vyššie uvedeného na P. A. boli postúpené pohľadávky vo výške 1.483.000,-Sk.

74. Rudolf Soboľ ako postupca postúpil pohľadávku v sume 40.297,-€ na žalobkyňu, B.. I. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2009, obsahom ktorej zmluvy sú konkrétne zmluvy o poskytnutí
peňažných prostriedkov, uzatvorených dňa 6.4. a 7.4.2002 s uvedením konkrétnych veriteľov i výšky
zostatkov pôžičiek. Predmet postúpenia tak bol v zmluve dostatočne vymedzený a identifikovaný. K
účinnému postúpeniu došlo teda aj v danom prípade, keďže postupca postúpenie pohľadávky rovnako

oznámil žalovanej spoločnosti.

75. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu podstatnou skutočnosťou v danom prípade je preukázanie, či
v čase postúpenia pohľadávky z postupcu A. na žalobkyňu na základe Zmluvy o postúpení z 31.8.2009
existovala pohľadávka voči žalovanému a nezanikla jej splnením, i to, či žalovaný mal voči postupcovi,

t.j. A. v čase, keď mu poskytoval predmetné plnenie aj iné neuhradené splatné dlhy.

76. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR z januára 2018 súd má za to, že žalobkyňa
preukázala nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorú mala nadobudnúť od právneho predchodcu,
t.j.odSoboľaatentonároknazaplateniepohľadávkypreukázalaplatnouaúčinnouZmluvouopostúpení

pohľadávky zo dňa 31.8.2009 s jednoznačnou identifikáciou postupovanej pohľadávky čo do dôvodu
aj výšky. Dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, existenciu právneho
vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie splnila.

77. S poukazom na uvedené rozhodnutie ústavného súdu žalovaný mal preukázať, že jeho záväzok

voči právnemu predchodcovi žalobkyne táto strana sporu splnila. V tomto smere súd sa stotožňuje s
tvrdením žalobkyne, že žalovaný v priebehu konania prezentoval niekoľko rozporuplných skutočností.

78. V odvolaní zo dňa 9.11.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2012, v
ktorom súd rozhodoval o predbežnom opatrení, ktorému vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zložiť do

úschovy tunajšieho súdu sumu vo výške 37.244,-€ do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, táto strana
sporu v bode V - Odôvodnenie dovolacieho dôvodu pod písmenom b) uviedla a predložila Dohodu o
urovnaní medzi Rudolfom Soboľom (postupcom pohľadávky na postupníka - žalobcu) a spoločnosťou
INDEX s.r.o. Košice a vtedajšími spoločníkmi spoločnosti INDEX s.r.o. Košice o tom, že touto dohodou
sú vzájomné nároky medzi všetkými účastníkmi tejto dohody vysporiadané v celom rozsahu. Účastníci

dohody vyhlásili aj to, že si splnením podmienok dohodnutých v Dohode o urovnaní nebudú voči sebe
už uplatňovať žiadne iné nároky, z ktorého dôvodu žalovaný mal za to, že tým, že došlo k uzatvoreniu
uvedenej dohody, došlo aj k usporiadaniu všetkých práv a povinností medzi jej účastníkmi a teda aj
údajného žalovaného nároku v tomto spore. Súčasťou uvedeného vyjadrenia je aj dohoda z 21.12.2009
(čl. 192 a nasl. spisu). Podľa takto tvrdeného stanoviska žalovaného, až uzavretím tejto dohody boli

urovnané medzi účastníkmi zmluvy všetky vzájomné nároky.

79. V náväznosti na uvedené stanovisko rozhodoval odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu tunajšieho
súdu zo dňa 22.10.2012, ktorý v odôvodnení konštatoval - v uznesení zo dňa 11.2.2013, že uvedenou
Dohodou o urovnaní z 21.12.2009, ktorú žalovaný predložil súčasne s odvolaním sa usporiadal aj

„údajný“ žalovaný nárok, nie je pravdivé. Do obsahu vzájomných práv a povinností, ktoré si účastníci
Dohodou urovnali totiž predmetný spor, či nárok pôvodného veriteľa, t.j. Soboľa nie je zahrnutý, čo je
zrejmé aj z článku I a II (sporné práva a povinnosti) Dohody. Žalovaný v odvolaní ani nekonkretizoval,
ktorýmdojednanímvpredmetnejDohodemalbyťsporurovnaný,ktoréhosapredmetnékonanietýka.Sozreteľom na uvedené, ako aj samotnú skutočnosť, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobkyňu
účinne došlo pred uzavretím Dohody, odvolací súd konštatoval, že sa javí nanajvýš pravdepodobným,
že práve z tohto dôvodu ani nemohol byť spor o pohľadávku predmetom urovnania. Nárok žalobkyne

uplatnený žalobou podľa odvolacieho súdu je teda osvedčený, lebo žalovaný nepreukázal, že by
pohľadávka bola uhradená.

80. Žalovaný v priebehu konania predložil výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004 č.24HP6261 na
sumu1.800.000,-Sk,ktorámalabyťvyplatenáA..UvedenýlistinnýdokladvyhotovilaúčtovníčkaA.,ktorá

potvrdila, že medzi žalovanou spoločnosťou a Soboľom bola uzavretá riadiaca zmluva, na základe ktorej
vyplácalaSoboľovinímpožadovanéfinančnéčiastky,raz-dvakrátdomesiacaabolitoajväčšiefinančné
objemy, 100.000,-Sk až 200.000,-Sk, aj väčšie sumy, v ktorom prípade vystavila výdavkový doklad,
ktorý do účtovníctva nezaúčtovala, podľa jej tvrdenia tak musela robiť. V takomto prípade finančné
prostriedky neboli zaúčtované a označila ich s poznámkou NN, čo znamená neúčtovateľné náklady.
Uvedený doklad vypisovala v ten deň, t.j. 15.10.2014, vypisovala aj účel, t.j. uviedla splátku, úroky a

NN. Podľa jej výpovede zo dňa 2.4.2015, do roku 2009 boli A. vyplatené všetky pohľadávky, z ktorého
dôvodu neboli predmetom dohody.
Na pojednávaní dňa 11.4.2019 už tvrdila, že A. bola vyplatená suma 1.800.000,-Sk, pričom poznámka
NN je len pri sume 310.000,-Sk. Tento rozpor vo výpovedi ozrejmiť nevedela. Rovnako nevedela
špecifikovať prevzatú čiastku Soboľom v októbri 2004 napriek tomu, že na výdavkovom pokladničnom

doklade z 23.12.2004, kedy A. prevzal sumu 238.988,-Sk účelom odstúpenia pohľadávok, tento finančný
obnos na druhej strane bol špecifikovaný, t.j. uvedené mená pôvodných veriteľov i finančné čiastky, ktoré
do tejto sumy boli zahrnuté (čl. 538 spisu). Tvrdila však, že v máji 2005 bola Soboľovi vyplatená posledná
splátka z pôžičky i to, že žalovaný ďalšie záväzky voči Soboľovi nemal, keďže nebola účastníčkou
dohody v decembri 2009.

81. Z predloženej Dohody o urovnaní zo dňa 21.12.2009 je zrejmé, že táto bola uzatvorená medzi P.
A. a spoločnosťou INDEX s.r.o., ako aj ďalšími fyzickými osobami, medzi inými aj T.. A. a spoločnosťou
INBOX s.r.o., ktorá bola zastúpená T.. A., t.j. svedkyňou.

82. Na pojednávaní dňa 6.2.2014 žalovaný okrem iného tvrdil, že tak ako predložil listinné doklady,
účtovné doklady z roku 2004, 2005, žalovaný zaplatil P. A. dňa 15.10.2004 čiastku 1.343.000,-Sk a
9.5.2005 čiastku 130.000,-Sk, z ktorého dôvodu celková suma tak predstavuje všetky pôžičky zo strany
fyzických osôb vo výške 1.473.000,-Sk.

83.PokiaľsúdchceloveriťskutočnostitvrdenéžalovanoustranouisvedkyňouStrojnouato,ževprípade
poskytnutia finančných prostriedkov účtovníčkou Soboľovi, na účtovných dokladoch poznamenala NN a
kedy súd požadoval predloženie takýchto dokladov za rok 2004, 2005, tieto dôkazy žalovaný nepredložil,
keďže podľa jeho tvrdenia sa pri sťahovaní spoločnosti stratili, resp. znehodnotili. V tomto smere sa súd
stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ došlo k strate, resp. k znehodnoteniu účtovnej dokumentácie

za uvedené roky 2004, 2005, potom predloženie originálu výdavkového dokladu zo dňa 15.10.2004, ako
aj dokladu z 9.5.2005 vyznieva nanajvýš nepravdepodobne už aj vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, ktorá
pripravovala dohodu z decembra 2009 s právnym zástupcom protistrany, podľa ktorej k tomuto dátumu
boli urovnané všetky záväzky medzi účastníkmi dohody a všetky doklady existovali.

84. Svedok Soboľ doplňujúcou výpoveďou potvrdil, že žalovanú spoločnosť založil sám, riadil ju na
základe riadiacej zmluvy, na základe ktorej mal právo disponovať s finančnými prostriedkami uvedenej
spoločnosti a opätovne zdôraznil, že uvedená spoločnosť mu nevyplatila všetky pohľadávky vyplývajúce
zo zmlúv o pôžičkách, ktoré boli postúpené na jeho osobu cez ďalších postupníkov, a ktoré boli
predmetom postúpenia v roku 2009 na žalobkyňu. Medzi stranami bolo nesporné, že ohľadom platnosti,

resp. neplatnosti riadiacej zmluvy prebiehali spory, o ktorých rozhodoval tak súd v Košiciach, ako aj v
Prešove, vrátane odvolacích súdov, pričom odvolacie súdy vyslovili rôzne právne názory, keď Prešovský
súd posúdil zmluvu za neplatnú, odvolací súd v Košiciach určil jej platnosť, rozdielne stanoviská boli
aj na Najvyššom súde, z ktorého dôvodu boli podávané ústavné sťažnosti. Tie boli vzaté späť preto,
že došlo k vzájomnej dohode v decembri 2009, tzn., že všetky pohľadávky, ktoré mal A. voči INDEXU

boli do uvedenej dohody zakomponované a touto dohodou vyporiadané. Až na základe tejto dohody
potom boli žaloby zo strany Soboľa, aj žalovaného stiahnuté. Žalobkyňa uviedla aj celkovú sumu, ktorá
Soboľovi bola žalovanou spoločnosťou vyplatená vrátane vydania hnuteľných vecí, i nehnuteľností. Súd
sa preto stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že až na základe Dohody o urovnaní, uzavretej 21.12.2009,teda po postúpení žalovanej pohľadávky z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu, medzi A.
a spoločnosťou INDEX s.r.o. Košice a jej vtedajšími spoločníkmi, došlo k vysporiadaniu existujúcich
spornýchprávapovinností,ktorévzniklimedziúčastníkminazákladeRiadiacejzmluvyzodňa19.8.1998

v znení dodatku. Tak ako konštatoval odvolací súd, k účinnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na
žalobkyňu došlo pred uzavretím uzatvorenej dohody.

85. Vzhľadom na rozporuplné tvrdenia žalovanej strany v priebehu konania, i svedkyne Strojnej na
pojednávaní dňa 2.4.2015 a 11.4.2019 súd uzavrel, že táto strana sporu splnenie záväzku nepreukázala

a teda postúpená pohľadávka v čase jej postúpenia k 31.8.2009 platne existovala. Preukázané bolo aj
to, že žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobkyne mal aj ďalšie dlhy, ktoré boli vysporiadané už
spomínanou Dohodou o urovnaní dňa 21.12.2009.

86. Na základe vyššie preukázaných skutočností súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na
zaplatenie žalovanej sumy vo výške 37.244,-€, ktorú považoval za preukázanú.

87. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

88. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

89. Okrem priznanej istiny súd žalobkyni priznal aj 9% úrok z omeškania od 13.3.2010, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí dodatočnej 14-dňovej lehoty na plnenie, určenej vo výzve na zaplatenie zo
dňa 12.2.2010, ktorú výzvu žalovaný prevzal 26.2.2010, do zaplatenia.

90. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,

ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

92. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

100.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobkyni ako
úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

102.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.