Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. november 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6121419745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený
JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441,
právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
IČO: 37 928 422, o zaplatenie 222,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 222,17 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29. 06. 2021 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 222,17,
- EUR a na náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť mala byť spôsobená

prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200148,
priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení,
priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady

účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť mal oznámiť
žalovanému.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 40Up/562/2021
zo dňa 27. 07. 2021 (na č. l. 28, 29 spisu).

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu

odpor, ktorý odôvodnil tým, že návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením
§ 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Poukázal na skutočnosť, že zvyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to náležitosť, ktorej
veci sa týka, nakoľko všetko čo k tejto náležitosti Žalobca súdu a Žalovanému poskytol nasledovné
nedostatočnétvrdenia„Nazákladeškodovejudalostievidovanejužalovanéhodošlokuškodenavozidle

poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu“. Z tohto všeobecného tvrdenia
sa podľa žalovaného nedá vyvodiť o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto
ju zavinil, kedy sa Žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké následky mala táto

udalosť na MV, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá nárok Žalobcu na
plnenie, ktoré žaluje a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Mal za to, že Žalobca nepredložil formálne
úplnú žalobu, a uviedol, že len formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci.
Ďalej mal za to, že nakoľko Žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré
sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby, súd by mal s ohľadom na sudcovskú
koncentráciukonaniažalobuzamietnuťvcelomrozsahuprejejnespôsobilosťvyvolaťvecnéprejednanie

veci. Poukazoval na to, že žalobca predložil Zmluvu o prenájme, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa
09.03.2020 došlo medzi Žalobcom a Poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom
podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí malo byť dojednané, že nájom potrvá presne do
20.03.2020, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané
zo servisu. V nadväznosti na uvedené mal za to, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už

pri jej uzavretí zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o prenájme, nakoľko pri uzavretí
tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, to
znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany Žalobcu, je
potrebné vyvodiť záver o tom, že Zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 09.03.2020, tak
ako to tvrdí Žalobca, ale najskôr dňa 20.03.2020, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp.

realizácii nájomného vzťahu medzi Žalobcom a Poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o
existenciitohtovzťahujepredmetnázmluva.Dôvodil,žeŽalobcaniejeaktívnevecnelegitimovaný,atoz
nasledovných dôvodov. Zo Žalobcom uvedeného skutkového stavu má vyplývať, že Poškodený mal voči
Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom

predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na
plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524
OZ má vyplývať, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne
uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil

a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. To znamená,
že uvedeným postúpením malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z
uvedeného potom má vyplývať, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na

strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu
sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej
sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo
postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia

§ 39 OZ za absolútne neplatný. Poukazoval na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné
považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného postúpenia
(ZoPP) vyplýva, že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči Žalovanému. Pričom
táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry
vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku

škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, má zakladať absolútnu neplatnosť
predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP, nakoľko Poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá
zároveň predstavuje záväzok Poškodeného. Upozorňoval, že nárok na náhradu nákladov na prenájom
náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z OZ. Žalobca nemal nijako preukázať, že
poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného

rozkazu. Poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020, v zmysle ktorého Žalovaný
plnil vo výške, ktorá zohľadňuje termín ukončenia opravy a dodania služby podľa faktúry o oprave
vozidla a zároveň bola v plnení zohľadnená primeraná sadzba za typ požičaného vozidla a opotrebenie
poškodeného vozidla, ku ktorému nedošlo v dôsledku jeho neužívania v dobe opravy.5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.

1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 20. 09. 2021 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v

konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.. Uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu
spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Poukázal na § 3 ods. 4
predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva
zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými
jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie
uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca

eviduje vo svojom účtovníctve. Má byť tak zrejmé, že žaloba má všetky predpísané náležitosti. Žalobca
opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný
za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Uvedené má potvrdzovať aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002.

Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 28.02.2020 došlo v Žiline
ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. F. XXX R., spôsobenej poškodenej
V.. S. Š.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Fiat Ducato, ev. č. H. XXX
Z., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev.

č. H. XXX C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 139/701 zo dňa 09.03.2020. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200148 zo dňa 20.03.2020, s dátumom splatnosti 03.04.2020
na sumu 587,52 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020 žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 365,35 €.
Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu mali byť žalovanému riadne doručené už pri

uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a majú tvoriť podklady pre rozhodnutie
žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty boli predložené spolu
s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazoval. Náhrada škody má podľa jeho názoru plniť
reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným
pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený po dobu opravy v užívaní vlastného

vozidla. Dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
(R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného

vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby
nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom
náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu
prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla

má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút
slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Uviedol, že neexistuje zákonná
ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu / najrýchlejšiu
autoopravovňu, resp. robil preukázateľne VÝBER medzi požičovňami / autoservismi podľa podmienok,
ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver mal

zaujať aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom
prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného. Považoval preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany
žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a

v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi.
Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, ak
žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na
žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To savšak v tomto prípade nemalo stať, keďže žalovaný nemal nijako preukázať, že by fakturovaná sadzba
bola v danom mieste a čase zjavne neprimeraná. Má sa jednať o ničím nepodloženú úvahu žalovaného,
ktorá nemá mať reálny základ. Žalovaný nemal vykonať relevantný prieskum trhu na základe ktorého

by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Napokon žalovaný sám usúdil, že
primeranou je sadzba 40,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou
je tak nepatrný, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Nepovažoval za správne,
aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase.
Námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal za neopodstatnenú. V danom

prípadeideoštandardnépostúpeniepohľadávky.Poškodenýzatýmtoúčelomuzatvorilsožalobcomdňa
20.03.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z poistnej udalosti zo dňa 28.02.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávky má byť zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v
dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nemal nahradiť

škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia
zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla vo výške 222,17 €.
Považovalzanezmyselnéanepodloženétvrdeniežalovaného,žezmluvaonájmemohlabyťuzatvorená
najskôr v deň ukončenia nájmu, t.j. 20.03.2020. Spoločnosť SetCar sk, a.s. spolupracuje so servismi
vykonávajúcimi opravu poškodeného vozidla a pri tejto spolupráci je cieľ čo najrýchlejšieho vykonania

opravyabezproblémovéhoprevzatiaaodovzdanianáhradnéhovozidlatak,abysispoločnosťSetCarsk,
a.s. vedela zabezpečiť prenájom zapožičaného vozidla ďalším zákazníkom kontinuálne. Nie je cieľom
ani servisu a ani žalobcu predlžovať opravu, má to byť nelogické, servis potrebuje preplatenie opravy čo
najskôr a žalobca potrebuje prenajať vozidlo ďalšiemu zákazníkovi. Aj v tomto prípade bola so servisom
už pri zapožičaní náhradného vozidla odkomunikovaná dĺžka opravy, ktorá sa zhodovala s opravou a

bola uvedená v nájomnej zmluve. Ak by sa vyskytol problém s opravou a potreby doobhliadky resp.
predĺženiaopravysobjektívnychdôvodov,bolobyďalšietrvanienájmuodkomunikovanéspoškodeným.
Nájomné zmluvy sú totiž vystavované ako predtlač v sídle spoločnosti žalobcu ešte pred odovzdaním
vozidla s možnosťou dopísania neznámych údajov na mieste pri odovzdávaní náhradného vozidla
zákazníkovi priamo v servise. V prípade, že údaj o ukončení opravy nie je známy ani len približne

dopisuje sa údaj ...do ukončenia opravy... Rovnakým spôsobom dochádza aj k prevzatiu náhradného
vozidla žalobcom od poškodeného priamo v servise v deň ukončenia nájmu a opravy vozidla. Zákazník
si tak vie zariadiť dopredu kedy má odovzdať náhradné vozidlo a prevziať si opravené poškodeného
vozidlo dopredu a bez zbytočného čakania na vybavenie papierov či potreby ísť vrátiť náhradné vozidlo
dosídlaspoločnostižalobcu,všetkoprekomfortzákazníka.Faktúrazaopravuarovnakotakajfaktúraza

prenájom vozidla boli vystavené pred ukončením opravy a skutočným odovzdaním opraveného vozidla
poškodenému, teda pred ukončením opravy vozidla a ukončením nájmu náhradného vozidla. Akékoľvek
tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. §
524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie
pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva

o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom
smere sa plne stotožňoval s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom
rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o
postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody,

konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j.
odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo
zmluvy o nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu
práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne nemá odporovať zákonu a nespôsobuje absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení

vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže
sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné
poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky,
nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia
pohľadávky mal za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku

na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky aaž následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za nepodložené
a účelové. Podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci
jedného dokumentu UHRADIL predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k VZNIKU ŠKODY, a súčasne

postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku
v majetkovej sfére žalobcu. Pokiaľ ide o zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkové náklady,
ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie
nákladov súčasná rozhodovacia prax súdov SR má považovať za neoprávnené aj z toho dôvodu, že
cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne ZNÍŽILA a

ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch,
tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového
vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá
spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa
ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická

hodnota znižuje. Pre doplnenie tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp.
zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv.
odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené
náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá,
údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške,

v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj REÁLNE VZNIKLI, teda, že za obdobie prenájmu
motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky
na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Má byť nepochybné, že poškodený musel
vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu
sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný

hradiť v celom rozsahu žalovaný. Podotkol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla, tak
práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia
predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy
pominie jeho faktické obmedzenie spôsobené dopravnou nehodou. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že
servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni

na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum
dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je podľa žalobcu možné automaticky považovať za
dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry
za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s
dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. V tomto prípade došlo k vystaveniu krycieho

listu až dňa 20.03.2020, teda najskôr v tento deň si poškodený mohol vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo.
Uvedenú skutočnosť mal potvrdiť sám poškodený priamo na zmluve o nájme, kde písomne uviedol, že
20.03.2020 mu vydali opravené vozidlo zo servisu.

7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26. 11. 2021, a to v neprítomnosti strán sporu a

ich právnych zástupcov, pričom právni zástupcovia strán sporu ospravedlnili svoju, ako aj neúčasť strán
sporu na predmetnom pojednávaní, a súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

8. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

9. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

11. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).12. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

14. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou
zmluvou inému.

15. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

16. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

17. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

19. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie

zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

20. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

22. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

23. Dňa 23. 03. 2020 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10
spisu), ktorou so splatnosťou dňa 03. 04. 2020 fakturoval poškodenej (V.. S. Š.) za prenájom náhradného
vozidla (ktoré si poškodená prenajala z dôvodu, že jej vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa

28. 02. 2020 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o prenájme vozidla č. 139/701 zo dňa 09.
03. 2020 (na č. l. 9 spisu) zn. Škoda Kodiaq, EČV: H., a to za obdobie od 09. 03. 2020 do 20. 03. 2020,
t. j. za 12 dní sumu 587,52,- eur vrátane DPH (12 x 40,80, - EUR bez DPH).

24. Z faktúry vystavenej obchodnou spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. OF2025 150919 vyplynulo, že

poškodené vozidlo EČV F. XXX R. bolo prevzaté touto spoločnosťou za účelom jeho opravy (príjem
zákazky) dňa 02. 03. 2020 (dôkaz produkovaný na č. l. 7 rub spisu).

25. Dňa 20. 03. 2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodená ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.11 rub spisu), v ktorej poškodená deklarovala, že

má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom zn. Fiat Ducato, EČV: H., vo výške 587,52,- EUR s DPH z titulu jej nároku voči
žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28. 02. 2020 navozidle zn. Škoda Octavia, EČV: F. XXX R. (bod 1 zmluvy). Poškodená touto zmluvou ďalej postupovala
žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za
postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky
je vo výške 587,52,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 200148 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom
poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škoda Kodiaq, EČV: H. XXX C.. V
bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom

žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet.

26. Listom zo dňa 20. 03. 2020 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.
12 spisu) poškodená oznamovala žalovanému, že dňa 20. 03. 2020 postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti

č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 02. 2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 587,52,- EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na
žalobcu, čím jej pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej
plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

27. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 12. 05. 2020 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 12 rub spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 11. 05. 2020 ukončili šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 365,35, -
EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody spôsobenej na
poškodenom motorovom vozidle, pričom z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla v počte 12

dní bolo priznaných 10 dní s upravenou dennou sadzbou na 40 eur s DPH/deň.

28. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný.
Súd posúdil pohľadávku poškodenej voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného

vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenej v dôsledku fakturácie prenájmu
náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorá si počas opravy poškodeného vozidla prenajala náhradné
vozidlo.
Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodenej voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi

žalobcom a poškodenou, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému
záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej
pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že
poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej voči

žalovanému na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodenej voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry
bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodenej
na odplatu za postúpenie pohľadávky).

29. Poškodená ako právny predchodca žalobcu mala z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej medzi
posteným žalovaného a žalovaným právo, aby žalovaný za ňu nahradil preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým
nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov,
podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou

používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní
nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového
vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017).
Vzhľadom na potrebu poškodenej počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné

motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom
náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na
obdobie od 09. 03. 2020 do 20. 03. 2020 (t.j. 12 dní nájmu). Faktúra za opravu poškodeného vozidla
bola síce vystavená dňa 18. 03. 2020 (č. l. 7 rub spisu), avšak v konaní bolo preukázané, a to v rámci„prehlásenia nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla“, že poškodené vozidlo bolo servisom
vydané dňa 20. 03. 2020 (dôkaz produkovaný na č. l. 9 rub spisu), preto súd priznal nárok za všetky
fakturované dni prenájmu náhradného vozidla. Súd poukazuje na skutočnosť, že dátum dodania na

faktúre vystavenej obchodnou spoločnosťou GALIMEX s.r.o. nie je možné bez ďalšieho považovať
za deň, kedy svoje opravené vozidlo poškodená od tejto spoločnosti prevzala. Súd poukazuje na
skutočnosti uvádzané zo strany žalobcu, ktoré žalovaný v tomto spore nepopieral, a to že v predmetnom
prípade došlo k vystaveniu krycieho listu zo strany žalovaného dňa 20. 03. 2020, od vystavenia ktorého
autoservis vykonávajúci opravu podmieňuje odovzdanie auta poškodenému. Z uvedených dôvodov bol

súd toho názoru, že bolo dôvodné si zo strany žalobcu voči poškodenej účtovať nájomné za 12 dní
prenájmu náhradného motorového vozidla.
Zníženie sumy stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať,
nakoľko nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí
škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla,
ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii

zaťažilo nad primeranú mieru. Súd sa navyše nemohol stotožniť s úpravou dennej sadzby za prenájom
náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, z ktorej žalovaný následne vypočítal sumu
odlišnú od sumy nájomného ako poškodenej fakturoval žalobca, nakoľko táto úprava dennej sadzby
nebola zo strany žalovaného odôvodnená žiadnymi skutočnosti, tvrdeniami a ani dôkazmi. Pokiaľ
žalovaný upravil dennú sadzbu nájomného, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o prenájme

uzatvorenou medzi žalobcom a poškodenou, s uvedením, že ide o neprimerane účtovanú dennú
sadzbu na náhradné vozidlo, také odôvodnenie úpravy sadzby zo strany žalovaného podľa názoru súdu
vykazuje znaky svojvoľnosti. Neobsahuje totiž žiadne vysvetlenie, z akého dôvodu má byť účtovaná
sadzba nájomného neprimeraná.
S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi

fakturovaným nájomným za prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi z tohto
titulu vyplatil (t.j. 587,52 eur - 365,35 eur = 222,17 eur).

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom
rozsahu, súd mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).