Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221010363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8221010363.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.12.2021, v
trestnej veci proti obžalovanému ml. D. E. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona, o sťažnosti
okresnéhoprokurátoraprotiuzneseniuOkresnéhosúduBardejovsp.zn.4T/94/2021zodňa21.10.2021,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku s poukazom na § 214 ods.
1 Tr. poriadku trestnú vec vedenú proti obvinenému ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Q., L.
A. XXX/XX, okr. R., stíhanému podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pv 254/21/7701
zo dňa 13.10.2021, pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:

- dňa 07.06.2021 v čase okolo 13:00 hod. v obci Q., okr. R., v potoku zvanom L., evidovanom v zozname
rybárskych revírov, v užívaní G. O. E. v R. ako L. číslo X (R.) označený pod číslom X-XXXX-X-X,
pstruhový (lososový) lovný, neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez platného
rybárskeholístkaaplatnéhopovolenianalovrýbazakázanýmspôsobom,atochytanímrýbnaživočíšnu
potravu a bez udice, lovil ryby, čím konal v rozpore s ustanovením § 12 odsek 1, § 15 odsek 1 písmeno

a/ a § 16 písmeno b/, g/ zákona číslo 216/2018 Z.z. o rybárstve, pričom užívateľovi revíru Slovenskému
rybárskemu zväzu - G. O. so sídlom A. U. XX, XXX XX R. nespôsobil škodu, pretože sa mu nepodarilo
uloviť ryby, postúpil Okresnému úradu Bardejov, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal písomne odôvodnenú sťažnosť prokurátora

Okresnej prokuratúry. S poukazom na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu vyslovila
sťažovateľka nesúhlas s názorom, že skutok nie je trestným činom z dôvodu, že na naplnenie znakov
skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona postačuje úmysel páchateľa konať
niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1, t.j. loviť ryby bez povolenia, zakázaným spôsobom alebo v
čase ochrany. Lovenie rýb je akákoľvek činnosť, smerujúca k uloveniu rýb. Za lov je potrebné považovať
aj činnosť, smerujúcu k vyhľadávaniu rýb za účelom ich ulovenia, pričom je irelevantné, či sa páchateľ

dostal do kontaktu s rybami, resp. či sa na mieste v kritickú dobu nejaké ryby vôbec nachádzali, či loví
ryby do rúk alebo použije nástroj na lovenie a rovnako je nepodstatné, či koná v úmysle si ulovenú
rybu ponechať, či si ulovenú rybu prisvojí alebo ju ponechá na mieste alebo ju po ulovení pustí späť
do vody. Obvinený išiel k potoku s úmyslom uloviť ryby s podomácky vyrobenou udicou (drevenou
palicou s háčikom uviazaným na silóne) a ryby lovil za použitia návnady - najprv potravinovej (pečivo),
neskôr živej (červy, dážďovky) a bez rybárskeho lístka a povolenia na lov rýb, čím konal v rozpore s

§ 12 ods.1, § 15 ods.1 písm. a/ a § 16 písm. b/, g/ zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve a dopustil
sa prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona. Skutočnosť, že obvinený žiadnu rybu neulovil anespôsobil škodu, nemožno vyhodnotiť tak, že závažnosť spáchaného trestného činu bola nižšia ako
malá. Citujúc ust. § 310 ods.1, 2 písm. b/, § 125 ods.1 Tr. zákona, považuje sťažovateľka za zrejmé, že
na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona sa spôsobenie

škody, resp. spáchanie v malom rozsahu, najmenej 266,- eur, nevyžaduje. Konaním obvineného bola
naplnená formálna aj materiálna stránka prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona a nebol tu
dôvod na postup podľa § 241 ods.1 písm. b/ Tr. poriadku s poukazom na § 241 Tr. poriadku. Navrhla, aby
Krajský súd v Prešove zrušil sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bardejov o postúpení
veci podľa § 241 ods.1 písm. b/ Tr. poriadku v spojení s § 214 ods.1 Tr. poriadku a vrátil vec okresnému

súdu na nové konanie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti potom postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora
nie je dôvodná.

V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okresný súd dospel na základe v prípravnom konaní
vykonaných dôkazov k záveru, že skutok sa mohol stať tak, ako je popísaný v obžalobe a že obžalovaný
naplnil svojim konaním všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, t.j. prečinu pytliactva
podľa § 310 ods.1 Tr. zákona. Skúmaním materiálnej stránky prečinu, s poukazom na stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2015 sp. zn. Tpj 67/2014, dospel okresný
súd po vyhodnotení všetkých kritérií podľa § 10 ods.2 Tr. zákona a § 95 ods.2 Tr. zákona, prihliadnuc aj
naprincíp„ultimaracio“kzáveru,že vzhľadomnaspôsobvykonaniačinu,následky,okolnosti,zaktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť malá, nejde teda o prečin,
teda čin súdne trestný, nenapĺňajúci po materiálnej stránke všetky znaky trestného činu. Závažnosť

spáchaného trestného činu súd vyhodnotil ako malú, najmä s poukazom na mimoriadne nízku typovú
nebezpečnosť spáchaného skutku, na osobu páchateľa, ktorý je mladistvý, bez záznamu v registri
trestov a bez záznamu v evidencii priestupkov, pričom konaním obvineného nebola spôsobená žiadna
škoda. Zároveň súd prihliadol na postoj obvineného, ktorý sa priznal k spáchaniu skutku a svoje konanie
následne úprimne oľutoval, ako aj na špecifickú sociálnu situáciu obžalovaného, ktorý od roku 2011

vyrastá bez otca a býva v spoločnej domácnosti s matkou, súrodencami a ich rodinami. Samotný nástroj
- udicu, ktorú obvinený použil na spáchanie činu, bol podomácky vyrobený, teda nešlo o profesionálne
náčinie. Rybárske náčinie obvinený potom, čo nič nechytil, jednoducho zahodil a od daného okamihu
už protiprávne konanie obdobného charakteru nezopakoval.

V tomto smere krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd riadne a v náležitom
rozsahu preskúmal obžalobu, vrátane v prípravnom konaní vykonaného dokazovania a vyvodil vecne
správne skutkové a v nadväznosti na to aj právne závery, pričom si krajský súd v celom rozsahu osvojil
argumentáciu okresného súdu vo vzťahu k ustáleniu konania obžalovaného z hľadiska materiálneho
korektívu a teda intenzity závažnosti konania obžalovaného, ktorý mal svojim konaním neoprávnene

zasiahnuť do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia a zakázaným spôsobom lovil ryby, ako to
predpokladáustanovenie§10ods.2Tr.zákonavovzťahukmožnémuposúdeniukonaniaobžalovaného
ako spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1 Tr. zákona.

Objektívna stránka trestného činu podľa § 310 ods.1 Tr. zákona spočíva v neoprávnenom zásahu do

výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi, a to tým, že páchateľ bez
povolenia loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo tým,
že ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo
nájdené. Rybárske právo upravuje zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov
a vykonávacia vyhláška č. 185/2006 Z.z. a týmto právom treba rozumieť oprávnenie chrániť, chovať a

loviť ryby a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné
pozemky.Neoprávnenýmzásahomdotýchtoprávjekaždéúmyselnékonanie,ktorýmpáchateľzasahuje
do uvedených práv a povinností poľovníctva a rybárstva. Lovenie zveri alebo rýb je akákoľvek činnosť,
ktorásmerujekuskoleniu(zabitiu)alebochyteniuzverialeborýb.Nezáležínatom,čisipáchateľulovenú
zver alebo ryby prisvojí alebo ich nechá na mieste ulovenia. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa nie je

rozhodujúce, že ulovenú zver alebo ryby opäť pustí. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek
(všeobecný subjekt) a z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné
zavinenie (§ 15).Správne však postupoval okresný súd, keď aplikoval ustanovenie § 10 ods.2 Tr. zákona, v ktorom
je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Je
potrebné zdôrazniť, že objektívna stránka a teda kritériá, týkajúce sa konania a následku a miery

zavinenia, prípadne pohnútky, sú rôznorodé a pomocou nich individualizáciou možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. V danom konkrétnom prípade vyhodnotiac vykonané dôkazy v prípravnom konaní jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach tak ako to urobil okresný súd, nadriadený súd dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné a spravodlivé a postup okresného súdu, ktorý trestnú

vec obžalovaného postúpil na prejednanie priestupku, zodpovedá stavu veci a príslušnému zákonu. V
predmetnej trestnej veci, za aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde v konaní obvineného
o skutok, ktorý by bolo potrebné posudzovať ako prečin, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, je jeho závažnosť nepatrná. Je nesporné, že
dňa 07.06.2021 sa obvinený pokúšal loviť ryby bez platného rybárskeho lístka, bez platného povolenia
na lov rýb, zakázaným spôsobom. Podstatné však aj podľa názoru krajského súdu je to, že nenastal

nenapraviteľný alebo škodlivý následok, keďže k uloveniu akejkoľvek ryby nedošlo. Preto ide v danom
prípade o nepatrnú závažnosť žalovaného skutku a trestnú vec je potrebné postúpiť príslušnému
okresnému úradu, aby predmetný skutok mohol posúdiť ako priestupok na úseku rybárstva, keďže k
skutku došlo a podľa § 37 písm. h/ zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve priestupky na úseku rybárstva
prejednáva okresný úrad.

Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné a dôvodné a
sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.