Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/129/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010725
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121010725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného Z. T., nar. XX. A. XXXX v C., trvale
bytom K., J. A. XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 16. júna 2021, č. k.: 3PP/4/2021-65, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
11. novembra 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. T. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Trestného zákona zamietol
žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 22. januára 2020, sp. zn. 4T/131/2019.

2. Okresný súd k formálnej podmienke, t. j. k vykonaniu potrebnej časti z uloženého trestu odňatia
slobody uviedol, že odsúdený túto podmienku splnil.

3. K prvej materiálnej podmienke, t. j. že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie okresný súd uviedol, že aj túto podmienku odsúdený splnil, pričom
okresný súd poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu.

4. K druhej materiálne podmienke, t. j, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život okresný súd uviedol, že túto podmienku nepovažuje za splnenú, pričom poukázal na obsah
registra trestov odsúdeného, kde má odsúdený evidovaných 6 záznamov, z toho tri odsúdenia pre
drogovú trestnú činnosť, ako aj na závery resocializačnej prognózy, ktorá sa podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá pre opakované páchanie trestnej činnosti. Okresný súd

uviedol, že odsúdený je špeciálny recidivista, pričom riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného okresný
súd vyhodnotil ako veľmi vysoké. Okresný súd má za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

5. Proti uzneseniu okresného súdu odsúdený priamo na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť, ktorú
dodatočne písomne odôvodnil jeho obhajca. V odôvodnení sťažnosti odsúdený namieta, že okresný
súd sa vôbec nezaoberal dôkazmi a skutočnosťami, ktoré preukazujú, že vyjadril snahu sa polepšiť, má
kritický postoj k svojej trestnej činnosti a má záujem viesť riadny život a ani vyjadrením zástupcu ústavu,
ktorý na verejnom zasadnutí uviedol, že nemá pochybnosti o polepšení odsúdeného a že podľa jeho
názoru odsúdený spĺňa všetky podmienky na jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený ďalej uvádza,

že samotný počet jeho odsúdení z minulosti nemôže byť dôvodom na to, že sa tentokrát nepolepší.
Podľa odsúdeného je polepšenie vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sanavonok prejavuje len v jeho správaní, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je potrebné,
aby súd zisťoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenskému poriadku a spoločenským záujmom, prostrediu, v ktorom

žil, celý jeho doterajší život a jeho trestnú činnosť. Len za tohto predpokladu potom možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody dosiahol taký stupeň nápravy, že sa zbavil práve tých
charakterových čŕt a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré, okrem
ostatných príčin, aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Pozitívna prognóza budúceho
správania páchateľa musí vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia a dôležité je aj zistenie, v

akom prostredí bude páchateľ po prepustení pracovať a žiť. Odsúdený ďalej uviedol, že význam bude
mať aj prípadné zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie páchateľa z výkonu
trestu, aké sú sociálne pomery páchateľa, aké podmienky má vytvorené na prechod do normálneho
životaaslobode.Samotnáskutočnosť,žepáchateľbolužviackrátodsúdenýspodmienečnýmodkladom
nemôže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, pretože by išlo len o mechanické stupňovanie následkov pochybenia páchateľa, kedy sa po

odpykaní týchto trestov vychádzalo pri neskorších úvahách o možnosti jeho nápravy len z jednoduchého
zistenia, že mu bolo uložených viacero trestov, bez zreteľa na uvedené okolnosti.

6. Odsúdený ďalej uviedol, že prognózu jeho polepšenia môže oveľa kvalifikovanejšie posúdiť zástupca
ústavu na základe každodenných kontaktov s odsúdeným a jeho správaním, ako niekto „od stola“.

Odsúdený tiež poukázal na skutočnosť, že v spise sa nachádzajú dôkazy o tom, že má zabezpečenú
prácu, bývanie a zdravotnú starostlivosť v kruhu svojej rodiny a okresnému súdu vytkol, že tento sa
nezaoberal ani možnosťou nariadenia kontroly odsúdeného technickými prostriedkami či dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Odsúdený dáva sľub, že bude viesť usporiadaný spôsob života,
nakoľko samotné odsúdenie mu dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad vlastným správaním.

Odsúdený zdôraznil, že má kritický postoj k svojej trestnej činnosti a sľubuje, že nebude páchať trestnú
činnosť. Odsúdený preto navrhuje, aby krajský súd jeho sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby o jeho žiadosti sám rozhodol a
z výkonu trestu odňatia ho podmienečne prepustil.

7. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

8. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

9. Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba podľa § 192
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako
aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

10. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd v zhode s okresným súdom zistil, že odsúdený

aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnymstupňomstráženia,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredaz22.
januára2020,sp.zn.4T/131/2019,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa22.januára2020.Sozapočítaním
väzby odsúdený trest vykonáva od 15. apríla 2019 a predpoklad jeho vykonania podľa skráteného
výpisu odsúdeného je dňa 15. apríla 2022. Odsúdený bol predmetným rozsudkom uznaný vinným zo

spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pričom skutok mal páchať od presne nezisteného
času v roku 2019.

11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky a prvej materiálnej podmienky na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody krajský súd dospel k záveru, že zistenia okresného súdu
sú správne, v napadnutom uznesení riadne odôvodnené, a preto na ne bez potreby ich opakovania len
poukazuje. Na tomto mieste krajský súd len poznamenáva, že z hodnotenia odsúdeného ústavom zodňa 20. apríla 2021 vyplýva, že odsúdený bol počas celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody
disciplinárne odmenený len trikrát a nie jedenásťkrát, ako to v odôvodnení sťažnosti odsúdeného uvádza
jeho obhajca, čo ale na správnosť záveru okresného súdu o splnení prvej materiálnej podmienky vplyv

nemá.

12. Pokiaľ ide druhú materiálnu podmienku, túto okresný súd vyhodnotil ako nesplnenú a náležite
odôvodnil, ako k tomuto záveru dospel, pričom krajský súd sa so závermi okresného súdu stotožňuje
a dopĺňa, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za

dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby
bez zreteľa na účel trestu. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho
polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený.

13. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v
konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že v odsúdený povedie v budúcnosti i na

slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je
svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti,
pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

14. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho
skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostredie v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú

je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú
prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.
j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

15. Pokiaľ odsúdený argumentuje tým, že prognózu jeho polepšenia môže oveľa kvalifikovanejšie

posúdiťzástupcaústavunazákladekaždodennýchkontaktovsodsúdenýmajehosprávaním,akoniekto
„od stola“ krajský súd poznamenáva, že prvou materiálnou podmienkou podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody nie je „prognóza polepšenia“, ale skutočnosť, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Pokiaľ ide o plnenie
povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, tu je súd odkázaný na hodnotenie odsúdeného,

ktoré vypracováva ústav. Súd teda neskúma, akú prognózu má polepšenie odsúdeného, ale či k nemu
reálne došlo. V tomto smere okresný súd dospel k správnemu záveru, čo krajský súd konštatoval v bode
10.

16. Pokiaľ však ide o dôvodnosť očakávania riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení,

teda preukázanie splnenia druhej materiálnej podmienky, túto vyhodnocuje súd a nie zástupca ústavu,
pričom krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že hodnotenie ústavu nie je pre súd absolútne záväzné v
týchjehozložkách,ktorédokážeposúdiťajsámbeztoho,abypriamosledovalsprávaniesaodsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody, preto má záver hodnotenia odsúdeného /vo všeobecnosti/ pre súd len
odporúčajúci charakter, čo je práve prípad posúdenia splnenia druhej materiálnej podmienky.

17. Odsúdený bol doposiaľ celkom šesťkrát súdne trestaný, a to počnúc rokom 2009. Odsúdený
bol dvakrát súdne trestaný aj za drogovú trestnú činnosť, konkrétne pre prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 resp. ods. 2 Trestného zákona a v poslednom prípade pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona. Zároveň je potrebné poukázať na fakt,
že odsúdený závažnú drogovú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
rozhodnutím súdu Landesgericht Korneuburg z 3. mája 2018, sp. zn. 501 HV 147/2017h, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 8. mája 2018, ktorým bol odsúdenému uložený pre trestný čin krádeže

trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením
skúšobnej doby 3 (tri) roky, z čoho možno tiež vyvodiť celkový postoj k spoločenskému poriadku a
spoločenským záujmom, ako to odsúdený žiada v odôvodnení jeho sťažnosti.18. Odsúdenému boli v minulosti boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, kedy súdy zjavne
vychádzali z toho, že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo,
teda tým, že mu fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného

trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z
jeho premenenia a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie. Práve toto
nepriame pôsobenie má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel
trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody.

19. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Akýmalinaosobuodsúdenéhopodmienečnétrestyodňatiaslobody
vplyv možno vidieť práve z odpisu registra trestov odsúdeného.

20. Odsúdený v sťažnosti uviedol, že samotná skutočnosť, že páchateľ bol už viackrát odsúdený s
podmienečným odkladom nemôže byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. K uvedenému krajský súd uvádza, že nie okresný súd, ale sám
odsúdený bol strojcom svojho života, nie okresný súd, ale odsúdený páchal trestnú činnosť. Pokiaľ teda
okresný súd po vykonaní verejného zasadnutia dospel k záveru, že v prípade odsúdeného nie je možné

jeho návrhu vyhovieť, vychádzal tak zo skutočností, ktoré mohol ovplyvniť výlučne sám odsúdený.
Krajský súd na tomto mieste uvádza, že samotná skutočnosť, že odsúdenému boli doposiaľ ukladané
tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu /resp. alternatívne tresty/ automaticky
neznamená, že návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie bude, či dokonca musí byť vyhovené.
Práve v prípadoch, akým je prípad aj odsúdeného, súdy musia náležite vyhodnotiť splnenie všetkých

podmienok, ktoré je povinný splniť každý odsúdený, pokiaľ jeho návrhu na podmienečné prepustenie
má byť vyhovené. Pokiaľ opakované odsúdenia s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody v konkrétnom prípade k náprave odsúdeného neviedli, pretože tento trestnú činnosť pácha
opakovane, potom v konkrétnom prípade súd môže dospieť aj k takému záveru, že odsúdený nedáva
záruku riadneho vedenia života po jeho podmienečnom prepustení, a teda nespĺňa druhú materiálnu

podmienku, a to aj napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát.

21. Okresný súd podľa názoru krajského súdu správne ustálil, že v prípade odsúdeného je prognóza
riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení značne neistá a doterajší život odsúdeného skôr
nasvedčuje tomu, že ani predchádzajúce tresty na neho nemali očakávaný účinok v tom zmysle, aby

viac trestnú činnosť nepáchal. Okresný súd preto správne nemohol dospieť k záveru, že odsúdený splnil
aj druhú materiálu podmienku na jeho podmienečné prepustenie.

22. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.