Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8216201332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: ČSOB Leasing a.s., so sídlom Žižkova
11,81510BratislavaIČO:35704713,právnezastúpený:GRIŠČIK&PARTNERSs.r.o.,Hviezdoslavovo
nám. 25, 811 02 Bratislava,IČo 35 893 893 proti žalovanému: K. K., R.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/XX,
XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO 42 230
080, o zaplatenie sumy 1.504,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov, č.k. 3C/76/2016-153 zo dňa 27. novembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalobu zamietol a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania.

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 6C
108/2014sažalobnýmnávrhomdoručenýmOkresnémusúduvBardejovedňa29.10.2013domáhalproti
žalovanému zaplatenia sumy 1.687,64 eur s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo
dňa21.01.2016,č.k.6C/108/2014-106bolokonanietitulomčiastočnéhospäťvzatiačiastočnezastavené
čo do zaplatenia istiny vo výške 183,22 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu
protižalovanémučodozaplateniaistinyvovýške1.504,42eurspríslušenstvomvylúčenýnasamostatné

konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2016.
4. Žalobca cestou právneho zástupcu žalobným návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2013 sa domáha
proti žalovanému pôvodne úhrady sumy 1.687,64 eur s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy
o spotrebnom úvere zo dňa 13.09.2006 číslo B./XX/XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému účelový spotrebný úver vo výške 3.011,45 eur na financovanie predmetu- motorového
vozidla C. F. C.:T V priebehu konania žalovaný cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 06.10.2016,
doručeným súdu dňa 07.10.2016 okrem iného vyjadrenia vzniesol žalovaný námietku premlčania.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 09.03.2018, č. k. 3C/76/2016-109 súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.03.2019, č. k.16Co/37/2018-128 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol nepreskúmateľný. Súd sa
nevysporiadal so základnou otázkou a to posúdením právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý

vznikol na základe zmluvy o úvere ako aj s Dohodou o splácaní dlhu.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní opätovne žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože
v danom prípade vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného je nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní premlčaný. Právo žalobcu v danom prípade sa premlčalo a vzhľadom na

vyššie citované zákonné ustanovenie nemožno premlčané právo žalobcovi ako veriteľovi priznať. Ako
vyplýva z čl. 1 žalobného návrhu doručeného súdu v konaní sp. zn. 6C/108/2014 dňa 29.10.2013
žalobca písomným oznámením určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 28.03.2007, pričom
žalobný návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/108/2014 bol uplatnený na súde až dňa 29.10.2013 a
premlčacia doba na uplatnenie nárokov žalobcu proti žalovanému uplynula dňa 28.03.2010. Súd prvej
inštancie poukázal ďalej na to, že samotná dohoda o splácaní dlhu a dohoda o splátkach je neplatným

právnym úkonom, pretože do dohody o splátkach bolo vsunuté aj uznanie dlhu, o ktorom žalovaný nemal
vedomosť a nebol upovedomený o následkoch spojených s uznaním dlhu.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 3 v spojení s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ,
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Podľa názoru žalobcu, rozsudok nie je vecne a právne správny a nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní;jehoodôvodneniejevrozporespokynmiodvolaciehosúduuloženýmisúduprvejinštanciev
uznesení odvolacieho súdu zo dňa 25.03.2019, sp. zn.16Co/37/2018 (ďalej len „Uznesenie o odvolaní“),
ktorým odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tejto veci dňa 09.03.2018.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako neuvádza, prečo na nárok zo Zmluvy o úvere, ktorá
patrí medzi tzv. „absolútne obchody“, na ktoré sa v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka

až do 31.03.2015 aplikoval vždy Obchodný zákonník, a to bez ohľadu na postavenie jej zmluvných strán,
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nároky, ktoré
sú predmetom tohto súdneho sporu vznikli pred 01.04.2015, t.j. pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka č. 102/2014 Z. z., ktorou bolo do § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie,
podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu pochybil, keď premlčanie žalovaného nároku posúdil podľa
Občianskeho zákonníka, a to navyše bez toho, aby tento svoj postup riadne odôvodnil. Podľa názoru
žalobcu, samotné uznanie dlhu žalovaným nemohlo nijako spôsobiť neplatnosť Dohody ako celku, a

teda aj neplatnosť v Dohode dohodnutého splátkového kalendára, ktorý bol pre žalovaného nepochybne
výhodný, keďže mu umožňoval splatiť v tom čase splatný a nepremlčaný dlh v mesačných splátkach
vo výške 30,- eur po dobu viac než troch rokov (37 mesiacov). Uvedený splátkový kalendár by mal
pritom nesporne vplyv na premlčanie nároku žalobcu aj v prípade, ak by bolo uznanie dlhu žalovaným
v Dohode naozaj neplatné. Platí totiž, že uzavretím Dohody sa zmenila splatnosť dlhu žalovaného a

žalobca si po jej uzavretí nemohol svoj nárok uplatniť na súde, a to až do doby, kedy sa dlh žalovaného
stal v dôsledku nedodržania splátkového kalendára opätovne splatným. Keďže žalovaný uhradil podľa
Dohody len prvú splátku vo výške 30,- eur, jeho dlh sa stal v zmysle Čl. IV Dohody splatným až
dňa 17.03.2010 (t.j. v 30. deň po splatnosti neuhradenej 2. splátky splatnej dňa 15.02.2010). Žaloba
bola podaná dňa 28.10.20131, čo znamená, že v prípade aplikácie 4-ročnej premlčacej doby podľa

Obchodného zákonníka (viď bod III. tohto odvolania), bola podaná pred premlčaním nároku žalobcu.

11.Podľanázoružalobcu,Dohodaniejeneplatnáanivčastiuznaniadlhužalovaným.Súdprvejinštancie
pritom vôbec neuvádza na základe akých dôkazov došiel k uvedeným skutkovým zisteniam, pričompodľa názoru žalobcu nemá tento záver súdu oporu vo vykonanom dokazovaní, a nie je ani vecne
správny. Uznanie dlhu a jeho následky na premlčanie nároku sú pritom riadnym zákonným inštitútom
tak noriem občianskeho, ako aj obchodného práva a jeho využitie nemôže byť automaticky považované

za neplatné len preto, že osoba, ktorá dlh uznala, bola spotrebiteľom. Otázka platnosti uznania dlhu
žalovaným je pritom zásadná vo vzťahu k otázke premlčania nároku žalobcu, keďže v prípade jeho
platnosti by k jeho premlčaniu nedošlo nielen v prípade, ak by bolo posudzované podľa Obchodného
zákonníka, ale ani v prípade, ak by sa na toto premlčanie aplikoval Občiansky zákonník. Podľa názoru
žalobcu zamietnutie toho istého nároku len z dôvodu premlčania nároku, založenom na mimoriadne

extenzívnom výklade predpisov na ochranu spotrebiteľa by dalo do zjavnej nerovnováhy ochranu práv
žalovaného, ktorý svoje záväzky voči žalobcovi nikdy riadne neplnil a práv žalobcu, ktorý svoje záväzky
voči žalovanému vždy dodržal. Súd prvej inštancie pritom nikdy neskonštatoval, že by uvedené práva
žalobcu primárne pochádzali z neprijateľných zmluvných podmienok, len automaticky a schematicky
posúdil Dohodu z dôvodu v nej obsiahnutého uznania dlhu ako neplatný právny úkon a z uvedeného
dôvodu práva žalobcu za premlčané.

12. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1.504,42 eur, úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 1.504,42 eur
od 02.11.2008 do 19.01.2010, t. j. v výške 265,78 eur a úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy
1.504,42 eur od 18.03.2010 do zaplatenia a zároveň žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. V spojitosti s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej mala
byťDohodaouznanídlhuplatná,žalovanýpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. 8MCdo 1/2014 zo dňa 30.03.2015,, v ktorom súd judikoval, že tento typ dohody je absolútne

neplatný z dôvodu nedostatku slobodnej vôle, a tým nespôsobuje ani plynutie desaťročnej premlčacej
doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K poznámke žalobcu, že nároky z tejto zmluvy boli
predtým uplatnené v rozhodcovskom konaní avšak súd následne súdnemu exekútorovi, na základe
vydaného rozhodcovského rozsudku, neudelil poverenie na z dôvodu posúdenia rozhodcovskej doložky
akoneprijateľnejzmluvnejpodmienky,považuježalovanýzairelevantnú.Natomtomiestodávažalovaný

súdu do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017 sp.zn. III. ÚS 572/2017, v
ktorom sa Ústavný súd SR vyjadril, že ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý
nemal právomoc rozhodovať, premlčacia doba nespočíva, pretože v zmysle § 112 bola žaloba podaná
na nepríslušnom orgáne.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa ust. § 390 písm. a), písm. b) C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

17.Podľaust.§52ods.1,Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa ust. 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že
uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

21. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny

vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného vychádzajúcu z dôvery v
objektívne občianske právo.

22. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere úpravu
neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci

súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má
postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť
otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je
právne významné ustanovenie § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne
vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v
dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli
uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku

implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o spotrebnom úvere č. B./XX/XXXXX zo dňa 13.9.2006
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver na financovanie
predmetu financovania, ktorým je vozidlo C. F., vo výške 3011,45 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať

spotrebný úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 123,76 eur, v počte 72 splátok, splatnosť
prvej splátky dňa 13.10.2006.

24. Podaním zo dňa 3.4.2007 žalobca oznámil žalovanému predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku
dňu 28.3.2007 vo výške 88 504,50 Sk (2937,81 eur). Dňa 19.1.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným

Dohodu o splácaní dlhu v splátkach, ktorej predmetom bolo zároveň aj uznanie dlhu. Podľa Čl. III dohody
sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 1717,64 eur s príslušenstvom v termínoch a splátkach podľa
splátkového kalendára.25. V danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s
dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol
vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

26. Námietka žalobcu, že žalovaný uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu uzatvorením Dohody o splácaní
dlhu v splátkach a takáto dohoda nemôže byť neplatná je nedôvodná.

27. Uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka
voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh
čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Navyše uznanie dlhu
je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu
domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá

sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom
opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

28. Vychádzajúc zo skutkových okolností, v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v čase, keď

predmetnú dohodu o splácaní v splátkach podpisoval, mal vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie
záväzku, možno prísť len k záveru, že pri uznávacom prejave absentovala slobodná vôľa žalovaného
takýto jednostranný právny úkon urobiť. Preto je takýto právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatný a preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku vyplývajúci z
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

29. Dohoda o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 19.1.2010 je neplatná v zmysle § 3 ods. 1 a §
39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a
oprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi.Podľa39Občianskehozákonníka

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

30. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od

uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ). Premlčanie je kvalifikované
plynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiťnámietkoupremlčania.Zmyslom
tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká,
iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné

osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Tak ako súd vyššie
uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda
na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Dohodu je potrebné považovať za dodatok k

predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje
svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým
náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Spotrebiteľ, ktorému išlo

najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže finančná situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh
naraz, musel podpísať celý formulár, pričom význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý.
Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti
aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o
splátkach so žalobcom.

31. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedol, že so splácaním úveru prestal z dôvodu, že
mal finančné problémy. Čo sa týka splácania dlhu, bol v omeškaní s jednou splátkou, už v tom
čase kontaktoval žalobcu avšak mu nebolo vyhovené. Následne ďalej nesplácal, došlo k odobratiumotorového vozidla. Po uplynutí roka a pol ho telefonicky kontaktovali stým, že chceli uhradiť ďalšie
poplatky vo vzťahu k parkovnému. Vo vzťahu k dohode o splátkach, podpisoval dohodu o splátkach,
„nakoľko to bolo menšie zlo“. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.2.2017 (č.l. 50) vyplýva, že Dohodu

o splácaní dlhu podpísal po dlhodobom nátlaku zo strany žalobcu, ktorý sa mu „vyhrážal“, že
nepodpísaním tejto dohody dôjde k vymáhaniu dlžnej čiastky súdnou cestou, čo jeho náklady iba navýši,
keďže podľa ich vyjadrenia „nemá žiadnu šancu na úspech“.

32. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody

žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači

žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o splácaní v splátkach a o úhrade pohľadávky v
splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za
určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne,
telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a
následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe

zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani
neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám
sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

33. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí
operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady a EP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a

neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. V prípade, že žalobca uplatňuje
právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému
právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely
zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne

uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie
uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu

spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

34. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa
rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie,
ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa). Zámer žalobcu
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody zo dňa 19.1.2010, ktorú podpísal žalovaný,
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného

inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným, súd považuje za právne neúčinné,
pretože žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o
uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôležalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je
zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal.

35. Zo samotného znenia dohody je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je
dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo
samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k
neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou. Ak dlžník

podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť
uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovanou ako
spotrebiteľmi, ktorá obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia
uznaniazáväzkumožnopotomhodnotiťakokonanieprinajmenšomšpekulatívnescieľomzabezpečenia
exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je
tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v

úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách
právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu,
ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný uhradiť. Ak by žalobca postupoval s odbornou
starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny
úkon a zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon. Takto vytvorený formulár pôsobí na

spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

36. Následne, keďže nedošlo k platnému uznaniu záväzku žalovaným tým, že podpísal predmetnú
dohodu, nemožno vo vzťahu k premlčaniu aplikovať ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka t.
j. desať ročnú premlčaciu dobu. Preto je správny aj záver súdu nižšieho stupňa o dôvodnosti námietky

premlčania, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na žalovaným vznesenú
námietku premlčania bolo potrebné nárok žalobcu zamietnuť z dôvodu uplynutia tak subjektívnej ako aj

objektívnej premlčacej doby. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 28.3.2007, trojročná objektívna premlčacia
doba uplynula dňa 28.3.2010 a žaloba bola podaná až dňa 28.10.2013.

38. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1
C.s.p. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada

nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia e skutočnosť, že úspešnému žalovanému v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).