Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206875
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121206875.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: X. Š. C., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. A.M. XXX/XX, W., X.
Ľ. C., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. A. XXX/XX, W., X. Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. H. M. XXXX, T. X., X. Y.
X., A.. XX.XX.XXXX, W. A. M.I. XXXX/XX, S., X. U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, S.-P., X. Y.Ž.
P., A.. XX.XX.XXXX, W. U..Y. XXXX/XA, W.-T., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova48,Bratislava,IČO:00151653,2.HeyPay,s.r.o.,Mostová2,Bratislava,IČO:44842414,3.

G.. T. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XXXX/XX, F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2021 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 3 povinnosť
a.) zdržať sa výkonu práv na základe dražby konanej dňa 24.09.2021 o 10:00 hodine v Trnave vo veľkej

konferenčnej miestnosti, v Hotel Spectrum, na Vladimíra Clementisa 13, Trnava, ktorej priebeh bol
osvedčený Notárskou zápisnicou A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021
vyhotovenou notárom U.. U. O.E., b.) zákaz nakladania,
a teda predaja, darovania, vloženia ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej
osoby, alebo iného scudzenia, prenajatia, zriadenia zmluvného záložného práva pre záložného veriteľa
iného ako žalobcovia a iného nakladania s nehnuteľnosťami evidovaných Okresným úradom Trnava,

katastrálnym odborom, v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava na liste vlastníctva č. XXX,
pozemok parcely registra I. , parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "I.", parc.
č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na liste vlastníctva č. XXX
pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada,
c.) povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym

odborom, v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely
registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra „., parc. č. XXX/XX, o
výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na liste vlastníctva č. XXX pozemok
parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada, žalobcami 1, 2, 3, 4,
5, a 6, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia l a 2 sú výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 v BSM nachádzajúcich sa v k.ú. P. W., E. W., okres Trnava,
evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: pozemok parcely
registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba
- rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o

výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.Žalobcovia 3,4,5,6 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele: žalobca 3 - 7/16 z celku,
žalobca 4 - 1/8 z celku, žalobca 5 - 7/32 z celku, žalobca 6 - 7/32 z celku, nachádzajúcich sa v k.ú. P.
W., E. W., okres Trnava, evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXX,

a to: pozemok parcely registra "., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada.

Dňa 24.09.2021 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, navrhovateľom dražby
bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3. O priebehu predmetnej dobrovoľnej
dražby bola vyhotovená Notárska zápisnica A. XXX/XXXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa

24.09.2021 vyhotovená notárom U.. U. O..

Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.01.2006. Záložné právo bolo zriadené ako
akcesorický právny vzťah k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 05.01.2006
medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1. Žalobcovia 1, 2 sú toho právneho názoru, že uvedená zmluva o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročná a bezpoplatková, celá dlžná suma bola žalobcami 1,2
vyplatená žalovanému 1, neexistoval dôvod na vykonanie dražby. Neplatnosť predmetnej dražby je
daná aj z dôvodov:
a) záložná zmluva je v rozpore so zákonom; obsahuje v sebe ustanovenia o mandátnej zmluve, ktoré
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľského

úveru, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom na chýbajúce povinné údaje o RPMN, konečnej
výške úveru, absentujú podpísané VOP spotrebiteľom; navrhuje, aby súd ako predbežnú otázku riešil
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
b) počas prípravy alebo priebehu dražby prišlo k porušeniu zákona o dražbách; žalobcom neboli
doručované písomnosti ako to požaduje zákon;

c) prostredníctvom dražby sa má uspokojiť pohľadávka, ktorá je v rozpore so zákonom (nezákonnosť
úverovej zmluvy, na základe ktorých záväzok dlžníka vznikol);
d) veriteľ požaduje vykonať dražbu na uspokojenie pohľadávky, ktorá neexistuje, alebo je podstatne
nižšia ako tvrdí, prípadne ešte nie je splatná, žalovaný 1 voči žalobcom 1, 2 viedol na OS TT súdne
konanie o zaplatenie cca 19 000 Eur, avšak podľa výťažku z dražby mu bola prerozdelená suma 26 000

Eur; navrhuje pripojiť uvedený spisový materiál,
e) znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom (hodnota nehnuteľnosti je mnohonásobne
vyššia ako cena určená znalcom na sumu 53.600,- Eur); navrhuje vykonať znalecké ohodnotenie
predmetných nehnuteľností,
f) výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom, prípadne boli v rámci dražby uspokojované

náklady alebo plnenia, na ktoré nebol nárok.

Vzhľadom na uvedené navrhuje vo veci samej, aby súd určil, že dražba konaná dňa 24.09.2021 o 10:00
hodine v Trnave v Hoteli Spectrum, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou A. XXX/XXXX,
A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021, je neplatná. Zároveň si žalobcovia uplatnili nárok

na náhradu trov konania.

Nakoľko vydražiteľ - žalovaný 3 aktuálne opakovane osobne, alebo prostredníctvom iných osôb
navštevuje žalobcov 1,2 v ich obydlí v nehnuteľnostiach v k.ú. P. W., zapísanom na LV č. XXX -rodinný
dom a žalobcovia 1,2 tak pociťujú neprimeraný nátlak zo strany žalovaného 3, vzniká u nich dôvodná

obava o výkon svojich práv ako aj vzhľadom na fakt, že na LV č.XXX a LV č. XXX je aktuálne vyznačená
plomba Z - XXXX/XXXX, navrhujú, aby súd vydal požadované neodkladné opatrenie.

3. Žalobca spolu s návrhom predložil Notársku zápisnicu A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A.
XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021 vyhotovenú U.. O., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

uzatvorenú dňa 05.01.2006 medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu uzatvorenú dňa 05.01.2006, výpisy z LV č. XXX, LV č.XXX, k.ú.
P. W..

4. Súd preskúmal predložený návrh a listinné dôkazy a zistil nasledujúce: Zo zmluvy o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006 bolo preukázané, že žalobcom 1,2 bol poskytnutý úver vo
výške 750.000 Sk, účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Spolu s uvedenou zmluvou o úvere
bola záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna
zmluva dňa 05.01.2006. Na strane záložcov vystupovali: P. Y., O. Q., F. M.. Na základe záložnejzmluvy bolo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 05.01.2006 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a Š. C. Y. Ľ. C. zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov. Zálohom predmetného úveru boli nehnuteľnosti v katastrálnom

území P. W., E. W., okres Trnava zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parc. č. XXX/XX o
výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrady, parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná
plochaanádvorie,stavba-rodinnýdom,sosúpisnýmč.XXX,postavenomnapozemkuparc.č.XXX/XX.

5. V časti V. predmetnej záložnej zmluvy pod názvom „Výkon záložného práva “ sa zmluvné strany

dohodli, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať
výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, a to spôsobom
dohodnutým vo VOP. V bode VI. Predmetnej zmluvy pod názvom „Záverečné ustanovenia“ je uvedené,
že záložca zodpovedá za nespornosť svojho vlastníckeho práva. Zriadenie záložného práva má účinky
aj pre právneho nástupcu, príp. dediča. V zmysle článku 8, časť IV. predmetnej zmluvy sa záložca
oboznámil s Všeobecnými obchodnými podmienkami záložného veriteľa.

6. Z Notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021
vyhotovenej notárom U.. U. O. vyplýva vykonanie dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov 1.- 6. zapísaných na LV č. XXX a č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava
-katastrálny odbor, pre katastrálne územie P. W., pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný 1,

dražobníkom žalovaný 2 a vydražiteľom žalovaný 3.

7. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie
P. W., E. W. súd zistil, že žalobcovia 1,2 sú vlastníkom nehnuteľností: pozemok parcela registra I.,
parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom,

so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra "., parc. č. XXX/XX. Z listu vlastníctva
vyplýva, že titulom nadobudnutia uvedenej nehnuteľnosti je kúpna zmluva, vklad uvedenej zmluvy bol
povolený dňa 16.03.2006 (Q. XXX/XX). V poznámke k uvedenej nehnuteľnosti je zapísané Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe T. M.(dátum konania dražby 24.09.2021) Dražobník HeyPay, s.r.o., Bratislava.

8. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre katastrálne územie
P. W., E. W. súd zistil, že žalobcovia 3,4,5,6 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemok parcela registra
I., parc. č. XXX/XX, o výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrada (v podieloch 7/16, 1/8, 7/32,7/32). V
poznámke k uvedenej nehnuteľnosti je zapísané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe T. M.(dátum konania
dražby 24.09.2021) Dražobník HeyPay, s.r.o., Bratislava.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,

ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záložné právo slúži na zabezpečenie

pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 2, 3, 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá

tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).(2)Osoba,ktorápodalanasúdežalobupodľaodseku2,jepovinnáoznámiťpríslušnémuokresnému
úradu začatie súdneho konania. (3) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku
2. (4) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku

dňu príklepu. (5)

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá sa
správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ). Záložný veriteľ zodpovedá
za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti

za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

Podľa § 36a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, počas vyznačenia poznámky
podľa odseku 3 okresný úrad nemôže vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých sa súdne rozhodnutie týka,rozhodnúť o povolení vkladu alebo vykonať záznam. Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti
na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka. 10eb)

10. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie
takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. V zmysle ustanovenia
§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú

osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani
nie je dobre možné. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.
Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súdna prax vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného
opatrenia získa druhá strana.

11. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tak tvrdenie a osvedčenie, že
sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp.
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby
sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí
javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav,

ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je
potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia,
súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do
vzťahov sporových strán alebo tretích osôb.

12. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za
podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom
ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v
tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať, je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava
pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych

či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany
neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom
poriadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú
ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už
stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom

stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

13. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo
ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo
však nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný
hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.

14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia.

15. Zo skutkových tvrdení žalobcov v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva existencia
právneho vzťahu medzi žalobcami 1,2 a žalovaným 1, ktorý vznikol na základe uzatvorenej zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.01.2006, v zmysle ktorej bol dohodnutý úver vo výške 750.000
Sk, účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter zmluvných strán nie je
sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahuje úprava Občianskeho zákonníka obsiahnutá v
ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z predmetnej zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX bolo dňa 05.01.2006 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov.
Predmetom zálohu uvedeného úveru boli nehnuteľnosti v katastrálnom území P. W., E. W., okres Trnava
zapísané na liste vlastníctva č. XXX (v čase uzatvorenia zmluvy), a to: pozemok parc. č. XXX/XX o
výmere 1.016 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. č. XXX/XX, o výmere 400 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc.

č. XXX/XX. Aktuálne sú spoluvlastníkmi založených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
v k.ú. P. W. žalobcovia 1,2, a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX v k.ú. P. W. žalobcovia 3,4,5,6 (v podieloch 7/16, 1/8, 7/32,7/32).

16. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1.- 6. vzniklo podľa § 151a, § 151e ods.2

Občianskeho zákonníka zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené aktuálnym výpisom z LV č.
XXX, resp. z LV č. XXX pre k.ú. P. W., ktoré boli prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v predmetnej veci, kde v časti I.: Ťarchy je: Záložné právo - na parcelu registra I. č. XXX/XX a rodinný
dom s.č.XXX na parc.reg. I. č. XXX/XX ( D. Č.. XXX) a Záložné právo - na parcelu registra I. Č.. XXX/
XX (D. Č.. XXX), obe v prospech: Slovenská sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653,

Zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 5.1.2006, Q. XX/XX - Zmluva o zriadení záložného
práva právopl. dňa 13.2.2006 - 11/06, 22/06.

17. Z Notárskej zápisnice A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2021
vyhotovenej notárom U.. U. O. vyplýva, že bola vykonaná dobrovoľná dražba uvedených nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX vedeného Okresným úradom Trnava -katastrálny odbor, pre
katastrálne územie P. W., pričom navrhovateľom dražby bol žalovaný 1, dražobníkom žalovaný 2 a
vydražiteľom žalovaný 3.

18. Výkonom záložného práva sleduje veriteľ (žalovaný 1) legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky

zo zmluvy o úvere spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z
24. 09. 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy
SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s

dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na
vydraženieveci,pričomObčianskyzákonníkvychádzaztoho,žesamotnéuzatvoreniezmluvyozriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba
odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho

majetku určitým spôsobom regulovaným právom (Zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na
základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na

ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

19.Záložnéprávonazabezpečeniepohľadávkyveriteľaakožalovaného1vzniklonazmluvnomzáklade.
Povinnosťžalobcovakozáložcov(resp.nástupcovzáložcov)strpieťvýkonzáložnéhoprávajezakotvenáv § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložca je povinný strpieť výkon
záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného
práva.

20. Žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnili platnosť dražby,
a to z dôvodu rozporu záložnej zmluvy so zákonom a z dôvodu porušenia zákona o dražbách, avšak
uvedené tvrdenia ničím v návrhu neosvedčili. Žalobcovia v návrhu uviedli len všeobecné tvrdenia o tom,
že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, pohľadávka neexistuje, resp. je

podstatne nižšia ako tvrdí veriteľ, prípadne nie je ešte splatná, úverová zmluva je bezúročná, dôvodom
neplatnosti dražby má byť aj skutočnosť, že znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom,
príp. že výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom. Tieto tvrdenia žalobcov o neplatnosti
úverovej, či záložnej zmluvy, neexistencii pohľadávky, resp. o výške, či splatnosti pohľadávky však neboli
ničím osvedčené, zostali iba v rovine všeobecných a nepodložených tvrdení žalobcov. Rovnako tak aj
tvrdenia ohľadne porušenia zákona o dražbách, resp. o nedoručení písomnosti z dražby, či nezákonnosti

znaleckého posudku. Nejde tak o hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

21. Ohľadne preukázania potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia dôvodili, že žalovaný 3
aktuálne opakovane osobne, alebo prostredníctvom iných osôb navštevuje žalobcov 1,2 v ich obydlí

v nehnuteľnostiach v k.ú. P. W., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX (rodinný dom), čo vnímajú ako
neprimeraný nátlak a ako dôvodnú obavu o výkon ich práv vzhľadom aj na aktuálne vyznačenú plomba
Z - XXXX/XXXX A. D. Č..XXX Y. XXX. Súd uvádza, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre katastrálne
územie P. W., vyplýva, že žalobcovia 1,2 sú doposiaľ vlastníkom nehnuteľností, pričom v časti vlastníci
k uvedenej nehnuteľnosti je zapísaná poznámka: F. XXX/XXXX - na parcelu registra I. Č.. XXX/XX a

rodinný dom s.č. XXX na parcele registra I. Č..XXX/XX - Návrh na zápis poznámky zo dňa 18.11.2021
na základe podania žaloby o určení neplatnosti dražby podanej na Okresný súd Trnava dňa 18.11.2021
vedenej pod sp. zn.17C/48/2021 - 144/21. Žalobcami tvrdená obava o výkon ich práv vzhľadom na
vyznačenú plombu N. - XXXX/XXXX, podľa názoru súdu nesvedčí o potrebe okamžitého zásahu v
podobe navrhovanej úpravy. Aj v prípade už vykonanej dražby k reálnemu zásahu do faktického stavu

žalobcov nedochádza, pokiaľ nie je vydražený predmet odovzdaný vydražiteľovi. Aj úprava v § 228 ods.2
CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby je záväzný aj
pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný
v čase zapísanej poznámky v katastri nehnuteľnosti o súdnom konaní, zabraňuje vzniku komplikácií pri
prípadných ďalších prevodoch nehnuteľnosti po vydražení. Napokon v prípade úspešne podanej žaloby

o neplatnosť dražby, účinky príklepu zaniknú, tzn. nastane stav, ako keby k dobrovoľnej dražbe ani
nedošlo. Súd má za to, že vzhľadom aj na skutočnosť, že poznámka v evidencii nehnuteľností o začatí
konania o neplatnosti dražby je prekážkou vkladového konania, resp. konania o vykonaní záznamu
smerujúceho k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3, v podanom návrhu rovnako absentuje aj
ďalší predpoklad na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to preukázanie potreby

neodkladnej úpravy pomerov. V uvedenom prípade nemožno dať za pravdu žalobcom, že by bol nutný
okamžitý zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.

22. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov, je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie

tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci
medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo
k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku
procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať

procesnú aktivitu zo strany konania na súd apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného
práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

23. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný 1 realizoval
výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcami (resp. právnymi predchodcami

žalobcov), a to postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je
teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava. Keďže žiadna právna úprava
neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou,
ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy hoci aj na bývanie, nemožno považovať za právne významnúskutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe to, že žalobcovia v uvedenej
nehnuteľnostibývajú.Zásahdosvojhovlastníckehoprávajevdanomprípaderealizovanýnazákladeich
vlastnej dispozície, ktorú poskytli v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam (resp. ich právni predchodcovia)

a z ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne
spochybňovali platnosť tejto zmluvy.

24. Nad rámec uvedeného, keď súd má za to, že nebola osvedčená dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, súd dáva do pozornosti aj nedostatok podaného

návrhuspočívajúcivskutočnosti,ženávrhbolpodpísanýibažalobcami1,2,absentujúpodpisyostatných
žalobcov, pričom v zmysle § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti ...., ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Z uvedeného dôvodu je podaný návrh vo vzťahu k žalobcom
3,4, 5, 6 nedôvodný bez ďalšieho.

25. Súd tak po preskúmaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol ako nedôvodný, nakoľko tvrdenia žalobcov nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.
(§ 325 ods. 1 CSP).

26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia rozhodne súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).