Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207202983
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2207202983.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcov: 1. P. Z., bytom I. O., G. U. XXX, 2. D. Z.,
bytom I. O., G. U. XXX, proti žalovaným: 1. MILI TRADE, s.r.o., so sídlom Borovce 230, IČO: 36 255
637, 2. S. O., bytom G. XXX, obaja zast. JUDr. Martinom Jánskym, advokátom, Štúrova 13, Nitra, 3.
S. Z., bytom G. - O., M. N. Y. XXXX/X, 4. L. E., bytom Y. XXX, 5. M. G., bytom O. N., J. K. XXXX/X,
zast.: JUDr. Helenou Buzgóovou advokátkou, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, 6. Y. I., bytom
O. N., J. K. XXXX/XX, zast.: JUDr. Helenou Buzgóovou advokátkou, Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a iné, o odvolaniach žalobcov čo do výroku dopĺňajúceho

rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 4C/39/2007-509 zo dňa 18.10.2016 a odvolaniu žalovaného 1/ čo do
rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 4C/39/2007-468 zo dňa 12.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12. decembra 2014, ako aj dopĺňací
rozsudok zo dňa 18. októbra 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom č. k. 4C/39/2007-468 zo dňa 12.12.2014 súd prvej inštancie určil, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 8.8.2005 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovaným 1/ ako veriteľom
o poskytnutí úveru vo výške 160.000 Sk je neplatná a doplňujúcim rozsudkom č. k. 4C/39/2007-509
zo dňa 18.10.2016 uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ 1.228,17 eur do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo vzťahu k rozsudku č. k. 4C/39/2007-468 zo dňa 12.12.2014 odôvodnil právne ust.
§ 3 ods. 1 a 2, § 39, § 41, § 52 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej O.z.) v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005), § 2 písm. a) a b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (8.8.2005) vecne potom záverom o tom, že žalobcovia 1/ a 2/ ako spotrebitelia
majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 8.8.2005. Následne
prvoinštančný súd podrobil jednotlivé ustanovenia zmluvy tomu či neodporujú zákonu, neobchádzajú
zákon, resp. či sa priečia dobrým mravom alebo nie. Vo vzťahu k čl. I. zmluvy konštatoval, že žalobcovia
1/ a 2/ mali za obdobie 18 mesiacov zaplatiť žalovanej 1/ ako úrok za poskytnutie sumy 160.000 Sk sumu
144.000 Sk, čo predstavuje 60 % úrok ročne. Napriek tomu, že maximálna výška úrokov (ako odplaty
za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri úveroch nebola žiadnym právnym predpisom limitovaná a

bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nebola neobmedzená. Dohoda o výške úrokov
totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 O.z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
26/2011zodňa26.4.2012:„Pridojednávaníúrokovpripeňažnejpôžičkekonávsúladesdobrýmimravmilen ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou

odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým

mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 O.z., ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ V zmysle vyššie uvedeného dospel
prvoinštančný súd k záveru, že úrok vo výške 60 % ročne dojednaný v zmluve o úvere zo dňa 8.8.2005
je v rozpore s dobrými mravmi a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského
úveru (august 2005) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných

bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 14,36 % ročne (zdroj:
Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska), t.j. dojednaná výška úroku viac ako 4 -
násobne(tedapodstatne)prevyšujeobvyklúúrokovúmieru.Spoukazomnauvedenésúdvyslovil,žeide
odojednanie,ktoréjeabsolútneneplatnéazároveňkonštatoval,žeivprípade,kebynedospelkzáveruo
neplatnosti tohto dojednania by sa poskytnutý úver považoval v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko v predmetnej úverovej zmluve absentuje ročná percentuálna miera nákladov. Taktiež
konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa 8.8.2005 je v rozpore s dobrými mravmi aj v dojednaní o výške
zmluvnýchpokút(čl.IV.bod1až3),podľaktorého„akbudedlžníkvomeškanísniektorousplátkoualebo
časťou splátky je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000 Sk za každý jeden

prípad omeškania z jednotlivej splátky. Pri neuvedení variabilného symbolu v jednotlivých splátkach je
veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi čiastku 500 Sk za náklady spojené s identifikáciou platby. V prípade
porušenia povinností dlžníka vyplývajúcich z čl. VII. (podľa ktorého, pre prípad nevrátenia úveru v celosti
s príslušenstvom do 8.2.2007, alebo neuhradenia dvoch po sebe idúcich splátok dohodnutých podľa
splátkovéhokalendáraalebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiacesanavrhovateliazaviazaliísťs

osobami užívajúcimi nehnuteľnosť /byt č. XX na X. poschodí na J. K. č. XXXX/XX, O. N./ túto vysťahovať,
vypratať, nepoškodiť ju a kľúče od nej odovzdať veriteľovi, a to bez nároku na náhradný byt alebo
náhradné ubytovanie) je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka a tento je povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000 Sk.“ Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska
dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú).

V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumnevdanomkonkrétnomvzťahusporušenímurčitejpovinnostiočakávať,musíbyťdostatočnounie
však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej
škody je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej
výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu,

ktorý sledoval. Súd zmluvnú pokutu dojednanú v čl. IV bod 1, podľa ktorého za omeškanie každej jednej
splátky vo výške 8.000 Sk, prípadne jej časti, má žalovaná 1/ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000
Sk, čo v prípade omeškania s úhradou celej splátky predstavuje 62,5 % dlžnej čiastky, považoval za
neprimeranú a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú, a to nielen s poukazom na výšku zabezpečenej
pohľadávky,aleajzdôvodu,žepredmetnázmluvnápokutanezohľadňujezávažnosťporušeniazmluvnej

povinnosti. Veriteľ si totiž v zmysle uvedeného dojednania môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške
5.000 Sk aj v prípade, keď je dlžník v omeškaní s úhradou, čo i len časti splátky (napr. časti splátky
vo výške 1 Sk) a to aj v prípade, keď je v omeškaní iba 1 deň. Za neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi súd považoval aj dojednanie v čl. IV. bod 2, nakoľko súd má za to, že zjavne neprimerané a
racionálne neodôvodnené požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za neuvedenie

variabilného symbolu. Za neprimeranú súd považoval aj zmluvnú pokutu dojednanú v čl. IV. v bode 3
zmluvy, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku poskytnutého úveru aj dojednanej odplaty. Z rovnakého
dôvodu za neplatné považoval súd aj dojednanie o sankcii za predčasné splatenie úveru (čl. V. bod
2). Tunajší súd teda má za to, že sa zmluvnými pokutami dojednanými v zmluve o úvere neobyčajne
hrubým spôsobom narušila rovnováha medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľov, t.

j. slabších strán zmluvy. V spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami najmä o zabezpečení úveru
(čl. III.) a o sankcii za predčasné splatenie úveru (čl. V.) je tak vážne nebezpečenstvo postihu majetku
spotrebiteľov v neprimeranom rozsahu. Okrem toho zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi
aj z toho dôvodu, že pre rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie so zaplatením splátkyúveru, postihuje dlžníkov (žalobcov) dvoma spôsobmi, jednak zmluvnou pokutou a jednak v čl. III. bod.
5 prevodom tých členských práv k bytu na tretiu osobu, ktoré žalobcovia previedli na žalovaného 1/
ako záruku na splatenie úveru s tým, že úver sa bude považovať za predčasne splatený a veriteľovi

(žalovanému 1/) vznikne právo podľa čl. V. bodu 2 zmluvy účtovať si sankciu za predčasné splatenie vo
výške50%až100%zdohodnutéhonavŕšeniavrátanesplátoknavŕšeniauhradenýchpodľasplátkového
kalendára, čo je možné považovať za šikanózny výkon práva. Podľa čl. VIII. zmluvy „V prípade úmrtia
dlžníka alebo strate spôsobilosti stáva sa dlh splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom.
Spôsob vyrovnania - do 30 dní od úmrtia finančným vyrovnaním zostávajúceho dlhu. V prípade takýchto

skutočnostíjeprávnynástupca,dedič,alebozákonnýzástupcaapod.povinnýtietoskutočnostiveriteľovi
okamžite po ich vzniku oznámiť a v lehote stanovenej veriteľom vrátiť dlžnú čiastku veriteľovi k možnosti
predčasného ukončenia zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.“ Súd dospel k
záveru, že tento článok zmluvy odporuje zákonu tým, že určuje dedičovi dlžníka plniť povinnosti pred
tým, ako sa právoplatne určí okruh dedičov, rozsah dedičstva a výška dedičského nároku dedičov s
prihliadnutím na zodpovednosť dediča alebo dedičov podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

V čl. XI. sa zmluvné strany dohodli, že žalobcovia zaplatia žalovanej 1/ prvú splátku úveru vo výške
8.000 Sk v deň poskytnutia úveru, t. j. dňa 8.8.2005. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2
písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné teda úver
definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné
prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje (dlžníkovi). V tomto
duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím veriteľ zinkasuje

nejakú jeho časť, v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaná 1/ poskytla
žalobcom úver nižší ako uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa 1. splátke, t. j. sume 8.000 Sk.
Predmetné dojednanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na
jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že predmetné dojednanie je neplatné pre rozpor

so zákonom. Po konštatovaní neplatnosti jednotlivých ustanovení zmluvy, prvoinštančný súd skúmal,
či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy,
ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná a či by zmluvné strany mali
vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Predmetná úverová zmluva sa skladá z 11 článkov, pričom

tunajší súd dospel k záveru, že takmer niet takého článku zmluvy, ktorý by nemal vadu. Vady sa dotýkajú
nielen vedľajších ustanovení, ale aj hlavných náležitostí zmluvy (čl. I.). Vzhľadom na skutočnosť, že sa
vyššie uvedené vady dotýkajú aj podstatných náležitostí zmluvy a že takmer niet článku zmluvy bez vád,
prvoinštančný súd berúc do úvahy povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú
nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej okolnosti, za ktorých bola

zmluva uzavretá a evidentnú nadvládu nad dlžníkom, dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva
je podľa ust. § 39 O.z. v spojení s ust. § 41 O.z. neplatná ako celok. Na neplatnosť zmluvy o úvere
nemá vplyv skutočnosť, že žalovaná 1/ na základe neplatnej zmluvy už plnila, teda poskytla žalobcom
úver vo výške 160.000 Sk a žalobcovia jej z tejto sumy vrátili len časť, a to sumu 123.000 Sk (rozdiel
teda predstavuje 37.000 Sk). Plnenie z neplatného právneho úkonu je totiž bezdôvodným obohatením

(§ 451 O.z.), ktoré sa musí vydať.

3. Rozhodnutie vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku č. k. 4C/39/2007-509 zo dňa 18.10.2016 odôvodnil
právne ust. § 225 ods.1 a 2 C.s.p. a § 457 O.z. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že rozsudkom sp.zn.
4C/39/2007-468 určil, že zmluva o úvere uzavretá dňa 8.8.2005 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi

a žalovanou 1/ ako veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000 Sk je neplatná, preto v prípade
plnenia z neplatného právneho úkonu, právny úkon síce nastal, ale je postihnutý neplatnosťou, čo
znamená,žeprávnyúkonnemalzanásledokvznikprávaanipovinnostinaposkytnutéplnenie.Vprípade
vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy O.z. v ust. § 457 upravuje jeho dôsledky tak, že
stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4Cdo/237/2005 ).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 4C/39/2007-468 zo dňa 12.12.2014 podala odvolanie
žalovaná 1/ prostredníctvom splnomocnenkyne, navrhla ho zmeniť tak, že návrh na určenie neplatnostiúverovej zmluvy odvolací súd zamietne. Namietala, že súd nerozhodol o synalagmatickom záväzku
(pozn.: bolo napravené vydaním dopĺňajúceho rozsudku). Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o úvere
namietala, že jeho závery sú v rozpore s ostatným rozhodnutím odvolacieho súdu. Prvoinštančný súd

nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k existencii platnosti zmluvy o úvere. Namietala aj existenciu
naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy.

5. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadrili žalobcovia v tom smere, že rozhodnutie prvoinštančného súdu
je vecne správne, keď tento sa vyporiadal s otázkou existencie neplatnosti zmluvy o úvere ako aj s

existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

6. Proti doplňujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 4C/39/2007-509 zo dňa 18.10.2016 podali
odvolanie žalobcovia. Vzniesli námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 O.z. V odvolaní potvrdili, že z
poskytnutej sumy 160.000 Sk, zaplatili 123.000 Sk a zostalo nezaplatených 37.000 Sk, avšak žalovaná
1/ mala právo podať žalobu o zaplatenie predmetnej sumy. Pri neplatnosti právneho úkonu sa postupuje

tak, že každý je povinný si vrátiť to, čo na základe neplatnej zmluvy získal, avšak premlčacia lehota sa
začína počítať odo dňa, keď nárok vznikol a nie odo dňa, keď bol právny úkon vyhlásený za neplatný.

7. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadria prostredníctvom svojej splnomocnenkyne žalovaná 1/ v tom
smere, že nárok žalovaného 1/ nie je premlčaný, keď premlčacia doba podaním žaloby neplynula od

podania žaloby, t. j. 13.3.2007, pričom žalobcovia sa odvolávajú voči rozhodnutiu súdu, ktorým súd
vyhovel ich vlastnému návrhu. V zmysle § 457 O.z. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Aj keby bol nárok žalovaného 1/
premlčaný, námietka žalobcov by sa nemohla uplatniť, pretože s poukazom na ust. § 107 ods. 3 O.z. si
účastníci neplatnej zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť všetko čo podľa nej dostali, pričom na námietku

premlčania sa prihliadne len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný 1/ nemôže voči žalobcom uplatniť námietku premlčania, preto by boli akceptáciou
námietky premlčania žalobcov títo neprimerane zvýhodnení.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektmi - t.j. stranami, v neprospech ktorých boli rozhodnutia vydané
(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolania v čase ich podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté

rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov a žalovanej 1/ nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj dopĺňací rozsudok sú v celom
rozsahu vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie v zmysle § 387
C.s.p..

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých rozsudkov, konania im predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudkov, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné preposúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

12. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci

pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada

dodať iba nasledovné:

14. Vo vzťahu k rozsudku č. k. 4C/39/2007-468 zo dňa 12.decembra 2014 súd prvej inštancie určil, že
zmluva o úvere uzavretá dňa 8. augusta 2005 medzi žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovaným 1/
ako veriteľom o poskytnutí úveru vo výške 160.000 Sk je neplatná sa prvoinštančný súd vyporiadal so

všetkými relevantnými otázkami, ktoré odvolateľka vo svojom odvolaní namietala a snáď len k existencii
naliehavého právneho záujmu treba uviesť, že žalobcovia nepochybne mali naliehavý právny záujem na
určení, pretože ich postavenie sa stane istejším v prípade, ak súd žalobe vyhovie, čo sa aj v danej veci
stalo. Žalobcovia nemajú inú možnosť súdnej ochrany, len podaním takejto žaloby. Žalobu na plnenie
(ktorá má prednosť pred žalobou na určenie) by mohla podať len žalovaná 1/ a v danom prípade ju

nepodala. Súdna prax už ustálila, že spotrebitelia, ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s
nimi súvisiacich zmlúv majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv (uznesenie NS SR
1M Cdo/1/2009).

15. Vo vzťahu k doplňujúcemu rozsudku č. k. 4C/39/2007-509 zo dňa 18.10.2016, ktorým bola uložená

žalobcom povinnosť zaplatenia 1.228,17 eur žalovanej 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, že
v danom prípade sami žalobcovia vychádzali z ust. § 457 O.z. t.j., ak je zmluva neplatná (zmluva o
úvere uzavretá dňa 8. augusta 2005), je každý z účastníkov povinný vydať druhému všetko, čo podľa
nej dostal. Už v žalobe, ktorá došla súdu prvej inštancie 13. marca 2007 žalobcovia podmieňovali
určenie neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi nimi a žalovanou 1/, uložením im povinnosti vrátenia

žalovanej 1/ toho čo na základe neplatnej úverovej zmluvy dostali a to bol zostatok nezaplatenej
sumy poskytnutého úveru niekdajších 37.000 Sk, čo predstavuje 1.228,17 eur. K vznesenej námietke
premlčania v odvolaní žalobcov proti dopĺňaciemu rozsudku treba uviesť, že sami žalobcovia urobili
predmetom konania synalagmatický záväzok a podaním žaloby 13. marca 2007 tak došlo k pretrhnutiu
premlčacej doby, pretože žalobcovia fakticky uznali pohľadávku žalovanej 1/ voči nim v žalobe podanej

nimi 13. marca 2007 (§ 110 O.z. ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za
desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty) a určili si lehotu na plnenie, t. j. 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, preto logicky doposiaľ nemohlo dôjsť k premlčaniu práva žalovanej 1/.

16. Odvolací súd však nerozhodol o trovách odvolacieho konania, pretože o trovách konania ako takých
je potrebné rozhodnúť komplexne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tu platila právna úprava
§ 151 ods. 3 O.s.p. (pozn.: táto nemá ekvivalent v novej právnej úprave C.s.p., ale je možné na daný
prípad použiť analógiu - ust. § 396 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), ktorá umožňovala súdu o trovách konania
rozhodnúť tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže súd

prvej inštancie aplikoval na trovy konania v čase jeho rozhodovania predmetné ustanovenie a v zmysle §
470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované, nemohol odvolací súd rozhodovať o trovách odvolacieho konania, keď o
trovách konania ako takých nerozhodol súd prvej inštancie, preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať stranám náhradu trov konania (tak prvoinštančného

ako aj odvolacieho - tu vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 1/) pomeru ich úspechu vo veci.17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.