Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/168/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412214428
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412214428.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľov:

1. B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. nad D., D. 1, 2. T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. nad D., D. 1. 3. Q. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. nad D., D., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom
Nové Zámky, Kapisztóriho 2, proti odporcom: 1. Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. D., Q. XX zastúpený
Advokátska spoločnosť, s.r.o., Nové Zámky, Podzámska XX, 2. W. K., nar. X.X.XXXX, bytom M., Ľ. W. 1,
3.KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,Bratislava,Štefanovičova4,IČO00585441,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade na predloženie prejudicionálnej otázky Európskemu súdnemu

dvoru z a m i e t a.

Súd konanie o zaplatenie náhrady škody v sume 2.712,33 eur z a s t a v u j e.

Odporca 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade, a to každému z nich nemajetkovú
ujmu v sume 16.000 eur, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade o zaplatenie nemajetkovej ujmy voči odporcom v 1., 2. a 3.
rade vo zvyšku z a m i e t a.

Odporca v 3.rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade, každému z nich, trovy
konania o náhradu škody v sume 871,52 eur, a to do rúk právnej zástupkyne navrhovateľov v 1., 2. a
3. rade advokátky Mgr. Eleny Szabóovej, so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, a to do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd odporcovi v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd odporcovi v 3.rade náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy n e p r i z n á v a .

Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1.rade trovy
konania o náhradu škody 4107,35 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 952,33 eur, a to na účet
právneho zástupcu odporcu v 1.rade Advokátska spoločnosť, s.r.o., Nové Zámky, Podzámska 32, a to

do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.06.2012 domáhali voči odporcom v 1. a 2.rade
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pričom požadovali, aby súd určil odporcom v 1. a 2.rade zaplatiť
navrhovateľovi v 3.rade náhradu škody v sume 2.602,53 eur, odporcom v 1. a 2.rade, aby zaplatilinavrhovateľovi v 3.rade škodu na zdraví, t.j. náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 14.995,50 eur, odporcom v 1. a 2.rade, aby zaplatili navrhovateľovi v 3.rade škodu, t.j. náhradu
straty na zárobku v sume 2.249,62 eur, odporcom v 1. a 2.rade, aby zaplatili navrhovateľom v 1.-3.rade

každému z nich náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75.000 eur, t.j. celkom 225.000 eur. Navrhovatelia
návrh na začatie konania zdôvodnili tým, že dňa 11.07.2011 o 5.33 hod. došlo v Spolkovej republike
Nemecko v okrese Erding na diaľnici A92 smer Mníchov, úsek 280 km 3050, k dopravnej nehode, ktorú
spôsobil odporca v 1.rade, ktorý podľa výsledkov vyšetrovania jazdil osobným motorovým vozidlom Seat
Alhambra EČV: N. XXX Z., ktoré vlastnícky patrí odporcovi v 2.rade, pričom odporca v 1.rade prešiel

uvedeným motorovým vozidlom zo svojho ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, kde v
rýchlosti 124-129 km/hod. čelne narazil do zadnej časti súpravy nákladných vozidiel (nákladné auto
s prívesom), pričom pri zrážke sa uvedené osobné motorové vozidlo čiastočne zosunulo pod príves
a bolo čelne masívne poškodené. V návrhu ďalej uviedli, že podľa výsledkov vyšetrovania odporca v
1.rade mohol nehode zabrániť tým, že by jazdil ďalej vo svojom (ľavom) jazdnom pruhu a nemenil smer
jazdy vozidla vpravo, kde sa v tom čase nachádzalo nákladné motorové vozidlo s prívesom. Zároveň

uviedol, že znalec z odboru dopravy ustálil, že v čase kolízie vozidiel ani bezprostredne pred kolíziou
odporca v 1.rade nespomalil rýchlosť vozidla, keďže žiadnym spôsobom neboli preukázané známky po
brzdení. Navrhovatelia uviedli, že v uvedenom osobnom motorovom vozidle sa nachádzali odporca v
1.rade, navrhovateľ v 3.rade a jeho manželka T. E. a tiež V. Kečkéš - syn odporcu v X.rade. Všetky
uvedené osoby boli pri nehode ťažko zranené, pričom T. E. - matka navrhovateľov v 1. a 2.rade a

manželka navrhovateľa v 3.rade, zomrela dňa 13.07.2011 okolo 1.45 hod. v nemocnici vo Schwabingu
a pri nehode navrhovateľ v 3.rade utrpel viaceré zranenia - kompresívno distrakčnú fraktúru chrbtice
v oblasti TH 4 a 5, centrálnu nedislokovanú fraktúru acetabula vľavo, fraktúru 3 a 4 pravého rebra,
rozsiahlu obojstrannú kontrúziu pľúc, zlomeninu priečneho výbežku teľa bedrového stavca 1a 2 vľavo,
zlomeninu krčného stavca C1 a tiež traumatické poškodenie chrupu. Navrhovatelia ďalej uviedli, že

navrhovateľ v 3. rade ako i jeho manželka T. E. boli pred dopravnou nehodou v dobrom zdravotnom
stave, obaja pracovali a spoločne vychovávali svoje deti - navrhovateľov v 1.a 2.rade.v návrhu ďalej
navhrovatelia poukázali na ustanovenie § 427, § 428, § 429, § 430 a § 438 Občianskeho zákonníka. V
návrhu navrhovatelia uviedli, že v dôsledku dopravnej nehody vznikli navrhovateľovi v 3.rade náklady
a výdavky: 1. Náklady na pohreb T. E. v sume 2.394,93 eur, 2. Náklady spojené s dopravou z miesta

bydliska do miesta hospitalizácie a úmrtia Ruženy Csergeovej v sume 1.469,70 eur (2x návšteva v
nemocnicivdňoch11.07.a14.07.2011,1xcestaspojenásvybavovanímúradnýchformalítavystavením
a prevzatím úmrtného listu T. E. dňa 10.08.2011, pričom všetky cesty boli vykonané osobným motorovým
vozidlom Jeep Grand Cherokee EČV: N. XXX F., ktorý patrí navrhovateľovi v 3.rade, pričom cesta
bola vykonaná z obce Dvory nad Žitavou do Mníchova, pričom táto cesta predstavuje dĺžku 631 km,

pričom priemerná spotreba predstavuje 9,7 liter/100 km pri cene PHM nafty 1,334 eur/liter), 3. Náklady
spojené s liečením navrhovateľa v 3.rade (náklady na dopravu na rehabilitácie medzi obcou Dvory nad
Žitavou a FNsP Nové Zámky v sume 82,83 eur pri vzdialenosti celkom 19 km, pri spotrebe 9,7 liter
nafty/100 km v mesiacoch september - december 2011, náklady na opravu chrupu v sume 390,- eur,
platba na zdravotnú starostlivosť na území SRN v sume 100,- eur, náklady spojené s rehabilitáciou v

centre Kováčová v sume 300,- eur), 4. Škody vzniknuté poškodením ošatenia a obuvi T. E. v sume
100,- eur, bifokálne okuliare T. E. v sume 180,- eur, ošatenie a obuv navrhovateľa v 3.rade v sume
80,- eur, 5. Náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14.995,50 eur, pričom
bolestné bolo vyčíslené 975 bodov, 6. Strana na zárobku v sume 2.249,62 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi zárobkom, t.j. základom dane v roku 2010 a dávkami nemocenského a sociálneho poistenia. V

návrhu navrhovatelia poukázali na ustanovenia § 442, § 449 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň
poukázali aj na ustanovenie § 11, § 12 a § 13 Občianskeho zákonníka a poukázali na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudského práva, podľa ktorého je súčasťou práv fyzickej osoby aj právo na rodinný
život, teda aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, sociálne a morálne vzťahy a v ich rámci napĺňanie
vlastnej osobnosti. V tejto súvislosti poukázali nielen na judikatúru Európskeho súdu pre ľudského

práva, ale aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo/1678/2004, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo/265/2009, ako i uznesenia Krajského súdu v Nitre 6Co/111/2009.
Navrhovatelia poukázali na to, že navrhovatelia v 1. a 3.rade boli s T. E. v dennom blízkom kontakte,
keďže žili v spoločnej domácnosti s ňou a medzi nimi existoval úzky citový vzťah, pričom T. E. bola pre
navrhovateľa v 2. rade jediným rodičom, keďže navrhovateľ v 2. rade sa s vlastným otcom nestýkal od

svojich 4 rokov a za svoj domov považoval od roku 1993 domácnosť tvorenú matkou a navrhovateľmi,
pričom smrťou T. E. utrpeli navrhovatelia nezvratnú a trvalú ujmu, ktorá značnou miernou poznamenala
život celej rodiny a táto ujma nie je nijakým spôsobom odstrániteľná, je trvalá a tragicky poznačila osudy
rodiny. Preto z uvedených dôvodov priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v požadovanej výške považujúnavrhovatelia za primerané intenzite ujmy a jej neodstrániteľnosti. K návrhu navrhovatelia pripojili
posudok č. 2438/11 zo dňa 26.09.2011, ktorý vyhotovil odborný znalec pre techniku vozidiel a analýzu
nehôd F..J.. P. S., v ktorom sa uvádza, že priebeh dopravnej nehody, poškodenia na motorovom vozidle,

ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, poškodenie na vozidle, ktoré bolo poškodené nárazom
motorového vozidla Seat Alhambra, miesto nehody, stav stôp, výpovede zúčastnených a svedkov,
technickú prehliadku zúčastnených motorových vozidiel, popis obsadenia motorového vozidla Seat
Alhambrapasažiermi,akoipolohytieltýchtoosôbponáraze,záverokontrolysystémovbezpečnostných
pásov, pričom sa konštatuje, že cestujúci na predných sedadlách boli pripútaní a cestujúci na zadných

sedadlách neboli pripútaní, pričom T. E. sedela v čase dopravnej nehody na zadnom sedadle, pričom
sedelavpravo,pričomnavrhovateľv3.radesedelnazadnomsedadlevľavo.Uvedenýposudokobsahuje
aj analýzu kolízie, rýchlosť vozidiel, ako i zhrnutie dopravnej nehody.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril podaním zo dňa 01.08.2012 odporca v 2.rade, ktorý
nepoprel, že nastali skutočnosti, ktoré navrhovatelia uviedli v návrhu na začatie konania a uviedol, že

predmetné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bolo jeho vlastníctvom v čase
dopravnej nehody a poukázal na to, že toto bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistné
v poisťovni KOOPERATIVA a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava. Poukázal na ustanovenie § 4
a § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a na ustanovenia § 427, § 442, § 449 a § 11 a § 13 Občianskeho

zákonníka. Namietal, že nároky navrhovateľov nie sú dostatočne preukázané, keďže neboli nepochybne
odôvodnené a namietal v konaní svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že žiada, aby do konania bola ako
ďalší účastník pripustená KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava. Namietal
svoju pasívnu legitimáciu aj ohľadne požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keďže dopravnú nehodu
nespôsobil a žiadal, aby súd voči nemu návrh na začatie konania zamietol.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca v 1.rade podaním zo dňa 03.08.2012 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že uznáva skutkový stav uvedený v návrhu na začatie
konania, pričom žiadal, aby bol zo strany Spolkovej republiky Nemecko vyžiadaný materiál, ktorý sa týka
predmetnej dopravnej nehody a rozhodnutia o priestupku odporcu v 1.rade, vrátane sankcie. Uviedol,

že uvedená dopravná nehoda nebola spôsobená úmyselne. Poukázal na to, že navrhovatelia si niektoré
z nárokov mohli uplatniť priamo v poisťovni podľa § 15 Zákona č. 381/2011 a poukázal na to, že
navrhovatelia nepredložili listinné dôkazy ohľadne výšky pohrebného, počtu účelne uskutočnených ciest
zo zahraničia a namietal aj nepreukázanie výšky straty na zárobku. Zároveň uviedol, že nenamieta,
že navrhovatelia majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, avšak požadovaná výška nemajetkovej

ujmy 75.000 eur pre každého z navrhovateľov je aj neprimeraná, ale aj nereálna z hľadiska uspokojenia
tejto pohľadávky, keďže odporca v 1.rade má značné finančné problémy, pretože v dôsledku dopravnej
nehody má okrem zdravotných problémov aj problémy s uspokojovaním záväzkov, ktoré vznikli v
súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou, najmä čo sa týka pokuty a s tým spojených nákladov sume
7.655,33eur,ktorémáodporcav1.radepovolenésplácaťpo350,-eurmesačne.Zároveňuviedol,žepre

určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a pre celkové posúdenie nároku je potrebné skúmať kvalitu
vzťahov medzi navrhovateľmi a zomrelou T. E., od smrti ktorej navrhovatelia odvodzujú svoj nárok,
pričom rodinné prostredie bude musieť byť predmetom podrobného skúmania dokazovania. Poukázal
na to, že nárok na nemajetkovú ujmu má byť krytý z poistenia zodpovednosti za škodu a uviedol, že by
bolonamieste,abynavrhovateliazahrnulimedziokruhodporcovajpoisťovňuKOOPERATIVApoisťovňa

a.s., Vienna Insurance Group, v ktorej bolo vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda poistené.
Zároveň žiadal, aby súd pripustil do konania ako ďalšieho účastníka na strane odporcov KOOPERATIVA
poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441 s poukazom na
ustanovenie § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla .

Právny zástupca odporcu v 1.rade oznámil súdu, že podaním zo dňa 07.09.2012 číslo trestného konania
vedeného proti odporcovi v 1.rade v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou.

Konajúci súd uznesením č. 6C/168/2012-81 zo dňa 20.09.2012 podľa § 92 odsek 2 O.s.p. pripustil, aby

na strane odporcov ako odporca v 3.rade pristúpil do konania KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, pričom toto uznesenie bolo napadnuté
odvolaním odporcu v 3.rade, pričom odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/73/2013-132
zo dňa 21.03.2013 odvolanie odporcu v 3.rade odmietol.Právny zástupca odporcu v 3.rade konajúcemu súdu podaním zo dňa 03.10.2012 predložil rozsudok
nemeckého súdu v Erdingu č. 5CS3 Js18970/11 zo dňa 16.11.2011, z ktorého vyplýva, že odporcovi v

1.rade bol uložený trest 3.000,- eur, pričom musí znášať aj náklady konania a vlastné výdavky, pričom
bol odsúdený za to, že z nedbanlivosti spôsobil usmrtenie jedného človeka a spôsobil ublíženia na zdraví
dvom iným osobám.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril podaním zo dňa 20.06.2013 odporca v 3.rade, ktorý uviedol,

že voči nemu návrh na začatie konania zo strany navrhovateľov nebol upravený, a teda sa k nemu
nemôže vyjadriť. Zároveň uviedol, že k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré spôsobilo dopravnú
nehodu, bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, na základe poistnej zmluvy č. 6564179533, pričom vlastníkom vozidla bol odporca
v 2.rade a škodová, resp. poistná udalosť bola odporcovi v 3.rade riadne nahlásená pod číslom hlásenia
19523733 a uviedol, že po nahlásení jednotlivých nárokov poškodených ale aj zo strany zdravotnej

poisťovne a havarijnej poisťovne odporca v 3.rade tieto nároky uhrádzal a prideľoval im číslo poistnej
udalosti. Uviedol tiež, že v prospech navrhovateľa v 3.rade uhradil náklady vynaložené na pohreb v
sume 2.394,93 eur, pričom iné nároky zo strany navrhovateľov u odporcu v 3.rade neboli uplatnené a
doložené, a teda ich odporca v 3.rade nemohol plniť. Zároveň uviedol, že ak budú jednotlivé nároky zo
strany navrhovateľov doložené a vydokladované, odporca v 3.rade ich posúdi a pristúpi k ich likvidácii

a pristúpeniu prípadného plnenia. K uvedenému podaniu pripojil oznámenie o poistnej udalosti, ktoré
bolo doručené odporcovi v 3.rade dňa 28.07.2011, ktoré podal odporca v 2.rad, oznámenie o poistnom
plnení v sume 2.394,93 eur zo dňa 27.09.2011.

Právny zástupca odporcu v 1.rade podaním zo dňa 19.07.2013 navrhol konanie prerušiť z dôvodu,

aby sa mohol súd vysporiadať s otázkou, či má byť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradená aj nemajetková ujma a poukázal na
to, že Krajský súd v Prešove v konaní 6Co 127/2010 podal Súdnemu dvoru Európskej únie návrh
na začatie prejudicionálneho konania, ktoré je vedené pod číslom C-277/2012, pričom rozhodnutie
súdneho dvora bude musieť byť následne aj podkladom pre zmenu judikatúry najvyššieho súdu v tomto

smere. Z uvedeného dôvodu žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudicionálnej otázke, ktoré konanie je vedené pod č. C-22/2012, C-277/2012 na podnet Krajského
súdu v Prešove v konaní 6Co 127/2010.

Odporca v 2.rade s prerušením konania súhlasil podaním zo dňa 13.08.2013.

Odporca v 3.rade taktiež súhlasil s prerušením konania podaním zo dňa 15.08.2013, pričom v uvedenom
podaní zároveň uviedol, že podľa § 4 odsek 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu škody, pričom poukázal na

to, že nemajetková ujma nie je škodou, čo vyplýva i zo samotnej systematiky Občianskeho zákonníka,
kde ochrana osobnosti a nemajetková ujma je upravená v prvej časti Občianskeho zákonníka a úprava
zodpovednosti za škodu je obsiahnutá v šiestej časti Občianskeho zákonníka, a teda v danom prípade
ide o dva úplne odlišné právne nároky, pričom nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu.

Na pojednávaní dňa 20.08.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci právna zástupkyňa
navrhovateľov predložila konajúcemu súdu rozsudok Súdneho dvora vo veci E 08/07, z ktorého
vyplýva, že vylúčenie plnenia nárokov nemajetkovej povahy zo zodpovednostného plnenia poistenia
zodpovednosti za škodu nie je v súlade s legislatívou.

Právna zástupkyňa navrhovateľov podaním zo dňa 25.10.2013 žiadala, aby konajúci súd pripustil zmenu
petitunávrhunazačatiekonania,pričomkuvedenémupodaniu pripojilalekárskyposudokobolestnoma
sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa v 3.rade, priemerné ceny pohonných látok v Slovenskej
republiky v roku 2011, doklad o tom, že navrhovateľ v 3.rade navštevoval Nemocnicu s poliklinikou Nové

Zámky, technický preukaz motorového vozidla Jeep Grand Cherokee, EČV: N. XXX F., príjmové doklady
ošetrujúcichlekárov,potvrdenieotom,ženavrhovateľv3.radezaplatilvsúvislostispobytomvSpolkovej
republike Nemecko od 11.07.2011 do 21.07.2011 sumu 110,- eur, rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-22/12.Konajúci súd uznesením č. 6C/168/2012-220 zo dňa 28.02.2014 pripustil podľa § 95 odsek 1 O.s.p.
zmenu petitu návrhu navrhovateľov v 1.-3.rade nasledovne: "Odporcovia v 1., 2., a 3. rade sú povinní

zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu škody v sume 2.712,33 eur. Odporcovia v 1., 2., a 3. rade sú
povinní zaplatiť navrhovateľovi v 3.rade náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v
sume 20.839,90 eur. Odporcovia v 1., 2., a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi v 3.rade náhradu
straty na zárobku v sume 2.249,62 eur. Odporcovi v 1., 2., a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom
v 1., 2., a 3. rade a to každému z nich náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75.000 eur. "

Odporca v 3.rade podaním zo dňa 27.03.2014 oznámil konajúcemu súdu, že dňa 28.02.2014 a
21.03.2014 poskytol navrhovateľovi v 3.rade poistné plnenie vo výške 20.970,- eur, ako náhradu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bolestné predstavovalo sumu 14.996,- eur
a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovalo sumu 5.974,- eur, pričom k uvedenému podaniu
pripojil oznámenie o poistných plneniach zo dňa 25.02.2014 a 19.03.2014.

Na pojednávaní dňa 29.04.2014 právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že návrh na začatie konania
o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 23.839,90 eur navrhovatelia berú
späť, keďže odporca v 3.rade uhradil navrhovateľovi v 3.rade sumu 20.970,- eur. Zároveň ospravedlnila
neprítomnosť navrhovateľky v 1.rade na uvedenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov, keďže lekár

neodporučil účasť navrhovateľky v 1.rade na pojednávaní. Zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby súd
pojednával v jej neprítomnosti.

Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa odporcu v 1.rade uviedla, že nárok navrhovateľov na
náhradu škody spôsobenú stratou na zárobku odporca v 1.rade neuznáva, keďže nebola žiadnym

spôsobom vypočítaná a jej uplatnenie je v rozpore s ustanovením § 446 Občianskeho zákonníka.
Poukázala na to, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, ktoré vo veci podala a poukázala na
to, že náhrada škody, ktorá má spočívať v strate na zárobku nie je preukázaná, keďže navrhovateľ v
3.rade sa zaoberal dovozom a predajom aut, a teda v danom období mal príjem, pričom tieto skutočnosti
je možné zistiť z internetovej stránky www.autobazar.eu. Ohľadne náhrady škody v sume 2.712,33 eur

uviedla,žeaktátobuderiadnepreukázaná,nemáprotinárokunavrhovateľovnámietky.Zároveňuviedla,
že požadovaná náhrady nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká a poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR 4Cdo/139/2011, v ktorom sa rozhodovalo o obdobných nárokoch. Zároveň žiadala, aby súd
pri rozhodovaní vychádzal z toho, že tento hárok má byť uhrádzaný zo zákonného poistenia odporcu v
1.rade a žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadaj aj na pomery odporcu v 1.rade, keďže takúto sumu

nie je schopný uhradiť.

Na uvedenom pojednávaní odporca v 2.rade uviedol, že nesúhlasí s návrhom na začatie konania, keďže
v danom prípade požičal svoje motorové vozidlo svojmu synovi a nemohol ovplyvniť to, že sa stala
dopravná nehoda. Poukázal na to, že aj jeho syn bol pri dopravnej nehode zranený, mal s tým spojené

viaceré výdavky a samotný odporca tiež utrpel škodu na vozidle. Zároveň uviedol, že je dôchodcom a
nároky navrhovateľov by určite nemohol uspokojiť.

Zástupkyňa odporcu v 3.rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že z požadovanej škody 2.712,33
eur plnil čiastočne sumu 192,63 eur, a to dňa 25.02.2014. zároveň ohľadne náhrady škody za stratu

na zárobku uviedla, že sa s dokladmi predloženými navrhovateľom v 3.rade oboznámi a rozhodne o
tom, či nárok navrhovateľa v 3.rade je oprávnený a v akej výške. Zároveň uviedla, že ohľadne náhrady
nemajetkovej ujmy odporca nie je pasívne legitimovaný, keďže ide o vzťah medzi škodcom, t.j. vodičom
motorového vozidla a poškodeným podľa § 4 Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v zmysle uvedeného ustanovenia

poisťovňa nezodpovedá za nemajetkovú ujmu, keďže táto nie je krytá poistením podľa uvedeného
zákona. Poukázal na to, že rozhodnutie súdneho dvora riešilo konkrétnu otázku konkrétnych subjektov
a záver súdu v tomto konkrétnom prípade nemožno aplikovať aj na tento prípad. Zároveň poukázal na
vyhlášku č. 130/76 Zb., ktorou bol schválený dohovor o práve použiteľnom pre dopravného nehody,
podľa ktorej by sa malo postupovať podľa predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode.

Odporcovia v 1., 2. a 3.rade uviedli, že súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania v
časti o zaplatenie náhrad bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2.712,33 eur.Právna zástupkyňa navrhovateľov na uvedenom pojednávaní uviedla, že nároky ohľadne straty na
zárobku konkrétne špecifikuje a zdôvodní písomným vyjadrením vo veci. Zároveň uviedla, že výška
požadovanej nemajetkovej ujmy je primeraná, keďže je hlboko pod maximálnym limitom z rozsahu

plnenia z jednej poistnej udalosti. Uviedla, že v rámci poistného plnenia by sa mal pokryť aj nemajetková
ujma a všetky druhy ujmy, a preto nesúhlasila s vyjadrením zástupkyne odporcu v 3.rade, že zákon č.
381/2001 nepokrýva aj poistenie vzniku nemajetkovej ujmy.

Na uvedenom pojednávaní navrhovateľ v 2.rade uviedol, že sa pridržiava návrhu na začatie konania

a uviedol, že vzťah s matkou T. E. bol veľmi dobrý a všetko bolo v najlepšom poriadku. Uviedol, že
pred dopravnou nehodou býval spolu s matkou v spoločnej domácnosti aj s navrhovateľmi v 1.a 3.rade.
Uviedol, že jeho život sa po uvedenej dopravnej nehode rapídne zmenil, zostali len oni traja, nikto ani
z rodiny ani z príbuzných nepomáhal, boli odkázaní len na vzájomnú pomoc a podporu. Uviedol, že T.
E. bola domáca, predtým nepracovala a smrťou matky bol poznačený aj materiálne, keďže s tým boli
spojené výdavky, najmä s iným chodom domácnosti tak, ako to bolo zaužívané, keď matka žila. Uviedol,

že navrhovateľa v 3.rade považuje za svojho otca, hoci nie je jeho vlastným otcom, keďže ho vychovával
od troch rokov, pričom s biologickým otcom neudržiava žiadny kontakt, ani si ho nepamätá. Uviedol, že
pred dopravnou nehodou pracoval aj v súčasnosti pracuje a po dopravnej nehode vyhľadal odborníka
na psychologické služby.

Navrhovateľ v 3.rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že s odporcom v 1.rade bol kamarát aj s jeho
synom. Ohľadne uvedenej dopravnej nehody uviedol, že pri vedení vozidla do Nemecka sa striedali tak,
že do Rakúska viedol vozidlo syn odporcu v 2.rade a potom v Rakúsku až do dopravnej nehody viedol
vozidlo odporca v 1.rade, pričom sa pýtal odporcu v 1.rade, či nie je unavený, či ho netreba vystriedať a
onhoubezpečil,žetoniejepotrebné.Zároveňuviedol,žepodopravnejnehodebol2týždnevnemocnici

v Nemecku, potom ho priviezla sanitka do Nových Zámkov, kde bol tiež 2 týždne v nemocnici. Po návrate
z nemocnice sa musel starať o domácnosť, keďže býva v rodinnom dome tak, aby dcéra nebola sama,
keďže žiadnych príbuzných, ktorí by sa starali o deti nemá. Uviedol, že jeho manželka T. E. sa starala
výlučne o domácnosť a o deti a celá starostlivosť o rodinu a domácnosť ležala na nej, keďže on pracoval
ako kamionista skoro 20 rokov. Uviedol, že nevie, čo spôsobilo dopravnú nehodu, pričom odporca v

1.rade mal byť oddýchnutý, keďže odporca v 1.rade predtým spal a na cestu sa nastúpilo o 22.00 hod. v
nedeľuaodporcav1.radespalajvautedočasu,keďprevzalriadenievozidla.Uviedol,žezavodičom,t.j.
odporcom v 1.rade sedel navrhovateľ v 3.rade a spolujazdcom vodiča bol syn odporcu v 2.rade a za nim
na zadnom sedadle sedela T. E.. Uviedol, že sa nepamätá, či on a jeho manželka boli pripútaní. Súčasne
uviedol, že po nehode mu vypomohla sestra manželka, švagriná, ktorá sa staral o dcéru B. 2 týždne

a potom tiež chodila vypomáhať do domácnosti. Uviedol, že dcéra po dopravnej nehode nechodila k
psychológovi, avšak v súčasnosti tam dochádza a chodieva k psychologičke. Uviedol, že po nehode
nebol na odbornom pracovisku psychológa ani psychiatra, keďže vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav
si to nemohol dovoliť.

Odporca v 1.rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že po nehode bol tiež zranený a navrhovateľa
v 3.rade chodil každý deň navštevovať do nemocnice a navštevoval ho, aj keď prišiel z nemocnice
domov. Zároveň uviedol, že rokoval o nárokoch navrhovateľa v 3.rade a tieto sa postupne stupňovali a
prechádzaliaždovydierania,keďžechcel,abynanehopreviedolbyt.Zuvedenéhodôvodusanedohodli,
a preto povedal navrhovateľovi v 3.rade, nech sa s nárokom obráti na súd.

Právna zástupkyňa navrhovateľov podaním zo dňa 19.06.2014 oznámila súdu, že návrh na začatie
konania v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 2.249,62 eur berie späť.

Na pojednávaní dňa 20.06.2014 právna zástupkyňa odporcu v 1.rade uviedol, že súhlasí so späťvzatím

návrhu na začatie konania o náhradu straty na zárobku v sume 2.249,62 eur a s týmto späťvzatím návrhu
súhlasila aj zástupkyňa odporcu v 3.rade.

Na uvedenom pojednávaní sa nedostavil odporca v 2.rade.

Zástupkyňa odporcu v 3.rade uviedla, že navrhovatelia nároky na náhradu škody v sume 2.712,33 eur
žiadnym spôsobom nedoložili dokladmi, a teda nepreukázali rozsah škody v takom rozsahu, ako ju
požadujú.Právna zástupkyňa odporcu v 1.rade uviedla, že navrhne písomným podaním dokazovanie v tom smere,
aby bolo zistené, aké dôsledky na zdravie, resp. život poškodenej T. E. by mala skutočnosť, ak by bola
pripútaná bezpečnostným pásom v čase dopravnej nehody.

Právna zástupkyňa navrhovateľov založila do spisu lekárske potvrdenie T. E. zo dňa 18.06.2014.

Zástupkyňa odporcu v 3.rade založila do spisu vyjadrenia vo veci samej odporcu v 3.rade a zároveň
založila do spisu dôvodovú správu návrhu zmeny, resp. doplnenia Zákona č.381/2001 Z.z., podľa

ktorého mala byť do uvedeného zákona zahrnutá aj povinnosť poisťovateľa plniť z povinného zmluvného
poistenia okrem náhrady škody aj náhradu nemajetkovej ujmy, pričom táto novela neprešla a Zákon č.
381/2001 kryje len náhradu škody a nie nemajetkovú ujmu.

Odporca v 3.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2014 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 3Cdo/201/2001, v ktorom sa uvádza, že okolnosť, kto je v konkrétnom prípade subjektom

ochrany a kto je subjektom zásahu musí súd v konaní na základe žaloby na ochranu osobnosti riešiť
vždy medzi prvými, pričom spornosť možnosť riešiť len medzi subjektmi, ktorých sa spornosť týka, t.j.
medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. 16Co/296/2011, v ktorom sa uvádza, že Zákon č. 381/2001 Z.z. nezakotvil povinnosť
poisťovateľa zaplatiť poškodenému namiesto poisteného náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

§ 13 Občianskeho zákonníka a podľa uvedeného ustanovenia je možné uplatňovať nemajetkovú ujmu
len voči osobe, ktorá sa takéhoto zásahu do integrity osobnosti dopustila, pričom vo vzťahu k odporcovi
v 3.rade tieto podmienky nie sú splnené. Zároveň poukázal na odlišnosť medzi škodou a nemajetkovou
ujmou čo do pojmu a obsahu, pričom ide o dva samostatné nároky, pričom podrobne rozviedol pojmovú
a obsahovú odlišnosť týchto inštitútov. V uvedenom podaní taktiež uviedol, že z ustanovenia § 4 odsek 2

písmeno a) Zákona č. 381/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva, že poistenie sa týka zodpovednosti za škodu
a nie poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu a poukázal aj na obsah Smernice č. 2009/103/
ES bod 22, ktorá uvádza, že povinné poistenie vozidla účastného na nehode by malo pokrývať škody
na zdraví a škody na veciach, ktoré utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty a
poukázal na to, že smernica je vždy adresovaná členským štátom, pričom nezaväzuje a nezakladá

priamoprávaapovinnostifyzickýmaprávnickýmosobám.Zároveňsatiežvyjadrilkvýškenavrhovateľmi
požadovanej nemajetkovej ujmy a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Banskej Bystrici a poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/171/2005, ktorý
konštatoval, že priznanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohateniu s tým, že
pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je dôležité sa riadiť princípom primeranosti k iným

formám peňažných kompenzácii s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu
tak, aby bolo poskytnuté spravodlivé zadosťučinenie. Zároveň poukázal na ustanovenie § 5 odsek
1 Zákona č. 215/2006 o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestným činom, v ktorom sa
uvádza, že ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má právo na vyplatenia odškodnenia v
sume 50-násobku minimálnej mzdy, ak právo na odškodnenie majú viaceré osoby, rozdelí sa uvedené

suma medzi nich rovnakým dieľom, a teda podľa uvedené zákonného ustanovenia výška odškodnenia
predstavuje približne sumu 17.600,- eur. Napokon odporca v 3.rade namietal svoju pasívnu legitimáciu
v spore o náhradu nemajetkovej ujmy a návrh preto považoval v tejto časti za bezdôvodný a právne
neopodstatnený a žiadal, aby konajúci súd návrh v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

Vo veci sa vyjadril právny zástupca odporcu v 1.rade podaním zo dňa 30.06.2014, v ktorom uviedol,
že návrh ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy považuje za nedôvodný, keďže pre učenie náhrady
nemajetkovej ujmy sú podstatné viaceré kritéria, najmä okolnosti, ku ktorým ku zásahu do práva na
ochranu osobnosti došlo. Poukázal na to, že odporca v 1.rade nekonal tak, že by bola znížená jeho
pozornosť a schopnosť viesť motorové vozidlo, bol odpočinutý a nepožil žiadne látky, ktoré by spôsobili

zníženie pozornosti. Zároveň poukázal na to, že poškodená T. E. nebola v čase dopravnej nehody
pripútaná a sama si mala byť vedomá toho, že pri dopravnej nehode môže dôjsť k poškodeniu zdravia
a tiež ku katastrofickým následkom. Zároveň uviedol, že ak by predsa súd náhradu nemajetkovej ujmy
priznal, je potrebné túto náhradu uspokojiť z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 28.10.2014 vo veci C 22/12, v ktorom uvedený súd

uviedol, že: „článok III. odsek 1 prvej smernice, článok I. odsek 1 a 2 druhej smernice a článok I. prvý
odsek tretej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistenéhoza škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.“ Uviedol, že náš právny
poriadok náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch upravuje, a teda tento rozsudok je aplikovateľný na
prejednávanú vec a poukázala na to, že prejudicionálny rozsudok je spolu s výkladom o posúdení

práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudicionálnu
otázku, aká je pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Poukázal
na to, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. US 95/2010-80 sa uvádza: „Súdny dvor rozhodol, že
rozsudok o výklade vyhlásený v prejudicionálnom konaní má za cieľ vyriešiť právne otázky, a preto
zaväzuje vnútroštátneho sudcu, ktorý otázku položil, pokiaľ ide o výklad práva. Na základe prednosti

práva EÚ je vnútroštátny sudca povinný uplatňovať v celom rozsahu právo EÚ a chrániť práva, ktoré
toto právo priznáva jednotlivcom a to aj tým, že neuplatní každé ustanovenie vnútroštátneho zákona,
ktoré pripadne právu Spoločenstva podporuje bez ohľadu na to, či je toto ustanovenie staršie alebo
novšie ako ustanovenie spoločenstva. Vnútroštátny sudca nesmie čakať na zrušenie vnútroštátneho
zákona, ktorý je v rozpore s právom spoločenstva, či už legislatívnou cestou alebo akýmkoľvek iným
ústavným postupom.“ Poukázal tiež na to, že súdny dvor rozhodol, že štát môže porušiť právo únie aj

vtedy, keď súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora,
a preto je súd viazaný rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ktorý riešil prejudicionálnu otázku týkajúcu sa
náhrady nemajetkovej ujmy za rovnakých právnych okolností, ako je v posudzovanom prípade a na
tom nemení ani skutočnosť, že SR doposiaľ nezosúladila Zákon č. 381/2001 s právom EÚ. Napokon
navrhoval, aby súd navrhoval znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy a znalcom

z odboru zdravotníctva, odbor traumatológia, aby sa im uložilo zodpovedať na otázku, aký vplyv na
následky dopravnej nehody by mala skutočnosť, keby bola poškodená T. E. pripútaná a či by zranenia
boli smrteľné.

Konajúci súd uznesením č. 6C/168/2012-284 zo dňa 06.08.2014 konanie o zaplatenie náhrady

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eur zastavil, pričom zároveň zastavil
aj konanie o zaplatenie náhrady straty na zárobku v sume 2.249,62 eur, a to podľa § 96 odsek 1 O.s.p.

Vo veci sa opätovne vyjadril odporca v 3.rade podaním zo dňa 11.08.2014 a poukázal v ňom na svoje
predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 19.06.2014, pričom zdôraznil, že Zákon č. 381/2001 Z.z. upravuje

náhradu škody, avšak nároky z titulu ochrany osobnosti podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka
nepokrýva. Zároveň taktiež poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 24.10.2013, v
ktorom sa konštatuje, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám úmrtí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak je náhradu, na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne

právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Zároveň uviedol, že právo Európskej únie neustanovuje
všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov Európskej únie. Uviedol, že poškodená T. E. nebola v čase
dopravnej nehody pripútaná, a táto skutočnosť má podstatný vplyv na určenie výšky nemajetkovej ujmy.

Vo veci sa vyjadril opätovne odporca v 3.rade podaním zo dňa 06.10.2014, v ktorom poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 12Co/89/2013-216 zo dňa 26.06.2014, v ktorom sa konštatuje,
že: „vo veci S. súdny dvor EÚ jasne povedal, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Táto podmienka náhrady

nemajetkovej ujmy pri zákonnej úprave zo Zákona č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, a preto nie je ani
daná zodpovednosť poisťovane za náhradu nemajetkovej ujmy osobám blízkym obetiam usmrtením pri
dopravnej nehode.“ K uvedenému podaniu pripojil uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove.

Právna zástupkyňa navrhovateľov podaním zo dňa 11.11.2014 konajúcemu súdu zaslala rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. 6Co/127/2010.

Na pojednávaní dňa 14.11.2014 právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že návrh na zaplatenie
náhrady škody v sume 2.712,33 eur berie späť, keďže odporca v 3.rade z požadovanej sumy uhradil
2.394,93 eur, pričom rozdiel odporca v 3.rade neuhradil s odôvodnením, že táto časť škody je

nepreukázaná.

Právna zástupkyňa odporcu v 1.rade, odporca v 2.rade a zástupkyňa odporcu v 3.rade uviedli, že so
späťvzatím návrhu na začatie konania o zaplatenie náhrady škody v sume 2.712,33 eur súhlasia.Právna zástupkyňa navrhovateľov na uvedenom pojednávaní uviedla, že príčinou dopravnej nehody
bolo zavinené porušenie povinnosti odporcom v 1.rade a okrem zranení ako dôsledok uvedenej

dopravnej nehody bola smrť matky, resp. manželky navrhovateľov, a táto skutočnosť významným
spôsobom ovplyvnila život celej rodiny a náhla smrť matky bola pre členov rodiny šokom, keďže došlo
k okamžitému a násilnému pretrhnutiu úzkych väzieb navrhovateľov a zomrelej T. E.. Navrhovatelia
stratili možnosť ďalšej rodinnej realizácie a rozvoja rodinného života, pričom žiadna forma morálneho
zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená táto strata.

Uvedený zásah je hlboký, nenapraviteľný s následkami pre všetkých navrhovateľov. Navrhovateľ v
3.rade okrem zranení, ktoré utrel a ktoré u neho zanechali a spôsobili zníženú možnosť pracovného
uplatnenia je frustrovaný z toho, že po smrti T. E. nie je schopný vytvoriť deťom domov tak, ako
to bolo predtým. Navrhovateľka v 1.rade postráda matku, keďže ju stratila vo veku, keď ju veľmi
potrebovala. Navrhovateľka v 1.rade bolestne prežíva smrť matky a na druhej strane sa snaží
nahradiť matku v domácnosti, čo ju tiež zaťažuje. V dôsledku smrti matky navrhovateľka v 1.rade

trpí spoločenskou izoláciou, netrávi čas medzi vekovo seberovnými, nevyhľadáva ich spoločnosť a je
podrobená psychiatrickej intervencii. Poukázala na to, že aj navrhovateľ v 2.rade bol na matku viazaný,
keďže bola jeho jediným biologickým rodičom, s ktorým bola vo vzťahu. Absencia otca viedla ešte k
vyššiemu vzťahu k matke, pričom tak, ako ostatní členovia rodiny, pociťuje bezmocnosť, bezradnosť,
smútok a nešťastie a poukázala na to, že smrťou T. E. došlo do zásahu práv navrhovateľov na súkromný

a rodinný život. Poukázala tiež na to, že v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Haasová
sa náhrada nemajetkovej ujmy nevylučuje z náhrad škôd vzniknutých dopravnou nehodou, pričom
v Smernici č. 2009/103/ES pojem škoda sa vykladá širšie ako je v slovenskom právnom poriadku
koncipovaná škoda na majetku. Poukázala na to, že maximálny limit poistného plnenia u odporcu v
3.rade zhodný s maximami stanovenými smernicou a z poistenia odporcu v 2.rade vyplýva, že odporca

v 3.rade prebral záruku za škody v celkovej výške 5.000.000 eur pri jednej nehode, a táto suma by
mala byť základom pre posúdenie primeranosti žalovaného plnenia a uvedená suma je 9-krát vyššia
ako je suma plnenia, ktorú navrhovatelia žiadajú priznať. Uviedla, že navrhovateľmi požadovaná suma
je 1/5 maximálnej sumy, ktorú smernica, ako i všeobecné poistné podmienky určujú pre majetkovú
škodu, pričom by bolo nemorálne tvrdiť, že akýkoľvek dopravný prostriedok poškodený dopravnou

nehodou má hodnotu porovnateľnú s hodnotou ľudského života, ba dokonca vyššiu, pričom v právnom
poriadku Slovenskej republiky nie je zakotvená cena života. Uviedla, že má za to, že odporca v 3.rade
má zodpovedať za nemajetkovú ujmu navrhovateľov z titulu poistného plnenia. Uviedla, že nároky
navrhovateľov považuje na oprávnené a žiadala, aby súd návrhu vyhovel.

Právna zástupkyňa odporcu v 1.rade na uvedenom pojednávaní žiadala, aby súd návrh voči odporcovi v
1.radezamietol,keďžepasívnelegitimovanýmmábyťvdanomprípadeodporcav3.radespoukazomna
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci S.. Zároveň poukázala na to, že ak by súd zaviazal odporcu v 1.rade
na náhradu nemajetkovej ujmy, žiadala, aby súd prihliadal na viaceré kritéria, a to vrátane okolnosti, ako
došlokzásahudoprávomchránenýmzáujmovnavrhovateľovapoukázalanarozhodnutie1.stupňového

súdu v Erdingu, t.j. na trestný rozkaz, z ktorého vyplýva, že odporca v 1.rade bol uznaný vinným, keďže
spôsobil dopravnú nehodu, pričom odporca v 1.rade nepožil alkoholické nápoje, ani iné látky, ktoré mohli
ovplyvniť jeho schopnosť viesť motorové vozidlo, neprekročil povolenú rýchlosť alebo že by nedodržoval
prestávky pri vedení vozidla a poukázala aj na skutočnosť, že sama poškodená T. E. mohla zabrániť
vzniku vážneho dôsledku, ktorý nastal, keby bola vo vozidle pripútaná. Zároveň žiadala, aby súd bral

zreteľ aj na majetkové pomery odporcu v 1.rade, pričom jeho príjmom je výsluhový dôchodok v sume
430,- eur a príležitostné príjmy ako vodiča autobusu alebo nákladného vozidla v sume 1.800,- eur ročne.
Zároveň poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 01.07.2014 a poukázala na to, že judikatúra EÚ je pre
náš štát záväzná a poukázala na to, že z rozhodnutia vo veci Haasová je zrejmá povinnosť odporcu v
3.rade plniť. Dala na zváženie súdu, či by nebolo vhodné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, aby sa

súd mohol vysporiadať s otázkou, že odporca v 3.rade je pasívne legitimovaným. Zároveň uviedla, že
odporca v 1.rade plní sankcie, ktoré mu boli ako trest podľa trestného rozkazu nemeckého súdu uložené.

Odporca v 2.rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, keďže v tejto veci sa necíti byť za nič zodpovedný,
keďže jeho jedinou vinou bolo, že synovi požičal auto, s ktorým odporca v 1.rade havaroval. Uviedol, že

vo vozidle nebol a v čase dopravnej nehody bol doma na území Slovenskej republiky. Uviedol, že aj on
bol postihnutý, keďže celé auto mal zničené a zošrotované, pričom s tým mal len výdavky.Zástupkyňa odporcu v 3.rade na uvedenom pojednávaní poukázala na doteraz podané písomné
vyjadrenia odporcu v 3.rade a uviedla, že navrhovateľom bola uhradená škoda tak, ako ju požadoval.
Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy opätovne uviedla, že zo Zákona č. 381/2001

Z.z. neupravuje povinnosť poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že na základe
uvedeného rozsudku súdneho dvora vo veci K. S. pod č. C 22/2012 súdny dvor nekonštatoval, že
§ 4 odsek 2 písmeno a) je v rozpore s niektorou zo smerníc upravujúcou poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenou prevádzkou motorových vozidiel. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. 12Co/89/2013, v ktorom sa konštatuje, že nemajetková ujma nevplýva zo zákona o

povinnom zmluvnom poistení, a preto nie je daná zodpovednosť poisťovne na náhradu nemajetkovej
ujmy osobám blízkym obetiam usmrtených pri dopravnej nehode a v tomto rozsudku súd návrh voči
poisťovni zamietol. Opätovne poukázala na ustanovenie § 5 Zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodených násilným trestným činom, v ktorom sa uvádza, že výška odškodnenia predstavuje
50-násobok minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, táto suma sa rozdelí
rovnakým dieľom, pričom táto suma predstavuje 17.600,- eur a v predmetnom prípade je možné

uplatňovať analógiu predmetného zákona. Žiadala, aby súd návrh o náhradu nemajetkovej ujmy voči
odporcovi v 3.rade zamietol.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na uvedenom pojednávaní ďalej uviedla, že nesúhlasí s námietkou
odporcu v 3.rade, že princíp písaného práva je v rozpore so sudcovskou tvorbou práva, keďže z

judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva záver, že sudcovské tvorba práva musí odstraňovať nezrovnalosť
a vypĺňať diery v zákone, ktorá ako každá norma je koncipovaná s určitou dávkou všeobecnosti a
abstraktnosti, a preto zákon nemôže postihnúť konkrétnu situáciu, možno uplatniť sudcovskú aplikáciu
práva. Poukázala na to, že záväznosť rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci spotrebiteľských práv sú
tieto bežne akceptované v rozhodcovskej praxi súdov SR. Uviedla, že nesúhlasí s porovnaním výšky

nemajetkovej ujmy priznávanej obetiam trestných činov s prípadom, ktorý je predmetom sporu. Zároveň
uviedla,žeaksúdsanestotožnístým,žejedanápasívnalegitimáciaodporcuv3.radevsporeonáhradu
nemajetkovej ujmy, navrhla, aby súd ako prejudicionálnu otázku týkajúcu sa zodpovednosti odporcu v
3.rade za nemajetkovú ujmu predložil na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ.

Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmú života

a zdravia, občianskej cti a dôvernosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustili od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, má

fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom výšku náhrady určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa§135odsek1O.s.p.,súdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisje
v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný právny delikt postihnutý podľa osobitných právnych
predpisov, kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločností a o
zápise základného imania. Súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa § 12 odsek 1 písmeno g) Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok

na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 odsek l až 4 uvedeného zákona.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti, pričom škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú, podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané

nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením
pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v
§ 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, ušlého zisku. Poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá,
došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o škodu
spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému
sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského
štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej

zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária
poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa
vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
Podľa § 5 Zákona č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za

poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená, podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d), za ktorú poistený zodpovedá
svojmu manželovi alebo osobám, ktoré s ním v čase vzniku škodovej udalosti žili v domácnosti,
vzniknutú držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
škoda spôsobená, vzniknutú na vozidlách jazdnej súpravy tvorenej motorovým vozidlom a prípojným

vozidlom s výnimkou, ak škoda bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla alebo ak ide
o spojenie motorových vozidiel vlečným lanom alebo vlečnou tyčou pri poskytovaní pomoci, ktoré
sa nevykonáva v rámci podnikateľskej činnosti, na motorovom vozidle, ktorého prevádzkou bola
škoda spôsobená, ako aj na veciach dopravovaných týmto motorovým vozidlom, s výnimkou škody
spôsobenej na veciach, ktoré mali dopravované osoby, okrem osôb podľa písmen a) a b) prvého

bodu, v čase, keď k dopravnej nehode došlo na sebe alebo pri sebe, ktorú poistený uhradil alebo
sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi /8/ alebo nad rámec právoplatného
rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov, vzniknutú pretekárom alebo
súťažiacim účastníkom pri motoristických pretekoch a súťažiach alebo pri prípravných jazdách k nim, ani

škodu na motorových vozidlách pri nich použitých, s výnimkou škody spôsobenej prevádzkou takéhoto
vozidla, pri ktorej je vodič povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, vzniknutú uhradením nákladov
zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského zabezpečenia, úrazových dávok,
dávok úrazového zabezpečenia, dôchodkových dávok, dávok výsluhového zabezpečenia a dôchodkovstarobného dôchodkového sporenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, vodičovi
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená, spôsobenú pracovnou činnosťou

motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou, ktorej vznik nie
je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, vzniknutú manipuláciou s nákladom stojaceho vozidla,
vzniknutú prevádzkou motorového vozidla pri teroristickom čine alebo vojnovej udalosti, ak má táto
prevádzka priamu súvislosť s týmto činom alebo s udalosťou. Ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa

uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ
bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,
sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom
konaní.

Súdpooboznámenísa snávrhomanavrhovateľmipredloženýmidôkazmi,zistil,ženávrhnavrhovateľov

bol, čo sa týka náhrady škody, dôvodný len voči odporcovi v 3.rade, a to s poukazom na ustanovenia §
4 odsek 1 písmeno a) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidiel,keďžedopravnánehodabolaspôsobenávozidlom,ktorého
držiteľom a vlastníkom bol odporca v 2.rade, pričom dopravnú nehodu zavinil odporca v 1.rade tak,
ako to vyplýva z rozsudku súdu v Nemeckej spolkovej republike vydaného 1.stupňovým súdom Erding

pod č. CDS 3 Js 18970/11 zo dňa 16.11.2011. Túto skutočnosť žiadny z účastníkov nepoprel. V rámci
dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľom vznikla škoda, ako náhrada bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 20.839,90 eur, škoda ako náhrada na strate na zárobku 2.249,62
eur a tiež vecná škoda v sume 2.712,33 eur, pričom konajúci súd uznesením č. 6C/168/2012-284 zo
dňa 06.08.2014 konanie o zaplatenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume

20.839,90 eur a o zaplatenia náhrady straty na zárobku v sume 2.249,62 eur zastavil podľa § 96 odsek 1
O.s.p. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, keďže tieto nároky navrhovateľov boli odporcom
v 3.rade uspokojené a predmetom ďalšieho konania bola už len náhrada škody na veciach v sume
2.712,33 eur a náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú každý z navrhovateľov požadoval v sume 75.000 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že v ďalšom konaní navrhovatelia návrh o zaplatenie náhrady škody v sume

2.712,33 eur zobrali späť, súd toto konanie zastavil tak, ako to je uvedené vo výroku rozsudku. Čo
sa týka náhrady nemajetkovej ujmy mal konajúci súd za to, že je daný právny dôvod navrhovateľov
požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, avšak len od odporcu v 1.rade, ktorý zavinil uvedenú dopravnú
nehodu, v dôsledku čoho došlo k usmrteniu T. E., ktorá bola manželkou navrhovateľa v 3.rade a
matkou navrhovateľov v 1. a 2.rade, a teda došlo k zásahu do ich osobných práv, pričom konajúci

súd pri posudzovaní nároku vychádzal z ustanovenia § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Súd návrh
voči odporcovi v 2.rade zamietol, keďže nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť, ani zavinenie
odporcu v 2.rade za nemajetkovú ujmu, keďže odporca v 2.rade uvedenú dopravnú nehodu nezavinil.
Na tom nič nemení skutočnosť, že bol vlastníkom motorového vozidla, ktorým došlo k dopravnej nehode,
v dôsledku ktorej poškodená T. E. zomrela. Konajúci súd mal tiež za to, že nebola daná v danom

prípade ani pasívna legitimácia odporcu v 3.rade, keďže zo žiadneho právneho predpisu Slovenskej
republiky nevyplýva jeho zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, pričom odporca v 3.rade mal s odporcom
v 2.rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. a v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) uvedeného zákona poistenou zmluvou je krytá len

náhrada škody a nie nemajetková ujma, ktorá vznikla poškodeným osobám v dôsledku dopravnej
nehody. Na tomto konštatovaní nemení nič ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci S. vs. W./S., z
ktorého vyplýva, že Súdny dvor EÚ poistné krytie podmieňuje vo vzťahu k blízkym osobám zomrelého
existencie vnútroštátneho práva, ktoré upravuje zodpovednosť za škodu. Keďže v uvedenom rozsudku
sa konštatuje, že: „ článok III. odsek 1 a 2 smernice Rady 72/166 EHS z 24.04.1972, článok I. odsek 1 a

2. druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983, zmenenej a doplnenej smernicou 2005/14/ES a článok
I. odsek 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS z 14.05.1990 sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo

veci samej.“ Teda Súdny dvor EÚ uviedol, že toto poistenie má pokrývať „aj náhradu nemajetkovej
ujmy“ a neuviedol, že povinné zmluvné poistenie kryje „aj náhradu nemajetkovej ujmy,“ pričom úpravu
nárokov poškodených na náhradu škody upravuje šiesta časť Občianskeho zákonníka, pričom nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy tretích osôb v uvedenej časti nie je upravený. Z ustanovenia § 4 odsek 2písmeno a) Zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že toto poistenie nepokrýva nemajetkovú ujmu ale kryje
iba škodu, pričom Občiansky zákonník odlišuje pojem škoda (§ 440 a nasl. Občianskeho zákonníka)
a pojem nemajetková ujma (§ 13 odsek 2 a § 16 Občianskeho zákonníka). Konajúci súd mal za to,

že s prihliadnutím na vyššie uvedené nebolo preukázané, že v danom prípade je daná zodpovednosť
odporcu v 3.rade za nemajetkovú ujmu navrhovateľov a vyššie uvedené smernice upravujúce povinné
zmluvné poistenie zaväzujú iba členské štáty, pričom tieto smernice nemožno aplikovať vo vzťahu k
fyzickým, či právnickým osobám členského štátu. Záväznosť smerníc spočíva iba v konečnom cieli, ktorý
sa má ich uplatneniu docieliť, pričom formy a metódy naplnenia cieľov smerníc sú na rozhodnutiach

členských štátov, ktoré sú adresátmi smerníc. V danom prípade je teda rozhodujúce, že Súdny dvor
EÚ nekonštatoval v uvedenom rozsudku, že ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno a) Zákona č. 381/2001
Z.z. je v rozpore s vyššie uvedenými smernicami upravujúcich poistenie zodpovednosti v súvislosti
s prevádzkou motorových vozidiel. Preto konajúci súd s prihliadnutím na uvedené nepovažoval za
potrebné predložiť požiadavku právnej zástupkyne navrhovateľov ohľadne predloženia prejudicionálnej
otázky za dôvodnú, a preto tento návrh zamietol. Konajúci súd pri rozhodovaní o výške náhrady

nemajetkovej ujmy prihliadal aj na skutočnosť, že poškodená T. E. počas jazdy nebola pripútaná, hoci
táto povinnosť vyplýva z právneho predpisu a táto skutočnosť mala zrejme aj fatálne následky pre ňu.
Konajúci súd rozsah náhrady nemajetkovej ujmy a stanovil výšku nemajetkovej ujmy v sume 16.000 eur
na každého z navrhovateľov, keďže mal za to, že každý z navrhovateľov bol rovnako postihnutý stratou
blízkej osoby a nerozlišoval, či ide o vzťah k poškodenej ako matke alebo ako manželke, keďže v danom

prípade bolo veľmi ťažké rozlíšiť, či niektorý z navrhovateľov bol viac alebo menej postihnutý stratou
blízkej osoby. Súd uvedenú výšku nemajetkovej ujmy tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku považoval
zaprimeranú,sprihliadnutímajnapomerynastraneodporcuv1.rade,ktorýpoberávýsluhovýdôchodok
v sume 480,- eur a má príležitostné príjmy, a teda aj súdom priznanú náhradu za nemajetkovú ujmu
celkom v sume 48.000 eur bude zrejme v budúcnosti len veľmi ťažko uhrádzať, nehovoriac o tom, že

požadovaná suma nemajetkovej ujmy 75.000 eur na každého z navrhovateľov, t.j. spolu 225.000 eur
by bola zrejme likvidačná pre odporcu v 1. rade a jeho rodinu. Súd preto považoval sumu nemajetkovej
ujmy 16.000 eur na každého z navrhovateľov za primeranú, pričom súd prihliadal v tomto smere aj na
ustanovenie § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľov o
náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku, t.j. v rozsahu 177.000 eur zamietol ako nedôvodný.

Čo sa týka trov konania súd priznal navrhovateľom v 1., 2. a 3.rade, a to každému z nich, náhradu trov
konania o náhradu škody voči odporcovi v 3.rade v sume 871,52 eur, pričom uvedené trovy pozostávajú
z dvoch úkonov právnej služby v roku 2012 po 209,97 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
návrhu na začatie konania) s tým, že k týmto úkonom právnej služby náleží aj režijný paušál v sume

7,63 eur, z jedného úkonu právnej služby v roku 2013 v sume 209,97 eur (účasť na pojednávaní dňa
20.08.2013) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náleží aj režijný paušál v sume 7,81 eur a z
piatich úkonov právnej služby po 209,97 eur (účasť na pojednávaniach dňa 28.02.2014, 29.04.2014,
20.06.2014, podanie zo dňa 20.10.2014 a účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014) s tým, že k týmto
úkonom právnej služby náleží aj režijný paušál v sume 8,04 eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia

u každého z navrhovateľov predstavovali sumu 1743,03 eur, pričom konajúci súd prihliadnutím na §
150 ods. 1/ O.s.p. uvedenú náhradu trov konania znížil o polovicu, t. j. 871,52 eur, s prihliadnutím
na skutočnosť, že navrhovateľ v1. rade odporcu v 3. rade ani nežaloval, ani nenavrhol jeho vstup do
konania, keďže tento vstup navrhol odporca v 1. rade, aj s prihliadnutím na to, že odporca v 3. rade
žalovanú sumu postupne uhradil po preverení si skutočností rozhodných pre určenie výšky náhrady

škody tvrdených navrhovateľom. Súd uvedené trovy konania o náhradu škody priznal podľa ustanovenia
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a, c, d) a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd zároveň odporcovi v 2.rade náhradu trov konania, či už o náhradu škody alebo o náhradu

nemajetkovej ujmy nepriznal, keďže odporca v 2.rade náhradu trov konania nežiadal.

Súd odporcovi v 3.rade náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal, keďže odporca v
3.rade náhradu trov tohto konania nežiadal ani nešpecifikoval.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľov v 1., 2. a 3.rade zaplatiť odporcovi v 1.rade náhradu
trov konania o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku, pričom konajúci súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 odsek
2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebnýchna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal, preto súd
zaviazal navrhovateľov v 1., 2. a 3.rade k zaplateniu trov konania, keďže v konaní o náhradu škody
o 25801,95 eur odporca v 1.rade nebol pasívne legitimovaným, nakoľko pasívne legitimovaným bol

odporca v 3.rade, ktorý s poukazom na ustanovenie § 4 odsek 1 a 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. bol povinný
plniť za odporcov v 1. a 2.rade, pričom odporca v 1.rade bol vodičom predmetného motorového vozidla a
odporca v 2.rade bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla, ktorým došlo ku škode a nemajetkovej
ujme. Uvedené trovy konania o náhradu škody o 25801,95 eur predstavovali sumu 4107,35 eur vrátane
DPH, pričom tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v roku 2012 po 419,94

eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia vo veci) s tým, že k týmto úkonom prináležal
režijný paušál v sume 7,63 eur, z jedného úkonu právnej služby v roku 2013 v sume 419,94 eur (účasť
na pojednávaní dňa 20.08.2013) s tým, že k tomuto úkonu právnej služby náleží aj režijný paušál v sume
7,81 eur a z piatich úkonov právnej služby po 419,94 eur (účasť na pojednávaniach dňa 28.02.2014,
29.04.2014, 20.06.2014, podanie zo dňa 30.06.2014 a účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014) s tým,
že k týmto úkonom právnej služby náleží aj režijný paušál v sume 8,04 eur. Uvedené trovy súdneho

zastúpenia sú navýšené o 20% DPH, keďže právny zástupca odporcu v 1.rade je platiteľom DPH,
pričom DPH vo výške 20% predstavuje sumu 684,56 eur. Zároveň súd priznal odporcovi v 1.rade
náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy, keďže v tomto spore bol odporca v 1.rade prevažne
úspešný (uplatňovaný nárok 225.000 eur, priznaný nárok v sume 48.000 eur). Trovy konania o náhradu
nemajetkovej ujmy predstavovali trovy právneho zastúpenia v sume 952,33 eur vrátane DPH, ktoré

pozostávali z úkonov právnej služby v roku 2012 po 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
vyjadrenia vo veci) s tým, že k týmto úkonom prináležal režijný paušál v sume 7,63 eur, z jedného úkonu
právnej služby v roku 2013 v sume 91,29 eur (účasť na pojednávaní dňa 20.08.2013) s tým, že k tomuto
úkonu právnej služby náleží aj režijný paušál v sume 7,81 eur a z piatich úkonov právnej služby po 91,29
eur (účasť na pojednávaniach dňa 28.02.2014, 29.04.2014, 20.06.2014, podanie zo dňa 30.06.2014 a

účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014) s tým, že k týmto úkonom právnej služby náleží aj režijný paušál
v sume 8,04 eur. Uvedené trovy právneho zastúpenia sú navýšené o 20% DPH, keďže právny zástupca
odporcu v 1.rade je platiteľom DPH, pričom DPH vo výške 20% predstavuje sumu 158,72 eur. Súd
uvedené trovy konania o náhradu škody priznal podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a, c, d,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Súd trovy konania o náhradu nemajetkovej ujmy priznal podľa ustanovenia § 10 ods.
8, § § 13a ods. 1 písm. a, c, d, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudok smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.