Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010308
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného Z. N.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. nad C., prechodne bytom C., M. XXX/X, pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 01. februára 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Z. N., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. nad C., prechodne bytom C., M. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 12.06.2020 v čase okolo 15.50 h. viedol po Kalinčiakovej ulici v meste Stupava osobné motorové
vozidlo zn. N. O., ev. č.: MA-XXXEL, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI Malacky, pričom
vykonanou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom OS
Bratislava IV sp. zn. 0T/99/2019 z dňa 04.08.2019, právoplatným dňa 04.08.2019, uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov, o ktorom vedel,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm.
m) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 14.06.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 231/20/1106-6 na obžalovaného Z. N. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný Z. N. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :

Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ana osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo
závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to
stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potomzodpovedábuďmožnosťsúduukladaťrôznedruhytrestov(napríkladalternatívnych,nespojených

s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až do 2 rokov.

Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi menej závažné
trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia
slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia
slobody. Súd za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d)

Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný
trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne.

Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal
okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima

ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné
formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že nie je z miesta trvalého
bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ

10 x súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom v 3 prípadoch sa neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 4 sp.
zn. 0T/99/2019 zo dňa 04.08.2019 pre prečin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 2 mesiace so zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne mu

bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 2 roky. Čo sa týka priestupkov, z
evidenčnej karty vodiča a výpisu z registra priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil spáchania 4
priestupkov, pričom 1 priestupok na úseku dopravy je hodnotený ako závažný, nebola však pri žiadnom
z priestupkov spôsobená dopravná nehoda a ani pri nich nebol prítomný alkohol u obžalovaného;
sankcionovaný bol za priestupky pokutami.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne a hlboko ľutuje. Požiadal súd o zhovievavosť pri
ukladaní trestu s poukazom na skutočnosť, že je na ňom finančne závislá jeho rodina a to partnerka a
jej maloleté dieťa, o ktoré sa spolu starajú. Bývajú v prenajatom dome a spoločne znášajú náklady na
bývanie. Uviedol, že za volant sadol len z naliehavého dôvodu, pretože sa potreboval dostať do práce.

Pracuje ako brigádnik, avšak stabilne, pracuje vo firme svojho brata v oblasti stavebníctva.

Podľa § 348 ods. 1písm. d) Tr. zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že, vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval, naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený
(viacnásobne). Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti sú teda v rovnováhe a súd preto neupravoval dolnú

ani hornú hranicu trestnej sadzby.

Prokuratúra sa v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného a najmä s poukazom na
predchádzajúce odsúdenie pre totožný trestný čin, domáhala uloženia nepodmienečného trestu odňatiaslobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere
obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa,

aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej
sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude
v danom prípade naplnený uložením prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody. V rámci

trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 348 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je až 2 roky, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby a to vo výmere 12 mesiacov, ktorého
výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Výkon uloženého trestu odňatia
slobody za daných okolností teda nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú podľa názoru súdu,
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Ukladaný trest preto
súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu, okolnostiam spáchaného skutku, okrem toho je

súd toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ aj to, že sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému
prečinu, svojim zastabilizovaným životom po spáchaní skutku, už preukázal určitú nápravu a preto
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tomto prípade by bolo neadekvátne, odporujúce
zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. §
34 ods. 3 Trestného zákona, t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a
jej dcérou, ktoré sú odkázané aj na jeho príjem, keďže náklady na bývanie hradia spoločne. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak neprimerane mohlo zasiahnuť aj jeho blízkych.

Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov, t.j. v dolnej polovici
danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané. Súd záverom dodáva,
že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu o
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z

prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak
individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jej morálne odsúdenie spoločnosťou.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).